Corydoras paleatus – panciernik škvrnitý

Pan­cier­nik C. pale­a­tus pat­rí medzi ryby Juž­nej Ame­ri­ky, via­ce­ré z čeľa­de Cal­licht­hy­i­dae pochá­dza­jú z chlad­ných poto­kov Argen­tí­ny, Chi­le. Tam nie­kto­ré dru­hy pan­cier­ni­kov dosa­hu­jú 50 cm, čo je asi sami uzná­te už úcty­hod­ná dĺž­ka pre akva­ris­tu. Pale­a­tus je pomer­ne malý druh, dosa­hu­je maxi­mál­ne 6 cm. Pat­rí medzi dlho­ve­ké ryby v akvá­riu. Samič­ka je väč­šia, robust­nej­šia ako sam­ček. Majú rad­šej stu­den­šiu vodu 18 – 23°C, vydr­žia však aj v tep­lej­šej vode. Ten­to druh je živý, neus­tá­le “pobe­hu­je” hlav­ne po dne nádr­že, kde neus­tá­le hľa­dá. Je to veľ­ký robot­ník. Avšak, pokiaľ by sme ho cho­va­li samos­tat­ne, iba jed­né­ho jedin­ca, jeho sprá­va­nie by sa radi­kál­ne zme­ni­lo – bol by smut­ný. Pale­a­tu­sy robia dojem, že iné dru­hy rýb si veľ­mi nevší­ma­jú, podob­ne ako iné pan­cier­ni­ky. Pan­cier­ni­ky doká­žu pre­ská­kať neje­den prob­lém, čo však nema­jú radi sú veľ­ké, dra­vé ryby, kto­ré ich doká­žu tak otra­vo­vať, oku­so­vať, až ska­pú. Okrem toho sú cit­li­vé na lie­či­vá – pôso­bia na ne toxic­ky. Pan­cier­ni­ky dis­po­nu­jú črev­ným dýcha­ním – doká­žu pri­jí­mať atmo­sfé­ric­ký kys­lík. Prí­sav­ník ako som spo­mí­nal sa väč­ši­nu dňa pohy­bu­je na dne, ale keď sa potre­bu­je nadých­nuť, potre­bu­je voľ­nú hla­di­nu, aby sa dostal ku vzduš­né­mu kys­lí­ku. Počas toh­to pro­ce­su oby­čaj­ne rých­lo vyle­tí sme­rom k hla­di­ne a rov­na­ko rých­lo sa ponáh­ľa nas­päť. Ak sme akva­ris­ti iba v malom, môže­me ten­to zau­jí­ma­vý feno­mén sle­do­vať napr. v akva­ris­tic­kej pre­daj­ni, kde je čas­to viac pan­cier­ni­kov ako máme my.

Roz­mno­žo­va­nie pat­rí medzi jed­no­duch­šie. Veľ­mi dôle­ži­tou súčas­ťou úspeš­né­ho roz­mno­že­nia je pred­chá­dza­jú­ca kva­lit­ná výživ­ná stra­va. Vo veľ­ko­cho­voch sa pou­ží­va masív­ne skr­mo­va­nie nite­niek, celý neres je ešte pod­po­re­ný veľ­kou hus­to­tou jedin­cov na plo­chu. V takých­to pod­mien­kach sa pan­cier­ni­ky odcho­vá­va­jú tak­po­ve­diac v rojoch, ved­ľa seba sa ties­ni aj 500 jedin­cov na jed­nom metri.

Či už v malo­cho­ve, ale­bo veľ­ko­cho­ve, odpo­rú­ča sa zní­žiť tep­lo­tu, prí­pad­ne tep­lo­tu zni­žo­vať napr. o 1°C den­ne. Okrem toho aj zni­žo­va­nie hla­di­ny pan­cier­ni­ky sti­mu­lu­je k repro­duk­cii. Samoz­rej­me, pan­cier­ni­ky sa čas­to krát roz­mno­žia aj bez toho. Pri samot­nom páre­ní, samič­ka s prs­ných plu­tiev vytvá­ra tzv. taš­tič­ku – košík, plut­vy sme­ru­jú k sebe a na nich sú lep­ka­vé ikry. Ikry lepí zvy­čaj­ne na pev­ný plo­chý mate­riál, poko­je aj na sklo. Pár svo­je ikry oby­čaj­ne neže­rie, ale ak chce­me potom­stvo odcho­vať, je lep­šie ryby od ikier izolovať.

Odka­zy

• Dodo­ve akva
• Esta­qu­es
• The Fres­hwa­ter and Salt­wa­ter Aqu­arium Encyclopedia
• Sco­tat
• Akva​ris​ta​.cz

Use Facebook to Comment on this Post