Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Octové mikry – veľmi drobné krmivo vhodné aj pre najmenšie ryby

Hits: 13430

biologicky patrí medzi a medzi . Pri izbovej teplote sa dožívajú priemerne 55 dní, pri nízkych teplotách až 10 mesiacov. Za dobrých podmienok sa octoviek za 8 – 10 dní zdvadsaťnásobí (Petr Novák). Rozmnožuje sa v pomerne veľkých množstvách, aj keď ich veľ ich predurčuje ku kŕmeniu poteru a menších rýb, napr. bojovníc, neóniek. áme ich napr. v PET fľašiach, kde je s vodou v pomere 1:1. Použiť môžeme aj , prípadne . Do octu vložíme malé množstvo jabĺčka, alebo iného ovocia. Ideálne je, ak toto rozmixujeme na kašu v mixéri. Takého substrátu nesmie byť veľa, inak začne fľaša kvasiť. nesmú byť zatvorené, do uzáverov odporúčam vyvŕtať malé .

Časom sa tekutý obsah vyčíri a my môžeme pozorovať oblaky mikier vznášajúcich sa vo fľaši. Mikry sú dobre viditeľné, keď do pozeráme proti svetlu. Prípadne ak na ne svietime bodovým svetlom baterky. , ešte tenšie ako „obyčajné“ mikry. Nie sú vhodné ani najjemnejšie sitá dostupné pre , cyklopy apod. Na úspešné precedenie je potrebná veľť ôk 5 μm.

je problém. Robím to tak, že mikry zlejem do fľaše, ktorá má hrdlo, ktoré sa dá utesniť zvnútra. Napr. vatou, handričkou, filtračnou hmotou. Pre mikry sú ideálne obyčajné vínové fľaše, kde hrdlo je viacmenej rovné, úzke. Nalejem do tejto fľaše mikry po zúžené miesto, utesním a dolejem čerstvou studenou vodou. Mikry sú antigravitačné, navyše majú tendenciu ísť do čistejšej . Za 24 hodín sa väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do s kultúrou. Obsah kultúry vydrží veľmi dlho, aj 2 – 3 roky. Občas vymením PET flašu. Podobný, ale rýchlejší postup je, ak máme tzv. U-skúmavku.

 

Use to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Výživa

Nitenky – najznámejšie živé krmivo medzi širokou verejnosťou

Hits: 11945

sa v minulosti pomerne hojne vyskytovali v oblastiach, kde bol vypúšťaný odpad do vodných tokov – v blízkosti pivovarov, sladovní, sódovkárni, celulózok, priemyselných podnikov. Žijú v bahne pomalšie tečúcich, resp. pokojnejších tokov. V tokoch sú zavŕtané do bahna, vedia sa veľmi ostražito vtiahnuť hlboko do dna. sa dá nájsť takmer v každom toku u nás, ale nie v množstve, ktoré je pre akvaristu zaujímavé. Dnes už je často predtým transformovaná v čističkách, odpadu je menej, chýbajú. Nitenky ako ich poznajú majú hnedočervenú farbu. V prírode je ich farba variabilná a závisí od množstva kyslíka vo vode. Nitenky v prírode môžu byť aj bielej .

niteniek

Nitenky sú veľmi vhodná napr. pre , , , . Vo svojich črevách im koluje ešte dlho po ich odlovení. Preto sa musia riadne premývať a po nalovení nechať aspoň tri dni vytráviť. Sú veľmi závislé od čerstvej , oveľa viac , preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody. Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách napr. na spodku . Dokážu sa zavŕtať do dna, kde môžu buď hniť, alebo sa niekedy môže stať, že sa po čase masovejšie vyroja. Ak si zoženiete živé nitenky, odporúčam hneď ť skŕmiť a zvyšok sami zamrazte. Nemusíte sa báť. Ak si ich zamrazíte samy, zostanú v stave akceptovateľnom. Ide o to, že som nepočul ešte o mrazených nitenkách z obchodu, ktoré by nevyzerali po rozmrazení skôr ako :-(.

Nitenky sa chytajú tak, že sa podoberie celý substrát, na ktorom ich vidíme, pretože sa veľmi rýchlo bojazlivo vťahujú do substrátu. Z neho ich dostaneme tak, že navrch nasypeme čistý . Nitenky postupne prelezú nad piesok, z ktorého ich už ľahšie dostaneme. Iný spôsob (Neubauer in verb, 2009): nalovený materiál dáme napr. do nízkej , napr. do prepravky na zákusky. Maximálne 5-7 cm vrstvu. Zakryjeme ich starou záclonou, nalejeme vlažnú vodu aby bola asi dva cm nad substrát. Necháme ich v tmavej miestnosti s izbovou teplotou. Nitenky sa začnú dusiť a zhruba za hodinu – dve začnú preliezať cez záclonu. Zo záclony ich ľahko vezmeme hustým hrebeňom na vlasy.

Use to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Nálevníky – drobná živá potrava pre ryby

Hits: 18606

– kmeň Ciliophora je veľká skupina jednobunkových organizmov – prvokov, ktoré sa vyskytujú bežne v potokoch, v riekach, v podzemnej vode. Nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné. Existujú druhy, ktoré sú škodlivé pre , je lepšie nálevníky chovať zo získanej násady, alebo si ich vypestovať. Niektoré nálevníky:  Paramecium caudatum, vhodnú pre , bursaria, Prorodon teres, , , , , , , Stylonychia mytilus, , , , colpoda, – zapríčiňujúci známu krupičku, , , , , atď.

Alternatívny

Dochovanie nálevníka opísané v nasledujúcich vetách v tomto odstavci je možný, ale ja ho neodporúčam. Ak sa odhodláme ku vlastnému odchovu nálevníka, zabudnite na , o ktorom ste sa učili v škole. Senným nálevom si síce pripravíte nálevníka, ale nie je to správny postup. Na to je nutné vymeniť slamu za seno. Takže vezmeme slamu, ktorú zaistíme aby zostala ponorená, zalejeme ju vodou, najlepšie z nejakej stojatej . Nanajvýš odstátou vodou a pridáme kúsok povrchového bahna. Zabezpečíme izbovú teplotu, , ale nie priame slnečné lúče. Keďže sa začne časom rozkladať, dôjde k masívnemu rozmnoženiu baktérií. Koncentrácia kyslíku rapídne klesá – nálevníky odumrú, až na trepku (Paramecium), ktorá žije tesne pod povrchom. Behom 2-3 týždňov môžeme pozorovať mliečne zakalenú vrchnú vrstvu, kde sa nachádza trepka. Chov sa nám čoskoro vyčerpá – ide o veľmi uzavretý , takže každý by mali chov preočkovať do novej . Stačí nám tretina starej kultúry, pridáme vodovodnú vodu (ideálne odstátu) a slamu. Je možné udržiavať kultúru mliekom, ktoré rozpúta masívny rozvoj baktérií. Stačí každý druhý deň kvapnúť do kultúry jednu – dve kvapky. Namiesto slamy sa dá použiť aj , kedy sa okrem trepky vyvinie aj neškodné Colpidium. Prípadne  sa dá použiť banánová šupka. Šalát a seno dávajú plesniam a často aj na rybách parazitujúcich nálevníkov.

čistej kultúry nálevníka

Nálevníka chovám v PET fľašiach, ideálne sú také, ktoré sú čo najpriehľadnejšie a bezfarebné. Z praktických dôvodov – je do nich najlepšie vidieť. Ideálna je dostupná a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu, minimálne dva dni, lepšie až štyri, aby sa všetky z nej eliminovali. Chovať nálevníka je ťažšie ako udržať pri živote chúlostivé ryby. Keď chcem rozšíriť kultúru nálevníka, nalejem do novej do polovice objemu odstátu vodu a prilejem k nej vodu s dobre rozvinutým nálevníkom. Nálevníka treba samozrejme kŕmiť – na čo nám poslúži najlepšie surové . Po pridaní krmiva zvyčajne dva dni trvá, než materiál začnú výdatne rozkladať a vtedy má vhodné prostredie pre svoj rozvoj. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú ť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej fľaše. Dôležé je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Dôvod je prostý, pri zariasenej fľaši nebudeme vidieť, či tam nejaký nálevník je. Ak sa nám predsa len fľaša zariasi, pomôže , ktoré rozriedime vo vode a nalejeme do fľaše. Samozrejme bez nálevníka. Po takomto čistení stačí fľašu dobre umyť, prípadne nechať pár hodín vyprchať a potom môžeme opäť založiť nálevníka. V prípade, že sa v niektorej fľaši nechce nálevník rozvinúť, pomôžeme si tým, že vylejeme z neho časť obsahu a dolejeme z fľaše, kde je nálevník „pekný“. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili ..

Nálevník je veľmi malý, preto ho niektorí nevidia. Mám skúsenosť, že ľudia, ktorí nosia dioptrické okuliare a pozerajú na kultúru bez nich, vo fľaši nič živé nevidia, vidia len „špinu“. Aj bystrým očiam pomôže lupa, každopádne je dobré najmä neskúsenému oku, sústrediť sa a nastaviť si nálevníka tak, že za fľašou svieti umelé , pred ňou je zhasnuté, a fľašu si nastavíme oproti niečomu tmavému, napr. oproti nočnej oblohe. Ideálna kultúra má na spodku minimum potravy a nálevník je rozmiestnený po celom objeme a veselo si pláva :-).

nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom kŕmim podobným spôsobom ako octové mikry. Pre nálevníky sú ideálne fľaše na , ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto fľaše, zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do s kultúrou. Občas vymením zašpinené PET fľaše.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Grindal – skvelé krmivo pre ryby

Hits: 16996

je príbuzný rupiciam , ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. E. buchholtzi bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. Svoje pomenovanie dostal podľa švédskej , ktoré ho prvý krát v roku 1950 použila ako krmivo pre . V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch (Tomanec). Ideálne na , ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna, napr. . Dostať ich v papiernictve. Na položíme navlhčený molitan. Ak chceme použiť nový molitan, treba ho najprv umyť. Môžeme ho umyť aj vo vode z , ktorú si predtým prelejeme napr. do vedra. Prípadne pred použím molitanu ho necháme v takejto vode viac dní. Tým urýchlime prijatie grindalu do molitanu. Dokonca môžeme trochu „zašpiniť“ nový molitan vo vode, v ktorej predtým čistili molitan z akvária. Občas použijem aj , čo má aj vý, aj nevýhody. Skôr ho prijme grindal, ale časom stvrdne na povrchu a sa na ňom rýchlejšie kazia. Navyše pomerne dosť prepúšťa vodu a tá potom sa dostáva na spodok . Ak použijem použitý molitan, tak neustále produkuje z doby, keď bol v akváriu – zrejme dôsledok neustálej prítomnosti malých čiastočiek organického materiálu a denitrifikačných baktérií. Akvaristický molitan je veľmi dobrý, ale vyžaduje si viac pozornosti. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Všeobecne sa dá povedať, ak zakladáme novú kultúru grindalu, vyhraté máme až potom, čo sa v ňom usadí. A to nejaký trvá. Záleží to na skúsenosti a množstve už zabehnutých kultúr. Týždeň, dva, niekedy aj . Do misky vložíme molitan a naň dáme zo začiatku mierne namočenú polovičku detskej piškóty. Ideálne je, ak naň položíme z už staršej kultúry, kde sú chuchvalce grindalu. Keď časom zbadáme, že grindal zo skla zmizol a nie je ho stále dostatok v molitane, opäť vezmem tabuľku skla z inej kultúry a použijem ju na rozbiehajúcu sa kultúru. Piškótu, zo začiatku odporúčam radšej v menšom množstve. Až časom rozdeľujem jednu piškótu na jednu krabicu grindalu, výnimočne viac. Niekedy, ak je veľmi mokrá, prikrmujem suchou piškótu. Avšak vtedy je vyššie nebezpečenstvo plesnenia, preto k tomu pristúpte až časom. Na molitan položte sklenenú tabuľku. Môže byť hrubšia, aj tenšie, na tom nezáleží. Práve sklo nám poslúži ako praktický materiál pre skŕmenie grindalu. Celú nádobu zakryjeme  Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád . Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Tenší stráca zmysel – veľmi ľahko sa premáča a hrubý podlieha stečeniu, tekuté zložky klesajú na spodok, čo nie je vhodné. Keď nie je piškóta včas spotrebovaná, podlieha plesniam. Najmä v lete, keď je teplejšie. Nič hrozné sa však nedeje, pleseň, prípadne celú piškótu odstrániť. Za deň normálna kultúra v „obedári“ skonzumuje priemerne 3/4 detskej piškóty. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane.

Ak sa grindal zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký grindal vždy v molitane zostane. Prípadne môžeme nechať misku, na deň, dva, otvorenú. To je vhodné urobiť aj vtedy, keď vidíme že je molitan celkom tmavýčo znamená buď, že je príliš mokrý, alebo príliš zašpinený. Ak preplachujete molitan, umyte aj misku a sklo. Zle je, ak je molitan veľmi presýtený vodou, resp. „piškótovým odpadom“ a prípadne dochádza ku zvýšenej teplote, vtedy ľahko nastane masívny útek grindalu preč z molitanu – na misky až na vrchnák. Ak nezasiahneme vtedy včas, tak sa grindal udusí. Ak sa tak stane, je po grindale, a má to aj náležitú vôňu ;-). Optimálna chovu je 25 – 30°C, pod 20°C sa prestávajú množiť. Grindalu vyhovuje , 30 °C je však už riziko. Časom sa stane, že molitan radikálne mení konzistenciu, je starý. Je to normálne, časom sa molitan doslova roztrúsi. Vtedy ho treba vyhodiť a použiť nový. Ideálna je stará posteľ. Grindal si vyžaduje . Väčšiu ako ryby.

Údržba“ je nutná aspoň raz za tri dni. Zhruba desať dní je doba, po ktorej neprikrmovaný grindal hynie. V prípade, že sa v niektorej miske grindalu nedarí, postupujem tak, že tabuľku skla vymením za takú, kde sú chuchvalce zdravého grindalu. Čiže postupujem tak, ako v prípade zabehnutia. Grindal je vhodný aj na zamrazenie, nevidel som ho však v takejto forme ponúkať. Sám som si však grindal občas zamrazil, keď som ho nemal ryby na skŕmenie. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že grindal nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že grindal je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú . Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd , ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z Frontline-u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do . Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Ak predsa odpadne, ťažkú hlavu si obyčajne z toho robiť nemusíme, ryby ju schmatnú zväčša s chuťou. Ak nám to í, napr. máme malé ryby a kus piškóty je veľký, potom ju musíme vytiahnuť.

Grindal sa dá zotierať štetcom, prípadne prstom a takto kŕmiť. Grindal sa rozmnožuje pomerne dobre. To, čo je na skle – na piškóte na rozbehnutej kultúre, je len časť , ktorá sa šla nažrať. Väčšina červíkov je v molitane, v substráte. Netreba sa obávať, že všetok odpláva ponorením do . Grindal je vynikajúce krmivo. Jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľ je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie. Výhodou je, že grindal je schopný v akváriu prežiť dva dni (Tomanec). Zapodievam sa ním asi od roku 2004 a nikdy som oňho neprišiel. Mám ho priemerne asi v 30 krabiciach. Asi štyri krát za celú dobu som grindalový molitan vyhodil, z toho myslím že dva krát kvôli tomu, že sa mi tam naniesli nejaké , ktoré síce boli pekne veľké, ryby ich žrali, ale už to začalo vypadať na masívne rozmnoženie. Asi dva krát sa mi rozpadol molitan. Občas sa doláme krabica, vrchnák. Nikdy mi roztoče grindal nezničili, ani jedinú kultúru. V čase, keď som ešte choval drozofily, občas mali snahu usídliť sa mi na grindale. Pri množstvách, v akom som choval grindal, a mikry sa niet čomu ani čudovať. Metód chovu grindalu je samozrejme viac. Niekto napr. do molitanu vystrihne v strede malú časť, aby zefektívnil chov a jeho odobratie. Niekto chová grindal na hline a kŕmi ho rožkom alebo ovsenými vločkami. Prípadne na kokosových, silinových vláknach, na filtračnej vate (Tomanec). poskytujú vyššiu možnosť roztočom. Podľa niektorých zdrojov odporúča chovať v prevarenej rašeline, v ktorej sú kŕmené ovsenými vločkami.

Use to Comment on this Post