Bratislavské reportáže, Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Oslavy, Fotografie

Festival historického šermu, hudby, tanca a remesiel na Devíne

Hits: 4513

Festival historického šermu, hudby, tanca a remesiel na Devíne je pôsobivou udalosťou, ktorá oživuje históriu. Zahrnutie tradičných remesiel pridáva ďalší rozmer k zážitku aj hradu Devín, umožňujúc návštevníkom sledovať a oceniť zručnosti a techniky remeselníkov z minulých čias. Festival slúži ako dynamická platforma pre účastníkov i divákov na interakciu s rôznymi aspektmi histórie, posilňujúc hlboké porozumenie kultúrnemu dedičstvu zachovanému prostredníctvom týchto pútavých foriem pre všetky generácie.

Rok 2009

Veľmi sa mi páčili najmä divadelné ukážky, ktoré si jednotlivé rytierske pripravili. Zo začiatku bol stredoveký jarmok, dnes by sme povedali ukážka ľudových remesiel, ale skôr historických. Vzadu sa nachádzala stredoveko-praveká dedina, čo bolo veľmi zaujímavé, pretože niektorí účinkujúci na festivale to brali naozaj veľmi vážne – viď . Varili stredoveko, oblečení boli stredoveko, snáď niektorí aj staršie … Vyššie na nádvorí bolo pódium, kde vystupovali rôzni zabávači a prebiehali tam napr. ukážky streľby apod. Na svoje si mohli prísť dospelí aj . Kedy? 22.-23.8.2009. Ocenil som aj cenovo veľmi dobrú ponuku Slovak Pub-u. Okrem iného si myslím, že ponuka bola akurátna a obsluha bola taká, ako si predstavujem – sympatická a ochotná a bez rečí. Dokonca nemali problémy ani z mincami.


The Festival of Historical Fencing, Music, Dance, and Crafts at is an impressive event that breathes life into history. The inclusion of traditional crafts adds another dimension to the experience, enriching the atmosphere of Devín Castle and allowing visitors to observe and appreciate the skills and techniques of craftsmen from bygone eras. The festival serves as a dynamic platform for participants and spectators to interact with various aspects of history, fostering a deep understanding of cultural heritage preserved through these captivating forms for all generations.

Year 2009

I really liked especially the theatrical performances that individual knightly groups prepared. At the beginning, there was a medieval fair, today we would call it a demonstration of folk crafts, but more historical. In the back, there was a medieval-prehistoric village, which was very interesting because some participants in the festival took it very seriously – see photos. They cooked medieval-style, dressed in medieval attire, some perhaps even older… Higher up in the courtyard, there was a stage where various entertainers performed, and there were, for example, archery demonstrations, and so on. Both adults and children could enjoy themselves. When? August 22-23, 2009. I also appreciated the very good and reasonably priced offer from the Slovak Pub. Among other things, I think the menu was accurate, and the service was just as I imagine – friendly and willing, without unnecessary words. They didn’t even have problems with coins.


:

TOP

Všetky

Stredné Považie, Krajina, Slovensko, Fotografie

Korytnianske kopanice

Hits: 3135

Korytnianske kopanice sú časťou  Podolie tesne pod Čachtickými KarpatmiZnáme sú medom, tradičným pečivom a syrom. Sú tu živé starodávne : tkáčstvo, keramikárstvo.


Korytnianske Kopanice are a part of the village Podolie, nestled just beneath the Čachtické Karpaty. They are renowned for honey, traditional pastries, and cheese. The region is home to thriving ancient crafts such as weaving and pottery.


Spiš, Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie, Spišské obce

Spišský Hrhov

Hits: 3016

Územie dnešnej obec bolo osídľované v neolite, 450 pred n.l.. sa tu usádzali od obdobia Veľkej Moravy (9 – 10. storočie). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243. Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu Gergew, alebo de Gyrgow. V čase nemeckej kolonizácie sa za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu – Nemecký Hrhov. V roku 1280 sa Slováci a Sasi spájajú do jednej . Rod de Gyrgow sa pomaďarčil na Gyorgy, obec im patrila až do roku 1885, kedy všetok ich majetok kúpil uhorský šľachtic Vidor Csáky. Hrhov bol ich až do novembra 1944. Na prelome storočí pozvali Csákyovci poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve a iných remeslách (spisskyhrhov.sk).

Od čias Veľkej Moravy je pre oblasť Spiša typické pestovanie a spracovanie ľanu, v čom vynikali obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova. Od pomenovania remeselníkov s ľanom, ktorých volali gargovia pochádzajú aj najstaršie pomenovania obce – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia vynikali aj zhotovovaním predmetov na spracovanie ľanu, akými boli barda, bidla, ostatné časti krosien: cepi, cerľice – trlice na ručné trepanie, cjefki na navíjanie priadze, vretená, snovadliny, haspľe – motovidlá, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – motacie zariadenia, piesty, rafi – na odstraňovanie semien z ľanu, česáky, grample – na mykanie ľanu. Rozvinuté bolo aj košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, drevorubačstvo, mlynárstvo, výroba zvoncov, výroba predmetov pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo, tkáčstvo, tehliarstvo, šindliarstvo, výroba sviečok, výšivkárstvo, čipkárstvo, výroba šperkov, hudobných nástrojov, hračiek. V súčasnosti dochádza k renesancii ľudovej umeleckej výroby, na čo má Spišský Hrhov výborné predpoklady (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov je obec nachádzajúca sa na východe Slovenska v okrese Spišská Nová Ves. Patrí do Prešovského kraja a leží v blízkosti pohoria Levočské vrchy. Medzi významné patrí aj kostol svätého Michala Archaniela. Neďaleko je Zároveň Slovenský raj.


The territory of the present-day village was settled in the Neolithic period around 450 BC. Slavs began to inhabit the area during the Great Moravian period (9th – 10th century). The first written mention of the village dates back to the year 1243. A significant colonization family settled here, later acquiring a noble family name based on the village’s name – Gergew or de Gyrgow. During the time of German colonization, Saxons settled across the Lodzina stream, forming a new village – German Hrhov. In 1280, Slovaks and Saxons merged into a single village. The de Gyrgow family Hungarianized their name to Gyorgy, and they owned the village until 1885 when all their property was bought by the Hungarian noble Vidor Csáky. Hrhov was under their ownership until November 1944. At the turn of the century, the Csáky family invited agricultural experts from Saxony, who brought modern technologies in cattle farming, horticulture, vegetable farming, and other crafts (spisskyhrhov.sk).

Since the times of Great Moravia, the Spiš region has been characterized by the cultivation and processing of flax, in which the inhabitants of settlements in the present-day Spišský Hrhov excelled. The oldest names of the village, such as Gargow, Gurgow, Gurhew, originated from the naming of flax craftsmen called gargovia. Gargovia excelled in the production of tools for flax processing, such as barda, bidla, other parts of looms: cepi, cerľice – reels for hand spinning, cjefki for winding yarn, vretená, snovadliny, haspľe – winding devices, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – winding devices, piesty, rafi – for removing seeds from flax, česáky, grample – for combing flax. Basketry, blacksmithing, tanning, logging, milling, bell making, production of items for food, clothing, construction, weaving, brick making, shingle making, candle making, embroidery, lace making, jewelry making, musical instruments, and toy making were also well-developed. Currently, there is a renaissance in folk artistic production, for which Spišský Hrhov has excellent conditions (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov is a village located in the eastern part of Slovakia, in the Spišská Nová Ves district. It belongs to the Prešov Region and is situated near the Levočské vrchy mountains. Among the significant buildings is the Church of St. Michael the Archangel. Nearby is also the Slovak Paradise.


Obszar dzisiejszej wsi był zasiedlany już w neolicie, około 450 lat przed naszą erą. Słowianie zaczęli się osiedlać tutaj od czasów Wielkiej Morawy (IX – X wiek). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1243. Osiedlili się tu znaczący spišski ród kolonizacyjny, który później przyjął szlacheckie nazwisko od nazwy wsi – Gergew lub de Gyrgow. W czasie niemieckiej kolonizacji, za potokiem Lodzina, osiedlili się Sasowie, zakładając nową wioskę – Niemiecki Hrhov. W 1280 roku Słowacy i Sasowie połączyli się w jedną wioskę. Rodzina de Gyrgow zmieniła swoje nazwisko na Gyorgy, a wieś była ich własnością aż do 1885 roku, kiedy całą ich posiadłość zakupił węgierski szlachcic Vidor Csáky. Hrhov był ich do listopada 1944 roku. Na przełomie wieku Csákyowie zaprosili specjalistów rolnictwa z Saksonii, którzy wprowadzili nowoczesne technologie w hodowli bydła, ogrodnictwie, warzywnictwie i innych rzemiosłach (spisskyhrhov.sk).

Od czasów Wielkiej Morawy, charakterystyczną cechą dla obszaru Spisza jest uprawa i przetwarzanie lnu, w czym wyróżniali się mieszkańcy osad na obszarze dzisiejszego Spišského Hrhova. Od nazwy rzemieślników pracujących z lnem, których nazywano gargovia, pochodzą najstarsze nazwy wsi – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia wyróżniali się również wytwarzaniem przedmiotów do przetwarzania lnu, takich jak sztyc, cep, pozostałe części krosna: cepi, cerľice – trlice do ręcznego przędzenia, cjefki do nawijania nici, wrzeciona, snovadliny, haspľe – motowidła, kołowrąbki, kúdele, tłuki, szmertki – urządzenia do nawijania lnu. Rozwinięte było również wikliniarstwo, kowalstwo, garbarstwo, wycinka drzewa, młynarstwo, produkcja dzwonów, produkcja przedmiotów do jedzenia, ubioru, budownictwo, tkactwo, ceglarstwo, dachówkarstwo, produkcja świec, haftowanie, koronkarstwo, produkcja biżuterii, instrumentów muzycznych, zabawek. Obecnie dochodzi do renesansu ludowego rzemiosła artystycznego, do czego Spišský Hrhov ma doskonałe warunki (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov to wieś położona na wschodzie Słowacji, w powiecie Spišská Nová Ves. Należy do kraju Preszowskiego i znajduje się w pobliżu gór Levočské vrchy. Wśród ważnych budowli jest Kościół św. Michała Archanioła. W pobliżu znajduje się także Słowacki Raj.


Spiš, Krajina, Slovensko, Fotografie

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

Hits: 2536

Obec Ľubica leží neďaleko od Kežmarku, v nadmorskej výške 630 metrov nad morom. V chotári sa nachádzajú mnohé liečivé sírnaté (obeclubica.sk). Žije tu asi 4164 obyvateľov (obeclubica.sk), na ploche 76.53 km2 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Od roku 1271 je kráľovským mestom. Historické názvy Ľubice: Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, Leibic (obeclubica.sk). V 14. storočí bolo mesto Ľubica väčšie než Kežmarok (slovakiana.sk). V 17. storočí stále Ľubica patrila k najbohatším spišským mestám. Pôsobilo tu množstvo cechov, súkenníci, čižmári, tkáči, kováči, krajčíri, kováči, remenári, kožušníci, murári, kamenári, garbiari, mäsiari, debnári, mlynári, tesári, kolári, sládkovia, pivovarníci. V rokoch 1412 až 1772 bola Ľubica v poľskom zálohu, spolu s ďalšími spišskými mestami. Aj v minulosti sa využívali liečivé sírne pramene, známe sú od roku 1714. Pri prameňoch vznikli , ktoré odsúdil k zánik vznik vojenského výcvikového priestoru Javorina v roku 1952. Medzi rokmi 1974 až 1992 bola Ľubica pričlenená ku Kežmarku (obeclubica.sk).


Ľubica is a village located near Kežmarok, situated at an altitude of 630 meters above sea level. The village has numerous healing sulfur springs within its territory. The population of Ľubica is approximately 4164 residents, and it covers an area of 76.53 km2. The first written mention of Ľubica dates back to the year 1251. Since 1271, it has held the status of a royal town. The historical names for Ľubica include Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, and Leibic. In the 14th century, Ľubica was larger than Kežmarok. During the 17th century, Ľubica remained one of the wealthiest towns in the region. Various guilds operated in the town, including clothiers, cobblers, weavers, blacksmiths, tailors, locksmiths, belt makers, furriers, masons, stonecutters, tanners, butchers, coopers, millers, carpenters, wheelwrights, and brewers. From 1412 to 1772, Ľubica was in Polish pledge along with other Spiš towns. The healing sulfur springs in Ľubica have been utilized since 1714. Bathhouses were established around the springs, but their existence was threatened by the creation of the military training area Javorina in 1952, leading to their eventual decline. From 1974 to 1992, Ľubica was administratively attached to Kežmarok.


Umenie, Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Fotografie, Zahraničné reportáže, Reportáže z Talianska

Tradičné remeslá v Jesole

Hits: 2906

Jesolo nie je známe len plážami a bulvárom, ale aj festivalom tradičných remesiel. Jesolo má bohatú tradíciu remesiel. Festivalu tradičných remesiel sa tu koná každoročne. Je príležitosťou pre miestnych remeselníkov predstaviť svoju prácu. Na tomto podujatí sa prezentujú rôzne techniky a postupy, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Nádherné keramické výrobky, jemne tkané textílie, originálne šperky či drevorezby. Každý kúsok nesie v sebe časť histórie a kultúry tejto oblasti. Jedným z najzaujímavejších aspektov festivalu je možnosť sledovať remeselníkov pri práci. Výrobky nie sú len vystavené na predaj, ale je možné vidieť celý proces ich tvorby. Od tvarovania hliny až po finálnu úpravu šperkov, návštevníci sa môžu naučiť, ako sa tieto vytvára a aká starostlivosť a zručnosť je potrebná na vytvorenie každého diela.

Okrem toho, festival ponúka aj možnosť zakúpiť si originálne ručne vyrábané produkty priamo od výrobcov. Je to príležitosť získať unikátne suveníry, ktoré nie sú masovo vyrábané, ale majú svoju jedinečnú hodnotu a príbeh. Tradičné v Jesole sú nielen spôsobom, ako zachovať kultúrne dedičstvo, ale aj príležitosťou pre návštevníkov lepšie pochopiť a oceniť miestnu kultúru. Tento festival je dôležitou súčasťou kultúrneho života mesta a prispieva k jeho rozvoju a propagácii.


Jesolo is not only known for its beaches and promenade, but also for the festival of traditional crafts. Jesolo has a rich tradition of craftsmanship. The festival of traditional crafts is held here annually. It is an opportunity for local artisans to showcase their work. At this event, various techniques and methods passed down through generations are presented. Beautiful ceramic products, finely woven textiles, original jewelry, and wood carvings are all part of the showcase. Each piece carries a part of the history and culture of this area. One of the most interesting aspects of the festival is the opportunity to watch the craftsmen at work. The products are not only displayed for sale but visitors can see the entire process of their creation. From shaping clay to the final touches on jewelry, visitors can learn how these arts are made and the care and skill required to create each piece. 

In addition, the festival also offers the opportunity to purchase original handmade products directly from the makers. It is a great chance to acquire unique souvenirs that are not mass-produced but have their own unique value and story. Traditional crafts in Jesolo are not only a way to preserve cultural heritage but also an opportunity for visitors to better understand and appreciate the local culture. This festival is an important part of the city’s cultural life and contributes to its development and promotion.


Jesolo non è solo conosciuto per le sue spiagge e la passeggiata, ma anche per il festival dei mestieri tradizionali. Jesolo ha una ricca tradizione artigianale. Il festival dei mestieri tradizionali si tiene qui ogni anno. È un’opportunità per gli artigiani locali di mostrare il loro lavoro. In questo evento vengono presentate varie tecniche e metodi tramandati di generazione in generazione. Bellissimi prodotti in ceramica, tessuti finemente tessuti, gioielli originali e intagli in legno fanno parte della mostra. Ogni pezzo porta con sé una parte della storia e della cultura di questa zona. Uno degli aspetti più interessanti del festival è la possibilità di osservare gli artigiani al lavoro. I prodotti non sono solo esposti per la vendita, ma i visitatori possono vedere l’intero processo di creazione. Dalla modellazione dell’argilla ai ritocchi finali sui gioielli, i visitatori possono imparare come vengono realizzate queste arti e la cura e la maestria necessarie per creare ogni pezzo.

Inoltre, il festival offre anche l’opportunità di acquistare prodotti originali fatti a mano direttamente dai produttori. È una grande occasione per acquistare souvenir unici che non sono prodotti in serie, ma hanno un proprio valore e una storia unici. I mestieri tradizionali a Jesolo non sono solo un modo per preservare il patrimonio culturale, ma anche un’opportunità per i visitatori di comprendere meglio e apprezzare la cultura locale. Questo festival è una parte importante della vita culturale della città e contribuisce al suo sviluppo e promozione.