Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Reportáže zo Slovenska, Fotografie, Dopravné a technické diela

Zlaté stuhy – Concours d´elegance

Hits: 9329

Už nejaký ten rok sa Piešťanoch koná podujatie nazvané „Zlaté stuhy„, alebo „Concours d´elegance“. V roku 2009 sa podujatie konalo 5.6 až 7.6.2009 (). Podujatie sa v Piešťanoch konalo v 30-tych rokoch 20. storočia. V rokoch 1932 až 1937 sa konávali o najkrajší automobil. Tradícia bola obnovená po roku 1980 už ako prehliadka historických vozidiel (Eva Jančinová). Program obyčajne pozostáva z jazdy a samozrejme s prehliadkou automobilov na Kúpeľnom ostrove (piestantv.sk).

Concours d’Elegance je symbolom, ktorý získavajú automobily za ich eleganciu, krásu a historickú hodnotu. Zameriava sa na estetiku, štýl a originalitu. Často tieto veterány predstavujú vrchol automobilového dizajnu a remesla.


For several years now, an event called „Zlaté stuhy“ or „Concours d’elegance“ has been taking place in . In 2009, the event was held from June 5 to June 7, 2009 (Peter Kaclík). Similar events were held in Piešťany in the 1930s, with competitions for the most beautiful car taking place from 1932 to 1937. The tradition was revived after 1980, now as a showcase of historical vehicles (Eva Jančinová). The event program usually includes a drive and, of course, a display of cars on the Spa Island (piestantv.sk).

Concours d’Elegance is a symbol awarded to automobiles for their elegance, beauty, and historical significance. It focuses on aesthetics, style, and originality. Often, these vintage vehicles represent the pinnacle of automotive design and craftsmanship.


Depuis quelques années déjà, à Piešťany, se déroule un événement intitulé „Zlaté stuhy“ ou „Concours d’élégance“. En 2009, l’événement a eu lieu du 5 au 7 juin 2009 (Peter Kaclík). Les festivités ont une longue histoire à Piešťany, remontant aux années 30 du XXe siècle, lorsque des concours pour la plus belle automobile étaient organisés de 1932 à 1937. La tradition a été rétablie après 1980 en tant qu’exposition de véhicules historiques (Eva Jančinová). Le programme de l’événement comprend généralement des défilés et bien sûr une exposition de voitures sur l’île des thermes (piestantv.sk).

Concours d’Élégance est un symbole attribué aux automobiles pour leur élégance, leur beauté et leur importance historique. Il met l’accent sur l’esthétique, le style et l’originalité. Souvent, ces véhicules anciens représentent le summum du design et du savoir-faire automobile.


Krajina, Slovensko, Myjava, Fotografie

Polianka

Hits: 4090

Obec Polianka leží v Myjavskej pahorkatine (obecpolianka.sk). Leží v nadmorskej výške 416 metrov nad morom, rozkladá sa na 9.42 km2. Vyznačuje sa kopaničiarskym osídlením. Skladá sa s viacerých osád: Horná Polianka, Dolná Polianka, Havlová, , Ulica, Hraby, U Borikov, Piatová, Španková, Podlipovec, Járky, U Dingov, U Remenárov, U Talčíkov, Diely, Kotel, U Sadákov, U Sládkov. Momentálne tu žije 412 obyvateľov (obecpolianka.sk). Osídlenie sa datuje do obdobia reformácie, keď sa utečenci z Čiech usadzovali v odľahlých častiach Myjavska. Názov je odvodený od povesti – prví osadníci sa usadili na mieste, ktorá má tvar jamy a svoje majetky identifikovali „od pol jamky nahor a od pol jamky nadol“, to jest poljamky. Myjavský dialekt skomolil slovo na Polianka. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1611. Ľudové , a výroba tradičných kopaničiarskych výrobkov v obci zaniká (obecpolianka.sk).


The village of Polianka is situated in the Hills (obecpolianka.sk). It is located at an altitude of 416 meters above sea level and covers an area of 9.42 km2. It is characterized by hillside settlements and consists of several hamlets: Horná Polianka, Dolná Polianka, Havlová, Doliny, Ulica, Hraby, U Borikov, Piatová, Španková, Podlipovec, Járky, U Dingov, U Remenárov, U Talčíkov, Diely, Kotel, U Sadákov, U Sládkov. Currently, 412 inhabitants live here (obecpolianka.sk). The settlement dates back to the period of the Reformation when refugees from Bohemia settled in remote parts of Myjava. The name of the village is derived from a legend – the first settlers settled in a place shaped like a pit and identified their properties as „from half the pit up and from half the pit down,“ which means „poljamky“ in Slovak. The Myjava dialect distorted the word to Polianka. The first written mention of the village is from 1611. Folk traditions, crafts, and the production of traditional hillside products in the village are disappearing (obecpolianka.sk).


Rodina

Miestne mená na Horehroní

Hits: 12257

Pri pomenovaniach ľudí môže zohrávať množstvo faktorov. Mená sú často odvodené od predkov, histórie, miestnych tradícií. Mená môžu vzniknúť príbuzensky, geograficky, alebo sú odvodené od povolania. V minulosti bolo bežné pomenovávať podľa zamestnania, podľa remesla. Mená môžu odrážať geografický pôvod, označovať miesta pôvodu, resp. rodinné sídla z minulosti. Niekedy mená vznikajú obsahujú zvukové črty, ktoré sú typické pre miestne nárečie, dialekt. Úlohu môže zohrať aj náboženský motív. Pomenúva sa podľa svätých, náboženských postáv. Niekedy mená odkazujú na prírodné a kultúrne . Napr. po hore, rieke apod. V neposlednom rade to sú . Stáva sa, že takto sa mená dedia cez mnohé generácie. Miestne mení sú nositeľmi histórie, kultúry, dedičstva regiónu. Meno nesie so sebou príbeh, vzťah k miestu, ktoré definuje a tvorí.

V oblasti, z ktorej pochádza vetva Kaclíkovcov a Dugátovcov, sa vyskytujú často nasledovné mená a pomenovania obyvateľov . Niektoré z týchto názvov sa ujali ako prezývky, niekedy dokonca aj ako úradné mená. Je dôležité ich poznať už aj z toho dôvodu, že často si pamätajú skôr tieto miestne názvy ako skutočné mená. Okrem toho slúžia na bližšiu špecifikáciu jednotlivých vetiev rodokmeňa. Ja spomeniem, tie ktoré som zistil v celej spádovej oblasti vo Filipove a okolí. Druhý pád, ktorý je za menom prímenia nižšie, je osobitý svojím dialektom, vyjadruje trebárs odpoveď na otázku „kam ideme“ – napr. „do Chyžkov“. Situácia dospela do takého štádia, že dnes sa niektoré prímenia používajú ako priezviská spolu s pôvodným, napr. Faško-Rudáš. Iná situácia je napr. keď niekomu vraveli Jano z . Dnes žijú v Brezne Zlukyovci, najprv to však bol Jano, prípadne Jožo apod. z lúky, neskôr mali potomkovia priezvisko Zluki alebo Zluky.


When naming people, several factors can come into play. Names are often derived from ancestors, history, and local traditions. Names can arise from kinship, geography, or be derived from occupation. In the past, it was common to name based on employment or craft. Names may reflect geographical origin, indicating places of origin or family residences from the past. Sometimes names are created with sound characteristics typical of local dialects. Religious motives can also play a role, naming individuals after saints or religious figures. Occasionally, names reference natural and cultural landmarks, such as mountains or rivers. Last but not least are traditions. Names are sometimes inherited through many generations. Local names are bearers of the history, culture, and heritage of the region. A name carries a story and a relationship to the place it defines and shapes.

In the region from which the Kaclík and Dugát families originate, the following names and designations of residents are often encountered. Some of these names have taken hold as nicknames, sometimes even as official names. It is important to know them for the fact that people often remember these local names rather than the actual names. In addition, they serve to specify the individual branches of the family tree more closely. I will mention those I have discovered throughout the catchment area in Filipovo and its surroundings. The second case, which follows the surname below, is distinctive in its dialect, expressing, for example, the answer to the question „where are we going“ – for instance, „to Chyžkov.“ The situation has reached a stage where today some surnames are used as surnames along with the original ones, for example, Faško-Rudáš. Another situation is when someone was called Jano from the meadow. Today, in Brezno, there are Zlukyovci, but initially, it was Jano, or Jožo, etc., from the meadow, and later the descendants had the surname Zluki or Zluky.


Bei der Benennung von Menschen können viele Faktoren eine Rolle spielen. Namen leiten sich oft von Vorfahren, Geschichte und lokalen Traditionen ab. Namen können aus Verwandtschaft, Geografie oder aus dem Beruf abgeleitet sein. In der Vergangenheit war es üblich, nach Beruf oder Handwerk zu benennen. Namen können geografische Herkunft widerspiegeln und Orte der Herkunft oder Familiensitze aus der Vergangenheit anzeigen. Manchmal entstehen Namen mit klanglichen Merkmalen, die typisch für lokale Dialekte sind. Auch religiöse Motive können eine Rolle spielen, indem Menschen nach Heiligen oder religiösen Figuren benannt werden. Gelegentlich beziehen sich Namen auf natürliche und kulturelle Wahrzeichen wie Berge oder Flüsse. Nicht zuletzt spielen Traditionen eine Rolle. Namen werden manchmal über viele Generationen vererbt. Lokale Namen tragen die Geschichte, Kultur und das Erbe der Region. Ein Name trägt eine Geschichte und eine Beziehung zu dem Ort, den er definiert und prägt.

In der Region, aus der die Familien Kaclík und Dugát stammen, treten oft die folgenden Namen und Bezeichnungen der Bewohner auf. Einige dieser Namen haben sich als Spitznamen durchgesetzt, manchmal sogar als offizielle Namen. Es ist wichtig, sie zu kennen, da sich Menschen oft eher an diese lokalen Namen als an die tatsächlichen erinnern. Darüber hinaus dienen sie dazu, die einzelnen Zweige des Stammbaums genauer zu spezifizieren. Ich werde diejenigen erwähnen, die ich in der gesamten Einzugsgebietsregion in Filipovo und Umgebung entdeckt habe. Der zweite Fall, der dem Nachnamen folgt, zeichnet sich durch seinen Dialekt aus und drückt beispielsweise die Antwort auf die Frage „wohin gehen wir“ aus – zum Beispiel „nach Chyžkov“. Die Situation hat sich dahingehend entwickelt, dass heute einige Nachnamen zusammen mit den ursprünglichen als Nachnamen verwendet werden, zum Beispiel Faško-Rudáš. Eine andere Situation ist, wenn jemand Jano von der Wiese genannt wurde. Heute leben in Brezno Zlukyovci, aber zunächst war es Jano, oder Jožo, usw., von der Wiese, und später hatten die Nachkommen den Nachnamen Zluki oder Zluky.


Przy nadawaniu imion wielokrotnie bierze udział wiele czynników. Często imiona wywodzą się od przodków, historii i lokalnych tradycji. Imiona mogą wynikać z pokrewieństwa, geografii lub być związane z zawodem. W przeszłości powszechne było nadawanie imion w oparciu o zatrudnienie lub rzemiosło. Imiona mogą odzwierciedlać pochodzenie geograficzne, wskazując na miejsca pochodzenia lub rodzinne miejsca zamieszkania z przeszłości. Czasem imiona powstają z cech dźwiękowych typowych dla miejscowych dialektów. Motywy religijne również mogą odgrywać rolę, nadając imiona od świętych lub postaci religijnych. Czasami imiona odnoszą się do naturalnych i kulturowych zabytków, takich jak góry czy rzeki. Nie bez znaczenia są także tradycje. Imiona są czasami dziedziczone przez wiele pokoleń. Lokalne nazwy są nosicielami historii, kultury i dziedzictwa regionu. Imię niesie ze sobą historię i związek z miejscem, które definiuje i kształtuje.

W regionie, z którego wywodzą się rodziny Kaclík i Dugát, często spotyka się następujące nazwy i określenia mieszkańców. Niektóre z tych nazw przyjęły się jako przezwiska, czasami nawet jako oficjalne nazwy. Ważne jest, aby je znać, ponieważ ludzie często pamiętają te lokalne nazwy bardziej niż faktyczne imiona. Ponadto służą one do bardziej szczegółowego określenia poszczególnych gałęzi drzewa genealogicznego. Wymienię te, które odkryłem na terenie całego obszaru zlewni w Filipovie i okolicach. Drugi przypadek, który występuje po nazwisku poniżej, jest charakterystyczny swoim dialektem, wyrażając na przykład odpowiedź na pytanie „dokąd idziemy“ – na przykład „do Chyžkov“. Sytuacja doszła do takiego etapu, że dziś niektóre nazwiska używane są jako nazwiska razem z pierwotnymi, na przykład Faško-Rudáš. Inna sytuacja ma miejsce, gdy ktoś był nazywany Jano z łąki. Dziś w Breznie są Zlukyovci, ale początkowo to był Jano, czy Jožo, itp., z łąki, a później potomkowie mieli nazwisko Zluki lub Zluky.


Vysvetlenie niektorých prímení

  • Andel – manželka jedného z Faškov bola Angela – česky angel je andel
  • Miškár – od vykonávania sterilizácie ošípaných – miškovania
  • Chyžiak – ten čo postavil chyžu (dom)
  • Kristian – od rodného mena Kristian
  • Palík – od rodného mena Pavol, malý Palík
  • Kolár – predok bol Kolár
  • Kováč – predok bol Kováč
  • Dídaj – žena bola od Dídajov
  • Macuľa (Lopušný) – manželka bola rodená Macuľová

Explanation

  • Andel – the wife of one of the Faškos was Angela – in Czech, „angel“ is „andel.“
  • Miškár – derived from the practice of sterilizing pigs – „miškovanie.“
  • Chyžiak – someone who built a „chyža“ (house).
  • Kristian – derived from the given name Kristian.
  • Palík – derived from the given name Pavol, meaning „little Palík.“
  • Kolár – ancestor was a wheelwright.
  • Kováč – ancestor was a blacksmith.
  • Dídaj – the wife was from the Dídaj family.
  • Macuľa (Lopušný) – the wife was born as a Macuľová.

Faškovské prímenia (48)

  • Andel, Beľo, Bungaj, Cifrík, Dídaj, Drobec, Farárik, Franko, Frntol, Hurtiak
  • Chrmaj, Chyžiak, Jančiar, Kaclík, Kanáľ, Kanclík, Kanzel, Knožka, Kolár,
  • Kolesár, Končiš, Kováč, Krajč, Krčmár, Kristian, Krivý, Kršo, Kundriak, Mačic
  • Makaš, Manoš, Mäsiar, Miškár, Motoška, Murár, Obaľok, Palík, Papušiak
  • Pius, Pôjdik, Pražiak, Rudáš, Škríp, Šramo, Šugár, Šušo, Tajtulita, Zemko

Rusnákovské prímenia (3)

  • Furka, Klinec, Rataj

Ostatné prímenia

  • Babnič, Bela, Berciak, Cestár, Čumpier, Dorka, Eťka, Geletka, Gúľan, Húska
  • Jagrík, Kačičiar, Kaňa, Komprd, Konďúr, Kopaj, Kukúľ, Libič, Lojziak, Macuľa
  • Mogaj, Packoš, Paltín, Pucka, Pudák, Rapoš, Rekeň, Repka, Smrčka, Sodúľ
  • Srnka, Štet, Turan, Záhorec

Ženské prímenia

  • Lelejka – na ničom jej nezáleží, je povrchná
  • Šlompa – zle sa oblieka
  • Dudura – stále dudre
  • Pávica, Megerica, Striga
  • Prespanka – slobodná mamička