Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Technika, Živočíchy

Vzduchovanie a kyslík vo vode

Hits: 34755

Kys­lík je plyn, kto­rý sa v našich mys­liach spá­ja so živo­tom. Pri­már­nym zdro­jom kys­lí­ka sú rast­li­ny. Vo vode je ho ove­ľa menej ako vo vzdu­chu. Kon­cen­trá­cia kys­lí­ka vo vode je závis­lá od tep­lo­ty vody. Čím je tep­lo­ta v akvá­riu vyš­šia, tým je kon­cen­trá­cia O2 niž­šia. Pri tep­lo­te 10°C pri bež­nom tla­ku je vo vode roz­pus­te­ných asi 11.3 mg O2 v lit­ri, pri tep­lo­te 25°C – 8.3 mg/​l a pri 30°C – 7.6 mg/​l. Do vody sa kys­lík okrem pôso­be­nia vod­ných rast­lín dostá­va aj difú­zi­ou zo vzdu­chu, pre­mie­ša­va­ním, čere­ním hla­di­ny. Kys­lík sa spot­re­bú­va v akvá­riu hlav­ne roz­klad­nou čin­nos­ťou mik­ro­or­ga­niz­mov – v sub­strá­te dna. Ak je dno málo pre­vzduš­ne­né, môže dôjsť k jeho defi­ci­tu a tým k jeho vyčer­pa­niu pre ryby a rast­li­ny. Kys­lík napo­má­ha roz­kla­du hmo­ty. Čis­tý, 100 % kon­cen­tro­va­ný kys­lík je pre ľud­ský orga­niz­mus jedo­va­tý, tak­že ak hovo­rím o kys­lí­ku v súvis­los­ti so vzdu­cho­va­ním, ide samoz­rej­me o vzduch. Vzduch obsa­hu­je aj veľa dusí­ka a CO2. Rast­li­nám kys­lík až tak veľ­mi “nevo­nia”, naj­mä nie cez deň a za dosta­toč­né­ho prí­su­nu sve­tel­nej ener­gie. Aj ak spô­so­bu­je vzdu­cho­va­nie veľ­ký pohyb vody, rast­li­nám to nepro­spie­va. Naopak cez noc, kedy rast­li­ny kys­lík pri­jí­ma­jú by bol pre ne kys­lík víta­ný. Cez deň rast­li­ny pri­jí­ma­jú oxid uhli­či­tý – ide o pro­ces foto­syn­té­zy a z nej vyplý­va­jú­cich pro­ce­sov ako napr. Kreb­sov cyk­lus, cyk­lus C, N, apod. Vzdu­cho­va­nie homo­ge­ni­zu­je vodu v akvá­riu, zabez­pe­ču­je pohyb vody, mie­ša­nie jed­not­li­vých vrs­tiev, naj­mä ver­ti­kál­nym sme­rom. Množ­stvo kys­lí­ka, kto­ré doká­že vzdu­cho­va­nie odo­vzdať akvá­riu je pomer­ne níz­ke – difú­zia ply­nov vo vode je rádo­vo šty­ri krát niž­šia ako vo vzdu­chu. Dar­mo bude­me vytvá­rať veľ­ké bub­lin­ky, tie síce viac rozp­rú­dia vodu, ale množ­stvo pri­ja­té­ho kys­lí­ka vodou bude niž­šie ako keby sme pro­du­ko­va­li men­šie bub­lin­ky. Množ­stvo tak­to pri­ja­té­ho kys­lí­ka závi­sí na povr­chu bub­li­niek, kto­rý je vyš­ší pri men­ších bublinkách.

Vzdu­cho­va­cí kameň môže mať rôz­ny tvar. Môže to byť valec, gulič­ka, môže byť podl­ho­vas­tý, až 105 cm dlhý. Exis­tu­jú kame­ne tva­ru obvo­du kru­hu. Podob­ne ako vzdu­cho­va­cí kameň je mož­né pou­žiť lipo­vé driev­ko, kto­ré tvo­rí malé bub­lin­ky. Jeho nevý­ho­da je vtom, že sa póry v ňom rých­lo uzav­rú. Pou­ží­va sa skôr pri difú­zii CO2 – pri hno­je­ní rast­lín. Navy­še sa lipo­vé driev­ko roz­kla­dá a obras­tá ria­sa­mi. Urči­te neopo­me­nu­teľ­ným spô­so­bom tran­s­por­tu kys­lí­ka do vody je čere­nie hla­di­ny, kto­ré spô­so­bu­je buď vzdu­cho­va­nie cez kameň, ale­bo fil­ter. Väč­ši­na návo­dov na pou­ží­va­nie fil­tra odpo­rú­ča umiest­niť fil­ter tak, aby vývod vody bol na hla­di­nou ale­bo tes­ne pod ňou. Aj tak­to sa dostá­va kys­lík do vody. Na vzdu­cho­va­nie sa v akva­ris­ti­ke pou­ží­va­jú dmy­chad­lá, z kto­rých je vzduch pohá­ňa­ný vzduch do hadi­čiek buď do vzdu­cho­va­cích kame­ňov, ale­bo do fil­trov. Ja pou­ží­vam nie­koľ­ko typov motor­če­kov o rôz­nej sile. Dmy­chad­lo by malo byť umiest­ne­né nad všet­ký­mi hla­di­na­mi, do kto­rých vhá­ňa vzduch, aby sa pre­d­iš­lo pri výpad­ku prú­du samos­pá­do­vé­mu vnik­nu­tiu vody do kom­pre­so­ra. V prí­pa­de, že nie je mož­né kom­pre­sor tak­to umiest­niť, hadič­ku na jej ces­te od kom­pre­so­ra ku akvá­riám najprv vedie­me meter nad úro­veň naj­vyš­šej hla­di­ny, ale­bo zabez­pe­čí­me iné tech­nic­ké rie­še­nie, kto­ré zabrá­ni nasá­va­niu vody, napr. pou­ži­jem spät­ný ven­til. Ak sa nie­ke­dy stret­ne­te s poj­mom koryt­nač­ka, tak vedz­te že mož­no pôj­de o väč­šie dmy­chad­lo, kto­ré je pre väč­ší prie­mer trub­ky, resp. hadi­ce (napr. záh­rad­nej). Čas­to sa pou­ží­va tam, kde je via­cej nádr­ží. Dru­há mož­nosť je vzdu­cho­vať cez fil­ter. Nie­kto­ré fil­tre doká­žu otvo­rom vo vrch­nej čas­ti fil­tra nasá­vať cez pri­po­je­nú hadič­ku vzduch. Ja to využí­vam, a pova­žu­jem ten­to spô­sob sa lep­ší, funkč­nej­ší. Hadič­ka sa dá pri­škr­tiť pod­ľa potre­by, aby posky­to­va­la vzduch ako vám vyho­vu­je. Tak­to pris­pô­so­be­né vzdu­cho­va­nie má lep­ší efekt, pre­to­že bub­lin­ky sú vhá­ňa­né do vody vodo­rov­ne a sú men­šie ak to potre­bu­je­me. Zrej­me aj tým, že majú istú zotr­vač­nosť a malý objem, ich pre­sun na hla­di­nu a teda vypa­re­nie trvá ove­ľa dlh­šie než pri vzdu­cho­va­ní kame­ňom. Difú­zia ply­nov do vody je účin­nej­šia, pre­to­že trvá dlh­šie a pre­bie­ha na väč­šom povrchu.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristická prax, Akvaristika

Anafylaktický šok a patentky

Hits: 3495

Pred Via­no­ca­mi 2009 sa mi sta­la dosť neprí­jem­ná vec. Viem, že na nie­kto­ré lát­ky môj orga­niz­mus rea­gu­je pri­veľ­kým podráž­de­ním. Mys­lím teraz na bež­ne sa vysky­tu­jú­ce vône v bež­ných kon­cen­trá­ciách. Sko­ro kaž­dé­mu z nás bude vadiť natie­ra­nie akry­lá­to­vý­mi far­ba­mi, prí­pad­ne nadýc­hnu­tie sa nad fľa­šou HCl :-). Z látok a vecí, s kto­rý­mi som ako akva­ris­ta pri­šiel do sty­ku som si vši­mol, že poci­ťu­jem svr­be­nie kože pre­dov­šet­kým na tvá­ri z dro­zo­fíl, grin­da­lu, a to len nie­ke­dy. Pre­jav by som popí­sal ako nie­čo medzi štek­le­ním a svr­be­ním. Po vyvet­ra­ní, prí­pad­ne po odcho­de z miest­nos­ti, kde bol grin­dal, ale­bo dro­zo­fi­ly, svr­be­nie rých­lo pre­sta­lo. Mys­lím si, že to bola reak­cia buď na neja­ké roz­to­če ale­bo ples­ne, kto­ré sa nachá­dza­li v kul­tú­re, ale­bo šlo o neja­kú vôňu, kto­rá mi vadila.

Váž­nej­šie prob­lé­my som mal s mra­ze­ný­mi patent­ka­mi. Najprv vysvet­lím ako kŕmim patent­ka­mi. Nezá­le­ží na tom, či mám blis­tre, ale­bo väč­šie bale­nie paten­tiek. Patent­ky krá­jam (odla­mu­jem) nožom. Je jas­né, že neja­ká časť paten­tiek by skon­či­la buď na kober­ci, ale­bo na kry­com skle, ak by som nemal pod nimi neja­kú tác­ku. Keď dokŕ­mim, nespot­re­bo­va­né patent­ky vlo­žím nas­päť do sáči­ku a tác­ku umy­jem vo vode z akvá­ria. Je zau­jí­ma­vé, že po kon­tak­te rúk s patent­ka­mi ma svr­be­li ruky, ale ove­ľa viac až potom, čo som tác­ku od paten­tiek oplá­chol vo vode. Umy­tie rúk pod tečú­cou vodou z vodo­vo­du pomoh­lo len veľ­mi mier­ne. Myd­lo malo len mier­ny úči­nok. Dosta­toč­ný úči­nok mala až Alpa.

Pred Via­no­ca­mi 2009 som si donie­sol asi 1 kg paten­tiek a 1 kg arté­mie. Tre­ba ešte pove­dať, že pred­tým som ich mal v chlad­nič­ke v Bra­ti­sla­ve, kto­rá sa poka­zi­la. Čiže asi nie­ke­dy v mar­ci 2009 mi pre­sta­la fun­go­vať chlad­nič­ka. Zhru­ba týž­deň som sa ju sna­žil dať do poriad­ku sám. V mraz­nič­ke vte­dy bolo cca 10 kg rôz­nych mra­ze­ných dob­rôt pre ryby. Veľa teku­té­ho odpa­du som vte­dy povy­lie­val z výpar­ní­ka. Po týžd­ni som kúpil novú chlad­nič­ku. Patent­ky a arté­mia, kto­ré som v decem­bri 2009 donie­sol pochá­dza­li prá­ve z tých, kto­ré svoj­ho času tiek­li v zlej chlad­nič­ke. Kŕmil som nimi asi 5 minút, keď som zra­zu začal kýchať. Neký­chol som 2 – 3 krát, ale aspoň 10 krát krát­ko za sebou. Behom ďal­ších pia­tich minút som cítil ako sa mi masív­ne plnia duti­ny. A to ani nie tak v blíz­kos­ti nosa, ako v oko­lí stred­né­ho ucha. Tlak sme­ro­val ako­by po nos, a pre­dov­šet­kým sme­rom von, cez obe uši. Sna­žil som sa dostať to zo seba von, ale čosko­ro som zis­til, že to veľ­mi nepôj­de. Odišiel som do kúpeľ­ne. Len čo som sa posta­vil, pocit tla­ku v hla­ve sa mi výraz­ne zvý­šil. Svr­be­nie som poci­ťo­val na rôz­nych mies­tach hla­vy (vo vla­soch). V zrkad­le som videl, že mi “horí” celá hla­va. Očer­ve­nel som asi až 10 cm pod krk. Vte­dy v kúpeľ­ni už reak­cia orga­niz­mu ustá­va­la. Oči som mal krva­vé, duti­ny som mal plné, poma­ly som cítil, že sa mi troš­ku zhor­šu­je dýcha­nie. Dol­né dýcha­cie ces­ty to však neza­siah­lo nija­ko. Asi po 10 minú­tach som vzal Dit­hia­den (anti­his­ta­mi­ni­kum) na zákla­de odpo­rú­ča­nia leká­ra. Pred­tým som neveľ­mi úspeš­ne skú­šal kvap­ky do nosa. Hlav­né prí­zna­ky dozne­li po 20 minú­tach. Avšak cítil som sa fyzic­ky, až kým som nešiel spať, dosť nepríjemne.

Tým­to prís­pev­kom by som chcel upo­zor­niť na to, že aj také­to veci sa môžu pri­ho­diť. Veľ­mi rád by som vedel, na akú zlož­ku, kto­rá sa nachá­dza v patent­kách, som aler­gic­ký. Zau­jí­ma­vé je, že živé patent­ky mi žiad­nu aler­gic­kú reak­ciu nevy­vo­la­li. Do akej mie­ry zavá­ži­lo, že patent­ky boli pred­tým nech­tiac rozm­ra­zo­va­né, zostá­va nezod­po­ve­da­né. S odstu­pom času môžem pove­dať, že odvte­dy som patent­ka­mi už viac­krát kŕmil. Opatr­ne, ale nija­ké kom­pli­ká­cie chva­la­bo­hu nenastali.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biológia, Príroda, Živočíchy

Biológia rýb a rastlín

Hits: 21839

Mož­no ste sa už aj vy stret­li s tým, že neja­ký cho­va­teľ tvr­dil, že čosi je vo vzdu­chu. Sami na sebe vie­me, že poča­sie, roč­né obdo­bie, sve­tel­ný režim dňa a noci má aj na nás veľ­ký vplyv. Máme mož­nosť počuť, resp. vyslo­viť podob­né vety vte­dy, keď nám ryby kapú, keď sú bez zjav­nej prí­či­ny cho­ré, prí­pad­ne aké­si malát­ne. Súvi­sí to z bio­lo­gic­ký­mi pochod­mi, s bio­ryt­ma­mi, kto­ré v živo­te orga­niz­mu hra­jú dôle­ži­tú úlo­hu, a na kto­ré by sme nema­li zabú­dať. Ešte raz sa vrá­tim ana­lo­gic­ky ku ľuďom – len si pred­stav­te ako by ste sa sprá­va­li, keby ste nemoh­li spať, prí­pad­ne keby vás zavre­li na samot­ku. Jed­nou z vecí na kto­rú sa veľ­mi v pra­xi akva­ris­tu veľ­mi nemys­lí, ale kto­rá má vplyv aj na ryby je atmo­sfé­ric­ký tlak. Bio­ge­o­gra­fic­ké oblas­ti – hlav­né oblas­ti výsky­tu rýb a rastlín

  • Medzi naj­zná­mej­šie oblas­ti pat­rí neot­ro­pic­ká oblasť – Juž­ná Ame­ri­ka a Sever­ná Ame­ri­ka. V Juž­nej Ame­ri­ke je to naj­mä: Ori­no­co, Ama­zon, Rio Neg­ro – oblasť rast­li­ny Echi­no­do­rus. V Juž­nej Ame­ri­ke žije napr. ska­lá­re, ter­čov­ce – dis­ku­sy, cich­li­dy pávie (oce­lá­ty), Apis­to­gram­ma, čeľaď tet­ro­vi­té, gup­ky, Poeci­li­dae, kap­ro­zúb­ky, sum­če­ky Bro­chis Cory­do­ras. Nie­kto­ré sum­če­ky žijú čas­to aj v pomer­ne stu­de­ných vodách – 10°C a dosa­hu­jú úcty­hod­ných roz­me­rov – až 50 cm.
  • Sever­ná Ame­ri­ka. V Mexi­ku žijú pred­sta­vi­te­lia živo­ro­diek rodu Xip­hop­ho­rus – zná­me pla­tymečov­ky
  • Stred­ná Ame­ri­ka. Ak roz­lí­šim túto pomer­ne špe­ci­fic­kú oblasť, tak tu žijú veľ­mi zau­jí­ma­vé men­šie cich­li­dy a množ­stvo iných zau­jí­ma­vých druhov.
  • Afri­ka. Oblasť rast­lín Apo­no­ge­ton, Anu­bias: eti­óp­ska oblasť; Kon­go – Stred­ná Afri­ka; Niger; Zambe­zi; Tan­ga­ni­ka – vyso­ký obsah hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nu sod­né­ho; Mala­wi – výskyt mbu­na cich­líd – rýb via­žu­cich sa na skal­na­té pro­stre­die a uta­ka cich­líd – via­žu­cich sa na voľ­nú vodu; Vic­to­ria – veľa dru­ho­vo sku­pi­ny Hap­loc­hro­mi­nae. Jaze­ro Mala­wi. Domo­rod­ci jaze­ro nazý­va­jú Nja­sa. S tým­to pome­no­va­ní sa môže­me stret­núť aj v star­šej lite­ra­tú­re. Jaze­ro Mala­wi sa nachá­dza vo výcho­do­af­ric­kej prie­ko­po­vej pre­pad­li­ne, na mies­tach, kde sa tvo­rí budú­ci oce­án­sky chr­bát. Podob­ne ako jaze­ro Tan­ga­ni­ka vznik­lo už v dáv­nych dobách. Má pre­tiah­ly, úzky tvar, no cel­ko­vá plo­cha ho radí ku jed­ným z naj­väč­ších jazier na sve­te. Žijú v ňom pre­važ­ne cich­li­dy, v pre­važ­nej mie­re ende­mic­ké dru­hy (vysky­tu­jú­ce sa len tu). Zoop­lank­tón tvo­rí: Meso­cyc­lops leuc­kar­ti, Diap­ha­no­so­ma exci­sum, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Diap­to­mus sp., atď. Jaze­ro Tan­ga­ni­ka. Jaze­ro pat­rí k naj­väč­ším na sve­te, ide o dru­hé naj­hl­b­šie jaze­ro po Baj­kal­skom jaze­re. Nachá­dza sa vo výcho­do­af­ric­kej prie­ko­po­vej pre­pad­li­ne – v rif­te. Prie­mer­ná tep­lo­ta počas roka dosa­hu­je 23°C. Žijú tu pre­važ­ne cich­li­dy, z veľ­kej mie­re ende­mic­ké, no okrem toho aj množ­stvo archaic­kých foriem rýb. Zoop­lank­tón tvo­rí: Cyc­lops, Diap­to­mus sim­plex, Lim­no­chi­da tan­ga­ni­ka atď. Jaze­ro Vic­to­ria. Obrov­ské jaze­ro, s veľ­kým množ­stvom cich­líd, ich počet však nie je taký domi­nant­ný ako v prí­pa­de Mala­wi a Tan­ga­ni­ka. Žije tu naj­mä sku­pi­na Hap­loc­hro­mi­nae. Zoop­lank­tón tvo­rí: Daph­nia spp., Cyc­lops sp., Chy­do­rus sp., Diap­to­mus sp., Lep­to­do­ra sp., Cari­di­na nilo­ti­ca, Kera­tel­la sp., Phi­lo­di­na spp., Lim­noc­ni­da vic­to­riae, Asp­lanch­na bright­wel­li atď.
  • Juho­vý­chod­ná Ázia. Rie­ky Mekong, Gan­ga – oblas­ti veľ­ké­ho množ­stva rast­lín ako napr. Vesi­cu­la­ria, Cryp­to­co­ry­ne, Mic­ro­so­rium, rýb: dánia, raz­bo­ry, mren­ky, labyrintky.
  • Euró­pa. Sta­rý kon­ti­nent nepos­ky­tu­je akva­ris­tom toľ­ko rados­ti. Snáď len v oblas­ti stu­de­no­vod­nej akva­ris­ti­ky. Na dru­hej stra­ne aj na Slo­ven­sku na via­ce­rých mies­tach exis­tu­jú tep­lé prú­dy, zväč­ša geoter­mál­ne­ho pôvo­du, kto­ré posky­tu­jú v užšom pries­to­re z hľa­dis­ka tep­lo­ty pre­ži­tie subt­ro­pic­kých a tro­pic­kých dru­hov. V spod­ných kaná­loch rie­ky Dunaj sa nachá­dza­jú gup­ky – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Dokon­ca tu doš­lo k tomu, že sa gene­tic­ká infor­má­cia sa pre­sa­di­la natoľ­ko, že sa tu vysky­tu­jú aj pôvod­né prí­rod­né for­my s pôvod­ným tva­rom tela a kres­bou. Totiž gup­ky sa sem dosta­li z rúk cho­va­te­ľov a cho­va­te­lia prí­rod­né for­my gupiek tak­mer necho­va­jú. Tie­to pôvod­ne sfar­be­né ryb­ky sú prak­tic­ky necho­va­teľ­né, dlho v akvá­riu nevy­dr­žia, zrej­me sú prí­liš divo­ké. Tep­lé prú­dy sa nachá­dza­jú na via­ce­rých mies­tach. Zná­my je prí­pad, že na Zele­nej vode pri Novom Mes­te nad Váhom sa vyskyt­li pira­ne. Bolo to v lete, ale kto­vie či si tu, ale­bo na inom mies­te nedo­ká­žu ony, ale­bo iný druh nájsť ces­tu k živo­tu aj cez zimu. Chcel by som varo­vať cho­va­te­ľov pred takou­to intro­duk­ci­ou nepô­vod­né­ho dru­hu, pre­to­že eko­sys­tém sa oby­čaj­ne nedo­ká­že pris­pô­so­biť bez ujmy, a je to neetic­ké voči prí­ro­de aj voči rybám. Nie­ke­dy je tep­lá voda von­ku udr­žia­va­ná člo­ve­kom, napr. v jazier­kach v kúpeľ­ných mes­tách. Tak je tomu aj v Pieš­ťa­noch. Jazier­ka sú napá­ja­né z ter­mál­ne­ho lie­či­vé­ho pra­me­ňa, kto­rý však obsa­hu­je veľ­ké množ­stvo solí. Pre­to v jazier­kach doká­žu žiť len nie­kto­ré dru­hy rýb: black­mol­ly, gup­ky, mečov­ky, kara­sy apod. Jazier­ka sú okráš­le­né lek­na­mi, vik­tó­ri­ou regi­ou, na bre­hoch bam­bu­som apod. Venu­je sa im ten­to článok.
  • More. Nemož­no však zabud­núť aj na mor­ské pro­stre­die: Paci­fik, Atlan­tik, Indic­ký oce­án, Bal­tik, Jad­ran, Kas­pic­ké more atď.

Cich­li­dy – Cich­li­dae Pred­sta­vu­jú asi 1600 dru­hov – sú naj­väč­šou čeľa­ďou rýb, a jed­nou z naj­väč­ších z orga­niz­mov vôbec. Cich­li­dy žijú na troch kon­ti­nen­toch: v Afri­ke – Pel­vi­cac­hro­mis, Ste­a­toc­ra­nus, Hap­loc­hro­mis, Pse­udot­rop­he­us, Trop­he­us v Juž­nej Ame­ri­ke – Cic­hla­so­ma, Astro­no­tus, Apis­to­gram­ma v Ázii – Etrop­lus. Mala­ws­ké cichlidy

  • Aulo­no­ca­ra: Aulo­no­ca­ra aqu­ilo­nium, audi­tor, baen­schi, bre­vi­ni­dus, bre­vi­ros­tris, cji­ten­di, cobué, ethe­lwyn­nae, eure­ka, ger­tru­dae, guent­he­ri, hans­ba­en­schi, hue­se­ri, chi­tan­de, chi­ten­di, iwan­da, jacobf­re­i­ber­gi, jalo, kan­de, kan­de­en­se, kor­ne­liae, kor­ne­liae, lupin­gu, mac­ro­chir, mai­so­ni, male­ri, mame­lea, mar­ma­la­de cat, may­lan­di, nyas­sae, ob, rostra­tum, sau­lo­si, ste­ve­ni, stu­artg­ran­ti, tre­ma­to­cep­ha­lum, tre­ma­toc­ra­nus, usi­sya, walteri
  • Buc­coc­hro­mis: Buc­coc­hro­mis atri­ta­e­nia­tus, hete­ro­ta­e­nia, lep­tu­rus, noto­ta­e­nia, ocu­la­tus, rho­ade­sii, spec­ta­bi­lis, trewavasae
  • Pse­udot­rop­he­us: Pse­udot­rop­he­us ater, auro­ra, bar­lo­wi, crab­ro, cyane­us, dema­so­ni, ele­gans, elon­ga­tus, fain­zil­be­ri, fla­vus, fus­co­ides, fus­cus, hajo­ma­y­lan­di, lanis­ti­co­la, living­sto­nii, lom­bar­doi, lon­gi­or, lucer­na, mac­ropht­hal­mus, mic­ros­to­ma, minu­tus, modes­tus, novem­fas­cia­tus, pur­pu­ra­tus, sau­lo­si, soco­lo­fi, trop­he­ops, tur­si­ops, wil­liam­si, zeb­ra
  • May­lan­dia: May­lan­dia auro­ra, bar­lo­wi, bene­tos, cal­lai­nos, crab­ro, cyne­us­mar­gi­na­tus, ele­gans, emmil­tos, est­he­rae, fain­zil­be­ri, gres­ha­kei, hajo­ma­y­lan­di, hete­ro­pic­ta, chry­so­mal­los, lanis­ti­co­la, living­sto­ni, lom­bar­doi, mben­ji, melab­ran­chi­on, pha­e­os, pur­sa, pyr­so­no­tus, thap­si­no­gen, xans­to­ma­chus, zebra
  • Mela­noc­hro­mis: Mela­noc­hro­mis aura­tus, bali­odig­ma, bene­tos, bre­vis, chi­po­kae, cyane­or­hab­dos, dia­lep­tos, elas­to­de­ma, hete­roc­hro­mis, inter­rup­tus, joan­john­so­nae, johan­nii, lab­ro­sus, lepi­dia­dap­tes, loriae, main­ga­no, mela­nop­te­rus, mel­li­tus, paral­le­lus, peri­le­ucos, per­spi­cax, robus­tus, simu­lans, ver­mi­vo­rus, xanthodigma
  • Uta­ka cich­li­dy: afric­ké cich­li­dy žijú­ce vo voľ­nej vode: Alti­cor­pus, Aris­toc­hro­mis, Aulo­no­ca­ra, Buc­coc­hro­mis, Cap­ric­hro­mis, Cham­psoc­hro­mis, Che­i­loc­hro­mis, Chi­lo­ti­la­pia, Chro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Copa­dic­hro­mis, Core­ma­to­dus, Cte­nop­ha­rynx, Cyr­to­ca­ra, Dimi­di­oc­hro­mis, Dip­lo­ta­xo­don, Doci­mo­dus, Eclec­toc­hro­mis, Exo­choc­hro­mis, Fos­so­roc­hro­mis, Hap­loc­hro­mis, Hemi­ta­e­ni­oc­hro­mis, Hemi­ti­la­pia, Leth­ri­nops, Lich­noc­hro­mis, Myloc­hro­mis, Nae­voc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nyas­sac­hro­mis, Otop­ha­rynx, Pal­li­doc­hro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Pla­tyh­nat­hoc­hro­mis, Pro­to­me­las, Pse­udo­hap­loc­hro­mis, Pse­udoc­re­ni­lab­rus, Rhamp­hoc­hro­mis, Scia­e­noc­hro­mis, Stig­ma­toc­hro­mis, Tae­ni­oleth­ri­nops, Tra­mi­ti­chor­mis, Tyrannochromis. 

Tan­ga­nic­ké cichlidy

  • Alto­lam­pro­lo­gus: Alto­lam­pro­lo­gus cal­vus, com­pres­si­ceps, fas­cia­tus, sumbu

Juho­ame­ric­ké cichlidy

  • Aka­ry rodu Aequ­idens: Aequ­idens awa­ni, bise­ria­tus, chi­man­ta­nus, coeru­le­opunc­ta­tus, dia­de­ma, dor­si­ger, duopunc­ta­tus, epae, gea­yi, ger­ci­liae, hoeh­nei, latif­rons, maro­nii, mau­e­sa­nus, metae, micha­e­li, pal­li­dus, palo­eme­uen­sis, pat­ric­ki, pla­gi­ozo­na­tus, por­ta­leg­ren­sis, pota­ro­en­sis, pul­cher, pulch­rus, rivu­la­tus, ron­do­ni, sapa­y­en­sis, tetramerus
  • Apis­to­gram­ma: Apis­to­gram­ma agas­si­zii, black, amo­enum, arua, bita­e­nia­ta, borel­lii, bre­vis, caca­tu­oides, cae­tei, comm­brae, cru­zi, dip­lo­ta­e­nia, eli­za­bet­hae, euno­tus, geis­le­ri, gep­hy­ra, gib­bi­ceps, gos­sei, hip­po­ly­tae, hoig­nei, hongs­loi, incons­pi­cua, ini­ri­dae, juru­en­sis, lin­kei, lue­lin­gi, maci­lien­sis, mac­mas­te­ri, mein­ke­ni, moae, nijs­se­ni, nor­ber­ti, ort­man­ni, pan­du­ri­ni, par­va, pau­ci­squ­amis, pay­ami­no­nis, per­so­na­ta, per­ten­se, piau­ien­sis, ple­uro­ta­e­nia, pulch­ra, rega­ni, res­ti­cu­lo­sa, rorai­mae, rupu­nu­ni, sta­ec­ki, ste­in­dach­ne­ri, tae­nia­tum, tri­fas­cia­ta, uau­pe­si, urte­a­gai, vie­ji­ta, vie­ji­ta red, vie­ji­ta snickers
  • Archo­cen­trus: Archo­cen­trus cen­trar­chus, cut­te­ri, nano­lu­te­us, nig­ro­fas­cia­tus, saji­ca, spilurus

Živo­rod­ky žijú v juž­nej čas­ti Sever­nej Ame­ri­ky, v Stred­nej a Juž­nej Ame­ri­ke a malá časť v Juho­vý­chod­nej Ázii. Čo sa týka vyme­dze­nia sku­pi­ny “živo­rod­ky” tak nara­zí­me na prob­lém ume­lo vytvo­re­nej sku­pi­ny, kto­rá nemá jas­né taxo­no­mic­ké odô­vod­ne­nie. Je to skôr funkč­ná sku­pi­na, ale­bo fyzi­olo­gic­ká. Pred­sta­vu­jú šty­ri čeľa­de: Goode­i­dae, Anab­le­pi­dae, Poeci­li­i­dae (pat­ria­ce do radu Cyp­ri­no­don­ti­for­mes), Hemi­ramp­hi­dae (pat­ria­ce medzi Belo­ni­for­mes). Medzi tzv. živo­rod­ka­mi náj­de­me pomer­ne dosť dru­hov, kto­ré sa živo­ro­dos­ťou nevyz­na­ču­jú. Viac v samos­tat­nom člán­ku. Tet­ry sú vďač­né ryby naj­mä svo­jím spo­lo­čen­ským sprá­va­ním. Hor­šie je to už z ich roz­mno­žo­va­ním – pochá­dza­jú zväč­ša z Juž­nej Ame­ri­ky, z povo­dia Ama­zo­nu, kde sú pod­mien­ky pomer­ne homo­gén­ne a špe­ci­fic­ké. Mno­ho tetier žije v kys­lej vode, z níz­kou hla­di­nou váp­ni­ka a hor­čí­ka, ale často­krát z vyš­ším obsa­hom ostat­ných iónov. Pre úče­ly akva­ris­tu sa teda naj­mä pre roz­mno­žo­va­nie hodí voda v roz­sa­hu pH 6 – 6,8, nie je výnim­kou aj 4.5 – 5, cel­ko­vá tvrdo­sť maxi­mál­ne do 10 °dGH, uhli­či­ta­no­vá tvrdo­sť 0 – 5 °dKH, vodi­vosť 200 – 450 µS. Ikry tetier sú zväč­ša náchyl­né na svet­lo. Vytie­ra­ciu nádrž a pre­dov­šet­kým ikry po tre­ní je vhod­né zatem­niť. Dvom dru­hom Para­che­i­ro­don inne­si Para­che­i­ro­don axel­ro­di sa venu­jem pod­rob­nej­šie. Tet­ry sa vyslo­ve­ne hodia do spo­lo­čen­ské­ho akvá­ria, kde sa ak ich je dosta­tok veľ­mi pek­ne pre­ja­ví ich hej­no­vi­té sprá­va­nie. Mys­lím, že nemu­sí to byť ani nad­še­nec pre ryby, ale kaž­dé­mu sa zapá­či keď pozo­ru­je ako sa naraz pohne 50 neóniek čer­ve­ných, ale­bo hoci tetier cit­ró­no­vých. Rod Asty­anax: Asty­anax abra­mis, abra­mo­ides, acant­ho­gas­ter, aene­us, albe­olus, albur­nus, alti­pa­ra­nae, angus­tif­rons, ante­ri­or, ante­ro­ides, arman­doi, asym­met­ri­cus, atra­to­en­sis, bima­cu­la­tus, bour­ge­ti, bre­vir­hi­nus, cor­do­vae, dagu­ae, eigen­man­ni­orum, esse­qu­iben­sis, fas­cia­tus, fes­tae, fili­fe­rus, giton, goy­acen­sis, gra­ci­li­or, guapo­ren­sis, guia­nen­sis, gym­no­ge­nys, inte­ger, jor­da­ni, keit­hi, ken­ne­dyi, kul­lan­de­ri, leopol­di, line­a­tus, lon­gi­or, mag­da­le­nae, mari­onae, maro­nien­sis, maxi­mus, megas­pi­lu­ra, metae, meunie­ri, mexi­ca­nus, mic­ro­le­pis, muc­ro­na­tus, mul­ti­dens, muta­tor, myer­si, nasu­tus, nica­ra­gu­en­sis, ocel­la­tus, ort­ho­dus, para­gu­ay­en­sis, para­na­hy­bae, pin­na­tus, poetzsch­kei, poly­le­pis, pota­ro­en­sis, rega­ni, ribe­i­rae, ruber­ri­mus, sal­tor, scab­ri­pin­nis, schu­bar­ti, scin­til­lans, sco­lo­gas­ter, stil­be, super­bus, sym­met­ri­cus, tae­nia­tus, trie­ryth­rop­te­rus, vali­dus, vene­zu­e­lae, zonatus. 

Kap­ro­zúb­ky – halan­čí­ky sú dru­hy Ame­ri­ky, Afri­ky, kto­ré žijú v peri­odic­kých vodách, naj­mä v Juž­nej Ame­ri­ke čas­to doslo­va v kalu­žiach, kto­ré sú v obdo­bí daž­ďov zalia­te vodou a v obdo­bí sucha vysy­cha­jú. Tie­to ryby sa teda čas­to doží­va­jú iba jedi­ný rok. Afric­ké dru­hy sú aj 2 až 4 roč­né. Typic­ké kap­ro­zúb­ky nakla­dú ikry, kto­ré jed­no­du­cho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárod­ku done­sie so sebou až opä­tov­ný dážď na začiat­ku obdo­bia daž­ďov. Simu­lá­cia toh­to pro­ce­su je aj zákla­dom úspe­chu pri ich roz­mno­žo­va­ní v zaja­tí, v našich nádr­žiach. Kap­ro­zúb­ky, v Čechách ozna­čo­va­né ako halan­čí­ky sú blíz­ke prí­buz­né živo­rod­kám. Nie­kto­ré zná­me rody: Aphy­o­se­mi­on, Cyno­le­bias, Epi­pla­tys. Aphy­o­se­mi­on: Aphy­o­se­mi­on ahli, amie­ti, arnol­di, aure­um, aus­tra­le, bami­le­ko­rum, ban­fo­ren­se, bate­sii, bert­hol­di, bita­e­nia­tum, bivit­ta­tum, bru­e­nin­gi, buala­num, buy­ta­er­ti, cal­liu­rum, came­ro­nen­se, cau­do­fas­cia­tum, cau­ve­ti, celiae, chau­chei, chris­tyi, cin­na­mo­me­um, cit­ri­ne­i­pin­nis, coeles­te, cog­na­tum, con­gi­cum, dar­gei, decor­sei, del­ta­en­se, ede­a­num, elber­ti, ele­gans, esche­ri­chi, exi­go­ide­um, exi­gu­um, fal­lax, fer­ran­ti, fila­men­to­sum, fran­zwer­ne­ri, gabu­nen­se, gard­ne­ri, geryi, guig­nar­di, guine­en­se, gula­re, han­ne­lo­re­ae, hei­ne­man­ni, her­zo­gi, hof­man­ni, jean­po­li, joer­gen­sche­e­li, labar­rei, lam­ber­ti, lefi­nien­se, libe­rien­se, loenn­ber­gii, lou­es­sen­se, lugens, lujae, macu­la­tum, mae­se­ni, mar­ga­re­tae, mar­mo­ra­tum, mein­ke­ni, mim­bon, mira­bi­le, mon­ro­viae, ndia­num, occi­den­ta­le, ocel­la­tum, oese­ri, ogo­en­se, pas­che­ni, pas­sa­roi, peter­si, polia­ki, pol­li, powel­li, pri­mi­ge­nium, puerz­li, punc­ta­tum, rad­dai, rec­to­go­en­se, rig­gen­ba­chi, robert­so­ni, rolof­fi, rub­ro­la­bia­le, sche­e­li, schi­oet­zi, sch­lup­pi, sch­mit­ti, sjo­es­ted­ti, splen­dop­le­ure, spo­oren­ber­gi, stria­tum, thy­si, tod­di, tri­li­ne­a­tus, viri­de, vol­ca­num, wach­ter­si, wal­ke­ri, wil­de­kam­pi, zygaima

Kap­ro­vi­té sú zväč­ša veľ­mi zve­da­vé ryby žijú naj­mä v juho­vý­chod­nej Ázii, v Indii, v Číne. Rody Bar­bus, Capo­tea, Pun­tius. Nie­kto­ré ako napr. Pun­tius sa doká­žu pris­pô­so­biť aj pomer­ne chlad­nej vode. Mre­ny Bar­bus: Bar­bus abla­bes, abo­inen­sis, acu­ti­ceps, aene­us, afro­ha­mil­to­ni, afro­ver­na­yi, alba­ni­cus, alber­ti, allu­au­di, alo­yi, altia­na­lis alti­dor­sa­lis, alva­re­zi, aman­po­ae, ama­to­li­cus, ambo­se­li, amp­hi­gram­ma, andre­wi, ane­ma, annec­tens, anniae, anop­lus, ansor­gii, aple­uro­gram­ma, apo­en­sis, ara­bi­cus, aram­bour­gi, arcis­lon­gae, argen­te­us, aspi­lus, aspius, ata­ko­ren­sis, atkin­so­ni, atro­ma­cu­la­tus, bagb­wen­sis, bar­bus, bar­nar­di, barot­se­en­sis, bate­sii, bau­do­ni, bawku­en­sis, bellc­ros­si, bif­re­na­tus, bigor­nei, bino­ta­tus, boboi, boca­gei, bour­da­riei, bra­chy­cep­ha­lus, bra­chy­gram­ma, braz­zai, bre­vi­ceps, bre­vi­dor­sa­lis, bre­vi­la­te­ra­lis, bre­vi­pin­nis, bre­vis­pi­nis, bri­char­di, byn­ni, cade­na­ti, cali­dus, cal­len­sis, cal­lip­te­rus, camp­ta­cant­hus, can­dens, cani­nus, canis, capen­sis, capi­to, car­do­zoi, carens, cas­tra­si­bu­tum, cate­na­rius, cau­do­sig­na­tus, cau­do­vit­ta­tus, cer­cops, chi­ca­pa­en­sis, chium­be­en­sis, chlo­ro­ta­e­nia, cho­lo­en­sis, cis­cau­ca­si­cus, cit­ri­nus, clau­di­nae, clau­se­ni, cod­ring­to­ni, col­lar­ti, comi­zo, com­pi­nei, con­dei, con­gi­cus, cyc­lo­le­pis, dar­te­vel­lei, degu­idei, deser­ti, dia­lo­nen­sis, diti­nen­sis, dor­so­li­ne­a­tus, ebur­ne­en­sis, elep­han­tis, ensis, eru­bes­cens, eryt­hro­zo­nus, eso­ci­nus, ethi­opi­cus, eubo­icus, eurys­to­mus, euta­e­nia, evan­si, eve­ret­ti, exu­la­tus, fas­ci­ola­tus, fasolt, fou­ten­sis, frits­chii, gana­nen­sis, ges­tet­ne­ri, girar­di, gokts­chai­cus, gra­e­cus, gra­ell­sii, gre­en­wo­odi, gru­ve­li, guil­di, guine­en­sis, guira­li, guira­onis, guliel­mi, gur­ne­yi, haa­si, haa­sia­nus, habe­re­ri, holo­ta­e­nia, hos­pes, hulo­ti, huls­ta­er­ti, hume­ra­lis, humi­lis, humph­ri, hyp­so­le­pis, ina­e­qu­alis, inno­cens, inter­me­dius, itu­rii, jack­so­ni, jae, jans­sen­si, johns­to­nii, jub­bi, kamo­lon­do­en­sis, kers­te­nii, kess­le­ri, kim­ber­le­y­en­sis, kis­sien­sis, kuilu­en­sis, lacer­ta, lago­en­sis, lama­ni, late­ris­tri­ga, lati­ceps, lau­zan­nei, leonen­sis, libe­rien­sis, line­a­tus, line­oma­cu­la­tus, litam­ba, lon­gi­ceps, lon­gi­fi­lis, love­rid­gii, luapu­lae, lucius, lufu­kien­sis, luikae, lujae, lukin­dae, luku­sien­sis, lulu­ae, mace­do­ni­cus, macha­doi, maci­nen­sis, mac­ro­ceps, mac­ro­le­pis, mac­rops, mac­ro­ta­e­nia, mag­da­le­nae, mala­cant­hus, mani­cen­sis, mare­qu­en­sis, mariae, mar­mo­ra­tus, mar­to­rel­li, matt­he­si, mat­to­zi, mawam­bi, mawam­bien­sis, mba­mi, medi­osqu­ama­tus, meri­di­ona­lis, mic­ro­bar­bis, mic­ro­cep­ha­lus, mic­ro­ne­ma, mic­ro­te­ro­le­pis, mimus, miole­pis, mira­bi­lis, moco­en­sis, moha­si­cus, mote­ben­sis, mul­ti­li­ne­a­tus, mun­go­en­sis, mur­sa, musum­bi, myer­si, nan­ning­si, nasus, nata­len­sis, neefi, neg­lec­tus, neuma­y­eri, nige­rien­sis, nig­ri­fi­lis, nig­ro­lu­te­us, nioko­lo­en­sis, nou­nen­sis, nyan­zae, oli­go­gram­mus, oli­go­le­pis, oli­va­ce­us, owe­nae, oxyr­hyn­chus, pagens­te­che­ri, pal­li­dus, palu­di­no­sus, papi­lio, parab­la­bes, para­jae, para­wal­dro­ni, pau­ci­squ­ama­tus, pel­leg­ri­ni, pelo­pon­ne­sius, pen­ta­zo­na, perin­ce, petch­kov­skyi, petit­je­a­ni, pier­rei, pin­nau­ra­tus, pla­tyr­hi­nus, ple­be­jus, ple­uro­gram­ma, ple­urop­ho­lis, pobe­gu­ini, poechii, poly­le­pis, pre­spen­sis, pri­ona­cant­hus, pro­ge­nys, pse­udog­nat­ho­don, pse­udo­top­pi­ni, puel­lus, pumi­lus, punc­ti­ta­e­nia­tus, pyg­ma­e­us, quad­ri­punc­ta­tus, radia­tus, raim­baul­ti, rei­nii, rhi­nop­ho­rus, roca­da­si, roha­ni, rosae, rous­sel­lei, rou­xi, roy­lii, ruasae, sach­si, sac­ra­tus, sales­sei, sal­mo, schou­te­de­ni, sch­wa­nen­fel­di, scla­te­ri, ser­ra, sexra­dia­tus, some­re­ni, somp­hong­si, spe­le­ops, stan­le­yi, stap­per­sii, stau­chi, ste­in­dach­ne­ri, stig­ma­se­mi­on, stig­ma­to­py­gus, subi­nen­sis, sub­li­mus, sub­li­ne­a­tus, syl­va­ti­cus, syn­tre­cha­le­pis, tae­ni­op­le­ura, tae­niu­rus, tai­ten­sis, tan­gan­den­sis, tau­ri­cus, tegu­li­fer, tetras­pi­lus, tetras­tig­ma, tet­ra­zo­na, tha­ma­la­ka­nen­sis, thy­si, tie­ko­roi, tit­te­ya, tomien­sis, ton­ga­en­sis, top­pi­ni, tra­chyp­te­rus, tra­orei, tre­uren­sis, tre­ve­ly­ani, tri­ma­cu­la­tus, tri­no­ta­tus, tris­pi­lo­ides, tris­pi­lo­mi­mus, tris­pi­lop­le­ura, tris­pi­los, tro­pi­do­le­pis, tybe­ri­nus, uni­ta­e­nia­tus, uros­tig­ma, uro­ta­e­nia, usam­ba­rae, van­de­rys­ti, vik­to­ria­nus, vivi­pa­rus, wal­ke­ri, well­ma­ni, wurt­zi, yeien­sis, yon­gei, zal­bien­sis, zan­zi­ba­ri­cus. Botia: Botia almor­hae, beau­for­ti, berd­mo­rei, bir­di, cau­di­punc­ta­ta, dario, dayi, eos, guili­nien­sis, helo­des, his­tri­oni­ca, hyme­nop­hy­sa, lecon­tei, loha­cha­ta, lon­gi­dor­sa­lis, lon­gi­ven­tra­lis, mac­ra­cant­hus, modes­ta, mor­le­ti, nig­ro­li­ne­a­ta, pulch­ra, ree­ve­sae, rever­sa, rostra­ta, sidt­hi­mun­ki, stria­ta, superciliaris

Laby­rint­ky mož­no ozna­čiť ako pokoj­né ryby. Dru­hy, kto­ré na dýcha­nie pou­ží­va­jú zvlášt­ny apa­rát – laby­rint. Žijú naj­mä v juho­vý­chod­nej Ázii, kde je vo vode obrov­ské množ­stvo mate­riá­lu – orga­nic­ké­ho mate­riá­lu, rast­lín pri­sad­nu­tých aj plá­va­jú­cich a v tro­pic­kej Afri­ke. Mož­no aj pre­to vznik­lo také pris­pô­so­be­nie, pre­to­že kys­lí­ka je v tých­to vodách pome­nej. Pat­ria sem aj popu­lár­ne bojov­ni­ce (Bet­ta), kto­rých sa vyzna­ču­jú zau­jí­ma­vý džen­tl­men­ský sprá­va­ním pri boji medzi sok­mi. Medzi nimi sú nie­kto­ré dru­hy papu­ľov­ce podob­ne ako je čas­té u cich­líd. Koli­za je druh, kto­rý rov­na­ko sta­via pri roz­mno­žo­va­ní peno­vé hniez­da, ale kto­ré­ho poter pat­rí medzi naj­men­ší na sve­te – pre jeho odcho­ve je dopo­ru­če­ná maxi­mál­na výš­ka hla­di­ny 10 cm. Nie­kto­ré zná­me rody: Tri­cho­gas­ter – gura­ma, Coli­sa, Bet­ta – bojov­ni­ca. Belo­n­tia: Belo­n­tia has­sel­ti, sig­na­ta, Bojov­ni­ce Bet­ta: Bet­ta aka­ren­sis, albi­mar­gi­na­ta, ana­ba­to­ides, balun­ga, bel­li­ca, bre­vi­obe­sus, bro­wno­rum, bur­di­ga­la, chan­no­ides, chi­ni, chlo­rop­ha­rynx, coc­ci­na, dimi­dia­ta, edit­hae, eni­sae, foers­chi, fus­ca, hip­po­si­de­ros, imbel­lis, livi­da, mac­ros­to­ma, mini­opin­na, ocel­la­ta, pato­ti, per­sep­ho­ne, pi, pic­ta, pin­gu­is, pri­ma, pug­nax, pulch­ra, rena­ta, rub­ra, ruti­lans, schal­le­ri, simo­rum, sim­plex, sma­rag­di­na, spi­lo­to­ge­na, splen­dens, stro­hi, tae­nia­ta, tomi, tus­sy­ae, uni­ma­cu­la­ta, wase­ri Pan­cier­ni­ky – Cal­lich­ty­i­dae sa roz­de­ľu­jú sa na dve pod­če­ľa­de: Cal­licht­hy­i­nae s rod­mi: Cal­licht­hys, Hop­los­ter­num, Mega­le­chis, Lept­hop­los­ter­num, Dia­ne­ma, kto­rá obsa­hu­je len hŕs­tku dru­hov a na obrov­skú sku­pi­nu Cory­do­ra­di­nae s rod­mi: Cory­do­ras, Bro­chis, Aspi­do­ras. Do prvej sku­pi­ny pat­ria pomer­ne veľ­ké dru­hy, kto­ré tvo­ria podob­ne ako laby­rint­ky peno­vé hniez­do. Pod­če­ľaď Cory­do­ra­di­nae ikry oby­čaj­ne lepí na sub­strát. Pan­cier­ni­ky sa čas­to mno­žia v pra­xi hro­mad­ne. Vypro­vo­ku­je ich výdat­ná stra­va (niten­ky, prí­pad­ne patent­ky), čas­to stu­de­ná voda, čerstvá voda, zni­žo­va­nie hla­di­ny vody.

Z iných druhov

  • Jese­te­ry: Aci­pen­ser: Aci­pen­ser bae­rii, bai­ca­len­sis, bre­vi­ros­trum, dab­ry­anus, ful­ves­cens, guel­dens­ta­ed­tii, medi­ros­tris, mika­doi, mul­tis­cu­ta­tus, nacca­rii, nudi­ven­tris, oxy­rin­chus deso­toi, oxy­rin­chus oxy­rin­chus, per­si­cus, rut­he­nus, sch­renc­kii, sinen­sis, stel­la­tus, stu­rio, transmontanus
  • Klau­ni: Amp­hip­ri­on: Amp­hip­ri­on akal­lo­pi­sos, akin­dy­nos, allar­di, bicinc­tus, cha­go­sen­sis, chry­so­gas­ter, chry­sop­te­rus, clar­kii, ephip­pium, fre­na­tus, fus­co­cau­da­tus, late­zo­na­tus, lati­fas­cia­tus, leucok­ra­nos, mccul­lo­chi, mela­no­pus, nig­ri­pes, ocel­la­ris, oma­nen­sis, per­cu­la, peri­de­rai­on, polym­nus, rub­ro­cinc­tus, san­da­ra­ci­nos, sebae, thiel­lei, tricinctus
  • Prí­sav­ní­ky. Ancis­trus: Ancis­trus alga, bau­den­sis, boden­ha­me­ri, boli­via­nus, bre­vi­fi­lis, bre­vi­pin­nis, bro­wn LDA 160, bufo­nius, cala­mi­ta, cau­ca­nus, cen­tro­le­pis, chag­re­si, cirr­ho­sus, cla­ro LDA 08, cle­men­ti­nae, cryp­topht­hal­mus, damas­ce­ni, doli­chop­te­rus, dubius, eri­na­ce­us, eus­tic­tus, for­mo­so, ful­vus, gala­ni, gym­nor­hyn­chus, hete­ror­hyn­chus, hop­lo­ge­nys, jel­skii, latif­rons, leucos­tic­tus, line­ola­tus, lit­hur­gi­cus, mac­ropht­hal­mus, macu­la­tus, mala­cops, mara­cas­se, mar­ti­ni, mat­tog­ros­sen­sis, mega­los­to­mus, melas, mon­ta­nus, mul­tis­pi­nis, nudi­ceps, occi­den­ta­lis, occ­loi, pira­re­ta, piri­for­mis, punc­ta­tus, ranun­cu­lus, roths­chil­di, spi­no­sus, stig­ma­ti­cus, tam­bo­en­sis, tau­na­yi, tec­ti­ros­tris, tem­minc­ki, tri­ra­dia­tus, variolus

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Kyslík v živote rýb – pozitíva i negatíva

Hits: 12089

Autor prís­pev­ku: Róbert Toman

Pozi­tív­ne pôso­be­nie kys­lí­ka na živé orga­niz­my je vše­obec­ne zná­me. Ryby potre­bu­jú k svoj­mu živo­tu kys­lík rov­na­ko ako sucho­zem­ské sta­vov­ce, hoci spô­sob ich dýcha­nia je úpl­ne odliš­ný. Keď­že nema­jú pľú­ca, kys­lík musí pre­ni­kať z vody do krvi pria­mo cez tka­ni­vá, kto­ré sú v pria­mom kon­tak­te s vodou, teda cez žiab­re. Kys­lík, kto­rý má difun­do­vať do krvi cez žiab­re musí byť samoz­rej­me roz­pus­te­ný, pre­to­že ryby nema­jú schop­nosť pri­jí­mať kys­lík vo for­me bub­li­niek. Odchyt rýb, tran­s­port a ich chov v zaja­tí má váž­ne meta­bo­lic­ké náro­ky v moz­gu, sva­loch, srd­ci, žiab­rach a ďal­ších tka­ni­vách. Vše­obec­ne ich nazý­va­me stres, ale fyzi­olo­gic­ká situ­ácia je omno­ho kom­pli­ko­va­nej­šia. Stres spo­je­ný s odchy­tom a vypus­te­ním rýb do iné­ho pro­stre­dia môže pris­pieť k úmr­tnos­ti rýb. Pocho­pe­nie ener­ge­tic­ké­ho meta­bo­liz­mu rýb a fak­to­rov, kto­ré ho ovplyv­ňu­jú sú dôle­ži­té pre správ­ne zaob­chá­dza­nie s ryba­mi ich ošet­re­nie po odchy­te. Pred zhod­no­te­ním rizík, kto­ré súvi­sia s kys­lí­kom vo vode a pre ich pocho­pe­nie si pri­blíž­me aspoň v krát­kos­ti fyzi­olo­gic­ké pocho­dy spo­je­né s fun­kci­ou kys­lí­ka v orga­niz­me rýb.

Ener­ge­tic­ký meta­bo­liz­mus a potre­ba kyslíka 

Ener­gia, kto­rá sa pou­ží­va na zabez­pe­če­nie všet­kých bun­ko­vých fun­kcií sa zís­ka­va z ade­no­zín­tri­fos­fá­tu (ATP). Je potreb­ný na kon­trak­cie sva­lov, vede­nie ner­vo­vých impul­zov v moz­gu, čin­nosť srd­ca, na prí­jem kys­lí­ka žiab­ra­mi atď. Ak bun­ka potre­bu­je ener­giu, roz­po­je­ním väzieb v ATP sa uvoľ­ní ener­gia. Ved­ľaj­ším pro­duk­tom tej­to reak­cie je ade­no­zín­di­fos­fát (ADP) a anor­ga­nic­ký fos­fát. V bun­ke ADP a fos­fát môžu zno­va rea­go­vať cez kom­pli­ko­va­né meta­bo­lic­ké deje a tvo­rí sa ATP. Väč­ši­na slad­ko­vod­ných rýb potre­bu­je veľ­ké množ­stvo kys­lí­ka v pro­stre­dí. Ten­to kys­lík je potreb­ný hlav­ne ako “pali­vo” pre bio­che­mic­ké mecha­niz­my spo­je­né s pro­ces­mi cyk­lu ener­gie. Ener­ge­tic­ký meta­bo­liz­mus, kto­rý je spo­je­ný s kys­lí­kom je vyso­ko účin­ný a zabez­pe­ču­je trva­lé dodá­va­nie ener­gie, kto­rú potre­bu­je ryba na základ­né fyzi­olo­gic­ké fun­kcie. Ten­to meta­bo­liz­mus sa ozna­ču­je aerób­ny metabolizmus.

Nie všet­ka pro­duk­cia ener­gie vyža­du­je kys­lík. Bun­ky majú vyvi­nu­tý mecha­niz­mus udr­žia­vať dodáv­ku ener­gie počas krát­ke­ho obdo­bia, keď je hla­di­na kys­lí­ka níz­ka (hypo­xia). Ana­e­rób­ny ale­bo hypo­xic­ký ener­ge­tic­ký meta­bo­liz­mus je málo účin­ný a nie je schop­ný pro­du­ko­vať dosta­tok ener­gie pre tka­ni­vá počas dlhé­ho obdo­bia. Ryby potre­bu­jú kon­štant­ný prí­sun ener­gie. K tomu potre­bu­jú stá­le a dosta­toč­né množ­stvo kys­lí­ka. Nedos­ta­tok kys­lí­ka rých­lo zba­vu­je ryby ener­gie, kto­rú potre­bu­jú k živo­tu. Ryby sú schop­né plá­vať nepretr­ži­te na dlhé vzdia­le­nos­ti bez úna­vy v znač­nej rých­los­ti. Ten­to typ plá­va­nia ryby využí­va­jú pri nor­mál­nom plá­va­ní a na dlhé vzdia­le­nos­ti. Sva­ly, kto­ré sa na tom­to pohy­be podie­ľa­jú, využí­va­jú veľ­ké množ­stvo kys­lí­ka na syn­té­zu ener­gie. Ak majú ryby dosta­tok kys­lí­ka, nikdy sa neuna­via pri dlho­do­bom plá­va­ní. Rých­le, prud­ké a vyso­ko inten­zív­ne plá­va­nie trvá nor­mál­ne iba nie­koľ­ko sekúnd, prí­pad­ne minút a kon­čí fyzic­kým sta­vom vyčer­pa­nia. Ten­to typ plá­va­nia využí­va­jú ryby pri love, mig­rá­cii pro­ti prú­du ale­bo pri úte­ku. Ten­to typ pohy­bu úpl­ne vyčer­pá ener­ge­tic­ké záso­by. Obno­va môže trvať hodi­ny, nie­ke­dy aj dni, čo závi­sí na prí­stup­nos­ti kys­lí­ka, trva­ní rých­le­ho plá­va­nia a stup­ni vyčer­pa­nia ener­ge­tic­kých zásob. Ak sa naprí­klad ryba, kto­rá bola pri odchy­te úpl­ne zba­ve­ná ener­gie, umiest­ni do inej nádr­že, potre­bu­je množ­stvo kys­lí­ka a pokoj­né mies­to, kde by obno­vi­la záso­by ener­gie. Ak sa však umiest­ni do nádo­by, kde je málo kys­lí­ka, nedo­ká­že obno­viť ener­giu a skôr či neskôr hynie. Nie nedos­ta­tok kys­lí­ka zabí­ja rybu, ale nedos­ta­tok ener­gie a neschop­nosť obno­viť ener­ge­tic­ké záso­by. Je jas­né, že to sú pod­mien­ky, kto­ré extrém­ne stre­su­jú ryby.

Fak­to­ry ovplyv­ňu­jú­ce obno­vu energie

Spo­lu so stra­tou ener­ge­tic­kých zásob počas rých­le­ho plá­va­nia naras­tá v tka­ni­vách a krvi hla­di­na lak­tá­tu. Keď­že sa jed­ná o kyse­li­nu, pro­du­ku­je ióny vodí­ka, kto­ré zni­žu­jú pH tka­nív a dodá­va­nie ener­gie do bun­ky. Tiež zvy­šu­je vypla­vo­va­nie dôle­ži­tých meta­bo­li­tov z bun­ky, kto­ré sú potreb­né pri obno­ve ener­gie. Vylu­čo­va­nie lak­tá­tu a obno­va nor­mál­nej fun­kcie buniek môže trvať od 4 do 12 hodín. Pri tom­to pro­ce­se hrá dôle­ži­tú úlo­hu veľ­kosť tela, tep­lo­ta vody, tvrdo­sť a pH vody a dostup­nosť kyslíka.

Veľ­kosť tela – exis­tu­je pozi­tív­na kore­lá­cia medzi ana­e­rób­nym ener­ge­tic­kým meta­bo­liz­mom a potre­bou ener­gie. Väč­šie ryby teda potre­bu­jú viac ener­gie na rých­le plá­va­nie. To spô­so­bu­je vyš­ší výdaj ener­gie a dlh­ší čas obnovy

Tep­lo­ta vody – vylu­čo­va­nie lak­tá­tu a iných meta­bo­li­tov výraz­ne ovplyv­ňu­je tep­lo­ta vody. Väč­šie zme­ny tep­lo­ty výraz­ne ovplyv­ňu­jú schop­nosť rýb obno­viť ener­ge­tic­ké záso­by. Je pre­to potreb­né sa vyva­ro­vať veľ­kým zme­nám tep­lo­ty, kto­ré zni­žu­jú schop­nosť obno­vy energie.

Tvrdo­sť vody – zní­že­nie tvrdo­s­ti vody má dôle­ži­tý úči­nok na meta­bo­liz­mus a aci­do­bá­zic­kú rov­no­vá­hu krvi. Väč­ši­na prác sa zaobe­ra­la vply­vom na mor­ské dru­hy a nie je úpl­ne jas­né, či sú tie­to výsled­ky pre­nos­né aj na slad­ko­vod­né ryby. Keď sú slad­ko­vod­né ryby stre­so­va­né, voda pre­ni­ká cez bun­ko­vé mem­brá­ny, hlav­ne žia­bier a krv je red­šia. Toto zrie­de­nie krvi zvy­šu­je náro­ky na udr­žia­va­nie rov­no­vá­hy solí v orga­niz­me, čiže udr­žia­va­nie osmo­tic­kej rov­no­vá­hy. Viac sa dočí­ta­te nižšie.

pH vody – v kys­lej­šom pro­stre­dí sú ryby schop­né obno­viť ener­giu rých­lej­šie. Vyš­šie pH ten­to pro­ces výraz­ne spo­ma­ľu­je, čo je rizi­ko­vé pre dru­hy vyža­du­jú­ce vyš­šie pH, ako napr. afric­ké cich­li­dy jazier Mala­wi a Tanganika.

Regu­lá­cia osmo­tic­ké­ho tla­ku – udr­žia­va­nie rov­no­vá­hy solí stre­so­va­ných rýb

Regu­lá­cia hla­di­ny solí je zákla­dom živo­ta. Štruk­tú­ra a fun­kcia bun­ky úzko súvi­sí s vodou a látok v nej roz­pus­te­ných. Ryba pou­ží­va znač­nú ener­giu na kon­tro­lu zlo­že­nia vnút­ro­bun­ko­vých a mimo­bun­ko­vých teku­tín. U rýb táto osmo­re­gu­lá­cia spot­re­bu­je asi 25 – 50% cel­ko­vé­ho meta­bo­lic­ké­ho výda­ja, čo je prav­de­po­dob­ne naj­viac spo­me­dzi živo­čí­chov. Mecha­niz­mus, kto­rý ryby využí­va­jú na udr­žia­va­nie rov­no­vá­hy solí je veľ­mi kom­pli­ko­va­ný a extrém­ne závis­lý na ener­gii. Pre­to­že účin­nosť ana­e­rób­ne­ho ener­ge­tic­ké­ho meta­bo­liz­mu je iba na úrov­ni 110 ener­ge­tic­ké­ho meta­bo­liz­mu v pro­stre­dí boha­tom na kys­lík, ener­ge­tic­ká potre­ba pre osmo­re­gu­lá­ciu tka­nív nie je mož­ná iba ana­e­rób­nym ener­ge­tic­kým meta­bo­liz­mom. Rých­ly pokles hla­di­ny ATP v bun­ke spô­so­bu­je spo­ma­le­nie až zasta­ve­nie fun­kcie bun­ko­vých ióno­vých púmp, kto­ré regu­lu­jú pohyb solí cez bun­ko­vú mem­brá­nu. Pre­ru­še­nie čin­nos­ti ióno­vej pum­py spô­so­bu­je stra­tu rov­no­vá­hy iónov v bun­ke a dochá­dza k rizi­ku smr­ti bun­ky a ryby.

Slad­ko­vod­né aj mor­ské ryby trva­lo čelia nut­nos­ti ióno­vej a osmo­tic­kej regu­lá­cie. Slad­ko­vod­né ryby, kto­rých kon­cen­trá­cia iónov v tka­ni­vách je omno­ho vyš­šia ako vo vode, musia regu­lo­vať prí­jem a stra­tu vody cez prie­pust­né epi­te­liál­ne tka­ni­vá a močom. Tie­to ryby pro­du­ku­jú veľ­ké množ­stvo moču, kto­ré­ho den­né množ­stvo tvo­rí 20% hmot­nos­ti tela. Oblič­ky rýb sú vyso­ko účin­né v odstra­ňo­va­ní vody z tela a sú takis­to účin­né aj v zadr­žia­va­ní solí v tele. Zatiaľ čo veľ­mi malé množ­stvo soli pre­ni­ká do moču, väč­ši­na osmo­re­gu­lač­ných dejov sa zabez­pe­ču­je žiab­ra­mi. Sodík je hlav­ný ión tka­nív. Tran­s­port sodí­ka cez bun­ko­vú mem­brá­nu je vyso­ko závis­lý na ener­gii a umož­ňu­je ho enzým Na/​K‑ATP-​áza. Ten­to enzým sa nachá­dza v bun­ko­vej mem­brá­ne a využí­va ener­giu, kto­rú dodá­va ATP na pre­nos sodí­ka jed­ným sme­rom cez bun­ko­vú mem­brá­nu. Dras­lík sa pohy­bu­je opač­ným sme­rom. Ten­to pro­ces umož­ňu­je sva­lo­vú kon­trak­ciu, posky­tu­je elek­tro­che­mic­ký gra­dient potreb­ný na čin­nosť srd­ca a umož­ňu­je pre­nos všet­kých sig­ná­lov v moz­gu a ner­voch. Väč­ši­na osmo­re­gu­lá­cie u rýb sa deje v žiab­rach a fun­gu­je nasle­dov­ne: Čpa­vok sa tvo­rí ako odpa­do­vý pro­dukt meta­bo­liz­mu rýb. Keď sú ryby v pohy­be, tvo­ria väč­šie množ­stvo čpav­ku a ten sa musí vylú­čiť z krvi. Na roz­diel od vyš­ších živo­čí­chov, ryby nevy­lu­ču­jú čpa­vok močom. Čpa­vok a väč­ši­na dusí­ka­tých odpa­do­vých látok pre­stu­pu­je cez mem­brá­nu žia­bier (asi 80 – 90%). Čpa­vok sa vymie­ňa pri pre­cho­de cez mem­brá­nu žia­bier za sodík. Tak­to sa zni­žu­je množ­stvo čpav­ku v krvi a zvy­šu­je sa jeho kon­cen­trá­cia v bun­kách žia­bier. Naopak, sodík pre­chá­dza z buniek žia­bier do krvi. Aby sa nahra­dil sodík v bun­kách žia­bier a obno­vi­la sa rov­no­vá­ha solí, bun­ky žia­bier vylú­čia čpa­vok do vody a vyme­nia ho za sodík z vody. Podob­ným spô­so­bom sa vymie­ňa­jú chlo­ri­do­vé ióny za bikar­bo­nát. Pri dýcha­ní je ved­ľaj­ší pro­dukt CO2 a voda. Bikar­bo­nát sa tvo­rí, keď CO2 z bun­ko­vé­ho dýcha­nia rea­gu­je s vodou v bun­ke. Ryby nemô­žu, na roz­diel od sucho­zem­ských živo­čí­chov, vydých­nuť CO2 a mies­to toho sa zlu­ču­je s vodou a tvo­rí sa bikar­bo­ná­to­vý ión. Chlo­ri­do­vé ióny sa dostá­va­jú do bun­ky a bikar­bo­nát von z bun­ky do vody. Tým­to spô­so­bom sa zamie­ňa vodík za sodík, čím sa napo­má­ha kon­tro­le pH krvi.

Tie­to dva mecha­niz­my výme­ny iónov sa nazý­va­jú absor­pcia a sek­ré­cia a vysky­tu­jú sa v dvoch typoch buniek žia­bier, res­pi­rač­ných a chlo­ri­do­vých. Chlo­ri­do­vé bun­ky vylu­ču­jú soli, sú väč­šie a vyvi­nu­tej­šie u mor­ských dru­hov rýb. Res­pi­rač­né bun­ky, kto­ré sú potreb­né pre výme­nu ply­nov, odstra­ňo­va­nie dusí­ka­tých odpa­do­vých pro­duk­tov a udr­žia­va­nie aci­do­bá­zic­kej rov­no­vá­hy, sú vyvi­nu­tej­šie u slad­ko­vod­ných rýb. Sú záso­bo­va­né arte­riál­nou krvou a zabez­pe­ču­jú výme­nu sodí­ka a chlo­ri­dov za čpa­vok a bikar­bo­nát. Tie­to pro­ce­sy sú opäť vyso­ko závis­lé na prí­stup­nos­ti ener­gie. Ak nie je dosta­tok ener­gie na fun­go­va­nie ióno­vej pum­py, nemô­že dochá­dzať k ich výme­ne a voda “zapla­ví” bun­ky difú­zi­ou a to spô­so­bí smrť rýb.

Dôsled­ky nedos­tat­ku kys­lí­ka v pro­ce­se osmoregulácie

Len nie­koľ­ko minút nedos­tat­ku kys­lí­ka, mem­brá­na buniek moz­gu strá­ca schop­nosť kon­tro­lo­vať rov­no­vá­hu iónov a uvoľ­ňu­jú sa neuro­trans­mi­te­ry, kto­ré urých­ľu­jú vstup váp­ni­ka do bun­ky. Zvý­še­ná hla­di­na váp­ni­ka v bun­kách spúš­ťa množ­stvo dege­ne­ra­tív­nych pro­ce­sov, kto­ré vedú k poško­de­niu ner­vo­vej sústa­vy a k smr­ti. Tie­to pro­ce­sy zahŕňa­jú poško­de­nie DNA, dôle­ži­tých bun­ko­vých pro­te­ínov a bun­ko­vej mem­brá­ny. Tvo­ria sa voľ­né radi­ká­ly a oxid dusi­tý, kto­ré poško­dzu­jú bun­ko­vé orga­ne­ly. Podob­né pro­ce­sy sa dejú aj v iných orgá­noch (pečeň, sva­ly, srd­ce a krv­né bun­ky). Ak sa dosta­ne do bun­ky váp­nik, je potreb­né veľ­ké množ­stvo ener­gie na jeho odstrá­ne­nie kal­ci­ový­mi pum­pa­mi, kto­ré vyža­du­jú ATP. Ďal­ší dôsle­dok hypo­xie je uvoľ­ňo­va­nie hor­mó­nov z hypo­fý­zy, z kto­rých u rýb pre­va­žu­je pro­lak­tín. Uvoľ­ne­nie toh­to hor­mó­nu ovplyv­ňu­je prie­pust­nosť bun­ko­vej mem­brá­ny v žiab­rach, koži, oblič­kách, čre­ve a ovplyv­ňu­je mecha­niz­mus tran­s­por­tu iónov. Jeho uvoľ­ne­nie napo­má­ha regu­lá­cii rov­no­vá­hy vody a iónov zni­žo­va­ním príj­mu vody a zadr­žia­va­ním dôle­ži­tých iónov, hlav­ne Na+ a Cl-. Tým pomá­ha udr­žia­vať rov­no­vá­hu solí v krvi a v tka­ni­vách a brá­ni nabobt­na­niu rýb vodou.

Naj­väč­šia hroz­ba pre slad­ko­vod­né ryby je stra­ta iónov difú­zi­ou do vody, skôr než vylu­čo­va­nie nad­byt­ku vody. Hoci regu­lá­cia rov­no­vá­hy vody môže mať význam, je sekun­dár­na vo vzťa­hu k zadr­žia­va­niu iónov. Pro­lak­tín zni­žu­je osmo­tic­kú prie­pust­nosť žia­bier zadr­žia­va­ním iónov a vylu­čo­va­ním vody. Zvy­šu­je tiež vylu­čo­va­nie hlie­nu žiab­ra­mi, čím napo­má­ha udr­žia­vať rov­no­vá­hu iónov a vody tým, že zabra­ňu­je pre­cho­du mole­kúl cez mem­brá­nu. U rýb, kto­ré boli stre­so­va­né chy­ta­ním, prud­kým plá­va­ním, sa z tka­nív odčer­pá­va ener­gia a trvá nie­koľ­ko hodín až dní, kým sa jej záso­by obno­via. Ana­e­rób­ny ener­ge­tic­ký meta­bo­liz­mus nie je schop­ný to zabez­pe­čiť v plnej mie­re a je potreb­né veľ­ké množ­stvo kys­lí­ka. Ak je ho nedos­ta­tok, vedie to k úhy­nu rýb. Nemu­sia však uhy­núť hneď. Rov­no­vá­ha solí sa nemô­že zabez­pe­čiť bez dostat­ku kyslíka.

Potre­ba kyslíka

Kys­lík je hlav­ným fak­to­rom, kto­rý ovplyv­ňu­je pre­ži­tie rýb v stre­se. Nie tep­lo­ta vody ani hla­di­na soli. Pred­sa však je tep­lo­ta hlav­ný uka­zo­va­teľ toho, koľ­ko kys­lí­ka vo vode je pre ryby dostup­né­ho a ako rých­lo ho budú môcť využiť. Maxi­mál­ne množ­stvo roz­pus­te­né­ho kys­lí­ka vo vode sa ozna­ču­je hla­di­na satu­rá­cie. Táto kle­sá so stú­pa­ním tep­lo­ty. Napr. pri tep­lo­te 21°C je voda nasý­te­ná kys­lí­kom pri jeho kon­cen­trá­cii 8,9 mg/​l, pri 26°C je to pri kon­cen­trá­cii 8 mg/​l a pri 32°C len 7,3 mg/​l. Pri vyš­ších tep­lo­tách sa zvy­šu­je meta­bo­liz­mus rýb a rých­lej­šie využí­va­jú aj kys­lík. Kon­cen­trá­cia kys­lí­ka pod 5 mg/​l pri 26°C môže byť rých­lo smrteľná.

Vzduch a kys­lík vo vode – môže aj ško­diť. Pri cho­ve cich­líd sa čas­to cho­va­teľ sna­ží zabez­pe­čiť maxi­mál­ne pre­vzduš­ne­nie vody veľ­mi sil­ným vzdu­cho­va­ním. Nie­kto­rí cho­va­te­lia využí­va­jú mož­nos­ti pri­sá­va­nia vzdu­chu pred vyús­te­ním vývo­du inter­né­ho ale­bo exter­né­ho fil­tra, iní pou­ží­va­jú samos­tat­né vzdu­cho­vé kom­pre­so­ry, kto­rý­mi vhá­ňa­jú vzduch do vody cez vzdu­cho­va­cie kame­ne s veľ­mi jem­ný­mi pór­mi. Oba spô­so­by vzdu­cho­va­nia sú schop­né vytvo­riť obrov­ské množ­stvo mik­ro­sko­pic­kých bub­li­niek. Veľ­kosť bub­lín kys­lí­ka ale­bo vzdu­chu môže význam­ne zme­niť ché­miu vody, stu­peň pre­no­su ply­nov a kon­cen­trá­ciu roz­pus­te­ných ply­nov. Rizi­ko poško­de­nia zdra­via a úhy­nu rýb vzni­ká naj­mä pri tran­s­por­te v uzav­re­tých nádo­bách, do kto­rých sa vhá­ňa vzduch ale­bo kys­lík pod tla­kom. Urči­té rizi­ko však vzni­ká aj pri nad­mer­nom jem­nom vzdu­cho­va­ní v akvá­riách. Mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky ply­nu sa môžu pri­le­piť na žiab­re, skre­ly, kožu a oči a spô­so­bo­vať trau­mu a ply­no­vú embó­liu. Poško­de­nie žia­bier a ply­no­vá embó­lia nega­tív­ne ovplyv­ňu­jú zdra­vie rýb a pre­ží­va­teľ­nosť, obme­dzu­jú výme­nu ply­nov pri dýcha­ní a vedú k hypo­xii, zadr­žia­va­niu CO2 a res­pi­rač­nej aci­dó­ze. Čis­tý kys­lík je účin­né oxi­do­vad­lo. Mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky obsa­hu­jú­ce čis­tý kys­lík sa môžu pri­chy­tiť na lís­t­ky žia­bier, vysu­šu­jú ich, dráž­dia, oxi­du­jú a spô­so­bu­jú che­mic­ké popá­le­nie jem­né­ho epi­te­liál­ne­ho tka­ni­va. Ak voda vyze­rá mlieč­ne zaka­le­ná s množ­stvom minia­túr­nych bub­lín, kto­ré sa pri­le­pu­jú na skre­ly a žiab­re ale­bo na vnú­tor­né ste­ny nádo­by, je potreb­né tie­to pod­mien­ky pova­žo­vať za poten­ciál­ne toxic­ké a vše­obec­ne nezdra­vé pre ryby. Ak je pôso­be­nie ply­nu v tom­to sta­ve dlh­šie trva­jú­ce a par­ciál­ny tlak kys­lí­ka sa pohy­bu­je oko­lo 1 atmo­sfé­ry (namies­to 0,2 atm., ako je vo vzdu­chu), šan­ca pre­ži­tia pre ryby kle­sá. Stla­če­ný vzduch je vhod­ný, ak sa dopĺňa kon­ti­nu­ál­ne v roz­me­dzí bez­peč­nej kon­cen­trá­cie kys­lí­ka, ale pôso­be­ním stla­če­né­ho vzdu­chu ale­bo dodá­va­né­ho pod vyso­kým par­ciál­nym tla­kom vo vode, môžu ryby pre­stať dýchať, čím sa zvy­šu­je kon­cen­trá­cia CO2 v ich orga­niz­me. To môže viesť k zme­nám aci­do­bá­zic­kej rov­no­vá­hy (res­pi­rač­nej aci­dó­zy) v orga­niz­me rýb a zvy­šo­vať úhyn. Čis­tý stla­če­ný kys­lík obsa­hu­je 5‑násobne vyš­ší obsah kys­lí­ka ako vzduch. Pre­to je potre­ba jeho dodá­va­nia asi 15 pri čis­tom kys­lí­ku opro­ti záso­bo­va­niu vzdu­chom. Veľ­mi malé bub­li­ny kys­lí­ka sa roz­púš­ťa­jú rých­lej­šie než väč­šie, pre­to­že majú väč­ší povrch vzhľa­dom k obje­mu, ale kaž­dá ply­no­vá bub­li­na potre­bu­je na roz­pus­te­nie vo vode dosta­toč­ný pries­tor. Ak ten­to pries­tor chý­ba ale­bo je nedos­ta­toč­ný, mik­ro­bub­li­ny môžu zostať v sus­pen­zii vo vode, pri­chy­tá­va­jú sa k povr­chom pred­me­tov vo vode ale­bo poma­ly stú­pa­jú k hladine.

Mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky ply­nu sa roz­púš­ťa­jú vo vode rých­lej­šie a dodá­va­jú viac ply­nu do roz­to­ku než väč­šie bub­li­ny. Tie­to pod­mien­ky môžu pre­sy­co­vať vodu kys­lí­kom, ak množ­stvo bub­li­niek ply­nu tvo­rí “hmlu” vo vode a zostá­va­jú rozp­tý­le­né (v sus­pen­zii) a kys­lík s vyso­kým tla­kom môže byť toxic­ký kvô­li tvor­be voľ­ných radi­ká­lov. Mik­ro­sko­pic­ké vzdu­cho­vé bub­lin­ky môžu tiež spô­so­biť ply­no­vú embó­liu. Arte­riál­na ply­no­vá embó­lia a emfy­zém tka­nív môžu byť reál­ne a tvo­ria nebez­pe­čen­stvo naj­mä pri tran­s­por­te živých rýb. Je pre­to potreb­né sa vyhnúť sus­pen­zii ply­no­vých bub­lín v tran­s­port­nej vode. Prob­lém arte­riál­nej ply­no­vej embó­lie počas tran­s­por­tu vzni­ká aj pre­to, že ryby nema­jú mož­nosť sa poto­piť do väč­šej hĺb­ky (ako to robia ryby vypus­te­né do jaze­ra), kde je vyš­ší tlak vody, kto­rý by roz­pus­til jem­né bub­lin­ky v obe­ho­vom sys­té­me. Dva kľú­čo­vé body zlep­šu­jú poho­du veľ­ké­ho počtu odchy­te­ných a stre­so­va­ných rýb pri transporte:

Zvý­šiť par­ciál­ny tlak O2 nad nasý­te­nie stla­če­ným kys­lí­kom a doda­nie dosť veľ­kých bub­lín, aby unik­li povr­chom vody. Vzduch tvo­rí naj­mä dusík a mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky dusí­ka tiež môžu pri­lip­núť na žiab­re. Bub­lin­ky aké­ho­koľ­vek ply­nu pri­chy­te­né na žiab­re môžu ovplyv­niť dýcha­nie a naru­šiť zdra­vie rýb. Ak sa tran­s­por­tu­jú ryby vo vode pre­sý­te­nej bub­lin­ka­mi, vzni­ká prav­de­po­dob­nosť vzni­ku hypo­xie, hyper­kar­bie, res­pi­rač­nej aci­dó­zy, ocho­re­nia a smrti.

Zvý­šiť sla­nosť vody na 3 – 5 mg/​l. Soľ (sta­čí aj neiodi­do­va­ná NaCl) je vhod­ná pri tran­s­por­te rýb. V stre­se ryby strá­ca­jú ióny a toto môže byť pre ne viac stre­su­jú­ce. Ener­ge­tic­ká potre­ba tran­s­por­tu iónov cez mem­brá­ny buniek môže pred­sta­vo­vať význam­nú stra­tu ener­gie vyža­du­jú­cu ešte viac kys­lí­ka. Tran­s­port rýb v nádo­bách, kto­ré obsa­hu­jú hmlu mik­ro­sko­pic­kých bub­lín, môžu byť nebez­peč­ná pre tran­s­por­to­va­né ryby zvy­šo­va­ním mož­nos­ti one­sko­re­nej smr­ti po vypus­te­ní. Ryby tran­s­por­to­va­né v ako­by mlieč­ne zaka­le­nej vode sú stre­so­va­né, dochá­dza k ich fyzic­ké­mu poško­de­niu, zvy­šu­je sa cit­li­vosť k infek­ciám, ocho­re­niu a úhyn po vypus­te­ní po tran­s­por­te. Po vypus­te­ní rýb, kto­ré pre­ži­li prvot­ný toxic­ký vplyv kys­lí­ka, po tran­s­por­te môžu byť kvô­li poško­de­ným žiab­ram cit­li­vej­šie na rôz­ne pato­gé­ny a násled­ne sa môže vysky­to­vať zvý­še­ný úhyn počas nie­koľ­kých dní až týž­dňov po tran­s­por­te. Veľ­mi pre­vzduš­ne­ná voda nezna­me­ná pre­kys­li­če­ná. Veľ­mi pre­vzduš­ne­ná voda je čas­to pre­sý­te­ná plyn­ným dusí­kom, kto­rý môže spô­so­biť ocho­re­nie. Mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky obsa­hu­jú­ce naj­mä dusík, môžu spô­so­biť emfy­zém tka­nív pri tran­s­por­te, podob­ne, ako je tomu u potápačov.

Lite­ra­tú­ra

Cech, J.J. Jr., Cast­le­ber­ry, D.T., Hop­kins, T.E. 1994. Tem­pe­ra­tu­re and CO2 effects on blo­od O2 equ­ilib­ria in squ­awfish, Pty­cho­che­i­lus ore­go­nen­sis. In: Can. J. Fish. Aqu­at. Sci., 51, 1994, 13 – 19.
Cech, J.J. Jr., Cast­le­ber­ry, D.T., Hop­kins, T.E., Peter­sen, J.H. 1994. Nort­hern squ­awfish, Pty­cho­che­i­lus ore­go­nen­sis, O2 con­sump­ti­on and res­pi­ra­ti­on model: effects of tem­pe­ra­tu­re and body size. In: Can. J. Fish. Aqu­at. Sci., 51, 1994, 8 – 12.
Croc­ker, C.E., Cech, J.J. Jr. 1998. Effects of hyper­cap­nia on blood-​gas and acid-​base sta­tus in the whi­te stur­ge­on, Aci­pen­ser trans­mon­ta­nus. In: J. Comp. Phy­si­ol., B168, 1998, 50 – 60.
Croc­ker, C.E., Cech, J.J. Jr. 1997. Effects of envi­ron­men­tal hypo­xia on oxy­gen con­sump­ti­on rate and swim­ming acti­vi­ty in juve­ni­le whi­te stur­ge­on, Aci­pen­ser trans­mon­ta­nus, in rela­ti­on to tem­pe­ra­tu­re and life inter­vals. In: Env. Biol. Fish., 50, 1997, 383 – 389.
Croc­ker, C.E., Far­rell, A.P., Gam­perl, A.K., Cech, J.J. Jr. 2000. Car­di­ores­pi­ra­to­ry res­pon­ses of whi­te stur­ge­on to envi­ron­men­tal hyper­cap­nia. In: Amer. J. Phy­si­ol. Regul. Integr. Comp. Phy­si­ol., 279, 2000, 617 – 628.
Fer­gu­son, R.A, Kief­fer, J.D., Tufts, B.L. 1993. The effects of body size on the acid-​base and meta­bo­lic sta­tus in the whi­te musc­le of rain­bow trout befo­re and after exhaus­ti­ve exer­ci­se. In: J. Exp. Biol., 180, 1993, 195 – 207.
Hyl­land, P., Nils­son, G.E., Johans­son, D. 1995. Ano­xic brain fai­lu­re in an ectot­her­mic ver­teb­ra­te: rele­a­se of ami­no acids and K+ in rain­bow trout tha­la­mus. In: Am. J. Phy­si­ol., 269, 1995, 1077 – 1084.
Kief­fer, J.D., Cur­rie, S., Tufts, B.L. 1994. Effects of envi­ron­men­tal tem­pe­ra­tu­re on the meta­bo­lic and acid-​base res­pon­ses on rain­bow trout to exhaus­ti­ve exer­ci­se. In: J. Exp. Biol., 194, 1994, 299 – 317.
Krum­schna­bel, G., Sch­warz­baum, P.J., Lisch, J., Bia­si, C., Wei­ser, W. 2000. Oxygen-​dependent ener­ge­tics of anoxia-​intolerant hepa­to­cy­tes. In: J. Mol. Biol., 203, 2000, 951 – 959.
Laiz-​Carrion, R., Sangiao-​Alvarellos, S., Guz­man, J.M., Mar­tin, M.P., Migu­ez, J.M., Soen­gas, J.L., Man­ce­ra, J.M. 2002. Ener­gy meta­bo­lism in fish tis­su­es rela­ed to osmo­re­gu­la­ti­on and cor­ti­sol acti­on: Fish gro­wth and meta­bo­lism. Envi­ron­men­tal, nut­ri­ti­onal and hor­mo­nal regu­la­ti­on. In: Fish Phy­si­ol. Bio­chem., 27, 2002, 179 – 188.
Mac­Cor­mack, T.J., Drie­dzic, W.R. 2002. Mito­chon­drial ATP-​sensitive K+ chan­nels influ­en­ce for­ce deve­lop­ment and ano­xic con­trac­ti­li­ty in a flat­fish, yel­lo­wtail floun­der Liman­da fer­ru­gi­nea, but not Atlan­tic cod Gadus mor­hua heart. In: J. Exp. Biol., 205, 2002, 1411 – 1418.
Man­zon, L.A. 2002. The role of pro­lac­tin in fish osmo­re­gu­la­ti­on: a review. In: : Gen. Com­par. Endoc­rin., 125, 2002, 291 – 310.
Mil­li­gan, C.L. 1996. Meta­bo­lic reco­ve­ry from exhaus­ti­ve exer­ci­se in rain­bow trout: Review. In: Comp. Bio­chem. Physiol.,113A, 1996, 51 – 60.
Mor­gan, J.D., Iwa­ma, G.K. 1999. Ener­gy cost of NaCl tran­s­port in iso­la­ted gills of cutth­ro­at trout. In: Am. J. Phy­si­ol., 277, 1999, 631 – 639.
Nils­son, G.E., Perez-​Pinzon, M., Dim­berg, K., Win­berg, S. 1993. Brain sen­si­ti­vi­ty to ano­xia in fish as ref­lec­ted by chan­ges in extra­cel­lu­lar potassium-​ion acti­vi­ty. In: Am. J. Phy­si­ol., 264, 1993, 250 – 253.

Use Facebook to Comment on this Post