2006, 2007, 2008, 2009, 2012, 2013, Akvaristické akcie, Akvaristické burzy, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže, Výstavy rýb

Akcie klubu.akva.sk

Hits: 26009

klub.akva.sk poriadal svoje akcie aj v Dome kultúry Ružinov na Ružinovskej 28 v Bratislave.

Živorodky

Bojovnice

Iné ryby

Krevety, raky, kraby

Slimáky

Akvária

Výstavy

Prednášky

Burzy

Stretnutia akvaristov

Ostatné


Akvaristická zima 2013

Výstava miniakvárií (ďalšia časť akcie pribudne neskôr)

Výstava miničiek bola pekná, rovnako aj výstava divokých živorodiek.


Akvaristická zima 2012

V tomto roku klub.akva.sk už tradične zorganizoval výstavu miničiek Nebolo ich veľa, snáď sa v budúcnosti prihlási viac akvaristov :-).


Akvaristická jar 2010

Klub.akva.sk zorganizoval Akvaristickú zimu 21.-22.11.2009. Ako sa pomaly stáva zvykom, akcia sa venovala predovšetkým miniakváriam. Akvazima sa konala v rovnakom termíne ako bola akcia v Plzni, čo sa možno trošku negatívne prejavilo na nižšej účasti predajcov, ale predovšetkým na nižšej účasti návštevníkov z Česka. Na druhej strane, napr. z Romana Slabocha z Prahy sa stáva počas konania akcií klubu.akva.sk bratislavčan ;-). Každopádne z hľadiska návštevnosti sa klubu akcia nadmieru vydarila. Ešte som nezažil na akcii klubu.akva.sk, v pomerne veľkých priestoroch DK Ružinov, aby v sobotu počas prvého dňa akcie bolo cez obed toľko ľudí. Odhadujem, že na Akvazimu prišlo viac ako 900 ľudí. Ja sám som sa tentokrát na akciu pripravil dôkladnejšie. Je pravda, že som ponúkal iba malý sortiment, moja príprava skôr spočívala v propagácii. Na sebe som mal tričko, ktoré okrem toho, že ma identifikovalo a obsahovalo reklamu na moje vlastné stránky (viď koniec fotoreportu), odporúčal som pomocou neho aj iné chovateľsky zamerané stránky, ktoré má podľa mňa zmysel sledovať: www.akvaria.sk, www.akva.sk, maniakva.seznam.cz www.akvarijni.cz, www.aquatab.net, www.akvamalawi.com, www.rybicky.net, www.reef.sk, www.fishbase.com, www.ifauna.sk, www.teraristika.sk. Na stole som mal notebook, na ktorom bežala prezentácia, kde boli screenshoty týchto stránok spolu s mojou stránkou a do ktorej som pridal ešte stránku www.cichlid.sk. Na výstave miničiek sa mi najviac páčilo akvárium Andreja Žitného, alias azeta a Khanhove akvárium – Khanh Ta. Tie boli skutočné krásne. Vo fotoreportáži sú vidno viaceré, ktoré sa mi páčili a podarilo sa mi ich slušne odfotografovať. Sú v poradí, v akom by som ich zhodnotil ja. Súťaže som sa zúčastnil aj ja. Nebol som vôbec so sebou spokojný, svoje predsavzatie venovať sa miničku dlhší čas som silne zanedbal. Celkovo sa súťaže zúčastnilo 34 miniakvárií od 22 akvaristov. Oficiálne vyhodnotenie organizátorom je na konci príspevku o tejto akcii. Ja len stručne spomeniem, že výsledkom hodnotenia poroty je 1. Khanh Ta Fire Wood, 2. Markéta Rejlková – Australský podzim, 3. Michal Toufar – Adršpach. Hlasovanie návštevníkov dopadlo trochu inak: 1. Andrej Žitný – Leto, 2. Khanh Ta – Fire Wood, 3. Michal Toufar – Adršpach.

Na akciách klubu.akva.sk som sa doteraz vždy pravidelne zúčastňoval. Do konca roka 2008 som dokonca bol členom rady tohto klubu. Aj preto si dovolím v nasledujúcich riadkoch trochu sumarizovať a byť trochu kritický. Skúsim zhodnotiť z pohľadu návštevníka čo mi Akvazima 2009 ponúkla aj s ohľadom na minulosť. Vstupné ostalo nezmenené, 1.5 €. Mohol som si nakúpiť, predovšetkým v sobotu bolo celkom z čoho vybrať, aj sortiment bol všakovaký. Príjemne potešila vyššia návštevnosť. V nedeľu by som bol sklamaný, pretože polovička predajcov bola fuč. Keďže sa táto situácia opakovala a navyše jednotliví predajcovia boli rozťahaní po celom priestore, tak by som ocenil, keby usporiadateľ akcie apeloval oveľa viac na predajcov, najmä tých objemnejších, aby zostali aj v nedeľu na akcii. A zdá sa mi vhodné, keby prázdne stoly, ktoré po sobote osirejú, zmizli z dosahu očí návštevníkov, a aby jednotlivých predajcov usporiadateľ po odchode iných presunul tak, aby boli pri sebe. Výstava miniakvárií bola pekná, ale nemyslím si, že je vhodné mať výstavu v tom zastrčenom kúte, kde zvyčajne klub.akva.sk umiestňuje výstavy a kde bola aj teraz. Zvlášť s ohľadom na slabú informovanosť o lokalizácii samotnej výstavy. Myslím si, že ambíciou klubu.akva.sk je poriadať výstavy a tým ovplyvňovať akvaristov aj neakvaristov. Na mňa ale tým, že výstavy sú situované vzadu a vpredu priestor je prázdny, to pôsobí aj tak, že usporiadateľ akoby nechcel svoje dielo prezentovať. V priestore DK Ružinov je dosť miesta, napravo od stolov, kde býva najdlhší rad burzových predajcov, tam je ideálny priestor pre prezentovanie, a to nielen výstavy akvárií. Aj tentokrát sa konali prednášky. Nuž, keby som nebol vo veci znalý, tak by som nevedel ale kedy sa konali. Nikto, ani mňa neupozornil na začiatok prednášok a mám silný pocit, že ani väčšina náhodných návštevníkov nemala tušenie o tejto chvályhodnej aktivite. Ak si to sami neprečítali predtým na plagáte, tak zrejme na žiadnej prednáške neboli a ani o nej netušili. Ja som si akurát všimol, kde mala byť. Navštevujem akcie podobného druhu, napr. aj fotografické akcie, výstavy výtvarných diel, vernisáže, filmové projekcie, veľtrhy technickej povahy, rôzne obchodné a prezentačné akcie a všade tam obyčajne je nejaký prvok, ktorý zabezpečuje komunikáciu aj priamo na akcii. Častokrát plnia túto funkciu aj deti organizátorov v rovnakých tričkách, ktoré operujú po priestore výstaviska a vyzývajú ľudí, aby šli tam, či onam. Pri vstupe často predávajúci vstupenky, alebo aj niekto iný, stojí a informuje. A zväčša na rôznych prezentáciách vnímam spolupatričnosť. Na akciách klubu.akva.sk by som, keby som dobre nepoznal organizátorov a aj kopec návštevníkov,  nevedel rozoznať asi ani žiadneho organizátora. O nejakej odpozorovanej spolupatričnosti sa nedá hovoriť, snáď len podľa niektorých tričiek, aj to rôznych farieb u ťažko definovateľných okoloidúcich. Na akciách klubu.akva.sk skôr funguje „chémia“ medzi predajcami, čiastočne aj medzi návštevníkmi. V DK Ružinov sú k dispozícii panely, na ktoré sa dajú umiestniť propagačné, edukačné materiály, prípadne fotografie. Na Akvazime 2009 nebolo nič. Využite týchto panelov klesá od akcie ku akcii. Pre návštevníka akvaristickej akcie je tento priestor prázdny, n ečitateľný. Na predchádzajúcej Akvajeseni boli na paneloch myslím edukačné materiály, veď prečo nie? Čo iné má mohlo pozitívne zaujať na Akvazime 2009? Bohužiaľ, nič ma nenapadlo pre bežného návštevníka. Iný program nebol, aspoň ja som ho nezaregistroval. Predtým klub pripravil aspoň stôl a deti, ale aj dospelí si mohli kresliť. V minulosti deti napr. hádzali kockou. Keď to preženiem, tak počas Akvazimy 2009 sa na deti nikto ani nepozrel. Ako odmena za nakreslenie sa vyskytovali pri pokladni cukríky, často sa zapojili aj dospelí. Sám som počas Akvajesene 2009 úspešne vyzval pri pokladni pani v najlepších rokoch, ktorá potom kreslila asi 4-5 obrázkov. Nezabudla a čosi venovala aj okolo pobehujúcim deťom a vyžiadala si aj cukrík ;-). Na niektorých akciach bola na programe dražba. Keby som aspoň videl, že samotní organizátori sú radi, ako pripravili akciu, prípadne keby som videl, že sa vyskytujú v priestore, snažia sa niečo napraviť, informovať druhých. Nič také som ale nezaregistroval.. Veľmi pozitívny bol „spoločenský večer“, ktorý sa konal opäť v priestoroch domáceho bistra. Tentokrát som sa na ňom zdržal cca do 22-ej hodiny. Výborne sme sa bavili. Tento večer je pre aktívnych účastníkov a je pochopiteľne mimo verejného programu. V každom prípade je to najzmysluplnejšia aktivita pre kredit akcie v očiach zažratých účastníkov.

Viem, že nasledujúca akcia podobného typu bude Akvaristická jar a má sa konať 8.5.2009. Nám predajcom sa to samozrejme nepáči, pretože je to veľmi neskoro od Akvaristickej zimy. Myslím, že ani pre obyčajných návštevníkov to nie je práve dobrá správa. Pre nás, ktorí sa aktívnejšie podieľame na akciách v sumáre pomaly po celej strednej Európe, je zlý aj ten fakt, že termín akcie Akvajari 2010 sme sa dozvedeli až na Akvaristickej zime 2009. Je bežné, že si poniektorí robíme rozpis na rok dopredu. Očakával by som, že organizátori podobných akcií a hlavne tam, kde je obrovský potenciál masy ľudí (a to v Bratislave je), sa bude k tomuto stavať inak. Ja napr. okamžite, ako som sa dozvedel, že Akvajar 2010 bude 8.5.2010, som vedel, že na nej nebudem osobne zastúpený, pretože v ten deň mám iný program. A vzhľadom na to, že klub.akva.sk usporadúva už len tri akcie do roka namiesto štyroch, tak nasledujúca akcia klubu.akva.sk, na ktorej sa budem môcť zúčastniť bude zrejme najskôr koncom septembra 2010. A to je takmer o 10 mesiacov !! Chcem a budem veľmi rád, keď klub.akva.sk a podobné spolky, ktoré sa snažia robiť niečo pekné, budú mať návštevnosť a budú schopné prežiť. Obzvlášť v Bratislave. Aj preto, lebo je to drahé mesto a na prenájom priestorov výstavy sú istotne vyššie náklady, ako by boli a sú v iných mestách. A chcem, aby sa takýmto akciám darilo.


Akvaristická jeseň 2009

Akvajeseň (3.-4.10.2009) sa niesla v znamení bojovníc, krevetiek, rakov a krabov. Stalo sa už tradíciou, že klub.akva.sk usporadúva výstavy bojovníc s medzinárodnou účasťou. Bojovnice sa tešia veľkému záujmu nielen súťažiacich, ale aj návštevníkov. Musím sa priznať, že som pochodil pomerne dosť výstav, ale také bojovnice, prípadne tak pekne nasvietené bojovnice, som ešte nevidel. Súťažilo sa podľa štandardu ČLA, to znamená, že sme videli na výstave plakaty, halfmoony, ale aj doubletaily. Na akvária s bojovnicami svietilo horné svetlo „halogénov“, ktoré boli pomerne na husto nad nimi. Môj prvý pocit bol, keď som si ešte nevšimol svetlá, ako je to možné, že na ryby svieti slnko. Myslím, že aj značný bodový charakter tohto typu osvetlenia spravil výbornú službu pre pekné vyfarbenie rýb. Netrúfam si povedať nakoľko to vplývalo na bojovnice, ale tie boli v každom prípade mimoriadne kľudné. Myslím, že to bol jeden z faktorov, popri dobrej vode a iných, ktoré prispeli k tomu, aby sa betky v Ružinove cítili dobre. Celkovým víťazom výstavy sa stal Milo Pešek. Jedným zo zúčastnených bol aj Hristo Atanasov, ktorý bol veľmi úspešný na predošlej výstave v rámci Akvaleta 2008. Tentokrát zvíťazil v dvoch kategóriách – singletail female a plakat. Kombinované variety vyhral Martin Haláč, veiltail Ľudovít Fujko, crowntail Marek Bôrik, doubletail Miloslav Pešek a halfmoon Daniel Dekánek. Posudzovaných bolo 89 kolekcií. Každopádne ma nepríjemne prekvapila veľmi slabá účasť ľudí okolo splendenspower.cz. Dúfam že nabudúce spravia do Bratislavy inváziu ;-). Celková výsledková listina je na stránkach klubu. V nedeľu popoludní prebehla dražba, čo je v každom prípade výborná tradícia a určite lákadlo pre zabehnutých aj potenciálnych chovateľov bojovníc, prípadne len pre obdivovateľov týchto osobitých rýb. Ďalšie veľké lákadlo na návštevu akcie, a priznávam sa, že pre mňa oveľa väčšie, vzhľadom na to, že výstav bojovníc som videl kopec, bola výstava zo skupiny bezstavovcov: rakov, krabov a kreviet. Najmä na kraby som sa veľmi tešil. Sklamaný som nebol, článkované zvieratká sa mi páčili. Rovnako inštalácia výstavy, naaranžovanie mi pripadalo esteticky pekne zladená, aj funkčne spôsobilá.

Organizátori aj tento krát pripravili prednášky, ktoré mali páni Norbert Dokoupil a Norman Durný. Nie som si istý presne témami – sám som predával, čiže prednášok som sa bohužiaľ opäť nezúčastnil. Pán Dokoupil prednášal svoje „Neučesané myšlienky o živorodkách“ a pán Durný prednášal o krevetkách. Deti, ale aj dospelí mali možnosť vyfarbovať „akvaristické“ omaľovánky. Burza, alebo ak chcete akvatrhy, bola čo sa týka počtu predajcov zatiaľ za éru klubu.akva.sk najpočetnejšia (snáď cez 35 predajcov). Pri rozhovoroch sme sa zhodli, že ponuka bola naozaj veľmi dobrá a snáď si takmer každý návštevník mohol vybrať k spokojnosti. Z môjho pohľadu chovateľa a aj akvaristu som o tom presvedčený. Navyše si myslím, že aj keď prišiel cez Akvajeseň 2009 nejaký návštevník, ktorý v Ružinove nikoho nepoznal, mal veľmi dobrú možnosť pobaviť sa a vnímať ochotu sa podeliť o skúsenosti, riešiť najrôznejšie problémy, získať potrebné kontakty apod. Aj z hľadiska druhu tovarov (krmivo, technika, ryby, rastliny atď.) sa ponuka pekne zaobľuje, kompletizuje, dokonca už hádam aj možno vravieť o vnímateľnej konkurencii. Tento krát však musím priznať, že ponuka rastlín bola o poznanie slabšia než v minulosti. Ako som už načrtol, akcie podobného typu majú v sebe pre aktívnejších zúčastnených aj spoločenský charakter. Jednak sa zídu rôzni chovatelia, známi z rôznych končín, ktorí sa potom navštevujú aj doma, v chovniach apod., a jednak organizátor často poskytne možnosť spoznať sa aj ľudom „nanovo“. Akvajeseň 2009 bola tým správnym areálom rozšírenia typovo podobných, prípadne vzájomne sa priťahujúcich ľudí. Ja sám som registroval napr. pánov Dočekala, Balnara, Csongára, Trunkvaltera, Bydžovského, Slabocha, Kačenu, Chmelařa, Frimla, Vetráka, Konôpku, Burgera a mnohých ďalších, ktorí sa rôznym spôsobom podieľali na podujatí. Klub.akva.sk plánovane pripravil na sobotu večer 3.10.2009, pár metrov od priestoru výstavy (pod rovnakou strechou), v spolupráci s miestnym podnikom, spoločenský priestor pre pobavenie. Klobáska bola vraj „prvotřídní, exkluzivní“ a ja s tým musím súhlasiť, pivo, kofola a iné dobroty pevne verím, že chutili tiež. Preberalo sa všetko možné, dôležitá bola pohodová nálada. Ja som bohužiaľ musel veľmi skoro odísť, ale mám informácie, a na začiatku ma snáď moje oči a uši neklamali, že sa tam vystriedalo do tretej nad ránom možno 40-50 akvapozitívnych ľudí. A, že bolo veselo, je hádam všetkým jasné.

Odkazy


Akvaristická jar 2009

25.-26.4.2009 bola v Bratislave výstava venovaná rybám Južnej Ameriky s názvom Perly Amazónie. Počas prednáškového popoludnia rozprával Josef Ešpandr a svojej „Ceste do neznáma“ – Južná Amerika a Markéta Rejlková na tému „Čierne vody Južnej Ameriky – na vlastnej koži a v akváriu“.

Odkazy


Akvaristická zima 2008

29.11.-30.11.2008 usporiadal klub.akva.sk 2. ročník súťaže miniakvárií. Výstava to bola pekná, aj účasť naznačila, že táto myšlienka má budúcnosť. 31 „miničiek“ súťažilo o priazeň poroty, aj divákov. Mne sa veľmi páčili kompozície Khana. Utkvelo mi v pamäti, že súťažil zo štyrmi miničkami. Tri z nich sa mi páčili, jedno veľmi. Dve akvária medzi miničkami boli tentokrát aj morské. Hneď po vstupe do priestoru DK Ružinov boli na stojanoch krásne 200 litrové akváriá, ktoré reprezentovali „Výstavu vodných rastlín„. Musím uznať, že akvária boli zariadené pekne. Myslím, že to bol dobrý ťah aj od organizátora, Návštevníka upútali hneď na začiatku. V rámci „Akvatrhov“ som postrehol vyššiu účasť slovenských chovateľov a firiem. Uvítali sme medzi nami aj pána Chmelařa z Hradca Králové, ktorí „u nás“ predávali ryby. Okrem iného sa dali kúpiť na trhoch aj menšie nové akváriá. Na piatich paneloch boli vystavené fotografie. Zväčša boli na nich vodné rastliny a miniakvária. Deti si opäť vymaľovávali, myslím teda, že bolo načim tento víkend prísť do Ružinova na Akvaristickú zimu.

Odkazy


Akvaristická jeseň 2008

Klub.akva.sk usporiadal v dňoch 11.-12.10.2008 Akvaristickú jeseň. Tradične v Dome kultúry v Ružinove v Bratislave na Ružinovskej 2008. Hlavný programom podujatia boli Majstrovstvá Európy Guppy párov a Klubová výstava divokých živorodiek. Zvedavých na našu akciu bolo cca 700 návštevníkov. Bola pre nás veľká česť usporiadať ME Guppy párov, sme predsa len ešte mladý klub a dostali sme dôveru usporiadať finálové 4. kolo. Súťaže gupiek majú veľkú tradíciu po celom svete, v rámci Európy sa koná každý rok zhruba sedem kôl v kategórii Guppy triá. Tri samčekovia tvoria jednu kolekciu. My sme usporiadali Guppy páry, kde kolekciu tvorí samček a samička. Pre triá platí, že z konaných výstav sa sčítajú najlepšie štyri výsledky chovateľa a podľa toho sa určí celkové poradie. Tieto výstavy musia byť dopredu uznané ako kolá v rámci ME. Pre páry pred rokom 2008 platilo, že sa nikdy neusporiadalo viac ako dve výstavy do roka. Dve výstavy je minimálny počet na to, aby sa vyhlasovalo poradie ME. Tento rok, 2008, bude možno prelomový, pretože sa podarilo uskutočniť štyri výstavy Guppy páry. Pred našou finálovou výstavou v Bratislave bolo prvé kolo v poľskej Bielsko-Bialej, v Banskej Bystrici a v Ostrave. Hodnotenie gupiek sa riadi podľa štandardu IKGH, čo je medzinárodná organizácia, ktorá zastrešuje súťažné výstavy gupiek. Aj celkovú oficiálnu výsledkovú listinu musí zostaviť IKGH. Okrem výstav gupiek v rámci ME sa koná každý rok aj niekoľko ďalších výstav, ktoré sa nezaratúvajú do celkových výsledkov.

My sme mali tú česť, že sa našej výstavy osobne zúčastnilo niekoľko súťažiacich, ktorí skončili na popredných miestach v rámci celej súťaže Guppy párov za rok 2008. Konkrétne sme medzi nami radi privítali Boguslawa Micinského, Ivana Krouského, Josefa Felta, Jaroslava Baleju, Milana Vetráka, Mariána Stieranku, Jána Budaia, Vladimíra Protivu, Miroslava Konôpku a Richarda Tokuševa. Teší nás, že všetci víťazi v jednotlivých kategóriach boli na našej výstave osobne – páni Micinski, Protiva a Tokušev. Členovia nášho klubu nevyšli naprázdno. Ivan Vyslúžil, ktorý síce súťaži za SZCH skončil medzi veľkoplutvými celkovo na 6. mieste. Braňo Barčin skončil tesne za ním. Braňo sa umiestnil aj medzi krátkoplutvými – na 6. mieste. Milan Líbal skončil v tejto kategórii jedenásty. Braňo sa umiestnil aj v rámci mečíkatých na 3. mieste. Víťazom aj umiestneným gratulujeme a želáme im veľa ďalších úspechov. Pevne verím, že sme sa uviedli do európskej gupkárskej spoločnosti dobre. Vedúcim výstavy bol Branislav Barčin (KAS-SK). Medzinárodného pozorovateľa robil Miroslav Konôpka (SZCH-SK). Posudzovali: Boguslaw Micinski (KPR-PL), Marián Stieranka (SZCH-SK), Jaroslav Baleja (CKG-CZ), Vladimír Protiva (IRIS-CZ) a na moju veľkú radosť aj ja – Peter Kaclík (KAS-SK). Klasifikovali sme 114 kolekcií. Dve kolekcie boli diskvalifikované, 8 kolekcií uhynulo pri transporte. Výstavy sa zúčastnilo 34 chovateľov z deviatich klubov z Poľska, Česka, Talianska a Slovenska. Traja účastníci boli bez klubovej príslušnosti. Akvária s gupkami boli umiestnené dobre, páčilo sa mi aj solídne osvetlenie.

Výsledky 4. kola ME Guppy páry 2008 – najlepší výsledok chovateľa – Veľkoplutvé

PoradieMenoKlubŠtandardBody

1.

Boguslaw Micinski

PL/KPR

2-3-1

155.33

2.

Vlastislav Šenkýř

CZ/FREE

2-3-10/1

152.00

3.

Vladimír Sládek

CZ/IRIS

2-1-10/4

151.67

4.

Ivan Krouský

CZ/AKV

2-6-1

149.67

5.

Gabriel Štůla

CZ/AKV

2-1-10/4

149.33

6-8.

Ján Budai

SK/SZCH

2-1-11

148.67

6-8.

Miroslaw Kubajka

PL/MOL

2-3-1

148.67

6-8.

Branislav Barčin

SK/KAS

2-3-1

148.67

9-10.

Anne-Marie Štůlová

CZ/AKV

2-1-10/4

148.00

9-10.

Krzysztof Kujawa

PL/MOL

2-3-1

148.00

Najlepší výsledok chovateľa – Mečíkaté

PoradieMenoKlubŠtandardBody

1.

Vladimír Sládek

CZ/IRIS

6-3-11

149.67

2.

Milan Líbal

SK/KAS

7-3-14

146.33

3.

Richard Tokušev

SK/SZCH

5-1-17

144.33

4.

Věra Kubinová

CZ/CKG

5-1-17

144.00

5.

Cristian Salogni

IT/AIG

5-3-17

139.67

6.

Branislav Barčin

SK/KAS

5-1-17

138.67

7.

Josef Felt

CZ/IRIS

5-1-17

136.33

8.

Pavol Sedlák

SK/KAS

5-1-9

134.67

9.

Anton Domin

SK/SZCH

6-1-17

131.00

Najlepší výsledok chovateľa – Krátkoplutvé

PoradieMenoKlubŠtandardBody

1.

Vladimír Protiva

CZ/IRIS

11-1-11

148.00

2.

Milan Líbal

SK/KAS

11-5-10/6

147.67

3.

Vladimír Sládek

CZ/IRIS

9-3-11

145.00

4.

Miroslav Konôpka

SK/SZCH

11-3-1

144.67

5.

Peter Benčúrik

SK/KAS

11-1-10/4

143.33

6.

Marián Stieranka

SK/SZCH

9-3-1

143.00

7.

Janusz Oziomek

PL/PTAT

11-3-4

142.00

8-9.

Mario Bertocco

IT/AIG

9-1-8/11

137.33

8-9.

Branislav Barčin

SK/KAS

11-1-11

137.33

10.

Simone Fumagalli

IT/AIG

9-1-8/11

134.67

Celkové výsledky ME Guppy páry 2008 (neoficiálne)

Najlepší výsledok chovateľa – Veľkoplutvé

PoradieMenoKlubBody

1.

Boguslaw Micinski

PL/KPR

621.33

2.

Ivan Krouský

CZ/AKV

603.33

3.

Krzysztof Kujava

PL/MOL

596.33

4.

Jozef Felt

CZ/IRIS

590.33

5.

Miroslaw Kubajka

PL/MOL

588.00

6.

Ivan Vyslúžil

SK/SZCH

585.00

7.

Branislav Barčin

SK/KAS

581.33

8.

Jaroslav Baleja

CZ/CKG

579.66

9.

Milan Vetrák

SK/SZCH

577.00

10.

Krzysztof Murawski

PL/MOL

574.33

Najlepší výsledok chovateľa – Krátkokoplutvé

PoradieMenoKlubBody

1.

Vladimír Protiva

CZ/IRIS

585.33

2.

Janusz Oziomek

PL/PTAT

584.33

3.

Vladimír Sládek

IRIS/CZ

574.33

4.

Miroslav Konôpka

SK/SZCH

567.66

5.

Marián Stieranka

SK/SZCH

566.66

6.

Branislav Barčin

SK/KAS

565.33

7.

Diego Montanari

IT/AIG

425.33

8.

Anton Domin

SK/SZCH

401.00

9.

Lukáš Jakubec

SK/SZCH

286.66

10.

Ivan Barla

SK/SZCH

280.66

Najlepší výsledok chovateľa – Mečíkaté

PoradieMenoKlubBody

1.

Richard Tokušev

SK/SZCH

586.00

2.

Jozef Felt

CZ/IRIS

553.00

3.

Branislav Barčin

SK/KAS

549.66

4.

Vladimír Sládek

CZ/IRIS

448.00

5.

Věra Kubinová

CZ/CKG

288.66

6.

Cristian Salogni

IT/AIG

277.34

7.

Janusz Oziomek

PL/PTAT

276.66

8.

Ivan Barla

SK/SZCH

262.66

9.

Anton Domin

SK/SZCH

254.00

10.

Václav Štafl

CZ/AKV

150.66

Výstava divokých živorodiek

Druhou výstavou, ktorú sme pripravili, bola klubová výstava divokých živorodiek. Ide z veľkej časti o tzv. nefarebné, komerčne, predovšetkým u nás, nezaujímavé druhy. Ich farebnosť a charakter skôr ocení zanietený akvarista, fajnšmeker, prípadne uvedomelý návštevník. Zaujímavé je aj to, že mnohé z týchto druhov, už nežijú ani v prírode. Dokonca niekedy neexistujú ani biotopy, v ktorých sa pôvodne vyskytovali, čiže často nie je v prírode ani čo chrániť. Častokrát ide o endemické druhy. Klub.akva.sk prezentoval na výstave 41 druhov a foriem divokých živorodiek. Z môjho pohľadu šlo o chvályhodnú a unikátnu výstavu. Akvária, v ktorých boli tieto nádherné ryby, boli zariadené s dnom so živými vodnými rastlinami, s filtráciou a boli účinne nasvietené. Ich krásu môžete posúdiť podľa fotografií. Divoké živorodky – prírodné formy živorodiek, ktoré sme vystavovali, pochádzali z Mexika, Guatemaly, Hondurasu, Kolumbie, Trinidadu, Haiti, Jamajky, Nikaraguy, Venezuely, Panamy, Brazílie, Uruguaju, Argentíny, Dominikánskej republiky, Kuby, Thajska, Malajzie, Indonézie, Sulawesi, Filipín, Floridy a Georgie.

Druhy a formy na výstave:

  • Allotoca dugesii (Bean, 1887)
  • Ameca splendens Miller & Fitzsimons, 1971
  • Belonesox belizanus Kner, 1860
  • Dermogenys Miller & Fitzsimons, 1971
  • Flexipennis vittatus Hubbs, 1926
  • Girardinus falcatus Eigenmann, 1903
  • G. metallicus Miller, 1960
  • Hemirhamphodon pogonognathus Bleeker, 1853
  • Heterandria formosa Girard, 1859
  • Chapalichthys peraticus Alvarez, 1963
  • Ilyodon whitei Meek, 1904
  • Limia nigrofasciata Regan, 1913
  • L. melanogaster Günther, 1866
  • L. perugiae Evermann & Clarkm 1996
  • L. tridens Hilgendorf, 1889
  • Micropoecilia picta „Red“
  • M. bifurca „El Salto“
  • M. bifurca Eigenmann, 1909
  • Neoheterandria elegans Henn, 1916
  • Nomorhamphus liemi liemi Vogt, 1978
  • Poecilia wingei Poeser, Kempkes & Isbrücker, 2005
  • P. caucana Steindachner, 1880
  • P. reticulata Peters, 1859
  • Phalloceros caudimaculatus Hensel, 1868
  • Poeciliopsis prolifica Miller, 1960
  • Priapella intermedia Alvarez & Carranza, 1952
  • Pseudoxiphophorus cf. jonesii
  • Xiphophorus couchianus (Girard, 1859)
  • X. birchmanni Lechner & Radda, 1987
  • X. continens Rauchenberger, Kallman & Morizot, 1990
  • X. helleri Heckel, 1848
  • X. malinche Rauchenberger, Kallman & Morizot, 1990
  • X. montezumae Jordan & Snyder, 1899
  • X. nezahualcoyotl Rauchenberger, Kallman & Morizot, 1990
  • X. signum Rosen & Kallman, 1969
  • X. sp. „Guatemala“
  • Xenotoca eiseni Rutter, 1896

Súčasťou podujatia boli aj tentokrát Akvatrhy. Ponuka bola tentokrát lepšia, pravdepodobne najlepšia doteraz. Kúpiť sa dala akvaristická technika príslušenstvo, slušný počet druhov rýb, vodné rastliny, krmivá, liečivá. Kto chcel napr. zariadiť akvárium, vedeli sme ho odporučiť. Rovnako ak niekto potreboval vybaviť starostlivosť o akvárium napr. vo svojej reštaurácii. K dispozícii pre návštevníkov boli omáľovanky, tie pravda využili najmä deti. Návštevníci mohli vyhrať aj darčeky, konkrétne akvaristický tovar od firiem ZOODOM, AKVAPRODUKT, FYTOSEL, AMAZON PET SHOP, SERA, JOZEF KOBLASA, EXOT HOBBY a AQUA-PLECO. V sobotu poobede prebehli prednášky. Najprv Marián Stieranka hovoril o farebnej variabilite gupiek, neskôr Vladimír Fábry rozprával o Francúzskej Guayane. V sobotu večer sme zorganizovali spoločenské posedenie pre pozvaných hostí. Myslím si, že návštevníci aj my sami sme odchádzali z Akvaristickej jesene spokojní. Posunuli sme sa opäť dopredu.


Akvaristické leto 2008 – Medzinárodná výstava bojovníc a výstava cichlíd

Na posledný májový víkend (31.5-1.6) sme si v klube.akva.sk naplánovali našu tohtoročnú hlavnú letnú akciu. Táto akcia nám dala zabrať. Letné horúčavy k nám dorazili a bohužiaľ dorazili trochu aj našich potenciálnych návštevníkov, ktorých prišlo menej ako sme očakávali. Zhruba 550 ľudí sa prišlo pozrieť na to, čo sme pre nich pripravili. Medzi nimi bolo veľmi veľa hostí z Čiech, ako napr. Franta Csefay z Brna, Roman Slaboch z Prahy, Pavel Hemžal z Otrokovíc, Zdeněk Dočekal, Luboš Ghul, Zdeněk Havel, Luboš Hartman so Žďáru nad Sázavou, Ladislav Kotnauer, Ladislav Dušek, Jozef Moc z Českých Budějovíc, Honza Burzanovský, Radek Blaško z Úval. Bolo vidno, že sa u nás cítili dobre, dokonca som mal dojem, že oni medzi sebou nestíhali spolu komunikovať. Oveľa viac návštevníkov ako inokedy na nás hovorilo nemecky, miestami anglicky. Jeden stôl na burze bol rakúsky. Hlavným motívom akcie bola tentokrát medzinárodná výstava bojovníc. Deň pred otvorením podujatia pre verejnosť prebehlo posudzovanie 142 kolekcií. Je to značný počet, takže sa posudzovalo celý deň až do večera. Podľa štandardu ČLA. Posudzovali naši priatelia z Martina – Boris Burger (SZCH) a Ľudovít Fujko (SZCH), k nim sa pridal Ján Pavlovič (ČLA). Medzinárodným pozorovateľom bol Miloslav Pešek (KAS). Ryby pochádzali z Poľska, Rakúska, Česka a Slovenska – 142 kolekcií od 30 chovateľov. Náš klub – KAS/SK – zastupovali 4 chovatelia so 43 kolekciami, SZCH/SK 12/21, ČLA/CZ 2/20, ČLA/SK 2/9, PTAT/PL 6/10, DISKUS/AT 1/4, EHBBC/AT 1/21 a 2 chovatelia zo Slovenska s 9 kolekciami nie sú v žiadnom spolku. Celkovým víťazom sa stal Hristo Atanasov EHBBC/AT s 87 bodmi. Na druhom mieste skončil Miloslav Pešek KAS/SK – 86 bodov, bronzový stupienok obsadil Milan Líbal KAS/SK s 85 bodmi.

Víťazi podľa výstavných tried:

  • HM – Halfmoon – Hristo Atanasov EHBBC/AT – 84.5
  • DT – Doubletail – Hristo Atanasov EHBBC/AT – 84
  • CT – Crowntail – Richard Tokušev SZCH/SK – 82
  • PK – Plakat – Hristo Atanasov EHBBC/AT – 87
  • VT – Veiltail – Milan Líbal KAS/SK – 85
  • RT – Roundtail – Ivan Vyslúžil SZCH/SK – 82
  • CV – Kombinované variety – Martin Džujko FREE/SK – 81.5
  • STF – Singletail female – Ján Pavlovič ČLA/SK – 82
  • DTF – Doubletail – Hristo Atanasaov – EHBBC/AT – 68

Bojovnice sa v nedeľu na obed dražili. Sprievodnou výstavou bola výstava cichlíd, kde sme ponúkli návštevníkom americké a africké cichlidy. Konkrétne tieto druhy:  Nannacara anomala, Nannacara taenia, Pterophyllum scalarae, Cleithracara maronii, Dicrossus maculatus, Heros severus, Apistogramma trifasciata, Apistogramma hongsloi, Apistogramma viejita, Labidochromis caeruleus, Melanochromis cyaneorhabdos, Maylandia estherae Marmalade Cat. Nádrže s cichlidami boli celkom pekne zariadené a niektoré ryby sa ukázali v krásnych farbách. Ukážky rýb, nádrží nájdete medzi fotografiami. Prednášky prebehli ako býva dobrým zvykom v sobotu po 13-ej. Prvú mal Vladko Bydžovský o amerických cichlidách a druhú mala Markéta Rejlková o Mexiku. Samozrejmosťou bola burza, tento raz v menšom rozsahu. Na paneloch boli umiestnené fotografie, ktoré dotvárali atmosféru vystavovaných rýb (bojovníc a cichlíd) a predznačovali, čo nás čaká – gupky na Akvaristickej jeseni. Okrem toho sa tam nachádzalo asi 20 fotografií zo života nášho klubu, našich členov, ktorí brázdia výstavy, burzy, chovne a pod.

Odkazy:


Akvaristická jar 2008

V dňoch 1.3-2.3.2008 usporiadal klub.akva.sk usporiadal Akvaristickú jar v Bratislave. Odhadujem, že na podujatie bolo zvedavých približne 900 návštevníkov. Boli sme veľmi radi, že pred otvorením, v sobotu  1. marca, sme videli pred bránami veľa stojacich ľudí, a do 10:00 bolo treba na vstup čakať v rade. Súčasťou akcie bola prednáška venovaná úprave fotografií, ktorú odprezentoval v sobotu poobede Peter Kaclík z klubu.akva.sk. Počas nej sa snažil poukázať na rôzne úskalia fotografovania. Posolstvom prednášky malo byť, že je výhodné poznať možnosti a vedomosti z oblasti fotografie, svetla, farieb apod. Akvatrhy boli tentokrát opäť bohatšie a nielen čo do kvantity, ale aj kvality. Podarilo sa nám prilákať ďalších dvoch predajcov z Čiech, ktorí výrazne obohatili ponuku. V celkovej ponuke pribudli rôzne drobné, ale aj veľké technické pomôcky, ktoré iste ocenil každý skúsený akvarista. Zlepšila sa ponuka krmív, zvýšila sa konkurencia výrobkov. Aj ten, kto si chcel zadovážiť vzácnejšie ryby, alebo rastliny, si mohol prísť na svoje. Nerátal som to množstvo rýb, ale halančíky napr. nie sú bežným artiklom na obdobných akciách a ani v obchode. Po prvýkrát sa na našej akcii objavili vodné rastliny pestované v skleníkoch, napr. veľmi pekné Anubiasy. Z niektorých rastlín spomeniem Aponogeton ulvaceus, A. longiplumulosus, Shinersia sp., Crinum calamistratum, rôzne machy. Hlavným lákadlom bola „Súťaž o najkrajšiu fotografiu“ spojená s výstavou fotografií. Za jednotlivé fotografie hlasovali návštevníci Akvaristickej jari. Z nich sme po skončení akcie vylosovali 12 výhercov vecných cien. Fotografickej súťaži predchádzalo hlasovanie na internetovom fóre www.akva.sk. Do súťaže sa prihlásilo X ľudí so 158 fotografiami. Vypísali sme štyri kategórie: Svet rastlín (21 fotografií), Život v akváriu (42), Malý kúsok prírody u nás doma (19), Ty si ale krásavec (76). Celkovým víťazom sa stal Petr Jalový za fotografiu „Akva“, so ziskom 172 bodov.  Kompletné výsledky nájdete na . Hore uvedeným súťažiacim venovali vecné ceny firmy Akvashop, Akvaprodukt a Aqua World. Počas konania akcie mali možnosť návštevníci hlasovať za jednotlivé fotografie. Návštevníci odovzdali 158 lístkov. Aj návštevníkom sa najviac páčila fotografia Petra Jalového „Akva“.

Výsledky súťaže na www.akva.sk:

Svet rastlín Život v akváriu
1. Milujem bublinky – Vladimír Beňo – 157 bodov1. Dětičky – Martina Čížková – 167 bodov
2. Kvet Crinum thaianum – Miroslav Konôpka – 110 bodov2. Súboj – Radovan Pondelík – 153 bodov
3. Pitík – Vladimír Beňo – 103 bodov3. Caridina sp. „Chrystal red“ – Ján Imrovič – samček a samička s vajíčkami – 153 bodov

 

Malý kúsok prírody u nás doma Ty si ale krásavec
1. Akva – Petr Jalový – 172 bodov

1. Caridina cf. cantonensis crystal red – Jaroslav Chalupek – 100 bodov

2. Obyvák – Petr Jalový – 165 bodov

2. Tetra červená – Norman Durný – 91 bodov

3. Akvárium panorama – Roman Holba – 156 bodov3. Caridina cf. cantonensis crystal red – Jaroslav Chalupek – 91 bodov

Akvaristická zima 2007

8-9.12.2007 sa uskutočnila Akvaristická zima v Bratislave. Jej hlavnou časťou bola výstava vodných rastlín. Asi rok aj niečo predtým sa medzi nami ozývali hlasy, ktoré reálne hovorili o tom, že spravíme výstavu rastlín. Nebolo to ľahké, stálo to kopec úsilia, ale podarilo sa. Rastliny sme mali v šiestich 200 litrových nádržiach, v asi 10 zhruba 40 litrových, a okrem nich sme mali ešte výstavu miniakvárií, ktorých bolo cca 18. Pre spresnenie, mali objem 12 litrov. Akciu sme usporiadali v DK Ružinov, v Bratislave. Vystavili sme cca 80 druhov vodných rastlín, na Akvatrhoch sa zúčastnilo 27 predajcov, bránami prešlo 492 platiacich návštevníkov. Okrem rastlín sme pripravili na paneloch fotografie predovšetkým rastlín a zo života nášho klubu. Fotografie sme doplnili o najkrajšie vymaľované bojovnice z Akvaristickej jesene 2007. Súčasťou boli takisto Akvatrhy, o ktoré sa nám zvyšuje záujem zo strany predajcov. Pre deti sme tento krát pripravili aj malú súťaž, kde výhrou bol plyšák, alebo cukríky. Okrem toho si mohli opäť vymaľovávať. Musím konštatovať, že tento krát sme mali akciu stiesnenú pre iný program konajúci v DK Ružinov, čo bolo pre našu akciu negatívom. Preto aj takmer nikto si nevšimol pripravenú a bežiacu videoprojekciu. V sobotu poobede prebehlo vyhlásenie víťazov súťaže miniakvárií a prednášky. V prvej prednáške sa Jožko Somogyi venoval nomenklatúre Echinodorov. Druhá prednáška bola o výžive rýb a mal ju Peter Kaclík. Druhá prednáška je natočená kamerou a je dostupná členom klubu.akva.sk.


Akvaristická jeseň 2007

Klub.akva.sk usporiadal v dňoch 6.-7.10.2007 Akvaristickú jeseň. Keďže sme boli spokojní s miestom konania našich predchádzajúcich akcií, tak sme aj „Akvajeseň“ pripravili v Dome kultúry v Ružinove v Bratislave. Zaznamenali sme cca 1000 návštevníkov. Hlavnou časťou podujatia bola Medzinárodná výstava bojovníc (Betta splendens).Výstava bojovníc niesla jeden veľmi významný znak – posudzovanie prebehlo prvýkrát podľa nového štandardu ČLA [1]. Bojovnice boli tak premiérovo posudzované v našich končinách podľa modernejších kritérií. Posudzovanie prebehlo ešte počas neverejnej časti, v piatok 5.10.2007. Posudzoval Tomáš Chuda, Tomáš Jarkovský a Miroslav Konôpka. Pozorovateľom bol Marián Stieranka. 97 vystavených bojovníc pochádzalo zo štyroch krajín – zo Slovenska, Česka, Poľska a Indonézie. Zastúpených bolo 25 chovateľov.  Názor posudzovateľov sme poznali, ale zaujímalo nás, čo si myslia aj naši návštevníci. Na vstupenky totiž účastníci písali svoje návrhy na najkrajšiu bojovnicu podľa ich názoru. Odovzdaných bolo 288 hlasov. Možno povedať, že najkrajšia bojovnica bola pre posudzovateľov, aj pre návštevníkov rovnaká. Zaujímavá zhoda, však? Z odovzdaných hlasov môžem povedať, že verejnosti sa páčili najmä viacfarebné bojovnice. Ako je dobrým zvykom, súčasťou akcie boli Akvatrhy, kde si návštevníci mohli zakúpiť rastliny, rybičky, techniku, krmivá od 23-och predajcov. Potešil nás záujem „zabehaných firiem“, aj účasť nových ľudí. Budeme sa aj do budúcnosti snažiť ponuku vytvoriť tak, aby boli zastúpení aj chovatelia aj akvaristické firmy. Samozrejmosťou bol klubový stánok, v ktorom to žilo snáď najviac, predovšetkým množstvom rýb, rastlín, kreviet. Dostupné boli samozrejme aj živé krmivá, rôzne chovateľské zlepšováky ako vlastnoručne zhotovené pôrodníčky, ale trebárs aj jelšové šišky. Niektoré zaujímavé druhy dostupné na akvatrhoch:

  • Agamyxis pectiniforms, Betta splendens, Ancistrus sp., Barbus titteya
  • Caridina cf. babaulti green, Caridina gracilirostris, Carinotetraodon travancoricus, Colisa lalia
  • Danio dangila, Danio kyathit, Dario dario, Erethistes jerdoni, Helostoma temmincki
  • Chana bleheri, Chana dadiburjori, Chana orientalis,Labidochromis caeruleus
  • Macrobrachium cf. scabriculus chameleon, Macrobrachium peguensis, Macrobrachium red banded
  • Macrobrachium red claw, Macrobrachium scabriculus, Neocaridina cf. zhangjiajiensis var. ‚White‘
  • Macropodus cupanus, Maylandia estherae, Pseudosphromenus cupanus, Poecilia reticulata
  • Pterophyllum scalarae, Xiphophorus helleri, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus variatus

Náš klub chcel k výstave bojovníc pridať nejaký bonus a rozhodol sa pre menšiu výstavu labyrintiek a slimákov zo zásob jednotlivých členov klubu. Verím, že aj táto výstavka obohatila náš program.

Vystavené boli tieto labyrintky:

  • Betta sp. mahachai, Betta pugnax, Colisa lalia, Helostoma temmincki, Macropodus opercularis
  • Pseudosphronemus dayi, Pseudosphronemus dayi sp. burma, Trichogaster trichopterus
  • Trichogaster trichopterus gold, Trichopsis schalleri, Trichopsis vittata

Slimáky:

  • Clithon sp., Dreissena polymorpha, Gyraulus sp., Melanoides granifera, Melanoides tuberculata
  • Neritina natalensis, Physa sp, Pisidium sp., Planorbella sp., Pomacea bridgesii, 
  • Pomacea bridgesii modrá forma, Pomacea cf. lineata, Radix peregra, Sphaerium rivicola

Doplnkom podujatia bol detský kútik, v ktorom si deti kreslili podľa vlastnej fantázie svoje bojovnice. Iste viacerým rodičom padol vhod tento priestor a deťom sa pritom páčilo. Samozrejme niektorí dospelí sa takisto výtvarne realizovali. Najkrajšie z týchto bojovníc budú vystavené na Akvaristickej zime 8.-9.12.2007. 6.10 – t.j. v sobotu, od 13:00 prebiehali dve prednášky. Prvú prednášku mal Marián Stieranka, ktorý nám porozprával o štandardoch gupiek – Poecilia reticulata. Druhá prednáška Rostislava Pantůčka a Tomáša Chudu bola venovaná bojovniciam, konkrétne novému štandardu bojovníc, ktorý vypracovala ČLA. Tento nový štandard oproti starej dodnes používanej metodike „objavil“ nové formy ako napr. crowntail. Tieto formy neboli doteraz hodnotené správne, pretože takéto formy štandard nepoznal. Verím, že nový štandard a predovšetkým nové formy, ktoré sú mimochodom všade medzi chovateľmi rozšírené, dostanú možnosť sa naplno presadiť a potom sa môžeme tešiť aj na väčšie množstvo bojovníc na výstavách. V nedeľu 7.10 od 12:00 bolo na pláne vyhlasovanie víťazov a dražba bojovníc. Vedúci výstavy – Branislav Barčin vyhlásil víťazov jednotlivých tried a celkového víťaza. Triedu Halfmoon vyhrala Lenka Vránová, Doubletail- Hermanus J. Haryanto, Crowntail – Hermanus J. Haryanto, Plakat – Hermanus J. Haryanto, Veilteil – Krysztof Synowski, Kombinované variety – Tomáš Jarkovský, Singletail female – Tomáš Chuda a Doubletail female – Hermanus J. Haryanto. Celkovým víťazom sa stal Hermanus J. Haryanto. Za zmienku stojí, že najvyššie umiestneným slovenským chovateľov sa stal Tomáš Jarkovský, obsadil 7. miesto v celkovom hodnotení. Najvyššie umiestneným naším členom klubu sa stal Miloslav Pešek, ktorý sa umiestnil na 10. mieste. Výsledkovú listinu môžete nájsť na klubových stránkachDražba prebiehala podľa jednotlivých tried a to pre ryby, ktoré jednotliví chovatelia označili, že môžu ísť do dražby. Začalo sa dražiť podľa umiestnenia od tých horších ku najlepším. O niektoré bojovnice záujemcovia prejavili veľký záujem. Najtuhší boj bol o samičku víťazného samca – číslo nádrže 74, ktorá bola vydražená za 2050 Sk. Dražba trvala asi 20-30 minút. Našu akciu podporili: shop.akva.sk, Biotop, ČLA – Česká labyrintkářská asociace, splendenspower.cz, Everest Foto, Stein, akvashop.sk, SERA, EXOT HOBBY. Ďakujeme najmä firmám SERA, akvashop.sk, shop.akva.sk a EXOT HOBBY za vecné ceny pre súťažiacich a návštevníkov.

Literatúra

[1] Standard České labyrintkářské asociace –

Odkazy


Akvaristické leto 2007

Dobre si pamätám, keď sme si minulý rok v našom klube plánovali akcie. Na leto 2.-3.júna 2007 si klub.akva.sk naplánoval výstavu rýb, vôbec prvú pod svojou taktovkou. Mal som pred ňou veľký rešpekt a myslím, že aj iným členom nášho klubu bolo jasné, že to nebude jednoduché. Hlavným motívom Akvaristického leta bola výstava rýb členov nášho klubu. Pripravili sme 28 nádrží, ktoré každý vystavovateľ zariadil podľa svojho. Vyskytlo sa v nich asi 40 druhov rýb a kreviet. Boli to napr. Trigonostigma hengeli, Paracheirodon simulans, Nannostomus eques, Pseudomugil gertrudae, Carinotetraodon travancoricus, Celestichthys margaritatus, Boraras urophthalmoides, Micropoecilia bifurca, Poecilia wingei, Panaquolus maccus. Nechýbali samozrejme gupky. Veľkou zmenou pre nás a asi aj pre návštevníkov bolo, že akcia trvala dva dni. Veľmi sme boli zvedaví, ako tento fakt bude prijatý verejnosťou. Ťažko súdiť, ale pravdepodobne si náš návštevník bude zvykať na to, že naše akcie budú podľa možností trvať viac ako jeden deň. Sme veľmi radi, že nám firma CULTUS Ružinov, v priestoroch Domu kultúry Ružinov, umožnila usporiadať našu akciu. Zapožičaním osvetlenia nám pomohla firma Plaček a ZOODOM Slovakia, za čo im patrí vďaka. Firma Stein dopomohla ku klubovej výstave rýb. Za víkend podujatie navštívilo 460 platiacich návštevníkov. 

Po oba dni sa začali akvatrhy – burza rýb, vodných rastlín, techniky, príslušenstva – od 9:00. Trvali do 17:00 v sobotu a do 16:00. Na návštevníkov čakalo 26 predajcov. Tento krát k nám prišli aj kolegovia z Čiech, konkrétne nás potešila svojou účasťou firma EXOT HOBBY, v zastúpení manželov Suchánkovcov. Ich ponuka sa niesla predovšetkým v znamení krmiva SAK. Veľmi som ocenil a náležite sme viacerí využili ponuku transportných sáčikov na ryby a rastliny. Okrem nich prišli so svojou ponukou ešte Ostraváci. V ich ponuke bola aj teleskopická sieť na planktón a mrazené krmivo. Našim českým predajcom sme spolu s Jendom Dvořákom pomohli vybaviť ubytovanie v Bratislave. Akvashop.sk tentokrát na našej akcii nechýbal, tvoril zohranú dvojicu s shop.akva.sk. Samozrejmosťou bola účasť dvojice Ivana Vyslúžila a Petra Kaclíka. Ivanovi kupci ocenili tradične jeho parádne rastliny, menovite napr. Aponogeton ulvaceus, A. boivinianus. Tentokrát sa akcie zúčastnil, aj keď nie priamo, aj náš ďalší člen a kamarát, Imro Fuljer. Prítomný po prvýkrát bol Richard Tokušev so svojím Akvaproduktom. Pavol Roháč sa zaskvel tým, že priamo na mieste v piatok pred akciou kompletne zariadil akvárium, ktoré aj na Akvaristickom lete (Akvalete) predal. Anubiasy, ktoré boli v tomto akváriu, by mohli byť ozdobou nejedného akvária, prípadne paludária. Zastúpenie na akvalete mala aj firma SERA v podobe Janka Kolca a ZOODOM Slovakia. Potešila nás účasť skúsených chovateľov Petra Benčúrika, Dušana Andrisa, Daniela Holého, Ľuboša Trunkvaltera, ale samozrejme aj všetkých ostatných. Súčasťou Akvaleta bol aj klubový stánok, kde sa okrem živého tovaru nachádzali aj materiály klubu, napr. letáčiky o našich budúcich akciách. Za stolmi stáli členovia klubu, ktorí ochotne odpovedali na otázky návštevníkov. Za víkend pribudlo zopár prihlášok do klubu. Najväčšou pýchou však bolo päť zviazaných čísel nášho časopisu Akvárium, ktorého šieste číslo práve čítate. Časopisy bolo možné prezrieť, prelistovať. V rámci priestoru akvaleta si mohli návštevníci podujatia pozrieť fotografie zo života nášho klubu. Na fotografiách boli zábery z našich akcií, z posedenia pri guláši, nami zorganizovaných prednášok a aj z predchádzajúcej väčšej akcie – Akvaristickej jari. Ku vystavovaným rybám sa mohli návštevníci vyjadriť formou hlasovania o najkrajšiu rybu, čo aj niektorí využili. Viem, že vyhrali bojovnice z chovu Mila Pešeka, čo je vzhľadom na nasledujúcu našu akciu, na ktorej bude medzinárodná výstava práve týchto rýb, dobré znamenie. Pre deti boli pri vchode pripravené čiernobiele kresby rýb, ktoré si mohli samé vymaľovať. Okrem toho sa mohli návštevníci vyjadriť k otázke odkiaľ sa dozvedeli o našej akcii. Tento krát sa nám podľa môjho názoru podarilo urobiť najlepšiu propagáciu, preto sme chceli vedieť efektivitu. V sobotu v poobedňajších hodinách prebehli dve prednášky. Rúškom tajomna zastretá prednáška nazvaná „Vítaní a nevítaní“ Romana Slabocha sa venovala ulitníkom. Predstavil v nej rôzne druhy týchto zväčša menších tvorov, mnohé z nich aj v ich domovine. Ľuboš Trunkvalter vo svojej prednáške hovoril o rôznych fenoménoch výživy rýb. Venoval sa predovšetkým potravnej špecializácii cichlíd.

Pre nás, členov klubu bola táto akcia veľkou skúškou, ktorá dopadla dobre. Sme radi, že si nachádzame cestu ku akvaristom a veríme, že budeme v nastolenom trende pokračovať. Opäť nás poctili svojou návštevou akvaristi z Popradu, zo Žiliny, z Banskej Bystrice (dvaja z nich dokonca predávali na burze). Cestu k nám podstúpili aj kolegovia z Ostravy, Prahy, ale aj z juhozápadných Čiech. Zavítala k nám napr. známa catfish. Dúfam, že sme vás nesklamali, na jeseň pre vás pripravujeme medzinárodnú výstavu bojovníc, tak dúfam, že nás opäť navštívite. Určite budú na vás čakať zaujímavé prednášky. V prípade, ak by ste nám chceli nejako pomôcť, neváhajte a kontaktujte nás


Akvaristická jar 2007

Je sobota večer, 24. február 2007 a ja mám dobrý pocit z vykonanej práce. Naše prvé väčšie podujatie sa vydarilo. Asi pochopíte, že sme boli plní očakávania a mnohých otáznikov. Dnes si myslím, že klub.akva.sk začal definitívne prepisovať dejiny akvaristické hnutia u nás. Kedysi minulý rok sme sa na stretnutí rady klubu.akva.sk dohodli na štyroch väčších akciách za rok. Prvé sme pripravili na poslednú februárovú sobotu a nazvali sme ho Akvaristická jar v Bratislave. Sme veľmi radi, že sme našli priestor aj ochotných ľudí v Dome kultúry Ružinov v Bratislave, kde sa podujatie konalo. Milo nás prekvapilo, že Dom kultúry dal na svoje náklady vyrobiť veľkú tabuľu na vchod, ktorá propagovala Akvaristickú jar. Akciu sme sa snažili aj my spropagovať čo najlepšie. Dúfam, že sme oslovili svojou vykonanou prácou potenciálnych záujemcov o podporu našich akcií, nášho klubu a akvaristiky vôbec. Program Akvaristickej jari bol nasledovný. Doobeda sa konali akvatrhy – burza rýb, rastlín, kreviet, krmív a iného akvaristického tovaru. Od rána prebiehala výstava akvaristických fotografií a poobede prebiehali prednášky. Na Akvaristickú jar prišlo 370 platiacich návštevníkov. Keďže deti a dôchodcovia mali vstup zdarma, odhadujem celkovú návštevnosť zhruba na 450 ľudí. Medzi návštevníkmi doobedňajšej aj poobedňajšej časti som zaregistroval veľa známych akvaristov a videl som na ich tvárach spokojnosť. 

Symbolom nášho podujatia bola výstava fotografií. Skladala sa z dvoch častí: súťažnej a nesúťažnej. Začiatkom januára 2007 klub.akva.sk v spolupráci s internetovým fórom www.akva.sk vyhlásil súťaž pre dve kategórie: celkový pohľad na akvárium a ostatné fotografie. Väčšina fotografií pochopiteľne zachytávala život rýb. Do súťaže prišlo 180 fotografií (každý mohol poslať maximálne 10), z ktorých sa vybrali tie lepšie a tie sme vystavili v papierovej forme. Návštevníci mali možnosť hlasovať o najkrajšiu fotografiu. Výsledky hlasovania boli vyhlásené pred začiatkom prednáškovej časti. Ocenení a vylosovaní návštevníci dostali hodnotné ceny, ktoré venovala firma SERA a ZOODOM. Okrem toho boli súčasťou fotografickej výstavy snímky troch autorov: Petra Szalaya (salika), ktorý stojí za stránkou www.akva.sk, Jirka Plíštila www.aquatab.net a profesionálneho fotografa, ktorý nám pripravil druhú prednášku, Ivana Čaniguwww.ivancaniga.sk. Všetkým trom bola venovaná samostatná plocha. Každý návštevník si mohol porovnať tvorbu troch autorov s tvorbou súťažiacich. Obe časti výstavy ponúkali možnosť vidieť pekné fotografie na kvalitnom materiáli. Pripraviť výstavu fotografií nebolo jednoduché, vyžadovalo to predovšetkým snahu, čas a úsilie zainteresovaných. Na podujatí bolo na paneloch umiestnených asi 120 záberov. Na fotografiách v nasledujúcich stranách je vidno aj zlomok toho, čo znamenalo pripraviť Akvaristickú jar. 

Od 9:00 do 12:00 prebiehala akvaristická burza. Zúčastnili sa jej mnohí skúsení akvaristi, napr. Milan Líbal, Dušan Andris, Luboš Trunkvalter, Daniel Holý, Peter Benčúrik. Na burze sme mali prítomné aj dve firmy, ktoré zastupovali firmu SERA a ZOODOM. Celkovo bolo na akvatrhoch obsadených 17 stolov. Ľudia, ktorí si prichádzali niečo kúpiť, prípadne len niečo pozrieť, opýtať sa, stretnúť sa s priateľom, rozdávali okrem peňazí aj úsmevy a svoje skúsenosti. Viacerí z nich sa spokojní pristavili na kus reči, mnohí z nich boli spokojní aj vďaka dobrých skúsenostiam z minulých búrz, a to určite každého predajcu poteší. V ponuke boli kvalitné a zaujímavé ryby, vodné rastliny a iný akvaristický tovar. Mňa osobne veľmi teší zvýšený záujem o živé krmivo, ktorý som pocítil pri svojom stole. Súčasťou akvatrhov bol aj klubový stánok. Na troch stoloch boli akvária, v ktorých boli prebytky rastlín a rýb od nás, členov klubu. Zisk z predaja bol z veľkej časti odovzdaný do klubovej pokladnice. Všetkým, ktorí prispeli ďakujeme. Okrem toho boli súčasťou stánku klubové materiály, napr.: prihlášky do klubu, letáčiky na Akvaristické leto, všetky dosiaľ vydané čísla časopisu Akvárium v papierovej forme. 

V priebehu obeda prebiehala neverejná časť, kedy usporiadatelia sčitovali hlasy pre jednotlivé fotografie, spratúvali stoly, akvária, priečky, utierali vodu, jednoducho priestor akvatrhov dávali do poriadku. Každá ruka bola dobrá a ochotných rúk bolo chvalabohu dosť. Po obednej prestávke nasledovalo prednáškové popoludnie. Miestnosť, v ktorej prebiehali prednášky, bola po rannej príprave opäť krátko preskúšaná a mohli sme netrpezlivo čakajúcich návštevníkov pozvať dnu. Prednášky prebiehali vo veľmi peknej sále, dataprojektor, notebook, kamera boli v plnej pohotovosti. Prvý prednášal Jozef Májsky s témou „Za rybami v Latinskej Amerike“. Jozef Májsky rozprával o svojich cestách po Venezuele, Kostarike, Brazílii a Argentíne. Niektoré z nich absolvoval s Romanom Slabochom, Miroslavom Ruskom, ktorých možno poznáte, možno aj ich prednášky o tých istých cestách. Ja patrím medzi nich a môžem povedať, že pohľad Jozefa Májskeho je zaujímavý a osobitý. Zaujal ma aj jeden detail. Jozef Májsky krátko spomenul Becka Ondrejoviča, ktorý je známym horolezcom a cestovateľom. Druhým prednášajúcim bol Ivan Čaniga, profesionálny fotograf, jeden z fotografov vo fotoročenke FOTO SK 2006 [1], ktorá predstavuje 13 významných slovenských fotografov. Cieľom prednášky bolo ukázať, ako čo najlepšie fotografovať ryby. Treba povedať, že napriek tomu, že Ivan je fotograf, tak nie je to tak dávno, čo mal doma akvárium. Dlhé roky bol akvaristom. My samozrejme dúfame, že sa ním stane opäť, čo aj sám naznačil. Ryby sú také krásne :-)). Ivan nám na jednotlivých zlých fotografiách ukázal celú škálu chýb, ktorých sa často dopúšťame. Postupne sa prepracovával ku vydarenejším snímkam, ktorých zrod popisoval. Až sme sa dopracovali ku fotografiám, s ktorými bol Ivan spokojný. Dozvedeli sme, ako je veľmi dôležité venovať sa príprave na dobrý záber. V prvom rade je nutné si dokonale očistiť akvárium. Vysvetlil nám ako sa dá zabrániť odrazom svetla pomocou rôznych pomôcok. Naznačil, že fotograf nemá svetla nikdy dostatok a povedal nám, ako ho zabezpečiť. Prednáška miestami prechádzala do diskusie s poslucháčmi. Myslím si, že prednáška priniesla všetkým užitočné informácie, ktoré využijeme pri našom fotografovaní.

Po prednáške sa skončila Akvaristická jar a nám organizátorom odľahlo. Verím tomu, že každý z nás cítil spokojnosť s vydarenou akciou. Nás, členov klubu čakala ešte výročná členská schôdza, odlepenie fotografií, upratanie a potom sme sa definitívne odobrali domov. Možno mnohí z nás mysleli už vtedy na našu nasledujúcu akciu, ktorú chystáme 2.6.2007. Pevne verím, že naša prvá výstava rýb v lete bude tiež úspešná. Akvaristike zdar!

Literatúra a odkazy

[1] http://www.itnews.sk/

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Úprava vody

Hits: 35428

Pri úprave vody je nutné byť obozretný. Vhodné sú vedomosti z chémie. Je nutné si uvedomiť, že bez zodpovednosti voči živým organizmom nie je etické pristupovať ku experimentom pri zmenách parametrov vody. Užitočné je oboznámiť sa s parametrami vody. Kvalitatívne všetky zmeny sa dajú vykonať miešaním s vodou iných vlastností. Meraniu parametrov vody, úprave tvrdosti, pH sa často vkladá príliš veľký význam. Ryby chované už generácie v zajatí sú často prispôsobené našim podmienkam. Nie je prvoradé, aby ryby a rastliny žili vo vode s takým pH a hodnotou tvrdosti v akej žijú v prírode, ale aby sme splnili čo najviac podmienok pre ich úspešný rozvoj. Neutápajte sa v neustálom meraní a pokusoch o zmenu. Pre bežnú akvaristickú prax sa parametre vody preceňujú.

Zvyšovanie teploty vody ohrievačom je pomerne bežné aj v iných oblastiach, nielen v akvaristike. Ďaleko ťažší problém je však ako vodu ochladzovať. Túto otázku riešia najmä akvaristi zaoberajúci sa chovom morských živočíchov. Tu sa ponúka možnosť využiť princíp peltierových článkov. Pomôže staršia mraznička, chladiarenský prístroj a šikovný majster. Druhá možnosť je nákup v obchode. Ochladzovanie vody týmto spôsobom je finančne pomerne náročné. V malom merítku je možné využiť ľad, je to však nebezpečné – pretože na rozpúšťanie ľadu je potrebné veľa energie, Ľad je pevná látka a oplýva tepelnou kapacitou – na prechod do kvapalného stavu je nutné viac energie pri rovnakom posune teplôt. Postupujme preto opatrne, aby sme nemuseli vyskúšať teplotné extrémy.

Ak chceme meniť tvrdosť vody, bežnými lacnými prostriedkami vieme zabezpečiť len jej zvýšenie. Obsah vápnika a horčíka zvýšime uhličitanom vápenatým – CaCO3, uhličitanom horečnatým – MgCO3, síranom vápenatým – CaSO4, síranom horečnatým – MgSO4, chloridom vápenatým – CaCl2. Prirodzene napr. vápencom. Avšak ak chceme dosiahnuť rýchlu zmenu musíme použiť silnejšiu koncentráciu. Napokon je dostať aj účinné komerčné preparáty, ktoré dokážu rýchlo tvrdosť zvýšiť. Pred oveľa ťažšou otázkou stojíme ak sme si zaumienili tvrdosť znížiť. Je možné použiť vyzrážanie kyselinou šťaveľovou, no rovnováha tohto procesu je malá. Ak by sme však dokázali túto vodu mechanicky veľmi jemným filtrom odfiltrovať, možno by sme dosiahli žiadaný výsledok. Varenie vody za účelom zníženia tvrdosti je veľmi neekonomické. Efekt je mizivý. Varom vyzrážame len uhličitanovú tvrdosť a to maximálne o 2.7 °dKH. Okrem toho varom ničíme aj ten kúsok života, ktorý vo vode je, preto var neodporúčam. Aktívne uhlie čiastočne znižuje tvrdosť vody, podobne niektoré druhy rastlín napr. Anacharis densa a živočíchov, najmä ulitníkov a lastúrnikov znižujú obsah Ca a Mg vo vode. Do svojich ulít sú schopné kumulovať veľké množstvo vápnika, veď sú prakticky na jeho výskyte závislé. Ampullarie dokážu vo väčšom množstvo viazať do svojich ulít pomerne značné množstvo vápnika. Naopak pri jeho nedostatku chradnú, mäkne im schránka. Rašelina znižuje takisto v malej miere tvrdosť vody. Miešanie vody mäkšej je samozrejme možné na dosiahnutie nižšej tvrdosti, funguje to lineárne. Pre reálnu prax máme v princípe nasledujúce možnosti.

Destilácia – v destilačnej kolóne sa voda zbavuje iónov. Pri destilácii dochádza ku produkcii značného množstva odpadovej vody. Používanie veľkých objemov vody je nutné, pretože pri destilácii dochádza ku veľkých teplotám, ktoré je nutné ochladzovať. Destilačná kolóna je pomerne značná investícia, používajú ju chovatelia, ktorí majú väčšie množstvo nádrží. Účinnosť destilácie je veľmi vysoká. Je nutné však povedať, že destilovaná voda nie je veľmi vhodná pre akvaristické účely. Je to voda totiž sterilná, a aj veľmi labilná. Preto je dobré túto vodu miešať. Pre tento dôvod je ideálna reverzná osmóza. Technická destilovaná voda z obchodu nie je veľmi vhodná pre akvaristov. Prevádzka samotnej destilačnej kolóny nepodlieha nijakým veľkých opotrebeniam, každopádne pri normálnom používaní nevyžaduje vysoké následné investície.

Reverzná osmóza – proces, pri ktorom sa využíva semipermeabilita – polopriepustnosť. Osmóza je známy proces, pri ktorom nastáva výmena látok pôsobením osmotického tlaku za predpokladu polopriepustnosti medzi dvoma sústavami. Pre vysvetlenie – nemôže dôjsť ku jednoduchej difúzii, ku zmiešaniu, pretože medzi dvoma systémami existuje hranica, prekážka. Ale vplyvom toho, že táto hranica je polopriepustná, vďaka osmotického tlaku dojde ku toku látok. Toto využíva aj reverzná osmóza, no s tým rozdielom, že pri reverznej osmóze dochádza ku odčerpaniu iónov celkom, nedochádza ku vyrovnaniu osmotického tlaku na jednej aj druhej strane. Takto získaná je vhodná pre akvaristu. Napokon ani jej účinnosť nie je taká vysoká ako pri destilácii. Voda z reverzky zvyčajne dosahuje zvyčajne 1 – 10 % pôvodnej hodnoty vodivosti. Na trhu existujú komerčne dostupné osmotické kolóny, ktoré je možné si zakúpiť. Objemovo nezaberajú tak veľa miesta ako destilačné sústavy. Oproti destilačnej sústave majú jednu veľkú nevýhodu v trvanlivosti – membrány a filtračné média osmotickej kolóny je nutné časom meniť, pretože inak reverzka prestane plniť svoju funkciu.

Iontomeničom (Ionexom) – elektrolytická úprava cez katex a anex, z ktorých jeden je záporne nabitý a priťahuje katióny a druhý kladne a priťahuje anióny. Voda prechádza týmito dvoma hlavnými časťami a ióny sa na jednotlivých častiach viažu. Tým sa dosiahne demineralizácia od iónov. Ionex by sa dal aj najľahšie zostaviť aj amatérsky. Problémom je, že katex a anex má svoju kapacitu. Časom sa musí regenerovať, aby si zachoval svoje fyzikálne vlastnosti a celý systém bol účinný. Regenerácia sa vykonáva pôsobením rôznych špecifických látok, v niektorých prípadoch kuchynskou soľou. Ako ionex (menič) na vápnik sa používa napr. permutit, wofatit, cabunit. Selektívne ióntomeniče sú určené pre elimináciu niektorých prvkov – zložiek vody. Na dusík – N je vhodný monmorillonit a clinoptiolit.

Zníženie vodivosti sa dosahuje rovnakými metódami ako je opísané pri tvrdosti vody. Zvýšenie vodivosti detto. Zdrojová voda, ktorú máme k dispozícii disponuje zväčša mierne zásaditým pH pitnej vodovodnej vody je obyčajne okolo 7.5. Pre mnoho rýb je vhodné zvýšiť kyslosť na hodnoty okolo 6.5. Máme niekoľko možností – buď zmeniť pH čisto chemicky, alebo prirodzenejšie. Zmena pH je efektívnejšia vtedy, keď voda obsahuje menej rozpustených látok. Ak obsahuje množstvo solí, zmena pH bude o niečo menšia a prípadné kolísanie tejto hodnoty bude menšie. Pôsobenie NaCl – soľ na pH vody je pre akvaristu nehodnotiteľné, pretože ide o soľ silnej zásady – NaOH a silnej kyseliny – HCl, čiže produktov zhruba rovnakej sily, čiže pH neovplyvňuje. Prakticky na pH pôsobí, ale len vďaka tomu, že aj akváriová voda je vodný roztok obsahujúci rôzne látky, s ktorými NaCl reaguje. Toto pôsobenie je však malé a ťažko predpokladateľné.

Pre zníženie pH je vhodné použitie slabej kyseliny 3-hydrogen fosforečnej – H3PO4. H3PO4 je slabá kyselina. O tom aké množstvo je nutné sa presvedčiť experimentom. Zmena pH akýmkoľvek pôsobením totiž závisí aj obsahu solí, čiastočne od teploty, tlaku. Len veľmi zhruba možno povedať, že ak chceme znížiť pH v 100 litrovej nádrži, aplikujeme H3PO4 rádovo v mililitroch. Použitie iných kyselín neodporúčam, každopádne by sa malo jednať aj z hľadiska vašej bezpečnosti o slabé kyseliny jednoduchého zloženia. H3PO4 je všeobecne používaná látka na zníženie tvrdosti. Ak použijeme H3PO4 dochádza pri tom aj ku týmto reakciám (pri uvedených reakciách je možné vápnik Ca nahradiť za horčík Mg): 2H3PO4 + 3Ca(HCO3)2 = Ca3(PO4)2 + 6H2CO3 – kyselina reaguje s dihydrogenuhličitanom vápenatým za vzniku rozpustného difosforečnanu vápenatého a slabej kyseliny uhličitej. H2CO3 je nestabilná a môže sa rozpadnúť na vodu a oxid uhličitý. Vzniknutý fosforečnan môže byť hnojivom pre ryby, sinice, alebo riasy, prípadne zdrojom fosforu pre ryby.  2H3PO4 + Ca(HCO3)2 = Ca(H2PO4)2 + 6H2CO3 – vzniká rozpustný dihydrogenfosforečnan vápenatý. H3PO4 + Ca(HCO3)2 = CaHPO4 + 2H2CO3 – vzniká nerozpustný hydrogenfosforečnan vápenatý. Ak by sme predsa len použili silné kyseliny: 2HCl + Ca(HCO3)2 = CaCl2 + 2H2CO3 – reakciou kyseliny chlorovodíkovej (soľnej) vzniká chlorid vápenatý. H2SO4 + Ca(HCO3)2 = CaSO4 + 2H2CO3 – reakciou kyseliny sírovej vzniká síran vápenatý. Ak zdrojová voda obsahuje vápenec, prejaví sa pufračná kapacita vody – uhličitan vápenatý CaCO3 totiž reaguje so vzniknutou kyselinou uhličitou za vzniku hydrogenuhličitanu, čím sa dostávame do kolobehu – vlastne do cyklu kyseliny uhličitej. Týmto spôsobom sú naše možnosti ovplyvniť pH limitované. Na určitý čas sa pH aj v takomto prípade zníži, ale nie nadlho, to závisí najmä na koncentrácii hydrogenuhličitanov (od UT) a množstva použitej kyseliny – je len samozrejmé že pufračná schopnosť má svoje limity. V prípade vysokej tvrdosti vody je účinnejšie použiť neustále pôsobenie CO2. Prirodzene sa dá znížiť pH takisto. Vhodné sú napr. jelšové šišky, zahnívajúce drevo, rašelina, výluh z rašeliny atď. Všetko závisí od poznania druhových nárokov jednotlivých rýb a rastlín. Niektoré ryby neznášajú rašelinový extrakt. Rašelinový výluh sa často používa pre výtery napr. tetrovitých rýb. Rašelina znižuje pH. Zahnívajúce drevo má svoje úskalia. Všeobecne sa však dá povedať najmä pre začínajúcich akvaristov, že použitie rôznych materiálov v akváriu nie je také nebezpečné ako si väčšina z nich myslí. Naopak, svojou dlhodobejšou a pozvoľnou činnosťou je ich účinok na zmenu pH oveľa prijateľnejší ako pri použití čistej chémie. Navyše charakter kyselín, ktoré sa lúhujú z týchto materiálov často blahodarne vplývajú aj na zdravie rýb, na rast rastlín. Humínové kyseliny, organické komplexy, cheláty a ostatné organické látky, ktoré sú často prirodzenou súčasťou našich rýb a rastlín aj v ich domovine.

Na zvýšenie pH sa používa sóda bikarbóna – NaHCO3. Čo sa však týka zvyšovanie pH, používa sa v oveľa menšej miere týmto čisto chemickým spôsobom. Prirodzeným spôsobom sa dá zvýšiť pH najlepšie substrátom. Uhličitany obsiahnuté vo vápenci, travertíne posúvajú hodnoty pH až na úroveň nad 8 úplne bežne. Veľmi jednoduchá úprava vody je použitie soli. Ak chceme dosiahnuť stálu hladinu soli, nezabúdajte soľ pri výmene a dolievaní vody dopĺňať. Soľ sa používa pre niektoré druhy rýb, predovšetkým pre brakické druhy. Brakické druhy žijú v prírode na prieniku sladkej vody a morskej, napr. v ústiach veľkých riek do mora. Aj pre niektoré živorodky sa odporúča vodu soliť. Živorodky žijú v Južnej a Severnej Amerike vo vodách stredne tvrdých. Vhodná dávka pre gupky je 2-3 polievkové lyžice soli na 40 litrov vody. Pre blackmolly – typický brakický druh ešte o niečo viac – 5 lyžíc na 40 litrov vody. Soľ môžeme použiť kuchynskú aj morskú, ktorú dostať v potravinách. Ak začíname s aplikáciou soli, buďme zo začiatku opatrný, postupujme obozretne, na soľ ryby zvykajme radšej postupne, pretože osmotický tlak je zradný. Pri náhlej zmene vodivosti spôsobenej náhlym prírastkom NaCl dôjde k negatívnemu stresu – najmä povrch – koža rýb je náchylná na poškodenie. Táto vlastnosť sa využíva pri liečbe.

Soľ sa odporúča afrických jazerným cichlidám. Obsahujú pomerne vysoké koncentrácie sodíka – Na. V literatúre sa uvádza až 0.5 kg na 100 litrov vody, ja odporúčam jednu polievkovú lyžicu na 40 litrov vody. Soľ pôsobí zrejme ako transportér metabolických procesov a katalyzátor. NaCl najskôr disociuje na katión sodíka a anión chlóru. Chlór pôsobí ako dezifenkcia a sodík sa podieľa na biologických reakciách. Organické farbivá, liečivá môžeme úspešne odstrániť aktívnym uhlím, čiastočne rašelinou. Aktívne uhlie vôbec má široké pole uplatnenia. Je pomerne účinnou prevenciou voči nákaze, pretože adsorbuje na seba množstvo škodlivín. Funguje ako filter. Má takú štruktúru, že oplýva obrovským povrchom, jeden mm3 poskytuje až 100 – 150 m2 plochy. Používa sa aj v komerčne predávaných filtroch. Dokáže čiastočne znížiť aj tvrdosť vody. Treba si však uvedomiť, že jeho pôsobenie je najmä v nádržiach s rastlinami nežiaduce práve kvôli svojej adsorpčnej schopnosti. Aktívne uhlie totiž okrem iného odoberá rastlinám živiny. Samozrejme, jeho schopnosti sú vyčerpateľné – po istom čase sa kapacita nasýti a je nutné aktívne uhlie buď regenerovať, alebo vymeniť. Regenerácia je proces chemický, pre akvaristu príliš nákladný, vlastne zbytočný. Čiastočne by sa dalo regenerovať aktívne uhlie varom, ale aj to je dosť nepriechodné. Ak máme k dispozícii práškovú formu aktívneho uhlia, máme vyhrané – jeho účinnosť je prakticky najvyššia a môžeme ho teda použiť najmenší objem. Riešením je implementácia do filtra, ale aj napr. nasypanie do pančuchy a umiestnenie do nádrže. Ak sa nám časť rozptýli, nezúfajme, aktívne uhlie je neškodné, vodu nekalí. Vo vode z vodovodnej siete sa nachádzajú rôzne plynné zložky, ktoré sú určené predovšetkým pre dezifenkciu. Pre človeka sú nutnosťou, ale z hľadiska života v akvária je ich vplyv nežiaduci. Jedným z týchto plynov je všeobecne známy chlór. Je do jedovatý plyn, aj pre človeka, ktorý však v nízkych dávkach človeku neškodí a zabíja baktérie. Pitná voda ho obsahuje obyčajne 0.1 – 0.2 mg/l, maximálne do 0.5 mg/l. Chlór škodí najmä žiabram rýb. Na to, aby sme sa chlóru zbavili, je napr. odstátie vhodné. Existujú na trhu prípravky na báze thiosíranu sodného – Na2S2O3, ktoré dokážu zbaviť vody chlóru. Odstátím vody sa zbavíme chlóru približne za jeden deň. Vode len musíme dovoliť, aby plyny mali kade unikať – takže žiadne uzavreté bandasky. Čiastočne pri okamžitom napúšťaní vody, pomôže čo najdlhší transport vody v hadici. Značná časť chlóru sa takto odparí. Vo vode sa nachádzajú aj iné plyny – k dokonalému odplyneniu odstátím dôjde po štyroch dňoch. Pre výtery niektorých druhov sa používajú rôzne výluhy, napr. výluhy vodných rastlín. Tie dokážu vodu doslova pripraviť – stabilizovať, poskytnúť žiadané látky, napr. stopové látky, resp. dokáže snáď viazať prípadne škodlivejšie súčasti. Používa sa aj drevo, dub, jelša, vŕba. Hodí sa aj hnedé uhlie. Rašelina funguje ako čiastočný adsorbent. Na druhej strane vode dodáva humínové kyseliny a iné organické látky. Najmä v poslednej dobe sa využíva svetlo ultrafialové na úpravu vody. Často aj na jej sterilizáciu od choroboplodných zárodkov. Môže sa využiť aj tým spôsobom – kedy zasahuje celý objem vody – napr. v prípade akútnej choroby, no zväčša sa UV lampa používa ako filter, ktorý účinne zbavuje vodu rozličných zárodkov organizmov. Voda ošetrená dostatočne silnou UV lampou sa napr. nezariasuje. Jej použitie eliminuje mikrobiálne nákazy na minimum. UV lampy možno dostať bežne na trhu s akvaristickými potrebami. Ako silnú lampu – s akým príkonom nám určuje objem nádrže. UV lampu neodporúčam používať nepretržite.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Príroda, Ryby, Údržba, Živočíchy

Založenie akvária

Hits: 56563

Pri zakladaní akvária je ideálne, ak si akvarista najprv zaobstará samotnú nádrž a stojan, vybaví sa potrebnou technikou a až potom si zadováži vodné rastliny a ryby. Pred zadovážením nádrže pre vaše rybičky stojíme pred základnou otázkou, aké veľké bude vaše nové akvárium. Každopádne je dobré, ak chceme chovať ryby, aby sme predtým rozmýšľali, kde bude ich životný priestor, v čom budú existovať. Nuž a to so sebou prinesie aj odpovede na otázky, aký bude zaberať priestor samotná nádrž, či bude nutný stojan, akú použiť elektroinštaláciu, techniku, pomôcky. Ako založiť akvárium, aby fungovalo podľa vašich predstáv? Ak máme novú nádrž, ktorá je čerstvo zlepená, odporúčam umyť najmä spoje octom a následne celú nádrž opláchnuť vodou. Do nádrže nasypme na dno štrk. Štrk by mal byť skôr hladký. Na ostrých hranách sa ryby môžu poraniť. Dno akvária je veľmi dôležité. Ryby produkujú exkrementy, ktorý spracúva najmä mikroflóra a neskôr z neho čerpajú živiny rastliny. Ideálne je použiť riečny štrk. Ak použijeme morský a zároveň kremičitý štrk, nemusíme sa starať o uvoľňovanie vápenatých a horečnatých solí do vody, čiže štrk vám nebude zvyšovať tvrdosť vody.

Ak chceme úspešne pestovať rastliny, odporúčam jemný štrk s veľkosťou frakcie 1 – 4 mm. Samozrejme jednotlivé druhy rýb majú rôzne nároky na veľkosť štrku. Štrk dostaneme kúpiť v akvaristickom obchode, alebo si ho zadovážime vlastnými prostriedkami. Ak máme možnosť, použime tzv. starý štrk z nádrže od známeho, prípadne si pomôžeme z iného už zabehnutého akvária. Takýto štrk už v sebe obsahuje mikroorganizmy, ktoré napomôžu úspešnému rozvoju vašej nádrže. Vaše akvárium takto sa rýchlejšie zabehne. Štrk z obchodu alebo z prírody pred použitím premyme vo vode. Štrk sám je chudobný na využiteľné živiny, ale je substrátom pre rozvoj mikroorganizmov. Štrk na vami požadovanú veľkosť si môžeme sami preosiať. Do jemnejšieho štrku sa aj rastliny sadia lepšie. Do štrku môžeme pri zakladaní akvária hneď pridať aj hnojivo, substrát pre rastliny, napr. kúsky dreva, jelšové šišky, rašelinu, pevné komerčné alebo vlastné hnojivo. Všetko podľa nárokov a možností vášho budúceho akvária. Minimálne množstvo štrku, ktoré si dobré akvárium vyžaduje, je 5 cm po ploche celého dna. Ak však chceme docieliť perfektný rast rastlín, je vhodná 10 cm vrstva štrku. Všetko závisí na tom, čo chceme a aké máme prostriedky. Do menšieho akvária pravdepodobne dáme nižšiu vrstvu štrku ako do väčšieho. Vhodnosť závisí aj od druhov vodných rastlín, ktoré chceme pestovať. Mohutnejšie rastliny vyžadujú vyššiu vrstvu štrku.

Dno môžeme tvarovať, v zásade vzadu je krajšie a praktickejšie mať vyššiu vrstvu ako vpredu. Štrk sa však časom začne „hýbať“, a preto môžeme vytvoriť terasy alebo použiť iné technické riešenia, ktoré zafixujú tvar dna. Piesok do akvária v zásade nepatrí. Ak predsa len piesok chceme, tak použime hrubozrnný. Jemný piesok tvorí ťažké, zľahnuté, málo priepustné dno. Do akvária určite chceme nasadiť ryby a rastliny. Lenže na to, aby sa ryby a rastliny mohli v akváriu cítiť dobre, a aby sa vám akvárium páčilo, je nutné použiť dekoráciu a potrebnú techniku. Založiť akvárium bez techniky, prípadne s minimom techniky možné je, začiatočníkom to však neodporúčam. Ak už máte v nádrži štrk, osaďte techniku a dekoráciu. Technika sa dá zakryť dekoráciou, pravdaže aj rastlinami a je vhodné na to myslieť dopredu. Ako dekoráciou sa dá použiť skala, drevo, keramická jaskynka apod. Viac o tom v samostatnom článku.

Techniku tvorí napr. filter, ohrievač, vzduchovací kameň, teplomer. V prípade ak použijete 3D pozadie, je určite vhodnejšie ho inštalovať do nenapustenej nádrže. Tapeta na zadnú stenu sa rovnako ľahšie nalepuje na prázdne akvárium, aj keď ja som proti tapetám v bežnej akvaristickej praxi. Na celkom prázdne akvárium sa výborne nalepuje samolepiaca fólia, preferujem čiernu a lepím ju často aj na bočné steny. Samozrejme, patrí na zadnú stenu. Keď ste tieto kroky absolvovali, pristúpme ku napusteniu nádrže vodou. Viac sa hodí studená voda. Ak je k dispozícii, je vhodné použiť aj zabehnutú vodu z iného akvária. Napr. od nejakého akvaristu, prípadne z akvária ktoré už nejaký čas máme. Celý proces zabehnutia akvária to uľahčí a urýchli. Po napustení vody zapnime filter a nechajme vodu filtrovať aspoň týždeň. Analogicky, ak máme možnosť, infikujme filtračnú hmotu vodou z iného akvária. Napr. tak, že starú vložku vyperme vo vode z akvária a novú vložku v tejto zakalanej vode „umyme“. Tým sa mikrooganizmy naočkujú do novej vložky a urýchli sa proces zavedenia filtra.

S rastlinami a rybami zatiaľ trpezlivo vyčkajme. Po týždni vypustime tretinu vody a nasaďme rastliny – ideálne rýchlorastúce druhy ako Sagittaria subulata, Hygrophila polyspema a zapnime osvetlenie a vzduchovanie. Vzduchovanie je veľmi účinný nástroj na potlačenie mnohých nepriaznivých situácií. Osvetlenie nechajme zapnuté po dobu 12 hodín denne. Tento stav ponechajme ďalších aspoň 5 dní. Cyklus dusíka trvá niečo vyše mesiaca. Po dvoch týždňoch od napustenia vody je koncentrácia amoniaku najvyššia. V prípade, že sme niečo zanedbali, môže sa nám stať, že zacítime amoniak. To ale znamená, že sme niekde spravili chybu. Ak sme dovtedy nenasadili rastliny, tak teraz je tá správna chvíľa. Navyše treba zapnúť vzduchovanie. Po troch – štyroch týždňoch môžeme nasadiť ryby. Starostlivo sledujme ich správanie, prípadné znaky choroby alebo otravy nezanedbajme. V prípade veľkých problémov vymeňmne časť vody, pridajme vzduchovanie, v extrémnom prípade vylovte ryby do inej vody, trebárs aj čerstvej.

Koľko rýb však vo svojom akváriu chovať? V prvom rade neodporúčam prerybňovať nádrž. Treba uvážiť, že ryby časom vyrastú, pričom rastú celý život. Iné nároky vyžadujú väčšie druhy rýb ako menšie. Situácia závisí aj od techniky, od špecifických vlastností jednotlivých druhov. Veľmi zhruba sa dá povedať, že na centimeter dĺžky tela ryby by sme mali rátať s litrom vody. Povedzme, že máme 1 000 litrové akvárium. Mohlo by v ňom byť napr. 200 – 300 neóniek, alebo 50 väčších druhov rýb veľkosti 10 – 20 cm. V prípade, že nasadíte príliš malý počet rýb, vaše ryby môžu vykazovať zmeny v správaní od normálu. Napr. veľkú vyľakanosť strach. V takom prípade je dobré uvažovať o zvýšení počtu rýb s ohľadom na ich budúcu veľkosť. Pomôže aj vytvorenie viacerých úkrytov. Vaše akvárium, ryby, osadenstvo aj technika si bude vyžadovať váš čas a vedomosti, bez toho to nepôjde. Na druhej strane vám dokáže ukázať nádherné veci a vie byť pekným doplnkom vo vašej domácnosti. Kým sa akvárium zabehne, uplynie pol roka. Možno nastanú problémy, nenechajme sa však odradiť. Udržiavať akvárium nie je jednoduché, najmä pre začiatočníka. Akvárium závisí od mnohých faktorov. Treba sa im len snažiť porozumieť. Skúsme sa na to pozrieť tak, že eventuálne straty, ku ktorým sami neinformovanosťou alebo zľahčením môžeme dospieť, sa udejú z nášho vrecka. Častokrát počúvam postupy, ktoré sa snažia o bleskové zavedenie rýb. Zväčša sa to potom končí mojím konštatovaním: „Veď vy ste tie ryby otrávili“. Bonmoty „naučil som ryby plávať znak.“ nie sú pre ryby šťastné. Akvárium si vyžaduje, aby sa mu človek venoval a ono sa mu potom odvďačí. Želám všetkým akvaristom veľa úspechov s ich akváriami.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Dno a dekorácia

Hits: 27703

Dno

Dno nádrže tvorí štrk, prípadne piesok a mikroorganizmy. Štrk je ideálny o veľkosti zŕn 3 – 4 mm. Ak použijeme piesok, tak by mal byť hrubozrnný. Vo väčšine prípadov. Jemnozrnný piesok udusí pomerne rýchlo tlak vody a potom dochádza k nežiaducemu anaeróbnemu rozkladu. Ako substrát je možné použiť v niektorých prípadoch aj pôdu, avšak v pôde je pomerne rozvitá chémia, takže odporúčam postupovať opatrne a radšej vo väčších objemoch nádrže. Určite však sa – pôda sa veľmi hodí pre pestovanie rastlín. Zložky dna poskytujú životný priestor najmä pre baktérie, ktoré sa nám starajú o celkový metabolizmus ekosystému akvária. Tam prebieha rozklad a syntéza hmoty. Preto je dôležité, aby sme do dna zasahovali len minimálne, v žiadnom prípade sa nesmie dezinfikovať, premývať vo vode každý týždeň apod. Dno takisto trpí liečivami. Ak zakladáme novú nádrž, použime ak máme k dispozícii, aspoň malé množstvo starého piesku, starého štrku. V dne prebieha mineralizácia, rozklad hmoty, nitrifikácia, denitrifikácia, odbúravanie škodlivých látok, akumulácia látok, atď.. Od dna sa treba v akvaristike doslova odrážať. Má aj mechanickú funkciu. Do dna sadíme rastliny.

Dekorácia

Dekoráciu považujem z hľadiska prirodzenosti za veľmi podstatnú. Ide aj o estetický aspekt, aj o biologický. Dekorácia by mala zodpovedať nárokom tej ktorej taxonomickej skupine. Aj preto odporúčam chovať spolu druhy, ktoré sú z rovnakej geografickej oblasti. Potom máte šancu sa dopracovať k väčším chovateľským úspechom. Tvoria ju napr. väčšie skaly, drevo (korene), samorasty ale aj rastliny. Pre jednotlivé druhy, oblasti je vhodné použiť iné horniny a nerasty. Napr. pre americké cichlidy sú vhodné bridlice, pre africké naopak skôr žula, travertín, vápenec, tuf. Nie je vhodné použiť horniny a nerasty obsahujúce vysoký podiel kovov, napr. magnezit, alebo pyrit. Preto aby nám skaly nedeterminovali zvyšujúcu sa tvrdosť, ak tento stav je pre nás nežiaduci, použijeme tuf, alebo kremičité horniny, materiál neobsahujúci vápnik a horčík. Kamene sa dajú kúpiť, alebo kdesi nazbierať – ak sa vám to podarí, stačí ich vydrhnúť a dobre umyť a sú použiteľné. V prípade použitia vápenca voda bude vykazovať vyššiu tvrdosť ako voda východisková. Hodí sa to, ak potrebujem vodu tvrdšiu. napr. pre živorodky strednej Ameriky ak disponujeme vodou veľmi mäkkou. Na to, aby sme zistili prítomnosť vápnika, môžeme použiť postup používaný najmä v pedológii, a to síce, že nalejeme na horninu, alebo nerast kyselinu a posúdime či reakcia syčí a ako silno. Môžeme použiť napr. ocot, HCl, H2SO4, H3PO4. Po reakcii dotknutý kameň radšej zahoďme, alebo aspoň poriadne umyme pod tečúcou vodou.

Drevo je takisto vhodný materiál. Často sa im v akvaristickej praxi vraví korene. Ak ho kúpite máte obchodom zaručenú bezpečnosť. Ide väčšinou o subtropické drevo mangrovov – ťažké drevo plné vody (príbrežná vegetácia), prípadne o africké mopani, opuwa, florex. Ak použijeme drevo prinesené z prírody, malo by sa jednať o starší kus, najlepšie dub, jelša. Nájdeme ich najmä v nízkych nadmorských výškach, v lužných lesoch pri vodných tokoch. Vhodné je použitie aj starej kôry. Pred aplikáciou v nádrži stačí drevo umyť. Je možné aby drevo vyslovene hnilo, ale len pre niektoré druhy, a v dostatočne veľkom objeme – napr. neónky. Takéto drevo nám bude tlačiť pH smerom dole, najmä v prípade hnitia, vylučovať humínové kyseliny – prispievať ku tvorbe organických chelátov, k zachytávaniu minerálnych látok ako napr. železa. Rovnako úctyhodná je ich podpora pri tvorbe mikroflóry dna, dekompozícii hmoty. Humínové kyseliny sú dôležitou súčasťou aj metabolických procesov v pôde v suchozemských podmienkach. Toto drevo nám bude na 99% vodu farbiť do hneda – je jedno či ide o drevo zakúpené v obchode alebo zadovážené inak. Procedúry kážuce drevo variť, soliť, máčať vo vode, drhnúť považujem za neadekvátne, pretože vynaložené úsilie je podľa mňa príliš veľké. Je pravda, že to pomôže proti farbeniu (ale musíte sa naozaj veľmi veľmi snažiť), ale ja som zástancom jednoduchšieho riešenia – časom, zhruba po trištvrte roku priemerne veľký kus dreva farbiť prestane. Dekorácia plní aj funkciu biotickú, nielen estetickú. Skaly a drevo tvorí úkryty – priestor pre drobenie teritórií, čo je veľakrát nevyhnutné. Má zjavný vplyv na správanie sa našich miláčikov. Okrem toho môže predstavovať peknú súčasť nášho malého umelého ekosystému zvaného akvárium. Ako dekoráciu chápem za určitých okolností, resp. uhla pohľadu, aj rastliny, ich vzájomné usporiadanie. Najmä v prípade biotopových akvárií napr. pre bojovnice, alebo kolizy ide o názorné príklady. V týchto nádržiach je vhodné neustále udržiavať množstvo materiálu z dreva, šišiek, plávajúcich rastlín, vodných rastlín, rastlín na hladine apod. Vtedy rastliny plnia aj funkciu úkrytov.

Pozadie môže byť takisto veľmi významnou zložkou akvária, aj keď sa bez neho zaobíde. V najľahšom prípade ho môže tvoriť tapeta zakúpená v obchode, prípadne vytvorená nami. Priestor zadnej steny môžeme riešiť aj zatretím na nejakú tmavú farbu, častá je modrá, hnedá alebo čierna. Trojrozmerné – 3D pozadie je možné vytvoriť z rôzneho materiálu. Sú dostupné v obchodnej sieti, ale možno si ich vyrobiť aj vlastnými rukami. Vhodný materiál je napr. polystyrén, na vyleptanie sa používa riedidlo. Ako lepidlo naň sa hodí epoxidová živica, taká ktorá neškodí osadenstvu, nerozpúšťa sa vo vode. Lepíme bridlicu, iné kamene, drevo, podľa chuti. Lepidlo sa posypáva pieskom, pretože v prípade že bude na viditeľné, samotné lepidlo nevyzerá veľmi dobre bez tejto prísady. Vhodným základným materiálom je aj polyuretánová pena. Dbáme na tom, aby zadná časť bola vhodne prilepená na zadnú stenu akvária, aby sa tento priestor nestal životným priestorom pre menšie ryby, a aby sa zadná stena zbytočne nazariasovala.

Travertín – sopečný vápenec je dekoračná hornina, ktorá má veľmi členitý reliéf. Niekedy sú na ňom rôzne jamky, diery – útvary smerom dnu, ale niekedy aj smerom von – vtedy to vyzerá akoby boli na ňom nejaké zrná. Sám mám travertín prevŕtaný miestami ako ementál. Mám ho poukladaný tak, aby tvoril množstvo úkrytov pre veľké aj menšie druhy. On zvyšuje vylučovaním vápnika tvrdosť vody, spolu s čím takmer vždy ide aj zvyšovanie alkality – zásaditosti. Travertín mám použitý v akváriu s druhmi z jazera Tanganika. Okrem toho mám aj spomínané drevo, kedysi som ho komponoval spolu s kameňmi, dnes mám skôr časť kamennú a časť drevenú. Niekedy použijem v jednej časti menšie kamene a dekoráciu prispôsobenú pre potreby „škôlky“. Pre Malawijské cichlidy používam tuf, čo je takisto sopečná – vulkanická hornina, avšak neobsahuje ani zďaleka toľko vápnika ako travertín. Okrem toho má nižšiu hustotu, vzhľadom na svoj pôvod má amorfný charakter – materiál, ktorý vznikol veľmi náhlym stuhnutím žeravej magmy – preto sa vyznačuje dekoračným vzhľadom. Okrem toho občas použijem jelšové šišky a dubové drevo a dubovú kôru. Podstatnou a neoddeliteľnou súčasťou sú aj rastliny. Tu platí, že dno narúšam iba v nevyhnutných prípadoch. Ako pozadie v cichlidových nádržiach používam pozadie Slim Line od Back to Nature.

Use Facebook to Comment on this Post