2006-2010, 2007, 2008, 2009, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, V čase

Leto – obdobie tepla, slnka a dozrievania

Hits: 3236

Leto je krás­ne obdo­bie roka, kto­ré nám pri­ná­ša slneč­né lúče a tep­lo, čo zvy­čaj­ne evo­ku­je pocit slo­bo­dy. Prí­ro­da vte­dy oplý­va bohat­stvom farieb, vôní a chu­tí. Tep­lé poča­sie láka von. Počas leta dozrie­va­jú plo­dy na stro­moch, polia sa zafar­bu­jú do zla­tis­ta a kve­ty kvit­nú vo všet­kých mož­ných far­bách. Záh­ra­dy sú plné živo­ta, a to nie­len kvô­li rast­li­nám, ale aj kvô­li roz­ma­ni­té­mu hmy­zu a spe­vu vtá­kov. Leto je obdo­bím, kedy prí­ro­da vyze­rá, cíti sa a znie inak. Leto nám ponú­ka prí­le­ži­tosť ochut­nať čerstvé bobu­le, slad­ké meló­ny, šťav­na­té bros­ky­ne a mno­ho ďal­ších lahô­dok, kto­ré nám prí­ro­da dáva. Ovo­cie a zele­ni­na dozrie­va­jú na sln­ku, zís­ka­va­jú plnú chuť a vôňu, a ponú­ka­jú nám záži­tok pre zmysly. 

Leto je tiež obdo­bím aktív­nych dovo­le­niek a zážit­kov. Ľudia vyhľa­dá­va­jú prí­le­ži­tos­ti na ces­to­va­nie, kem­po­va­nie, výle­ty a obja­vo­va­nie nových miest. Prí­rod­né sce­né­rie, his­to­ric­ké pamiat­ky a kul­túr­ne podu­ja­tia sa stá­va­jú mies­tom dob­ro­druž­stva a pozná­va­nia. Avšak, let­né obdo­bie pri­ná­ša aj výzvy, naj­mä v oblas­ti ochra­ny pred sln­kom a udr­žia­va­nia hyd­ra­tá­cie. Je dôle­ži­té chrá­niť svo­ju pokož­ku pred nad­mer­ným slneč­ným žia­re­ním, piť dosť vody a sta­rost­li­vo sa sta­rať o svo­je zdra­vie v teple.


Sum­mer is a beau­ti­ful time of the year that brings us suns­hi­ne and warmth, typi­cal­ly evo­king a sen­se of fre­e­dom. Natu­re flou­ris­hes with a wealth of colors, scents, and fla­vors during this sea­son. The warm weat­her bec­kons us out­do­ors. Fru­its ripen on tre­es, fields take on a gol­den hue, and flo­wers blo­om in a myriad of colors. Gar­dens come ali­ve, not only with plants but also with diver­se insects and the melo­dies of birds. Sum­mer is a time when natu­re looks, feels, and sounds different.

Sum­mer offers us the oppor­tu­ni­ty to tas­te fresh ber­ries, swe­et melons, juicy pea­ches, and many other delights that natu­re pro­vi­des. Fru­its and vege­tab­les ripen in the sun, acqu­iring full fla­vor and aro­ma, offe­ring a sen­so­ry expe­rien­ce. It’s also a sea­son of acti­ve vaca­ti­ons and adven­tu­res. Peop­le seek oppor­tu­ni­ties for tra­vel, cam­ping, excur­si­ons, and explo­ring new pla­ces. Natu­ral lands­ca­pes, his­to­ri­cal land­marks, and cul­tu­ral events beco­me the backd­rop for adven­tu­re and dis­co­ve­ry. Howe­ver, the sum­mer sea­son brings chal­len­ges, espe­cial­ly in terms of sun pro­tec­ti­on and hyd­ra­ti­on. It’s impor­tant to shield your skin from exces­si­ve sun­light, drink enough water, and take care of your health in the heat.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Doprava, Neživé, TOP

Doprava

Hits: 6778

Dopra­va pred­sta­vu­je pohyb ľudí a tova­rov z jed­né­ho mies­ta na dru­hé. Verej­ná dopra­va zahŕňa auto­bu­sy, vla­ky, met­ro, elek­trič­ky a iné doprav­né pros­tried­ky, kto­ré sú slú­žia verej­nos­ti. Auto­mo­bi­lo­vá dopra­va je pre­fe­ro­va­ný spô­sob dopra­vy pre jed­not­liv­cov a pre­pra­vu tova­rov. Letec­ká dopra­va zahŕňa lie­tad­lá, kto­ré umož­ňu­jú rých­lu a dlhú vzdia­le­nosť pre ces­tu­jú­cich aj tovar. Námor­ná dopra­va je o lodiach, pla­vid­lách po vod­ných ces­tách. Má kľú­čo­vý význam pre medzi­ná­rod­ný obchod a pre­pra­vu veľ­kých množ­stiev tova­rov. Cyk­lis­ti­ka a chô­dza pred­sta­vu­je for­my dopra­vy pre jed­not­liv­cov, kto­ré sú eko­lo­gic­kej­šie a pris­pie­va­jú k osob­né­mu zdra­viu. S roz­vo­jom tech­no­ló­gií sa obja­vu­jú nové for­my dopra­vy, vrá­ta­ne elek­tric­kých vozi­diel, auto­nóm­ných vozi­diel a inte­li­gent­ných doprav­ných sys­té­mov. Dopra­va zohrá­va dôle­ži­tú úlo­hu v logis­ti­ke a dodá­va­teľ­skom reťaz­ci, zabez­pe­ču­júc ply­nu­lý pohyb tova­rov od výrob­cu k spotrebiteľovi.

S náras­tom počtu vozi­diel a oby­va­te­ľov sú spo­je­né aj prob­lé­my, ako doprav­né záp­chy, zne­čis­te­nie a potre­ba udr­ža­teľ­ných rie­še­ní. Dopra­va je pod­ro­be­ná regu­lá­ciám, kto­ré majú za cieľ zabez­pe­čiť bez­peč­nosť ces­tu­jú­cich a účin­ný pohyb doprav­ných pros­tried­kov. Mno­hé kra­ji­ny inves­tu­jú do moder­ni­zá­cie a roz­vo­ja doprav­ných sie­tí na pod­po­ru hos­po­dár­ske­ho ras­tu a efek­tív­nej mobi­li­ty. Dopra­va je kľú­čo­vým fak­to­rom pre fun­go­va­nie spo­loč­nos­tí a hospodárstiev.


Tran­s­por­ta­ti­on invol­ves the move­ment of peop­le and goods from one pla­ce to anot­her. Pub­lic tran­s­por­ta­ti­on inc­lu­des buses, trains, sub­wa­ys, trams, and other means of tran­s­por­ta­ti­on that ser­ve the pub­lic. Auto­mo­ti­ve tran­s­por­ta­ti­on is a pre­fer­red mode of tran­s­por­ta­ti­on for indi­vi­du­als and the move­ment of goods. Air tran­s­por­ta­ti­on inc­lu­des airp­la­nes, enab­ling fast and long-​distance tra­vel for both pas­sen­gers and car­go. Mari­ti­me tran­s­por­ta­ti­on invol­ves ships and ves­sels on water­wa­ys, pla­y­ing a cru­cial role in inter­na­ti­onal tra­de and the tran­s­por­ta­ti­on of lar­ge quan­ti­ties of goods. Cyc­ling and wal­king repre­sent envi­ron­men­tal­ly friend­ly forms of tran­s­por­ta­ti­on that con­tri­bu­te to per­so­nal health.

With the advan­ce­ment of tech­no­lo­gy, new forms of tran­s­por­ta­ti­on are emer­ging, inc­lu­ding elect­ric vehic­les, auto­no­mous vehic­les, and intel­li­gent tran­s­por­ta­ti­on sys­tems. Tran­s­por­ta­ti­on pla­ys a vital role in logis­tics and the supp­ly chain, ensu­ring the smo­oth move­ment of goods from manu­fac­tu­rers to consumers.

The inc­re­a­se in the num­ber of vehic­les and popu­la­ti­on is asso­cia­ted with chal­len­ges such as traf­fic con­ges­ti­on, pol­lu­ti­on, and the need for sus­tai­nab­le solu­ti­ons. Tran­s­por­ta­ti­on is sub­ject to regu­la­ti­ons aimed at ensu­ring the safe­ty of pas­sen­gers and the effi­cient move­ment of vehic­les. Many coun­tries invest in the moder­ni­za­ti­on and deve­lop­ment of tran­s­por­ta­ti­on networks to sup­port eco­no­mic gro­wth and effi­cient mobi­li­ty. Tran­s­por­ta­ti­on is a key fac­tor in the func­ti­oning of socie­ties and economies.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Kone – ušlachtilé, elegantné, hrdé

Hits: 1884

Kôň – Equ­us ferus cabal­lus je jed­ným z naj­vzne­se­nej­ších a naj­dô­le­ži­tej­ších spo­loč­ní­kov, kto­ré člo­vek má. Tie­to nád­her­né stvo­re­nie zdie­ľa­jú s ľuď­mi dlhú his­tó­riu a ovplyv­ni­li ich kul­túr­ne, eko­no­mic­ky a aj vojen­sky. His­tó­ria koňa sia­ha tisí­ce rokov doza­du. Divo­ký pra­pre­dok tar­pan obý­val roz­siah­le úze­mia Euró­py a Ázie. Ľudia si veľ­mi sko­ro uve­do­mi­li ako mu kone uľah­čia život. Prvá domes­ti­fi­ká­cia pre­beh­la prav­de­po­dob­ne oko­lo roku 4000 pred naším leto­poč­tom v stred­nej Ázii. V rôz­nych kul­tú­rach boli využí­va­ní ako spo­ľah­li­vý spo­loč­ní­ci v boji, v pries­ku­me a v poľnohospodárstve.

Dnes exis­tu­je veľ­ké množ­stvo dru­hov a ple­mien koní, od malých až po veľ­ké a ťaž­ké. Kaž­dá for­ma má svo­je jedi­neč­né vlast­nos­ti a schop­nos­ti, čo umož­ňu­je vybrať si pod­ľa svo­jich potrieb a pre­fe­ren­cií. Dnes mno­hé ich úlo­hy pre­vza­li tech­no­ló­gie, kone si však stá­le udr­žu­jú svoj význam. Sú využí­va­né aj k rekre­ač­né­mu jaz­de­niu, na šport, či dokon­ca tera­piu. Ich cit­li­vá pova­ha, schop­nosť budo­vať si vzťa­hy s ľuď­mi pri­ná­ša pros­pech aj v oblas­ti fyzic­ké­ho a emo­ci­onál­ne­ho zdra­via. Sta­rost­li­vosť o kone si vyža­du­je zna­los­ti a vôľu. Vyža­du­jú si správ­nu výži­vu, pra­vi­del­ný pohyb a vete­ri­nár­nu sta­rost­li­vosť. Kôň je pova­žo­va­ní za hrdé, krás­ne, sil­né a ele­gant­né zviera.


The Hor­se – Equ­us ferus cabal­lus is one of the most majes­tic and cru­cial com­pa­ni­ons that humans have. The­se beau­ti­ful cre­a­tu­res sha­re a long his­to­ry with peop­le and have influ­en­ced them cul­tu­ral­ly, eco­no­mi­cal­ly, and even mili­ta­ri­ly. The his­to­ry of the hor­se spans thou­sands of years. The wild ances­tor, the tar­pan, inha­bi­ted exten­si­ve ter­ri­to­ries in Euro­pe and Asia. Peop­le soon rea­li­zed how hor­ses could make the­ir lives easier. The first domes­ti­ca­ti­on like­ly took pla­ce around 4000 BCE in Cen­tral Asia. In vari­ous cul­tu­res, hor­ses were used as reliab­le com­pa­ni­ons in war­fa­re, explo­ra­ti­on, and agriculture.

Today, the­re is a vast varie­ty of hor­se bre­eds, ran­ging from small to lar­ge and light to hea­vy. Each bre­ed has its uni­que cha­rac­te­ris­tics and abi­li­ties, allo­wing peop­le to cho­ose hor­ses based on the­ir needs and pre­fe­ren­ces. Whi­le many of the­ir roles have been taken over by tech­no­lo­gy, hor­ses still main­tain the­ir sig­ni­fi­can­ce. They are used for rec­re­a­ti­onal riding, sports, and even the­ra­py. The­ir sen­si­ti­ve natu­re and abi­li­ty to build rela­ti­ons­hips with humans bring bene­fits in both phy­si­cal and emo­ti­onal health. Caring for hor­ses requ­ires kno­wled­ge and com­mit­ment. They need pro­per nut­ri­ti­on, regu­lar exer­ci­se, and vete­ri­na­ry care. Hor­ses are con­si­de­red proud, beau­ti­ful, strong, and ele­gant animals.


Use Facebook to Comment on this Post

Ekológia, TOP, Veda

Ekologická stabilita, ekologická rovnováha a spätná väzba

Hits: 10133

Eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, eko­lo­gic­ká rov­no­vá­ha a spät­ná väz­ba pred­sta­vu­jú kľú­čo­vé poj­my v oblas­ti eko­ló­gie a envi­ron­men­tál­nej vedy. Tie­to kon­cep­ty sú úzko spä­té a vzá­jom­ne ovplyv­ňu­jú fun­go­va­nie eko­sys­té­mov. Eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta sa vzťa­hu­je na schop­nosť eko­sys­té­mu odo­lá­vať zme­ne a udr­žia­vať svo­je štruk­tú­ry a fun­kcie napriek vnú­tor­ným ale­bo von­kaj­ším vply­vom. Sta­bil­ný eko­sys­tém je schop­ný obno­viť sa po von­kaj­ších naru­še­niach a udr­žia­vať svo­je rov­no­váž­ne pod­mien­ky. Eko­lo­gic­ká rov­no­vá­ha zdô­raz­ňu­je sta­bi­li­tu v inte­rak­ciách medzi živý­mi a neži­vý­mi čas­ťa­mi eko­sys­té­mu. Táto rov­no­vá­ha vzni­ká pro­stred­níc­tvom kom­plex­ných vzťa­hov, kde orga­niz­my ovplyv­ňu­jú svo­je pro­stre­die a súčas­ne sú ovplyv­ňo­va­né tým­to pro­stre­dím. Spät­ná väz­ba je pro­ces, pri kto­rom výsle­dok ale­bo stav súvi­sí s pred­chá­dza­jú­cim sta­vom. V eko­ló­gii sa čas­to pou­ží­va na opis inte­rak­cií v rám­ci eko­sys­té­mov. Spät­ná väz­ba môže byť pozi­tív­na (zosil­ňu­jú­ca) ale­bo nega­tív­na (vyva­žu­jú­ca). Naprí­klad, ak rast­li­ny ras­tú­ce v eko­sys­té­me absor­bu­je viac CO2, môže to viesť k pozi­tív­nej spät­nej väz­be v zni­žo­va­ní cel­ko­vé­ho množ­stva skle­ní­ko­vých ply­nov v atmo­sfé­re. Úva­ha o tých­to kon­cep­toch má kľú­čo­vý význam v súvis­los­ti s glo­bál­ny­mi envi­ron­men­tál­ny­mi výzva­mi. Súčas­ný stav našej pla­né­ty jas­ne uka­zu­je, že nevy­vá­že­né ľud­ské akti­vi­ty môžu naru­šiť eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu a rov­no­vá­hu. Dôle­ži­té je uve­do­miť si, že eko­sys­té­my sú vzá­jom­ne pre­po­je­né a zme­na v jed­nej oblas­ti môže mať význam­né dôsled­ky v iných čas­tiach eko­sys­té­mu. Z toh­to dôvo­du je potreb­né konať s ohľa­dom na zacho­va­nie a obno­vu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty, aby sme zabez­pe­či­li udr­ža­teľ­nú budúc­nosť pre našu planétu.


Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty, eco­lo­gi­cal balan­ce, and feed­back are key con­cepts in the field of eco­lo­gy and envi­ron­men­tal scien­ce. The­se con­cepts are clo­se­ly inter­con­nec­ted and mutu­al­ly influ­en­ce the func­ti­oning of eco­sys­tems. Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty refers to the abi­li­ty of an eco­sys­tem to resist chan­ge and main­tain its struc­tu­res and func­ti­ons des­pi­te inter­nal or exter­nal influ­en­ces. A stab­le eco­sys­tem can reco­ver from exter­nal dis­tur­ban­ces and main­tain its equ­ilib­rium con­di­ti­ons. Eco­lo­gi­cal balan­ce emp­ha­si­zes sta­bi­li­ty in inte­rac­ti­ons bet­we­en living and non-​living parts of the eco­sys­tem. This balan­ce ari­ses through com­plex rela­ti­ons­hips whe­re orga­nisms influ­en­ce the­ir envi­ron­ment, and, at the same time, are influ­en­ced by it. Feed­back is a pro­cess whe­re the out­co­me or sta­te is rela­ted to the pre­vi­ous sta­te. In eco­lo­gy, it is often used to desc­ri­be inte­rac­ti­ons wit­hin eco­sys­tems. Feed­back can be posi­ti­ve (ampli­fy­ing) or nega­ti­ve (balan­cing). For exam­ple, if plants in an eco­sys­tem absorb more CO2, it can lead to posi­ti­ve feed­back in redu­cing the ove­rall amount of gre­en­hou­se gases in the atmo­sp­he­re. Ref­lec­ti­on on the­se con­cepts is cru­cial in the con­text of glo­bal envi­ron­men­tal chal­len­ges. The cur­rent sta­te of our pla­net cle­ar­ly sho­ws that unba­lan­ced human acti­vi­ties can dis­rupt eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and balan­ce. It’s impor­tant to rea­li­ze that eco­sys­tems are inter­con­nec­ted, and a chan­ge in one area can have sig­ni­fi­cant con­se­qu­en­ces in other parts of the eco­sys­tem. The­re­fo­re, acti­on is needed to pre­ser­ve and res­to­re eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty to ensu­re a sus­tai­nab­le futu­re for our planet.


Abs­trakt:

Ten­to člá­nok sa zaobe­rá eko­lo­gic­kou sta­bi­li­tou ako takou, a mož­nos­ťa­mi jej zis­ťo­va­nia. Popi­su­jem základ­né poznat­ky o eko­lo­gic­kej sta­bi­li­te. Už v úvo­de uvá­dzam vzá­jom­ne pozi­tív­ny vzťah eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty a ener­gie. Ana­ly­zu­jem mož­nos­ti jej zis­ťo­va­nia ces­tou pro­dukč­nej eko­ló­gie. Sna­žím sa popí­sať prob­lé­my s tým spo­je­né. Prav­de­po­dob­ne naj­zau­jí­ma­vej­ším názo­rom celé­ho člán­ku je hypo­té­za, že závis­losť eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty a ener­gie nut­nej na udr­žo­va­nie momen­tál­ne­ho sta­vu je kon­štant­ná ! Oso­bit­ne sa venu­jem spät­nej väz­be. Mys­lím, že spät­ná väz­ba má veľ­ký vplyv na eko­lo­gic­kú rov­no­vá­hu. Schvál­ne som pou­žil slo­vo rov­no­vá­hu, pre­to­že tak ako z člán­ku vyplý­va, mám veľ­ké pochyb­nos­ti o jej vply­ve na eko­lo­gic­kú stabilitu.


Abs­tract:

This artic­le is dea­ling with eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty as the scien­ce, and possi­bi­li­ties of its detec­ti­on. I desc­ri­be the basic kno­wled­ge about eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. I have men­ti­oned other posi­ti­ve rela­ti­ons­hip bet­we­en the eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and the ener­gy in intro­duc­ti­on. I ana­ly­se the possi­bi­li­ties of its detec­ti­on through pro­duc­ti­ve (ener­gy) eco­lo­gy. I tried to desc­ri­be troub­les joined to it. I think the most inte­res­ting opi­ni­on of the who­le artic­le is a hypot­he­sis that the depen­den­ce of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and ener­gy which is neces­sa­ry for sus­tai­ning of momen­ta­ry sta­te is cons­tant ! I pecu­liar­ly devo­te to feed­back. I think that feed­back has a gre­at influ­en­ce on eco­lo­gi­cal balan­ce. The artic­le indi­ca­te that the­re is my deep doubt about the influ­en­ce of feed­back on eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty that is why I have just used the word balance.


Mot­to: Naj­ne­po­cho­pi­teľ­nej­šou vecou na sve­te je fakt, že je to pocho­pi­teľ­né (Albert Einstein)


Mot­to: The most incom­pre­hen­sib­le thing in the world is that it is unders­tan­dab­le. (Albert Einstein)


MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) defi­nu­jú eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu ako schop­nosť eko­sys­té­mu vrá­tiť sa pôso­be­ním vlast­ných vnú­tor­ných mecha­niz­mov k dyna­mic­kej rov­no­vá­he ale­bo ku svoj­mu nor­mál­ne­mu” vývo­jo­vé­mu sme­ru. Čím rých­lej­šie sa eko­sys­tém vra­cia a tým men­šie odchýl­ky vyka­zu­je, tým je sta­bil­nej­ší. Rád by som zdô­raz­nil, že eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta je pre­vrá­te­nou hod­no­tou vstu­pov, či už vo for­me látok ale­bo ener­gie, kto­ré je nut­né do eko­sys­té­mu vkla­dať na to, aby sme ho udr­ža­li v momen­tál­nom sta­ve. Táto situ­ácia nemá envi­ron­men­tál­ny aspekt. Neexis­tu­je pre­po­je­nie na pri­ro­dze­nosť eko­sys­té­mu. Napr. lán pše­ni­ce vyža­du­je kaž­do­roč­né mecha­nic­ké naru­šo­va­nie, hno­je­nie a kose­nie, orga­nic­ký mate­riál (sla­ma) musí byť odstra­ňo­va­ný, ale­bo aspoň eli­mi­no­va­ný – inak by úro­da v najb­liž­ších šty­roch – pia­tich rokoch nebo­la tak­mer žiad­na. Tok ener­gie je prerušovaný.

Meto­di­ky určo­va­nia koefi­cien­tu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty v tvor­be ÚSES – Územ­né­ho sys­té­mu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty sú do istej mie­ry intu­itív­ne. Je veľ­kým prob­lé­mom zis­tiť mie­ru eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty pres­nej­šie. Meto­di­ka je zalo­že­ná na zna­koch, kto­ré sa vyzna­ču­jú veľ­kým inter­va­lom a veľ­kú úlo­hu zohrá­va sub­jek­ti­vi­ta ľud­ské­ho fak­to­ra. Pro­jek­ty ÚSES vypra­cú­va­jú rôz­ni ľudia a s rôz­nym pro­fe­sij­ným zame­ra­ním – od sta­veb­ných inži­nie­rov, urba­nis­tov, archi­tek­tov cez kra­jin­ných plá­no­va­čov, bio­ló­gov, eko­ló­gov až po envi­ron­men­ta­lis­tov. V tvor­be ÚSES nie je otáz­ka pres­nej deter­mi­ná­cie eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty taká dôle­ži­tá, okrem iné­ho aj z dôvo­du využí­va­nia prin­cí­pu rela­tív­nos­ti v tvor­be ÚSES. Pri­rov­nal by som to k situ­ácii leká­ra, kto­rý sa sna­ží pomôcť pacien­to­vi trpia­ce­mu nevy­lie­či­teľ­nou for­mou leuké­mie. Napriek tomu, že vie, že pacien­to­vi veľa času neos­tá­va, hľa­dá opo­ru – kos­tru”, naj­hod­not­nej­šie čas­ti, kto­ré pacien­ta udr­žia v sta­ve naj­vyš­šej mož­nej rov­no­vá­hy, prí­pad­ne poci­tu spo­koj­nos­ti. Toto pri­rov­na­nie tro­chu krí­va, totiž prí­ro­da nikdy nebu­de v sta­ve pacien­ta, avšak na pocho­pe­nie rela­tív­nos­ti využi­tia pozna­nia eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty pre úče­lo­vú prá­cu akou ÚSES je vhodný.


MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) defi­nes eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty as the abi­li­ty of an eco­sys­tem to return, through its inter­nal mecha­nisms, to dyna­mic equ­ilib­rium or its nor­mal” deve­lop­men­tal direc­ti­on. The fas­ter an eco­sys­tem returns and the smal­ler the devia­ti­ons it exhi­bits, the more stab­le it is. I would like to emp­ha­si­ze that eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty is the inver­ted value of inputs, whet­her in the form of sub­stan­ces or ener­gy, that need to be inves­ted in the eco­sys­tem to main­tain it in its cur­rent sta­te. This situ­ati­on does not have an envi­ron­men­tal aspect. The­re is no con­nec­ti­on to the natu­ral­ness of the eco­sys­tem. For exam­ple, a whe­at field requ­ires annu­al mecha­ni­cal dis­rup­ti­on, fer­ti­li­za­ti­on, and mowing; orga­nic mate­rial (straw) must be remo­ved or at least eli­mi­na­ted — other­wi­se, the crop in the next four to five years would be almost none­xis­tent. The flow of ener­gy is disrupted.

The met­ho­do­lo­gies for deter­mi­ning the coef­fi­cient of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty in the cre­a­ti­on of ÚSES – Územ­ný sys­tém eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty are, to some extent, intu­iti­ve. It is a sig­ni­fi­cant chal­len­ge to ascer­tain the degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty more pre­ci­se­ly. The met­ho­do­lo­gy is based on fea­tu­res cha­rac­te­ri­zed by a wide ran­ge, and sub­jec­ti­vi­ty pla­ys a sig­ni­fi­cant role. ÚSES pro­jects are car­ried out by vari­ous indi­vi­du­als with dif­fe­rent pro­fes­si­onal backg­rounds – from civil engi­ne­ers, urban plan­ners, and archi­tects to lands­ca­pe plan­ners, bio­lo­gists, eco­lo­gists, and envi­ron­men­ta­lists. In the cre­a­ti­on of ÚSES, the exact deter­mi­na­ti­on of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty is not as cru­cial, part­ly due to the use of the prin­cip­le of rela­ti­vi­ty in its for­ma­ti­on. I would liken it to the situ­ati­on of a doc­tor try­ing to help a patient suf­fe­ring from an incu­rab­le form of leuke­mia. Des­pi­te kno­wing that the patient has limi­ted time, the doc­tor seeks sup­port, a fra­me­work,” the most valu­ab­le parts that will keep the patient in the hig­hest possib­le sta­te of equ­ilib­rium or a sen­se of satis­fac­ti­on. This ana­lo­gy is some­what ske­wed becau­se natu­re will never be in a patien­t’s sta­te, but it helps unders­tand the rela­ti­vi­ty of using kno­wled­ge of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty for the pur­po­se­ful work that ÚSES represents.


Čo je to eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta a aké sú mož­nos­ti jej zis­ťo­va­nia a aké­ho­si oce­ne­nia” pre lai­kov ? To je zlo­ži­tá otáz­ka, na kto­rú sa sna­žím dať neja­ké pod­ne­ty. Môžem pou­žiť dokon­ca medi­cí­nu, či eko­nó­miu na to, aby som doká­zal pozi­tív­ny vzťah eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty k cie­ľom uve­de­ných odbo­rov. Ak poviem eko­nó­mo­vi, že toto úze­mie má takú a takú cenu z hľa­dis­ka eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty, a že na tom svo­jou správ­ne orien­to­va­nou akti­vi­tou (napr. pase­ním na lúke v Strá­žov­ských vrchoch) ušet­rí roč­ne istú sumu peňa­zí, je vhod­né, aby sme vede­li určiť eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu. Je vše­obec­ne zná­my pozi­tív­ny vzťah rov­no­vá­hy v prí­ro­de k zdra­viu oby­va­te­ľov. Meto­di­ky zis­ťo­va­nia koefi­cien­tu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty s kto­rý­mi som sa naj­čas­tej­šie stre­tol sú zalo­že­né na zís­ka­va­ní poznat­kov o aktu­ál­nom sta­ve vege­tá­cie na jed­not­li­vých plo­chách. Vege­tá­cia je repre­zen­ta­tív­nym uka­zo­va­te­ľom, kto­rý dosta­toč­ne pres­ne odrá­ža stav eko­sys­té­mu nie­len v momen­tál­nom čase, ale je reak­ci­ou na pod­mien­ky oko­lia počas pomer­ne dlhé­ho časo­vé­ho obdo­bia. Tie­to meto­di­ky majú jeden veľ­mi exakt­ný aspekt – je ním pôvod­nosť. Napr. drvi­vá väč­ši­na lúk ako tak­mer nepô­vod­ný prvok v našich pod­mien­kach nedo­sa­hu­jú naj­vyš­ší význam pre eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu – hod­no­tu 5, ako tak­mer všet­ky ostat­né typy eko­sys­té­mov . To je dané nevy­hnut­nos­ťou vstu­pov ener­gie pre eko­sys­tém lúk, kto­ré musia mať zabez­pe­če­ný manaž­ment na to aby pre­trva­li vo svo­jej for­me. Keď som uva­žo­val o pres­nej­šom postu­pe pre zis­ťo­va­nie stup­ňa eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty usú­dil som, že prav­de­po­dob­ne naje­xakt­nej­šia metó­da mera­nia stup­ňa eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty je ces­ta využí­va­jú­ca metó­dy pro­dukč­nej eko­ló­gie. Len­že to má dva hlav­né okru­hy problémov.

Prvý prob­lém je v tom, že jed­not­li­vé eko­sys­té­my majú rôz­nu výš­ku pro­duk­cie, a rôz­nu výš­ku potreb­ných vstu­pov. Dru­hý prob­lém spo­čí­va v nasle­du­jú­com. Téza hovo­rí: eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta je nepria­mo úmer­ná ener­gii nut­nej na udr­žo­va­nie momen­tál­ne­ho sta­vu (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). Ako sa dá zis­tiť koľ­ko nevy­hnut­nej ener­gie tre­ba. Je mož­né pomer­ne pres­ne vyčís­liť ener­giu, kto­rá je do eko­sys­té­mu vkla­da­ná člo­ve­kom, ale ako mož­no odhad­núť aké množ­stvo je nut­né na udr­ža­nie rov­na­ké­ho sta­vu? Okrem toho eko­sys­tém sa kaž­do­roč­ne mení, nie­kto­ré dru­hy gra­du­jú, kaž­dý rok je iný prí­sun zrá­žok, napriek tomu sa sta­bi­li­ta nemu­sí zme­niť. Na eko­lo­gic­ky nesta­bil­ných plo­chách by tie­to prob­lé­my narastali.

Je zná­me, že exis­tu­je závis­losť medzi eko­lo­gic­kou sta­bi­li­tou, ener­gi­ou nut­nou na udr­žo­va­nie momen­tál­ne­ho sta­vu a ener­gi­ou dodá­va­nou do eko­sys­té­mu pri­ro­dze­ne. Mys­lím si dokon­ca, že táto závis­losť je kon­štant­ná pre všet­ky typy eko­sys­té­mov. V akom vzťa­hu je ener­gia dodá­va­ná do eko­sys­té­mu ume­lo ku ener­gii dodá­va­nej pri­ro­dze­ne vzhľa­dom na jeho sta­bi­li­tu ? Dnes vie­me len tom, že v nepria­mo úmer­nom. Veď napo­kon je to logic­ké, však ? Akým spô­so­bom je mož­né zis­tiť ten­to vzťah ? Ja sa naz­dá­vam, že ces­ta je schod­ná prá­ve pro­stred­níc­tvom pro­dukč­nej eko­ló­gie. Veľ­kým prob­lé­mom však je prav­de­po­dob­ne zis­tiť pres­né množ­stvo ener­gie, kto­ré je nut­né pre pri­ro­dze­ný vývoj naj­mä v nepri­ro­dze­ných eko­sys­té­moch. Ak by sa zis­ti­li ener­gie a vypo­čí­tal by sa ich vzá­jom­ný podiel, mohol by sa porov­nať s meto­di­kou zis­ťo­va­nia eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty pou­ží­va­nou v tvor­be ÚSES a potom už by nemal byť väč­ší prob­lém mate­ma­tic­kým apa­rá­tom s veľ­kou pres­nos­ťou odhad­núť vzťah eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty a energie.


What is eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and what are the possi­bi­li­ties of deter­mi­ning it and some kind of reward” for lay­pe­op­le? This is a com­plex ques­ti­on that I am try­ing to pro­vi­de some insights into. I can even use medi­ci­ne or eco­no­mics to demon­stra­te a posi­ti­ve rela­ti­ons­hip bet­we­en eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and the goals of the­se fields. If I tell an eco­no­mist that this area has a cer­tain value in terms of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and that, through pro­per­ly orien­ted acti­vi­ties (such as gra­zing in the mea­do­ws of the Strá­žov­ské vrchy moun­tains), a cer­tain amount of money can be saved annu­al­ly, it is app­rop­ria­te to be able to deter­mi­ne eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. The gene­ral­ly kno­wn posi­ti­ve rela­ti­ons­hip bet­we­en balan­ce in natu­re and the health of the popu­la­ti­on sup­ports this idea. Met­hods for deter­mi­ning the coef­fi­cient of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty that I have encoun­te­red most fre­qu­en­tly are based on acqu­iring kno­wled­ge about the cur­rent sta­te of vege­ta­ti­on on indi­vi­du­al are­as. Vege­ta­ti­on is a repre­sen­ta­ti­ve indi­ca­tor that accu­ra­te­ly ref­lects the sta­te of the eco­sys­tem not only at the pre­sent time but is a res­pon­se to envi­ron­men­tal con­di­ti­ons over a rela­ti­ve­ly long peri­od. The­se met­hods have a very pre­ci­se aspect — ori­gi­na­li­ty. For exam­ple, the vast majo­ri­ty of mea­do­ws, as an almost non-​original ele­ment in our con­di­ti­ons, do not achie­ve the hig­hest impor­tan­ce for eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty — a value of 5, like almost all other types of eco­sys­tems. This is due to the neces­si­ty of ener­gy inputs for mea­dow eco­sys­tems, which must have mana­ge­ment in pla­ce to sur­vi­ve in the­ir form. When I con­si­de­red a more pre­ci­se app­ro­ach to deter­mi­ne the degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty, I conc­lu­ded that pro­bab­ly the most accu­ra­te met­hod for mea­su­ring the degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty is a path uti­li­zing met­hods of pro­duc­ti­on eco­lo­gy. Howe­ver, this has two main circ­les of problems.

The first prob­lem is that indi­vi­du­al eco­sys­tems have vary­ing levels of pro­duc­ti­on and dif­fe­rent levels of requ­ired inputs. The second prob­lem is as fol­lo­ws. The the­sis sta­tes: eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty is indi­rect­ly pro­por­ti­onal to the ener­gy neces­sa­ry to main­tain the cur­rent sta­te (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). How can one deter­mi­ne how much neces­sa­ry ener­gy is requ­ired? It is possib­le to fair­ly accu­ra­te­ly quan­ti­fy the ener­gy being input into the eco­sys­tem by humans, but how can one esti­ma­te the amount needed to main­tain the same sta­te? Addi­ti­onal­ly, the eco­sys­tem chan­ges eve­ry year, some spe­cies gra­du­ate, the­re is a dif­fe­rent annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on influx, yet sta­bi­li­ty may not chan­ge. On eco­lo­gi­cal­ly uns­tab­le are­as, the­se prob­lems would escalate.

It is kno­wn that the­re is a depen­den­ce bet­we­en eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty, the ener­gy needed to main­tain the cur­rent sta­te, and the ener­gy natu­ral­ly supp­lied to the eco­sys­tem. I even belie­ve that this depen­den­ce is cons­tant for all types of eco­sys­tems. In what rela­ti­ons­hip is the ener­gy arti­fi­cial­ly supp­lied to the eco­sys­tem to the natu­ral­ly supp­lied ener­gy con­cer­ning its sta­bi­li­ty? Today, we only know that it is inver­se­ly pro­por­ti­onal. After all, it is logi­cal, isn’t it? How can we deter­mi­ne this rela­ti­ons­hip? I think the way is through pro­duc­ti­on eco­lo­gy. Howe­ver, a sig­ni­fi­cant prob­lem is pro­bab­ly deter­mi­ning the exact amount of ener­gy needed for natu­ral deve­lop­ment, espe­cial­ly in unna­tu­ral eco­sys­tems. If the ener­gies were deter­mi­ned, and the­ir mutu­al ratio cal­cu­la­ted, it could be com­pa­red with the met­ho­do­lo­gy used to deter­mi­ne eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty in the cre­a­ti­on of ÚSES. Then, the­re should be no major prob­lem to esti­ma­te the rela­ti­ons­hip bet­we­en eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and ener­gy with gre­at pre­ci­si­on using mat­he­ma­ti­cal tools.


Spät­ná väz­ba veľ­mi výraz­ným spô­so­bom vplý­va na eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu. Je to vzá­jom­né, nená­hod­né pôso­be­nie medzi prv­ka­mi (prí­pad­ne sub­sys­té­ma­mi) toho isté­ho sys­té­mu, pri kto­rom dochá­dza k zosil­ňu­jú­ce­mu – pozi­tív­ne­mu, ale­bo zosla­bu­jú­ce­mu – nega­tív­ne­mu pôso­be­niu veli­či­ny B, kto­rá bola pria­mo, ale­bo nepria­mo zme­ne­ná veli­či­nou A, na túto veli­či­nu A. Spät­ná väz­ba je naj­dô­le­ži­tej­ším auto­re­gu­lač­ným mecha­niz­mom všet­kých sys­té­mov bez výnim­ky (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), a pre­to ma vzťah k eko­lo­gic­kej sta­bi­li­te. Dôkaz takej­to spät­nej väz­by pri­ná­ša uži­toč­né infor­má­cie o cho­va­ní sys­té­mu (okrem iné­ho o jeho sta­bi­li­te) i v prí­pa­de, že mecha­niz­mus toh­to pôso­be­nia pre nás ostá­va nezná­my (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). Pri pozi­tív­nej spät­nej väz­be pôso­bí kaž­dý z dvoch pre­men­ných prv­kov v inte­rak­cii zhod­ným sme­rom, tak­že sa navzá­jom zosil­ňu­jú v pozi­tív­nom, či nega­tív­nom zmys­le. Napr., čím viac čle­nov popu­lá­cie A je v plod­nom veku, tým viac potom­stva B sa môže naro­diť. Potom, čím viac potom­stva B doras­tá do plod­né­ho veku, tým rých­lej­šie naras­tá popu­lá­cia. Dochá­dza teda k posil­ňo­va­niu obi­dvoch pre­men­ných prv­kov inte­rak­cia v čase a výsled­kom je zná­ma expo­nen­ciál­na ras­to­vá kriv­ka tva­ru J” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 2829). Pozi­tív­na spät­ná väz­ba posil­ňu­je odchýl­ky a nerov­no­váž­ne sta­vy a spra­vid­la slú­ži dyna­mic­ké­mu ras­tu sys­té­mu. Ten však časom nará­ža na urči­tú hra­ni­cu – limi­ty svoj­ho von­kaj­šie­ho pro­stre­dia. Kva­li­ta­tív­ne zme­ny vlast­nos­tí prv­kov inte­rak­cie sa potom môžu pre­ja­viť prin­ci­piál­ne dvo­ma spô­sob­mi (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29):

  • pre­me­nia dote­raj­šiu pozi­tív­nu spät­nú väz­bu na nega­tív­nu a expo­nen­ciál­ny úsek ras­to­vej kriv­ky sa tak sploš­tí a nado­bud­ne tvar S” a prej­de do sta­vu dyna­mic­kej rov­no­vá­hy s náhod­ným kolí­sa­ním – fluk­tu­áci­ou hod­nôt. Nega­tív­na spät­ná väz­ba je hlav­ným sta­bi­li­zač­ným prin­cí­pom, spo­loč­ným pre živé i neži­vé sub­sys­té­my (Míchal a Vološ­čuk, 1991).
  • pri zacho­va­ní pozi­tív­nej spät­nej väz­by sa pre­pó­lu­je” a jej nosi­te­lia zme­nia zna­mien­ko” na závis­losť typu čím menej A – tým menej B” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Pato­lo­gic­ké javy vyvo­la­né stre­som sú v spät­no­väz­bo­vej sché­me fak­to­rom naviac” k sché­me pozi­tív­nej väz­by. S ras­tú­cim počtom plod­nej čas­ti popu­lá­cie naras­ta­jú nie­len počty potom­stva, ale prog­re­sív­ne ras­tie nedos­ta­tok potra­vy a pries­to­ru a ďal­ších zdro­jov nevy­hnut­ných pre exis­ten­ciu ďal­ších čle­nov popu­lá­cie, prí­pad­ne ras­tie zne­čis­ťo­va­nie pro­stre­dia samot­nou popu­lá­ci­ou. Tie­to ras­tú­ce nega­tív­ne vply­vy v pro­stre­dí popu­lá­cie pri­ná­ša­jú jej jedin­com takú záťaž, že sa to pre­ja­ví pato­lo­gic­ký­mi zme­na­mi cho­va­nia, kto­ré môžu viesť i v prí­rod­ných pod­mien­kach k prud­kým pokle­som popu­lač­nej hus­to­ty sme­rom k mini­mu (MÍCHALVOLOŠČUK, 1991). Z toho vyplý­va, že pozi­tív­na spät­ná väz­ba, naj­mä vo vrcho­lo­vých čas­tiach kriv­ky spô­so­bu­je zní­že­nie stup­ňa eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty. Pýtam sa, či môže mať spät­ná väz­ba ako prí­rod­ný a pri­ro­dze­ný pro­ces auto­re­gu­lá­cie eko­sys­té­mov nega­tív­ny vplyv na eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu ako schop­nosť eko­sys­té­mu ? Napr. v takom eko­sys­té­me ako je taj­ga je regis­tro­va­né pra­vi­del­né výraz­né kolí­sa­nie počet­nos­ti vtá­kov a sta­vov­cov. Napriek tomu sta­bi­li­ta toh­to eko­sys­té­mu je vyso­ká, jeho schop­nosť vyspo­ria­dať sa s vnú­tor­ný­mi i von­kaj­ší­mi fak­tor­mi pro­stre­dia je obdi­vu­hod­ná. Cha­rak­te­ris­ti­ka pome­rov v taj­ge môže viesť k názo­ru, že daný eko­sys­tém je nevy­vá­že­ný, roz­ko­lí­sa­ný, jed­no­du­cho že nie je v sta­ve eko­lo­gic­kej rov­no­vá­hy. Avšak ten­to eko­sys­tém pokiaľ nie pria­mo ohro­zo­va­ný člo­ve­kom sa vyzna­ču­je vyso­kým stup­ňom eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty. Mecha­niz­mus pre­tr­vá­va­jú­ce­ho zabez­pe­čo­va­nia rov­no­vá­hy je prav­de­po­dob­ne spät­ná väz­ba. MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) hovo­ria o tom, že ak fluk­tu­ácia zlo­žiek eko­sys­té­mu neve­die k dlho­do­bej deštruk­cii jeho štruk­túr, môže byť kolí­sa­nie počet­nos­ti urči­tej popu­lá­cie výra­zom ochran­ných akti­vít ria­de­ných spät­ný­mi väz­ba­mi. Spät­ná väz­ba je pros­tried­kom regu­lá­cie, môže spô­so­biť eko­lo­gic­kú rov­no­vá­hu, ale pochy­bu­jem o tom, že nega­tív­ne vplý­va na eko­lo­gic­kú stabilitu.


Feed­back sig­ni­fi­can­tly affects eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. It is a mutu­al, non-​random inte­rac­ti­on bet­we­en ele­ments (or sub­sys­tems) of the same sys­tem in which the­re is an ampli­fy­ing – posi­ti­ve, or atte­nu­ating – nega­ti­ve influ­en­ce of variab­le B, which was direct­ly or indi­rect­ly chan­ged by variab­le A, on this variab­le A. Feed­back is the most impor­tant self-​regulating mecha­nism of all sys­tems wit­hout excep­ti­on (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), and the­re­fo­re, it is rela­ted to eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. Evi­den­ce of such feed­back pro­vi­des use­ful infor­ma­ti­on about the beha­vi­or of the sys­tem (inc­lu­ding its sta­bi­li­ty) even if the mecha­nism of this acti­on remains unkno­wn to us (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). In posi­ti­ve feed­back, each of the two variab­le ele­ments in the inte­rac­ti­on acts in the same direc­ti­on, so they mutu­al­ly rein­for­ce each other posi­ti­ve­ly or nega­ti­ve­ly. For exam­ple, the more mem­bers of popu­la­ti­on A are in the fer­ti­le age, the more offs­pring B can be born. Then, the more offs­pring B gro­ws into the fer­ti­le age, the fas­ter the popu­la­ti­on gro­ws. Thus, both variab­le ele­ments rein­for­ce each other in time, resul­ting in the well-​known expo­nen­tial gro­wth cur­ve in the sha­pe of J” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29). Posi­ti­ve feed­back strengt­hens devia­ti­ons and unba­lan­ced sta­tes and gene­ral­ly ser­ves the dyna­mic gro­wth of the sys­tem. Howe­ver, over time, it encoun­ters a cer­tain limit – the limits of its exter­nal envi­ron­ment. Quali­ta­ti­ve chan­ges in the pro­per­ties of inte­rac­ti­on ele­ments can then mani­fest them­sel­ves in two fun­da­men­tal­ly dif­fe­rent ways (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29):

  • It trans­forms the pre­vi­ous posi­ti­ve feed­back into nega­ti­ve, and the expo­nen­tial gro­wth pha­se of the gro­wth cur­ve flat­tens out, taking the sha­pe of an S,” trans­i­ti­oning into a sta­te of dyna­mic equ­ilib­rium with ran­dom fluc­tu­ati­ons – the fluc­tu­ati­on of valu­es. Nega­ti­ve feed­back is the main sta­bi­li­zing prin­cip­le, com­mon to both living and non-​living sub­sys­tems (Míchal and Vološ­čuk, 1991).
  • Whi­le main­tai­ning posi­ti­ve feed­back, it rever­ses,” and its car­riers chan­ge signs” to a depen­den­ce of the type the less A, the less B” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Pato­lo­gi­cal phe­no­me­na indu­ced by stress are an addi­ti­onal fac­tor in the posi­ti­ve feed­back loop. With the inc­re­a­sing num­ber of the fer­ti­le part of the popu­la­ti­on, not only the num­bers of offs­pring inc­re­a­se, but the­re is a prog­res­si­ve­ly gro­wing shor­ta­ge of food, spa­ce, and other resour­ces neces­sa­ry for the exis­ten­ce of other mem­bers of the popu­la­ti­on, or pol­lu­ti­on of the envi­ron­ment inc­re­a­ses due to the popu­la­ti­on itself. The­se gro­wing nega­ti­ve impacts in the popu­la­ti­on’s envi­ron­ment impo­se such a bur­den on its indi­vi­du­als that it mani­fests as pat­ho­lo­gi­cal chan­ges in beha­vi­or, which can lead, even in natu­ral con­di­ti­ons, to sharp dec­li­nes in popu­la­ti­on den­si­ty towards the mini­mum (MÍCHAL and VOLOŠČUK, 1991). The­re­fo­re, posi­ti­ve feed­back, espe­cial­ly in the upper parts of the cur­ve, cau­ses a reduc­ti­on in the degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. I won­der if feed­back as a natu­ral and inhe­rent pro­cess of eco­sys­tem self-​regulation can have a nega­ti­ve impact on the abi­li­ty of the eco­sys­tem, such as the tai­ga, to main­tain sta­bi­li­ty? For exam­ple, in the tai­ga, the­re is regu­lar­ly sig­ni­fi­cant fluc­tu­ati­ons in the abun­dan­ce of birds and mam­mals. Des­pi­te this, the sta­bi­li­ty of this eco­sys­tem is high, and its abi­li­ty to cope with inter­nal and exter­nal envi­ron­men­tal fac­tors is admi­rab­le. The cha­rac­te­ris­tics of rela­ti­ons­hips in the tai­ga may lead to the opi­ni­on that the eco­sys­tem is unba­lan­ced, fluc­tu­ating, sim­ply not in a sta­te of eco­lo­gi­cal balan­ce. Howe­ver, as long as it is not direct­ly thre­a­te­ned by humans, this eco­sys­tem exhi­bits a high degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. The mecha­nism of main­tai­ning balan­ce is pro­bab­ly feed­back. MÍCHAL and VOLOŠČUK (1991) sta­te that if the fluc­tu­ati­on of eco­sys­tem com­po­nents does not lead to the long-​term des­truc­ti­on of its struc­tu­res, the fluc­tu­ati­on in the abun­dan­ce of a par­ti­cu­lar popu­la­ti­on may be an expres­si­on of pro­tec­ti­ve acti­vi­ties regu­la­ted by feed­back. Feed­back is a means of regu­la­ti­on; it can cau­se eco­lo­gi­cal balan­ce, but I doubt that it nega­ti­ve­ly affects eco­lo­gi­cal stability.


Lite­ra­tú­ra

MÍCHAL, I., ET VOLOŠČUK, I., 1991: Roz­ho­vo­ry o eko­ló­gii a ochra­ne prí­ro­dy, ENVIRO, Martin.

Use Facebook to Comment on this Post

Iné, Rodina

Príspevok môjho otca Františka Kaclíka

Hits: 5191

Naro­dil som sa v roku 1937 na Horeh­ro­ní v obci Fili­po­vo v pre­krás­nom, avšak chu­dob­nom kra­ji. V tom­to pre­d­voj­no­vom čase sme mali veľ­mi jed­no­du­chú domá­cu stra­vu, nie­čo také ako cit­ru­so­vé plo­dy, dnes také bež­né som nepoz­nal. Tes­ne po voj­ne ako 10 roč­ný som pre­ko­nal reuma­tic­kú horúč­ku, kto­rej násled­ka­mi trpím dodnes. Už počas mla­dos­ti sa pre­ja­vo­va­la nedo­my­ka­vosť chlop­ne, čas­to som mal chríp­ku, bol som čas­to hospitalizovaný.

V roku 1960 som sa ože­nil do Pieš­ťan, spo­lu s man­žel­kou vycho­val šty­ri zdra­vé deti. Bol som zamest­na­ný u Štát­nych lesov v Pieš­ťa­noch, pred­tým v Hron­ci. Do roku 1981 som sa tešil prie­mer­né­mu zdra­viu, kedy zaklo­pal na dve­re prvý krát váž­ny prob­lém. Počas ope­rá­cie srd­ca my vyme­ni­li aor­tál­nu chlop­ňu. Odvte­dy som na inva­lid­nom dôchod­ku. Sna­žím sa dodr­žia­vať živo­tosprá­vu, správ­ne brať lie­ky, úpl­ne som pre­stal faj­čiť (nikdy som nefaj­čil viac ako 5 ciga­riet den­ne), nepre­pí­nam sa. Vo for­me” ma udr­žia­va aj rodin­né záze­mie, naj­mä man­žel­ka. Vďa­ka tomu som od prvej ope­rá­cie v roku 1981 pre­žil. Naučil som sa doma všet­ko uro­biť, opra­viť, napo­kon času som mal na roz­dá­va­nie. Sna­žím sa na kon­flikt­né situ­ácie zabudnúť.

V roku 1997 sa vysky­tol ďal­ší váž­ny prob­lém – edém pľúc, násled­kom čoho bola o rok neskôr dru­há ope­rá­cia srd­ca, pri­da­la sa k tomu aj endo­kar­di­tí­da zápal osrd­cov­ni­co­vé­ho sva­lu. Počas ope­rá­cie mi boli vyme­ne­né obe chlop­ne. Tak­mer pol roka trva­lo než som sa natrva­lo vrá­til domov.

Zažil som veľ­ké psy­chic­ké zaťa­že­nie, naj­mä po prvej ope­rá­ciu. Vyspo­ria­da­nie bolo mojím veľ­kým víťazs­tvom. Doká­za­la to pev­ná vôľa aj zázra­ky. Viem, že je prob­lém ak aktív­ne žijú­ci člo­vek zra­zu nemô­že cho­diť do prá­ce, ani sa inak podob­ne rea­li­zo­vať. Ak si k tomu pri­rá­ta­me nalo­me­né zdra­vie, nie­len fyzic­ké, ale aj psy­chic­ké, člo­vek sa stá­va sám sebe a oko­liu prí­ťa­žou, čas­to je podráž­de­ný.

Dúfam, že ešte neja­ký čas pobud­nem na sve­te, naho­vá­ram si, že aj môj sta­rý otec bol sil­ný a zdra­vý, keď sa dožil 94 rokov, a že sa toho doč­kám aj ja.


Otec zomrel v roku 2020

Odka­zy


I was born in 1937 in Horeh­ro­nie, in the vil­la­ge of Fili­po­vo, in a beau­ti­ful yet impo­ve­ris­hed regi­on. During the pre-​war peri­od, we had very sim­ple home-​cooked meals, somet­hing like cit­rus fru­its, which are so com­mon today but were unkno­wn to me then. Short­ly after the war, at the age of 10, I over­ca­me rhe­uma­tic fever, the con­se­qu­en­ces of which I still suf­fer from today. Even during my youth, a val­ve insuf­fi­cien­cy mani­fes­ted, and I often had the flu, lea­ding to fre­qu­ent hospitalizations.

In 1960, I mar­ried in Pieš­ťa­ny, and toget­her with my wife, we rai­sed four healt­hy chil­dren. I wor­ked for the Sta­te Forests in Pieš­ťa­ny, pre­vi­ous­ly in Hro­nec. Until 1981, I enjo­y­ed ave­ra­ge health when a seri­ous issue knoc­ked on my door for the first time. During heart sur­ge­ry, they repla­ced my aor­tic val­ve. Sin­ce then, I’ve been on disa­bi­li­ty reti­re­ment. I stri­ve to main­tain a healt­hy lifes­ty­le, take medi­ca­ti­ons as pre­sc­ri­bed, quit smo­king com­ple­te­ly (I never smo­ked more than five ciga­ret­tes a day), and I avo­id unne­ces­sa­ry stress. My fami­ly, espe­cial­ly my wife, helps keep me in good spi­rits. Thanks to them, I’ve sur­vi­ved sin­ce my first sur­ge­ry in 1981. I’ve lear­ned to do eve­ryt­hing at home, fix things, and even­tu­al­ly had plen­ty of time to spa­re. I try to for­get about con­fron­ta­ti­onal situations.

In 1997, anot­her seri­ous issue aro­se – pul­mo­na­ry ede­ma, lea­ding to a second heart sur­ge­ry a year later, accom­pa­nied by endo­car­di­tis – inflam­ma­ti­on of the heart musc­le. Both val­ves were repla­ced during the ope­ra­ti­on. It took almost six months befo­re I per­ma­nen­tly retur­ned home.

I expe­rien­ced sig­ni­fi­cant men­tal strain, espe­cial­ly after the first sur­ge­ry. Coping was a gre­at vic­to­ry, achie­ved through strong will and mirac­les. It’s a chal­len­ge when an acti­ve­ly living per­son sud­den­ly can’t go to work or enga­ge in other acti­vi­ties. When you add bro­ken health, both phy­si­cal and men­tal, a per­son beco­mes a bur­den to them­sel­ves and the­ir sur­roun­dings, often fee­ling irritable.

I hope to remain in this world for some time, con­vin­cing myself that my old fat­her was strong and healt­hy, rea­ching the age of 94, and I hope to achie­ve the same.

My fat­her pas­sed away in 2020.

Use Facebook to Comment on this Post