Príroda, Živočíchy, Akvaristika, Výživa rýb, Organizmy, Fotografie

Nálevníky – drobná živá potrava pre ryby

skala
Hits: 20773

– kmeň Ciliophora je veľká skupina jednobunkových organizmov – prvokov, ktoré sa vyskytujú bežne v potokoch, v riekach, v podzemnej vode. Nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné. Existujú druhy, ktoré sú škodlivé pre , je lepšie nálevníky chovať zo získanej násady, alebo si ich vypestovať. Niektoré nálevníky:  trepka – Paramecium caudatum, vhodnú pre , , Prorodon teres, , , , , Lacrymaria olor, , Stylonychia mytilus, , , , , – zapríčiňujúci známu krupičku, Vorticella, , Stentor roeseli, , atď.

Alternatívny

Dochovanie nálevníka opísané v nasledujúcich vetách v tomto odstavci je možný, ale ja ho neodporúčam. Ak sa odhodláme ku vlastnému odchovu nálevníka, zabudnite senný nálev, o ktorom ste sa učili v škole. Senným nálevom si síce pripravíte nálevníka, ale nie je to správny postup. Na to je nutné vymeniť slamu za seno. Takže vezmeme slamu, ktorú zaistíme aby zostala ponorená, zalejeme ju vodou, najlepšie z nejakej stojatej . Nanajvýš odstátou vodou a pridáme kúsok povrchového bahna. Zabezpečíme izbovú teplotu, , ale nie priame . Keďže sa slama začne časom rozkladať, dôjde k masívnemu rozmnoženiu baktérií. kyslíku rapídne klesá – nálevníky odumrú, až na trepku (), ktorá žije tesne pod povrchom. Behom 2-3 týždňov môžeme pozorovať mliečne zakalenú vrchnú vrstvu, kde sa nachádza trepka. Chov sa nám čoskoro vyčerpá – ide o veľmi uzavretý systém, takže každý mesiac by sme mali chov preočkovať do novej . Stačí nám tretina starej kultúry, pridáme vodovodnú vodu (ideálne odstátu) a slamu. Je možné udržiavať kultúru mliekom, ktoré rozpúta masívny baktérií. Stačí každý druhý deň kvapnúť do kultúry jednu – dve . Namiesto slamy sa dá použiť aj repa, kedy sa okrem trepky vyvinie aj neškodné Colpidium. Prípadne  sa dá použiť banánová šupka. Šalát a seno dávajú plesniam a často aj na rybách parazitujúcich nálevníkov.

čistej kultúry nálevníka

Nálevníka chovám v PET fľašiach, ideálne sú také, ktoré sú čo najpriehľadnejšie a bezfarebné. Z praktických dôvodov – je do nich najlepšie vidieť. Ideálna je dostupná mäkká a samozrejme existujúce nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme vaječný žĺtok ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu, minimálne dva , lepšie až štyri, aby sa všetky z nej eliminovali. Chovať nálevníka je ťažšie ako udržať pri živote . Keď chcem rozšíriť kultúru nálevníka, nalejem do novej do polovice objemu odstátu vodu a prilejem k nej vodu s dobre rozvinutým nálevníkom. Nálevníka treba samozrejme kŕmiť – na čo nám poslúži najlepšie surové žĺtok. Po pridaní krmiva zvyčajne dva dni trvá, než materiál začnú výdatne rozkladať a vtedy má nálevník vhodné prostredie pre svoj rozvoj. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej fľaše. Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Dôvod je prostý, pri zariasenej fľaši nebudeme vidieť, či tam nejaký nálevník je. Ak sa nám predsa len fľaša zariasi, pomôže , ktoré rozriedime vo vode a nalejeme do fľaše. Samozrejme bez nálevníka. Po takomto čistení stačí fľašu dobre umyť, prípadne nechať pár hodín vyprchať a potom môžeme opäť založiť nálevníka. V prípade, že sa v niektorej fľaši nechce nálevník rozvinúť, pomôžeme si tým, že vylejeme z neho časť obsahu a dolejeme z fľaše, kde je nálevník „pekný“. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch..

Nálevník je veľmi malý, preto ho niektorí nevidia. Mám skúsenosť, že ľudia, ktorí nosia dioptrické okuliare a pozerajú na kultúru bez nich, vo fľaši nič živé nevidia, vidia len „špinu“. Aj bystrým očiam pomôže lupa, každopádne je dobré najmä neskúsenému oku, sústrediť sa a nastaviť si nálevníka tak, že za fľašou svieti umelé , pred ňou je zhasnuté, a fľašu si nastavíme oproti niečomu tmavému, napr. oproti nočnej oblohe. Ideálna kultúra má na spodku minimum potravy a nálevník je rozmiestnený po celom objeme a veselo si pláva :-).

nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom kŕmim podobným spôsobom ako octové mikry. Pre nálevníky sú ideálne fľaše na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto fľaše, zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do s kultúrou. Občas vymením zašpinené PET fľaše.

is a large group of single-celled organisms – protozoa, which are commonly found in streams, rivers, and groundwater. They are not considered very suitable or nutritious food, but sometimes is necessary. There are species that are harmful to fish, so it is better to breed Ciliophora from obtained culture or cultivate them. Some Ciliophora: Paramecium caudatum, suitable for fry, Paramecium bursaria, , Loxodes rostrum, Chilodonella cucullulus, Dileptus anser, Bursaria truncatella, Lacrymaria olor, Spirostomum ambiguum, Stylonychia mytilus, Coleps hirtus, Euplotes charon, Halteria grandinella, Colpidium colpoda, Ichthyophthirius multifilis – causing known ich, Vorticella, Epistylis, Stentor roeseli, Stentor coeruleus, etc.

Alternative breeding

The breeding of Ciliophoradescribed in the following sentences in this paragraph is possible, but I do not recommend it. If we decide to breed Ciliophora on our own, forget about the hay nálev you learned about in school. With hay nálev, you will prepare Ciliophora, but it is not the right procedure. For this, it is necessary to replace the straw with hay. So we take straw, which we ensure remains submerged, pour water over it, preferably from some stagnant water. At most, with standing water, and add a piece of surface mud. We ensure room temperature, sufficient light, but not direct sunlight. Since straw begins to decompose over time, there is a massive proliferation of bacteria. Oxygen concentration rapidly decreases – Ciliophora will die, except for the Paramecium, which lives just below the surface. Within 2-3 weeks, we can observe a milky cloudy top layer where Paramecium is located. The breeding will soon exhaust itself – it is a very closed system, so every month we should re-inoculate the culture into a new container. We only need a third of the old culture, add tap water (ideally stagnant), and straw. It is possible to maintain the culture with milk, which promotes massive bacterial growth. It is enough to add one or two drops to the culture every other day. Instead of straw, beetroot can also be used, where, in addition to Paramecium, harmless Colpidium develops. Alternatively, banana peel can be used. Lettuce and hay promote mold growth, and often parasites of Ciliophora also parasitize on fish.

Guide to breeding a pure culture of Ciliophora

I breed Ciliophora in PET bottles, ideally those that are as transparent and colorless as possible. For practical reasons – it is best to see into them. Ideally, there is soft water available and of course an existing Ciliophora culture, which we put into the water and add a raw egg yolk as food for the Ciliophora. If we do not have soft water, we use at least standing water, for at least two days, preferably up to four, to eliminate all gases from it. Breeding Ciliophora is more difficult than keeping delicate fish alive. When I want to expand the Ciliophora culture, I pour half of the volume of standing water into a new bottle and add water with well-developed Ciliophora to it. Of course, Ciliophora needs to be fed – for which raw yolk serves us best. After adding the feed, it usually takes two days for the bacteria to start decomposing the material extensively, and then the Ciliophora has a suitable environment for its development. It is advisable to breed Ciliophora in several bottles, because especially with abundant feeding, we always remove a large part of the Ciliophora from the culture, and it often happens that it disappears from some bottle. It is important that no form in the bottle, so we keep the culture without access to light. The reason is simple, with a darkened bottle, we will not see if there is any Ciliophora in it. If, however, the bottle still becomes cloudy, SAVO helps, which we dilute in water and pour into the bottle. Of course, without Ciliophora. After such cleaning, it is enough to wash the bottle well, or let it air out for a few hours to remove , and then we can set up the Ciliophora again. If Ciliophora does not want to develop in some bottle, we help ourselves by pouring out part of the contents and pouring from the bottle where the Ciliophora is „„. Bottles with Ciliophora should have a pierced cap to provide air to it.

Ciliophora is very small, so some people do not see it. I have experienced that people who wear prescription glasses and look at the culture without them, see nothing living in the bottle, they see only „dirt“. Even sharp eyes are helped by a magnifying glass, in any case, it is good, especially for inexperienced eyes, to focus and set up the Ciliophora so that artificial light shines behind the bottle, it is dark in front of it, and we set up the bottle against something dark, for example against the night sky. An ideal culture has a minimum of food at the bottom, and the Ciliophora is distributed throughout the volume and swims merrily :-).

Feeding Ciliophora is not without problems. I feed Ciliophora in a similar way to micrae. Wine bottles are ideal for Ciliophora, which have a narrowed neck, which then expands. I pour Ciliophora into such a bottle, it from above with filter material, and pour in fresh water. Usually, by the second day, most of these small animals are filtered into clean water. I then extract them with a pipette or simply pour them and feed them to fish. The substrate that was under the seal is then poured back into the PET bottle with the culture. I occasionally replace dirty PET bottles.

Akvaristika, Akvaristická technika

Nádrž

skala
Hits: 21442

sa vyrábajú vo viac-menej štandardných rozmeroch. Zväčša je a rovnaká a je dvojnásobkom rozmeru výšky. sú vhodnejšie pre tvorbu krásneho akvária, poskytujú väčšiu plochu. Sú dostať hotové v obchode, alebo sa dajú vyrobiť mieru, samozrejme aj nepravidelné , so skosenými rohmi, s ohýbaným sklom atď. akvária si musíte vybrať sami, orientujte sa podľa nárokov rýb a rastlín, ktoré mienite chovať. Ja vám poradím, že väčšie akvárium je krajšie a udržuje sa jednoduchšie. Ak začínate s akvaristikou, začal by som s objemom 150-200 litrov. V minulosti boli obľúbené tzv. . Nelepili sa, boli vyrobené z liateho skla. Používali sa len ako menšie nádrže – do 20 litrov, a boli veľmi náchylné na puknutie. Rozšírené boli aj nádrže v kovových rámoch. Nepoužíval sa v nich lep, ale tmel. Kov časom hrdzavel a akvárium často tieklo. Pre prenos rýb a ako dočasné nádrže na burzách sa často používajú aj nádrže plastové. Dnes sa nádrže spájajú silikónom. Používa sa špeciálny akvaristický silikón, buď transparentný, alebo čierny.. Čierny považujem za vhodnejší, pretože ho menej narúšajú a zdá sa mi aj elegantnejší. Najpoužívanejší kvalitný silikón je .

Naozaj veľké nádrže, zväčša nad 1500 litrov sa lepia špeciálnymi a veľmi drahými materiálmi, prípadne celkom inou technológiou – jeden postup by som nazval . Napr. 1 600 000 litrová nádrž v Tropikáriu v Budapešti je riešená čiastočne murovanou stenou, ale zväčša 14 cm hrubým sklom, ktoré zaobstarala japonská firma. V prípade väčšieho akvária je vhodné, aby vaša nádrž mala – pozdĺžne pásiky skla. Ak máte nádrž cez 250 litrov alebo dlhšiu ako meter, hodí sa aj priečna výstuž. Pre spevnenie rohov je výborné, ak tvorca akvária vlepí úzky pásik skla aj po výške, a na strane dna, aj po obvode znútra nádrže. Dôležitým parametrom je . Ak kúpite nádrž v obchode, bude spĺňať požiadavky, ktoré zodpovedajú norme. Iná situácia nastane, keď sa rozhodnete akvárium zlepiť vlastnými silami. Hrúbka skla veľmi závisí od tlaku na , čiže samotný nádrže nie je smerodajný parameter. Hrúbka potrebného skla závisí najmä od výšky akvária. Čím vyššie akvárium bude, tým väčší bude v ňom spôsobovať a tým musí byť hrubšie. Konkrétne sa dajú nájsť v literatúre. Akvarista by mal myslieť aj na poistenie voči prasknutiu a tečeniu akvária. Je to nepríjemná vec, ktorá sa občas pritrafí. Niekedy opotrebovaním materiálu, niekedy nešťastným rozbitím. Akvárium je lepšie z hľadiska svetelných podmienok situovať skôr do tmavej časti miestnosti a tam, kam nedopadajú priame , nie však pred okno a nie v protisvetle. Z hľadiska svetových strán je lepšie umiestnenie nádrže na západnú alebo východnú stranu. Nemalo by byť príliš vysoko – aby ste mali z pohľadu naň pôžitok a aby bola jeho praktickejšia, dostupnejšia. Pri nádrži by mal byť dostatok priestoru na jeho údržbu.

Odporúčam umiestniť akvárium do výšky očí a radšej nižšie ako vyššie. Akvárium by nemalo byť ani príliš nízko – aj napr. kvôli deťom a opäť kvôli údržbe. Nádrž musí byť položená na rovnom podklade. Pri akomkoľvek objeme je vhodné, ak váha akvária nestojí na štyroch malých nohách. Tlak je vhodné rozšíriť na väčšiu plochu. Nádrž nesmie trpieť bodovými tlakmi, preto je vhodné pod ňu podložiť 1-2 cm hrubú vrstvu polystyrénu, karimatky, prípadne podobného materiálu, čím sa váha rozloží. Dajte pozor na to, aby pod akváriom nebolo niečo tvrdé a ostré, napr. zrnko štrku – tlak nádrže by spôsobil puknutie. Platí to aj pri prázdnom akváriu, vždy si ak kladiete akvárium na , dajte pod neho niečo mäkké, napr. . Či vaša podlaha vydrží tlak, je otázka dôležitá, všeobecne ale môžem povedať, že začínajúci majú v tomto príliš veľké obavy. Odporúčam umiestňovať väčšie akvária pri nosných stenách, zásadne nie do stredu miestnosti. Za väčšie akvárium považujem nádrže o objeme nad 150 litrov. majú nad 1000 litrov. Oficiálna informácia hovorí, že bežné byty sú stavané na stálu záťaž 150 kg/m2. Ak chcete mať nádrž do 500 litrov a dom nemá nejaké zjavné ťažkosti so statikou, starosti s hmotnosťou vášho akvária hoďte za hlavu. Panel na sídlisku má vyššiu ako bežný rodinný dom. Z hľadiska statiky, hmotnosti, je úplne jedno, či je záťaž na ôsmom poschodí, na trinástom, alebo na druhom. Ak to nie je miestnosť, pod ktorou sú už , tak na tom nezáleží.

Najmä pri väčších nádržiach treba zabezpečiť, aby nádrž držal stabilný, rovný stojan. Kompletne zariadené akvárium s objemom 300 litrov môže vážiť aj 400 – 500 kg. Aj pri manipulácii s nádržou buďte opatrní a myslite na to, že je pomerne ťažká. Ideálny stojan pre akvárium je kovový. Šikovný si dokáže vytvoriť alebo zadovážiť aj pekne pôsobiaci, napríklad drevom obložený stojan. Prípadne „stojan“ tvorí kombinácia murovky, ocele a dreva. Nádrž však môže byť zabudovaná do nábytku, do , technickým riešeniam sa medze nekladú. O tom, aký stojan je pre vás vhodný, sa poraďte s jeho výrobcom, predajcom, všetko závisí na záťaži, ktorú má niesť. K akváriu patrí . Obyčajne je z tenšieho skla ako steny nádrže. Je veľmi dobré, ak má zrezané rohy, pretože tým získate pre , aj pre . Je praktické, ak nemusíte vždy odkladať krycie sklo, keď chcete nakŕmiť. V prípade, že chováte doma mačku, tá si dokáže občas uloviť z nezakrytého akváriu aj vašu rybičku. Na druhej strane, krycie sklo chráni pred prípadný zvieracími miláčikmi, ale aj malé pred nechceným kúpeľom. Samozrejme, že krycie sklo nie je nevyhnutné, napr. ak nám záleží na čo najlepšej priechodnosti svetla do akvária, možno zvoliť iné riešenie. Je však otázne, ako je v tomto prípade toto vaše riešenie bezpečné. Treba vziať do úvahy, či , ktoré je nad hladinou, je nejako zabezpečené proti vode, proti skratu, či sa nečerí apod. Môžete si zhotoviť kryt s osvetlením, čím si zvýšite estetickú hodnotu celého kompletu. Krycie sklo účinne zamedzuje vyparovaniu vody z akvária – vlhkosti. Z hľadiska vášho rozhodovania je dôležité, čo vlastne chcete v akváriu mať. Spoločenské akvárium je najčastejším typom akvária. Zaňho považujte také akvárium, ktorého zloženie nemá snahu detailne napodobňovať prírodu. Najčastejšími chovancami takéhoto typického akvária sú , , menšieho vzrastu, ktoré sú aj svojou povahou spoločenské. Možné je aj zoskupenie rôznych druhov živorodiek, príkladov je veľa. Akvárium biotopové, niekedy aj nazývané prírodné, je také, v ktorom sa snažíte prispôsobiť čo najviac podmienkam v prírode. Článok o takýchto akváriách vyšiel v prvom čísle časopisu Akvárium.

Aquariums are manufactured in more or less standard dimensions. Usually, the width and height are the same, and the length is double the height. Spacious tanks are more suitable for creating beautiful aquariums as they provide a larger surface area. They can be purchased ready-made in stores or customized, including irregular shapes, beveled corners, curved glass, etc. You should choose the size of the aquarium based on the requirements of the fish and plants you intend to keep. Generally, larger aquariums are more visually appealing and easier to maintain. If you’re starting with aquaristics, consider beginning with a volume of 150-200 liters. In the past, popular tanks were called „elementky,“ made of cast glass, and used for smaller tanks up to 20 liters, but they were prone to cracking. Tanks in frames were also common, sealed with sealant instead of glue. Plastic tanks are often used for fish transportation and temporary setups at expos. Nowadays, tanks are bonded with silicone, with special aquarium silicone, either transparent or black, being commonly used. Black is considered more suitable as is less affected by and appears more elegant. The most commonly used high-quality silicone is Perennator.

Really large tanks, typically over 1500 liters, are constructed using special and expensive materials or entirely different technologies, such as glass welding. For example, the 1,600,000-liter tank in the in Budapest is constructed with a partially brick wall but mainly with 14 cm thick glass acquired from a Japanese company. Larger tanks benefit from reinforcements, longitudinal strips of glass, and for tanks over 250 liters or longer than a meter, crosswise reinforcement is also suitable. To strengthen the corners, it’s excellent if the tank creator glues a narrow strip of glass along the height and along the bottom’s inner perimeter. The thickness of the glass is a crucial parameter, depending on the tank’s height. If you buy a tank from a store, it will meet the required standards. However, if you decide to build your own tank, the thickness of the glass depends on the tank’s height and can be found in literature. Aquarists should also consider insurance against tank leaks and water damage. Placing the aquarium in a darker part of the room, away from direct sunlight but not in front of a window, is advised for optimal lighting conditions. The west or east side is preferable concerning the cardinal directions. Placing the tank at eye level or slightly lower is recommended, considering both aesthetics and practical maintenance.

Especially for larger tanks, it’s essential to ensure the tank sits on a stable, level stand. A fully equipped 300-liter aquarium can weigh 400-500 kg. When handling the tank, caution is necessary due to its considerable weight. An ideal stand for an aquarium is made of metal, but a skillful person can create or acquire a nicely looking stand, possibly clad with wood. The tank can also be built into furniture, structures, and various technical solutions are possible. Regarding the suitable stand, consult with the manufacturer or seller, depending on the load it needs to bear. A glass cover is part of the aquarium setup. It is usually made of thinner glass than the tank walls. Having cut corners is practical, creating space for feeding and electrical cables. It is helpful if you don’t have to remove the glass every time you want to feed the fish. If you have a cat at home, a cover glass protects fish from being caught, and it’s also a safety measure for small children. Of course, a cover glass is not mandatory, and other solutions can be chosen if maximizing light transmission into the aquarium is crucial. However, the safety of alternative solutions needs to be considered. A cover glass effectively prevents water evaporation, maintaining humidity. When deciding on the type of aquarium, consider what you want to have in it.

A community aquarium is the most common type, not trying to precisely mimic nature. It typically includes fish like barbs, tetras, and smaller species with a social nature. Another type is a biotope or natural aquarium, where you try to adapt conditions as closely as possible to nature. The choice depends on your preferences and the type of aquatic environment you want to create.

Aquarien werden mehr oder weniger in Standardmaßen hergestellt. Üblicherweise sind die Breite und Höhe gleich, und die Länge ist das Doppelte der Höhe. Geräumige Tanks eignen sich besser zur Gestaltung schöner Aquarien, da sie eine größere Oberfläche bieten. Sie können fertig im Geschäft gekauft oder nach Maß angefertigt werden, einschließlich unregelmäßiger Formen, abgeschrägter Ecken, gebogenem Glas usw. Die Größe des Aquariums sollten Sie basierend auf den Anforderungen der Fische und Pflanzen wählen, die Sie halten möchten. Im Allgemeinen sind größere Aquarien optisch ansprechender und einfacher zu pflegen. Wenn Sie mit der Aquaristik beginnen, sollten Sie mit einem Volumen von 150-200 Litern beginnen. In der Vergangenheit waren beliebte Tanks sogenannte „Elementky“, aus gegossenem Glas hergestellt und für kleinere Tanks bis zu 20 Litern verwendet, aber sie neigten zum Reißen. Tanks in Metallrahmen waren ebenfalls üblich, mit Dichtstoff statt Klebstoff abgedichtet. Kunststofftanks werden häufig für den Fischtransport und temporäre Einrichtungen auf Messen verwendet. Heutzutage werden Tanks mit Silikon verbunden, wobei spezielles Aquariensilikon, entweder transparent oder schwarz, üblicherweise verwendet wird. Schwarz wird als geeigneter betrachtet, da es weniger von Algen beeinträchtigt wird und eleganter erscheint. Das am häufigsten verwendete hochwertige Silikon ist Perennator.

Wirklich große Tanks, typischerweise über 1500 Litern, werden mit speziellen und teuren Materialien oder ganz anderen Technologien hergestellt, wie zum Beispiel Glas schweißen. Zum Beispiel ist der 1.600.000-Liter-Tank im Tropicarium in Budapest teilweise mit einer gemauerten Wand, aber hauptsächlich mit 14 cm

dickem Glas aus einer japanischen Firma, konstruiert. Größere Tanks profitieren von Verstärkungen, länglichen Glasstreifen, und für Tanks über 250 Litern oder länger als einen Meter ist auch eine querverlaufende Verstärkung geeignet. Um die Ecken zu stärken, ist es ausgezeichnet, wenn der Erbauer des Tanks einen schmalen Glasstreifen entlang der Höhe und entlang des Bodens innerhalb des Tanks klebt. Die Dicke des Glases ist ein entscheidender Parameter, abhängig von der Höhe des Tanks. Wenn Sie einen Tank im Laden kaufen, entspricht er den erforderlichen Standards. Wenn Sie sich jedoch dazu entschließen, Ihren eigenen Tank zu bauen, hängt die Dicke des Glases von der Höhe des Tanks ab und kann in der Literatur gefunden werden. Aquarianer sollten auch eine Versicherung gegen Tanklecks und Wasserschäden in Betracht ziehen. Die Platzierung des Aquariums an einem dunkleren Ort im Raum, fernab von direktem Sonnenlicht, aber nicht vor einem Fenster, wird für optimale Lichtverhältnisse empfohlen. Die westliche oder östliche Seite ist im Hinblick auf die Himmelsrichtungen bevorzugt. Das Platzieren des Tanks auf Augenhöhe oder leicht darunter wird empfohlen, unter Berücksichtigung von Ästhetik und praktischer Wartung.

Besonders bei größeren Tanks ist es wichtig sicherzustellen, dass der Tank auf einem stabilen, ebenen Ständer steht. Ein vollständig ausgestattetes 300-Liter-Aquarium kann 400-500 kg wiegen. Bei der Handhabung des Tanks ist Vorsicht geboten, aufgrund seines erheblichen Gewichts. Ein idealer Ständer für ein Aquarium besteht aus Metall, aber eine geschickte Person kann einen schön aussehenden Ständer erstellen oder sich einen beschaffen, möglicherweise mit Holz verkleidet. Der Tank kann auch in Möbel, Strukturen eingebaut und verschiedene technische Lösungen sind möglich. Hinsichtlich des geeigneten Ständers sollten Sie sich mit dem Hersteller oder Verkäufer beraten, abhängig von der Belastung, die er tragen muss. Eine Glasabdeckung ist Teil der Aquariumausstattung. Sie besteht in der Regel aus dünnerem Glas als die Tankwände. Es ist sehr praktisch, wenn die Ecken geschnitten sind und Platz für das Füttern und elektrische Kabel bieten. Es ist hilfreich, wenn Sie das Glas nicht jedes Mal entfernen müssen, wenn Sie die Fische füttern möchten. Wenn Sie eine Katze zu Hause haben, schützt eine Abdeckung aus Glas die Fische davor, gefangen zu werden, und ist auch eine Sicherheitsmaßnahme für kleine Kinder. Natürlich ist eine Glasabdeckung nicht zwingend erforderlich, und es können andere Lösungen gewählt werden, wenn eine maximale Lichtdurchlässigkeit in das Aquarium wichtig ist. Die Sicherheit alternativer Lösungen muss jedoch berücksichtigt werden. Eine Glasabdeckung verhindert effektiv die Wasserverdunstung und erhält die Luftfeuchtigkeit. Bei der Entscheidung über den Typ des Aquariums sollten Sie berücksichtigen, was Sie darin haben möchten.

Ein Gemeinschaftsaquarium ist der häufigste Typ, der nicht versucht, die Natur genau nachzuahmen. Es umfasst typischerweise Fische wie Barben, Tetras und kleinere Arten mit sozialem Verhalten. Ein weiterer Typ ist das Biotop- oder Naturaquarium, bei dem versucht wird, die Bedingungen so genau wie möglich an die Natur anzupassen. Die Wahl hängt von Ihren Vorlieben und dem Typ des aquatischen Umfelds ab, das Sie schaffen möchten.

Akvaristika, Biológia

Ekológia v akvaristike

skala
Hits: 22461

Spoločenstvo rýb, teda aj , mikroorganizmy, všetko živé v nádrži považujeme za biocenózu. Cenóza je spoločenstvo. Nemožno jednoznačne jednotlivé časti, faktory, ktoré tvoria biocenózu. Biocenóza, spolu z neživými súčasťami nádrže tvoria ekosystém. Avšak možno hovoriť o ekosystéme , ale aj o ekosystéme filtra, či . V akvaristike sa tieto pojmy veľmi nepoužívajú, iste aj preto lebo ide , ktoré sú úzko závislé od energetických vstupov človeka. Spomínam ich, pretože sa s nimi napriek môžeme v akvaristike stretnúť. Napokon aj pri opise prírodných lokalít. Najmä v prírodných lokalitách je jasne vidieť vplyv biotických (živých) a abiotických (neživých) faktorov života rýb a rastlín. Len keď vezmem do úvahy geologické pomery – tie sú v akváriu zväčša absolútne popierané.

Z hľadiska prispôsobenia na kolísanie ekologických faktorov rozlišujeme druhy stenoekné a druhy euryekné. znášajú malé kolísanie a euryekné druhy veľké kolísanie hodnôt. Známe pancierníčky sa prispôsobili svojmu prostrediu natoľko, že dýchajú atmosférický vzduch črevnou sliznicou. Obdobne labyrinky dýchajú labyrintom atmosférický kyslík atď..

Podľa trofických parametrov sú rastliny  hmoty, živočíchy (teda aj ryby) sú konzumentmi. Mikroorganizmy spracovávajúce hmotu sú rozkladačmi – dekompozitormi. Podľa zdroja energie rozlišujeme na autotrofné – prijímajúce energiu za pomoci svetla a heterotrofné – spracúvajúce organickú, a neorganickú hmotu. Aj medzi rybami existujú rôzne  s ich okolím. Tento vzťah a ich skúma práve . Pre akvaristu je samozrejme najzaujímavejší vzťah ryba – ryba. Prípadne ryba – substrát dna – .

výrazne v akváriu napomáha, až zabezpečuje v akváriu. Treba si uvedomiť, že akvárium je umelý systém, ktorý je bez vstupov človeka len veľmi ťažko predstaviteľný. Medzi základné faktory ovplyvňujúce  vodných rastlín patrí svetlo, dostupnosť živín, samotná voda, substrát, v prírode aj pôda. Vzťah existuje aj medzi rybami a rastlinami, vzájomne medzi na seba vplývajú. Rastliny dokážu tvoriť správnu mikroklímu pre ryby, poskytujú neraz možnosť úkrytov, no niekedy aj potravy. Faktor svetla rozdeľuje rastliny na tieňomilné a svetlomilné. Situácia je podobná ako v lese, kde zohráva svoju úlohu zápoj korún stromov, resp. kry v trópoch, epifity prepúšťajú na spodnú vrstvu nad hrabankou neraz iba 1% svetla. V prípade vodných rastlín, „zápoj“ tvoria , ktoré sú vyslovene svetlomilné. Svetlo pohlcujú aj plávajúce rastliny, vyššie rastliny a na koniec sa dostane aj na dna, ktoré sú však tiež často svetlomilné. V prírode je síce primárnym zdrojom svetla slnko, ktorého svetlo je oveľa kvalitnejšie a intenzívnejšie, ale je pohlcované aj nad vodou často lesom, pobrežnou vegetáciou. A samozrejme nemožno zabudnúť na pohlcovanie svetla riasami, autotrofnými mikroorganizmami a samotnou vodou. Medzi : , Cryptocoryne, dubayana.

Za určitých okolností môže dôjsť v akváriu ku otrave. Zvyčajne ide o otravu amoniakom napr. spôsobenú vysokou hladinou organického odpadu, alebo o otravu nejakými kovmi z . No zaujímavým spôsobom môže dôjsť k otrave aj vplyvom iného spracovania potravy tráviacim traktom inými druhmi rýb. Známe sú v tomto , ktorých exkrementy sú pre iné druhy rýb jedovaté.

 je známy termín. Konkurencia je hybnou silou vývoja. Jej sú pozorovateľné v nespočetnom množstve podôb aj u rýb a rastlín a ostatných organizmov v našich akváriách. Nemožno hovoriť v niektorých prípadoch o celkom normálnych prejavoch, pretože akvaristi zväčša iba napodobňujú prírodu. Vzorce platiace v prírode sú často pozmenené. Jeden z prípadom, kde v plnej miere obyčajne nemôžeme vidieť konkurenciu je potravná konkurencia. V akváriu si naši chovanci potravu vyhľadávajú len málo a na malom priestore. Preto nevznikajú také silné konkurenčné javy ako vo voľnej prírode. Konkurencia u rýb v akváriu sa prejavuje najmä pri zaujatí teritória a pri rozmnožovacích aktivitách. Konkurencia sa viac prejavuje u rastlín. Agresivitou sa medzi sebou vyznačujú samce bojovníc, ktoré zvádzajú medzi sebou neľútostné súboje. Najmä v prírode, keďže sa táto kombinácia v akváriu neodporúča. Na to, aby si to overili, môžeme použiť zrkadlo.

Vzťah koristi a dravca (predátora) je pozorovateľný aj v akváriu, niekedy to neznalého až šokuje. Keď cyklop, malý kôrovec dokáže vytvoriť na ryby tak silný predačný , že mu plôdik rýb dokáže podľahnúť. Cyklop dokáže doslova uštípať. Typické sú napr. šťučky loviace vodný , menšie ryby, niektoré cichlidy loviace ryby ako napr. juhoamerický , africké druhy rodu . Tieto relatívne väčšie druhy rýb dorastajúce viac ako 20 cm, používajú zaujímavú techniku, kedy simulujú mŕtvolu nahnutú na dne. No ak sa do ich blízkosti priblíži menšia ryba, kaligono, ako nazýva tieto ryby domorodé obyvateľstvo okolia jazera Malawi, zrazu „ožijú“ a bleskovo sa snažia zmocniť svojej koristi. Ak zúžim tému na fakt, že korisť aj dravec sú ryby, podľa techniky lovu sa dajú rozlíšiť rôzne techniky lovu, ktoré ryby dodržujú. Niektoré ryby napádajú druhú odpredu, od , niektoré odzadu od chvostu, iné napádajú bok. , niektorým to je jedno. Dravá ryba je schopná viac-menej skonzumovať tak vysokú rybu, ako veľký je priemer jej oka. Samozrejme existujú výnimky.

Medzi suchozemskými rastlinami existuje jav známy ako . Niektoré organizmy, resp. rastliny sa neznášajú do takej miery, že sú schopné sa likvidovať. Známy je tým orech, agát. Medzi vodnými rastlinami nebol vraj tento jav vedecky popísaný, osobne si myslím, že prirodzené priamo nahrávajú tomu, aby bol chemický boj medzi rastlinami intenzívnejší. Napr. známy český pestovateľ rastlín alelopatiu popisoval a neskôr tvrdil opak. Takmer v každej základnej akvaristickej literatúre sa možno dočítať, že do jedného akvária si zadovážte radšej zopár druhov rastlín, ako z každého dostupného druhu 1-2 jedince. Samozrejme to nie je len otázka boja medzi rastlinami, ale aj otázka vhodného substrátu pre ten ktorý druh, vhodného zloženia vody, použitej filtrácie, atď. V každom prípade jednotlivých rastlín a ekosystému akvária, prípadne vodných tokov, jazier či morí je studňa plná otázok (aj nevypovedaných samozrejme) a prekvapivých odpovedí. Nie je to vôbec také jednoduché, že by sme vzali nejakú rastlinu, zasadili a čakali že bude „rásť ako z vody“. Možnosti nádrže akvaristu sú obmedzené, napokon aj možnosti odbúravania látok v akvária sú priestorovo obmedzenejšie.

Voda poskytuje plynulejší prechod, väčšie rozptýlenie látok do priestoru, preto si myslím, že alelopatické prejavy sa musia prejaviť častejšie ako u rastlín na suchej zemi. Považujem to za ekologickú analógiu ku obranným mechanizmom, ku verbálnym prejavom nevôle, ku konkurenčným prejavom živočíchov. Je však možné, že substrát v nádrži neposkytuje toľko možností ako substrát v prírode a preto sa alelopatia ľahšie popíše práve v umelej nádrži. Pretože v akváriu skôr príde k prejavu náhleho stavu, najmä pre obmedzený priestor. Vo svojej praxi som sa stretol s prípadom, kedy som pestoval Cryptocoryne affinis v počte asi osem jedincov a pomerne veľký . Iné rastliny tam neboli. Pomerne uspokojivo rástli aspoň dva roky. Avšak raz, behom dvoch dní sa doslova všetky kryptokoryny rozpadli. Nezostalo z nich takmer nič, stonka sa oddelila od koreňa. Jediné čo z kryptokorýn zostalo, bol koreňový systém, z ktorého som následne kryptokoryny ďalej pestoval. Echinodorus rástol pokojne ďalej. Podobná situácia sa mi neskôr zopakovala znovu, v kombinácii s inou rastlinou. Neverím, žeby šlo o známu kryptokorynovú chorobu, pretože neviem o tom, že by sa iné podmienky sa menili. Šlo o prejav chemického boja, ktorý sa viedol zrejme najmä bohato rozvetvenými koreňmi oboch druhov rastlín.

Podľa prítomnosti kyslíka rozlišujeme dva základné procesy – anaeróbne a aeróbne.  prebiehajú bez prístupu kyslíka, naopak aeróbne za prístupu kyslíka. S týmto popisom sa stretávame najmä pri rozklade hmoty. aj anaeróbne na konci potravného reťazca zabezpečujú . Z trofického hľadiska rozlišujeme autotrofné baktérie, ktoré menia hmotu – zväčša anorganické látky za prístupu svetla a heterotrofné baktérie využívajú energiu zložitých organických zlúčením bez prístupu svetla tak. Pri anaeróbnom spracovaní dochádza aj ku štiepeniu na alkohol, metán, sulfán, na jedovaté a teda nežiaduce pre život rastlín a rýb v akváriu. Preto je nutné dbať o dostatok neviazaného kyslíka v našom akváriu. Baktérie hmotu mineralizujú, táto energia je opäť transformovaná do vody, do koreňovej sústavy rastlín, kde sa opäť stáva prípadným začiatkom kolobehu látok.

The community of fish, including plants, microorganisms, and all living organisms in the tank, is considered a biocenosis. A cenosis is a community. It is not possible to clearly separate individual parts, factors that make up the biocenosis. The biocenosis, together with the inanimate components of the tank, forms an ecosystem. However, it is possible to talk about the aquarium ecosystem, as well as the filter or water droplets. In aquarium , these terms are not widely used, perhaps because they represent artificial ecosystems that are closely dependent on human energy inputs. I mention them because we can encounter them in the context of describing natural habitats. Especially in natural habitats, the influence of biotic (living) and abiotic (non-living) factors on the life of fish and plants is clearly visible. Only when taking into account geological conditions – which are mostly completely negated in the aquarium.

From the perspective of adaptation to the fluctuation of ecological factors, we distinguish between stenoecious and euryecious species. Stenoecious species tolerate small , while euryecious species tolerate large fluctuations in values. Well-known armored catfish Corydoras have adapted to their environment to the extent that they breathe atmospheric air through their intestinal mucosa. Similarly, labyrinth fish breathe atmospheric oxygen using their labyrinth organ, etc.

According to trophic parameters, plants are biomass producers, animals (including fish) are consumers. Microorganisms processing matter are decomposers. Based on the source of energy, organisms are classified as autotrophic – obtaining energy using light, and heterotrophic – processing organic and inorganic matter. Among fish, there are various relationships with their environment. The study of these relationships and their organization is the focus of ecology. For the aquarium hobbyist, the most interesting relationship is, of course, the interaction between fish or between fish, the substrate, and water.

Technology significantly contributes to the functioning of the aquarium and ensures life within it. It’s essential to realize that an aquarium is an artificial system that is challenging to conceive without human inputs. Among the fundamental factors influencing the growth of aquatic plants are light, nutrient availability, water itself, substrate, and, in nature, soil. There is also a relationship between fish and plants, and they mutually influence each other. Plants can create the right microclimate for fish, providing hiding places and sometimes even food.

The factor of light divides plants into shade-tolerant and light-loving. The situation is similar to a forest where the canopy of tree crowns plays a role, or in areas, epiphytes allow only about 1% of light to reach the lower layer above the ground. In the case of aquatic plants, the „canopy“ includes plants at the water surface, which are explicitly light-loving. Light is also absorbed by floating plants, taller plants, and eventually reaches the lower plants on the substrate, which are often also light-loving. Although sunlight is the primary source of light in nature, and its light is much higher in quality and intensity, it is often absorbed above the water by forests or coastal vegetation. And, of course, light is absorbed by , autotrophic microorganisms, and the water itself. Shade-tolerant plants include Anubias, , Vesicularia dubayana.

Under certain circumstances, aquariums can experience poisoning. It typically involves ammonia poisoning, for example, caused by a high level of organic waste, or poisoning by certain metals from decorations. Interestingly, poisoning can also occur due to the influence of the digestive tracts of other fish processing food differently. Carps are known for their excrements being toxic to other fish species in this regard.

Competition is a well-known term and a driving force in evolution. Its manifestations are observable in countless forms among fish, plants, and other organisms in our aquariums. In some cases, we can’t speak of entirely normal behaviors, as aquarium enthusiasts generally mimic nature, often with altered patterns. One case where we might not fully observe competition is in food competition. In the aquarium, our inhabitants seek food in a limited space. Consequently, strong competitive behaviors do not emerge as in the wild. Fish competition in the aquarium is mainly evident in territorial disputes and during reproductive activities. However, competition is more pronounced among plants. Males of fish, for example, display aggression by engaging in fierce battles. This is especially observed in nature, as such a combination is not recommended in aquariums. To confirm this, one can use a mirror.

The relationship between prey and predator is observable in the aquarium, sometimes shocking to the uninformed. For instance, a small copepod can create such a strong predatory pressure on fish that the fry of the fish can succumb. Copepods can literally nip at fish fry. Typical predators include pike hunting aquatic insects, smaller fish, and certain cichlids that prey on other fish, such as the South American Astronotus ocellatus or African species of the genus Nimbochromis. These relatively larger fish, growing over 20 cm, use an interesting technique of simulating a dead fish lying on the bottom. However, if a smaller fish, a „kaligono“ as the native population around Lake Malawi calls these fish, approaches them, they suddenly „come to life“ and swiftly try to seize their prey. Narrowing down the topic to the fact that both prey and predator are fish, various hunting techniques can be distinguished based on the fish’s behavior. Some attack from the front, from the head, some from behind, from the tail, and others attack from the side. Of course, some fish are indifferent to these distinctions. A predatory fish can consume a fish whose diameter is roughly the size of its eye. Naturally, there are exceptions.

Among terrestrial plants, there is a phenomenon known as allelopathy, where certain organisms or plants exhibit intolerance to each other to the extent of being capable of self-destruction. While this phenomenon has been scientifically described among land plants, it is believed that similar chemical warfare might occur more intensively among aquatic plants due to the natural properties of water. Some aquarists recommend having a variety of plant species in an aquarium rather than a few individuals of each species to avoid potential conflicts. However, this is not just a matter of plant competition but also involves considerations like suitable substrate, water composition, filtration methods, and more. The biological processes of individual plants and the aquarium ecosystem, as well as watercourses, lakes, or seas, are a wellspring of questions, some of which remain unanswered, and surprising answers.

Water provides a smoother transition and greater dispersion of substances into space. Therefore, allelopathic effects may occur more frequently among aquatic plants than their terrestrial counterparts. This can be viewed as an ecological analogy to defense mechanisms, verbal expressions of discontent, or competitive behaviors among animals. However, it is possible that the aquarium substrate doesn’t provide as many options as natural substrates, making allelopathy easier to observe in artificial tanks. In aquariums, sudden situations can arise, especially due to limited space.

The presence of oxygen distinguishes two fundamental processes—anaerobic and aerobic. Anaerobic processes occur without oxygen, while aerobic processes occur in the presence of oxygen. These descriptions are often encountered in the decomposition of matter. Both aerobic and anaerobic processes are handled by bacteria at the end of the food chain. From a trophic perspective, autotrophic bacteria transform matter, usually inorganic substances, in the presence of light, while heterotrophic bacteria utilize energy from complex organic compounds without light. During anaerobic processing, substances can be broken down into alcohol, methane, sulfides, and toxic byproducts, undesirable for the life of plants and fish in the aquarium. Therefore, it is essential to ensure an adequate supply of free oxygen in our aquariums. Bacteria mineralize matter, and this energy is transformed back into water and the root systems of plants, becoming a potential starting point for the cycle of substances once again.