Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie

Veľký Lipník – obec na styku Spišskej Magury a Pienin

skala
Hits: 2801

Obec Veľký Lipník leží na styku Pienin a Spišskej Magury, v doline potoka Lipník a jeho prítoku Šoltysa. Názov sa odvodzuje od líp. V obci žije takmer 1000 obyvateľov (velkylipnik.sk). Veľký Lipník osídľovali v  druhej polovici 13. storočia Rusíni a povolaní Bélom IV. na zaľudnenie okrajových oblasti uhorského kráľovstva po tatárskom vpáde – tzv. šoltýska kolonizácia na nemeckom práve. Karol Róbert, uhorský kráľ v rokoch 1308-1342 daroval územie Lipnický les – silvam Lypnice v roku 1314 Juliusovi Gorgeyovi – synovi Hanusa zo Spišského Hrhova-Gargowa) a v krátkom čase sa tu rozrástla obec s nasledovnými dobovými názvami: Lupnik, Fellyupnik, Felwpnik, Lyndona, Lyndnou, Lipnik. Počas 15. a 16. storočia prebiehalo dosídľovanie prevažne Rusínmi z pravlasti Halíča, ktorí sa venovali pastierstvu a chovu dobytka – tzv. šoltýska kolonizácia po valašskom práve. Neskôr sa okrem poľnohospodárstva obyvatelia obce začali zaoberať aj remeselníctvom, známe je napr. vandrovné drotárstvo. Na prelome 19. a 20. storočia začalo hromadné vysťahovalectvo obyvateľov obce za prácou do cudziny, hlavne do  a Kanady. Po skončení 2. svetovej v roku 1945 sa niekoľko rodín z obce vysťahovalo – optovalo na Ukrajinu, niektoré sa neskôr vrátili späť na (velkylipnik.sk).

The village of Veľký Lipník is located at the confluence of the and Spišská Magura mountains, in the valley of the Lipník stream and its tributary Šoltysa. The name of the village is derived from lime trees. The village is home to nearly 1000 inhabitants (velkylipnik.sk). In the second half of the 13th century, Veľký Lipník was settled by Ruthenians and Germans summoned by Béla IV to populate the peripheral areas of the Hungarian Kingdom after the Tatar invasion – the so-called Šoltýs colonization under German law. In 1314, Charles Robert, the Hungarian king from 1308 to 1342, donated the territory of Lipník Forest – silvam Lypnice to Julius Gorgey – the son of Hanus from Spišské Hrhov-Gargow. In a short time, the village grew with the following period names: Lupnik, Fellyupnik, Felwpnik, Lyndona, Lyndnou, Lipnik. During the 15th and 16th centuries, resettlement, mainly by Ruthenians from the original homeland of Halych, who were engaged in shepherding and cattle breeding – the so-called Šoltýs colonization under Valachian law, took place. Later, in addition to agriculture, the inhabitants of the village also started engaging in craftsmanship, with itinerant wireworking being well-known, for example. At the turn of the 19th and 20th centuries, mass emigration of the village residents for work abroad began, mainly to the USA and Canada. After the end of World War II in 1945, several families from the village emigrated – opted for Ukraine, some families later returned to Slovakia (velkylipnik.sk).

Wieś Veľký Lipník położona jest na styku Pienin i Gór Spišskiej Magury, w dolinie potoku Lipník i jego dopływu Šoltysa. Nazwa wsi pochodzi od lip. W wiosce mieszka prawie 1000 mieszkańców (velkylipnik.sk). W drugiej połowie XIII wieku Veľký Lipník został zasiedlony przez Rusinów i Niemców, sprowadzonych przez Belę IV, w celu zasiedlenia peryferyjnych obszarów królestwa węgierskiego po najazdach Tatarów – tzw. kolonizacja szoltyjska według prawa niemieckiego. W 1314 roku Karol Robert, król węgierski w latach 1308-1342, podarował Juliusowi Gorgeyowi – synowi Hanusa ze Spišské Hrhov-Gargowa – obszar Lasu Lipnickiego – silvam Lypnice. W krótkim czasie wieś rozrosła się pod następującymi ówczesnymi nazwami: Lupnik, Fellyupnik, Felwpnik, Lyndona, Lyndnou, Lipnik. W XV i XVI wieku miała miejsce przesiedlania głównie przez Rusinów z ojczystego regionu Halicza, którzy zajmowali się pasterstwem i hodowlą bydła – tzw. kolonizacja szoltyjska według prawa wołoskiego. Później, oprócz rolnictwa, mieszkańcy wioski zaczęli zajmować się również rzemiosłem, znane jest np. wędrowne druciarstwo. Na przełomie XIX i XX wieku rozpoczęła się masowa emigracja mieszkańców wioski za pracą za granicą, głównie do USA i Kanady. Po zakończeniu II wojny światowej w 1945 roku kilka rodzin z wioski emigrowało – zdecydowało się na Ukrainę, niektóre rodziny później wróciły na Słowację (velkylipnik.sk).

Príroda, Živočíchy, Organizmy, Fotografie

Cicavce

skala
Hits: 45930

, latinsky Mammalia sú triedou stavovcov. Väčšina cicavcov má chlpy alebo srsť na svojom tele, ktoré slúžia na termoreguláciu, maskovanie, alebo na ochranu. Produkujú mlieko v mliečnych žľazách pre kŕmenie mláďat. Tento proces sa nazýva laktácia. Sú teplotne aktívne , čo znamená, že sú schopné udržiavať konštantnú telesnú teplotu nezávisle od vonkajších podmienok. Väčšina cicavcov je živorodá, čo znamená, že ich mláďatá sa vyvíjajú v tele matky a rodia sa živé. Väčšina cicavcov patrí k placentálnym cicavcom, čo znamená, že majú placentu, ktorá slúži na výmenu živín a odpadov medzi matkou a plodom. Niektoré sú všežravce, iné sú bylinožravce alebo mäsožravce. Obývajú takmer všetky prostredia. Väčšina sa rozmnožuje pohlavne, majú vysoko rozvinutý mozog v porovnaní s inými skupinami živočíchov, čo umožňuje vyššie kognitívne funkcie, učenie a prispôsobivosť prostrediu. Ich rôznorodosť a adaptabilita z nich robia jednu z najúspešnejších skupín živých tvorov na Zemi.

Mammals, scientifically known as Mammalia, constitute a class of vertebrates. The majority of mammals have hair or fur on their bodies, serving purposes such as thermoregulation, camouflage, or protection. They produce milk in mammary glands for feeding their offspring, a process known as lactation. Mammals are warm-blooded creatures, meaning they can maintain a constant body temperature independently of external conditions. Most mammals give birth to live young, a reproductive strategy called viviparity, where offspring develop inside the mother’s body and are born alive.

The majority of mammals belong to placental mammals, indicating that they have a placenta facilitating the exchange of nutrients and waste between the mother and the developing offspring. Mammals exhibit diverse dietary habits, with some being omnivores, others herbivores, and some carnivores. They inhabit nearly all environments, showcasing their adaptability. Most mammals reproduce sexually, and they possess a highly developed brain compared to other groups of animals. This advanced brain structure enables higher cognitive functions, learning, and adaptability to the environment. The diversity and adaptability of mammals make them one of the most successful groups of living organisms on Earth.

Zoznam druhov (8)

  • Camelus ferus – ťava dvojhrbá
  • Capra aegagrus hircus – koza domáca
  • Ceratotherium simum simum
  • Cercocebus agilis chrysogaster
  • Elephas maximus – slon indický
  • Equus burchellii boehmi
  • Hippopotamus amphibius – hroch
  • Ovis aries – ovca domáca

TOP

Všetky

, ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Fotografie

Oravský Podzámok

skala
Hits: 3422

Obec, nad ktorou sa čnie Oravský hrad (). Oravský Podzámok leží v Oravskej vrchovine, na pravom brehu , asi 11 kilometrov od Dolného Kubína. V nadmorskej výške 511 metrov nad morom (Wikipedia). Archeologické nálezy datujú počiatky lokality do obdobia prelomu letopočtov. Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1267. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici 19. storočia (oravskypodzamok.sk). V roku 1619 tu bolo mýto, mlyn, píla, pivovar, valcha na súkno a mlyn na pušný prach. V roku 1785 tu žilo 139 obyvateľov, v roku 1910 355 obyvateľov (orava-liptov.sk). Dnes tu na rozlohe 35.25 km2 žije 1372 obyvateľov (Wikipedia).

The village dominated by Orava Castle (Peter Kaclík), Oravský Podzámok, is located in the Orava Highlands, on the right bank of the Orava River, about 11 kilometers from Dolný Kubín. It is situated at an altitude of 511 meters above sea level (Wikipedia). Archaeological findings date the beginnings of settlement in the area to the turn of the millennia. The first written mention of the settlement is from the year 1267. It became an independent village only in the second half of the 19th century (oravskypodzamok.sk). In 1619, there was a toll, mill, sawmill, brewery, fulling mill, and gunpowder mill. In 1785, 139 inhabitants lived here, and in 1910, there were 355 inhabitants (orava-.sk). Today, 1372 inhabitants live on an area of 35.25 km2 (Wikipedia).

Miejscowość dominowana przez Zamek Orawski (Peter Kaclík), Oravský Podzámok, znajduje się w Kotlinie Orawskiej, na prawym brzegu rzeki Orawy, około 11 kilometrów od Dolného Kubína. Położona jest na wysokości 511 metrów nad poziomem morza (Wikipedia). Znaleziska archeologiczne datują początki osadnictwa w tej okolicy na przełom tysiącleci. Pierwsza pisemna wzmianka o osadzie pochodzi z roku 1267. Stała się samodzielną wsią dopiero w drugiej połowie XIX wieku (oravskypodzamok.sk). W 1619 roku istniało tu pobór, młyn, tartak, browar, młyn sukwiarski i młyn na proch strzelniczy. W 1785 roku mieszkało tu 139 mieszkańców, a w 1910 roku było ich już 355 (orava-liptov.sk). Obecnie na obszarze 35,25 km2 mieszka 1372 mieszkańców (Wikipedia).

TOP

Všetky

Krajina, Obce, Slovenské, Fotografie

Vaďovce – obec sporu ?

skala
Hits: 3288

Vaďovce je obec na Myjave. Vaďovce sú spomínané v roku 1392 v darovacej listine kráľa Žigmunda (Informačná tabuľa). V tejto listine je obec pod názvom Wath (Varsík). V roku 1414 sa obec v iných prameňoch udáva ako Wadowich. Iné neskoršie názvy: Wadowych, Wagyouch, Wadocz, Vagyocz, Wagyowetz, Vagyovcze, Wagyócz, Vagyócz, Wadowce, Vagyóc (Milan Orlich). Rímsko-katolícky kostol svätého Michala postavili v rokoch 1424 – 1427 (Informačná tabuľa). Podľa Varsíka je názov odvodená o slovanského vad, ktoré znamená spor. V rokoch 1784 – 1787 mala obec 114 , v ktorých žilo 857 obyvateľov (Milan Orlich). Obec leží na dolných svahoch medzi Bielymi Karpatmi a severnými výbežkami Malých Karpát. Patrí do oblasti s miernymi zimami, ale údolnej mrazovej doline (vadovce.sk).

Vaďovce is a village located in . The mention of Vaďovce dates back to the year 1392 in a donation deed of King Sigismund (Information Board). In this document, the village is referred to as Wath (Varsík). In 1414, the village is documented in other sources as Wadowich. Various later names include Wadowych, Wagyouch, Wadocz, Vagyocz, Wagyowetz, Vagyovcze, Wagyócz, Vagyócz, Wadowce, and Vagyóc (Milan Orlich). The Roman Catholic Church of St. Michael was built between 1424 and 1427 (Information Board). According to Varsík, the name of the village is derived from the Slavic word „vad,“ meaning a dispute. In the years 1784-1787, the village had 114 houses with a population of 857 residents (Milan Orlich). The village is situated on the lower slopes between the White Carpathians and the northern foothills of the Small Carpathians. It falls within an area characterized by mild winters but with frosty valleys (vadovce.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Myjava, Fotografie

Luskovica

skala
Hits: 3053

Luskovica je časť Krajného. Leží medzi Krajným a Jablonkou. Žije tu len 36 obyvateľov v 23 trvalo obývaných domoch (zskrajne.sk). Na neďalekej Matejovskej priehrade žijú kačice, labute, potápky. V lete a začiatkom jesene sa v okolí dajú nájsť voňavé huby a bylinky. Z húb najmä májovky, strmuľky, bedle, masliaky a suchohríby (zskrajne.sk).

Luskovica is a part of Krajné, situated between Krajné and Jablonka. The village is home to only 36 residents living in 23 permanently inhabited houses (zskrajne.sk). Near the Matejovská Dam, you can find ducks, swans, and diving ducks. During the summer and early autumn, the surrounding area offers aromatic mushrooms and herbs. Commonly found mushrooms include morels, chanterelles, boletes, buttercaps, and dryads (zskrajne.sk).