2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Plavnica

skala
Hits: 2538

Leží v doli­ne poto­ka Šam­bron­ka (obec​plav​ni​ca​.sk), v Spišsko-​šarišskom medzi­ho­rí, na roz­hra­ní Spi­ša a Šari­ša (plav​ni​ca​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 530 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 19.61 km2 tu žije 1655 oby­va­te­ľov. Čas­ti obce: Plav­nich, Noua plau­nych, Plav­ni­cha, Pla­wnic­za, Pavo­ni­ca (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1325 (obec​plav​ni​ca​.sk). His­to­ric­ké a arche­olo­gic­ké výsku­my naz­na­ču­jú, že pôvod­ná (Sta­rá) Plav­ni­ca bola zalo­že­ná mož­no už 10. sto­ro­čí. Aj usa­de­nie stráž­ne­ho kme­ňa Plav­cov v sused­nom Plav­či pred­po­kla­dá exis­ten­ciu star­ších slo­ven­ských dedín v blíz­kom oko­lí. Názov obce je prav­de­po­dob­ne odvo­de­ný od čin­nos­ti, kto­rou sa jej oby­va­te­lia zaobe­ra­li – pla­ve­ním na rie­ke Pop­rad (obec​plav​ni​ca​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Plav­nich, Noua plau­nych, Plav­ni­cha, Pla­wnic­za, Pavo­ni­ca (buyf​lags​.eu). V roku 1787 v Plav­ni­ci žilo 1055 oby­va­te­ľov. V roku 2008 1551 (plav​ni​ca​.sk).

Plav­ni­ca is situ­ated in the val­ley of the Šam­bron­ka stre­am (obec​plav​ni​ca​.sk), in the Spišsko-​šarišské medzi­ho­rí, on the bor­der of Spiš and Šariš (plav​ni​ca​.sk), at an alti­tu­de of 530 meters abo­ve sea level. With an area of 19.61 km², it is home to 1655 inha­bi­tants. The parts of the muni­ci­pa­li­ty inc­lu­de Plav­nich, Noua plau­nych, Plav­ni­cha, Pla­wnic­za, and Pavo­ni­ca (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1325 (obec​plav​ni​ca​.sk). His­to­ri­cal and archa­e­olo­gi­cal rese­arch sug­gests that the ori­gi­nal (Old) Plav­ni­ca might have been foun­ded as ear­ly as the 10th cen­tu­ry. The sett­le­ment of the guard fami­ly Plav­cov in the neigh­bo­ring Plav­če also implies the exis­ten­ce of older Slo­vak vil­la­ges in the near­by vici­ni­ty. The name of the vil­la­ge is like­ly deri­ved from the acti­vi­ty its inha­bi­tants were enga­ged in – raf­ting on the Pop­rad River (obec​plav​ni​ca​.sk). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Plav­nich, Noua plau­nych, Plav­ni­cha, Pla­wnic­za, Pavo­ni­ca (buyf​lags​.eu). In 1787, Plav­ni­ca had 1055 inha­bi­tants, and in 2008, it had 1551 resi­dents (plav​ni​ca​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Technika, TOP

Lode

skala
Hits: 1858

Lode sú majes­tát­ne pla­vid­lá, kto­ré so sebou nesú svo­je vlast­né prí­be­hy. Od prvých dre­ve­ných lodí až po moder­né výlet­né lode nás pri­ťa­hu­jú svo­jou roz­ma­ni­tos­ťou a his­tó­ri­ou. V pra­ve­ku sa vyre­zá­va­li lode s kme­ňov stro­mov. Prvot­né dre­vá­ky a kanoe sa postup­ne meni­li na par­ní­ky, ele­gant­né jach­ty plné rôz­nych tech­no­lo­gic­kých ino­vá­cií. Lode vždy boli spo­je­né s obja­vo­va­ním nových sve­tov. Obja­vi­teľ­ské výpra­vy umož­ni­li pre­skú­mať a pocho­piť rôz­ne kul­tú­ry. Výraz­ne dopo­moh­li ku obcho­du. Majú aj roz­mer slo­bo­dy, dob­ro­druž­stva, stá­va­li sa čas­to meta­fo­rou snov a žela­ní. Dneš­né lode posky­tu­jú luxus­ný pries­tor pre rekre­ač­né plav­by, pohod­lie a samoz­rej­me zážitky.

Ships are majes­tic ves­sels that car­ry the­ir own sto­ries. From the first wooden boats to modern cru­ise ships, they cap­ti­va­te us with the­ir diver­si­ty and his­to­ry. In pre­his­to­ric times, ships were car­ved from tree trunks. Pri­mi­ti­ve dugout cano­es gra­du­al­ly evol­ved into ste­ams­hips, ele­gant yachts fil­led with vari­ous tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons. Ships have alwa­ys been lin­ked to the explo­ra­ti­on of new worlds. Explo­ra­to­ry expe­di­ti­ons allo­wed the exa­mi­na­ti­on and unders­tan­ding of vari­ous cul­tu­res, sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ting to tra­de. They also sym­bo­li­ze fre­e­dom and adven­tu­re, often beco­ming metap­hors for dre­ams and desi­res. Toda­y­’s ships pro­vi­de luxu­ri­ous spa­ces for rec­re­a­ti­onal voy­ages, offe­ring com­fort and, of cour­se, unfor­get­tab­le experiences.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Ždiar

skala
Hits: 2648

Ždiar je okrem iné­ho aj zná­me lyžiar­ske stre­dis­ko, Bach­le­do­va doli­na je veľ­mi zná­ma (Peter Kac­lík). Prvá písom­ná zbier­ka o obci je z roku 1590 (zdiar​.sk). V tom čase už bola zrej­me stá­lej­ším síd­lom valaš­ských pas­tie­rov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Zakla­da­te­ľom bol Fran­ti­šek Lužin­ský, kas­te­lán zeme­pá­nov Hor­vá­tov­cov. Oby­va­te­lia sa v minu­los­ti zaobe­ra­li dre­vo­ru­bač­stvom, uhliar­stvom a pas­tier­stvom. Pod­ľa úst­nej tra­dí­cie sa prví osad­ní­ci usa­di­li v Bach­le­do­vej doli­ne (vyso​ke​tat​ry​.com). Neskôr v osíd­ľo­va­ní pokra­čo­va­li cez Anto­čov­ský vrch, Blaš­čac­kú, Pav­lov­skú, Vaver­čác­kú, Bar­tu­šov­skú a Mon­ko­vú doli­nu, ako aj Slo­di­čov­ský vrch a Prí­slop. Nie­kto­ré, napr. Prí­slop, z tých­to lazov už zanik­li. Vzhľa­dom na život­né pod­mien­ky v Ždia­ri, bolo v tej­to obci sil­né vysťa­ho­va­lec­tvo. Napr. oby­va­te­lia Lip­tov­skej Tep­lič­ky majú svo­je kore­ne aj v Ždia­ri (vyso​ke​-tat​ry​.info). Obec je rázo­vi­tou pod­ta­trans­kou obcou so špe­ci­fic­kou ľudo­vou archi­tek­tú­rou, goral­ským osíd­le­ním (zdiar​.sk). Čas­ti obce boli vyhlá­se­né za pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu ľudo­vej archi­tek­tú­ry (vyso​ke​-tat​ry​.info). V roku 1787 mala obec 120 domov a 794 oby­va­te­ľov. V roku 1918 a 1938 bola obec obsa­de­ná poľ­ským voj­skom. V súčas­nos­ti má obec 1307 oby­va­te­ľov (vyso​ke​tat​ry​.com). V obci sa kaž­do­roč­ne kona­jú Goral­ské folk­lór­ne sláv­nos­ti (wiki​pe​dia​.sk).

Ždiar is, among other things, a well-​known ski resort, and Bach­le­do­va doli­na is very famous (Peter Kac­lík). The first writ­ten record of the vil­la­ge dates back to 1590 (zdiar​.sk). At that time, it was like­ly alre­a­dy a more per­ma­nent sett­le­ment of Wal­la­chian shep­herds (vyso​ke​-tat​ry​.info). The foun­der was Fran­ti­šek Lužin­ský, the cas­tel­lan of the lan­do­wners Hor­vá­tov­ci. In the past, resi­dents were enga­ged in log­ging, char­co­al bur­ning, and shep­her­ding. Accor­ding to oral tra­di­ti­on, the first sett­lers sett­led in Bach­le­do­va doli­na (vyso​ke​tat​ry​.com). Later, the sett­le­ment con­ti­nu­ed through Anto­čov­ský vrch, Blaš­čac­ká, Pav­lov­ská, Vaver­čác­ká, Bar­tu­šov­ská, and Mon­ko­vá doli­na, as well as Slo­di­čov­ský vrch and Prí­slop. Some of the­se pas­tu­res, such as Prí­slop, have alre­a­dy disap­pe­a­red. Due to living con­di­ti­ons in Ždiar, the­re was sig­ni­fi­cant emig­ra­ti­on from this vil­la­ge. For exam­ple, resi­dents of Lip­tov­ská Tep­lič­ka have the­ir roots in Ždiar (vyso​ke​-tat​ry​.info). The vil­la­ge is a dis­tinc­ti­ve sub-​Tatra vil­la­ge with spe­ci­fic folk archi­tec­tu­re and Gora­lian sett­le­ment (zdiar​.sk). Parts of the vil­la­ge have been dec­la­red a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re (vyso​ke​-tat​ry​.info). In 1787, the vil­la­ge had 120 hou­ses and 794 resi­dents. In 1918 and 1938, the vil­la­ge was occu­pied by Polish for­ces. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 1307 resi­dents (vyso​ke​tat​ry​.com). The Goral­ské folk­lór­ne sláv­nos­ti (Gorals Folk­lo­re Fes­ti­vals) are held in the vil­la­ge annu­al­ly (wiki​pe​dia​.sk).

Ždiar je, między inny­mi, także zna­nym ośrod­kiem nar­ciar­skim, a Doli­na Bach­le­do­va jest bar­dzo roz­poz­na­wal­na (Peter Kac­lík). Pier­ws­zy zapis o wsi pocho­dzi z roku 1590 (zdiar​.sk). Wte­dy pra­wdo­po­dob­nie była już sta­łym sied­lis­kiem wołos­kich pas­ter­zy (vyso​ke​-tat​ry​.info). Zało­ży­cie­lem był Fran­ti­šek Lužin­ský, kasz­te­lan zie­mi panów Hor­vá­tov­cov. Miesz­ka­ńcy w przes­zło­ści zaj­mo­wa­li się leśnict­wem, węg­lo­pa­ro­wa­niem i pas­terst­wem. Według ust­nej tra­dyc­ji pier­wsi osad­ni­cy osied­li­li się w Doli­nie Bach­le­do­vej (vyso​ke​tat​ry​.com). Później kon­ty­nu­owa­li osied­la­nie się przez Górę Anto­čov­ską, Blaš­čac­ką, Pav­lov­ską, Vaver­čác­ką, Bar­tu­šov­ską, Mon­ko­vą Doli­nę, a także Górę Slo­di­čov­ską i Prí­slop. Nie­któ­re z tych lazów, na przy­kład Prí­slop, już znik­nęły. Z powo­du warun­ków życia w Ždiar­ze, w tej wsi było sil­ne emig­ra­cyj­ne osad­nict­wo. Na przy­kład miesz­ka­ńcy Lip­tov­skiej Tep­lič­ki mają swo­je kor­ze­nie także w Ždiar­ze (vyso​ke​-tat​ry​.info). Miejs­co­wo­ść to jest cha­rak­te­rys­tycz­ną wios­ką pod­ta­trans­ką z spe­cy­ficz­ną archi­tek­tu­rą ludo­wą, góral­ską osa­dą (zdiar​.sk). Części wsi zosta­ły uzna­ne za rezer­wat archi­tek­tu­ry ludo­wej (vyso​ke​-tat​ry​.info). W 1787 roku wieś mia­ła 120 domów i 794 miesz­ka­ńców. W latach 1918 i 1938 wieś była oku­po­wa­na przez woj­sko pol­skie. Obe­cnie lic­zy 1307 miesz­ka­ńców (vyso​ke​tat​ry​.com). W miejs­co­wo­ści corocz­nie odby­wa­ją się Góral­skie Fes­ti­wa­le Folk­lo­rys­tycz­ne (wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Myjava, Polia, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Sychrov – jedno z najkrajších miest na Myjave

skala
Hits: 3652

Mies­to pred lesom pred Sych­ro­vom je asi najk­raj­šie, kto­ré som na Myja­ve videl. Je odtiaľ cel­kom veľ­ký výhľad, veď posúď­te sami.

The pla­ce in front of the forest befo­re Sych­rov is pro­bab­ly the most beau­ti­ful I have seen in Myja­va. The­re is quite a nice view from the­re, jud­ge for yourself

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Slovenské

Tortová vojna

skala
Hits: 1824

V roku 2011 sa ČSOB Marat­hon konal 25.- 27.3.2011 v Bra­ti­sla­ve. Súčas­ťou sprie­vod­né­ho prog­ra­mu bola aj Tor­to­vá voj­na. Mode­rá­tor, aj oko­lo­sto­ja­ci divá­ci mali tro­chu prob­lé­my, aby neschy­ta­li aj oni. Dec­ká si navliek­li pršip­láš­te a rôz­ne ochra­ny tela a pomer­ne živel­ne sa zača­li oha­dzo­vať ešte pred pove­lom mode­rá­to­ra. Ako to dopad­lo, môže­te vidieť na foto­gra­fiách. Tor­ti­čiek na ten­to účel bolo vyčle­ne­ných dosť.

In 2011, the ČSOB Marat­hon took pla­ce from the 25th to the 27th of March in Bra­ti­sla­va. As part of the accom­pa­ny­ing prog­ram, the­re was also a Cake War. The host and near­by spec­ta­tors had a bit of troub­le avo­iding get­ting hit. Chil­dren put on rain­co­ats and vari­ous body pro­tec­ti­ons, and they ener­ge­ti­cal­ly star­ted thro­wing cakes even befo­re the mode­ra­to­r’s com­mand. You can see the out­co­me in the pho­tog­raphs. The­re were quite a few cakes allo­ca­ted for this purpose.

Use Facebook to Comment on this Post