2008, Časová línia, Chovateľské reportáže, Chovateľské veľtrhy, Reportáže

INTERZOO Nürnberg

Hits: 4748

INTERZOO Nürnberg 2008

Dlhý čas som odolával lákavému poznaniu, pozrieť sa na chovateľský veľtrh do Norimbergu – INTERZOO. Koná sa len každé dva roky. V roku 2008 som sa tam napokon dostal. Obával som sa časového stresu, keďže sme šli len na otočku – na jediný deň. Moje obavy sa však pomerne rýchlo rozplynuli. Priznám sa, že neholdujem príliš kadejakým technickým vymoženostiam. Páčia sa mi prešpekulované akvaristické výrobky, ale neženiem sa za nimi. V Norimbergu som videl veľmi veľa pekných oblekov na telách manažérov, vážne výrazy Číňanov, Indov, Pakistancov, Nemcov, Čechov, Japoncov, Talianov, Rusov a ktoviekoho ešte. Smrdelo to tam biznisom a to mne nebolo práve celkom po chuti. Áno, veľtrh je určený pre firemného klienta, mne to však beztak pripadalo priveľmi vážne. Prekvapilo ma, že výstavná plocha nebola ani zďaleka tak veľká, ako som čakal. Aj keď plocha veľká bola. Očakával som však minimálne trikrát väčšiu plochu, na ktorej by boli vystavovatelia. Keď si predstavím, že by som tam mal byť dva dni, tak by som sa tam nudil. A viem, že moji známi tam chodievajú aj na tri dni :-).

Dnu som spolu s mojimi kamarátmi vošli hneď po otvorení. Po jednej hodine popoludní som mal za sebou provizórny obed aj prehliadku celej výstavnej plochy. Potom som si dal ešte jedno kolo. V Norimbergu som videl veľmi veľa pekných morských akvárií, veľmi veľa svietiacich trubíc nad 10 000 K do zeleno žiariacich sladkovodných nádrží. Mrzelo nás všetkých, že zväčša sme sa stretli s neochotou predať tovar priamo na mieste. Neboli sme posledný deň veľtrhu. Chápem, že sme boli na veľtrhu, ale napr. postrkať do akvárií v košíčkoch rastliny s cenovkami a potom nič nepredať je pre mňa nepríjemné poznanie. Páčila sa mi veľmi časť, ktorú zabezpečil Heiko Bleher, ktorý tam aj bol. Poskytol tam pekné pohľady na kvázi biotopové akvária, kde napodobňoval rôzne časti sveta, ktoré iste sám pochodil. Pamätám si Čínu, Amazon. Tieto akvária vynikali prirodzenou krásou a boli aj poučné. Ako chovateľa gupiek ma potešilo, že som tam videl vo viacerých prípadoch celkom pekné gupky. Neboli to výstavné kusy, ale iste by som si z nich rád kúpil. Som presvedčený o tom, že predstavujú dobre predajný tovar. Čakal som v Norimbergu lepší výber krmív, viac možnosti nakúpiť a väčšiu plochu. Ak sa mi niekedy v budúcnosti podarí zájsť do Norimbergu, tak určite pôjdem v nedeľu. Po čase som nadobudol dojem, že Interzoo mi nestojí zato, aby som tam cestoval len kvôli nemu. Myslím si, že v posledný deň veľtrhu sa predajachtivosť vystavovateľov radikálne zvýši.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Nádrž

Hits: 20694

Akvária sa vyrábajú vo viac-menej štandardných rozmeroch. Zväčša je šírka a výška rovnaká a dĺžka je dvojnásobkom rozmeru výšky. Priestranné nádrže sú vhodnejšie pre tvorbu krásneho akvária, poskytujú väčšiu plochu. Sú dostať hotové v obchode, alebo sa dajú vyrobiť na mieru, samozrejme aj nepravidelné tvary, so skosenými rohmi, s ohýbaným sklom atď. Veľkosť akvária si musíte vybrať sami, orientujte sa podľa nárokov rýb a rastlín, ktoré mienite chovať. Ja vám poradím, že väčšie akvárium je krajšie a udržuje sa jednoduchšie. Ak začínate s akvaristikou, začal by som s objemom 150-200 litrov. V minulosti boli obľúbené nádrže tzv. elementky. Nelepili sa, boli vyrobené z liateho skla. Používali sa len ako menšie nádrže – do 20 litrov, a boli veľmi náchylné na puknutie. Rozšírené boli aj nádrže v kovových rámoch. Nepoužíval sa v nich lep, ale tmel. Kov časom hrdzavel a akvárium často tieklo. Pre prenos rýb a ako dočasné nádrže na burzách sa často používajú aj nádrže plastové. Dnes sa nádrže spájajú silikónom. Používa sa špeciálny akvaristický silikón, buď transparentný, alebo čierny.. Čierny považujem za vhodnejší, pretože ho menej narúšajú riasy a zdá sa mi aj elegantnejší. Najpoužívanejší kvalitný silikón je Perennator.

Naozaj veľké nádrže, zväčša nad 1500 litrov sa lepia špeciálnymi a veľmi drahými materiálmi, prípadne celkom inou technológiou – jeden postup by som nazval zváranie skla. Napr. 1 600 000 litrová nádrž v Tropikáriu v Budapešti je riešená čiastočne murovanou stenou, ale zväčša 14 cm hrubým sklom, ktoré zaobstarala japonská firma. V prípade väčšieho akvária je vhodné, aby vaša nádrž mala výstuže – pozdĺžne pásiky skla. Ak máte nádrž cez 250 litrov alebo dlhšiu ako meter, hodí sa aj priečna výstuž. Pre spevnenie rohov je výborné, ak tvorca akvária vlepí úzky pásik skla aj po výške, a na strane dna, aj po obvode znútra nádrže. Dôležitým parametrom je hrúbka skla. Ak kúpite nádrž v obchode, bude spĺňať požiadavky, ktoré zodpovedajú norme. Iná situácia nastane, keď sa rozhodnete akvárium zlepiť vlastnými silami. Hrúbka skla veľmi závisí od tlaku na steny, čiže samotný objem nádrže nie je smerodajný parameter. Hrúbka potrebného skla závisí najmä od výšky akvária. Čím vyššie akvárium bude, tým väčší tlak bude voda v ňom spôsobovať a tým musí byť sklo hrubšie. Konkrétne čísla sa dajú nájsť v literatúre. Akvarista by mal myslieť aj na poistenie voči prasknutiu a tečeniu akvária. Je to nepríjemná vec, ktorá sa občas pritrafí. Niekedy opotrebovaním materiálu, niekedy nešťastným rozbitím. Akvárium je lepšie z hľadiska svetelných podmienok situovať skôr do tmavej časti miestnosti a tam, kam nedopadajú priame slnečné lúče, nie však pred okno a nie v protisvetle. Z hľadiska svetových strán je lepšie umiestnenie nádrže na západnú alebo východnú stranu. Nemalo by byť príliš vysoko – aby ste mali z pohľadu naň pôžitok a aby bola jeho údržba praktickejšia, dostupnejšia. Pri nádrži by mal byť dostatok priestoru na jeho údržbu.

Odporúčam umiestniť akvárium do výšky očí a radšej nižšie ako vyššie. Akvárium by nemalo byť ani príliš nízko – aj napr. kvôli deťom a opäť kvôli údržbe. Nádrž musí byť položená na rovnom podklade. Pri akomkoľvek objeme je vhodné, ak váha akvária nestojí na štyroch malých nohách. Tlak je vhodné rozšíriť na väčšiu plochu. Nádrž nesmie trpieť bodovými tlakmi, preto je vhodné pod ňu podložiť 1-2 cm hrubú vrstvu polystyrénu, karimatky, prípadne podobného materiálu, čím sa váha rozloží. Dajte pozor na to, aby pod akváriom nebolo niečo tvrdé a ostré, napr. zrnko štrku – tlak nádrže by spôsobil puknutie. Platí to aj pri prázdnom akváriu, vždy si ak kladiete akvárium na zem, dajte pod neho niečo mäkké, napr. polystyrén. Či vaša podlaha vydrží tlak, je otázka dôležitá, všeobecne ale môžem povedať, že začínajúci akvaristi majú v tomto príliš veľké obavy. Odporúčam umiestňovať väčšie akvária pri nosných stenách, zásadne nie do stredu miestnosti. Za väčšie akvárium považujem nádrže o objeme nad 150 litrov. Veľké akvária majú nad 1000 litrov. Oficiálna informácia hovorí, že bežné byty sú stavané na stálu záťaž 150 kg/m2. Ak chcete mať doma nádrž do 500 litrov a dom nemá nejaké zjavné ťažkosti so statikou, starosti s hmotnosťou vášho akvária hoďte za hlavu. Panel na sídlisku má vyššiu nosnosť ako bežný rodinný dom. Z hľadiska statiky, hmotnosti, je úplne jedno, či je záťaž na ôsmom poschodí, na trinástom, alebo na druhom. Ak to nie je miestnosť, pod ktorou sú už základy, tak na tom nezáleží.

Najmä pri väčších nádržiach treba zabezpečiť, aby nádrž držal stabilný, rovný stojan. Kompletne zariadené akvárium s objemom 300 litrov môže vážiť aj 400 – 500 kg. Aj pri manipulácii s nádržou buďte opatrní a myslite na to, že je pomerne ťažká. Ideálny stojan pre akvárium je kovový. Šikovný človek si dokáže vytvoriť alebo zadovážiť aj pekne pôsobiaci, napríklad drevom obložený stojan. Prípadne „stojan“ tvorí kombinácia murovky, ocele a dreva. Nádrž však môže byť zabudovaná do nábytku, do stavby, technickým riešeniam sa medze nekladú. O tom, aký stojan je pre vás vhodný, sa poraďte s jeho výrobcom, predajcom, všetko závisí na záťaži, ktorú má niesť. K akváriu patrí krycie sklo. Obyčajne je z tenšieho skla ako steny nádrže. Je veľmi dobré, ak má zrezané rohy, pretože tým získate priestor pre kŕmenie, aj pre káble elektroinštalácie. Je praktické, ak nemusíte vždy odkladať krycie sklo, keď chcete rybičky nakŕmiť. V prípade, že chováte doma mačku, tá si dokáže občas uloviť z nezakrytého akváriu aj vašu rybičku. Na druhej strane, krycie sklo chráni pred prípadný zvieracími miláčikmi, ale aj malé deti pred nechceným kúpeľom. Samozrejme, že krycie sklo nie je nevyhnutné, napr. ak nám záleží na čo najlepšej priechodnosti svetla do akvária, možno zvoliť iné riešenie. Je však otázne, ako je v tomto prípade toto vaše riešenie bezpečné. Treba vziať do úvahy, či svetlo, ktoré je nad hladinou, je nejako zabezpečené proti vode, proti skratu, či sa hladina nečerí apod. Môžete si zhotoviť kryt s osvetlením, čím si zvýšite estetickú hodnotu celého kompletu. Krycie sklo účinne zamedzuje vyparovaniu vody z akvária – vlhkosti. Z hľadiska vášho rozhodovania je dôležité, čo vlastne chcete v akváriu mať. Spoločenské akvárium je najčastejším typom akvária. Zaňho považujte také akvárium, ktorého zloženie nemá snahu detailne napodobňovať prírodu. Najčastejšími chovancami takéhoto typického akvária sú mrenky, tetry, ryby menšieho vzrastu, ktoré sú aj svojou povahou spoločenské. Možné je aj zoskupenie rôznych druhov živorodiek, príkladov je veľa. Akvárium biotopové, niekedy aj nazývané prírodné, je také, v ktorom sa snažíte prispôsobiť čo najviac podmienkam v prírode. Článok o takýchto akváriách vyšiel v prvom čísle časopisu Akvárium.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Dno a dekorácia

Hits: 28037

Dno

Dno nádrže tvorí štrk, prípadne piesok a mikroorganizmy. Štrk je ideálny o veľkosti zŕn 3 – 4 mm. Ak použijeme piesok, tak by mal byť hrubozrnný. Vo väčšine prípadov. Jemnozrnný piesok udusí pomerne rýchlo tlak vody a potom dochádza k nežiaducemu anaeróbnemu rozkladu. Ako substrát je možné použiť v niektorých prípadoch aj pôdu, avšak v pôde je pomerne rozvitá chémia, takže odporúčam postupovať opatrne a radšej vo väčších objemoch nádrže. Určite však sa – pôda sa veľmi hodí pre pestovanie rastlín. Zložky dna poskytujú životný priestor najmä pre baktérie, ktoré sa nám starajú o celkový metabolizmus ekosystému akvária. Tam prebieha rozklad a syntéza hmoty. Preto je dôležité, aby sme do dna zasahovali len minimálne, v žiadnom prípade sa nesmie dezinfikovať, premývať vo vode každý týždeň apod. Dno takisto trpí liečivami. Ak zakladáme novú nádrž, použime ak máme k dispozícii, aspoň malé množstvo starého piesku, starého štrku. V dne prebieha mineralizácia, rozklad hmoty, nitrifikácia, denitrifikácia, odbúravanie škodlivých látok, akumulácia látok, atď.. Od dna sa treba v akvaristike doslova odrážať. Má aj mechanickú funkciu. Do dna sadíme rastliny.

Dekorácia

Dekoráciu považujem z hľadiska prirodzenosti za veľmi podstatnú. Ide aj o estetický aspekt, aj o biologický. Dekorácia by mala zodpovedať nárokom tej ktorej taxonomickej skupine. Aj preto odporúčam chovať spolu druhy, ktoré sú z rovnakej geografickej oblasti. Potom máte šancu sa dopracovať k väčším chovateľským úspechom. Tvoria ju napr. väčšie skaly, drevo (korene), samorasty ale aj rastliny. Pre jednotlivé druhy, oblasti je vhodné použiť iné horniny a nerasty. Napr. pre americké cichlidy sú vhodné bridlice, pre africké naopak skôr žula, travertín, vápenec, tuf. Nie je vhodné použiť horniny a nerasty obsahujúce vysoký podiel kovov, napr. magnezit, alebo pyrit. Preto aby nám skaly nedeterminovali zvyšujúcu sa tvrdosť, ak tento stav je pre nás nežiaduci, použijeme tuf, alebo kremičité horniny, materiál neobsahujúci vápnik a horčík. Kamene sa dajú kúpiť, alebo kdesi nazbierať – ak sa vám to podarí, stačí ich vydrhnúť a dobre umyť a sú použiteľné. V prípade použitia vápenca voda bude vykazovať vyššiu tvrdosť ako voda východisková. Hodí sa to, ak potrebujem vodu tvrdšiu. napr. pre živorodky strednej Ameriky ak disponujeme vodou veľmi mäkkou. Na to, aby sme zistili prítomnosť vápnika, môžeme použiť postup používaný najmä v pedológii, a to síce, že nalejeme na horninu, alebo nerast kyselinu a posúdime či reakcia syčí a ako silno. Môžeme použiť napr. ocot, HCl, H2SO4, H3PO4. Po reakcii dotknutý kameň radšej zahoďme, alebo aspoň poriadne umyme pod tečúcou vodou.

Drevo je takisto vhodný materiál. Často sa im v akvaristickej praxi vraví korene. Ak ho kúpite máte obchodom zaručenú bezpečnosť. Ide väčšinou o subtropické drevo mangrovov – ťažké drevo plné vody (príbrežná vegetácia), prípadne o africké mopani, opuwa, florex. Ak použijeme drevo prinesené z prírody, malo by sa jednať o starší kus, najlepšie dub, jelša. Nájdeme ich najmä v nízkych nadmorských výškach, v lužných lesoch pri vodných tokoch. Vhodné je použitie aj starej kôry. Pred aplikáciou v nádrži stačí drevo umyť. Je možné aby drevo vyslovene hnilo, ale len pre niektoré druhy, a v dostatočne veľkom objeme – napr. neónky. Takéto drevo nám bude tlačiť pH smerom dole, najmä v prípade hnitia, vylučovať humínové kyseliny – prispievať ku tvorbe organických chelátov, k zachytávaniu minerálnych látok ako napr. železa. Rovnako úctyhodná je ich podpora pri tvorbe mikroflóry dna, dekompozícii hmoty. Humínové kyseliny sú dôležitou súčasťou aj metabolických procesov v pôde v suchozemských podmienkach. Toto drevo nám bude na 99% vodu farbiť do hneda – je jedno či ide o drevo zakúpené v obchode alebo zadovážené inak. Procedúry kážuce drevo variť, soliť, máčať vo vode, drhnúť považujem za neadekvátne, pretože vynaložené úsilie je podľa mňa príliš veľké. Je pravda, že to pomôže proti farbeniu (ale musíte sa naozaj veľmi veľmi snažiť), ale ja som zástancom jednoduchšieho riešenia – časom, zhruba po trištvrte roku priemerne veľký kus dreva farbiť prestane. Dekorácia plní aj funkciu biotickú, nielen estetickú. Skaly a drevo tvorí úkryty – priestor pre drobenie teritórií, čo je veľakrát nevyhnutné. Má zjavný vplyv na správanie sa našich miláčikov. Okrem toho môže predstavovať peknú súčasť nášho malého umelého ekosystému zvaného akvárium. Ako dekoráciu chápem za určitých okolností, resp. uhla pohľadu, aj rastliny, ich vzájomné usporiadanie. Najmä v prípade biotopových akvárií napr. pre bojovnice, alebo kolizy ide o názorné príklady. V týchto nádržiach je vhodné neustále udržiavať množstvo materiálu z dreva, šišiek, plávajúcich rastlín, vodných rastlín, rastlín na hladine apod. Vtedy rastliny plnia aj funkciu úkrytov.

Pozadie môže byť takisto veľmi významnou zložkou akvária, aj keď sa bez neho zaobíde. V najľahšom prípade ho môže tvoriť tapeta zakúpená v obchode, prípadne vytvorená nami. Priestor zadnej steny môžeme riešiť aj zatretím na nejakú tmavú farbu, častá je modrá, hnedá alebo čierna. Trojrozmerné – 3D pozadie je možné vytvoriť z rôzneho materiálu. Sú dostupné v obchodnej sieti, ale možno si ich vyrobiť aj vlastnými rukami. Vhodný materiál je napr. polystyrén, na vyleptanie sa používa riedidlo. Ako lepidlo naň sa hodí epoxidová živica, taká ktorá neškodí osadenstvu, nerozpúšťa sa vo vode. Lepíme bridlicu, iné kamene, drevo, podľa chuti. Lepidlo sa posypáva pieskom, pretože v prípade že bude na viditeľné, samotné lepidlo nevyzerá veľmi dobre bez tejto prísady. Vhodným základným materiálom je aj polyuretánová pena. Dbáme na tom, aby zadná časť bola vhodne prilepená na zadnú stenu akvária, aby sa tento priestor nestal životným priestorom pre menšie ryby, a aby sa zadná stena zbytočne nazariasovala.

Travertín – sopečný vápenec je dekoračná hornina, ktorá má veľmi členitý reliéf. Niekedy sú na ňom rôzne jamky, diery – útvary smerom dnu, ale niekedy aj smerom von – vtedy to vyzerá akoby boli na ňom nejaké zrná. Sám mám travertín prevŕtaný miestami ako ementál. Mám ho poukladaný tak, aby tvoril množstvo úkrytov pre veľké aj menšie druhy. On zvyšuje vylučovaním vápnika tvrdosť vody, spolu s čím takmer vždy ide aj zvyšovanie alkality – zásaditosti. Travertín mám použitý v akváriu s druhmi z jazera Tanganika. Okrem toho mám aj spomínané drevo, kedysi som ho komponoval spolu s kameňmi, dnes mám skôr časť kamennú a časť drevenú. Niekedy použijem v jednej časti menšie kamene a dekoráciu prispôsobenú pre potreby „škôlky“. Pre Malawijské cichlidy používam tuf, čo je takisto sopečná – vulkanická hornina, avšak neobsahuje ani zďaleka toľko vápnika ako travertín. Okrem toho má nižšiu hustotu, vzhľadom na svoj pôvod má amorfný charakter – materiál, ktorý vznikol veľmi náhlym stuhnutím žeravej magmy – preto sa vyznačuje dekoračným vzhľadom. Okrem toho občas použijem jelšové šišky a dubové drevo a dubovú kôru. Podstatnou a neoddeliteľnou súčasťou sú aj rastliny. Tu platí, že dno narúšam iba v nevyhnutných prípadoch. Ako pozadie v cichlidových nádržiach používam pozadie Slim Line od Back to Nature.

Use Facebook to Comment on this Post