Príroda, Rastliny, Živočíchy, Veda, Organizmy, Fotografie

Taxonómia vybraných organizmov

skala
Hits: 16112

Ryby

Ryby – Osteichthyes patrí do podkmeňa Stavovce – Vertebrata, kmeňa Chordáty – Chordates. Najväčšie čeľade sú Gobiidae, , Cichlidae, , Loricariidae. Na zaradenie do jednotlivých skupín sú rôzne názory odborníkov, obecne o tom rozhodujú meristické znaky – počet lúčov v plutvách, počet šupín. Pre jednotlivé druhy je opísaný vzorec, ktorý popisuje tieto znaky.

Ichtyológia je veda zaoberajúca sa rybami.

Trieda Myxini – Rad Myxiniformes – čeľaď  Myxinidae

Trieda Cephalospidomorphi – Rad Petromyzontiformes – čeľaď  Petromyzontidae

Trieda Elasmobranchii – Rad Carcharhiniformes – čeľade Carcharhinidae, Hemigaleidae, Leptochariidae, Proscyllidae, Pseudotriakidae, Scyliorhinidae, Triakidae

  • Rad Heterodontiformes – čeľaď  Heterodontidae
  • Rad Hexanchiformes – čeľaď  Chlamydoselachidae, Hexanchidae
  • Rad – čeľade Alopiidae, Cetorhinidae, Lamnidae, Megachasmidae, Mitsukurinidae, Odontaspididae, Pseudocarchariidae
  • Rad Orectolobiformes – čeľade Brachaeluridae, Ginglymostomatidae, Hemiscyllidae, Orectolobidae, Parascyllidae, Rhincodontidae, Stegostomatidae
  • Rad Pristiophoriformes – čeľaď  Pristiophoridae
  • Rad Rajiformes – čeľade Dasyatidae, Gymnuridae, Hexatrydonidae, Myliobatididae, Narcinidae, Plesiobatidae, Pristidae, Rajidae, Rhinidae, Rhinobatidae, Torpedinidae, Urolophidae
  • Rad Squaliformes – čeľade Centrophoridae, Dalatiidae, Echinorhinidae, Squalidae
  • Rad Squatiniformes – čeľade Pristiophoridae, Squatinidae

Trieda Holocephali – Rad Chimaeriformes – čeľade Callorhynchidae, Chimaeridae, Rhinochimaeridae

Trieda Sarcopterygii – Rad Ceratodontiformes – čeľaď  Ceratodontidae

  • Rad Coelacanthiformes – čeľaď 
  • Rad Lepidosireniformes – čeľade Lepidosirenidae, Protopteridae

Trieda Actinopterygii – Rad Acipenseriformes – čeľade , Polyodontidae

  • Rad Albuliformes – čeľade Albulidae, Halosauridae, Notacanthidae
  • Rad Amiiformes – čeľade Amiidae
  • Rad Anguilliformes – čeľade Anguillidae, Colocongridae, Congridae, Derichthyidae, Heterenchelyidae, Chlopsidae, Moringuidae, Muraenesocidae, Muraenidae, Myrocongridae, Nemichthyidae, Nettastomatidae, Ophichthidae, Serrivomeridae, Synaphobranchidae
  • Rad Ateleopodiformes – čeľade Ateleopodidae
  • Rad Atheriniformes – čeľade Atherinidae, Bedotiidae, Dentatherinidae, Melanotaeniidae, Notocheiridae, Phallostethidae, Pseudomugilidae, Telmatherinidae
  • Rad Aulopiformes – čeľade Alepisauridae, Anotopteridae, Aulopodidae, Evermannellidae, Giganturidae, Chlorophthalmidae, Ipnopidae, Notosudidae, Omosudidae, Paralepididae, Pseudotrichonotidae, Scopelarchidae, Synodontidae
  • Rad Batrachoidiformes – čeľade Batrachoididae
  • Rad Beloniformes – čeľade Adrianichthyidae, Belonidae, Exocoetidae, Hemiramphidae, Scomberesocidae
  • Rad Beryciformes – čeľade Anomalopidae, Anoplogastridae, Berycidae, Diretmidae, Holocentridae, Monocentrididae, Trachichthyidae
  • Rad Clupeiformes – čeľade , Denticipitidae, Engraulidae, Chirocentridae, Pristigasteridae
  • Rad Cypriniformes – čeľade Balitoridae, Catostomidae, Cobitidae, Cyprinidae, Gyrinocheilidae
  • Rad Cyprinodontiformes – čeľade Anablepidae, Aplocheilidae, Cyprinodontidae, , Goodeidae, Poeciliidae, Profundulidae, Valenciidae
  • Rad Elopiformes – čeľade Elopidae, Megalopidae
  • Rad Esociformes – čeľade Esocidae, Umbridae
  • Rad Gadiformes – čeľade Bregmacerotidae, Gadidae, Macrouridae, Macrurocyttidae, Melanonidae, Merlucciidae, Moridae, Muraenolepididae, Phycidae, Steindachneriidae
  • Rad – čeľade Aulorhynchidae, Aulostomidae, Centriscidae, Fistulariidae, Gasterosteidae, Hypoptychidae, Indostomidae, Macrorhamphosidae, Pegasidae, Solenostomidae, Syngnathidae
  • Rad Gonorynchiformes – čeľade Gonorhynchidae, Chanidae, Kneriidae, Phractolaemidae
  • Rad Gymnotiformes – čeľade Apteronotidae, Electrophoridae, Gymntotidae, , , Sternoptychidae
  • Rad Characiformes – čeľade Anostomidae, Citharidae, Ctenoluciidae, Curimatidae, Erythrinidae, Gasterosteidae, Hemiodontidae, Hepsetidae, Characidae, Lebiasinidae
  • Rad Lampridiformes – čeľade Lamprididae, Lophotidae, Radiicephalidae, , Stylephoridae, Trachipteridae, Veliferidae
  • Rad Lophiiformes – čeľade Antennariidae, Brachionichthyidae, Caulophrynidae, Centropomidae, Ceratiidae, Diceratiidae, Gigantactinidae, Himantolophidae, Chaunacidae, Linophrynidae, Lophiidae, , Neoceratiidae, Ogcocephalidae, Oneirodidae, Thaumatichthyidae
  • Rad – čeľade Mugilidae
  • Rad Myctophiformes – čeľade Myctophidae, Neoscopelidae
  • Rad Ophidiiformes – čeľade Aphyonidae, Bythitidae, Carapidae, Euclichthyidae, , Parabrotulidae, Ranicipitidae
  • Rad Osmeriformes – čeľade Alepocephalidae, Argentinidae, Bathylagidae, Galaxiidae, Lepidogalaxiidae, Leptochilichthyidae, Microstomatidae, Opisthognathidae, Osmeridae, Platytroctidae, Retropinnidae, Salangidae, Sundasalangidae
  • Rad Osteoglossiformes – čeľade , Hiodontidae, Mormyridae, , Osteoglossidae, Pantodontidae
  • Rad Perciformes – čeľade Acanthuridae, Acropomatidae, Amarsipidae, Ammodytidae, Anabantidae, Anarhichadidae, Aplodactylidae, Apogonidae, Ariommatidae, Arripidae, Banjosidae, , Bathydraconidae, Bathymasteridae, Belontiidae, Blenniidae, Bovichthyidae, Bramidae, Callanthiidae, Callionymidae, Carangidae, Caristiidae, Centracanthidae, Centrarchidae, Centrolophidae, Centropomidae, Cepolidae, Cichlidae, Cirrhitidae, , Coracinidae, Coryphaenidae, Creediidae, , Dactyloscopidae, Dinolestidae, Dinopercidae, Draconettidae, Drepanidae, Echeneididae, Elassomatidae, Eleotridae, Embiotocidae, Emmelichthyidae, Enoplosidae, Ephippidae, Epigonidae, Gempylidae, Gerreidae, Glaucosomatidae, Gobiesocidae, Gobiidae, Grammatidae, Haemulidae, Harpagiferidae, Helostomatidae, Chaenopsidae, Chaetodontidae, Champsodontidae, Chandidae, Channidae, , , Cheimarrhichthyidae, Chiasmodontidae, Chironemidae, Icosteidae, Inermiidae, Kraemeriidae, Kuhliidae, Kurtidae, Kyphosidae, Labridae, Labrisomidae, Lactariidae, Latridae, Leiognathidae, , Leptoscopidae, Lethrinidae, Lobotidae, Luciocephalidae, Lutjanidae, Luvaridae, Malacanthidae, Menidae, Microdesmidae, Monodactylidae, Mullidae, Nandidae, Nematistiidae, Nemipteridae, Nomeidae, Notograptidae, Nototheniidae, Odacidae, Odontobutidae, Opisthognathidae, Oplegnathidae, , Ostracoberycidae, Pempherididae, Pentacerotidae, Percidae, Percichthyidae, Percophidae, Pholidae, Pholidichthyidae, Pinguipedidae, Plesiopidae, , Pomacanthidae, Pomacentridae, Pomatomidae, Priacanthidae, Pseudochromidae, Ptilichthyidae, Rachycentridae, Rhyacichthyidae, Scaridae, Scatophagidae, Sciaenidae, Scombridae, Scombrolabracidae, Scytalinidae, Serranidae, Schindleriidae, Siganidae, Sillaginidae, Sparidae, Sphyraenidae, Stichaeidae, Stromateidae, Teraponidae, Tetragonuridae, Toxotidae, Trachinidae, Trichiuridae, Trichodontidae, Trichonotidae, Tripterygiidae, Uranoscopidae, Xenisthmidae, Xiphiidae, Zanclidae, Zaproridae, Zoarcidae
  • Rad Percopsiformes – čeľade Amblyopsidae, Aphredoderidae, Percopsidae
  • Rad Pleuronectiformes – čeľade Achiridae, Achiropsettidae, Bothidae, Citharidae, Cynoglossidae, Paralichthyidae, Pleuronectidae, Psettodidae, Samaridae, Scophthalmidae, Soleidae
  • Rad Polymixiiformes – čeľaď  Polymixiidae
  • Rad Polypteriformes – čeľaď  Polypteridae
  • Rad Saccopharyngiformes – čeľade Cyematidae, Eurypharyngidae, Monognathidae, Saccopharyngidae
  • Rad Salmoniformes – čeľade Salmonidae
  • Rad Scorpaeniformes – čeľade Abyssocottidae, Agonidae, Anoplopomatidae, , Bembridae, Caracanthidae, Comephoridae, Congiopodidae, , Cyclopteridae, Dactyloscopidae, Ereuniidae, Gnathanacanthidae, Hemitripteridae, Hexagrammidae, Hoplichthyidae, Liparidae, Normanichthyidae, Pataecidae, Platycephalidae, Psychrolutidae, Psychrolutidae, Rhamphocottidae, Scorpaenidae, Triglidae
  • Rad Semionotiformes – čeľaď  Lepisosteidae
  • Rad Siluriformes – čeľade Ageneiosidae, Akysidae, Amblycipitidae, Amphiliidae, Ariidae, Aspredinidae, Astroblepidae, Auchenipteridae, Bagridae, Callichthyidae, Cetopsidae, Clariidae, Cranoglanididae, Diplomystidae, Doradidae, Helogenidae, Heteropneustidae, Hypophthalmidae, Chacidae, Ictaluridae, Loricariidae, Malapteruridae, Mochokidae, Nematogenyidae, Olyridae, Pangasiidae, Parakysidae, Pimelodidae, Plotosidae, Scoloplacidae, Schilbidae, Siluridae, Sisoridae, Trichomycteridae
  • Rad Stephanoberyciformes – čeľade , Cetomimidae, Gibberichthyidae, Hispidoberycidae, Megalomycteridae, Melamphaidae, Mirapinnidae, Rondeletiidae, Stephanoberycidae,
  • Rad Stomiiformes – čeľade Gonostomatidae, Photichthyidae, Sternoptychidae, Stomiidae,
  • Rad Synbranchiformes – čeľade Chaudhuriidae, Mastacembelidae, Synbranchidae
  • Rad Tetraodontiformes – čeľade Balistidae, Diodontidae, Molidae, Monacanthidae, Ostraciidae, Tetraodontidae, Triacanthidae, Triodontidae
  • Rad Zeiformes – čeľade Caproidae, Grammicolepididae, Macrurocyttidae, Oreosomatidae, Parazenidae, Zeidae

Mäkkýše – Mollusca

Kmeň Mollusca – Podkmeň Amphineura – Trieda Aplacophora (Solenogastres), Polyplacophora

Podkmeň Conchifera – Trieda Monoplacophhora, Scaphopoda

Trieda Gastropoda – Podtrieda Prosobranchia – Rad Archaeogastropoda – čeľaď  , Viviparidae

Podtrieda Opistobranchia – Podtrieda Pulmonata – Rad Basommatophora – čeľaď  Acroloxidae, Ancylidae, Physidae, Lymnaeidae, Planrobidae

  • Rad Stylommatophora

Trieda Lamellibranchia (Bivalvia) – Podtrieda Paleotaxodonta (Protobranchia), Cryptodonta, Pteriomorpha (Anisomyaria, Toxodonta, Filibranchia), Schizodonta (Unionoidea),

Podtrieda Heterodonta – Rad Eualamelibranchia – čeľaď  Sphaeriidae

Podtrieda Adapedonta, Anomalodesmata, Septibranchia

Trieda Cephalopoda (hlavonožce) – Podtrieda Tetrabrachia – Rad Nautiloidea, Ammonoidea

Podtrieda Dibrachia – Rad Belemnoidea

  • Rad Decabranchia – Podrad Teuthoide (kalmary), Sepioidea (sépie)
  • Rad Vampyromorpha, Octobrachia (chobotnice)

Vodné rastliny

Vedný odbor zaoberajúci sa rastlinami sa nazýva botanika.

Oddelenie Bryophyta – machy – čeľaď  Ricciaceae

Oddelenie Lycopodiophyta – čeľaď  IsoÁtacea

Oddelenie Equisetophyta – prasličky – čeľaď  Equisetaceae

Oddelenie Polypodiophyta – plavúne – čeľaď  Dryopteridaceae, Marsileaceae, Osmundaceae, Thelypteridaceae

Oddelenie Pinophyta – borovicorasty – čeľaď  Pinaceae, Taxodiaceae

Oddelenie Magnoliophyta – Dvojklíčnolisté – čeľaď  Aceraceae, Aizodiaceae, Amaranthaceae, Anacardiaceae, Apiaceae, Aquifoliaceae, Asclepiadaceae, Asteraceae -astrovité, Balsaminaceae, – brezovité, Boraginaceae, Brassicaceae – kapustovité, Cabombaceae, Callitrichaceae, Campanulaceae – , Caprifoliaceae, Caryophyllaceae, Ceratophyllaceae, Chenopodiaceae, Clethraceae, Cornaceae, Cuscutaceae, Droseraceae – rosičkovité, Elatinaceae, Ericaceae, Gentianaceae – horcovité, Haloragaceae, Hypericaceae, Lamiaceae – hluchavkovité, Lentibulariaceae, Lythraceae, , Myricaceae, , Nymphaeaceae – leknovité, , Plantaginaceae, Plumbaginaceae, Podostemaceae, Polygalaceae, Polygonaceae, Primulaceae – prvosienkovité, Ranunculaceae – iskerníkovité, – ružovité, Rubiaceae, Salicaceae – , Sarraceniaceae, Saururaceae, , Scrophulariaceae, Solanaceae – ľuľkovité, Trapaceae, Urticaceae, Verbenaceae, Violaceae – fialkovité

Jednoklíčnolisté – čeľaď  Acoraceae, Alismataceae, Araceae, Cyperaceae, Eriocaulaceae, Hydrocharitaceae, , Juncaceae, Juncaginaceae, Lemnaceae, Limnocharitaceae, Najadaceae, Orchidaceae, , Pontederiaceae, Potamogetonaceae, Ruppiaceae, Sparganiaceae, Typhaceae, Xyridaceae, Zannichelliaceae,

Nižšie rastliny – riasy – Algae

Riasami sa vedecky zaoberá botanika pretože sú to rastliny, pre rozlíšenie od odborníkov na vyššie rastliny algológia.

Odelenie Glaucophyta

Oddelenie Rhodophyta – červené riasy – Trieda Rhodophyceae – Podtrieda Bangiophycidae – Rad Porphyridiales, Bangiale

Podtrieda Florideophycidae – Rad Batrachospermales, Corallinales, Ceramiales, Gigartinales

Oddelenie Heterokontophyta – rôznobičíkaté riasy – Trieda Chrysophyceae – žltohnedé riasy – Podtrieda Chrysophicidae – Rad , Chrysamoebales, Hydrurales, , , Parmales, Chrysomeridales, Chrysomanadales

Trieda Xantophyceae – Rad Heterochloridales, Botrydiales, Rhizochloridales, Mischococcales, Tribonematales, Vaucheriales

Trieda Bacillariophyceae (Diatomae) – rozsievky – Rad Naviculales

Podtrieda Coscinodiscophycideae – Rad Coscinodiscales

Podtrieda Fragillariophycideae – Podrad Araphidinae

Podtrieda Bacillariophycideae – Podrad Monoraphidineae, Biraphidineae

  • Rad Achnanthales, Rad Eunotiales

Trieda – hnedé riasy, chaluhy – Rad Ectocarpales, Dictyotales, Laminariales, Fucales

Trieda – zelenivky

Trieda Synurophyceae – Rad

Trieda Dictyochophyceae – Rad , Dictyochales

Trieda Pelagophyceae

Trieda Eustigmatophyceae

Oddelenie Dinophyta – Trieda Dinophyceae – Rad Peridiniales, Gonyaulacales, Gymnodiniales

Oddelenie Cryptophyta – Trieda Cryptophyceae – Rad Goniomonadales, Cryptomonadales, Chroomonadales

Oddelenie Haptophyta (Primnesiophyta) – Trieda Haptophyceae – Rad Primnesiales, Coccolithophoridales

Oddelenie Euglenophyta – Trieda Euglenophyceae – Rad Eutreptiales, Euglenales, Heteronematales

Oddelenie Chlorophyta – zelené riasy – Trieda Prasinophyceae

Trieda Chlamydophyceae – Rad Chlamydomonadales, Volvocales, Tetrasporales, Chlorococcales

Trieda Chlorophyceae – zelenivky – Rad Dunaliellales, Gloeodendrales, Chlorellales, Protosiphonales, Microsporales, Oedogoniales, Chaetophorales

Trieda Pleurastrophyceae

Trieda Ulvophyceae – Rad Ulotrichales, Cladophorales, Caulerpales (Bryopsidales), , Trentepohliales

Trieda Zygnematophyceae () – spájavky – Rad Zygnematales

  • Rad Desmidiales – Podrad Archidesmidiineae, Desmisiineae

Trieda Charophyceae – – Rad Klebsormidiales, Coleochaetales, Charales

Oddelenie Chlorarachniophyta

Sinice

Sinice patria medzi Prokaryota. Riasy, vyššie rastliny, živočíchy patria medzi eukaryotické organizmy (ide o principiálne inú stavbu bunky)

Siniciam sa často vraví aj modrozelené riasy, prípadne modrá riasa.

Odelenie Cyanophyta (Cyanobacteria) – sinice – Trieda Cyanophyceae – sinice – Rady Chroococcales, Chamaesiphonales, Nostocales, , Stigonemiales

Fish

Fish – Osteichthyes belongs to the subphylum Vertebrata, phylum Chordata. The largest families include Gobiidae, Cyprinidae, Cichlidae, Labridae, Loricariidae. Various opinions among experts exist regarding the classification into individual groups, generally decided based on meristic characters such as the number of rays in the fins, and the number of scales. Each species has a described pattern that outlines these characteristics.

Ichthyology is the science dealing with fish.

Class Myxini – Order Myxiniformes – family Myxinidae

Class Cephalospidomorphi – Order Petromyzontiformes – family Petromyzontidae

Class Elasmobranchii – Order Carcharhiniformes – families Carcharhinidae, Hemigaleidae, Leptochariidae, Proscyllidae, Pseudotriakidae, Scyliorhinidae, Triakidae

Order Heterodontiformes – family Heterodontidae
Order Hexanchiformes – families Chlamydoselachidae, Hexanchidae
Order Lamniformes – families Alopiidae, Cetorhinidae, Lamnidae, Megachasmidae, Mitsukurinidae, Odontaspididae, Pseudocarchariidae
Order Orectolobiformes – families Brachaeluridae, Ginglymostomatidae, Hemiscyllidae, Orectolobidae, Parascyllidae, Rhincodontidae, Stegostomatidae
Order Pristiophoriformes – family Pristiophoridae
Order Rajiformes – families Dasyatidae, Gymnuridae, Hexatrydonidae, Myliobatididae, Narcinidae, Plesiobatidae, Pristidae, Rajidae, Rhinidae, Rhinobatidae, Torpedinidae, Urolophidae
Order Squaliformes – families Centrophoridae, Dalatiidae, Echinorhinidae, Squalidae
Order Squatiniformes – families Pristiophoridae, Squatinidae

Class Holocephali – Order Chimaeriformes – families Callorhynchidae, Chimaeridae, Rhinochimaeridae

Class Sarcopterygii – Order Ceratodontiformes – family Ceratodontidae

Order Coelacanthiformes – family Coelacanthidae
Order Lepidosireniformes – families Lepidosirenidae, Protopteridae

Class Actinopterygii – Order Acipenseriformes – families Acipenseridae, Polyodontidae

Order Albuliformes – families Albulidae, Halosauridae, Notacanthidae
Order Amiiformes – family Amiidae
Order Anguilliformes – families Anguillidae, Colocongridae, Congridae, Derichthyidae, Heterenchelyidae, Chlopsidae, Moringuidae, Muraenesocidae, Muraenidae, Myrocongridae, Nemichthyidae, Nettastomatidae, Ophichthidae, Serrivomeridae, Synaphobranchidae
Order Ateleopodiformes – family Ateleopodidae
Order Atheriniformes – families Atherinidae, Bedotiidae, Dentatherinidae, Melanotaeniidae, Notocheiridae, Phallostethidae, Pseudomugilidae, Telmatherinidae
Order Aulopiformes – families Alepisauridae, Anotopteridae, Aulopodidae, Evermannellidae, Giganturidae, Chlorophthalmidae, Ipnopidae, Notosudidae, Omosudidae, Paralepididae, Pseudotrichonotidae, Scopelarchidae, Synodontidae
Order Batrachoidiformes – family Batrachoididae
Order Beloniformes – families Adrianichthyidae, Belonidae, Exocoetidae, Hemiramphidae, Scomberesocidae
Order Beryciformes – families Anomalopidae, Anoplogastridae, Berycidae, Diretmidae, Holocentridae, Monocentrididae, Trachichthyidae
Order Clupeiformes – families Clupeidae, Denticipitidae, Engraulidae, Chirocentridae, Pristigasteridae
Order Cypriniformes – families Balitoridae, Catostomidae, Cobitidae, Cyprinidae, Gyrinocheilidae
Order Cyprinodontiformes – families Anablepidae, Aplocheilidae, Cyprinodontidae, Fundulidae, Goodeidae, Poeciliidae, Profundulidae, Valenciidae
Order Elopiformes – families Elopidae, Megalopidae
Order Esociformes – families Esocidae, Umbridae
Order Gadiformes – families Bregmacerotidae, Gadidae, Macrouridae, Macrurocyttidae, Melanonidae, Merlucciidae, Moridae, Muraenolepididae, Phycidae, Steindachneriidae
Order Gasterosteiformes – families Aulorhynchidae, Aulostomidae, Centriscidae, Fistulariidae, Gasterosteidae, Hypoptychidae, Indostomidae, Macrorhamphosidae, Pegasidae, Solenostomidae, Syngnathidae
Order Gonorynchiformes – families Gonorhynchidae, Chanidae, Kneriidae, Phractolaemidae
Order Gymnotiformes – families Apteronotidae, Electrophoridae, Gymntotidae, Hypopomidae, Rhamphichthyidae, Sternoptychidae
Order Characiformes – families Anostomidae, Citharidae, Ctenoluciidae, Curimatidae, Erythrinidae, Gasterosteidae, Hemiodontidae, Hepsetidae, Characidae, Lebiasinidae
Order Lampridiformes – families Lamprididae, Lophotidae, Radiicephalidae, Regalecidae, Stylephoridae, Trachipteridae
Order Lophiiformes – families Antennariidae, Ceratiidae, Chaunacidae, Diceratiidae, Gigantactinidae, Himantolophidae, Linophrynidae, Lophiidae, Melanocetidae, Neoceratiidae, Oneirodidae, Thaumatichthyidae
Order Mugiliformes – families Mugilidae, Myxodipteridae
Order Osmeriformes – families Argentinidae, Bathylagidae, Galaxiidae, Mordaciidae, Osmeridae, Plecoglossidae, Retropinnidae, Salangidae, Salvelinidae, Scombresocidae, Stichaeidae
Order Osteoglossiformes – families Arapaimidae, Heterotididae, Ichthyodectidae, Mormyridae, Notopteridae, Osteoglossidae, Pantodontidae, Phractolaemidae, Pseudecheneidae
Order Perciformes – families Acropomatidae, Acanthochiridae, Acanthopagidae, Acanthuridae, Apogonidae, Arripidae, Banjosidae, Bathyclupeidae, Bramidae, Caproidae, Caristiidae, Centrogenyidae, Centrarchidae, Chaetodontidae, Channichthyidae, Cheilodactylidae, Chironemidae, Chironomidae, Cirrhitidae, Congiopodidae, Coryphaenidae, Cretolamnae, Cichlidae, Drepaneidae, Ephippidae, Gempylidae, Gerreidae, Grammatidae, Haemulidae, Hemerocoetidae, Holocentridae, Indotriacanthidae, Kyphosidae, Labridae, Leiognathidae, Lethrinidae, Lobotidae, Malacanthidae, Menidae, Monodactylidae, Moronidae, Mullidae, Nandidae, Nomeidae, Nototheniidae, Oplegnathidae, Oreosomatidae, Osphronemidae, Ostracoberycidae, Ostraciidae, Pempheridae, Pentacerotidae, Percaidae, Percichthyidae, Pinguipedidae, Polynemidae, Pomacanthidae, Pomacentridae, Pomatomidae, Priacanthidae, Pricanthidae, Pseudochromidae, Pseudocryptopterygidae, Rachycentridae, Raphidiidae, Rhamphocottidae, Rhinocryptidae, Scatophagidae, Scombridae, Scophthalmidae, Scorpaenidae, Serranidae, Siganidae, Sinipercidae, Sparidae, Sphyraenidae, Synodontidae, Terapontidae, Tetraodontidae, Toxotidae, Trachichthyidae, Trichodontidae, Uranoscopidae, Xiphionodontidae
Order Pleuronectiformes – families Achiropsettidae, Bothidae, Citharidae, Paralichthyidae, Pleuronectidae, Poecilopsettidae, Samaridae, Soleidae
Order Prionotiformes – family Prionotidae
Order Rajiformes – families Arhynchobatidae, Dasyatidae, Gurgesiellidae, Hexatrygonidae, Plesiobatidae, Platyrhinidae, Potamotrygonidae, Pristidae, Rajidae, Rhinobatidae, Rhinocardinidae, Rhynchobatidae, Urotrygonidae, Urolophidae
Order Salmoniformes – families Alepocephalidae, Argentinidae, Bathylagidae, Bathylutichthyidae, Chlorophthalmidae, Chauliodontidae, Denticipitidae, Evermannellidae, Ipnopidae, Leptochilichthyidae, Moridae, Opisthoproctidae, Osmeridae, Paralepididae, Retropinnidae, Salangidae, Salmonidae, Scorpaenidae, Stichaeidae, Synaphobranchidae, Trachipteridae
Order Scorpaeniformes – families Agonidae, Apistidae, Artedidraconidae, Bathydraconidae, Bothrionidae, Cottunculidae, Cryptacanthodidae, Cyclopteridae, Draconettidae, Ebinaniae, Hemitripteridae, Hexagrammidae, Liparidae, Lumpenidae, Nemiarchidae, Plectrogeniidae, Psychrolutidae, Rhamphocottidae, Scopaenidae, Sebastidae, Setarchidae, Synanceiidae, Triglidae, Zanclorhynchidae
Order Siluriformes – families Amblycipitidae, Anchariidae, Ariidae, Aspredinidae, Astroblepidae, Bagridae, Callichthyidae, Cetopsidae, Chacidae, Claroteidae, Clariidae, Diplomystidae, Doradidae, Heptapteridae, Heteropneustidae, Horabagridae, Ictaluridae, Loricariidae, Malapteruridae, Mochokidae, Nematogenyidae, Pangasidae, Parakysidae, Pimelodidae, Plotosidae, Pseudopimelodidae, Schilbeidae, Scoloplacidae, Sisoridae, Trichomycteridae
Order Stomiiformes – families Gonostomatidae, Idiacanthidae, Malacosteidae, Melanostomiidae, Photichthyidae, Stomiidae
Order Synbranchiformes – family Synbranchidae
Order Tetraodontiformes – families Balistidae, Diodontidae, Monacanthidae, Ostraciidae, Tetraodontidae
Order Zoarciformes – families Anarhichadidae, Bathymasteridae, Cryptacanthodidae, Zoarcidae

 

Akvaristika, Biológia

Kyslík v živote rýb – pozitíva i negatíva

skala
Hits: 13930

Autor príspevku: Róbert Toman

Pozitívne kyslíka na živé je všeobecne známe. Ryby potrebujú k svojmu životu kyslík rovnako ako suchozemské , hoci spôsob ich dýchania je úplne odlišný. Keďže nemajú pľúca, kyslík musí prenikať z vody do krvi priamo cez tkanivá, ktoré sú v priamom kontakte s vodou, teda cez . Kyslík, ktorý má difundovať do krvi cez žiabre musí byť samozrejme rozpustený, pretože ryby nemajú schopnosť prijímať kyslík vo forme bubliniek. Odchyt rýb, transport a ich chov v zajatí má vážne metabolické nároky v mozgu, svaloch, srdci, žiabrach a ďalších tkanivách. Všeobecne ich nazývame stres, ale fyziologická situácia je omnoho komplikovanejšia. Stres spojený s odchytom a vypustením rýb do iného môže prispieť k úmrtnosti rýb. Pochopenie energetického metabolizmu rýb a faktorov, ktoré ho ovplyvňujú sú dôležité pre správne zaobchádzanie s rybami ich ošetrenie po odchyte. Pred zhodnotením rizík, ktoré súvisia s kyslíkom vo vode a pre ich pochopenie si priblížme aspoň v krátkosti spojené s funkciou kyslíka v organizme rýb.

a potreba kyslíka

Energia, ktorá sa používa na zabezpečenie všetkých bunkových funkcií sa získava z adenozíntrifosfátu (ATP). Je potrebný na kontrakcie svalov, vedenie nervových impulzov v mozgu, činnosť srdca, na žiabrami atď. Ak bunka potrebuje energiu, rozpojením väzieb v ATP sa uvoľní energia. Vedľajším produktom tejto reakcie je (ADP) a anorganický fosfát. V bunke ADP a fosfát môžu znova reagovať cez komplikované metabolické deje a tvorí sa ATP. Väčšina sladkovodných rýb potrebuje veľké množstvo kyslíka v prostredí. Tento kyslík je potrebný hlavne ako „palivo“ pre biochemické mechanizmy spojené s procesmi cyklu . Energetický , ktorý je spojený s kyslíkom je vysoko účinný a zabezpečuje trvalé , ktorú potrebuje ryba na základné fyziologické funkcie. Tento metabolizmus sa označuje aeróbny metabolizmus.

Nie všetka produkcia energie vyžaduje kyslík. majú vyvinutý mechanizmus udržiavať dodávku energie počas krátkeho obdobia, keď je hladina kyslíka nízka (hypoxia). Anaeróbny alebo hypoxický energetický metabolizmus je málo účinný a nie je schopný produkovať dostatok energie pre tkanivá počas dlhého obdobia. Ryby potrebujú konštantný prísun energie. K tomu potrebujú stále a dostatočné množstvo kyslíka. rýchlo zbavuje ryby energie, ktorú potrebujú k životu. Ryby sú schopné plávať nepretržite na dlhé vzdialenosti bez únavy v značnej rýchlosti. Tento typ plávania ryby využívajú pri normálnom plávaní a na dlhé vzdialenosti. Svaly, ktoré sa na tomto pohybe podieľajú, využívajú veľké množstvo kyslíka na syntézu energie. Ak majú ryby , nikdy sa neunavia pri dlhodobom plávaní. Rýchle, prudké a vysoko intenzívne plávanie trvá normálne iba niekoľko sekúnd, prípadne minút a končí fyzickým stavom vyčerpania. Tento typ plávania využívajú ryby pri love, migrácii proti prúdu alebo pri úteku. Tento typ pohybu úplne vyčerpá energetické zásoby. Obnova môže trvať , niekedy aj , čo závisí na prístupnosti kyslíka, trvaní rýchleho plávania a stupni vyčerpania energetických zásob. Ak sa napríklad ryba, ktorá bola pri odchyte úplne zbavená energie, umiestni do inej , potrebuje množstvo kyslíka a pokojné miesto, kde by obnovila zásoby energie. Ak sa však umiestni do , kde je málo kyslíka, nedokáže obnoviť energiu a skôr či neskôr hynie. Nie nedostatok kyslíka zabíja rybu, ale nedostatok energie a neschopnosť obnoviť energetické zásoby. Je jasné, že to sú podmienky, ktoré extrémne stresujú ryby.

Faktory ovplyvňujúce obnovu energie

Spolu so stratou energetických zásob počas rýchleho plávania narastá v tkanivách a krvi hladina laktátu. Keďže sa jedná o kyselinu, produkuje ióny vodíka, ktoré znižujú pH tkanív a dodávanie energie do bunky. Tiež zvyšuje vyplavovanie dôležitých metabolitov z bunky, ktoré sú potrebné pri obnove energie. Vylučovanie laktátu a obnova normálnej funkcie buniek môže trvať od 4 do 12 hodín. Pri tomto procese hrá dôležitú úlohu , teplota vody, tvrdosť a pH vody a dostupnosť kyslíka.

  • Veľkosť tela – existuje pozitívna korelácia medzi anaeróbnym energetickým metabolizmom a potrebou energie. Väčšie ryby teda potrebujú na rýchle plávanie. To spôsobuje vyšší výdaj energie a dlhší obnovy
  • Teplota vody – vylučovanie laktátu a iných metabolitov výrazne ovplyvňuje teplota vody. Väčšie zmeny teploty výrazne ovplyvňujú schopnosť rýb obnoviť energetické zásoby. Je preto potrebné sa vyvarovať veľkým zmenám teploty, ktoré znižujú schopnosť obnovy energie.
  • Tvrdosť vody – zníženie tvrdosti vody má dôležitý účinok na metabolizmus a acidobázickú rovnováhu krvi. Väčšina prác sa zaoberala vplyvom na morské druhy a nie je úplne jasné, či sú tieto prenosné aj na . Keď sú sladkovodné ryby stresované, voda preniká cez bunkové membrány, hlavne žiabier a krv je redšia. Toto zriedenie krvi zvyšuje nároky na v organizme, čiže udržiavanie osmotickej rovnováhy. Viac sa dočítate nižšie.
  • pH vody – v kyslejšom prostredí sú ryby schopné obnoviť energiu rýchlejšie. Vyššie pH tento proces výrazne spomaľuje, čo je rizikové pre druhy vyžadujúce vyššie pH, ako napr. africké jazier Malawi a .

Regulácia osmotického tlaku – udržiavanie rovnováhy solí stresovaných rýb

Regulácia hladiny solí je základom života. Štruktúra a funkcia bunky úzko súvisí s vodou a látok v nej rozpustených. Ryba používa značnú energiu na kontrolu zloženia vnútrobunkových a mimobunkových tekutín. U rýb táto osmoregulácia spotrebuje asi 25 – 50% celkového metabolického výdaja, čo je pravdepodobne najviac spomedzi živočíchov. Mechanizmus, ktorý ryby využívajú na udržiavanie rovnováhy solí je veľmi komplikovaný a extrémne závislý na energii. Pretože anaeróbneho energetického metabolizmu je iba na úrovni 1/10 energetického metabolizmu v prostredí bohatom na kyslík, energetická potreba pre osmoreguláciu tkanív nie je možná iba anaeróbnym energetickým metabolizmom. Rýchly v bunke spôsobuje spomalenie až zastavenie funkcie bunkových iónových púmp, ktoré regulujú cez bunkovú membránu. Prerušenie činnosti iónovej pumpy spôsobuje stratu rovnováhy iónov v bunke a dochádza k riziku smrti bunky a ryby.

Sladkovodné aj morské ryby trvalo čelia nutnosti iónovej a osmotickej regulácie. Sladkovodné ryby, ktorých koncentrácia iónov v tkanivách je omnoho vyššia ako vo vode, musia regulovať príjem a stratu vody cez priepustné epiteliálne tkanivá a močom. Tieto ryby produkujú veľké množstvo moču, ktorého denné množstvo tvorí 20% hmotnosti tela. rýb sú vysoko účinné v odstraňovaní vody z tela a sú takisto účinné aj v zadržiavaní solí v tele. Zatiaľ čo veľmi malé množstvo soli preniká do moču, väčšina osmoregulačných dejov sa zabezpečuje žiabrami. Sodík je hlavný ión tkanív. Transport sodíka cez bunkovú membránu je vysoko závislý na energii a umožňuje ho enzým Na/K-ATP-áza. Tento enzým sa nachádza v bunkovej membráne a využíva energiu, ktorú dodáva ATP na prenos sodíka jedným smerom cez bunkovú membránu. Draslík sa pohybuje opačným smerom. Tento proces umožňuje svalovú kontrakciu, poskytuje elektrochemický gradient potrebný na činnosť srdca a umožňuje prenos všetkých signálov v mozgu a nervoch. Väčšina osmoregulácie u rýb sa deje v žiabrach a funguje nasledovne: sa tvorí ako odpadový produkt metabolizmu rýb. Keď sú ryby v pohybe, tvoria väčšie množstvo čpavku a ten sa musí vylúčiť z krvi. Na rozdiel od vyšších živočíchov, ryby nevylučujú čpavok močom. Čpavok a väčšina dusíkatých odpadových látok prestupuje cez membránu žiabier (asi 80 – 90%). Čpavok sa vymieňa pri prechode cez membránu žiabier za sodík. Takto sa znižuje množstvo čpavku v krvi a zvyšuje sa jeho koncentrácia v bunkách žiabier. Naopak, sodík prechádza z buniek žiabier do krvi. Aby sa nahradil sodík v bunkách žiabier a obnovila sa rovnováha solí, bunky žiabier vylúčia čpavok do vody a vymenia ho za sodík z vody. Podobným spôsobom sa vymieňajú chloridové ióny za bikarbonát. Pri dýchaní je vedľajší produkt CO2 a voda. Bikarbonát sa tvorí, keď CO2 z bunkového dýchania reaguje s vodou v bunke. Ryby nemôžu, na rozdiel od suchozemských živočíchov, vydýchnuť CO2 a miesto toho sa zlučuje s vodou a tvorí sa bikarbonátový ión. Chloridové ióny sa dostávajú do bunky a bikarbonát von z bunky do vody. Týmto spôsobom sa zamieňa vodík za sodík, čím sa napomáha kontrole pH krvi.

Tieto dva mechanizmy sa nazývajú a sekrécia a vyskytujú sa v dvoch typoch buniek žiabier, respiračných a chloridových. Chloridové bunky vylučujú soli, sú väčšie a vyvinutejšie u morských druhov rýb. Respiračné bunky, ktoré sú potrebné pre výmenu plynov, odstraňovanie dusíkatých odpadových produktov a udržiavanie acidobázickej rovnováhy, sú vyvinutejšie u sladkovodných rýb. Sú zásobované arteriálnou krvou a zabezpečujú výmenu sodíka a chloridov za čpavok a bikarbonát. Tieto procesy sú opäť vysoko závislé na prístupnosti energie. Ak nie je dostatok energie na fungovanie iónovej pumpy, nemôže dochádzať k ich výmene a voda „zaplaví“ bunky difúziou a to spôsobí rýb.

v procese osmoregulácie

Len niekoľko minút nedostatku kyslíka, membrána buniek mozgu stráca schopnosť kontrolovať rovnováhu iónov a uvoľňujú sa neurotransmitery, ktoré urýchľujú vstup vápnika do bunky. Zvýšená hladina vápnika v bunkách spúšťa množstvo degeneratívnych procesov, ktoré vedú k poškodeniu nervovej sústavy a k smrti. Tieto procesy zahŕňajú , dôležitých bunkových proteínov a bunkovej membrány. Tvoria sa a oxid dusitý, ktoré poškodzujú bunkové organely. Podobné procesy sa dejú aj v iných orgánoch (pečeň, svaly, a krvné bunky). Ak sa dostane do bunky vápnik, je potrebné veľké množstvo energie na jeho odstránenie kalciovými pumpami, ktoré vyžadujú ATP. Ďalší dôsledok je uvoľňovanie hormónov z hypofýzy, z ktorých u rýb prevažuje prolaktín. Uvoľnenie tohto hormónu ovplyvňuje priepustnosť bunkovej membrány v žiabrach, koži, obličkách, čreve a ovplyvňuje mechanizmus transportu iónov. Jeho uvoľnenie napomáha regulácii rovnováhy vody a iónov znižovaním príjmu vody a zadržiavaním dôležitých iónov, hlavne Na+ a Cl-. Tým pomáha udržiavať rovnováhu solí v krvi a v tkanivách a bráni nabobtnaniu rýb vodou.

Najväčšia hrozba pre sladkovodné ryby je strata iónov difúziou do vody, skôr než vylučovanie nadbytku vody. Hoci regulácia rovnováhy vody môže mať význam, je sekundárna vo vzťahu k zadržiavaniu iónov. Prolaktín znižuje osmotickú priepustnosť žiabier zadržiavaním iónov a vylučovaním vody. Zvyšuje tiež vylučovanie hlienu žiabrami, čím napomáha udržiavať rovnováhu iónov a vody tým, že zabraňuje prechodu molekúl cez membránu. U rýb, ktoré boli stresované chytaním, prudkým plávaním, sa z tkanív odčerpáva energia a trvá niekoľko hodín až dní, kým sa jej zásoby obnovia. Anaeróbny energetický metabolizmus nie je schopný to zabezpečiť v plnej miere a je potrebné veľké množstvo kyslíka. Ak je ho nedostatok, vedie to k úhynu rýb. Nemusia však uhynúť hneď. Rovnováha solí sa nemôže zabezpečiť bez dostatku kyslíka.

Potreba kyslíka

Kyslík je hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje prežitie rýb v strese. Nie teplota vody ani hladina soli. Predsa však je teplota hlavný ukazovateľ toho, koľko kyslíka vo vode je pre ryby dostupného a ako rýchlo ho budú môcť využiť. Maximálne množstvo rozpusteného kyslíka vo vode sa označuje hladina saturácie. Táto klesá so stúpaním teploty. Napr. pri teplote 20 °C je voda nasýtená kyslíkom pri jeho koncentrácii 8,9 mg/l, pri 26 °C je to pri koncentrácii 8 mg/l a pri 32 °C len 7,3 mg/l. Pri vyšších teplotách sa zvyšuje metabolizmus rýb a rýchlejšie využívajú aj kyslík. Koncentrácia kyslíka pod 5 mg/l pri 26 °C môže byť rýchlo smrteľná.

Vzduch a kyslík vo vode – môže aj škodiť. Pri chove cichlíd sa často chovateľ snaží zabezpečiť maximálne prevzdušnenie vody veľmi silným vzduchovaním. Niektorí chovatelia využívajú možnosti prisávania vzduchu pred vyústením vývodu interného alebo externého filtra, iní používajú samostatné vzduchové kompresory, ktorými vháňajú vzduch do vody cez s veľmi jemnými pórmi. Oba spôsoby vzduchovania sú schopné vytvoriť obrovské množstvo mikroskopických bubliniek. Veľkosť bublín kyslíka alebo vzduchu môže významne zmeniť chémiu vody, stupeň prenosu plynov a koncentráciu rozpustených plynov. Riziko poškodenia zdravia a úhynu rýb vzniká najmä pri transporte v uzavretých nádobách, do ktorých sa vháňa vzduch alebo kyslík pod tlakom. Určité riziko však vzniká aj pri nadmernom jemnom vzduchovaní v akváriách. Mikroskopické bublinky plynu sa môžu prilepiť na žiabre, skrely, kožu a oči a spôsobovať traumu a plynovú embóliu. Poškodenie žiabier a plynová embólia negatívne ovplyvňujú rýb a prežívateľnosť, obmedzujú výmenu plynov pri dýchaní a vedú k hypoxii, zadržiavaniu CO2 a respiračnej acidóze. Čistý kyslík je účinné oxidovadlo. Mikroskopické bublinky obsahujúce čistý kyslík sa môžu prichytiť na lístky žiabier, vysušujú ich, dráždia, oxidujú a spôsobujú chemické popálenie jemného epiteliálneho tkaniva. Ak voda vyzerá mliečne zakalená s množstvom miniatúrnych bublín, ktoré sa prilepujú na skrely a žiabre alebo na vnútorné steny nádoby, je potrebné tieto podmienky považovať za potenciálne toxické a všeobecne nezdravé pre ryby. Ak je pôsobenie plynu v tomto stave dlhšie trvajúce a parciálny tlak kyslíka sa pohybuje okolo 1 atmosféry (namiesto 0,2 atm., ako je vo vzduchu), šanca prežitia pre ryby klesá. Stlačený vzduch je vhodný, ak sa dopĺňa kontinuálne v rozmedzí bezpečnej koncentrácie kyslíka, ale pôsobením stlačeného vzduchu alebo dodávaného pod vysokým parciálnym tlakom vo vode, môžu ryby prestať dýchať, čím sa zvyšuje koncentrácia CO2 v ich organizme. To môže viesť k zmenám acidobázickej rovnováhy (respiračnej acidózy) v organizme rýb a zvyšovať úhyn. Čistý obsahuje 5-násobne vyšší kyslíka ako vzduch. Preto je potreba jeho dodávania asi 1/5 pri čistom kyslíku oproti zásobovaniu vzduchom. Veľmi malé bubliny kyslíka sa rozpúšťajú rýchlejšie než väčšie, pretože majú väčší povrch vzhľadom k objemu, ale každá plynová bublina potrebuje na rozpustenie vo vode dostatočný . Ak tento priestor chýba alebo je nedostatočný, mikrobubliny môžu zostať v suspenzii vo vode, prichytávajú sa k povrchom predmetov vo vode alebo pomaly stúpajú k hladine.

Mikroskopické bublinky plynu sa rozpúšťajú vo vode rýchlejšie a dodávajú viac plynu do roztoku než väčšie bubliny. Tieto podmienky môžu presycovať vodu kyslíkom, ak množstvo bubliniek plynu tvorí „hmlu“ vo vode a zostávajú rozptýlené (v suspenzii) a kyslík s vysokým tlakom môže byť toxický kvôli tvorbe voľných radikálov. môžu tiež spôsobiť plynovú embóliu. Arteriálna plynová embólia a tkanív môžu byť reálne a tvoria nebezpečenstvo najmä pri transporte živých rýb. Je preto potrebné sa vyhnúť suspenzii plynových bublín v transportnej vode. Problém arteriálnej plynovej embólie počas transportu vzniká aj preto, že ryby nemajú možnosť sa potopiť do väčšej hĺbky (ako to robia ryby vypustené do jazera), kde je vyšší tlak vody, ktorý by rozpustil jemné bublinky v obehovom systéme. Dva kľúčové body zlepšujú pohodu veľkého počtu odchytených a stresovaných rýb pri transporte:

  • Zvýšiť parciálny tlak O2 nad nasýtenie stlačeným kyslíkom a dodanie dosť veľkých bublín, aby unikli povrchom vody. Vzduch tvorí najmä dusík a mikroskopické bublinky dusíka tiež môžu prilipnúť na žiabre. Bublinky akéhokoľvek plynu prichytené na žiabre môžu ovplyvniť dýchanie a narušiť . Ak sa transportujú ryby vo vode presýtenej bublinkami, vzniká pravdepodobnosť vzniku hypoxie, hyperkarbie, respiračnej acidózy, ochorenia a smrti.
  • Zvýšiť slanosť vody na 3-5 mg/l. Soľ (stačí aj neiodidovaná NaCl) je vhodná pri transporte rýb. V strese ryby strácajú ióny a toto môže byť pre ne viac stresujúce. Energetická potreba transportu iónov cez membrány buniek môže predstavovať významnú stratu energie vyžadujúcu ešte viac kyslíka. Transport rýb v nádobách, ktoré obsahujú hmlu mikroskopických bublín, môžu byť nebezpečná pre transportované ryby zvyšovaním možnosti oneskorenej smrti po vypustení. Ryby transportované v akoby mliečne zakalenej vode sú stresované, dochádza k ich fyzickému poškodeniu, zvyšuje sa citlivosť k infekciám, ochoreniu a úhyn po vypustení po transporte. Po vypustení rýb, ktoré prežili prvotný toxický vplyv kyslíka, po transporte môžu byť kvôli poškodeným žiabram citlivejšie na rôzne patogény a následne sa môže vyskytovať zvýšený úhyn počas niekoľkých dní až týždňov po transporte. Veľmi prevzdušnená voda neznamená prekysličená. Veľmi prevzdušnená voda je často presýtená plynným dusíkom, ktorý môže spôsobiť ochorenie. Mikroskopické bublinky obsahujúce najmä dusík, môžu spôsobiť emfyzém tkanív pri transporte, podobne, ako je tomu u potápačov.

Author of the post: Róbert Toman

The positive impact of oxygen on living organisms is generally well-known. Fish, like terrestrial vertebrates, need oxygen for their survival, although the way they breathe is entirely different. Since they lack lungs, oxygen must penetrate from the water into the blood directly through tissues that are in direct contact with the water, such as gills. Oxygen, which is supposed to diffuse into the blood through the gills, must be dissolved, as fish cannot take in oxygen in the form of bubbles. The capture, transportation, and captivity of fish have serious metabolic demands on the brain, muscles, heart, gills, and other tissues. We commonly refer to them as stress, but the physiological situation is much more complicated. Stress associated with the capture and release of fish into a different environment can contribute to fish mortality. Understanding the energy metabolism of fish and the factors that influence it is crucial for the proper handling and treatment of fish after capture. Before evaluating the risks associated with oxygen in the water and understanding them, let’s briefly outline the physiological processes related to the function of oxygen in the fish’s body.

Energy Metabolism and Oxygen Requirement

The energy used to ensure all cellular functions are performed is derived from adenosine triphosphate (ATP). It is required for muscle contractions, transmission of nerve impulses in the brain, heart activity, and oxygen intake through the gills, among other functions. When a cell needs energy, breaking the bonds in ATP releases energy. The by-products of this reaction are adenosine diphosphate (ADP) and inorganic phosphate. In the cell, ADP and phosphate can react again through complex metabolic processes to form ATP. Most freshwater fish require a significant amount of oxygen in their environment. This oxygen is needed primarily as „fuel“ for biochemical mechanisms associated with energy cycle processes. The energy metabolism associated with oxygen is highly efficient and ensures a continuous supply of energy needed for the fish’s basic physiological functions. This metabolism is referred to as aerobic metabolism.

Not all energy production requires oxygen. Cells have developed a mechanism to maintain energy supply during short periods when oxygen levels are low (hypoxia). Anaerobic or hypoxic energy metabolism is less efficient and cannot produce enough energy for tissues over a long period. Fish need a constant supply of energy, requiring a continuous and sufficient amount of oxygen. Oxygen deficiency quickly deprives fish of the energy they need to live. Fish are capable of swimming continuously for long distances without fatigue at considerable speed. They use this type of swimming during normal activity and for long-distance travel. The muscles involved in this movement utilize a large amount of oxygen for energy synthesis. If fish have enough oxygen, they never tire during prolonged swimming. Rapid, intense swimming lasts normally only a few seconds or minutes and ends in a state of physical exhaustion. Fish use this type of movement during hunting, upstream migration, or escape. This type of movement completely depletes energy reserves. Recovery can take hours, sometimes even days, depending on oxygen availability, the duration of rapid swimming, and the degree of depletion of energy reserves. For example, if a fish completely depleted of energy during capture is placed in another tank, it needs a significant amount of oxygen and a calm place to replenish energy reserves. However, if placed in a container with low oxygen, it cannot restore energy and sooner or later dies. It is clear that these are conditions that extremely stress fish.

Factors Influencing Energy Recovery

Along with the depletion of energy reserves during rapid swimming, the levels of lactate in tissues and blood increase. As lactate is an acid, it produces hydrogen ions that lower the pH of tissues and impede the delivery of energy to the cell. It also increases the efflux of important metabolites from the cell, necessary for energy recovery. The elimination of lactate and the restoration of normal cell function can take from 4 to 12 hours. In this process, body size, water temperature, water hardness and pH, and oxygen availability play crucial roles.

  • Body Size: There is a positive correlation between anaerobic energy metabolism and energy demand. Larger fish, therefore, require more energy for rapid swimming. This results in higher energy expenditure and a longer recovery time.
  • Water Temperature: The excretion of lactate and other metabolites is significantly influenced by water temperature. Substantial changes in temperature significantly affect the fish’s ability to replenish energy reserves. It is necessary to avoid large temperature , which reduce the ability to recover energy.
  • Water Hardness: Decreasing water hardness has a significant effect on metabolism and the acid-base balance of blood. Most studies have focused on the impact on marine species, and it is not entirely clear whether these results are transferable to freshwater fish. When freshwater fish are stressed, water penetrates through cell membranes, especially gills, and the blood becomes diluted. This blood dilution increases the demands on maintaining salt balance in the body, i.e., maintaining osmotic balance. More information on this is provided below.
  • Water pH: In an acidic environment, fish can recover energy more quickly. Higher pH significantly slows down this process, which poses a risk for species requiring higher pH, such as African cichlids from the Malawi and Tanganyika lakes.

Osmotic Pressure Regulation – Maintaining Salt Balance in Stressed Fish

Regulation of salt levels is fundamental to life. The structure and function of cells are closely related to the water and dissolved substances within them. Fish expend significant energy to control the composition of intracellular and extracellular fluids. In fish, osmoregulation consumes about 25-50% of the total metabolic expenditure, likely the highest among animals. The mechanism fish use to maintain salt balance is highly complex and extremely energy-dependent. Since the efficiency of anaerobic energy metabolism is only about 1/10 of the energy metabolism in an oxygen-rich environment, the energy requirement for tissue osmoregulation is not feasible through anaerobic energy metabolism alone. A rapid decrease in ATP levels in the cell slows down or stops the function of cellular ion pumps that regulate the movement of salts across the cell membrane. The interruption of ion pump activity leads to an imbalance of ions in the cell, posing a risk of cell and fish death.

Both freshwater and marine fish constantly face the need for ion and osmotic regulation. Freshwater fish, with ion concentrations in tissues much higher than in water, must regulate water intake and loss through permeable epithelial tissues and urine. These fish produce a large amount of urine, with daily amounts constituting 20% of body weight. Fish kidneys are highly efficient in removing water from the body and are also effective in retaining salts. While very little salt penetrates into the urine, most osmoregulatory processes are facilitated by the gills. Sodium is the main ion in tissues. The transport of sodium across the cell membrane is highly dependent on energy and is facilitated by the enzyme Na/K-ATPase. This enzyme is located in the cell membrane and uses the energy supplied by ATP to transport sodium unidirectionally across the cell membrane. Potassium moves in the opposite direction. This process enables muscle contraction, provides the electrochemical gradient necessary for heart function, and allows the transmission of all signals in the brain and nerves. Most osmoregulation in fish occurs in the gills and works as follows: Ammonia is produced as a waste product of fish metabolism. When fish are in motion, a larger amount of ammonia is produced, and it must be excreted from the blood. Unlike higher animals, fish do not excrete ammonia through urine. Ammonia and most nitrogenous waste substances pass through the gill membrane (about 80-90%). As ammonia passes through the gill membrane, it is exchanged for sodium. This reduces the amount of ammonia in the blood and increases its concentration in gill cells. Conversely, sodium passes from gill cells to the blood. To replace sodium in gill cells and restore salt balance, gill cells excrete ammonia into the water and exchange it for sodium from the water. Similarly, chloride ions are exchanged for bicarbonate. During respiration, the byproduct is CO2 and water. Bicarbonate is formed when CO2 from cellular respiration reacts with water in the cell. Fish cannot, unlike terrestrial animals, exhale CO2 and instead combine it with water to form bicarbonate ions. Chloride ions enter the cell, and bicarbonate exits the cell into the water. This exchange of hydrogen for sodium helps control blood pH.

These two mechanisms of ion exchange are called absorption and secretion, occurring in two types of gill cells: respiratory and chloride cells. Chloride cells, responsible for excreting salts, are larger and more developed in marine fish species. Respiratory cells, crucial for gas exchange, removal of nitrogenous waste products, and maintaining acid-base balance, are more developed in freshwater fish. They are supplied by arterial blood and facilitate the exchange of sodium and chloride for ammonia and bicarbonate. These processes are again highly dependent on energy accessibility. If there is not enough energy for the ion pump to function, the exchange cannot occur, and water „floods“ the cells through diffusion, leading to the death of the fish.

Consequences of Oxygen Shortage in Osmoregulation

Just a few minutes of oxygen deprivation cause the brain cell membrane to lose the ability to control ion balance, releasing neurotransmitters that accelerate calcium entry into the cell. Elevated calcium levels in cells trigger numerous degenerative processes that lead to damage to the nervous system and death. These processes include DNA damage, important cellular proteins, and the cell membrane. Free radicals and nitrogen oxide are formed, damaging cellular organelles. Similar processes occur in other organs (liver, muscles, heart, and blood cells). If calcium enters the cell, a large amount of energy is needed to remove it with calcium pumps, which require ATP. Another consequence of hypoxia is the release of hormones from the pituitary gland, with prolactin prevailing in fish. The release of this hormone affects the permeability of the cell membrane in the gills, skin, kidneys, intestines, influencing the ion transport mechanism. Its release helps regulate the balance of water and ions by reducing water intake and retaining important ions, mainly Na+ and Cl-. This helps maintain salt balance in the blood and tissues and prevents fish from swelling with water.

The biggest threat to freshwater fish is the loss of ions through diffusion into the water rather than excretion of excess water. Although water balance regulation may be important, it is secondary to ion retention. Prolactin reduces the osmotic permeability of the gills by retaining ions and excreting water. It also increases mucus secretion in the gills, helping maintain the balance of ions and water by preventing the passage of molecules through the membrane. In fish stressed by capture or vigorous swimming, energy is depleted from the tissues, and it takes several hours to days for its reserves to replenish. Anaerobic energy metabolism cannot fully provide for this, requiring a substantial amount of oxygen. A lack of oxygen leads to fish mortality. However, they may not die immediately. Salt balance cannot be maintained without an adequate supply of oxygen.

The need for oxygen is a critical factor that influences the survival of fish under stress, more so than water temperature or salinity levels. However, water temperature is a key indicator of how much oxygen is available to fish and how quickly they can utilize it. The maximum amount of dissolved oxygen in water is known as the saturation level, and it decreases as the water temperature rises. For example, at a temperature of 20 °C, water is saturated with oxygen at a concentration of 8.9 mg/l, at 26 °C, it’s saturated at 8 mg/l, and at 32 °C, it drops to only 7.3 mg/l. Higher temperatures increase the metabolism of fish, leading to a faster utilization of oxygen. A concentration of oxygen below 5 mg/l at 26 °C can be rapidly lethal.

Air and Oxygen in Water – Can Harm Too

In some cichlid breeding setups, hobbyists often aim for maximum water aeration through powerful air pumps. Some use air intake before the outlet of internal or external filters, while others employ separate air compressors to inject air into the water through air stones with very fine pores. Both aeration methods can create a vast number of microscopic bubbles. The size of oxygen or air bubbles can significantly alter water chemistry, gas exchange efficiency, and the concentration of dissolved gases. Risks to the health and survival of fish arise, especially during transportation in closed containers where air or oxygen is forced into the water under pressure. There’s also a risk with excessive and fine aeration in aquariums. Microscopic gas bubbles can adhere to gills, scales, skin, and eyes, causing trauma and gas embolism. Damaged gills and gas embolism negatively affect fish health and survivability, limiting gas exchange during breathing and leading to hypoxia, CO2 retention, and respiratory acidosis. Pure oxygen is an effective oxidizer. Microscopic bubbles containing pure oxygen can attach to gill filaments, drying them out, irritating them, causing oxidation, and resulting in chemical burns to the delicate epithelial tissue. If the water appears milky with numerous tiny bubbles sticking to scales, gills, or the tank’s inner walls, these conditions should be considered potentially toxic and generally unhealthy for fish. If the action of gas is prolonged and the partial pressure of oxygen hovers around 1 atmosphere (instead of the normal 0.2 atm. in air), the chances of fish survival decrease. Compressed air is suitable if it is continuously supplied within a safe oxygen concentration range. However, the action of compressed air or oxygen supplied under high pressure into the water can cause fish to stop breathing, increasing the concentration of CO2 in their bodies. This can lead to changes in the acid-base balance (respiratory acidosis) in fish, raising mortality. Pure compressed oxygen contains five times more oxygen than air. Therefore, the need for its supply is about 1/5 of that for air. Very small oxygen bubbles dissolve faster than larger ones because they have a larger surface area relative to volume. However, each gas bubble needs sufficient space to dissolve in water. If this space is lacking or insufficient, microbubbles may remain in suspension in the water, adhere to surfaces in the water, or slowly rise to the surface.

Microscopic gas bubbles dissolve in water quickly, delivering more gas into the solution than larger bubbles. These conditions can oversaturate water with oxygen if the quantity of gas bubbles creates a „mist“ in the water and remains dispersed (in suspension). High-pressure oxygen can be toxic due to the formation of free radicals. Microscopic oxygen bubbles can also cause gas embolism. Arterial gas embolism and tissue emphysema can be real dangers, especially during the transport of live fish. It is necessary to avoid the suspension of gas bubbles in transport water. The problem of arterial gas embolism during transport arises because fish do not have the opportunity to submerge into deeper waters (as fish released into a lake might), where the water pressure is higher, helping to dissolve fine bubbles in the circulatory system. Two key points improve the well-being of a large number of caught and stressed fish during transport:

  • Increasing the Partial Pressure of O2 Above Saturation with Compressed Oxygen and Supplying Sufficiently Large Bubbles to Escape the Water Surface. Air mainly consists of nitrogen, and microscopic nitrogen bubbles can also adhere to the gills. Bubbles of any gas attached to the gills can affect breathing and disrupt the health of fish. If fish are transported in water oversaturated with bubbles, there is a likelihood of hypoxia, hypercarbia, respiratory acidosis, diseases, and death.
  • Increasing the Salinity of Water to 3-5 mg/l. Salt (non-iodized NaCl is sufficient) is suitable for fish transport. In stress, fish lose ions, which can be more stressful for them. The energy required for ion transport through cell membranes can represent a significant loss of energy, requiring even more oxygen. Transporting fish in containers containing a mist of microscopic bubbles can be dangerous for transported fish, increasing the likelihood of delayed mortality after release. Fish transported in water that appears milky and contains microbubbles are stressed, experience physical damage, and have increased susceptibility to infections, illnesses, and post-transport mortality.

After the release of fish that survived the initial toxic effects of oxygen during transport, they may be more sensitive to various pathogens. As a result, increased mortality may occur in the days to weeks following transport. Very aerated water does not mean oxygenated water. Highly aerated water is often oversaturated with gaseous nitrogen, which can cause illness. Microscopic bubbles containing mainly nitrogen can cause tissue emphysema during transport, similar to what happens to divers.

Autor des Beitrags: Róbert Toman

Die positive Wirkung von Sauerstoff auf lebende Organismen ist allgemein bekannt. Fische benötigen Sauerstoff zum Leben ebenso wie landlebende Wirbeltiere, obwohl ihre Atemmechanismen völlig unterschiedlich sind. Da sie keine Lungen haben, muss der Sauerstoff direkt aus dem Wasser in das Blut durch die Gewebe gelangen, die direkt mit dem Wasser in Kontakt stehen, also durch die Kiemen. Der Sauerstoff, der durch die Kiemen in das Blut diffundieren soll, muss natürlich gelöst sein, da Fische nicht in der Lage sind, Sauerstoff in Form von Blasen aufzunehmen. Das Fangen von Fischen, ihr Transport und ihre Haltung in Gefangenschaft stellen erhebliche metabolische Anforderungen an Gehirn, Muskeln, Herz, Kiemen und andere Gewebe. Diese Bedingungen bezeichnen wir allgemein als Stress, aber die physiologische Situation ist viel komplizierter. Stress im Zusammenhang mit dem Fang und dem Freilassen von Fischen in eine andere Umgebung kann zur Mortalität der Fische beitragen. Das Verständnis des Energiestoffwechsels der Fische und der Faktoren, die ihn beeinflussen, ist wichtig für den richtigen Umgang mit Fischen und ihre Pflege nach dem Fang. Vor der Bewertung der mit dem Sauerstoff im Wasser verbundenen Risiken und zum besseren Verständnis dieser Risiken wollen wir kurz die physiologischen Prozesse im Zusammenhang mit der Funktion des Sauerstoffs im Fischorganismus erläutern.

Energie- und Sauerstoffbedarf

Die Energie, die für alle zellulären Funktionen benötigt wird, wird aus Adenosintriphosphat (ATP) gewonnen. Es ist notwendig für Muskelkontraktionen, die Übertragung von Nervenimpulsen im Gehirn, die Herzfunktion, die Sauerstoffaufnahme durch die Kiemen usw. Wenn die Zelle Energie benötigt, wird durch die Spaltung der Bindungen im ATP Energie freigesetzt. Ein Nebenprodukt dieser Reaktion ist Adenosindiphosphat (ADP) und anorganisches Phosphat. In der Zelle können ADP und Phosphat durch komplizierte Stoffwechselprozesse wieder reagieren und ATP wird gebildet. Die meisten Süßwasserfische benötigen eine große Menge an Sauerstoff in ihrer Umgebung. Dieser Sauerstoff wird hauptsächlich als „Treibstoff“ für die biochemischen Mechanismen benötigt, die mit den Energieprozessen verbunden sind. Der Energiestoffwechsel, der mit Sauerstoff verbunden ist, ist sehr effizient und gewährleistet eine ständige Energieversorgung, die der Fisch für grundlegende physiologische Funktionen benötigt. Dieser Stoffwechsel wird als aerober Stoffwechsel bezeichnet.

Nicht alle Energieproduktion erfordert Sauerstoff. Die Zellen haben Mechanismen entwickelt, um die Energieversorgung während kurzer Perioden mit niedrigen Sauerstoffkonzentrationen (Hypoxie) aufrechtzuerhalten. Der anaerobe oder hypoxische Energiestoffwechsel ist wenig effizient und nicht in der Lage, genügend Energie für die Gewebe über längere Zeiträume zu produzieren. Fische benötigen eine konstante Energiezufuhr, und dafür benötigen sie eine ständige und ausreichende Menge an Sauerstoff. Ein Sauerstoffmangel entzieht den Fischen schnell die Energie, die sie zum Leben brauchen. Fische sind in der Lage, über lange Strecken ohne Ermüdung in beachtlicher Geschwindigkeit zu schwimmen. Diese Art des Schwimmens nutzen die Fische beim normalen Schwimmen und über lange Strecken. Die Muskeln, die an dieser Bewegung beteiligt sind, benötigen große Mengen an Sauerstoff zur Energieproduktion. Wenn Fische genug Sauerstoff haben, werden sie bei langem Schwimmen nie müde. Schnelles, intensives Schwimmen dauert normalerweise nur wenige Sekunden oder Minuten und endet in einem Zustand körperlicher Erschöpfung. Diese Art des Schwimmens nutzen die Fische bei der Jagd, beim Aufstieg gegen die Strömung oder bei der Flucht. Dieser Bewegungsstil erschöpft die Energiespeicher vollständig. Die Erholung kann Stunden, manchmal sogar Tage dauern, abhängig von der Verfügbarkeit von Sauerstoff, der Dauer des schnellen Schwimmens und dem Grad der Erschöpfung der Energiespeicher. Wenn beispielsweise ein Fisch, der beim Fang völlig erschöpft wurde, in ein anderes Becken gesetzt wird, benötigt er viel Sauerstoff und einen ruhigen Ort, um seine Energiespeicher wieder aufzufüllen. Wenn er jedoch in einen Behälter mit wenig Sauerstoff gesetzt wird, kann er seine Energie nicht wiederherstellen und stirbt früher oder später. Es ist nicht der Sauerstoffmangel, der den Fisch tötet, sondern der Energiemangel und die Unfähigkeit, die Energiespeicher wieder aufzufüllen. Es ist klar, dass dies Bedingungen sind, die Fische extrem stressen.

Faktoren, die die Energiewiederherstellung beeinflussen

Mit dem Verlust der Energiespeicher während des schnellen Schwimmens steigt der Laktatspiegel in den Geweben und im Blut. Da es sich um eine Säure handelt, produziert sie Wasserstoffionen, die den pH-Wert der Gewebe und die Energiezufuhr zur Zelle senken. Außerdem erhöht es die Auswaschung wichtiger Metaboliten aus der Zelle, die für die Energiewiederherstellung notwendig sind. Die Ausscheidung von Laktat und die Wiederherstellung der normalen Zellfunktion kann 4 bis 12 Stunden dauern. Dabei spielen Körpergröße, Wassertemperatur, Wasserhärte und pH-Wert sowie die Verfügbarkeit von Sauerstoff eine wichtige Rolle.

Körpergröße: Es besteht eine positive Korrelation zwischen dem anaeroben Energiestoffwechsel und dem Energiebedarf. Größere Fische benötigen also mehr Energie für schnelles Schwimmen. Dies führt zu einem höheren Energieverbrauch und einer längeren Erholungszeit.

Wassertemperatur: Die Ausscheidung von Laktat und anderen Metaboliten wird stark von der Wassertemperatur beeinflusst. Größere Temperaturänderungen beeinflussen die Fähigkeit der Fische zur Wiederherstellung der Energiespeicher erheblich. Es ist daher wichtig, große Temperaturänderungen zu vermeiden, die die Energieerholungsfähigkeit verringern.

Wasserhärte: Eine Verringerung der Wasserhärte hat einen wichtigen Einfluss auf den Stoffwechsel und das Säure-Basen-Gleichgewicht des Blutes. Die meisten Studien befassen sich mit dem Einfluss auf Meeresarten, und es ist nicht vollständig geklärt, ob diese Ergebnisse auf Süßwasserfische übertragbar sind. Wenn Süßwasserfische gestresst sind, dringt Wasser durch die Zellmembranen, hauptsächlich der Kiemen, und das Blut wird dünner. Diese Blutverdünnung erhöht die Anforderungen an die Aufrechterhaltung des Salzhaushalts im Körper, d.h. die Aufrechterhaltung des osmotischen Gleichgewichts. Mehr dazu erfahren Sie unten.

pH-Wert des Wassers: In einer sauren Umgebung sind die Fische in der Lage, Energie schneller wiederherzustellen. Ein höherer pH-Wert verlangsamt diesen Prozess erheblich, was für Arten, die einen höheren pH-Wert benötigen, wie z.B. afrikanische Cichliden aus den Seen Malawi und Tanganyika, riskant ist.

Regulation des osmotischen Drucks – Aufrechterhaltung des Salzhaushalts bei gestressten Fischen

Die Regulation des Salzgehalts ist lebenswichtig. Struktur und Funktion der Zelle stehen in engem Zusammenhang mit dem Wasser und den darin gelösten Substanzen. Der Fisch verwendet beträchtliche Energie zur Kontrolle der Zusammensetzung der intrazellulären und extrazellulären Flüssigkeiten. Bei Fischen verbraucht diese Osmoregulation etwa 25-50% des gesamten metabolischen Aufwands, was wahrscheinlich am höchsten unter den Tieren ist. Der Mechanismus, den Fische zur Aufrechterhaltung des Salzhaushalts nutzen, ist sehr kompliziert und extrem energieabhängig. Da die Effizienz des anaeroben Energiestoffwechsels nur etwa 1/10 des Energiestoffwechsels in einer sauerstoffreichen Umgebung beträgt, kann der Energiebedarf für die Osmoregulation der Gewebe nicht allein durch den anaeroben Energiestoffwechsel gedeckt werden. Ein schneller Abfall des ATP-Spiegels in der Zelle verlangsamt bis hin zur Unterbrechung die Funktion der zellulären Ionenpumpen, die den Salztransport durch die Zellmembran regulieren. Die Unterbrechung der Ionenpumpenfunktion führt zu einem Ungleichgewicht der Ionen in der Zelle und birgt das Risiko des Zelltodes und des Todes des Fisches.

Süßwasser- und Meeresfische stehen ständig vor der Notwendigkeit der Ionen- und Osmoregulation. Süßwasserfische, deren Ionenkonzentration in den Geweben viel höher ist als im Wasser, müssen die Aufnahme und den Verlust von Wasser durch die durchlässigen Epithelgewebe und den Urin regulieren. Diese Fische produzieren große Mengen an Urin, der etwa 20% des Körpergewichts pro Tag ausmacht. Die Nieren der Fische sind sehr effizient bei der Entfernung von Wasser aus dem Körper und ebenso effizient bei der Zurückhaltung von Salzen im Körper. Während nur sehr kleine Mengen Salz in den Urin gelangen, erfolgt der Großteil der Osmoregulation durch die Kiemen. Natrium ist das Hauption der Gewebe. Der Transport von Natrium durch die Zellmembran ist stark energieabhängig und wird durch das Enzym Na/K-ATPase ermöglicht. Dieses Enzym befindet sich in der Zellmembran und nutzt die von ATP bereitgestellte Energie, um Natrium in eine Richtung durch die

Membran zu transportieren und gleichzeitig Kalium in die entgegengesetzte Richtung zu pumpen. Das durch die Spaltung von ATP freigesetzte Phosphat wird direkt auf das Enzym übertragen. Das Phosphorylieren und Dephosphorylieren des Enzyms ermöglicht den Natrium- und Kaliumionen den Transport durch die Zellmembran.

Der Fang und die Haltung von Fischen in einem Behälter erschöpft die Energiespeicher des Fisches, die für die Aufrechterhaltung des Salzhaushalts erforderlich sind. Solche Fische sind anfälliger für Infektionen, da das Immunsystem bei gestressten und erschöpften Fischen ebenfalls beeinträchtigt ist. Aus diesen Gründen ist es wichtig, gefangene Fische in Becken mit ausreichender Sauerstoffversorgung und optimalen Wasserparametern zu halten, um ihre Energiereserven und ihre Gesundheit zu erhalten.

Literatúra

Cech, J.J. Jr., Castleberry, D.T., Hopkins, T.E. 1994. Temperature and CO2 effects on blood O2 equilibria in squawfish, Ptychocheilus oregonensis. In: Can. J. Fish. Aquat. Sci., 51, 1994, 13-19.
Cech, J.J. Jr., Castleberry, D.T., Hopkins, T.E., Petersen, J.H. 1994. Northern squawfish, Ptychocheilus oregonensis, O2 consumption and respiration model: effects of temperature and body size. In: Can. J. Fish. Aquat. Sci., 51, 1994, 8-12.
Crocker, C.E., Cech, J.J. Jr. 1998. Effects of hypercapnia on blood-gas and acid-base status in the white sturgeon, . In: J. Comp. Physiol., B168, 1998, 50-60.
Crocker, C.E., Cech, J.J. Jr. 1997. Effects of environmental hypoxia on oxygen consumption rate and swimming activity in juvenile white sturgeon, Acipenser transmontanus, in relation to temperature and life intervals. In: Env. Biol. Fish., 50, 1997, 383-389.
Crocker, C.E., Farrell, A.P., Gamperl, A.K., Cech, J.J. Jr. 2000. Cardiorespiratory responses of white sturgeon to environmental hypercapnia. In: Amer. J. Physiol. Regul. Integr. Comp. Physiol., 279, 2000, 617-628.
Ferguson, R.A, Kieffer, J.D., Tufts, B.L. 1993. The effects of body size on the acid-base and metabolic status in the white muscle of rainbow trout before and after exhaustive exercise. In: J. Exp. Biol., 180, 1993, 195-207.
Hylland, P., Nilsson, G.E., Johansson, D. 1995. Anoxic brain failure in an ectothermic vertebrate: release of amino acids and K+ in rainbow trout thalamus. In: Am. J. Physiol., 269, 1995, 1077-1084.
Kieffer, J.D., Currie, S., Tufts, B.L. 1994. Effects of environmental temperature on the metabolic and acid-base responses on rainbow trout to exhaustive exercise. In: J. Exp. Biol., 194, 1994, 299-317.
Krumschnabel, G., Schwarzbaum, P.J., Lisch, J., Biasi, C., Weiser, W. 2000. Oxygen-dependent energetics of anoxia-intolerant hepatocytes. In: J. Mol. Biol., 203, 2000, 951-959.
Laiz-Carrion, R., Sangiao-Alvarellos, S., Guzman, J.M., Martin, M.P., Miguez, J.M., Soengas, J.L., Mancera, J.M. 2002. Energy metabolism in fish tissues relaed to osmoregulation and cortisol action: Fish growth and metabolism. Environmental, nutritional and hormonal regulation. In: Fish Physiol. Biochem., 27, 2002, 179-188.
MacCormack, T.J., Driedzic, W.R. 2002. Mitochondrial ATP-sensitive K+ channels influence force development and anoxic contractility in a flatfish, yellowtail flounder Limanda ferruginea, but not Atlantic cod Gadus morhua heart. In: J. Exp. Biol., 205, 2002, 1411-1418.
Manzon, L.A. 2002. The role of prolactin in fish osmoregulation: a review. In: : Gen. Compar. Endocrin., 125, 2002, 291-310.
Milligan, C.L. 1996. Metabolic recovery from exhaustive exercise in rainbow trout: Review. In: Comp. Biochem. Physiol.,113A, 1996, 51-60.
Morgan, J.D., Iwama, G.K. 1999. Energy cost of NaCl transport in isolated gills of cutthroat trout. In: Am. J. Physiol., 277, 1999, 631-639.
Nilsson, G.E., Perez-Pinzon, M., Dimberg, K., Winberg, S. 1993. Brain sensitivity to anoxia in fish as reflected by changes in extracellular potassium-ion activity. In: Am. J. Physiol., 264, 1993, 250-253.

Príroda, Rastliny, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Biológia, Organizmy, Fotografie

Rozmnožovanie rýb a vodných rastlín

skala
Hits: 52425

sa rozmnožujú iba pohlavne. Podľa spôsobu rozmnožovanie rozlišujeme ikernačky a . Ikernačky kladú ikry – vajíčka podobne ako plazy, ktoré sa po akte rozmnožovania vyvíjajú mimo tela matky – oviparia – vajcorodosť. Ich priemer je od 0.8 mm do 6 mm, v závislosti na konkrétnom druhu. Ikry, napokon v menšej miere aj veľmi často neznášajú , preto sa ikry často zakrývajú – rozumej celé akvárium. Je to logické – treba si uvedomiť, že v prírode je obyčajne väčšia „“ a ikry obyčajne kladú pod list, do rastlín, na dno, do jaskyniek pod skalný strop apod. Ikry, ktoré nie sú oplodnené, časom zbelejú, a je ich treba z vybrať, pretože by sa zbytočne rozkladali a tým ohrozovali zvyšné. Naopak druhom živorodým sa ikry vyvíjajú v telovej dutine matky podobne ako u cicavcov – viviparia – živorodosť. V prípade málo častého vylučovania oplodnených ikier hovoríme o ovoviviparii – vajcoživorodosti. Plôdik totiž často opúšťa telo matky tesne po zbavení sa posledných zárodočných obalov. Práve vyliahnuté mláďa sa nazýva eleuterembryo. Živorodým druhov sa vlastne ikry vyvíjajú v tele, sú rovnakého tvaru, veľkosti ako u ikernačiek, len vývin prebieha dlhšie 20 – 40 dní. Živorodky majú vyvinutý špecifický orgán – , u rodu Hemirhaphodon androgónium, pomocou ktorého sa rozmnožujú. Tvar gonopódia je určovacím druhovým znakom. Plodnosť rýb viac-menej rastie s ich dĺžkou, váhou. Vplyv naň však má aj okrem iného aj vek, obsah solí, kyslíka, . Živorodým druhom, okrem gudeovitých spermie v tele samičky prežívajú aj mesiace – samček oplodní samičku a tento prenos genetickej informácie je životaschopný dlhé časové obdobie, obyčajne 3 – 4 vrhy, bol však zaznamenaný aj prípad 11 vrhov. Je zaujímavé, že aj medzi rybami sa nájdu druhy, ktoré sú obojpohlavné – hermafroditizmom, no drvivá väčšina rýb sú gonochoristi – funkčne samičky tvoria samičie pohlavné bunky, samce samčie pohlavné bunky. Pri rozmnožovaní by sa mali vyhnúť príbuzenskej plemenitbe. Ak už sme nútení ku nej, množme radšej rodiča s potomkom, ako sestra s bratom. Dlhodobá príbuzenská plemenitba vedie ku degeneratívnym poruchám, napr. ku zakriveniu chrbtice, ku iným morfologickým odchýlkam, ku zníženej životaschopnosti.

V prírode dochádza aj ku kríženiu medzi príbuznými, no ide o izolované , kde je zamedzený prístup ku migrácii a tým ku premiešavaniu genetickej informácie. Nie je vylúčené, že dochádza priamo ku kríženiu medzi potomkami jedného rodiča, ale vzhľadom na veľkosť areálu a početnosť populácie ide o rozmnožovanie medzi bratrancami a sesternicami. Keďže dochádza v oveľa vyššej miere aj ku prírodnému výberu, neraz sa stane, že takáto izolovaná príbuzensky sa množiaca populácia je životaschopnejšia ako populácia, ktorej areál nedovoľuje prakticky príbuzenské kríženie vďaka dostatku priestoru. Tento stav však platí, ak sú podmienky ideálne, len čo sa rapídne zmenia faktory negatívne, neizolovaná populácia je razom vo výhode. Aktivity vedúce k reprodukcii sú jedny z najkrajších, ktoré nám vedia ryby pri ich chovaní poskytnúť. Snaha samcov, predvádzanie sa pred samičkami je veľmi zaujímavá. Niektoré sú schopné prenasledovať samičky väčšinu dňa, iné sa tejto činnosti venujú len v určitom období a za určitých podmienok. Práve preto je vhodné práve počas snahy o rozmnožovanie viac dbať o tesnosť krycieho skla, pretože najmä samičky majú neraz snahu ujsť pred dobiedzajúcimi samcami aj skokmi nad hladinu.

Tetrám sa často pre ich záujem o ikry, kladie ako prekážka, z nášho chovateľského pohľadu rošt – filter, ktorý oddeľuje ikry od ostatných rýb. Netýka sa to však iba tetier, pre je však použitie trecieho roštu príznačné. Rošt môže byť položený na holom dne po celom obsahu. Počas trenia padajú ikry na dno, kde sa nachádza rošt, ktorý je trochu nadvihnutý nad dno, aby na ikry rodičia nedosiahli. Samozrejme rošt môže byť položený aj inak, podstatné je aby sa dospelé ryby ku ikrám nedostali, alebo mali túto úlohu sťaženú. Materiál, z ktorého je vyrobený, je takisto rôzny, závisí od veľkosti rýb, ikier pre ktorý má byť použitý. Používajú sa rôzne najčastejšie pletivá pre záhradkárov apod. Existuje aj forma skleneného perforovaného roštu.

Pôrodnička je nádoba, uzavretý , prípadne akvárium, v ktorom sa rodí . Opomeniem teraz nádrž, ako materiál sa komerčne používa umelá hmota. Tieto sú vhodné pre živorodky. Sú konštruované tak, aby napr. gravidná gupka mohla v nej porodiť svoje mladé. Existujú principiálne dva typy: pri prvom narodené rybky opúšťajú telo matky a prepadávajú cez lišty do spodnej časti pôrodničky, kam sa samička nemá šancu dostať, alebo pri druhom rybky opúšťajú matku do voľnej – v tomto prípade musí byť samozrejme toto akvárium bez rýb, inak čerstvo narodené rybky čoskoro požerie. Oba typy pôrodničiek na vode plávu – pohybujú sa na hladine Ako lepšia alternatíva použitého materiálu ku takýmto pôrodničkám je použitie sieťoviny, podobne ako pri trecom rošte. Pletivo stačí zošiť napr. saturnou to želaného tvaru a zabezpečiť napr. polystyrénom, aby pletivo nepadlo na dno. Výhoda takéhoto riešenia je zjavná – pletivo môže byť oveľa väčšie ako v obchode zakúpenej pôrodničke, a celkovo je šité takpovediac na mieru. Zakúpené pôrodničky z obchodu som však malými vrtákmi prevŕtal, aby medzery pre únik plôdika boli ešte širšie. O svojpomocne vytvorených pôrodničkách píše v tomto článku.

Ako substrát pre niektoré druhy poslúžia jemnolisté rastliny, nádrže, listy rastlín, kamene na plochu, alebo strop kamenných „jaskyniek“, atď. Pre niektoré sa pripravujú rôzne výluhy. Néonka čierna – Hypessobrycon herbertaxelrodi je toho názorným príkladom – pre tento druh sa často výluhy pripravujú ako napokon aj pre ostatné tetrovité.

Rozmnožovanie cichlíd je zrejme jedno z najzaujímavejších medzi rybami. Napr. samička ostriežika purpurového si vyhliadne vhodnú jaskynku, napr. kokosový orech, kde dokáže držať v papuli svoje mladé celé hodiny. Samozrejme predtým prebehlo . Najmä u amerických druhov sa páry musia nájsť samé, často vydržia spolu aj celý život. Niektoré druhy kladú ikry na substrát, napr. na plochý kameň, na podnebie kameňa apod. Zospodu kladie ikry napr. princezná – Neolamprologus brichardi. Tento druh je pomerne neznášanlivý voči sebe, takže dominantné páry eliminujú svoju konkurenciu, a potom sa plnou silou pustia do rozmnožovania. Keď začnú, často v pomerne pravidelných intervaloch prinášajú nové . Ich ikry sú slabo ružové, pomerne veľké, ikier je 20 – 100. Veľa druhov cichlíd medzi tzv. papuľovce (česky ). Čiže sú to také druhy, ktoré svoje potomstvo uchovávajú vo svojej papuľke, avšak  papuľovce nájdeme aj medzi inými taxónmi, napr. aj medzi druhmi rodu . Ich rodičovský inštinkt je však často dosť slabý, je to samozrejme druhovo špecifické, napr. Neolamprologus brichardi, väčšina amerických cichlíd svoje potomstvo urputne bráni, na rozdiel od napr. malawijských rodov Pseudotropheus, , Melanochromis, . Ikry držia poctivo v papuli, nechajú ich stráviť žĺtkový vak, pripravia ich na opustenie ústnej matky, vypustia ich. Niekedy sa stane, že ich ešte nejaký čas opäť pozbierajú a tento jav sa môže opakovať, no keď už tak nespravia, ich rodičovský inštinkt ide veľmi rýchlo bokom. Samec, v podstate po oplodnení iba chránil samičku, ale teraz svoje mladé väčšinou pokladá za votrelcov, prípadne za spestrenie menu. Samička je na tom podobne, ona sa ale skôr „pomýli“. Najprv si mladé nevšíma, akoby sa dištancovala, no časom sa môže stať, že svoje potomstvo začne prenasledovať.

Typické () nakladú ikry, ktoré v prírode jednoducho neskôr vyschnú. Impulz na zárodku donesie so sebou až opätovný dážď na začiatku obdobia dažďov. Simulácia tohto procesu je aj základom úspechu pri ich rozmnožovaní v zajatí, v našich nádržiach. Čiže po trení v akváriu je nutné ikry vybrať a umiestniť na suchom mieste. Po druhovo špecifickom čase ikry vyberieme, umiestnime do vhodnej nádrže a zalejeme vodou. Vtedy začne pokračovať reprodukcia až po vyliahnutie mladých rýb. Tieto ryby rastú veľmi rýchlo, pretože jednoročné druhy musia počas krátkej dobe dospieť a sami sa rozmnožovať.

Samičky panciernika Corydoras aeneus zbiera oplodnené ikry a dočasne ich nesie pod prsnými plutvami, ktoré má zložené do tzv. taštičky. Neskôr ich lepí na sklo a na rastliny. sa rozmnožujú v hejnách, patria sem druhy obľubujúce nižšiu teplotu. Známa je pomôcka ku stimulácii – a každodenné znižovanie hladiny vody a výmena vody za čerstvú studenú vodu, čo simuluje nadchádzajúce obdobie dažďov – obdobie hojnosti. Pancierniky si zväčša vlastné ikry veľmi nevšímajú, odporúča sa však, ich premiestňovať. Samozrejme veľa druhov nie je tak ľahko rozmnožiteľných: Corydoras sterbai, C. panda atď.

Najčastejšie sa v akváriách vyskytujúci prísavník Ancistrus cf. cirrhosus sa rozmnožuje v dutinách, alebo pod kamene. si pomáhajú napr. sklenenou fľašou, novodurovou trubkou apod. Samček si svoju samičku zvyčajne vyberie. Svoje ikry samec do istého času stráži, avšak nemá toľko prostriedkov ako veľké dravé druhy, ani nie je tak húževnatý. Avšak v bežnom spoločenskom akváriu má prísavník šancu sa rozmnožiť a poskytnúť aj potomstvo.

O skalároch – Pterophyllum scalare sa vraví, že vyžadujú – vysoký vodný stĺpec. Avšak mal som možnosť vidieť ich odchovávať aj vo veľmi malých nádržiach nie vyšších ako 25 cm. Keďže v domovine sa vytierajú zvyčajne na listy vysoko rastúcich rastlín, môžeme im poskytnúť ako trecí substrát napr. otvorený kus z PET . Skalár, pokiaľ nakládol ikry, tak ich chráni, aj sa o ne stará, hneď ako sa rozplavávajú mladé, začne ich zvyčajne nemilosrdne požierať. V prírode by sa takto nesprával a stáva sa, že aj v akváriu mladé nepožiera.

Živorodky sú z hľadiska rozmnožovania vhodné pre začiatočníka. Dá sa pre ne pri rozmnožovaní uplatniť vyššie spomínaná pôrodnička, ale aj vlastnými prostriedkami zošité sito. Rozmnožujú sa pri troche snahy veľmi ochotne. Mečovka mexická je takmer vždy voči svojim mladým kanibal, sú na tom obdobne, len pávie očká zväčša vlastné potomstvo ušetria. Keď dospejú a začnú sa rozmnožovať, cyklus pôrodov sa opakuje zhruba po 4 – 5 týždňoch ako u väčšiny živorodiek. a platy môžu mať až 100 mladých, dospelá mečúnka aj 200. Ide o živorodé druhy, takže rodia živé mláďatá, v brušnej časti sa nachádza škvrna plodnosti, ktorá svedčí o pohlavnej zrelosti samičiek. Jedno oplodnenie samcom môže vystačiť aj na 3 – 4 vrhy. Počas dní pred pôrodom sa škvrna zväčšuje a tmavne. Blackmolly – tmavá vypestovaná forma je trochu ťažšie odchovateľná rybka, pretože vyžaduje o niečo teplejšiu vodu a nevidno na nej škvrnu plodnosti. U blacmoll pri ich potomstve máme možnosť vidieť presadzovanie sa génov prírodnej povahy, pretože nie všetky mladé budú celé čierne ako pravdepodobne sú rodičia. Ide o to, že blacmolla je vyšľachtená forma, ktorá nie je celkom biologicky ustálená. Dokonca sa môže stať, že niektoré jedince sú v mladšom veku strakaté a neskôr im čierny pigment pribúda natoľko, že celkom zčernejú. Aj pre blackmolly je vhodné sito na ich rozmnožovanie, resp. na ochranu vyliahnutého potomstva pred pažravosťou dospelcov.

žijú obyčajne v preteplených oblastiach, kde sa nachádza veľmi veľa súčastí vo vode: rýb, rastlín, organických zvyškov, driev apod. Dospelé jedince dýchajú atmosférický kyslík. Veľa druhov labyrintiek tvorí penové hniezdo – pri ochrane ikier využijú svoju schopnosť naberať atmosférický vzduch. Penové hniezdo je tvorené čiastočkami vzduchu, ktoré ryby premelú v ústnej dutine. Na vode pláva. To znamená, že hniezdo pre ikry pláva na hladine, nie je vhodné aby v akváriu bolo silné prúdenie vody – to by mohlo poškodiť stavbu penového . Ako podpora preň slúžia napr. plávajúce rastliny , Salvinia, Myriophyllum, Lemna apod. Hniezdo obyčajne stavia samec, niektoré druhy alebo jedince je treba po trení z nádrže odloviť, iné nie. Týmto spôsobom sa rozmnožujú guramy, , . O kolizách – je známe, že ich poter je jeden z najmenších, preto sa odporúča udržiavať hladinu vody počas jeho vývoja pod 10 cm. Sú veľmi náchylné na zmenu teploty a na chlad, preto je vhodné zabezpečiť výborné utesnenie krycím sklom alebo niečím iným, a udržiavanie rovnakej teploty vody, a vzduchu nad hladinou ak medzi krycím sklom a hladinou je nejaký priestor. Filtrovanie by malo byť veľmi slabé alebo žiadne a prúdenie vody minimálne, alebo žiadne. Kritické obdobie je doba tvorby labyrintu. Dochádza k tomu po 50 dni a toto obdobie je kritické, vtedy je vhodné ešte viac zvýšiť obozretnosť, aby sme prípadné straty minimalizovali. Pred rozmnožovaním bojovníc môže v ich správaní dôjsť ku prejavu džentlmenstva. Vtedy sok pri fyziologickej potrebe soka nadýchnuť sa, čaká na to aby mohol pokračovať v súboji. Spoločenské samcov sú u bojovní dosť drsné.

Vodné rastliny sa rozmnožujú v akváriách, ale často aj v prírode, hlavne nepohlavne. Vegetatívne rozmnožovanie nastáva rôznymi spôsobmi, napr. odrezkami, poplazmi, odnožami atď. Pohlavný spôsob nie je taký častý ako u ich suchozemských príbuzných. Rastliny často v akváriu nekvitnú a k opeleniu – k začiatku úspešného rozmnoženia dochádza ešte menej často, čo je pochopiteľné aj vzhľadom na priestorové bariéry.

Fish reproduce exclusively through sexual means. According to the method of reproduction, we distinguish between egg-layers and livebearers. Egg-layers deposit eggs (roe) similar to reptiles, which develop outside the mother’s body after the act of reproduction – oviparous reproduction. Their diameter ranges from 0.8 mm to 6 mm, depending on the species. Eggs, and to a lesser extent, fry, often dislike light, so the eggs are frequently covered – meaning the entire aquarium. This is logical – one must realize that in nature, there is usually more „darkness,“ and eggs are typically laid under leaves, among plants, on the bottom, in crevices under rocky ceilings, etc. Unfertilized eggs turn white over time, and they should be removed from the aquarium because they would otherwise decompose unnecessarily, posing a threat to the others.

On the contrary, in livebearing species, eggs develop in the body cavity of the mother, similar to mammals – viviparous reproduction. In cases of rare expulsion of fertilized eggs, we refer to it as ovoviviparity – egg livebearing. The fry often leaves the mother’s body shortly after shedding the last embryonic membranes. The just-hatched offspring is called an eleutherembryo. In livebearing species, eggs essentially develop inside the body, having the same shape and size as those of egg-laying species, but the development takes longer, around 20-40 days. Livebearers have a specialized organ called a gonopodium, in the case of the genus Hemirhaphodon androgynous, which they use for reproduction. The shape of the gonopodium is a species-specific characteristic.

The fertility of fish more or less increases with their length and weight. Besides, factors like age, salt content, oxygen, and water temperature also influence it. In livebearing species, male sperm can survive in the female’s body for months – the male fertilizes the female, and this transfer of genetic information remains viable for a long period, usually spanning 3-4 broods, but cases of 11 broods have been recorded. Interestingly, among fish, there are also hermaphroditic species – capable of both male and female reproduction. However, the vast majority of fish are gonochoristic – functionally females produce female gametes, and males produce male gametes. When breeding, one should avoid inbreeding. If forced into it, it is better to mate a parent with offspring rather than sister with brother. Long-term inbreeding leads to degenerative disorders, such as spinal curvature, other morphological deviations, and reduced viability.

In nature, there is also mating between relatives, but it occurs in isolated areas where access to migration and thus the mixing of genetic information is restricted. It is not excluded that direct mating occurs between the offspring of a single parent, but due to the size of the area and the population’s size, it involves mating between cousins. Since there is much higher natural selection in such cases, it often happens that a population reproducing in such a related manner is more viable than a population whose area practically prohibits inbreeding due to sufficient space. However, this condition holds true only when the conditions are ideal; once environmental factors change rapidly and negatively, the non-isolated population suddenly gains an advantage. Activities leading to reproduction are among the most beautiful aspects that fish can provide when kept. The efforts of males, showcasing themselves to females, are very intriguing. Some are capable of pursuing females for most of the day, while others engage in this activity only during specific periods and under certain conditions. That’s why it’s advisable to ensure tight cover glasses, especially during reproduction attempts, as females, in particular, often try to escape from pursuing males, even jumping above the water surface.**

Tetras often lay their eggs, a behavior we view as a challenge from a breeding perspective. For tetras, the use of a spawning grid or filter is typical. The grid can be placed on the bare bottom throughout the tank. During spawning, the eggs fall to the bottom, where the grid is positioned slightly above to prevent the parents from reaching the eggs. Of course, the grid can be placed differently, but the key is to prevent adult fish from reaching the eggs or to make it more difficult for them. The material used for the grid varies, depending on the size of the fish and the eggs it is intended for. Commonly used materials include various types of mesh used in gardening and similar activities. There is also a form of perforated glass grid available.

A breeding box is a container, enclosed space, or aquarium where fry are born. I’ll skip the tank, as commercially, synthetic materials are used. These are suitable for livebearers. They are designed so that, for example, a gravid can give birth to its young inside. There are fundamentally two types: in the first, the newborn fish leave the mother’s body and fall through slots to the bottom of the breeding box, where the female cannot reach them. In the second, the fish leave the mother into free water – in this case, of course, this aquarium must be without other fish, as newly born fish would soon be eaten. Both types of breeding boxes float on the water – they move on the surface. A better alternative to the material used for such breeding boxes is the use of a net, similar to a spawning grid. The net can be stitched, for example, into the desired shape using a nylon thread, and secured, for example, with polystyrene to prevent it from sinking to the bottom. The advantage of this solution is evident – the net can be much larger than that of a store-bought breeding box, and overall, it can be tailor-made. However, I have drilled small holes in store-bought breeding boxes to widen the gaps for fry escape. Ivan Vyslúžil discusses self-made breeding boxes in this article.

Fine-leaved plants, tank walls, plant leaves, stones on the surface, or the ceilings of stone „caves,“ etc., can serve as substrate for certain species. Various infusions are prepared for some fish species. The Black Neon Tetra (Hypessobrycon herbertaxelrodi) is a notable example – infusions are often prepared for this species, as well as for other tetras.

The reproduction of cichlids is arguably one of the most intriguing aspects among fish. For instance, a female Purple Spotted Gudgeon selects a suitable cave, such as a coconut shell, where she can hold her offspring (fry) for several hours. Of course, spawning has occurred before. Especially among American cichlid species, pairs must find each other and often remain together for their entire lives. Some species lay eggs on a substrate, such as a flat stone or the roof of a stone, etc. Princess cichlids, like Neolamprologus brichardi, lay eggs underneath a stone. This species is quite intolerant of each other, so dominant pairs eliminate their competition and then fully engage in reproduction. Once they start, they often bring new generations at fairly regular intervals. Their eggs are weakly pink, relatively large, with a quantity ranging from 20 to 100. Many cichlid species belong to the so-called mouthbrooders. These are species that keep their offspring in their buccal cavity (mouth), and mouthbrooders can also be found among other taxa, such as species of the Betta genus. However, their parental instinct is often quite weak; it is, of course, species-specific. For example, Neolamprologus brichardi and most American cichlids fiercely defend their offspring, unlike Malawian genera like Pseudotropheus, Maylandia, Melanochromis, Labidochromis. They diligently keep the eggs in the buccal cavity, let them absorb the yolk sac, prepare them for leaving the maternal oral cavity, and release them. Sometimes it happens that they collect them again for some time, and this phenomenon can be repeated, but when they stop doing so, their parental instinct quickly diminishes. The male, essentially protecting the female after fertilization, now often considers the offspring as intruders or a disturbance to the menu. The female is similar, but she might make a „mistake“ at first. Initially, she ignores the fry, as if keeping her distance, but over time, she may start chasing her offspring.

Typical catfish, such as Corydoras, lay eggs that simply dry up in nature, awaiting the impulse for embryo development brought by rain during the rainy season. Simulating this process is the foundation for successful reproduction in captivity, in our tanks. After spawning in the aquarium, it is necessary to collect the eggs and place them in a dry location. After a species-specific period, the eggs are picked up, placed in a suitable tank, and covered with water. Reproduction continues until the young fish hatch. These fish grow rapidly because one-year species must mature quickly to reproduce on their own.

Female Corydoras catfish, like Corydoras aeneus, gather fertilized eggs and temporarily carry them under their pectoral fins, which are folded into a so-called pocket. Later, they stick them to the glass and plants. Corydoras catfish reproduce in schools and prefer lower temperatures. A known method for stimulation involves using threads and daily lowering the water level while exchanging it for fresh, cold water, simulating an upcoming period of abundance and rain. Corydoras catfish usually pay little attention to their own eggs, but it is recommended to move them. However, many species are not as easily reproducible, such as Corydoras sterbai, C. panda, etc.

The most commonly occurring sucker fish in aquariums, , reproduces in cavities or under stones. Breeders use aids such as glass bottles, PVC pipes, etc. The male typically chooses his female. The male guards the eggs for a certain period, but he doesn’t have as many defenses as larger predatory species, nor is he as tenacious. However, in a typical community tank, the sucker fish has a chance to reproduce and provide offspring.

About Angelfish – Pterophyllum scalare, it is often said that they require water pressure – a high water column. However, I have had the opportunity to see them breeding in very small tanks, no higher than 25 cm. Since in their native habitat they usually spawn on the leaves of tall plants, we can provide them with an open piece of a PET bottle as a spawning substrate. When the angelfish lay eggs, the guarding and care for them is usually done by the parent, but as soon as the fry start swimming freely, the adult angelfish often mercilessly devours them. This behavior is not typical of their natural habitat, and sometimes, in an aquarium, the adults may not consume the fry.

Livebearers are suitable for beginners in terms of reproduction. A previously mentioned breeding box can be used for them, or a homemade sieve can also be effective. They reproduce very willingly with a bit of effort. The Mexican swordtail is almost always a cannibal toward its young, and platies exhibit similar behavior, although sailfin mollies usually spare their own offspring. When they mature and begin reproducing, the birthing cycle repeats roughly every 4-5 weeks, as is typical for most livebearers. Guppies and platies can have up to 100 offspring, while an adult swordtail can have up to 200. Since they are livebearing species, giving birth to live young, there is a fertility spot in the abdominal region indicating the sexual maturity of the females. One mating by the male may be sufficient for 3-4 broods. In the days leading up to birth, the spot enlarges and darkens. Black Molly – a dark cultivated form of Poecilia shenops, is a bit more challenging to breed because it requires slightly warmer water and the fertility spot is not visible. With Black Molly’s offspring, we have the opportunity to observe the manifestation of genes in their natural state, as not all young fish will be entirely black, unlike their presumably all-black parents. This is because Black Molly is a cultivated form that is not entirely biologically stable. It may even happen that some individuals have speckles when young, and later the black pigment increases to the point that they become entirely black. A breeding box or a sieve is also suitable for Black Molly’s reproduction, providing protection for the hatched fry against the adults‘ voraciousness.

Labyrinth fish usually inhabit warm areas where there is a lot of variety in the water, including fish, plants, organic debris, wood, etc. Adult individuals breathe atmospheric oxygen. Many labyrinth fish species build bubble nests – they utilize their ability to take in atmospheric air for protecting their eggs. The bubble nest is formed by air particles that the fish mashes in its mouth. It floats on the water surface, meaning that it’s not suitable to have strong water flow in the aquarium, as it could damage the structure of the bubble nest. Floating plants like Riccia, Salvinia, Myriophyllum, Lemna, etc., serve as support for the nest. Typically, the male builds the nest, but in some species or individuals, it may not be necessary to remove them from the tank after spawning. This breeding method is common among gouramis, bettas, and Colisa species. Regarding Colisa – Colisa is known for having one of the smallest fry, so it is recommended to keep the water level during their development below 10 cm. They are very sensitive to temperature changes and cold, so it is advisable to ensure a well-sealed lid or something similar, maintaining a constant water temperature and air space above the water surface. Filtration should be very weak or none, and water flow minimal or none. The critical period is during labyrinth formation, which occurs around 50 days, and extra caution is recommended during this time to minimize potential losses. Before Betta splendens breeding, males may exhibit gentlemanly behavior, where they pause in physiological need to breathe air, waiting to resume the fight. Male-male confrontations in Betta can be quite intense.

Aquatic plants reproduce in aquariums and often in nature, mainly asexually. Vegetative reproduction occurs through various methods, such as cuttings, runners, offsets, etc. Sexual reproduction is not as common as in their terrestrial relatives. In aquariums, plants often do not bloom, and pollination, the beginning of successful reproduction, occurs even less frequently due to spatial barriers.

Fische vermehren sich ausschließlich sexuell. Je nach Fortpflanzungsmethode unterscheiden wir zwischen Eiablegern und Lebendgebärenden. Eiableger legen Eier ähnlich wie Reptilien, die sich nach der Fortpflanzung außerhalb des Mutterkörpers entwickeln – Oviparia – Eiablage. Ihr Durchmesser variiert je nach Art von 0,8 mm bis 6 mm. Eier und auch Jungfische vertragen oft kein Licht, daher werden die Eier oft versteckt, beispielsweise das gesamte Aquarium abgedeckt. Das ist logisch – es muss beachtet werden, dass in der Natur oft mehr „Dunkelheit“ herrscht, und die Eier werden normalerweise unter Blättern, in Pflanzen, auf dem Boden, in Höhlen unter Felsendecken usw. abgelegt. Nicht befruchtete Eier bleichen im Laufe der Zeit aus und sollten aus dem Aquarium entfernt werden, da sie sich unnötig zersetzen und die anderen gefährden würden. Bei Lebendgebärenden entwickeln sich die Eier in der Körperhöhle der Mutter ähnlich wie bei Säugetieren – Viviparia – Lebendgebärend. Bei seltenem Legen von befruchteten Eiern sprechen wir von Ovoviviparie – Ei-lebendgebärend. Der Nachwuchs verlässt das Muttertier oft kurz nach dem Verlust der letzten embryonalen Hüllen. Das gerade geschlüpfte Jungtier wird Eleuterembryo genannt. Bei Lebendgebärenden entwickeln sich die Eier tatsächlich im Körper und haben die gleiche Form und Größe wie bei Eiablegern, nur der Entwicklungsprozess dauert länger, etwa 20 – 40 Tage. Lebendgebärende haben ein spezialisiertes Organ – das Gonopodium, bei der Gattung Hemirhaphodon androgynum, mit dem sie sich vermehren. Die Form des Gonopodiums ist ein artspezifisches Merkmal. Die Fruchtbarkeit von Fischen steigt mehr oder weniger mit ihrer Länge und ihrem Gewicht. Der Einfluss von Faktoren wie Alter, Salzgehalt, Sauerstoff und Wassertemperatur auf die Fruchtbarkeit ist jedoch ebenfalls vorhanden. Bei Lebendgebärenden überleben die Spermien im Körper des Weibchens oft Monate – das Männchen befruchtet das Weibchen, und dieser Transfer genetischer Informationen bleibt lange lebensfähig, normalerweise für 3 – 4 Würfe, es wurde jedoch auch ein Fall von 11 Würfen dokumentiert. Es ist interessant festzustellen, dass es auch unter Fischen hermaphroditische Arten gibt, aber die überwältigende Mehrheit der Fische ist gonochoristisch – funktionell bilden Weibchen weibliche Geschlechtszellen, Männchen männliche Geschlechtszellen. Bei der Fortpflanzung sollten wir Inzest vermeiden. Wenn wir dazu gezwungen sind, sollten wir eher Eltern mit Nachkommen als Geschwister miteinander paaren. Längerfristige Inzucht führt zu degenerativen Störungen, z. B. zur Krümmung der Wirbelsäule, zu anderen morphologischen Abweichungen, zur verringerten Lebensfähigkeit.

In der Natur kommt es auch zu Kreuzungen zwischen Verwandten, aber dies geschieht in isolierten Gebieten, in denen der Zugang zur Migration und damit zum Austausch genetischer Informationen eingeschränkt ist. Es ist nicht ausgeschlossen, dass es direkt zu Kreuzungen zwischen den Nachkommen eines Elternteils kommt, aber aufgrund der Größe des Gebiets und der Bevölkerung kann es zu Paarungen zwischen Cousins kommen. Da in solchen Fällen eine höhere natürliche Auslese stattfindet, kommt es oft vor, dass eine Bevölkerung, die auf verwandte Weise reproduziert, lebensfähiger ist als eine Population, bei der Inzucht aufgrund ausreichenden Raums praktisch verhindert wird. Diese Bedingung gilt jedoch nur, wenn die Bedingungen ideal sind; sobald sich Umweltfaktoren schnell und negativ ändern, hat die nicht isolierte Bevölkerung plötzlich einen Vorteil. Aktivitäten, die zur Fortpflanzung führen, gehören zu den schönsten Aspekten, die Fische bieten können, wenn sie gehalten werden. Die Bemühungen der Männchen, sich den Weibchen zu präsentieren, sind sehr faszinierend. Einige sind in der Lage, die Weibchen den größten Teil des Tages zu verfolgen, während andere diese Aktivität nur zu bestimmten Zeiten und unter bestimmten Bedingungen ausüben. Daher ist es ratsam, insbesondere während der Fortpflanzungsversuche, für dichte Abdeckgläser zu sorgen, da insbesondere die Weibchen oft versuchen, den verfolgenden Männchen zu entkommen, sogar über die Wasseroberfläche springend.

Tetras legen oft Wert auf Laichen und stellen dies aus unserer züchterischen Sicht als Hindernis dar, das ist das Netz – der Filter, der die Eier von anderen Fischen trennt. Dies betrifft jedoch nicht nur Tetras, sondern die Verwendung eines Laichgitters ist für Tetras charakteristisch. Das Gitter kann über dem blanken Boden im gesamten Tank platziert werden. Während des Laichens fallen die Eier auf den Boden, wo sich das Gitter befindet, das leicht über dem Boden angehoben ist, damit die Eltern die Eier nicht erreichen können. Natürlich kann das Gitter auch anders platziert werden, es ist wichtig, dass die erwachsenen Fische die Eier nicht erreichen können oder dass ihnen diese Aufgabe erschwert wird. Das Material, aus dem es hergestellt ist, ist ebenfalls unterschiedlich und hängt von der Größe der Fische und den für die Eier verwendeten ab. Verschiedene Arten von Drahtgeflecht, die häufig für Gärtner usw. verwendet werden, werden verwendet. Es gibt auch eine Form eines perforierten gläsernen Gitters.

Eine Kinderstube ist ein Gefäß, ein geschlossener Raum oder ein Aquarium, in dem der Nachwuchs geboren wird. Ich lasse jetzt das Becken als Material aus, es wird kommerziell verwendetes Kunststoffmaterial verwendet. Diese sind für Lebendgebärende geeignet. Sie sind so konzipiert, dass beispielsweise ein tragendes Guppy in der Lage ist, darin seine Jungen zu gebären. Es gibt grundsätzlich zwei Arten: Bei der ersten Art verlassen die geborenen Fische den Körper der Mutter und fallen über Leisten in den unteren Teil der Kinderstube, wohin die Mutter nicht gelangen kann. Bei der zweiten Art verlassen die Fische die Mutter in freies Wasser – in diesem Fall muss das Aquarium natürlich fischfrei sein, sonst werden die frisch geborenen Fische bald gefressen. Beide Arten von Kinderstuben schwimmen auf dem Wasser – sie bewegen sich auf der Oberfläche. Als bessere Alternative zum verwendeten Material für solche Kinderstuben wird ein Netz verwendet, ähnlich wie bei einem Laichgitter. Das Netz kann beispielsweise mit einem Satinstich in die gewünschte Form genäht und mit Polystyrol befestigt werden, damit das Netz nicht auf den Boden fällt. Der Vorteil dieser Lösung ist offensichtlich – das Netz kann viel größer sein als bei einem im Laden gekauften Laichgitter, und insgesamt ist es sozusagen maßgeschneidert. Gekaufte Kinderstuben aus dem Laden habe ich jedoch mit kleinen Bohrern durchbohrt, um die Lücken für den Austritt der Jungen breiter zu machen. Über selbstgemachte Kinderstuben schreibt Ivan Vyslúžil in diesem Artikel.

Als Substrat für einige Arten dienen feinblättrige Pflanzen, Wände des Tanks, Blätter von Pflanzen, Steine auf der Oberfläche oder Dach von steinernen „Höhlen“ usw. Für einige Fischarten werden verschiedene Auszüge vorbereitet. Der Schwarze Neon – Hypessobrycon herbertaxelrodi ist ein anschauliches Beispiel dafür – für diese Art werden oft Extrakte vorbereitet, wie schließlich auch für andere Tetras.

German: Die Fortpflanzung von Buntbarschen ist wahrscheinlich eine der interessantesten unter den Fischen. Zum Beispiel sucht sich das Weibchen des Purpurprachtbarschs eine geeignete Höhle aus, z. B. eine Kokosnuss, in der es seine Jungen stundenlang halten kann. Natürlich hat zuvor die Paarung stattgefunden. Insbesondere bei amerikanischen Arten müssen sich die Paare selbst finden und bleiben oft ein ganzes Leben lang zusammen. Einige Arten legen ihre Eier auf den Untergrund, zum Beispiel auf einen flachen Stein oder auf die Oberfläche eines Steins usw. Eine andere Art, die ihre Eier von unten legt, ist die Prinzessin – Neolamprologus brichardi. Diese Art ist ziemlich unverträglich, so dass dominante Paare ihre Konkurrenz ausschalten und dann mit voller Kraft mit der Fortpflanzung beginnen. Wenn sie anfangen, bringen sie oft in ziemlich regelmäßigen Abständen neue Generationen hervor. Ihre Eier sind schwach , ziemlich groß, die Anzahl der Eier beträgt 20 – 100. Viele Arten von Buntbarschen gehören zu den sogenannten Maulbrütern. Das bedeutet, dass es Arten sind, die ihren Nachwuchs in ihrem Maul aufbewahren, aber Maulbrüter finden sich auch zwischen anderen Taxa, zum Beispiel auch bei Arten der Gattung Betta. Ihr elterlicher Instinkt ist jedoch oft ziemlich schwach, das ist natürlich artenspezifisch, zum Beispiel Neolamprologus brichardi, die meisten amerikanischen Buntbarsche verteidigen ihren Nachwuchs hartnäckig, im Gegensatz zu zum Beispiel malawischen Gattungen wie Pseudotropheus, Maylandia, Melanochromis, Labidochromis. Sie halten ihre Eier sorgfältig in ihrem Maul, lassen sie den Dotterbeutel verdauen, bereiten sie darauf vor, die Mundhöhle der Mutter zu verlassen, und setzen sie frei. Manchmal passiert es, dass sie die Jungen für eine Weile wieder aufnehmen, und dieses Phänomen kann sich wiederholen, aber wenn sie es einmal nicht tun, geht ihr elterlicher Instinkt sehr schnell verloren. Das Männchen schützte im Grunde genommen nach der Befruchtung nur das Weibchen, aber jetzt betrachtet es seine Jungen meistens als Eindringlinge oder als Bereicherung des Menüs. Das Weibchen ist ähnlich, sie „irrt“ sich jedoch eher. Zuerst beachtet sie die Jungen nicht, als würde sie sich distanzieren, aber im Laufe der Zeit kann es passieren, dass sie ihren Nachwuchs zu verfolgen beginnt.

Typische Saugmaulwelse legen Eier, die in der Natur einfach austrocknen. Der Impuls zur Embryonalentwicklung wird durch erneuten Regen zu Beginn der Regenzeit gebracht. Die Simulation dieses Prozesses ist auch die Grundlage für den Erfolg bei ihrer Zucht in Gefangenschaft, in unseren Tanks. Nach der Paarung im Aquarium müssen die Eier ausgewählt und an einem trockenen Ort platziert werden. Nach einer artenspezifischen Zeit nehmen wir die Eier heraus, setzen sie in ein geeignetes Becken und gießen Wasser darüber. Dann beginnt die Fortpflanzung erst nach dem Schlüpfen der jungen Fische. Diese Fische wachsen sehr schnell, da einjährige Arten während einer kurzen Zeit erwachsen werden müssen und selbständig Nachwuchs zeugen müssen.

Weibliche Panzerwelse Corydoras aeneus sammeln befruchtete Eier und tragen sie vorübergehend unter den Brustflossen, die zu einer sogenannten Tasche zusammengesetzt sind. Später klebt sie sie an die Glasscheibe und die Pflanzen. Panzerwelse vermehren sich in Schwärmen, zu diesen Arten gehören Arten, die niedrigere Temperaturen bevorzugen. Ein bekannter Stimulationshilfsmittel sind Fadenschneider und tägliches Absenken des Wasserstandes und Austausch des Wassers gegen frisches kaltes Wasser, was die bevorstehende Regenzeit simuliert – die Zeit der Fülle. Panzerwelse nehmen ihre eigenen Eier meistens nicht viel wahr, es wird jedoch empfohlen, sie umzuplatzieren. Natürlich sind viele Arten nicht so leicht zu züchten: Corydoras sterbai, C. panda usw.

Der am häufigsten in Aquarien vorkommende Saugwels Ancistrus cf. cirrhosus züchtet in Höhlen oder unter Steinen. Züchter verwenden zum Beispiel eine Glasflasche, ein Acrylrohr usw. Das Männchen wählt normalerweise sein Weibchen aus. Das Männchen bewacht seine Eier für eine bestimmte Zeit, hat aber nicht so viele Mittel wie große räuberische Arten und ist auch nicht so zäh. Aber in einem normalen Gesellschaftsaquarium hat der Saugwels die Chance, sich zu vermehren und auch Nachwuchs zu liefern.

Über Skalare – Pterophyllum scalare wird gesagt, dass sie Druck im Wasser benötigen – einen hohen Wassersäulen. Ich hatte jedoch die Gelegenheit, sie auch in sehr kleinen Tanks von nicht mehr als 25 cm aufzuziehen. Da sie sich in ihrer Heimat normalerweise auf die Blätter hochwachsender Pflanzen legen, können wir ihnen als Laichsubstrat zum Beispiel einen offenen Schnitt aus einer PET-Flasche bieten. Der Skalar schützt und kümmert sich normalerweise um seinen Laich, aber sobald die Jungen schwimmen können, neigt er dazu, sie gnadenlos zu verschlingen. In der Natur würde er sich nicht so verhalten, und es kommt vor, dass er die Jungen auch im Aquarium nicht frisst.

Lebendgebärende Fische sind in Bezug auf die Zucht für Anfänger geeignet. Sie können für sie die oben genannte Zuchtkammer verwenden oder selbstgemachte Siebe verwenden. Sie vermehren sich mit etwas Anstrengung sehr willig. Das Schwertträger-Männchen ist fast immer kannibalisch gegenüber seinem Nachwuchs, Platys sind ähnlich, nur Paradiesfische schonen in der Regel ihre eigenen Nachkommen. Wenn sie ausgewachsen sind und zu züchten beginnen, wiederholt sich der Fortpflanzungszyklus ungefähr alle 4-5 Wochen wie bei den meisten Lebendgebärenden. Guppys und Platys können bis zu 100 Nachkommen haben, ein erwachsener Schwertträger bis zu 200. Es handelt sich um lebendgebärende Arten, dh sie gebären lebende Nachkommen, in der Bauchregion befindet sich ein Fleck der Fruchtbarkeit, der auf die geschlechtliche Reife der Weibchen hinweist. Eine Befruchtung durch das Männchen kann für 3-4 Würfe ausreichen. In den Tagen vor der Geburt vergrößert sich und verdunkelt sich der Fleck. Der Schwarze Molly – die dunkle gezüchtete Form Poecilia shenops – ist etwas schwieriger zu züchten, da er etwas wärmeres Wasser benötigt und der Fruchtbarkeitsfleck darauf nicht sichtbar ist. Bei der Zucht von Black Mollies haben wir die Möglichkeit, eine Durchsetzung der Gene der natürlichen Verhaltensweise zu sehen, da nicht alle Jungen vollständig schwarz sind, wie wahrscheinlich die Eltern sind. Es handelt sich um eine gezüchtete Form, die nicht vollständig biologisch stabilisiert ist. Es kann sogar passieren, dass einige Individuen in jungen Jahren gefleckt sind und später so viel schwarzen Pigment hinzukommt, dass sie vollständig schwarz werden. Auch für Black Mollies ist ein Sieb zur Zucht oder zum Schutz der geschlüpften Nachkommen vor der Gier der Erwachsenen geeignet.

Labyrinthische Fische leben normalerweise in überhitzten Gebieten, in denen es sehr viele Komponenten im Wasser gibt: Fische, Pflanzen, organische Rückstände, Holz usw. Erwachsene Individuen atmen atmosphärischen Sauerstoff. Viele Arten von Labyrinthischen Fischen bilden ein Schaumnest – sie nutzen ihre Fähigkeit, atmosphärische Luft aufzunehmen, zum Schutz ihrer Eier. Das Schaumnest besteht aus Luftpartikeln, die die Fische in ihrem Maul mahlen. Es schwimmt auf dem Wasser. Das bedeutet, dass das Nest für die Eier an der Oberfläche schwimmt, und es ist nicht ratsam, dass im Aquarium eine starke Wasserströmung vorhanden ist – dies könnte die Struktur des Schaumnestes beschädigen. Als Unterstützung können zum Beispiel schwebende Pflanzen wie Riccia, Salvinia, Myriophyllum, Lemna usw. dienen. Das Nest wird normalerweise vom Männchen gebaut, aber bei einigen Arten oder Individuen muss es nach der Paarung aus dem Tank genommen werden, bei anderen nicht. Auf diese Weise vermehren sich Guramis, Kampffische, Colisa. Über Colisas – Colisa ist dafür bekannt, dass ihr Nachwuchs einer der kleinsten ist, daher wird empfohlen, die Wasserhöhe während ihrer Entwicklung unter 10 cm zu halten. Sie sind sehr anfällig für Temperaturschwankungen und Kälte, daher ist es ratsam, eine ausgezeichnete Abdichtung mit einer Abdeckung oder etwas anderem sicherzustellen und die Wassertemperatur und die Luft über der Oberfläche beizubehalten, wenn zwischen der Abdeckung und der Oberfläche Platz ist. Das Filtern sollte sehr schwach oder nicht vorhanden sein und die Wasserströmung minimal oder nicht vorhanden. Die kritische Periode ist die Zeit der Labyrinthbildung. Dies geschieht nach 50 Tagen, und diese Zeit ist kritisch, es ist ratsam, in dieser Zeit noch aufmerksamer zu sein, um mögliche Verluste zu minimieren. Vor der Fortpflanzung von Kampffischen Betta splendens kann es zu einer Manifestation von Gentleman-Verhalten kommen. In diesem Fall atmet der Konkurrent, um physiologische Bedürfnisse zu befriedigen, tief ein und wartet darauf, dass er den Kampf fortsetzen kann. Kämpfe zwischen Männchen sind bei Kampffischen ziemlich rau.

Wasser Pflanzen vermehren sich in Aquarien, aber oft auch in der Natur, hauptsächlich ungeschlechtlich. Die vegetative Vermehrung erfolgt auf verschiedene Arten, z. B. durch Stecklinge, Ausläufer, Ableger usw. Sexuelle Fortpflanzung ist bei ihnen nicht so häufig wie bei ihren terrestrischen Verwandten. Pflanzen blühen oft nicht im Aquarium, und die erfolgreiche Bestäubung – der Beginn der erfolgreichen Fortpflanzung – erfolgt noch seltener, was angesichts der räumlichen Barrieren verständlich ist.

Akvaristika, Biológia

Fyziológia rýb a rastlín

skala
Hits: 15837

Ryby

Krvný obeh rýb je jednoduchý, nervová sústava obdobne – tvorí ju jednoduchý mozog a miecha. Ryby dýchajú žiabrami, no niektorým druhom sa vyvinulo aj iný príjem vzduchu. Napr. pancierniky dýchajú črevnou sliznicou . Labyrintkám na rovnaký účel slúži tzv. labyrint. Labyrint je pomerne zložitý ústroj, ktorý sa vyvíja napr. bojovniciam, guramám po 50 ich života. Akvarijné ryby sa dožívajú 0.5 až 20 rokov. Pre veľmi hrubé porovnanie sa dá uvažovať, že menšie druhy sa dožívajú nižšieho veku a väčšie druhy vyššieho. Napr. sa dožívajú 2 – 3 roky, , tetry, gupky 4 – 5 rokov, 1 – 4 roky, prísavníky – 8 – 10 rokov, no väčšie cichlidy aj 10 až 20 rokov. sa neraz dožijú 18 rokov. Akvariové ryby rastú postupne. Dá sa povedať, že rastú celý svoj život. Všeobecne možno pri porovnaní s prírodou konštatovať, že nedravé druhy obyčajne nedosahujú veľkosti v prírode, naopak druhy dravé často prekračujú veľkosti v prírode. Je to spôsobené konkurenciou a našou starostlivosťou a kŕmením. Ak však neposkytujeme našim rybám dostatok priestoru, ryby jednoducho tak veľmi narastú – ak budeme chovať napr. akaru modrú v akváriu o objeme 20 litrov, neporastie ani zďaleka do plnej veľkosti. Ak jej alebo v podobnej situácii poskytneme rybám časom väčšiu nádrž, vedia náhle narásť. Prípadne ryby nám rastú, ale vo väčšej nádrži rastú oveľa rýchlejšie. Niektoré ryby napr. nedostanú správnu stravu a akvaristi vravia, že sú tzv. seknuté. Môže to byť spôsobené napr. tým, že sú kŕmené inak ako boli u iného akvaristu. Dôvodov na pomalý rast, resp. jeho zastavenie je však neúrekom. Sú niektoré , ktoré rastú rýchlejšie geneticky. Ide napr. o kaprozúbky, ktoré sa musia za jedinú sezónu – polroka, narodiť, dospieť, rozmnožovať sa a čoskoro aj zomrieť.

Ryby sa vyznačujú premenlivou teplotou tela – patria medzi – to znamená, že si nedokážu zabezpečiť vlastné teplo, sú v tomto smere závislé od teploty okolitého prostredia. V praxi – ryba nachádzajúca sa vo vode s teplotou má teplotu tela rovnako 25 °C. Je dobre si uvedomiť, že ma inú ako napr. , prípadne kov. Na jej zahriatie je treba väčšie množstvo ako pri vzduchu. To znamená, že aj na ochladenie je treba vyvinúť viac úsilia. Podrobnejšie sa týmito energetickými nákladmi zaoberá iný článok.

Možno ste si všimli, že veľká vodná nádrž dokáže ovplyvniť okolitú klímu. Voda drží teplo, ktoré v lete ochladzuje a v zime otepľuje. Podobne sa správa aj more. Vo vode sa oveľa rýchlejšie stráca aj teplo nášho tela – vtedy keď vstúpime vo , asi 200 krát rýchlejšie pri rovnakej teplote ako na vzduchu. Tepelné je vhodné poznať. Vo vyššej teplote vody sa ryby často cítia lepšie, no táto znižuje ich – keďže patria medzi , ktoré si nevedia udržať stálu teplotu tela, ich je pri vyššej teplote na akú sú geneticky adaptované, unavovaný viac. Vyššia teplota dokáže životný cyklus rýb znížiť aj na polovicu. Vyššia teplota znižuje časom kondíciu, obranyschopnosť. Krátkodobo ryby vydržia aj vysoké a veľmi nízke teploty. Teplota ktorú sú schopné zniesť je 43 °C. Po prekročení tejto sa ryby dusia, strácajú koordináciu a kapú. Podobne sa správajú aj po znížení teploty pod 5 °C. Je samozrejmé, že niektoré druhy sú odolnejšie viac, iné menej. Samozrejme mám na mysli bežné druhy tropického a subtropického pásma.

Svetlo ryby vnímajú pomerne slabo. V porovnaní trebárs z cicavcami, hmyzom, hlavonožcami je to pomerne slabé. Ich  krátkozraké oči nepatria medzi ich dobre vyvinuté . Ryby nemajú viečka, ani slzné žľazy. Ryby počujú infrazvuk. O ich príjme a spracovaní zvuku toho veľa nevieme. V každom prípade, naše bežné zvuky nepočujú – ak sa vám to zdá – tak potom reagujú na vlnenie, ale náš rozhovor určite nepočujú. Ich sluchové ústroje sú skôr orgánom rovnováhy. Bočná čiara je orgán, ktorý dokáže veľmi veľa. Pomocou neho sa vedia napr. oslepené jedince orientovať. Dokonca veľmi bezpečne. Pravdepodobne ním veľmi presne vnímajú vlnenie, , , prúdenie, elektromagnetické vzruchy, potravu, prekážky, ktoré dokážu najlepšie spracovať a následne sa podľa nich riadiť.

Ryby majú aj hmatové a čuchové . Chuťové bunky sa nachádzajú aj v ústach ako by mohli predpokladať, no veľká časť sa nachádza na plutvách. Je to zaujímavé, ale ryba sa dotkne potravy plutvou a vie, či je sústo môže chutiť, alebo nie. Ryby sa vyznačujú pohlavným dimorfizmom. Zaujímavý je však fakt, že niektoré druhy živorodiek dokážu za určitých okolností zmeniť pohlavie. Tento jav sa vyskytuje najmä u mečúňa mexického – . V prípade, že sa v akváriu nachádza prevaha samičiek – je teda samcov, môžu sa niektoré samičky zmeniť na samca – narastie im mečík, atď. Mnoho však z takýchto samcov je neplodných. Mne samému sa to v mojej praxi stalo, keď som choval dlhší . Zmena sa vyskytuje aj u iných druhov živorodiek, nie však tak často ako u X. helleri. Z hľadiska plodnosti helleri je zaujímavé, že čím neskôr dôjde ku začiatku rastu mečíka samcov – vlastne ku dospievaniu, tým je samček spravidla plodnejší. Ako však naznačujem v predchádzajúcom odstavci, ak k tomu dôjde zmenou pohlavia, často sú samci úplne neplodní. Takzvaný , ktorým sa mečík a gonopódium tvorí v skorom veku majú vyššiu dispozíciu k neplodnosti.

Rastliny

Rastliny žijúce pod vodou, resp. vodné rastliny vyskytujúce sa v akvaristike sú veľmi blízke príbuzné svojim suchozemským ekvivalentom. Rovnako obsahujú cievne zväzky, ktoré sa nazývajú žilnatina. Tieto cievy a sú obyčajne dobre viditeľné. Rastliny dýchajú počas celého 24 hodinového cyklu, cez deň – resp. za dostatku svetla prijímajú a vodu a tvoria z tejto neústrojnej hmoty sacharidy (stavebné látky) najmä pre konzumentov a životodarný . Na rozdiel od suchozemských rastlín sú vodnému prostrediu prispôsobené tak, že príjem živín, prebieha celým povrchom rastliny (často aj koreňom). nemajú prieduchy – majú prieduchy na spodnej strane listov. Rastliny produkujú prostredníctvom fotosyntézy kyslík. V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – bublinky, kyslíka v bunke stúpla nad 40 mg/l. Avšak vzhľadom na dosť rozdielne fyzikálne a chemické podmienky a celkový charakter vodných rastlín, vodných rastlín prebieha oveľa pomalšie ako u rastlín suchozemských – teda aj rastové prírastky sú preto menšie.

Fish

The circulatory system of fish is simple, and the nervous system is similarly constructed with a simple brain and spinal cord. Fish breathe through gills, but some species have evolved alternative methods of air intake. For example, armored breathe atmospheric oxygen through the intestinal mucosa. Labyrinth fish, like fish, use a structure called the labyrinth for the same purpose. The labyrinth is a relatively complex organ that develops, for example, in Betta fish and gouramis around 50 days after their birth. Aquarium fish can live anywhere from 0.5 to 20 years. For a very rough comparison, smaller species tend to have shorter lifespans, while larger species can live longer. For instance, neon tetras live for 2-3 years, danios, tetras, and guppies for 4-5 years, killifish for 1-4 years, Ancistrus plecos for 8-10 years, and larger cichlids can live between 10 and 20 years. Corydoras catfish often live up to 18 years. Aquarium fish grow gradually, and can be said that they grow throughout their entire lives. Generally, when compared to nature, non-predatory species usually do not reach the sizes they do in the wild, whereas predatory species often exceed their natural sizes. This is due to competition and our care and feeding. However, if we do not provide enough space for our fish, they simply won’t grow much. For example, keeping a blue acara in a 20-liter tank won’t allow it to reach its full size. But if we provide a larger tank over time, the fish can grow significantly. Alternatively, fish grow, but in a larger tank, they grow much faster. Some fish may not receive proper nutrition, and hobbyists say they are „stunted.“ This can be caused, for example, by feeding them differently than they were at another hobbyist’s place. There are numerous reasons for slow growth or its cessation. Some taxa genetically grow faster. For example, killifish must be born, mature, reproduce, and soon die within a single season—about six months.

Fish exhibit variable body temperatures; they are poikilothermic organisms, meaning they cannot regulate their own body heat and depend on the temperature of the surrounding environment. In practice, a fish in water at 25 °C will have a body temperature of 25 °C. It’s essential to realize that water has different thermal properties than, for example, air or metal. More energy is required to heat water than air, and similarly, more effort is needed to cool it down. Another article delves into these energy costs in more detail.

You may have noticed that a large body of water can influence the surrounding climate. Water retains heat, cooling the area in summer and warming it in . The same principle applies to the sea. Heat from our bodies dissipates much faster in water, about 200 times faster in the same temperature as in the air. It’s useful to know the thermal properties of water. Higher water temperatures often make fish feel better, but this temperature also shortens their lifespan. Since they cannot maintain a stable body temperature, their metabolism is more strained at higher temperatures than they are genetically adapted to, leading to increased fatigue. Higher temperatures can reduce the fish’s lifespan by half. Higher temperatures also decrease their overall condition and defensive capabilities over time. Fish can endure both high and very low temperatures in the short term. The temperature they can tolerate is 43 °C. Beyond this limit, fish suffocate, lose coordination, and perish. Similar behavior occurs after the temperature drops below 5 °C. It’s evident that some species are more resilient than others. I refer, of course, to common species from and subtropical regions.

Fish perceive light relatively weakly. Compared to mammals, insects, and cephalopods, their vision is relatively poor. Their shortsighted eyes are not well-developed senses. Fish don’t have eyelids or tear glands. Fish can hear infrasound, although we know little about how they receive and process sound. In any case, they don’t hear our regular sounds. Their hearing organs are more organs of balance. The lateral line is an organ that can do a lot. It helps, for example, blind individuals orient themselves very effectively. They likely perceive waves, pressure, direction, flow, electromagnetic stimuli, food, and obstacles with great precision and adjust their behavior accordingly.

Fish also have touch and smell cells. Taste cells are found in their mouths, as expected, but a significant number is located on the fins. It’s interesting that a fish can touch its food with its fin and determine whether it is palatable or not. Fish are characterized by sexual dimorphism. However, some species of livebearers can, under certain circumstances, change their gender. This phenomenon is most common in the Mexican swordtail (Xiphophorus helleri). If there is a high prevalence of females in an aquarium, meaning a shortage of males, some females can change into males—developing a sword, gonopodium, etc. Many such males are, however, infertile. I have experienced this in my own practice when breeding swordtails for an extended period. Gender change also occurs in other livebearer species but not as frequently as in X. helleri. Concerning fertility, it’s interesting that the later the growth of the male’s sword begins—essentially maturing—the more fertile the male tends to be. However, as mentioned in the previous paragraph, males that change gender are often entirely infertile. Early males, where the sword and gonopodium develop at an early age, have a higher predisposition to infertility.

Plants

Aquatic plants, or rather water plants found in aquariums, are very closely related to their terrestrial counterparts. They contain vascular bundles called veins, which are usually visible. Plants respire throughout the entire 24-hour cycle, absorbing carbon dioxide and water during the day, with sufficient light, to produce carbohydrates (building materials), primarily for consumers, and life-giving oxygen. Unlike terrestrial plants, aquatic plants are adapted to the aquatic environment so that nutrient intake and respiration occur through the entire surface of the plant, often through the roots. Water plants do not have stomata—terrestrial plants have stomata on the lower side of their leaves. Plants produce oxygen through photosynthesis. When we observe oxygen production by plants—bubbles, the oxygen concentration in the cell has risen above 40 mg/l. However, due to the significantly different physical and chemical conditions and the overall character of aquatic plants, photosynthesis in aquatic plants occurs much slower than in terrestrial plants—thus, growth increments are smaller.

Fische

Das Kreislaufsystem der Fische ist einfach, und das Nervensystem ist ähnlich aufgebaut mit einem einfachen Gehirn und Rückenmark. Fische atmen durch Kiemen, aber einige Arten haben alternative Methoden der Luftaufnahme entwickelt. Zum Beispiel atmen Panzerwelse atmosphärischen Sauerstoff durch die Darmschleimhaut ein. Labyrinthfische, wie Betta-Fische, verwenden für den gleichen Zweck eine Struktur namens Labyrinth. Das Labyrinth ist ein relativ komplexes Organ, das sich beispielsweise bei Betta-Fischen und Guramis etwa 50 Tage nach ihrer Geburt entwickelt. Aquariumfische können zwischen 0,5 und 20 Jahren leben. Für einen sehr groben Vergleich neigen kleinere Arten dazu, eine kürzere Lebensdauer zu haben, während größere Arten länger leben können. Zum Beispiel leben Neon-Tetras 2-3 Jahre, Danios, Tetras und Guppys 4-5 Jahre, Prachtschmerlen 1-4 Jahre, Ancistrus-Fishe 8-10 Jahre und größere Buntbarsche können zwischen 10 und 20 Jahren leben. Panzerwelse erreichen oft ein Alter von 18 Jahren. Aquariumfische wachsen allmählich, und man kann sagen, dass sie ihr ganzes Leben lang wachsen. Im Allgemeinen erreichen nicht räuberische Arten in der Regel nicht die Größen, die sie in freier Wildbahn erreichen, während räuberische Arten oft ihre natürlichen Größen übertreffen. Dies liegt an Konkurrenz und unserer Pflege und Fütterung. Wenn wir unseren Fischen jedoch nicht genügend Platz bieten, werden sie einfach nicht viel wachsen. Zum Beispiel wird eine blaue Acara in einem 20-Liter-Tank ihre volle Größe nicht erreichen können. Aber wenn wir im Laufe der Zeit einen größeren Tank bereitstellen, können die Fische erheblich wachsen. Alternativ wachsen die Fische, aber in einem größeren Tank wachsen sie viel schneller. Einige Fische erhalten möglicherweise keine ordnungsgemäße Ernährung, und Aquarianer sagen, dass sie „gestoppt“ sind. Dies kann beispielsweise durch eine andere Fütterung als bei einem anderen Aquarianer verursacht werden. Es gibt zahlreiche Gründe für langsames Wachstum oder dessen Stillstand. Einige Taxa wachsen genetisch schneller. Zum Beispiel müssen Prachtschmerlen in einer einzigen Saison – etwa sechs Monaten – geboren, heranwachsen, sich vermehren und bald darauf sterben.

Fische zeichnen sich durch variable Körpertemperaturen aus; sie sind poikilotherme Organismen, was bedeutet, dass sie ihre eigene Körperwärme nicht regulieren können und von der Temperatur der umgebenden Umgebung abhängig sind. In der Praxis wird ein Fisch in Wasser bei 25 °C eine Körpertemperatur von 25 °C haben. Es ist wichtig zu erkennen, dass Wasser andere thermische Eigenschaften hat als Luft oder Metall. Mehr Energie ist erforderlich, um Wasser zu erwärmen als Luft, und ähnlich ist mehr Aufwand erforderlich, um es abzukühlen. Ein anderer Artikel geht detaillierter auf diese Energiekosten ein.

Sie haben vielleicht bemerkt, dass ein großes Gewässer das umliegende Klima beeinflussen kann. Wasser speichert Wärme und kühlt die Umgebung im Sommer und wärmt sie im Winter auf. Das Gleiche gilt für das Meer. Die Wärme von unseren Körpern verfliegt im Wasser viel schneller, etwa 200 Mal schneller bei derselben Temperatur wie in der Luft. Es ist nützlich, die thermischen Eigenschaften von Wasser zu kennen. Höhere Wassertemperaturen lassen Fische oft besser fühlen, verkürzen jedoch auch ihre Lebensdauer. Da sie keine stabile Körpertemperatur aufrechterhalten können, ist ihr Stoffwechsel bei höheren Temperaturen stärker belastet als sie genetisch angepasst sind, was zu erhöhter Ermüdung führt. Höhere Temperaturen können die Lebensdauer der Fische um die Hälfte reduzieren. Höhere Temperaturen verringern auch insgesamt ihre Kondition und Abwehrfähigkeiten im Laufe der Zeit. Fische können sowohl hohe als auch sehr niedrige Temperaturen kurzfristig überstehen. Die Temperatur, die sie tolerieren können, beträgt 43 °C. Über diese Grenze ersticken die Fische, verlieren die Koordination und sterben. Ein ähnliches Verhalten tritt nach einer Temperatur unter 5 °C auf. Es ist offensichtlich, dass einige Arten widerstandsfähiger sind als andere. Ich beziehe mich selbstverständlich auf gängige Arten aus tropischen und subtropischen Regionen.

Fische nehmen Licht relativ schwach wahr. Im Vergleich zu Säugetieren, Insekten und Kopffüßern ist ihre Sicht relativ schlecht. Ihre kurzsichtigen Augen sind keine gut entwickelten Sinne. Fische haben keine Augenlider oder Tränendrüsen. Fische können Infraschall hören, obwohl wir wenig darüber wissen, wie sie Schall empfangen und verarbeiten. Jedenfalls hören sie nicht unsere normalen Geräusche. Ihre Gehöranlagen sind eher Organe des Gleichgewichts. Die Seitenlinie ist ein Organ, das viel kann. Es hilft beispielsweise blinden Individuen, sich sehr effektiv zu orientieren. Wahrscheinlich nehmen sie damit sehr präzise Wellen, Druck, Richtung, Strömung, elektromagnetische Reize, Nahrung und Hindernisse wahr und passen ihr Verhalten entsprechend an.

Fische haben auch Tast- und Geruchszellen. Geschmackszellen finden sich in ihren Mündern, wie zu erwarten ist, aber eine erhebliche Anzahl befindet sich auf den Flossen. Es ist interessant, dass ein Fisch sein Futter mit seiner Flosse berühren kann und feststellen kann, ob es schmackhaft ist oder nicht. Fische zeichnen sich durch Geschlechtsdimorphismus aus. Einige lebendgebärende Arten können jedoch unter bestimmten Umständen ihr Geschlecht ändern. Dies tritt am häufigsten beim Schwertträger (Xiphophorus helleri) auf. Wenn es einen hohen Anteil an Weibchen in einem Aquarium gibt, also ein Mangel an Männchen, können

einige Weibchen zu Männchen werden—einen Schwert ausbildend, Gonopodium usw. Viele solcher Männchen sind jedoch unfruchtbar. Ich habe dies in meiner eigenen Praxis erlebt, als ich Schwertträger über einen längeren Zeitraum gezüchtet habe. Die Geschlechtsänderung tritt auch bei anderen lebendgebärenden Arten auf, jedoch nicht so häufig wie bei X. helleri. Hinsichtlich der Fruchtbarkeit ist interessant, dass je später das Wachstum des Schwerts des Männchens beginnt—im Wesentlichen die Reife—desto fruchtbarer tendiert das Männchen zu sein. Wie jedoch im vorherigen Absatz erwähnt, sind Männchen, die das Geschlecht ändern, oft vollständig unfruchtbar. Frühe Männchen, bei denen das Schwert und das Gonopodium früh im Alter gebildet werden, neigen zu einer höheren Neigung zur Unfruchtbarkeit.

Pflanzen

Wasserpflanzen oder besser gesagt Wasserpflanzen, die in Aquarien vorkommen, sind ihren terrestrischen Gegenstücken sehr ähnlich. Sie enthalten Gefäßbündel, die Venen genannt werden und in der Regel sichtbar sind. Pflanzen atmen während des gesamten 24-Stunden-Zyklus, nehmen während des Tages bei ausreichend Licht Kohlendioxid und Wasser auf, um daraus Kohlenhydrate (Baumaterialien) hauptsächlich für Verbraucher und lebensspendenden Sauerstoff herzustellen. Im Gegensatz zu terrestrischen Pflanzen sind Wasserpflanzen an die aquatische Umgebung angepasst, so dass die Aufnahme von Nährstoffen und die Atmung über die gesamte Oberfläche der Pflanze erfolgen, oft auch über die Wurzeln. Wasserpflanzen haben keine Stomata—terrestrische Pflanzen haben Stomata auf der Unterseite ihrer Blätter. Pflanzen produzieren Sauerstoff durch Fotosynthese. Wenn wir die Sauerstoffproduktion durch Pflanzen beobachten—Blasen—ist die Sauerstoffkonzentration in der Zelle über 40 mg/l gestiegen. Aufgrund der deutlich unterschiedlichen physikalischen und chemischen Bedingungen und des Gesamtcharakters von Wasserpflanzen erfolgt die Fotosynthese bei Wasserpflanzen jedoch viel langsamer als bei terrestrischen Pflanzen—somit sind die Wachstumszuwächse kleiner.

Veda, Literatúra, Rešerše

GIS

skala
Hits: 5610

Rapant Petr Pracovní návrh první části výkladového slovníku pro oblast geoinformatiky 2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 2, Supplement, p. 1 – 16 Computer Press Praha geografia, GIS, CES článok 1211-1082

Fanta Miroslav Zahraniční digitální topografická a environmentální data středních měřítek a možnosti jejich propojení s tuzemskými daty 2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 1, Supplement, p. 1 – 20 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES medzinárodná spolupráca, CERCO, MEGRIN, problematika projekcie súradných systémov, Nemecko, Sasko, Bavorsko, , vektorové dáta, rastrové dáta, , , topografické dáta článok 1211-1082

Peňáz Tomáš Elektronické mapy a atlasy v prostredí WWW z pohľadu kartografie. 1. Mapy v pavučine; 2. Zavádíme GIS pro oblast životního prostředí 2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 1, Supplement, p. 1 – 12 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES moderné formy publikovania máp a atlasov, navrhovania GIS pre oblasť životného prostredia článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 4, p. 7 – 23 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES DMK – integrovaný databázový nástroj, Ďiaľkový prístup k informačnému systému katastru nemovitostí, Prezentácia geoinformatického diela, Archív dát DPZ na AOPK ČR, Uplatnenie GIS pri riadená lesného podniku, rozvoja lesa digitálne článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 4, p. 24 – 44 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Analýza povodní v GIS, GIS na Mestskom úrade v Přerově, Pohansko a GIS, Projekt implementácie nástrojov priestorovej analýzy trhu práce v činnosti úradov práce, Mapa Demávandu, Využitie DPZ v Plzenskom kraji článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 4, p. 44 – 55 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Detailné posúdenie znečisťovania ovzdušia v rozsiahlom území pomocou GIS – pre kraje, Geodáta nad , Orbis Pictus digitálne, Letný kurz BEST – Managing Earth Information článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 4, p. 56 – 62 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Ako budúci učitelia využívajú GIS – v regionálnej geografii, GIS a dotazníkové šetrenie – Analýza návratnosti dotazníkovej štúdie užitím GIS a štandardných štatistických metód, Vegetačná mapa Prahy článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 4, p. 63 – 70 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES GIS pri hodnotení horských oblastí pre článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 4, p. 1 – 14 Computer Press Brno geografia, GIS CES Mapy na Webe, mapy na sieti, AutoDesk, AutoDesk MapGuide, ESRI, Internet Map Server, MapObjects Interner Map Server, Intergraph, GoeMedia Web Map, MapInfo, MapXtreme, MapXsite, Kinetix, AUGI Wish List, ArcView 3.1, volebný server, CAD Reader článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 4, p. 14 – 22 Computer Press Brno geografia, GIS CES AutoCAD R14, MGE Reader, MGE Intergraph, MicroStations GeoGraphics (MSG), *.DGN, AVReports, Crystal Reports. GIS na okresnom úrade Příbram, Dečín, geografické dáta na www, prepojenie databáz, tvorba GIS na www, MacroTEL 3.5, zber polohopisných dát článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 4, p. 22 – 42 Computer Press Brno geografia, GIS CES kontrola polohopisných dát, siete SPT Telecom, geografická databáza ArcČR 500, GIS firmy, GIS v štátnej správe, fotogrametria, IGUG, GPS prijímače, Garmin GPS III, Magellan 2000XL, Eagle Explorer, Magellan Pioneer, laserové meracie prístroje, ArcCAD v14 článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 4, p. 42 – 44 Computer Press Brno geografia, GIS CES grafické akcelerátory Intense 3D Wildcat, zosúladenie súradníc, transformácia súradnicového systému, geocentrický systém WGS-84, S-JTSK, S-42/83, lineárna transformácia, nelineárna transformácia, ťažisko identických bodov, GPS, transformačné parametre článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 4, p. 44 – 46 Computer Press Brno geografia, GIS CES zbytkové rezidúa, identické body, CS-NULRAD-92, EUREF-89, stredné chyby, zvýšenie presnosti, DatTra – Datum Transformation, TraPar – Computation of Transformation Parameters, atmosférické korekcie ACTORem2, ERDAS Imagine, družicový snímok, GEOSYSTEMS článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 4, p. 46 – 49 Computer Press Brno geografia, GIS CES kovariančné matice identických bodov, nivelácia, nehomogenita S-JTSK, nepresnosť S-JTSK, fotogrametria, tvorba digitálneho modelu terénu územia zasiahnutého povodňami z júla 1997 pre potreby GIS analýz, ČR, záplavová čiara, ortofotomapa článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 4, p. 50 – 63 Computer Press Brno geografia, GIS CES prevencia s GIS, cielené hospodárenie, ArcView Business Analyst, rozhodovanie v obchode, RouteXpert, záchranný systém, GIS – nástroj dispečerov, Microsoft SQL Server, Ariane, SPOT 4 článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 1 – 8 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES informačný systém ochrany prírody ISOP, Himaláje rastú, ArcView, Tracking Analyst, spolupráca s GPS, modul geologia, modul fytocenológia, modul botanika, modul lokality, modul zoológia, modul MCHÚ, modul pamätné , panchromatické zobrazenie článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 8 – 12 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES inventarizácia porastov, charakter dát DPZ, lokalizácia kôrovca, spektrozonálne snímkovanie, diagnóza rastritída, image processing, JPEG kompresia, Image Viewer 7.0, I/RAS C 6.0, spektrozonálna klasifikácia, filtrácie, spracovanie obrazu, transformácie článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 12 – 20 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES automatická vektorizácia, Image Analyst 7.0.1, analýza rastra, archiv leteckých snímkov armády ČR, história leteckého snímkovania ČR, utajovanie leteckých snímkov, využitie leteckých snímkov, GIS na CHKO, ČÚOP, koncepcia GIS, Vtáčí ostrov v Chrudime článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 20 – 24 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS, DPZ CES Velké Dářko, lokálny informačný systém, HELP Service – Mapping, výskum technológií DPZ, aktualizácia dát CORINE, technológia automatizované interpretácie dát DPZ, multitemporálne analýzy, neriadená klasifikácia, automatizovaná vektorizácia článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 24 – 28 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES princíp detekcie homogénnych farebných plôch v klasifikovaných dátach, eliminácia mixelov, filtrácia mixelov, GIS na Webe, Arc/INFO 8.0, distibuovaná softwarová architektúra, objektový dátový model, podpora UNIX, podpora Windows NT, ArcCatalog, ArcMap článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 28 – 29 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES ArcToolbox, SDE 4.0, ArcLogistics, ArcFM, ArcSDE, ArcExplorer, MapObjects, Internet Map Server 3.0, ArcView GIS, ArcVoyager, MicroStation/J, jadro Parasolid, HSI, ESRI konferencia, HSI, Bentley, MacroTel, MacroGeo, PowerGeo článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 30 – 33 Computer Press Brno medicína, výpočtová technika, geografia, GIS CES tvorba vegetačných máp použitím spektrozonálnych snímkov a GIS, geoinžinierstvo, MicroStation GeoWater, MicroStation GeoWaste-Water, digitalizácia, tvorba grafického výstupu, interpretácia snímkov, interpretácia terénneho prieskumu, Tetínske skály článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 34 – 40 Computer Press Brno lesníctvo, výpočtová technika, geografia, GIS CES hydrologické modelovanie malých povodí, GIS, využitie GIS, Foresta SG, BasMapX, GIS v zdravotníctve, GIS v lesníctve, informačnén technológie varujú, informačné technológie nezachránia, Európska hospodárska komisia pri OSN, ICP Forest článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 40 – 44 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES monitoring stavu lesov, defoliácia, GÚSES Strakonice, biocentrum, biokoridor, mapa aktuálneho stavu , vrstva skupín typov geobiocénov, Topol, atomatická vektorizácia AUTOGEN, MVview, SView, Baset 4, WeBaset článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 44 – 50 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES GIS v podniku Brněnské veletrhy a výstavy, a.s., ESRI pre R/3, lineárne siete, Geopak, GeoDynSeg, inžinierske siete, vzdelávanie v GIS-e, štúdium programu UniGIS, dynamická analýza lineárnych prvkov, Océ, MicroStation, formát RTL, stratifikácia krajiny článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 50 – 52 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES AVHRR, GeoMedia pre TopoL, optický systém vysokého rozlíšenia, multispektrálny skener, hyperspektrálne meranie, meranie odrazových vlastností vegetácie, meranie odrazových vlastností pôdy, pasívne mikrovlnné rádiometre, výber satelitu článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 52 – 58 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES aktívne mikrovlnné meranie, Hewlett-Packard DesignJet 2500CP, MapInfor Professional 5.0, HP-GL/2, HP-RTL, Adobe PostScript Level 3, hardwarový RIP, automatická farbená kalibrácia, farby PANTONE, MUTOH Falcon RJ-800, MUTOH Falcon RJ-4000, PCMIA karta článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 5, p. 58 – 64 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES GIS pre tvorbu krajiny, MŽP ČR článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 6, p. 1 – 12 Computer Press Brno kartografia, digitálna fotogrammetria, výpočtová technika, geografia, GIS CES správna tvorba mapy, kartografia a GIS, kartografické chyby, GIS nie je mapa, pseudomapy, digitálna fotogrammetria, spracovanie obrazu, počítačové videnie, filtrovanie, ostrenie, zmena kontrastu, automatické rozpoznávanie objektov článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 6, p. 12 – 14 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES automatické generovanie digitálneho modelu terénu, neoperatívnosť automatického procesu, manuálne opravy, triangulácia, digitálny fotogrammetrický systém, získanie digitálnych snímkov, rádiometrické korekcie, anaglyfy, polarizovaná obrazovka článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 6, p. 14 – 15 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES polarizované okuliare, image shuttering, korekcia vyrovaním histogramu, korekcia úbytku svetla, filtrácia obrazu, odstránenie šumu, ostrenie obrazu, stereo vyhodnocovanie, generovanie DMT, hľadanie maxím korelačných funkcií, tvorba ortofotosnímku článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 6, p. 15 – 17 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES letecká fotografia, centrálna projekcia, rôzna výška, radiálne posuny, diferenciálne prekreslenie snímku, prekreslenie mostu, narovnanie skrátených budov, fotogrammetrický software, OpenGIS, OGC – OpenGIS Consortium, otvorený systémový základ, TOPOBASE článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 6, p. 17 – 19 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES Oracle Spatial Data Cartridge, relačná databáza, referenčná integrita, C-Plan AG, jednoduchší import, jednoduchší export, prevodníky, SPOT 4, ERS-1, portrét z obežnej dráhy, skener VEGETATION, HRVIR, spektrálne pásma, globálna oceánografia, AÉROSPATIAL článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 6, p. 19 – 36 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES Meteostat – MSG, SEXTANT AVIONIQUE, GLONASS, GPS a GIS, cielené hospodárenie, off-line, on-line, priame prepojenie, nepriame prepojenie, GeoBáza, Ozi Explorer, geofantázia, 3D atributálne geodáta, 3D analýza, GIS konferencia, POZEM 5.20, LIDS IT, Review+ článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 6, p. 36 – 54 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES Viewer+, WebViewer+, LKW Liechtenstein, digitálne spracovanie geologických a účelových máp 1:50 000, digitalizácia, vektorizácia, referenčná mapa Plzne, MIS, mapové na fóliach PET, lesnícke digitálne mapy, TopoL, digitalizácia vrstiev, ORBIS MAPPER článok 1211-1082

1998 Geoinfo, No. 6, p. 54 – 66 Computer Press Brno výpočtová technika, geografia, GIS CES tlač máp, POHAN, GIS v archeológií, Pohansko, prezentácia archeologických dát, analýza archeologických dát, TerraServer, databáza družicových snímkov, geokódovanie článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 1. časť 1999 Geoinfo, No. 1, Supplement, p. 1 – 20 Computer Press Brno GIS, geografia CES Úvod do GIS, využitie GIS, difinícia GIS, GIS a CAD, história GIS, dáta, priestorové dáta, geodáta článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 2. časť 1999 Geoinfo, No. 2, Supplement, p. 1 – 8 Computer Press Brno GIS, geografia CES GIS, reálny objekt, geoprvok, vlastnosti geoprvku, priestor, stanovanie polohy, georeferencia, geokódovanie, globálne súradnicové systémy, lokálne súradnicové systémy, geografický súradnicový systém, kartézsky súradnicový systém, priame stanovenie polohy článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 2. časť 1999 Geoinfo, No. 2, Supplement, p. 9 – 15 Computer Press Brno GIS, geografia CES nepriame stanovenie polohy, meranie vzdialenosti, metrika, euklidovská metrika, manhattanovská metrika, topológia, graf incidencie, graf priľahlosti, priestorové vlastnosti geoprvku, tematická zložka geoprvku, identifikačná vlastnosť, doména článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 2. časť 1999 Geoinfo, No. 2, Supplement, p. 15 – 20 Computer Press Brno GIS, geografia CES nedefinovaná hodnota, neznáma hodnota, časové vlastnosti geoprvku, neaktuálne dáta, zachytenie času, funkčné vlastnosti geoprvku, akostné vlastnosti geoprvku článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoinfo, No. 3, Supplement, p. 1 – 3 Computer Press Brno geografia, GIS CES dátové modely, životnosť dát, dátové modelovanie, dátové štruktúry, transformácia reálneho sveta do prostredia GIS, GIS ako obraz reálneho sveta, mentálny model, , strata informácií, prístupy k zostavovaniu dátových modelov článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoinfo, No. 3, Supplement, p. 3 – 4 Computer Press Brno geografia, GIS CES javovo orientovaný prístup k zostavovaniu dátových modelov, aplikačne orientovaný prístup k zostavovaniu dátových modelov, dátový model v GIS, klasické dátové modely, objektovo orientované dátové modely, rastrový dátový model, vektorový dátový model článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoinfo, No. 3, Supplement, p. 4 – 6 Computer Press Brno geografia, GIS CES hybridný dátový model, rastorvý dátový model, bunka rastru, neexistencia explicitne vyjadrenej topológie, faktor ovplyvňujúci reprezentáciu, kontinuálny raster, ukladanie dát, textový súbor, matica, run-lenght-encoding, quadtree, leaf node, listový uzol článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoinfo, No. 3, Supplement, p. 6 – 8 Computer Press Brno geografia, GIS CES internal node, medziľahlý uhol, root node, koreňový uzol, lineárna quadtree, Mortonov kľúč, pyramída, realizácia jednotlivých zložiek popisu geoprvkov, vektorový dátový model, schematické členenie podľa geoprvkov, jedinečcný identifikátor, vektor, bod článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoinfo, No. 3, Supplement, p. 8 – 9 Computer Press Brno geografia, GIS CES línia, arc, oblúk, uzol, node, vrchol, vertex, plocha, nespojené dátové modely, topologické dátové modely, topologický model, MGE, priame zaznamenávanie geometrickej zložky geoprvku v grafickej podobe, ukladanie tematickej zložky článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoinfo, No. 3, Supplement, p. 9 – 10 Computer Press Brno geografia, GIS CES jednoduché súborovo orientované dátové štruktúry, hierarchické dátové štruktúry, stromové štruktúry, koreň, rodičovský prvok, sieťové dátové štruktúry, relačné dátové štruktúry, systém riadenia bázy dát – SRBD – Data Base Management System – DBMS článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoinfo, No. 3, Supplement, p. 11 – 12 Computer Press Brno geografia, GIS CES vektorový dátový model a časová zložka, ArcStorm, zhodnotenie vektorového dátového modelu, priestorová databáza, geometrická zložka, tematická zložka, časová zložka, zložka popisu vzťahov, zložka popisu operácií, hybridný dátový model článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoinfo, No. 3, Supplement, p. 12 Computer Press Brno geografia, GIS CES jednotné spracovanie vektorových a rastrových dát, lineárne quadtree, edge node, hranová bunka, objektovo orientované dátové modely, kritika dátových štruktúr, ukladanie a rýchlosť manipulácie s dátami, presnosť reprezentácia reálneho sveta článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoinfo, No. 3, Supplement, p. 12 – 13 Computer Press Brno geografia, GIS CES redukcia geoprvkov, lokalizácia geoprvkov, oddelenosť tematických údajov, sťaženie tvorby priestorových analýz, objektovo orientovaný GIS – OOGIS, OODBMS – objektovo orientovaný databázový systém, relačné , objektovo orientované databázy článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoinfo, No. 3, Supplement, p. 13 – 15 Computer Press Brno geografia, GIS CES popis geoprvku, zhodnotenie dátových modelov, rastrový dátový model, vektorový dátový model, objektovo orientovaný dátový model, štruktúra aplikácie GIS, plánovanie GIS, zavádzanie GIS, doba návratnosti, investície, náklady a prínosy článok 1211-1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoinfo, No. 3, Supplement, p. 15 – 18 Computer Press Brno geografia, GIS CES agresívne investovanie, pravidlo 80 – 20, plánovanie vs. projektovanie GIS, návrh databázy, konverzia dát, interpretácia zdroja, údržba dát článok 1211-1082

Huxhold W.E., Levinsohn A.G. Managing Geographic Information System projects 1995 Oxford University Press Oxford GIS ENG GIS, manažment neznámy

Kolář J. Geografické informačné systémy 10. 1997 ČVUT Praha GIS, geografia CES GIS skriptá

2000 Geoinfo, No. 3, p. 1 – 18 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Možnosti digitálneho spracovania uzemnoplánovacej dokumentácie, GIS okresu Tábor, Krajinné plánovanie a GIS, príprava podkladov pre územný plán obce, GIMIS, MGE PC, MDL aplikácie, MAG, dáta sú načítané z relačnej databázy, transformácia ASP do HTML (XML) článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 18 – 20 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES GIS – klient Internet Exploreru, Využitie DPZ na monitoring maloplošných chránených území, vzájomné vzťahy a , interpretačný kľúč, multispektrálna klasifikácia, ručná interpretácia, vizuálna interpretácia, MCHÚ, rektifikácia článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 20 – 22 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES zameranie vlícovacích bodov, metóda transformácie, ortorektifikácia, kvalita snímkov, analógové letecké snímky, stmavnutie okrajov leteckých snímkov, analógova digitálne vyhodnotenie snímkov, vyhodnotenie tematických vrstiev článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 22 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES automatický versus vizuálny spôsob vyhodnotenia, družicové dáta, stredné infračervené spektrum, zdravotný stav vegetácie, vlhkosť pôdy, farebné snímky, panchromatické snímky, vhodnosť typu snímkov, spektrozonálne snímky, multispektrálne snímky článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 22 – 24 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES letecké snímky, Získanie dát – technológie, digitalizácia máp, porovnanie technicko-ekonomických parametrov jednotlivých metód, priestorová presnosť dát, náklady na získanie dát, veľmi presné dáta, družicová geodézia, GPS metódy, ortofotogrammetria článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 24 – 25 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES fuzzy logika, procesná analýza GIS, systémová analýza GIS, efektívna aktualizácia, kozmický diaľkový prieskum, signálne informácie, aktualizácia geodatabázy, monitoring územia, identifikácia zmien, lokalizácia zmien, podrobné zmapovanie zmien článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 24 – 25 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES fuzzy logika, procesná analýza GIS, systémová analýza GIS, efektívna aktualizácia, kozmický diaľkový prieskum, signálne informácie, aktualizácia geodatabázy, monitoring územia, identifikácia zmien, lokalizácia zmien, podrobné zmapovanie zmien článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 24 – 25 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES fuzzy logika, procesná analýza GIS, systémová analýza GIS, efektívna aktualizácia, kozmický diaľkový prieskum, signálne informácie, aktualizácia geodatabázy, monitoring územia, identifikácia zmien, lokalizácia zmien, podrobné zmapovanie zmien článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 24 – 25 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES fuzzy logika, procesná analýza GIS, systémová analýza GIS, efektívna aktualizácia, kozmický diaľkový prieskum, signálne informácie, aktualizácia geodatabázy, monitoring územia, identifikácia zmien, lokalizácia zmien, podrobné zmapovanie zmien článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 24 – 25 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES fuzzy logika, procesná analýza GIS, systémová analýza GIS, efektívna aktualizácia, kozmický diaľkový prieskum, signálne informácie, aktualizácia geodatabázy, monitoring územia, identifikácia zmien, lokalizácia zmien, podrobné zmapovanie zmien článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 4, p. 1 – 6 Computer Press Brno geografia, GIS CES vektorová grafika, Autodesk SDF, ESRI Shapefile, WebCGM, W3C, SVG – Scalable Vector Graphics, Internet Mapper, WWW GIS, PGS LAVA/MAGMA, Integrácia GIS a informačných systémov, digitálny priestorový model sveta, coloorganizačné informačné procesy článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 4, p. 6 – 8 Computer Press Brno geografia, GIS CES podpora riadenia, SRP – Spatial Resource Planning, ERP – Enterprise Resource Planning, atribútové dáta, správa termatických dát, využitie WWW prostredia, budúcnosť GIS, objektovo komponentné GIS, dátový model GIS, skripty AML, DBMS, geometrický model článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 4, p. 9 – 13 Computer Press Brno geografia, GIS CES run-time, editácia množiny heterogénnych prvkov, modelovanie zložitých prvkov v sieťach, geometria parametrizovaných kriviek, verzované správy systému, optimistické , rôzna reprezentácia jedného prvku, virtuálny realita a GIS, 3D model, VRML článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 4, p. 13 – 18 Computer Press Brno geografia, GIS CES Ako sa začínalo s DPZ, Středisko dálkového průzkumu Země – SDPZ, multispektrálny projektor, analytický prekreslovač RECTIMAT, Kartoflex, Topocart, História, súčasnosť a budúcnosť kozmického DPZ, americké fotoprieskumné , CORONA, ARGON, LANYARD článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 4, p. 18 – 19 Computer Press Brno geografia, GIS CES špionážne lety CIA, U-2, Powersova aféra, National Photo Interpretation Centre, pilotované lety GEMINI, Synoptic Terrain Photography – S-005, Synoptic Weather Photography – S-006, program Apollo, orbitálna stanica SKYLAB, Landsat článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 4, p. 20 – 24 Computer Press Brno geografia, GIS CES SPOT – Systeme Pour l`observation de la Terre, IRS, WiFS, radar, ERS-1, ERS-2, JERS, Fuyo, RADARSAT-1, Jet Propulsion Laboratory – JPL, SEASAT, Shuttle Imaging Radar-A – SIR-A, SIR-B, STS-59, STS-68, Terra, Earth Orbiter, Earth Observing, SPOT 5 článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 4, p. 24 – 30 Computer Press Brno geografia, GIS CES LIGHTSAR, QuickBird, Informačný systém diaľničnej a cestnej siete ČR, Východočeský centrálny dátový sklad správcov siete, regionálne združenie správcov sietí, technológia relačných databáz, aktualizácia dátového skladu, nevýhody DGN výkresov, GeoArchiv článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 4, p. 30 – 36 Computer Press Brno geografia, GIS CES ER Mapper 6.0, letecká meračská fotografia, geometrická transformácia, vytváranie mozaiky leteckých snímkov, rádiometrické vyrovnanie, klasifikácia multispektrálneho obrazu, IDRISI, CartaLinx, multikriteriálne rozhodovanie, multidestinátne rozhodovanie článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 4, p. 36 – 62 Computer Press Brno geografia, GIS CES manažment v podmienkách neistoty – uncertainity management, ArcView GIS 3.2, Database Access 2.0, CadReader načíta DGN, DXF, DWG, Ameba – IS, Mestské katastry v Nicarague, Digital Print Room – systém pre ukladanie digitálnych výkresov článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 5, p. 4 – 14 Computer Press Brno geografia, GIS CES GIS vp vodnom hospodárstve, HEIS ČR, GS Web, GISyPo – GIS povodí, Hodnostenie v ČR, imisné monitorovacie siete, sledovanie atmosférickej depozície, ISKO – Informačný systém kvality ovzdušia, národná emisná bilancia článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 5, p. 14 – 25 Computer Press Brno geografia, GIS CES REZZO – Register emisií a zdrojov znečisťovania ovzdušia, mapovanie imisií a ich depozície, koncentrácie ŤK klesajú, Nezamestnanosť v ČR, 3D GIS, GRASS, GRASS 3D extension, Metainformačné systémy a geoinformácie, CAGI – Česká asociácia pre geoinformácie článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 5, p. 26 Computer Press Brno geografia, GIS CES GDDD – Geographical Data Description Directory, GEIXS – Geological Electronic Information Exchange, ILS – Information Locator Service, NCGI – National Clearinghouse for Geoinformation, SNIG – National System for Geographic Information článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 5, p. 26 – 50 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES ESMI – European Spatial Metadata Infrastructrure, kozmického DPZ, Ukladanie priestorových dát v relačných databázach, popis , priestorové databázy, Baset 4.0, T-mapViewer, ESRI, JRC Ispra, CGMS – Crop Growth Monitoring System článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 5, p. 50 – 60 Computer Press Brno geografia, GIS CES sledovanie parametrov ovplyňujúcich výnosy poľnohospodárskych plodín a predpovede ich výnosov článok 1211-1082

Voženílek Vít, Kaňok Jaromír Tvorba tematických máp v GIS, 1. časť 1999 Geoinfo, No. 4, Supplement, p. 3 – 6 Computer Press Brno tematická kartografia, GIS CES tematická mapa, druhy tematických máp, temetická kartografia, tematická mapa, geografická mapa, analytické mapy, komplaxné mapy, syntetické mapy, konštrukčné základy tematických máp, referenčné plochy, geoid, rotačný referenčný elipsoid článok 1211-1082

Voženílek Vít, Kaňok Jaromír Tvorba tematických máp v GIS, 1. časť 1999 Geoinfo, No. 4, Supplement, p. 6 – 8 Computer Press Brno tematická kartografia, GIS CES Besselov elipsoid, Krasovského elipsoid, Hayfordov elipsoid, elipsoid IAG 1967, referenčný elispoid WGS 1980, referenčný elispoid WGS 1984, referenčná guľa, referenčná rovina, kartografické zobrazenia, plochy zobrazovacích plôch, kartografické skreslenie článok 1211-1082

Voženílek Vít, Kaňok Jaromír Tvorba tematických máp v GIS, 1. časť 1999 Geoinfo, No. 4, Supplement, p. 8 – 11 Computer Press Brno tematická kartografia, GIS CES plochy, uhly, dĺžky, dĺžkové skreslenie, plošné skreslenie, uhlové skreslenie, vyrovnávacie zobrazenie, kompenzačné zobrazenie, ekvideformáty, izokoly, výber kartografického zobrazenia, súradnicové systémy, jednoznačné určenie plochy, zemepisné súradnice článok 1211-1082

Voženílek Vít, Kaňok Jaromír Tvorba tematických máp v GIS, 1. časť 1999 Geoinfo, No. 4, Supplement, p. 11 – 13 Computer Press Brno tematická kartografia, GIS CES priestorové pravoúhle súradnice, kartografické súradnice, pravoúhle rovinné súradnice, polárne rovinné súradnice, obsah tematických máp, topografický podklad, tematický obsah, zostavenie obsahu tematickej mapy, kartografické procedúry článok 1211-1082

Voženílek Vít, Kaňok Jaromír Tvorba tematických máp v GIS, 1. časť 1999 Geoinfo, No. 4, Supplement, p. 13 – 19 Computer Press Brno tematická kartografia, GIS CES metódy kartografického znázorňovania, kompozícia tematických máp, základné kompozičné prvky, mapové pole, názov mapy, mierka, legenda, tvorba legendy, štrukturalizácia tematického obsahu, nadstavbové kompozičné prvky, tiráž, smerovka, logo, tabuľky článok 1211-1082

Voženílek Vít, Kaňok Jaromír Tvorba tematických máp v GIS, 1. časť 1999 Geoinfo, No. 4, Supplement, p. 19 – 20 Computer Press Brno tematická kartografia, GIS CES grafy, diagramy, schémy, vedľajšie mapy, obrázky, textové polia, blokdiagramy, citácie, registre, zoznamy, reklamy článok 1211-1082

Voženílek Vít, Kaňok Jaromír Tvorba tematických máp v GIS, 2. časť 1999 Geoinfo, No. 5, Supplement, p. 1 – 20 Computer Press Brno tematická kartografia, GIS CES znázornenie kvalitatívnych znakov, figurálne , bodové znaky, čiarové znaky, líniové znaky, areálové znaky, plošné znaky, schémy, tabuľky, grafy, diagramy článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 6, p. 4 – 15 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES generácia Landsatov, Landsat 7, Landsat 1, Landsat 2, Landsat 3, Landsat 4, Landsat 5, Landsat 6, Landsat 7, Buzana – mentálne mapy – Mind maps, GITA – Geospatial Information & Technology Association, AM/FM systém, automatické mapovanie a spáva vybavenia článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 6, p. 16 – 29 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES letecká fotogrammetria, štart družice IKONOS, SpaceImaging, rozlíšenie 1m, GIS a dynamický model rozptylu znečisťujúcich látok v ovzduší, forogrammetria v PhoTopoL Stereo v. 5.5, vizualizácia zmien krajinnej pokrývky, zosuv pôdy, predpoklad zosuvov článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 6, p. 30 – 37 Computer Press Brno geografia, GIS CES územný rozvoj Bratislavy v rokoch 1949 – 1997, historický vývoj mesta, klimatické modely, GCM, AGCM – model atmosféry, OGCM – model oceánu, predpoveď klimatického systému, generalizácia digitálnych geomorfologických máp článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 6, p. 38 – 54 Computer Press Brno geografia, GIS CES zovšeobecnenie mapových prvkov, výber vyjadrovaných skutočností, kartografická harmonizácia, digitálna kartografia, kompresia digitálnych obrázkov, ECW – Enhanced compressed wavelet, Image Web Server, telefón s GPS, MapInfoProffesional 5.5, ArcInfo 8 článok 1211-1082

1999 Geoinfo, No. 6, p. 55 – 60 Computer Press Brno geografia, GIS CES ArcSDE 8 článok 1211-1082

Voženílek Vít, Kaňok Jaromír Tvorba tematických máp v GIS, 3. časť 1999 Geoinfo, No. 6, Supplement, p. 1 – 21 Computer Press Brno tematická kartografia, GIS CES Prezentácia kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií, kvantitatívne údaje, kartodiagramy, kartogramy, analýza tečkové mapy, dasymetrická analýza, dasymetrické metódy, analýza kartogramická, metódy izolinií, delenie stupníc, stupnice článok 1211-1082

Mapa objemovej aktivity radónu v pôdach a koncentrácie radónu v podzemných vodách, SR 2000 Geoinfo, No. 1 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 1, p. 6 – 13 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Vodné v ohrození, využitie DPZ a GIS pri hodnotení transportných procesov v povodí, hrozba pôdnej erózie, identifikácia a kvantifikácia škody pomocou DPZ a GIS, degradácia pôdy, výpočet erózneho odnosu, vizuálny prejav erózie článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 1, p. 13 – 16 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES morfologické zmeny povrchu, NDVI – normalizovaný diferencovaný vegetačný index, erózny proces, areál akumulácie, transport uvoľneného pôdneho materiálu, expozícia, sklonitosť nad 15°, Integrované hodnotenie erózných rizík, pôdna erózia článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 1, p. 16 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES hodnotenie krajiny z hľadiska náchylnosti k vodnej erózii, erozivita, erodibilita – náchylnosť k erózii, USLE – Wischmeierova – Smithova univerzálna rovnica staty pôdy – Universal Soil Loss Equation, krajina a erózny proces, rule-based modelovanie článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 1, p. 16 – 22 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Modelovanie eróznych procesov, sklona tvar povrchu, geologické pomery, pôdne pomery, land use, simulované erózne procesy, Byt IN pri povodniach, modelovanie rozsahu zaplavovaných území v okolí hornej časti toku Moravy na Slovensku článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 1, p. 22 – 25 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES sofvér Delft FLS – dvojrozmerné modelovanie povodňových javov, modelovanie povodne, simulácia povodne, Projekt JEN – Jednotné evidence nemovitostí v Pražskej energetike, majetkoprávne vzťahy, evidencia stavieb, stavebná dokumentácia, evidencia pozemkov článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 1, p. 25 – 28 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES evidencia stavieb, tvorba digitálneho modelu terénu pomocou družicových dát, spracovanie družicových stereodvojíc, korelácia, výber vlícovacích bodov, prevod do epipolárnej geometrie, radargrametria, spracovanie radarových interferometrických dvojíc článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 1, p. 28 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES interferometria, odrazivosť povrchu, fázová zložka, trojrozmerný model zemského povrchu, generácia výškového modelu, družicový digitálny model terénu, šumové hodnoty, vyhladenie, výšková presnosť, interakcia slnečného žiarenia a zemského povrchu článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 1, p. 28 – 36 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES interakcia radarového žiarenia a zemského povrchu, výška vegetácie, výška zástavby, priebeh terénu, odmaskovanie rôznych typov zemského krytu aplikáciou polynomickej transformácie, zememeračstvo, perspektívy vo vzdelávaní v GIS-och článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 1, p. 36 – 61 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES GIS na základnej škole, tablet Wacom Intuos A3, MIS SPIN, fy Stereophoto, Sympózium Digitálna planéta Zem, Peking 29.11. – 2.12.1999, deklarácia o Digitálnej planéte Zem, obsah ročníku 1999 článok 1211-1082

Voženílek Vít, Kaňok Jaromír Tvorba tematických máp v GIS, 4. časť 2000 Geoinfo, No. 1, Supplement Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES hodnotenie tematických máp, produkcia tematických máp a atlasov, tematické mapy Českého zememeračského a katastrálneho úradu – ČÚZK, tematické mapy Geografického ústavu ČSAV článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 1 – 10 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Kanadské vládne iniciatívy v oblasti GIS, Kanadská infraštruktúra geopriestorových údajov – KIGÚ, CEONET – Canadian Earth Observation Network – Kanadská sieť pre sledovanie Zeme, mapy, satelitné snímky, Národný atlas Kanady, TWIST na webe článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 10 – 14 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Využitie technológie webového aplikačného serveru, IMS – Internet MapServer, technológia aplikačného serveru, Team Web Informatio System, Nové cesty k užívateľom v Transgase, XML, WAP a GIS – využitie internetových a mobilných technológií, WAP článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 14 – 16 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES jadro XML, XSL – Extensible Stylesheet Language, vytvorenie dynamických stránok , DataSquall, WASP – Magic Server Page, jazyk Magic, Kodak má na IKONOS 2 kameru, IKONOS, Modul optical Telescope Assembly, vybrúsené zrkadlo, modul Focal Plane Unit článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 16 – 20 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES modul Digital Processing Unit, GIS mesta Ostrava na Internetu a intranetu, sprístupnenie dát, MapObjects 1.2, MapObjects IMS 2.0, mapový server, ODBCDirect, GIS na železnici – Pasport odvetvia elektrotechniky a energetiky Českých dráh, České dráhy článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 22 – 27 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Skutočné sny o projekte GAIA, Ráz krajiny ČR, GIS a DPZ pomáhajú k identifikácii a hodnoteniu rázu krajiny, krajinný ráz, zisťovanie krajinného rázu, biota, súčasná krajina, typizácia krajiny článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 28 – 35 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Precision farming – nový prístup k pestovaniu poľnohospodárských plodín, letecké multispektrálne snímkovanie, odraz žiarenia, NDVI, mapovanie výnosov, GIS na okresnom úrade – využitie GIS pozemkovými úradmi článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 36 – 41 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Geografické informácie pre poľnohospodárstvo, precision farming – PF, živiny v pôde, pH pôdy, zhutnenie pôdy – penetogram, mapa úrody, výnos, stav zaburinenia, štruktúra zaburinenia článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 42 – 43 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Informácie o životnom prostredí z vesmíru – Program pozorovania Zeme EOS – Earth Observing System, satelity, vesmírne laboratória ISS, ekosytémov, biochémia ekosystémov, biológia cyklu uhlíky, biochémia cyklu uhlíka, obeh vody, obeh článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 43 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES klímy, predpoveď počasia, chémia atmosféry, výskum pevného zemského telesa, priebeh hydrologických procesov, priebeh biochemických procesov, priebeh atmosférických procesov, priebeh ekologických procesov, priebeh geofyzikálnych procesov článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 43 – 44 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES satelity, ERBS, UARS, TOPEX, NSCAT/ADEOS, TOMS/Earth Probe 96, TRMM, SeaWiFS/OrbView2, POES, LANDSAT 5, DMPS, ERS-1, ERS-2, JERS-1, ADEOS, Terra AM, QuickScat, Lansat 7, ACRIMSAT, NMP/EO-1, METEOR 3M-1, Jason-1, ENVISAT Series, ADEOS II, ESSP/VCL, EOS PM článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 44 – 45 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES ESSP/GRACE, ICESat, ALOS, SORCE, EOS CHEM, ISS SAGE III, ESSP/PICASSO-CENA, ESSP/CloudSat, METOP Series, ATMOS Series, predmet monitoringu a použité prístroje, slnečné žiarenie, celková slnečná radiácia, ultrafialové spektrum žiarenia, článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 45 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES oblačnosť, tok žiarenia na hornú hranicu atmosféry a zemský povrch, zrážky, teplota atmosféry, chemizmus troposféry a ozónu, chemizmus stratosféry, stratosférické a troposférické aerosóly, atmosférická vlhkosť, pevnina, pokrytiem plôch, využitie plôch článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 45 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES dynamika vegetácia, dynamika zmien vegetácie, povrchová teplota, výskyt požiarov, rozšírenie požiarov, teplotné anomálie, vplyv vulkanickej činnosti, frekvencia výskytu erupcií a súvisiace teplotné anomálie a dopady, vlhkosť na pevnine, oceán článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 45 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES povrchová teplota vody, fytoplanktón, rozptýlená organická hmota, polia vetrov, kryosféra, ľad na pevnine, topgrafia pevninského ľadovcového štítu, kolísanie objemu ľadovcového štítu, zmena ľadovcov, monitoring morského ľadu, rozšírenie morského ľadu článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 45 – 49 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES koncentrácia morského ľadu, pohyb morského ľadu, teplota morského ľadu, snehová pokrývka, rozšírenie snehovej pokrývky, vodný objem snehovj pokrývky, GIS a budúci učitelia zemepisu – príprava študentov Pedagogickej fakulte MU v Brne, GIS v školskej praxi článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 50 – 55 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Výuka GIS v smere geodézie na Stavebnej fakulte ČVUT v Prahe, recenzia GS Web, GEOVAP, dátový sklad, relačná databáza, podpora redliningu, ArcInfo a ArcView na českej scéne, ARCDATA Praha s.r.o., konferencia GIS Ostraba 2000 článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 2, p. 56 – 59 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Informačné systémy v lesníctve a poľnohospodárstve, Casino-21, SETI@home, zachytenie signálu mimozemskej civilizácie, klimatické modelovanie článok 1211-1082

Pokorný Jaroslav SQL v troch lekciách, lekcia I 2000 Geoinfo, No. 2, Supplement, p. 1 – 8 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES relácie, tabuľky, relačný model dát, tabuľka ako reprezentácia relácie, integritné obmedzenie, schéma relačnej databázy, operácie s reláciami, selekcia a projekcia, spojenie, kartézsky súčin, zjednotenie, prienik, rozdiel, operácie za relačnou algebrou článok 1211-1082

Pokorný Jaroslav SQL v troch lekciách, lekcia I 2000 Geoinfo, No. 2, Supplement, p. 8 – 20 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES jazyk SQL, definícia dát v SQL, typy dát v SQL, CREATE TABLE, ALTER TABLE, DROP TABLE, CREATE SCHEMA, indexy v SQL, manipulácia dát v SQL, SELECT, jednoduché príkyzy v SQL, tri logické hodnoty, aritmetika, agregačné funkcie, KONSTRUKT GROUP BY, článok 1211-1082

Pokorný Jaroslav SQL v troch lekciách, lekcia I 2000 Geoinfo, No. 2, Supplement, p. 20 – 24 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Sémantika agregačných funkcií, hodnotové výrazy článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. Špeciál, p. 1 – 18 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Kataster nehnuteľností v ČR, Kokeš, MISYS, Využitie nových technológií v Katastri nehnuteľností SR, ActiveX, aplikácia Kataster, Berit a kataster, nové ISKN, Internetizace ČR, Internet v štátnej správe a smaspráve, Sieť referenčných staníc DGPS v ČR a SR článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. Špeciál, p. 18 – 20 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES napojenie na sieť, zameranie polohových súradníc, AutoCAD Map 2000, práca s grafickými dátami, práca s negrafickými informáciami, globálny súradnicový systém, prezentácia a vykresľovanie, plávuce výrezy, rozvrhnutie, ArcPad 5, mobilné mapovanie článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. Špeciál, p. 20 – 25 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES spolupráca Intergraph a Bentley, ATLAS DMT 3.8, MapInfo Professional 6.0, Topol Digit – práca s vektorovými dátami, HP DesignJet 1055CM, PUKNi – prehliadačka, tecnológia GeoMedia článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 25 – 26 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES panchromatické snímky SPOT, letecká fotogrammetria, zemranie pomocou GPS, geodetické zameranie, ArcInfo, CLAPAS a lesnícke mapy, heterogenita, automatické spracovanie satelitných dát, automatická klasifikácia článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 26 – 27 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES filtračná metóda CLAPAS – Classement de Paysages et Segmentation, frekvenčné histogramy, klasifikované ketegórie, generalizácia obrazu, referenčné krajinné motívy, minimálna veľkosť, maximálna veľkosť, spracovanie štvorcového okna článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 27 – 31 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES hodnoty priestorových vzdialenostných vektorov, algoritmus Manhattan, algoritmus Kolmogorov, Digitálna fotogrammetria ATLAS + TopoL = 3D GIS, digitálny model terénu, tvorba ortofotomáp, automatická korelácia stereopárov, stereo vyhodnocovanie článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 31 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES technológia automatizovanej tvorby vrstevníc, výpočet orientácií snímkov aerotriangulačným modelom AeroSys, automatická korelácia stereopárov, odstránenie chýb korelácie v stero móde, hoblovanie, eliminácia chýb, vyhladenie modelu, kontrola modelu článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 24 – 25 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES fuzzy logika, procesná analýza GIS, systémová analýza GIS, efektívna aktualizácia, kozmický diaľkový prieskum, signálne informácie, aktualizácia geodatabázy, monitoring územia, identifikácia zmien, lokalizácia zmien, podrobné zmapovanie zmien článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 31 – 39 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES editácia modelu, prepočítavenie vrstevníc, SPOT Image, Monitorovanie územia ovplyvneného ťažbou úranovej rudy, urán, metóda hlavných komponentov, gama spektrometria, modelovanie radónového rizika, zakysľovanie lesných pôd, oxid siričitý článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 39 – 43 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Význam GIS pri rozhodovaní o využiteľnosti pozemných prostriedkov pre vápnenie lesných pôd, svahová dostupnosť, zapravovanie do pôdy, prejazd aplikačného prostriedku po poraste, Predpovedná a varovná služba, Český narodní výbor pro snižovaní katastrof článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 43 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Zvýšená poisťovní, Mnichovská poisťovacia spoločnosť, ekonomické straty, prírodné katastrofy, zvýšenie počtu prírodných katastrof, meteorologické javy, hydrologické javy, povodne, zákon o krízovom riadení a integrovanom zachrannom systéme článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 43 – 48 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES varovná služba, predpovedná služba, zníženie dopadov povodní o 30%, prívalové povodne, extrémne búrkové zrážky, zrážkomerné systémy, vodomerné čidlá, ALERT, organizácia varovnej a predpovednej služby ČHMÚ, Mentálne mapovanie MMOST článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 48 – 51 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES MMOST – Mond Map Organic Study Technique, fotografické čítanie, uvoľnená bdelosť – relaxed alertness, zoznam kľúčových slov, spúštacie slová – trigger words, revízia získaných informácií, upresnenie cieľa čítania, rýchle čítanie, Geoaplikácia roku článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 3, p. 51 – 60 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES MISYS fy GEPRO, Modulárny informačný systém pre mestá a obce, GIS v armáde ČR, Digitálne technické mapy v Pardubiciach, Intergraph, GeoMedia 4.0 článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 6 – 8 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Súčasnosť a budúcnosť diferenčných metód určovania polohy pomocou navigačných družíc, družicová navigácia, chyby určenia polohy, stredná chyba merania vzdialeností, EGNOS, Galileo, situácia po vypnutí SA, modernizácia družicovej navigácie, GPS článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 8 – 11 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES zavedenie druhého civilného kmitočtu L2 1227.6 MHz, korigovanie ohybu v ionosfére, zniženie chyby na 5 m, tretí civilný kmitočet 1176.45 MHz, GPS – komplexné technológie, Možnosti využitie GPS a DGPS v ČR, C/A kód, DGPS, ALF – služba Telekomu, Trimus článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 11 – 15 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES import dát z Psionu do PC, účelové sledovanie vozidiel, kniha jázd, aplikácie DGPS Trimus, špeciálne meranie v zalesnenom území, GPS v rukách geomorfológa, nastavenie GPS parametrov, príjimač GeoExplorer, kalibrácia a plánovanie GPS merania článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 16 – 25 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Budúcnosť siete GPS, Referenčná sieť staníc v ČR, zločin, trest, Využitie GPS v policajnej praxi, Potreba GPS na okresnom úrade, jednofrekvenčný TRIMBLE Pathfinder ProXR, Letecké snímky riečnej nivy, Využitie leteckých snímok na SVP, Povodie Dunaja článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 26 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Využitie radarových družicových dát pri rozpoznávaní poľnohospodárskych plodín, prínos družicových dát pre poľnohospodárstvo, množstvo nameraného odrazeného žiarenia radarových snímačov, technické parametre radaru, parametre zemského povrvhu článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 26 – 27 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES zmena vlhkosti pôdy, zmena reflexných schopnpstí pôdy, klasifikácia poľnohospodárskych plodín, odrazivosť pre , čsová rada scén, koeficient odrazivosti, vývoj odrazivosti plôch poľnohospodárskych plodín v čase, analýza odrazivosti článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 28 – 30 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES neriadená klasifikačná analýza, ISODATA clustering, Synthetic channel composites, Byte sliced composite, OrthoEngine Radar Edition, EASI/PACE, PCI Geomatics, GISAT, manažerské nadstavby informačných systémov, analýza dát, GeoMedia článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 30 – 34 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Informačný systém drobných vodných tokov ČR, program Topas, program TokTrans, Informačný systém vodovodov a kanlizácií, Manažér SMSMan, Kam s odpadom – úloha pre GIS, Vyhľadávanie skládkových lokalít pomocou geoinformačných technológií, SRP vi WEB článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 35 – 38 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Spatial Resource Planning – priestorové plánovanie zdrojov, Smallword WEB, Smallword Scout, grafický výrez, tabuľky, meranie vzdialensotí, meranie plôch grafických objektov, interaktívne požiadavky, loklizácia výsledkov, Praha na dlani článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 38 – 44 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES wapová aplikácia Mapa Prahy 1, formát WBMP, Ako nájsť dáta – Metainformačný systém CAGI, CAGI – Česká asociácia pre geoinformácie, Všetko na Intranet, Integrovaný technický informačný systém 2000 v SPP, Slovtransgaz, ITIS, Poly-Shape článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 44 – 51 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Transformácia línií na polygóny v ArcView, vyhľadanie prieniku línií, GIS pre mestá a obce, Sirion, TopoL Internet server, National Geographic Maps, Foresta SG článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 52 – 58 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES GLOBE – Global Learning And Observations to Benefits the Environment – Celosvetové pozorovanie životného prostredia, GIS Seč 2000, Architekti a GIS, Globálne priestorové infraštruktúry v Južnej Afrike článok 1211-1082

2000 Geoinfo, No. 4, p. 59 – 62 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Ďiaľkový prieskum životného prostredia (konferencia) článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Rakúsky zememeračská úrad, Plán rozvoja lesa, Mapovanie biotopov, Plány usporiadania krajiny – ekologické plánovanie krajiny, tvorba biokoridorov, biocentier, ekologickej siete krajiny, Geologický informačný systém GEOLOGIS článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Úrad hornorakúskej zemskej , Poľsko, Glówny Urzad Geodezji i Kartografii, bez GIS databáz, HYDRO – management spodných vôd, IWIEP – chránené oblasti, JAWO – monitoring povrchových tečúcich vôd, MONBADA – monitoring spodných vôd článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES ML – lesnícky monitoring, SAYPW, SAZPK – analytický systém znečistenia ovzdušia, SIGOP – nebezpečné odpady, prepojenie českých a zahraničných dát, prevod na S-JTSK, správne určenie geografického dátumu článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 24 – 28 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Poznámky k českým predbežným normám pre geografickú informáciu, Protipovodňová ochrana – Morava a Bečva, princípy protipovodňovej ochrany, Flood Management in the Czech Republic, DHI Water and Environment (Dánsko), DHI Hydroinform článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Danish Environmental Protection Agency, Danish Cooperation for Environment in Eastern Europe – DANCEE, zrážko – odtokový model a hydrodynamický model rieky Morava, SW Mike 11, smery protipovodňovej ochrany článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES zmena využita pôdy v povodí, obnova retenčnej funkcie údolnej nivy, schopnosť vegetačného krytu spomaliť povrchový odtok článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES zmeny osevných postupv, smeru orby, rozčlenenie veľkých plôch biokoridormi, zmena využitia ornej pôdy, na lúky a lesy, veľká sklonitosť terénu – nutná zmena, tesne pri vodnom toku – nutná zmena na lúky, obnova retenčnej funkcie údolnej nivy článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 8 – 11 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES GIS v boji s nezamestnanosťou, Digitálny model krajiny a jeho využitie k identifikácii eróznych rizík v povodí, odtokový model, požiarny model, rozptylový model, CORMIX, WASP5, MIKE11, ZNEC, STREAM, STROM, QUAL2E, ITACA, ANSWERS, CREAMS, AGNPS, SMODERP článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 11 – 22 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES WEPP, SWRB, EUROSEM, SPUR, PEG, dPEG, Erosion 3D, model Erosion 3D, vstupné dáta programu Erosion 3D, Modelovanie hydrologických fenoménov, programovacie jazyky AML, Avenue, MINDER, GIS na Šumave, GIS a spolupráca v ochrane prírody nepozná hranice článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 22 – 29 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Skalné útvary reliéfu, Zisťovanie zákonitostí výskytu skalných tvarov nástrojmi GIS, GPS Trimble, VRS – Virtuálna referenčná stanica, centimetrová presnosť, KRAS v GIS-e, využitie GIS v ochrane prírody, využitie GIS vo výskume, biologické hodnotenie článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 29 – 30 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES klimatické hodnotenie, geomorfologické hodnotenie, konštrukcia rezov reliéfu, štúdie oslnenia, štúdium pochovaných fosílnych krasových javov, spracovanie starých banských máp, spracovanie geofyzikálnych dát, Zber polohových dát s metrovou presnosťou článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 30 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES signál GPS, fázová zložka, geodézia, budovanie geodetických základov, inžinierska geodézia, stavebná geodézia, autorizovaný užívateľ, služba PPS, GPS prijímač, kryptografický kľúč, šifrovaný P-kód, Y-kód, neautorizovaný užívateľ, služba SPS, C/A kód článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 30 – 36 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ, letecká archeológia CES kmitočet L1, SA, fázové meranie, diferenčné meranie – DGPS, zrušnie chyby SA, ostatné chyby, rozptyl meranie GPS s a bez SA, Encyklopédia Chránené územia ČR, Pohľad do minulosti – letecká archeológia, tieňové efekty, šikmé ranné článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 36 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ, letecká archeológia CES šikmé večerné slnko, rozorané mohyly, valy, priekopy, medze starých polí, plužiny, čerstvý snehový pokryv, pôdne príznaky, výplň jám, výplň chát, výplň priekop, pôda, rozorané valy, vegetačné príznakx, iná štruktúra zahĺbení do podložia – podorničie článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 36 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ, letecká archeológia CES farba pôdy, zaplnenie zahĺbenia, obohatenie živinami, obohatenie fosfátmi, spláchnutá ornica, obohateni odpadkami, mocnejšia vrstva pôdy, vlhšia pôda, dlhšie rastlín, hustejšie rastené obilie, rýchlejšie dozrievajúce obilie, priepustné podložie článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 36 – 40 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ, letecká archeológia CES vysýchajúce podložie, piesky, štrkopiesky, spraše, suché leto, , šikmé svetlo, výška 200 – 500 metrov, veľká hustota nálezísk, priemerovanie geofyzikou – céziovým magnetometrom, Netradičné využitie šikmých leteckých snímkov, výhody, bez náklonu článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 40 – 43 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Náklon vrtuľníku do 10°, skoré dopoludnie, plastickosť územia, medzi oslnenými a zatienenými plochami, slabľia dynamika ovzdušia, spracovateľský postup šikmých leteckých snímkov článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 44 – 49 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Mapy pre Černobyl – testovanie vhodnosti družicových snímkov pre tvorbu topografickej a tematickej mapy na Ukrajine, T-WIST, Test GPS prijímačov, 12 kanálové paralelné prijímače, husto zastavané oblasti, lesnaté oblasti, GARMIN, eTrex Summit, GPS 12XL článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 49 – 54 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES GPS III Plus, StreetPilot, navigácia pre jazdu automobilom, MetroGuide, InfoMapa 7.0, možnosť ubytovania, možnosť čerpania benzínu, svoje vlastné rastrové dáta, štatistika, Intergraph v roku 2000, Jozef Havaš, Ivan Kříž, GPS a česká kartografia článok 1211-1082

2000 GeoInfo, No. 5, p. 54 – 60 Computer Press Brno geografia, GIS, DPZ CES Geodézie ČS, XIX. kongres ISPRS, GIS v Olomouci, GDTA – digitálna kartografia vo Francúzsku článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 8 – 15 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Integrácia dát v prírode, renesancia geografických vedomostí, Dáta systéme PREFARM – moderné poľnohospodárstvo v informačnej spoločnosti, úspora priemyslových hnojív, úspora vápenatých hnojív, účelnejšie využívanie plodín, efektívnejšie hospodárenie článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 15 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES precision making, precízne poľnohospodárstvo, získanie výnosovej úrovne, výnosový monitor LH 565, rozmetač hnojív, vyhodnocovanie obrazov polí dozrievajúcich plodín , výnosový predpoklad, rozdielny výnosový potenciál článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 15 – 16 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES rozdielny vstup intenzifikačných faktorov, zóny pôdneho potenciálu, zeefektívnenie, management zón, variabilné dávkovanie dusíka, meranie aktuálnej potreby dohnojenia na základe obsahu chlorofylu v listoch, závislosť chlorofyl – hnojenie, N-tester článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 16 – 17 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES hnojenie on-line, pripojenie k serveru s dátami polí, informácie o svojich poliach na počítači, značná priestorová variabilita, efektívnejšie využitie pôdneho potenciálu, uspešnejšie hospodárenie, Kartografické dielo a autorský zákon, použitie, využitie článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 17 – 20 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES zneužitie, autorský zákon, Lužné lesy, komplex lužných lesov na sútoku Dyje a Moravy, biosférická rezervácia, BR Pálava, Digitálne dáta stredných merítok u našich susedov, Nemecko – ATKIS – Úradný topograficko-kartografický informačný systém článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 20 – 21 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES ATKIS-DLM 25 – Digitales Landschaftsmodel, Digitales Geländemodell, formát SICAD-SQD, EDBS – Einheitlichen DatenBank-Schnittstelle, SIEMENS, konverzné programy, GISCON, SASKO, Sächsischen Landesamt für Umwelt und Geologie, Bavorsko článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Mapovanie biotopov – Biotopkartierung – BIO, Mapovanie druhovej ochrany – Artenschutzkartierung -ASK, Chránené územia – Schutzgebietskataster, Schutzgebietrgrenzen, Priestorové členenie krajiny – Raumordnungskataster – ROK článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES GIS vodného hospodárstva – Geographisches Informationssystem Wasserwirtschaft, GIS-Was, Bayerisches Landesamt für Wasserwirtschaft, Digitálna geologická mapa Bavorska – Digitale Geologische Karte von Bayern článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Ochrana podzemných vôd – Karten der Schutzfunktion der Grundwasserrüberdeckung, Bayerisches Geologisches Landesamt, Poľnohospodárska stanovištná mapa, Lesnický rámcový plán, funkcie lesa, Lesná hospodárska mapa, Lesnická stanovisštná mapa článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Lesná hospodárska mapa pre štátne lesy, Rakúsko, Bundesamt für Eich und Vermessungswesen – BEV, DGM – digitálny model terénu, Digitálny model krajiny, topografický model článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES objektový dátový model s dopravou, sídlami, priestorovým členením, využitím krajinysúbor hraníc lesných plôch, terén, mená topografických objektov, Digitale Ortophotos Österreichische Luftbildkarte – ortofotomapy, tematické environmentálne dáta článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 22 – 23 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Spolkový úrad pre životné prostredie, katalóg dát o životnom prostredí, Spolkové ministrestvo pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, digitálna lesnická databáza GIS dát GIS-Forst, databáza životného prostredia NÖGIS článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Informačný systém o spodných a povrchových vodách, Pásma zdrojov spodných vôd – predpokladané zdroje pitnej vody, Ochranné pásma vôd a miesta odberu pitnej vody, Prírodné parky, chránené krajinné oblasti, prírodné rezervácie, Hranice lesa článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES zapojenie údolnej nivy na pre potreby povodňoveho prietoku, umožnenie maximálneho rozlievania, využitie prirodzenej transformácie povodňovej vlny, zníženie kulminačných prietokov, úplne odstránenie pozdĺžnych hrádzí, obnova lesov a lúk článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES zavodnenie odstavených ramien riečneho koryta, zvýšenie retenčnej schopnosti údolnej nivy zvýšením nivelety niektorých priečnych komunikácií, výstavba odsadených hrádzí pozdĺž obcí v údolnej nive, lokálna ochrana, ochranné pozdĺž zástavby článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES nádrže, poldery, vodné nádrže, nové vodnénádrže, nadlepšovanie prietokov v období sucha, zásobovanie vodou, , prerušenie migrácie rýb, trvalé zaplavenie údolia, suché nádrže – poldery, využitie polderov ako lúky, obtokové kanály článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 28 – 30 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES umelé korytá, problematická realizácia obtokový kanálov, urýchlenie postupov povodňovej vlny, zátopové mapy, navrhnuté scenáre protipovodňovej ochrany, zmena využitia pôdy v povodí a obnovenie retenčnej a ekologickej funkcie údolnej nivy článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 30 – 32 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES lokálne ochrana sídelných útvarov, prevedenie 45% ornej pôdy na povodie – 25% lesy, 75% lúky, ohrádzovanie, nádrž Teplice – 165 miliónov m3, polderTeplice, polder Mohelnice, nádrž Hanušovice, prieplav Dunaj – Odra – , lokálna ochrana miest článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 32 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES 10 scenárov protipovodňovej ochrany, ekonomické zhodnotenie protipovodňových opatrení, Thomas Ihly, Grantley Smith, výpočet povodňnových škôd – flood damage analysis tool, analýza ekonomické výhodnosti navrhovaných opatrení – benefit cost analysis článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 33 – 34 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES SIAS – agent – zabezpečený prístup k geoinformáciam na Internete, Smallworld Internet Application, Server firmy GE Smallworld, XML, WMS – Web Mapping Standard konzorcia Open GIS, GML (Geographic Markup Language), PNG, JPEG, GML, HTML, TXT, SQL článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 34 – 35 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES podpora Oracle Spatial, DXF/DWG, SHP, eCognition – objektovo orientovaná obrazová analýza pre klasifikáciu dát DPZ, klasifikačné postupy vyhodnocovania dát, algoritmy a technológie inteligentného rozpoznávania obrazov článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 35 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES segmentácia obrazových dát na základe spektrálnych a texturálnych parametrov, vlastná klasifikácia, segmentácia podľa veľkosti objektov, Definiens, PCI Geomatics, geografický formát GeoGateway, pravdepodobnostná klasifikácia Maximum Likelihood a Isodata článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 35 – 37 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Landsat Thematic Mapper, SPOT XS, Monitorovanie zmien využitia krajiny prostriedkami DPZ, analýza v časovom horizonte, digitálne spracovanie obrazu a klasifikácia, digitálne spracovanie obrazu, predspracovanie obrazu, zvýraznenie obrazu článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 37 – 38 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES klasifikácia obrazu, neriadená klasifikácia, vytváranie zhlukov pixelov zo snímku v n-rozmernom priestore, klasifikácia algoritmom ISOCLUSS, zhlukovanie tried modulom AGGREG, zisťovanie a analýza zmien, vyhodnotenie dát článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 38 – 42 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES interpretácia výsledkov porovnávania, metódy identifikácie zmien v krajine prostriedkymi GIS, diferencie, obrazové podiely, porovnanie výsledkov klasifikácie, analýza vektoru spektrálnej zmeny, GLOBE – 5 rokov programu, DPZ na strednej škole, MultiSpec článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 42 – 44 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES vegetačné indexy, index NDVI – normalizovaný diferencovaný vegetačný index, Zabezpečovacie systémy áut, vyhľadávanie odcudzených áut, LO-JACK, rádionavigácia, Sherlog, Test GPS prijímačov, Magellan GPS Blazer 12, magellan GPS 315, Magellan GPS Color TRAK článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 44 – 55 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Magellan GPS MAP 410, Veľtrh GIS v Seči, prof. Ing. Bohuslav Veverka DrSc., Geiinformatika na dopravnej konferencii, Družicová navigácia v letectve, Precízne poľnohospodárstvo Olomouc, Technologické normy geografických informácií, Forum Geomaticum v Brne článok 1211-1082

2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, p. 55 – 62 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Užívatelia T-Mapy v Hradci Králové, GeoForum cs 2000, Užívatelia Hydrosoft a Sirion, ArcGIS – užívatelia ESRI a ERDAS v ČR, Využitie DPZ, súčasný stav a perspektívy, Tatry – konferencia GIS 2000 článok 1211-1082

Pokorný Jaroslav SQL v troch lekciach 2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 4, Supplement, p. 1 – 13 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES pohľady, CREATE VIEW, aktualizácia pohľadov, systémový katalóg, ochrana dát voči neoprávnenému prístupu, programovanie s SQL, hostiteľská verzia SQL, jazyk modulov, dynamické SQL, transkakcie, štruktúra SQL92, štandardy, objektove relačné databázy článok 1211-1082

Pokorný Jaroslav SQL v troch lekciach 2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 4, Supplement, p. 13 – 21 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES objektové databázy, ODMG, rozšíriteľnosť, užívateľsky definované typy a funkcie, ODBC, objektový relačný model, dátové typy SQL 1999, abstraktné dátové typy, funkcie versus metódy, typ riadku, typ odkazu, typ kolekcie, SQL v komerčných systémoch článok 1211-1082

Pokorný Jaroslav SQL v troch lekciach 2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 4, Supplement, p. 21 – 28 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES štandardizácia OO a OR technológií článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 1, p. 10 – 16 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Geografické dáta v ČR, , veľmi nízke poplatky v štátnych organiáciach, verejne dostupné digitálna dáta, ZABAGED, vektorová topografická databáza z atribútmi, Dáta o krajine včera a dnes, 160 rokov tváre českej kulturnej krajiny článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 1, p. 16 – 17 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES 162 rokov českej kultúrnej krajiny, koeficient miery antropogénneho ovplyvnenia krajiny článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 1, p. 17 – 30 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES GIS v medicíne – hodnotenie vplyvu vonkajšieho znečistenia ovzdušia na výskyte alergií, regresná analýza, Klimatické zmeny a ochrana prírody, , scenáre, Dáta o krajine článok 1211-1082

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 3 – 6 Computer Press Praha 1 GIS CES informácie, priestor, priestorový informačný systém, informačný systém, informatika, informácia, správa, spracovanie, signál, alfa informácia, beta informácia, kód, slovo, údaj, dáta, syntax, interpretácia, hodnota dát, systematické spracovanie kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 6 – 8 Computer Press Praha 1 GIS CES algoritmus, automatické spracovanie, teoretická informatika, praktická informatika, technická informatika, aplikovaná informatika, geoinformatika, geomatika, geoobjekt, predmet geoinformatiky, predmet geomatiky, priestorové pojmy, priestor kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 8 – 11 Computer Press Praha 1 GIS CES geografický priestor, geometria, topológia, súradnicový systém, polohovateľnosť, jednoznačnosť polohy, kvantifikácia polohy, metrika, meranie vzdialeností, karteziánsky súradnicový systém, Euklidovská metrika, množinový model reliéfu kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 11 – 13 Computer Press Praha 1 GIS CES Booleovská teória množín, prechodné vyjadrenie, model neostrých množín, fuzzy sets, geoobjekt, priestorový objekt, geografická informácia, digitálna informácia, geodáta, priestorové údaje, geografické údaje, geografický informačný systém, GIS kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 14 – 28 Computer Press Praha 1 GIS CES hierarchia GIS, vedecký odbor GIS, technológia, aplikácie, informačný systém, aspekty GIS, kartografický prostriedok, databázový prostriedok, analytický prostriedok, definícia, história GIS, MIADS, SYMAP, SAGE, ODYSSEY, Arc/INFO, CAD, CAM, AM/FM systém kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 28 – 54 Computer Press Praha 1 GIS CES DBMS, DPZ, štatistické programy, štruktúra GIS, funkcia GIS, hardware GIS, software GIS, sociálne zázemie, literatúra, Auto-Carto, základy geoinformatiky, modelovanie geografických objektov, model reality, priestorová dimenzia, dynamika geoobjektov kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 54 – 57 Computer Press Praha 1 GIS CES topologická dynamika geoobjektov, tematická dimenzia, štvrtá dimenzia, priestorová rozšíriteľnosť, objektu, priestorová variabilita, priestorový proces, popis priestorových zmien, geografická poloha, nulová hladinová plocha, geoid kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 57 – 71 Computer Press Praha 1 GIS CES referenčný elipsoid, datum, zem – guľa, Ferrský poludník, WGS – World Geodetic System, referenčná plocha, kartografické zobrazenie, S-JTSK, triangulačný list, mapový list, klad mapových listov, priestorové vzťahy geografických dát, atribúty, čas kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 72 – 93 Computer Press Praha 1 GIS CES chronom, modelovanie, abstrakcia reality, relačný vzťah, polia, pole, modelovanie priestoru na poliach, priestorová autokorelácia, objekt, modelovanie priestoru na objektoch, reprezentácia priestorových objektov, mapa, vektorová prezentácia kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 93 – 108 Computer Press Praha 1 GIS CES veľký objem dát, bod, uzol, línia, hrana, oblúk, stupeň, reťaz, polygón, plocha, vrstvovitosť, objektový prístup, vektorové dátové modely, vektorové štruktúry, špagetový model, topologický model, hierarchický model, GBF/DIME, POLYVERT, ARC/INFO kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 110 – 113 Computer Press Praha 1 GIS CES rastrová reprezentácia priestorových objektov, štvorcová mriežka, voxel, lattice, hexagonálna mriežka, trojuholníková tesselácia, nepravidelná trojuholníková sieť – TIN, Delaunay triangulácia, Voronoi diagram, Thiessenove polygóny, Dirichtet tesselácia kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 113 – 114 Computer Press Praha 1 GIS CES kritérium prázdnej kružnice, Delaunay kritérium, kritérium maximálneho uhla, štvorstrom, quadtree, geometria v rastrovej reprezentácii, topológia v rastrovej reprezentácii, tematika v rastrovej reprezentácii, raster, definícia rastra, diskrétny priestor kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 114 – 118 Computer Press Praha 1 GIS CES indexovanie rastra, rozlišovacia schopnosť, metrika, tematika, vrstvy, štrukturovanie rastrových dát, priame dátovanie bunky, priame datovanie informačnej vrstvy, priame datovanie objektu, kompresia rastrových dát kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 119 – 122 Computer Press Praha 1 GIS CES metóda dĺžkových kódov – run lenght encoding, Mortonove poradie, binárne adresovanie, Peanova krivka, Peanove poradie, reťazcové kódy, blokové kódy, kódovanie úsekov riadkov, kódovanie štvorstromu, dátovanie informačnej vrstvy kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 124 – 129 Computer Press Praha 1 GIS CES digitálny model reliéfu – DTM, DTM, DEM, zdroj vstupných údajov, radargrammetria, rastrový model terénu, lattices, interpolovanie, IDW – Inverse Distance Weighting, nepravidelné rozmiestnenie bodového poľa, zdigitalizované vrstevnice kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 129 – 132 Computer Press Praha 1 GIS CES zrasterizované vrstevnice, polyedrický model, plátový model, nepravidelné trojuholníkové siete, hranice delenia, okrídlená hrana, TIN štruktúry, body na singularitách, štandardná triangulácia, neobmedzená triangulácia, obmedzená trialngulácia, porovnanie kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 132 – 138 Computer Press Praha 1 GIS CES výber reprezentácií, uniformné priestorové členenie, vektorová reprezentácia, rastrová reprezentácia, databázové systémy, spracovanie údajov, zdieľanie, systém riadenia bázy dát DBMS, položka, záznam, súbor, databáza, databázový systém, entita kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 138 – 142 Computer Press Praha 1 GIS CES objekt, dátové pole, štruktúra dát, katalóg dát, organizácia dát, schéma dát, user view, konceptuálna organizácia databázy, požiadavky na databázový systém, databázový program SQL, objektová orientácia, databázové modely, hierarchický model kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 143 – 150 Computer Press Praha 1 GIS CES sieťový model, navigačná štruktúra, relačný model, relácia, tabuľka, kľúč, normalizácia, normálové formy, objektový model, objekt, programy pre dátové štruktúry, výber štruktúry pre GIS, priestorové dáta, nepriestorové dáta, alternatívne GIS architektúry kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 151 – 155 Computer Press Praha 1 GIS CES rastrový prístup, systémy MAP, toolkit prístup, flat súbory, tabuľky údajov, spoločný kľúč, relačný model, duálne systémy, RDBMS, práca s priestorovými údajmi, integrácia geografických a atribútových údajov, fragmentácia údajov, rozšírené relačné systémy kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 156 – 169 Computer Press Praha 1 GIS CES objektový model, siete, distribuované databázy, funkčnosť GIS, typické činnosti v rámci projektov GIS, ciele GIS, budovanie databázy, manipulácia s údajmi, integrácia údajov, analýzy údajov, syntézy údajov, výstupy GIS, vizualizácia dát, vstup údajov kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 169 – 174 Computer Press Praha 1 GIS CES naplňovanie databázy, výber vhodných dát, výber vhodných podkladov, metadáta, priame meranie, nepriame meranie, zaznamenávanie dát, analýza záznamu, digitálny záznam, digitalizácia, existujúce mapy ako podklad, geodetické merania, údaje GPS kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 175 – 179 Computer Press Praha 1 GIS CES fotogrammetrické údaje, fotointerpretácia, digitálne spracovanie obrazu, stereoskopický vnem, stereoskopické vyhodnotenie, korelácie, rádiometrické úpravy, rektifikácia, vstup údajov z DPZ, rasterizácia snímkov, fotogrammetria, DPZ kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 179 – 188 Computer Press Praha 1 GIS CES multispektrálnosť snímkov, atmosférické okná, radar, mikrovlny, spektrometrická krivka, rozdeľovač paprskov, LANDSAT TM, SPOT, L.MSS, porovnanie LANDSAT a SPOT, vstup z druhotných kartografických zdrojov, manuálny vstup údajov cez klávesnicu kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 188 – 197 Computer Press Praha 1 GIS CES digitalizácia, digitizér, tablet, bodová metóda, prúdová metóda, pracovná oblasť, registrácia mapy, riešenie chýb , on screen metódy, skenovanie, CCD, vektorizácia, konverzia údajov, štandardizácia údajoav, formát údajov, normalizácia kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 198 – 204 Computer Press Praha 1 GIS CES štandardizácia, CORBA, OMG, 3DOLE, SQL, SQL3/MM, OPEN GIS, budovanie topológie, vstup atribútových údajov, identifikátory, definícia počiatkov, definícia priesečníkov, modul CLEAN, modul BUILD, speghetti digitizing, vyčistenie digitalizovaného podkladu kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 205 – 210 Computer Press Praha 1 GIS CES vstup atribútových údajov, reštrukturalizácia dát, zmena topologických vzťahov, organizácia priestorových údajov, priestorové členenie vektorovej reprezentácie, stotožnenie okrajov, zmena veľkosti bunky rastru, zmena rozlišovacej úrovne, klasifikácia kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 210 – 211 Computer Press Praha 1 GIS CES manipulácia atribútových hodnôt, zlučovanie, polygon dissolve, reklasifikačné postupy, zmena mapovej projekcie, transformácia súradnicového systému, prevzorkovanie, analytická transformácia, projekcia, kartografické zobrazenia kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 211 – 215 Computer Press Praha 1 GIS CES jednotný súradnicový systém, numarické transformácie, lineárna konformná transformácia, Helmertova transformácia, referenčné body, polynomická transformácia, afinná transformácia, prevzorkovanie, najbližší sused, bilineárna interpolácia kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 215 – 221 Computer Press Praha 1 GIS CES kubická konvolúcia, efekt lomených čiar, strata extrémov, vyhladzovanie hrán, generalizácia v GIS-e, kvalita údajov, procedúry generalizácie, štruktúry informácie, generalizácia línií, Douglas-Peucknerova metóda, prevzorkovanie kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 221 – 223 Computer Press Praha 1 GIS CES štrukturálna generalizácia rastra, numericko-atribútová generalizácia, numericko-kategorizačná generalizácia, kategorizácia, bezmerítkové databázy, merítkové databázy, kolabovanie, posun, agregovanie, redukcia, konverzia prezentácií kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 224 – 226 Computer Press Praha 1 GIS CES konverzia vektor-raster, skeletonizácia, kostrovanie, metóda centroidu, metóda prevládajúceho typu, metóda najdôležitejšieho typu, metóda podielu obsadeného pixelu, konverzia raster-vektor, generalizovanie priebehu, vyhladzovanie priebehu kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 228 – 232 Computer Press Praha 1 GIS CES dolnopriepustné filtrovanie, vyhladzovanie, zjednodušenie , manipulácia s digitálnym modelom terénu, filtrácia, rozdeľovanie, spojovanie, konverzia, identifikácia kostry reliéfu, filtrová metóda, hierarchická metóda, heuristická metóda kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 233 – 248 Computer Press Praha 1 GIS CES analýza a syntéza údajov GIS, manipulácia s údajmi, priestorové operácie, otázky na databázu, prehľadávanie databázy, overlay, identifikácia nových polygónov – clipping, presievacie mapovanie, krížová klasifikácia, mapová algebra kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 248 – 253 Computer Press Praha 1 GIS CES spracovanie rastrovej reprezentácie, operátory, funkcie, objekty, činnosti, parametre, makrá, lokálne funkcie, fokálne funkcie, zonálne funkcie, globálne funkcie, vzdialenostné analýzy, vzdialenostný povrch, nákladová vzdialenosť kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 253 – 265 Computer Press Praha 1 GIS CES anizotropicita priestoru, frikčný priestor, odpor, faktor terénneho reliéfu, vertikálny faktor, horizontálny faktor, vzdialenostné zóny = buffering, funkcia šírenia, funkcia , analýza modelu terénu, parametre reliéfu, sklon, odvodenie vrstevníc kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 266 – 273 Computer Press Praha 1 GIS CES analýza viditeľnosti, analýza sietí, uzol, modelovanie zaťaženia siete, výber optimálnej trasy, Diskstrov algoritmus, optimálna okružná trasa, alokácia zdrojov, definovanie izochron, analýza snímkov DPZ, korekcia snímkov, periodické pásovanie kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 273 – 278 Computer Press Praha 1 GIS CES náhodný šum, periodické výpadky riadkov, poloha Zeme voči slnku, preškálovanie, lineárna streč, saturačná streč, histogramová ekvalizácia, Gaussovský streč, filtrácia, diskrétna konvolúcia, transformácia obrazov, kompozitný obraz kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 279 – 281 Computer Press Praha 1 GIS CES analýza hlavných komponentov, vegetačné indexy, pomerné obrazy, klasifikácia obrazov, neriadená klasifikácia, zhluková analýza, signatúry, rovnobežková klasifikácia, parallelopiped klasifikácia, metóda minimálnej vzdialenosti od priemeru kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 281 – 287 Computer Press Praha 1 GIS CES metóda maximálnej pravdepodobnosti, analytické operácie – postupy, databázové otázky, odvodené mapovanie, derivate mapping, modelovanie procesov, vizualizácia dát, vytváranie výstupov, obraz, vizuálna reprezentácia reality kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 288 – 293 Computer Press Praha 1 GIS CES digitálne spracovanie obrazu – DIP – digital image processing, matematický popis optického obrazu, digitalizácia obrazu, rastrovanie, vizualizácia, grafická komunikácia, extrakcia, early vision, low vision, abstrakcia obrazov, analýza scén kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 294 – 296 Computer Press Praha 1 GIS CES rozpoznávanie objektov, grafická reprezentácia, grafické spracovanie údajov v počítačovom prostredí, vizuálna percepcia relevantných vzťahov, veľkosť, jas, svetlosť, vzor, farba, smer, forma, systém svetových súradníc, systém normalizovaných súradníc kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 296 – 301 Computer Press Praha 1 GIS CES štvorec 0.1 x 0.1, systém súradníc zariadení, hĺbka farby, RGB model, CMY, CMYK model, subtraktívne miešanie farieb, farebné filtre, model HSV, IHS model, post script formát, page description language – PDL, všeobecný formát grafickej reprezentácie kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 302 – 308 Computer Press Praha 1 GIS CES možnosti softvérového riešenia problematiky GIS, využitie aditívneho softvéru, konzekventné riešenie problematiky GIS, CAD, digitálna kartografia, výstupný produkt z GIS, interaktívne zobrazenie, tlač máp, plošné jednotky, choropletové mapy kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 308 – 314 Computer Press Praha 1 GIS CES kartografické mapy, proximálne mapy, izogradačné mapy, dasymetrické mapy, poloha, hodnota atribútu, vrstevnicové – izolíniové mapy, symbolické – figurálne mapy, líniové – čiarové mapy, priemetové zobrazenia, rôzne druhy zobrazenia, animácia kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 314 – 333 Computer Press Praha 1 GIS CES význam grafov, prevádzkové aspekty GIS, hodnotenie kvality geografických údajov, vernosť, presnosť, rozlišovacia schopnosť, polohová vernosť, logická skladba, metadátové informácie, chyby údajov v GIS, Implementácia a využívanie GIS, analýza potrieb kniha 80-7226-091-X

Tuček Ján Geografické informačné systémy. Princípy a prax 1998 p. 336 – 394 Computer Press Praha 1 GIS CES návrh GIS, softvér GIS, ArcInfo, moduly, AML, ArcTools, ArcView, Avenue, MapObjects, MGE, relačný systém RIS, Geomedia, Idrisi, TopoL, MapInfo, infraštruktúra pre geoinformácie, geodata – clearinghouse, Aplikácie GIS, Perspektívy rozvoja GIS kniha 80-7226-091-X

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 1, p. 32 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES GIS a slnečná energia, určovanie priestorovej variability príkonu slnečného žiarenia v horských oblastiach, problém odmerania množstva dopadajúceho slnečného žiarenia, program SOLEI-32 – výpočet plošnej variability dopadajúcej slnečnej energie článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 1, p. 33 – 34 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES albedo – koeficient odrazu dopadajúceho žiarenia, index oblačnosti, program PESOLEI, Krajina – obraz stavu spoločnosti, využitie GIS k registrácii a analýzam mien v krajine, analýza driving forces, ekonomika spôsobuje zmeny v krajine článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 1, p. 34 – 40 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES zmeny vo využití poľnohospodárskej a lesnej pôdy v ČR v 20 storočí, vplyv miestneho hospodárstva, vplyv prírody, vplyv polohy, posudzovanie vplyvu ľudských aktivít na ŽP, Cestný obchvat mesta Chrudim, digitálne dáta, Geografické informačné systémy a SQL článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 1, p. 40 – 49 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES priestorové dáta, relačné databázy, geometrický model, Medzinárodná spolupráca a GIS, MIIGAiK, delta Volgy v Kaspickom mori, veľké zmeny v zatopených územiach – veľmi nízka sklonistosť – 0.05 °C na veľkej ploche, GeoMedia 4.0 – zmeny článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 1, p. 50 – 56 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES dynamické mapy na Internete, TMapy, AutoCAD Land Develeopment Desktop 2i – recenzia, COGO body, tvorba DMT článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 2, p. 8 – 15 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES GIS v bankovníctve, bankomatové prevádzky v centre Bratislavy, Analýza obslužných zón bankomatov, vyčlenenie jednoduchých obslužných zón vzdialenostnými analýzami a alokačnou analýzou v cestnej sieti, Realizácia GIS v Dolech Nástup Tušimice – v bani článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 2, p. 16 – 24 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Má zmysel budovať GIS vo verejnej správe ?, Využitie lesníckych typologických máp pre GIS, lesnícka typológia, Využitie GIS v modelovaní plošného znečistenia, model SWAT, Ekologická stabilizácia krajiny v záplavovom území pomocou GIS, hydrologické modely článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 2, p. 24 – 39 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES konflikt medzi ÚSES a koncepciou protipovodňovej ochrany, priority zaradenia biocentra do ÚSES, Atlas SSR, Atlas ŽP v Prahe na Internete, Objektová orientácia v telekomunikačných a distribučných spoločnostiach článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 2, p. 39 – 52 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES informácie nesú prevažne priestorové charakteristiky, Autorskoprávna ochrana geografickej informácie, Možné zdroje informácií pre výskum a vývoj GIS a súvisiacich oblastí, GIS dokumentuje zmeny krajiny na Sibíri, antropogénna technogénna púšť článok 1211-1082

2001 GeoInfo, Vol. 8, No. 2, p. 53 – 80 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES Digitálna fotogrammetria, Zememeračstvo a kataster II., GPS GARMIN článok 1211-1082

Tuček Ján, Sitko Roman Systémy pre podporu rozhodovania 2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, Supplement, p. 1 – 8 Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES DSS, SDSS, aplikovaná informatika, automatizovaný informačný systém, umelá inteligencia, rozhodovanie priestorových problémov ako proces, faktrory, obmedzenia, výberová funkcia, heuristika, cieľ rozhodovania, hodnotenie, techniky a softvérové produkty článok 1211-1082

Tuček Ján, Sitko Roman Systémy pre podporu rozhodovania 2000 GeoInfo, Vol. 7, No. 6, Supplementm, p. 9 – Computer Press Praha geografia, GIS, DPZ CES DSS a ich generátory, úloha SDSS v GIS, prostriedky pre budovanie báz bez znalostí, neostrá logika, fuzzy logika, príklady aplikácií SDSS článok 1211-1082