Akvaristika, Biológia

Chemické procesy v akváriu

Hits: 20915

Ché­mie sa netre­ba báť, má svo­je pev­né záko­ni­tos­ti, ale bez jej aspoň malých vedo­mos­tí sa dá len veľ­mi ťaž­ko zaobísť pri úspeš­nom cho­ve, ale­bo pes­to­va­ní rast­lín. Bio­lo­gic­ké pro­ce­sy úzko súvi­sia aj s fyzi­kál­ny­mi zákon­mi. V prí­ro­de sa len veľ­mi málo látok v kva­pal­nom ale­bo plyn­nom sta­ve nachá­dza v stá­lom, neut­rál­nom sta­ve. Drvi­vá väč­ši­na látok je diso­ci­ova­ná na ióny. Schop­nosť via­zať sa na lát­ky, prv­ky je špe­ci­fic­ká, závi­sí od množ­stva che­mic­kých, ale aj fyzi­kál­nych fak­to­rov. Aj samot­ná voda sa vyzna­ču­je ioni­zá­ci­ou – veď kaž­dý z nás vie, že je vodi­čom elek­tric­ké­ho prú­du. O pH počul asi kaž­dý akva­ris­ta. Čo popi­su­je pH? Roz­diel­nu kon­cen­trá­ciu che­mic­ky čis­tých zlo­žiek vody – jed­not­li­vých zlo­žiek” tvo­ria­cich vodu. Voda posky­tu­je mož­nos­ti pre množ­stvo che­mic­kých reak­cií. Pre tie­to reak­cie je mož­né opí­sať rov­no­váž­ne kon­štan­ty. Nie je to nič nenor­mál­ne, nič ťaž­ko pocho­pi­teľ­né. Keď pou­ži­jem ana­ló­giu, je to pres­ne ako medzi ľuď­mi, aj tam exis­tu­je medzi nami urči­tá rov­no­vá­ha, urči­té napä­tie (tlak), kto­ré sa raz pri­klo­ní na jed­nu stra­nu, ino­ke­dy na opač­nú. A k pod­mien­kam, kto­ré urču­jú ten­to stav rov­na­ko pat­rí aj taká malič­kosť, ako odkiaľ fúka vie­tor”. Spo­meň­me si na osmó­zu, ale aj na to, čo sa sta­ne, keď uvoľ­ní­me ven­til na pneuma­ti­ke – časom sa vyrov­ná tlak. Che­mic­ká väz­ba je kreh­ká vec, podob­ne ako vzťa­hy medzi ľuď­mi. Aj medzi nami exis­tu­jú kata­ly­zá­to­ry, enzý­my podob­ne ako sa popi­su­jú v ché­mii a bio­ló­gii, kto­ré dovo­ľu­jú usku­toč­niť neja­ký pro­ces, neja­kú reak­ciu. Samoz­rej­me aj spo­ma­ľo­va­če – inhi­bí­to­ry.

Prí­ro­da má jed­not­ný základ, Aris­to­te­les ju chá­pe ako vznik, pod­sta­tu a vývoj vecí, a ja to vidím rov­na­ko. Ak sa k tomu posta­ví­me spo­loč­ne, máme väč­šiu šan­cu poro­zu­mieť aj akva­ris­ti­ke. Pocho­pe­nie súvis­los­tí rôz­nych ved­ných odbo­rov popi­su­je ter­mín kon­zi­lien­cia. Základ­ným sta­veb­ným prv­kov živých sústav je uhlík. Uhlík pat­rí spo­lu s vodí­kom, kys­lí­kom, dusí­kom, fos­fo­rom, sírou ku bio­gén­nym prv­kom. Ché­mia uhlí­ka tvo­rí samos­tat­ne sto­ja­cu dis­cip­lí­nu – orga­nic­kú ché­miu (neza­obe­rá sa len oxid­mi uhlí­ka). Uhlík tvo­rí naj­väč­šiu časť suši­ny rýb, rast­lín, aj mik­ro­or­ga­niz­mov. Asi kaž­dý z vás sa v živo­te stre­tol s poj­mom foto­syn­té­za. Aj táto reak­cia, kto­rá aj nám, ľuďom dovo­ľu­je exis­to­vať, sa točí oko­lo uhlí­ka. V akvá­riu sa uhlík vysky­tu­je naj­mä vo for­me oxi­du uhli­či­té­ho, uhli­či­ta­nov, hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov a kyse­li­ny uhli­či­tej. V akom pome­re závi­sí naj­mä od pH. Uhlík sa nachá­dza aj vo for­me biel­ko­vín v potra­ve, v dre­ve kde postup­ným roz­kla­dom dochá­dza ku štie­pe­niu biel­ko­vín na ami­no­ky­se­li­ny a násled­ne ku nit­ri­fi­ká­cii a denit­ri­fi­ká­cii, čo posú­va pH sme­rom dole – pro­stre­die sa okys­ľu­je. V denit­ri­fi­ká­cii nit­ri­fi­ká­cii hrá naj­dô­le­ži­tej­šiu úlo­hu dusík. V akvá­riu dochá­dza najprv ku nit­ri­fi­ká­cii. Najprv oxi­du­je amo­niak na dusi­ta­ny a dusič­na­ny pôso­be­ním nit­ri­fi­kač­ných bak­té­rií Nit­ro­so­mo­nas. Ako nám už naho­vá­ra pred­chá­dza­jú­ca veta, ten­to pro­ces je aerób­ny (za prí­stu­pu vzdu­chu). V ana­e­rób­nych pod­mien­kach dochá­dza k opač­né­mu pro­ce­su (redukč­né­mu) – ku denit­ri­fi­ká­cii. Dochá­dza ku reduk­cii zlú­če­nín dusí­ka na oxi­dy dusí­ka – N2O, NO, prí­pad­ne na až N2 pri pH vyš­šom ako 6 pôso­be­ním bak­té­rií Nit­ro­bac­ter. Keď­že ide o ply­ny, denit­ri­fi­ká­cia doká­že odstrá­niť z vody (akvá­ria) zlú­če­ni­ny dusí­ka. Tie­to pro­ce­sy sú pre akva­ris­ti­ku veľ­mi dôle­ži­té a v zása­de pozi­tív­ne naklo­ne­né. Toxi­ci­ta pro­duk­tov látok cyk­lu dusí­ka kle­sá v tom­to rade: NH3NO2NO3. Vyš­ší obsah dusič­na­nov nezná­ša­jú nie­kto­ré cit­li­vej­šie dru­hy – napr. ame­ric­ké Apis­to­gram­my. Toxi­ci­ta amo­nia­ku je vyš­šia pri vyš­šom pH. Viac amo­nia­ku sa nachá­dza vo vode s vyš­ším pH a vyš­šou tep­lo­tou.

Dusík pochá­dza zo štie­pe­nia biel­ko­vín, kto­ré dodá­va­me potra­vou. Najprv sa tvo­ria ami­no­ky­se­li­ny, neskôr amo­niak. Dusič­na­ny je mož­né účin­ne eli­mi­no­vať rast­li­na­mi, prí­pad­ne reverz­nou osmó­zou v zdro­jo­vej vode , ale­bo selek­tív­ny­mi ion­to­me­nič­mi. Fos­fo­reč­na­ny ( PO4) a ťaž­ké kovy ako napr. olo­vo, zinok sú takis­to toxic­ké. Nie­kto­ré kovy sú v sto­po­vom množ­stve žia­du­ce, ale vo vyš­šej kon­cen­trá­cií pôso­bia ako jedy. V prí­pa­de, že pri roz­kla­de hmo­ty je kys­lí­ko­vý defi­cit, pro­duk­ty hni­tia sú metán ( CH4), amo­niak, sul­fán ( H2S), kyse­li­na mlieč­na. Dru­hy nezná­ša­jú­ce prí­liš mäk­kú vodu čas­to trpia na vod­na­teľ­nosť. To je spô­so­be­né osmo­tic­kým tla­kom – z ich tela sa soli vypla­vu­jú a viac čis­tej vody pre­ni­ká do ich tela ako je únos­né. Oxid uhli­či­tý je nevy­hnut­ná anor­ga­nic­ká lát­ka, kto­rá však pri vyso­kej kon­cen­trá­cii pôso­bí ako nar­ko­ti­kum a ryby dusí. Nie­ke­dy sa tie­to účin­ky dajú využiť. Ak chce­me napr. ryby humán­ne usmr­tiť, sta­čí na to mine­rál­ka – tá by mala obsa­ho­vať viac ako 5% roz­pus­te­né­ho CO2. Medzi uhli­či­ta­no­vou tvrdo­s­ťou, pHoxi­dom uhli­či­tým je závis­losť. Obsah CO2 je nepria­mo úmer­ný ku pH a tep­lo­te a pria­mo úmer­ný ku uhli­či­ta­no­vej tvrdosti.


Che­mis­try should­n’t be fea­red; it has its solid laws, but wit­hout at least some kno­wled­ge of it, it’s very dif­fi­cult to suc­ce­ed in fish­ke­e­ping or plant cul­ti­va­ti­on. Bio­lo­gi­cal pro­ces­ses are clo­se­ly rela­ted to phy­si­cal laws as well. In natu­re, very few sub­stan­ces are found in a liqu­id or gase­ous sta­te in a stab­le, neut­ral sta­te. The vast majo­ri­ty of sub­stan­ces are dis­so­cia­ted into ions. The abi­li­ty to bind to sub­stan­ces, ele­ments, is spe­ci­fic and depends on many che­mi­cal and phy­si­cal fac­tors. Water itself is cha­rac­te­ri­zed by ioni­za­ti­on – as we all know, it con­ducts elect­ric cur­rent. Almost eve­ry aqu­arist has heard of pH. What does pH desc­ri­be? The dif­fe­ren­tial con­cen­tra­ti­on of che­mi­cal­ly pure com­po­nents in water – the indi­vi­du­al com­po­nents” that make up water. Water pro­vi­des oppor­tu­ni­ties for many che­mi­cal reac­ti­ons. Equ­ilib­rium cons­tants can desc­ri­be the­se reac­ti­ons. It’s not­hing abnor­mal, not­hing dif­fi­cult to unders­tand. Using an ana­lo­gy, it’s exact­ly like among peop­le; the­re­’s a cer­tain balan­ce among us, a cer­tain ten­si­on (pre­ssu­re) that some­ti­mes tilts to one side, some­ti­mes to the other. And the con­di­ti­ons that deter­mi­ne this sta­te inc­lu­de even such a tri­via­li­ty as whe­re the wind blo­ws from”. Let’s remem­ber osmo­sis, but also what hap­pens when we rele­a­se air from a tire val­ve – pre­ssu­re is equ­ali­zed over time. Che­mi­cal bon­ding is a fra­gi­le thing, just like rela­ti­ons­hips bet­we­en peop­le. Among us, the­re are cata­lysts, enzy­mes, as desc­ri­bed in che­mis­try and bio­lo­gy, which allow for some pro­cess, some reac­ti­on to take pla­ce. Of cour­se, the­re are also retar­dants – inhibitors.

Natu­re has a uni­fied foun­da­ti­on; Aris­tot­le unders­tands it as the ori­gin, essen­ce, and deve­lop­ment of things, and I see it the same way. If we app­ro­ach it toget­her, we have a gre­a­ter chan­ce of unders­tan­ding aqu­atics as well. Unders­tan­ding the con­nec­ti­ons bet­we­en dif­fe­rent scien­ti­fic dis­cip­li­nes is desc­ri­bed by the term con­ci­lien­ce. The basic buil­ding block of living sys­tems is car­bon. Car­bon, along with hyd­ro­gen, oxy­gen, nit­ro­gen, phosp­ho­rus, and sul­fur, belo­ngs to the bio­ge­nic ele­ments. Car­bon che­mis­try forms a sepa­ra­te dis­cip­li­ne – orga­nic che­mis­try (it’s not just about car­bon oxi­des). Car­bon cons­ti­tu­tes the lar­gest part of the dry mat­ter of fish, plants, and mic­ro­or­ga­nisms. Almost eve­ry­o­ne has encoun­te­red the con­cept of pho­to­synt­he­sis in life. Even this reac­ti­on, which allo­ws us humans to exist, revol­ves around car­bon. In the aqu­arium, car­bon occurs main­ly in the form of car­bon dioxi­de, car­bo­na­tes, bicar­bo­na­tes, and car­bo­nic acid. The ratio depends main­ly on pH. Car­bon is also found in the form of pro­te­ins in food, in wood whe­re gra­du­al decom­po­si­ti­on leads to the cle­a­va­ge of pro­te­ins into ami­no acids and sub­se­qu­en­tly to nit­ri­fi­ca­ti­on and denit­ri­fi­ca­ti­on, which lowers the pH – the envi­ron­ment beco­mes more aci­dic. Nit­ro­gen pla­ys the most impor­tant role in denit­ri­fi­ca­ti­on and nit­ri­fi­ca­ti­on. Nit­ri­fi­ca­ti­on occurs first in the aqu­arium. Ammo­nia is first oxi­di­zed to nit­ri­tes and nit­ra­tes by the acti­on of nit­ri­fy­ing bac­te­ria Nit­ro­so­mo­nas. As the pre­vi­ous sen­ten­ce sug­gests, this pro­cess is aero­bic (with access to air). Under ana­e­ro­bic con­di­ti­ons, the oppo­si­te (reduc­ti­ve) pro­cess occurs – denit­ri­fi­ca­ti­on. Com­pounds of nit­ro­gen are redu­ced to nit­ro­gen oxi­des – N2O, NO, or even to N2 at pH hig­her than 6 by the acti­on of Nit­ro­bac­ter bac­te­ria. Sin­ce the­se are gases, denit­ri­fi­ca­ti­on can remo­ve nit­ro­gen com­pounds from the water (aqu­arium). The­se pro­ces­ses are very impor­tant for aqu­aris­tics and are fun­da­men­tal­ly posi­ti­ve. The toxi­ci­ty of nit­ro­gen cyc­le pro­ducts dec­re­a­ses in this order: NH3NO2NO3. Some more sen­si­ti­ve spe­cies do not tole­ra­te hig­her levels of nit­ra­tes – for exam­ple, Ame­ri­can Apis­to­gram­mas. The toxi­ci­ty of ammo­nia is hig­her at hig­her pH. More ammo­nia is found in water with hig­her pH and temperature.

Nit­ro­gen comes from the bre­ak­do­wn of pro­te­ins pro­vi­ded by food. First, ami­no acids are for­med, later ammo­nia. Nit­ra­tes can be effec­ti­ve­ly eli­mi­na­ted by plants, rever­se osmo­sis in sour­ce water, or selec­ti­ve ion exchan­gers. Phosp­ha­tes (PO4) and hea­vy metals such as lead, zinc are also toxic. Some metals are desi­rab­le in tra­ce amounts but act as poisons in hig­her con­cen­tra­ti­ons. If the­re is an oxy­gen defi­cit during the decom­po­si­ti­on of mat­ter, the pro­ducts of rot­ting are met­ha­ne (CH4), ammo­nia, hyd­ro­gen sul­fi­de (H2S), lac­tic acid. Spe­cies not tole­ra­ting very soft water often suf­fer from flab­bi­ness. This is due to osmo­tic pre­ssu­re – salts are flus­hed out of the­ir bodies, and more pure water penet­ra­tes the­ir bodies than is tole­rab­le. Car­bon dioxi­de is a neces­sa­ry inor­ga­nic sub­stan­ce, but at high con­cen­tra­ti­ons, it acts as a nar­co­tic and suf­fo­ca­tes fish. Some­ti­mes the­se effects can be uti­li­zed. If, for exam­ple, we want to huma­ne­ly eut­ha­ni­ze fish, mine­ral water is suf­fi­cient – it should con­tain more than 5% dis­sol­ved CO2. The­re is a depen­den­ce bet­we­en car­bo­na­te hard­ness, pH, and car­bon dioxi­de. The con­tent of CO2 is inver­se­ly pro­por­ti­onal to pH and tem­pe­ra­tu­re and direct­ly pro­por­ti­onal to car­bo­na­te hardness.


Che­mie soll­te nicht gefürch­tet wer­den; sie hat ihre fes­ten Geset­ze, aber ohne zumin­dest etwas Wis­sen darüber ist es sehr sch­wer, beim erfolg­re­i­chen Fisch­hal­ten oder der Pflan­zen­zucht aus­zu­kom­men. Bio­lo­gis­che Pro­zes­se sind auch eng mit phy­si­ka­lis­chen Geset­zen ver­bun­den. In der Natur sind nur sehr weni­ge Sub­stan­zen in einem flüs­si­gen oder gas­för­mi­gen Zus­tand in einem sta­bi­len, neut­ra­len Zus­tand zu fin­den. Der über­wie­gen­de Teil der Sub­stan­zen ist in Ionen dis­so­zi­iert. Die Fähig­ke­it, sich an Sub­stan­zen und Ele­men­te zu bin­den, ist spe­zi­fisch und hängt von vie­len che­mis­chen und phy­si­ka­lis­chen Fak­to­ren ab. Was­ser selbst zeich­net sich durch Ioni­sie­rung aus – wie wir alle wis­sen, lei­tet es elek­tris­chen Strom. Fast jeder Aqu­aria­ner hat von pH gehört. Was besch­re­ibt der pH-​Wert? Die dif­fe­ren­tiel­le Kon­zen­tra­ti­on che­misch rei­ner Kom­po­nen­ten im Was­ser – die ein­zel­nen Kom­po­nen­ten”, die das Was­ser bil­den. Was­ser bie­tet Mög­lich­ke­i­ten für vie­le che­mis­che Reak­ti­onen. Gle­ich­ge­wicht­skons­tan­ten kön­nen die­se Reak­ti­onen besch­re­i­ben. Es ist nichts Abnor­ma­les, nichts Sch­wie­ri­ges zu vers­te­hen. Mit einer Ana­lo­gie ist es genau wie unter Men­schen; es gibt ein bes­timm­tes Gle­ich­ge­wicht zwis­chen uns, eine bes­timm­te Span­nung (Druck), die manch­mal auf die eine, manch­mal auf die ande­re Sei­te kippt. Und die Bedin­gun­gen, die die­sen Zus­tand bes­tim­men, umfas­sen selbst Kle­i­nig­ke­i­ten wie woher der Wind weht”. Den­ken wir an die Osmo­se, aber auch daran, was pas­siert, wenn wir Luft aus einem Rei­fen­ven­til ablas­sen – der Druck wird im Lau­fe der Zeit aus­geg­li­chen. Die che­mis­che Bin­dung ist eine fra­gi­le Sache, genau wie Bez­ie­hun­gen zwis­chen Men­schen. Unter uns gibt es Kata­ly­sa­to­ren, Enzy­me, wie sie in der Che­mie und Bio­lo­gie besch­rie­ben wer­den, die es ermög­li­chen, einen bes­timm­ten Pro­zess, eine bes­timm­te Reak­ti­on dur­ch­zu­füh­ren. Natür­lich gibt es auch Ver­zöge­rer – Inhibitoren.

Die Natur hat eine ein­he­it­li­che Grund­la­ge; Aris­to­te­les vers­teht sie als den Urs­prung, die Essenz und die Ent­wick­lung der Din­ge, und ich sehe das genau­so. Wenn wir uns geme­in­sam damit ause­i­nan­der­set­zen, haben wir eine größe­re Chan­ce, auch die Aqu­aris­tik zu vers­te­hen. Das Vers­tänd­nis der Zusam­men­hän­ge zwis­chen vers­chie­de­nen wis­sen­schaft­li­chen Dis­zip­li­nen wird durch den Beg­riff Kon­zi­lienz besch­rie­ben. Der grund­le­gen­de Baus­te­in leben­der Sys­te­me ist Koh­lens­toff. Koh­lens­toff gehört zusam­men mit Was­sers­toff, Sau­ers­toff, Sticks­toff, Phosp­hor und Sch­we­fel zu den bio­ge­nen Ele­men­ten. Die Koh­lens­toff­che­mie bil­det eine eigens­tän­di­ge Dis­zip­lin – die orga­nis­che Che­mie (es geht nicht nur um Koh­lens­tof­fo­xi­de). Koh­lens­toff macht den größten Teil der Troc­ken­mas­se von Fis­chen, Pflan­zen und Mik­ro­or­ga­nis­men aus. Fast jeder ist im Leben auf den Beg­riff Pho­to­synt­he­se ges­to­ßen. Auch die­se Reak­ti­on, die es uns Men­schen ermög­licht zu exis­tie­ren, dreht sich um Koh­lens­toff. Im Aqu­arium kommt Koh­lens­toff haupt­säch­lich in Form von Koh­len­di­oxid, Car­bo­na­ten, Bicar­bo­na­ten und Koh­len­sä­u­re vor. Das Ver­hält­nis hängt haupt­säch­lich vom pH-​Wert ab. Koh­lens­toff kommt auch in Form von Pro­te­i­nen in der Nahrung, im Holz vor, wo der all­mäh­li­che Zer­fall zur Spal­tung von Pro­te­i­nen in Ami­no­sä­u­ren und ansch­lie­ßend zur Nit­ri­fi­ka­ti­on und Denit­ri­fi­ka­ti­on führt, was den pH-​Wert senkt – die Umge­bung wird sau­rer. Sticks­toff spielt bei der Denit­ri­fi­ka­ti­on und Nit­ri­fi­ka­ti­on die wich­tigs­te Rol­le. Zuerst erfolgt in den Aqu­arien die Nit­ri­fi­ka­ti­on. Ammo­niak wird zunächst durch die Wir­kung von Nit­ri­fi­zie­rungs­bak­te­rien Nit­ro­so­mo­nas zu Nit­ri­ten und Nit­ra­ten oxi­diert. Wie der vor­he­ri­ge Satz nahe­legt, ist die­ser Pro­zess aerob (mit Zugang zu Luft). Unter ana­e­ro­ben Bedin­gun­gen tritt der umge­ke­hr­te (reduk­ti­ve) Pro­zess auf – die Denit­ri­fi­ka­ti­on. Sticks­toff­ver­bin­dun­gen wer­den zu Stic­ko­xi­den – N2O, NO oder sogar zu N2 bei einem pH-​Wert über 6 durch die Wir­kung von Nitrobacter-​Bakterien redu­ziert. Da es sich um Gase han­delt, kann die Denit­ri­fi­ka­ti­on Sticks­toff­ver­bin­dun­gen aus dem Was­ser (Aqu­arium) ent­fer­nen. Die­se Pro­zes­se sind für die Aqu­aris­tik sehr wich­tig und im Grun­de genom­men posi­tiv. Die Toxi­zi­tät der Pro­duk­te des Sticks­toffk­re­is­laufs nimmt in die­ser Rei­hen­fol­ge ab: NH3NO2NO3. Eini­ge emp­find­li­che­re Arten ver­tra­gen kei­ne höhe­ren Nit­rat­wer­te – zum Beis­piel ame­ri­ka­nis­che Apis­to­gram­mas. Die Toxi­zi­tät von Ammo­niak ist bei höhe­rem pH-​Wert höher. Mehr Ammo­niak wird in Was­ser mit höhe­rem pH-​Wert und Tem­pe­ra­tur gefunden.

Sticks­toff stammt aus dem Abbau von Pro­te­i­nen, die mit der Nahrung gelie­fert wer­den. Zuerst wer­den Ami­no­sä­u­ren gebil­det, spä­ter Ammo­niak. Nit­ra­te kön­nen effek­tiv von Pflan­zen, durch Umkeh­ros­mo­se im Aus­gang­swas­ser oder durch selek­ti­ve Ione­naus­taus­cher eli­mi­niert wer­den. Phosp­ha­te (PO4) und Sch­wer­me­tal­le wie Blei, Zink sind eben­falls gif­tig. Eini­ge Metal­le sind in Spu­ren­men­ge erwün­scht, wir­ken aber in höhe­ren Kon­zen­tra­ti­onen als Gif­te. Wenn es bei der Zer­set­zung von Mate­rie an Sau­ers­toff man­gelt, sind die Pro­duk­te der Fäul­nis Met­han (CH4), Ammo­niak, Was­sers­toff­sul­fid (H2S), Milch­sä­u­re. Arten, die kein sehr wei­ches Was­ser ver­tra­gen, lei­den oft unter Sch­laff­he­it. Dies ist auf den osmo­tis­chen Druck zurück­zu­füh­ren – Sal­ze wer­den aus ihren Kör­pern aus­ges­pült, und mehr rei­nes Was­ser dringt in ihre Kör­per ein, als tole­rier­bar ist. Koh­len­di­oxid ist eine not­wen­di­ge anor­ga­nis­che Sub­stanz, wir­kt aber in hohen Kon­zen­tra­ti­onen als Nar­ko­ti­kum und ers­tic­kt Fis­che. Manch­mal kön­nen die­se Effek­te genutzt wer­den. Wenn wir zum Beis­piel Fis­che auf huma­ne Wei­se töten wol­len, reicht Mine­ra­lwas­ser aus – es soll­te mehr als 5% gelös­tes CO2 ent­hal­ten. Es gibt eine Abhän­gig­ke­it zwis­chen Kar­bo­nat­här­te, pH-​Wert und Koh­len­di­oxid. Der Gehalt an CO2 ist indi­rekt pro­por­ti­onal zum pH-​Wert und zur Tem­pe­ra­tur und direkt pro­por­ti­onal zur Karbonathärte.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Dno a dekorácia

Hits: 28497

Dno

Dno nádr­že tvo­rí štrk, prí­pad­ne pie­sokmik­ro­or­ga­niz­my. Štrk je ide­ál­ny o veľ­kos­ti zŕn 34 mm. Ak pou­ži­je­me pie­sok, tak by mal byť hru­bo­zrn­ný. Vo väč­ši­ne prí­pa­dov. Jem­no­zrn­ný pie­sok udu­sí pomer­ne rých­lo tlak vody a potom dochá­dza k nežia­du­ce­mu ana­e­rób­ne­mu roz­kla­du. Ako sub­strát je mož­né pou­žiť v nie­kto­rých prí­pa­doch aj pôdu, avšak v pôde je pomer­ne roz­vi­tá ché­mia, tak­že odpo­rú­čam postu­po­vať opatr­ne a rad­šej vo väč­ších obje­moch nádr­že. Urči­te však sa – pôda sa veľ­mi hodí pre pes­to­va­nie rast­lín. Zlož­ky dna posky­tu­jú život­ný pries­tor naj­mä pre bak­té­rie, kto­ré sa nám sta­ra­jú o cel­ko­vý meta­bo­liz­mus eko­sys­té­mu akvá­ria. Tam pre­bie­ha roz­kladsyn­té­za hmo­ty. Pre­to je dôle­ži­té, aby sme do dna zasa­ho­va­li len mini­mál­ne, v žiad­nom prí­pa­de sa nesmie dez­in­fi­ko­vať, pre­mý­vať vo vode kaž­dý týž­deň apod. Dno takis­to trpí lie­či­va­mi. Ak zakla­dá­me novú nádrž, pou­ži­me ak máme k dis­po­zí­cii, aspoň malé množ­stvo sta­ré­ho pies­ku, sta­ré­ho štr­ku. V dne pre­bie­ha mine­ra­li­zá­cia, roz­klad hmo­ty, nit­ri­fi­ká­cia, denit­ri­fi­ká­cia, odbú­ra­va­nie škod­li­vých látok, aku­mu­lá­cia látok, atď.. Od dna sa tre­ba v akva­ris­ti­ke doslo­va odrá­žať. Má aj mecha­nic­kú fun­kciu. Do dna sadí­me rastliny.

Deko­rá­cia

Deko­rá­ciu pova­žu­jem z hľa­dis­ka pri­ro­dze­nos­ti za veľ­mi pod­stat­nú. Ide aj o este­tic­ký aspekt, aj o bio­lo­gic­ký. Deko­rá­cia by mala zod­po­ve­dať náro­kom tej kto­rej taxo­no­mic­kej sku­pi­ne. Aj pre­to odpo­rú­čam cho­vať spo­lu dru­hy, kto­ré sú z rov­na­kej geo­gra­fic­kej oblas­ti. Potom máte šan­cu sa dopra­co­vať k väč­ším cho­va­teľ­ským úspe­chom. Tvo­ria ju napr. väč­šie ska­ly, dre­vo (kore­ne), samo­ras­ty ale aj rast­li­ny. Pre jed­not­li­vé dru­hy, oblas­ti je vhod­né pou­žiť iné hor­ni­nyneras­ty. Napr. pre ame­ric­ké cich­li­dy sú vhod­né brid­li­ce, pre afric­ké naopak skôr žula, tra­ver­tín, vápe­nec, tuf. Nie je vhod­né pou­žiť hor­ni­ny a neras­ty obsa­hu­jú­ce vyso­ký podiel kovov, napr. mag­ne­zit, ale­bo pyrit. Pre­to aby nám ska­ly nede­ter­mi­no­va­li zvy­šu­jú­cu sa tvrdo­sť, ak ten­to stav je pre nás nežia­du­ci, pou­ži­je­me tuf, ale­bo kre­mi­či­té hor­ni­ny, mate­riál neob­sa­hu­jú­ci váp­nik a hor­čík. Kame­ne sa dajú kúpiť, ale­bo kde­si naz­bie­rať – ak sa vám to poda­rí, sta­čí ich vydr­hnúť a dob­re umyť a sú pou­ži­teľ­né. V prí­pa­de pou­ži­tia vápen­ca voda bude vyka­zo­vať vyš­šiu tvrdo­sť ako voda výcho­dis­ko­vá. Hodí sa to, ak potre­bu­jem vodu tvr­d­šiu. napr. pre živo­rod­ky stred­nej Ame­ri­ky ak dis­po­nu­je­me vodou veľ­mi mäk­kou. Na to, aby sme zis­ti­li prí­tom­nosť váp­ni­ka, môže­me pou­žiť postup pou­ží­va­ný naj­mä v pedo­ló­gii, a to síce, že nale­je­me na hor­ni­nu, ale­bo nerast kyse­li­nu a posú­di­me či reak­cia syčí a ako sil­no. Môže­me pou­žiť napr. ocot, HCl, H2SO4, H3PO4. Po reak­cii dot­knu­tý kameň rad­šej zahoď­me, ale­bo aspoň poriad­ne umy­me pod tečú­cou vodou.

Dre­vo je takis­to vhod­ný mate­riál. Čas­to sa im v akva­ris­tic­kej pra­xi vra­ví kore­ne. Ak ho kúpi­te máte obcho­dom zaru­če­nú bez­peč­nosť. Ide väč­ši­nou o subt­ro­pic­ké dre­vo man­gro­vov – ťaž­ké dre­vo plné vody (príb­rež­ná vege­tá­cia), prí­pad­ne o afric­ké mopa­ni, opu­wa, flo­rex. Ak pou­ži­je­me dre­vo pri­ne­se­né z prí­ro­dy, malo by sa jed­nať o star­ší kus, naj­lep­šie dub, jel­ša. Náj­de­me ich naj­mä v níz­kych nad­mor­ských výš­kach, v luž­ných lesoch pri vod­ných tokoch. Vhod­né je pou­ži­tie aj sta­rej kôry. Pred apli­ká­ci­ou v nádr­ži sta­čí dre­vo umyť. Je mož­né aby dre­vo vyslo­ve­ne hni­lo, ale len pre nie­kto­ré dru­hy, a v dosta­toč­ne veľ­kom obje­me – napr. neón­ky. Také­to dre­vo nám bude tla­čiť pH sme­rom dole, naj­mä v prí­pa­de hni­tia, vylu­čo­vať humí­no­vé kyse­li­ny – pris­pie­vať ku tvor­be orga­nic­kých che­lá­tov, k zachy­tá­va­niu mine­rál­nych látok ako napr. žele­za. Rov­na­ko úcty­hod­ná je ich pod­po­ra pri tvor­be mik­rof­ló­ry dna, dekom­po­zí­cii hmo­ty. Humí­no­vé kyse­li­ny sú dôle­ži­tou súčas­ťou aj meta­bo­lic­kých pro­ce­sov v pôde v sucho­zem­ských pod­mien­kach. Toto dre­vo nám bude na 99% vodu far­biť do hne­da – je jed­no či ide o dre­vo zakú­pe­né v obcho­de ale­bo zado­vá­že­né inak. Pro­ce­dú­ry kážu­ce dre­vo variť, soliť, máčať vo vode, drhnúť pova­žu­jem za neadek­vát­ne, pre­to­že vyna­lo­že­né úsi­lie je pod­ľa mňa prí­liš veľ­ké. Je prav­da, že to pomô­že pro­ti far­be­niu (ale musí­te sa naozaj veľ­mi veľ­mi sna­žiť), ale ja som zás­tan­com jed­no­duch­šie­ho rie­še­nia – časom, zhru­ba po tri­štvr­te roku prie­mer­ne veľ­ký kus dre­va far­biť pre­sta­ne. Deko­rá­cia plní aj fun­kciu bio­tic­kú, nie­len este­tic­kú. Ska­ly a dre­vo tvo­rí úkry­ty – pries­tor pre dro­be­nie teri­tó­rií, čo je veľa­krát nevy­hnut­né. Má zjav­ný vplyv na sprá­va­nie sa našich milá­či­kov. Okrem toho môže pred­sta­vo­vať pek­nú súčasť náš­ho malé­ho ume­lé­ho eko­sys­té­mu zva­né­ho akvá­ri­um. Ako deko­rá­ciu chá­pem za urči­tých okol­nos­tí, resp. uhla pohľa­du, aj rast­li­ny, ich vzá­jom­né uspo­ria­da­nie. Naj­mä v prí­pa­de bio­to­po­vých akvá­rií napr. pre bojov­ni­ce, ale­bo koli­zy ide o názor­né prí­kla­dy. V tých­to nádr­žiach je vhod­né neus­tá­le udr­žia­vať množ­stvo mate­riá­lu z dre­va, šišiek, plá­va­jú­cich rast­lín, vod­ných rast­lín, rast­lín na hla­di­ne apod. Vte­dy rast­li­ny plnia aj fun­kciu úkrytov.

Poza­die môže byť takis­to veľ­mi význam­nou zlož­kou akvá­ria, aj keď sa bez neho zaobí­de. V naj­ľah­šom prí­pa­de ho môže tvo­riť tape­ta zakú­pe­ná v obcho­de, prí­pad­ne vytvo­re­ná nami. Pries­tor zadnej ste­ny môže­me rie­šiť aj zatre­tím na neja­kú tma­vú far­bu, čas­tá je mod­rá, hne­dá ale­bo čier­na. Troj­roz­mer­né – 3D poza­die je mož­né vytvo­riť z rôz­ne­ho mate­riá­lu. Sú dostup­né v obchod­nej sie­ti, ale mož­no si ich vyro­biť aj vlast­ný­mi ruka­mi. Vhod­ný mate­riál je napr. polys­ty­rén, na vylep­ta­nie sa pou­ží­va rie­did­lo. Ako lepid­lo naň sa hodí epo­xi­do­vá živi­ca, taká kto­rá neško­dí osa­den­stvu, neroz­púš­ťa sa vo vode. Lepí­me brid­li­cu, iné kame­ne, dre­vo, pod­ľa chu­ti. Lepid­lo sa posy­pá­va pies­kom, pre­to­že v prí­pa­de že bude na vidi­teľ­né, samot­né lepid­lo nevy­ze­rá veľ­mi dob­re bez tej­to prí­sa­dy. Vhod­ným základ­ným mate­riá­lom je aj poly­ure­tá­no­vá pena. Dbá­me na tom, aby zadná časť bola vhod­ne pri­le­pe­ná na zadnú ste­nu akvá­ria, aby sa ten­to pries­tor nestal život­ným pries­to­rom pre men­šie ryby, a aby sa zadná ste­na zby­toč­ne nazariasovala.

Tra­ver­tín – sopeč­ný vápe­nec je deko­rač­ná hor­ni­na, kto­rá má veľ­mi čle­ni­tý reli­éf. Nie­ke­dy sú na ňom rôz­ne jam­ky, die­ry – útva­ry sme­rom dnu, ale nie­ke­dy aj sme­rom von – vte­dy to vyze­rá ako­by boli na ňom neja­ké zrná. Sám mám tra­ver­tín pre­vŕ­ta­ný mies­ta­mi ako emen­tál. Mám ho pou­kla­da­ný tak, aby tvo­ril množ­stvo úkry­tov pre veľ­ké aj men­šie dru­hy. On zvy­šu­je vylu­čo­va­ním váp­ni­ka tvrdo­sť vody, spo­lu s čím tak­mer vždy ide aj zvy­šo­va­nie alka­li­ty – zása­di­tos­ti. Tra­ver­tín mám pou­ži­tý v akvá­riu s druh­mi z jaze­ra Tan­ga­ni­ka. Okrem toho mám aj spo­mí­na­né dre­vo, kedy­si som ho kom­po­no­val spo­lu s kameň­mi, dnes mám skôr časť kamen­nú a časť dre­ve­nú. Nie­ke­dy pou­ži­jem v jed­nej čas­ti men­šie kame­ne a deko­rá­ciu pris­pô­so­be­nú pre potre­by škôl­ky”. Pre Mala­wij­ské cich­li­dy pou­ží­vam tuf, čo je takis­to sopeč­ná – vul­ka­nic­ká hor­ni­na, avšak neob­sa­hu­je ani zďa­le­ka toľ­ko váp­ni­ka ako tra­ver­tín. Okrem toho má niž­šiu hus­to­tu, vzhľa­dom na svoj pôvod má amorf­ný cha­rak­ter – mate­riál, kto­rý vzni­kol veľ­mi náh­lym stu­hnu­tím žera­vej mag­my – pre­to sa vyzna­ču­je deko­rač­ným vzhľa­dom. Okrem toho občas pou­ži­jem jel­šo­vé šiš­ky a dubo­vé dre­vo a dubo­vú kôru. Pod­stat­nou a neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou sú aj rast­li­ny. Tu pla­tí, že dno narú­šam iba v nevy­hnut­ných prí­pa­doch. Ako poza­die v cich­li­do­vých nádr­žiach pou­ží­vam poza­die Slim Line od Back to Nature.


Bot­tom

The bot­tom of the tank is typi­cal­ly com­po­sed of gra­vel or sand along with mic­ro­or­ga­nisms. Gra­vel with grain sizes of 3 – 4 mm is ide­al, whi­le coarse-​grained sand is recom­men­ded to pre­vent ana­e­ro­bic decay. In some cases, soil can also be used as a sub­stra­te, espe­cial­ly for plant gro­wth. Dis­tur­bing the bot­tom should be kept to a mini­mum, as it ser­ves as a habi­tat for bac­te­ria invol­ved in the ove­rall meta­bo­lism of the aqu­arium eco­sys­tem. The bot­tom has a mecha­ni­cal func­ti­on as well, pro­vi­ding a pla­ce for planting.

Deco­ra­ti­on

Deco­ra­ti­ons play a sig­ni­fi­cant role in the aqu­arium, both aest­he­ti­cal­ly and bio­lo­gi­cal­ly. Dif­fe­rent types of rocks, wood (roots), and plants are used as deco­ra­ti­ons. The cho­ice of rocks and mine­rals depends on the geog­rap­hi­cal ori­gin of the fish spe­cies in the tank. Mate­rials con­tai­ning high levels of metals should be avo­ided. Wood, such as man­gro­ve roots or Afri­can mopa­ni, can be used, but care must be taken to ensu­re it does not nega­ti­ve­ly impact the water para­me­ters. Deco­ra­ti­ons also pro­vi­de hiding spa­ces, ter­ri­to­rial boun­da­ries, and influ­en­ce the beha­vi­or of the fish. Live plants are con­si­de­red deco­ra­ti­ons as well, con­tri­bu­ting to the ove­rall bio­tic and aest­he­tic aspects of the aquarium.

Whi­le not strict­ly neces­sa­ry, a backg­round can enhan­ce the appe­a­ran­ce of the aqu­arium. It can be as sim­ple as a store-​bought wall­pa­per or a pain­ted dark color. Three-​dimensional backg­rounds can be cre­a­ted using mate­rials like polys­ty­re­ne or poly­uret­ha­ne foam. Tra­ver­ti­ne, a vol­ca­nic limes­to­ne, is dis­cus­sed as a deco­ra­ti­ve rock, and its pla­ce­ment in the tank is desc­ri­bed. The aut­hor also uses Back to Natu­re­’s Slim Line backg­round in cich­lid tanks. This text pro­vi­des guidan­ce on the phy­si­cal com­po­nents of an aqu­arium, emp­ha­si­zing the­ir impor­tan­ce in cre­a­ting a natu­ral and func­ti­onal envi­ron­ment for the fish.


Boden

Der Boden des Aqu­ariums bes­teht in der Regel aus Kies oder Sand zusam­men mit Mik­ro­or­ga­nis­men. Kies mit Korn­größen von 3 – 4 mm ist ide­al, wäh­rend grob­kör­ni­ger Sand emp­foh­len wird, um ana­e­ro­ben Abbau zu ver­hin­dern. In eini­gen Fäl­len kann auch Erde als Sub­strat ver­wen­det wer­den, ins­be­son­de­re für das Pflan­zen­wachs­tum. Das Stören des Bodens soll­te auf ein Mini­mum redu­ziert wer­den, da er als Lebens­raum für Bak­te­rien dient, die am Gesamts­tof­fwech­sel des Aquarium-​Ökosystems bete­i­ligt sind. Der Boden hat auch eine mecha­nis­che Funk­ti­on, indem er einen Ort zum Pflan­zen bietet.

Deko­ra­ti­on

Deko­ra­ti­onen spie­len im Aqu­arium eine wich­ti­ge Rol­le, sowohl äst­he­tisch als auch bio­lo­gisch. Unters­chied­li­che Arten von Fel­sen, Holz (Wur­zeln) und Pflan­zen wer­den als Deko­ra­ti­on ver­wen­det. Die Auswahl von Fel­sen und Mine­ra­lien hängt vom geo­gra­fis­chen Urs­prung der Fis­char­ten im Tank ab. Mate­ria­lien mit hohen Metall­ge­hal­ten soll­ten ver­mie­den wer­den. Holz wie Man­gro­ven­wur­zeln oder afri­ka­nis­ches Mopa­ni kön­nen ver­wen­det wer­den, es muss jedoch darauf geach­tet wer­den, dass es die Was­ser­pa­ra­me­ter nicht nega­tiv bee­in­flusst. Deko­ra­ti­onen bie­ten auch Vers­teck­mög­lich­ke­i­ten, ter­ri­to­ria­le Gren­zen und bee­in­flus­sen das Ver­hal­ten der Fis­che. Leben­de Pflan­zen gel­ten eben­falls als Deko­ra­ti­on und tra­gen zu den bio­tis­chen und äst­he­tis­chen Aspek­ten des Aqu­ariums bei.

Obwohl nicht unbe­dingt not­wen­dig, kann ein Hin­ter­grund das Ers­che­i­nungs­bild des Aqu­ariums ver­bes­sern. Es kann so ein­fach wie eine im Laden gekauf­te Tape­te oder eine dunk­le Far­be sein. Dre­i­di­men­si­ona­le Hin­ter­grün­de kön­nen aus Mate­ria­lien wie Polys­ty­rol oder Poly­uret­han­schaum her­ges­tellt wer­den. Tra­ver­tin, ein vul­ka­nis­cher Kalks­te­in, wird als deko­ra­ti­ver Ste­in bes­pro­chen, und sei­ne Plat­zie­rung im Tank wird besch­rie­ben. Der Autor ver­wen­det auch den Hin­ter­grund Slim Line von Back to Natu­re in Cich­li­den­bec­ken. Die­ser Text gibt Anle­i­tun­gen zu den phy­sis­chen Kom­po­nen­ten eines Aqu­ariums und betont deren Bede­utung bei der Schaf­fung einer natür­li­chen und funk­ti­ona­len Umge­bung für die Fische.

Use Facebook to Comment on this Post