Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Stredné Považie, Fotografie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

skala
Hits: 5280

Čachtice sú obec ležiaca medzi riekou a Malými Karpatmi. Nad dedinou sa vypína hrad, ktorý je však oveľa lepšie viditeľný z Višňové. Prvá písomná zmčaienka o obci je z roku 1248. Územie bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy, hradisko, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z doby bronzovej, haltštatskej, rímskej, slovanskej a z ranného stredoveku (Informačná tabuľa). Slovanské sídlisko je doložené z 8. až 9. storočia (cachtickapani.cz). Ležia v nadmorskej výške 203 metrov, v roku 2004 tu žilo 3630 obyvateľov (Wikipedia). Našli sa tu mamutie kosti. Z mladšej doby kamennej sú nálezy volútovej keramiky. Z neskorej doby kamennej sa našla kanelovaná keramika. Z bronzovej doby je cenný žiarový hrob pravdepodobne velatickej kultúry a keramika maďarovskej kultúry. Významné sú nálezy z doby rímskej, o osídlení Slovanmi svedčia poľnohospodárske nástroje a nádoby. V prvej polovici 13. storočia bola obec spomínaná ako Čekče. Neskoršie názvy: Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický tvrdil, že názov pochádza zo staroslovanského „čechati“, čo znamená kutať, kopať. Podzemných labyrintov tu bolo veľa (Wikipedia.sk).

V 14. storočí boli Čachtice kráľovským mestom, hrali významnú úlohu pri obrane pred nepriateľom. Kamenný most je vzácna ojedinelá pamiatka stredovekej architektúry u nás (Ammer). Obyvatelia sa tu pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storočia (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu pôvodne gotický kostol svätého Ladislava z roku 1373 – 1390 ( Informačná tabuľa). V roku 1680 bol prestavaný. Rozšírili ho a zbarokizovali (Wikipedia.sk). Je spojený s farou unikátnym kamenným mostom. Vedľa kostola je v kamennej staršia kaplnka (Informačná tabuľa). Gotická kaplnka svätého Antona Paduánskeho je najstaršia stavba a to z roku 1330, vidno na nej viaceré veľkomoravské prvky (Wikipedia.sk). V roku 1599 bola obec spustošená Turcami (Hanuš). Ďalšou pamiatkou je renesančný kaštieľ Draškovičovcov, v ktorom je múzeum histórie Čachtíc a literárneho spolku Tatrín, ktorý v roku 1847 uzákonil spisovnú slovenčinu (Informačná tabuľa). Draškovič si ho nechal postaviť v roku 1668. Zo stavieb majiteľov Čachtického hradu sa zachovala kúria Drugetovcov, ktorá bola začiatkom 17. storočia postavená ako menšie šľachtické sídlo ma miestach, kde stál kaštieľ rodu Orsághov. Cisársky Nádašdyovský kaštieľ postavený pred rokom 1645, a ktorý obývala Alžbeta Báthoryová, sa nezachoval (Hanuš).

Barokový mariánsky stĺp na námestí je z roku 1742. Bol postavený, aby sa odvrátili časté požiare, ktoré sužovali obec v 18. storočí. Baroková golgota je z roku 1620, dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej ako prosbu o odpustenie svokriných hriechov. Sochu svätého Floriána (patróna hasičov) dal postaviť Pavel Forgáč. Kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého z roku 1801, pomník padlým vojakom v 1. a 2. svetovej vojne od Pavla Bána a socha panny Márie Lurdskej v jaskyni, ktorú dal vytvoriť barón František Horecký sa nachádzajú na Urbanovského ulici. Za niektorými vinohradníckymi kamennými listovňami a pivnicami sa nachádzali chodby – katakomby. Vykopané boli do spraše s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Dnes sú na mnohých miestach zasypané, znehodnotené (Wikipedia.sk).

V Čachticiach som zachytil zopár fotografiami život, ktorý tu prebieha. Nepodarilo sa mi zachytiť sobotné a trhy cez pracovný deň, ktorých som alebo bol párkrát svedkom. Z pohľadu mestského človeka je v Čachticiach pokoj. v stánku som mal nárok kúpiť iba do 11-ej, potom už bolo zavreté. Žije to azda najviac na ceste z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom.

Čachtice is a village situated between the Váh River and the Small Carpathians. Above the village rises a castle, more prominently visible from the village of Višňové. The first written mention of the village dates back to 1248. The area was inhabited as early as the Neolithic period, as evidenced by findings such as a hillfort, burial grounds from the Bronze Age, Hallstatt, Roman, Slavic, and early medieval periods (Information Board). A Slavic settlement is documented from the 8th to the 9th century (cachtickapani.cz). It is located at an elevation of 203 meters, and in 2004, it had a population of 3,630 (Wikipedia). Mammoth bones have been discovered here. Stone tools from the later Stone Age and pottery with volute decoration have been found. From the late Stone Age, there is ribbed pottery. A valuable grave from the Bronze Age, likely of the Vĕlatic culture, and pottery from the Hungarian culture have also been discovered. Significant Roman period finds include agricultural tools and vessels, providing evidence of Slavic settlement. In the first half of the 13th century, the village was mentioned as Čekče. Later names include Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický claimed that the name comes from the Old Slavic „čechati,“ meaning to forge or dig. There were many underground labyrinths here (Wikipedia.sk).

In the 14th century, Čachtice became a royal town and played a significant role in defense against enemies. The stone bridge is a rare medieval architectural monument in the region (Ammer). The original inhabitants were engaged in agriculture, viticulture, and crafts, especially developed by the Haban settlers in the 17th century (Wikipedia.sk). The originally Gothic Church of St. Ladislaus from 1373-1390 still stands here (Information Board). It was rebuilt in 1680, expanded, and baroquized (Wikipedia.sk). It is connected to the rectory by a unique stone bridge. Next to the church is an older chapel in the stone fortress. The Gothic Chapel of St. Anthony of Padua, dating back to 1330, shows several elements of the Great Moravian Empire (Wikipedia.sk). In 1599, the village was devastated by the Turks (Hanuš). Another monument is the Renaissance Draškovič Castle, housing the Čachtice History and Tatrín Literary Association Museum, which established the standard Slovak language in 1847 (Information Board). Mikuláš Draškovič had it built in 1668. From the buildings of the owners of Čachtice Castle, the Drugetovcov manor remains, built in the early 17th century as a smaller noble residence where the Orságh Castle once stood. The Imperial Nádašdy Castle, built before 1645 and inhabited by Elizabeth Báthory, did not survive (Hanuš).

The baroque Marian column in the square dates back to 1742 and was built to ward off frequent fires that plagued the village in the 18th century. The baroque Calvary from 1620 was erected by Judita Révaiová, the daughter-in-law of Elizabeth Báthory, as a plea for forgiveness for her mother-in-law’s sins. The statue of St. Florian (patron saint of firefighters) was erected by Pavel Forgáč. The chapel with the statue of St. John of Nepomuk from 1801, the monument to fallen soldiers in World War I and II by Pavel Bán, and the statue of Our Lady of Lourdes in a cave, commissioned by Baron František Horecký, are located on Urbanovského Street. Behind some vineyard stone lodges and cellars were tunnels – catacombs. Excavated into smooth-walled ash, they had Romanesque and Gothic vaults. Today, many of them are filled and degraded (Wikipedia.sk).

In Čachtice, I captured a few photographs of the life unfolding here. Unfortunately, I couldn’t capture the Saturday and weekday markets that I witnessed a few times. From the perspective of a city person, Čachtice exudes tranquility. I was only allowed to buy newspapers until 11 AM at the kiosk; after that, it was closed. Life seems to be most active on the road from to Nové Mesto nad Váhom.

  • Čachtice
  • Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave
,

Krajina, Slovensko, Fotografie, Horehronie

Polomka – čarovný svet horehronský

skala
Hits: 3288

Polomka je najväčšia obec na Horehroní, má takmer 3 000 obyvateľov. Stred leží v nadmorskej výške 628 metrov nad morom (polomka.sk). Rozloha obce je 94.02 km2. Leží na pravom brehu Hrona, 20 km východne od Brezna. Na južnom úpätí Nízkych Tatier a ich styku s Veporskými vrchmi (Wikipedia). Polomka je charakteristická nárečím, zachovala sa tu tradičná kuchyňa, „hriatô s mädom“, „krompak v kapuste“, „štikaná chamula“, ťahaná „polomská štrúdľa“ (polomka.sk). , miestne mapuje folklórny súbor Brezinky (polomka.sk), ktorý vznikol v roku 1954 . Pýchou polomského kroja je plnou ručnou výšivkou bohato zdobená pokrývka hlavy – kapka (polomka.sk). V Polomke ani v blízkom okolí nie je dostatok pracovných príležitostí. Pri obci sa nachádza lyžiarske stredisko Bučník (polomka.sk).

Podnebie v Polomke je vlhké, vegetačné obdobie je krátke. Pestovali sa tu najmä krmoviny, ovos, jarec, žito, strukoviny, od 19. storočia zemiaky. Ako významná textilná plodina sa pestoval ľan a konope. V 19. storočí nastal rozmach remesiel, povozníctva. Vybudovaná bola píla na vodný pohon. Fungoval vodný mlyn a pivovar. Začiatkom 20. storočia nepriaznivé pomery spôsobili vysťahovalectvo do Austrálie, Francúzska a Ameriky. 12. novembra 1932 je dňom Polomskej vzbury – vzbury proti krutým exekútorom, ktorí pripravili mnohé o strechu nad hlavou. Polomka patrila počas SNP medzi povstalecké obce. V chate Pod Homôlkou boli partizáni napadnutí jednotkou Edelweis, zajatí a odtransportovaní do koncentračného tábora Mauthausen, kde boli popravení. Polomka bola oslobodená rumunskými a sovietskymi vojakmi 30. januára 1945. Po vojne sa postavilo mnoho rodinných , bytov aj verejných inštitúcií. V roku 1976 bol vybudovaný Drevokombinát (polomka.sk).

Koncom 13. storočia na Horehroní vznikali prvé banícke . Z rôznych historických prameňov je možné sa domnievať, že Polomka vznikla už začiatkom 14. storočia, písomné doklady však neboli nájdené. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1525. Pôvodní obyvatelia boli Rusíni, noví osadníci prichádzali najmä zo Spiša (najkrajsikraj.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polomka.sk), v roku 1828 v 230 domoch 2 293 obyvateľov (najkrajsikraj.sk). Historické názvy obce: Polunka, Poluoka, Schgyar, Sqeer alias Polunka, Pollunka alias Zeer, Pollunka (najkrajsikraj.sk). Obyvatelia sa venovali roľníctvu a pastierstvu. Dejiny Polomky sú úzko späté s hradom Muráň a s muránskym panstvom (polomka.sk).

Polomka is the largest village in , with nearly 3,000 inhabitants. The village center is situated at an elevation of 628 meters above sea level (polomka.sk). The village covers an area of 94.02 km2 and is located on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brezno, at the southern foothills of the Low Tatras, where they meet the Veporské vrchy (Wikipedia). Polomka is characterized by its dialect, preserving traditional cuisine, including dishes like „hriatô s mädom“ (a warm drink with honey), „krompak v kapuste“ (cabbage stuffed with meat and rice), „štikaná chamula“ (a type of dumpling), and the pulled „polomská štrúdľa“ (polomka.sk). The folk ensemble Brezinky (polomka.sk), formed in 1954, showcases folklore and local traditions. The pride of the Polomka traditional costume is the head covering called „kapka,“ adorned with full handmade embroidery (polomka.sk). Due to a lack of employment opportunities in Polomka and its vicinity, there is a ski resort called Bučník near the village (polomka.sk).

Polomka has a humid climate with a short growing season. The primary crops historically included fodder, oats, barley, rye, and legumes, with potatoes introduced in the 19th century. Linen and hemp were grown as significant textile crops. In the 19th century, crafts and carriage making thrived, and a water-powered sawmill, mill, and brewery were established. Adverse conditions at the beginning of the 20th century led to emigration to Australia, France, and America. November 12, 1932, is remembered as the day of the Polomka Uprising, a rebellion against harsh executors who left many families homeless. Polomka actively participated in the Slovak National Uprising (SNP) during World War II. In the cottage Pod Homôlkou, partisans were attacked by the Edelweiss unit, captured, and transported to the Mauthausen concentration camp, where they were executed. Polomka was liberated by Romanian and Soviet troops on January 30, 1945. After the war, many family homes, apartments, and public institutions were built. In 1976, the Wood Combine (Drevokombinát) was established (polomka.sk).

In the late 13th century, the first mining settlements emerged in Horehronie. Although it is believed that Polomka was founded in the early 14th century based on various historical sources, no written evidence has been found. The first written mention of the village dates back to 1525. The original inhabitants were Ruthenians, and new settlers came mainly from (najkrajsikraj.sk). In 1551, there were 9 families living here, and by 1605, the number had grown to 37 (polomka.sk). In 1828, there were 2,293 residents in 230 houses (najkrajsikraj.sk). Historical names for the village include Polunka, Poluoka, Schgyar, Sqeer alias Polunka, Pollunka alias Zeer, and Pollunka (najkrajsikraj.sk). The inhabitants were engaged in agriculture and pastoralism. The history of Polomka is closely tied to Muráň Castle and the Muráň domain (polomka.sk).

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Zamagurie, Polia, Fotografie

Kamienka

skala
Hits: 2195

Kamienka sa nachádza neďaleko Starej Ľubovne, na pomedzí Spišskej Magury a Ľubovnianskej vrchoviny (obeckamienka.sk), v nadmorskej výške 600 metrov nad morom. Rozloha je 29.16 km2 (Wikipedia). Najstarší názov obce je Eva. Ďalším je Petri Villa, Kamjonka, Kovesfalva, Stein (obeckamienka.sk), Lapidis, Villa Lapidis, Kamenyk, Villa Kamien (obeckamienka.sk). Eva zanikla, vznikla dedinka Kameň (obeckamienka.sk). Poľský historik Andrzej Žaki pripúšťa existenciu obce už pre 12. storočím. Za zakladateľa obce je považovaný gróf Viliam Drugeth. Obyvatelia sa venovali aj remeslám, ešte v 19. storočí tu pôsobili garbiari, stolári, kováči, obuvníci, krajčíri (obeckamienka.sk). Už viac ako 40 rokov sa v obci koná folklórny festival (obeckamienka.sk), v obci pôsobí folklórna skupina Barvinok,. Žije tu 1 400 obyvateľov (obeckamienka.sk).

Kamienka is located near Stara Lubovna, on the border between the Spis Magura and Lubovnianska Highlands (obeckamienka.sk), at an altitude of 600 meters above sea level. The area of the municipality is 29.16 km2 (Wikipedia). The oldest name of the village is Eva. Other names include Petri Villa, Kamjonka, Kovesfalva, Stein (obeckamienka.sk), Lapidis, Villa Lapidis, Kamenyk, Villa Kamien (obeckamienka.sk). Eva disappeared, and the village of Kameň emerged (obeckamienka.sk). Polish historian Andrzej Žak acknowledges the existence of the village as early as the 12th century. Count Viliam Drugeth is considered the founder of the village. The inhabitants were also engaged in crafts; in the 19th century, there were coopers, carpenters, blacksmiths, shoemakers, and tailors (obeckamienka.sk). For more than 40 years, a folk festival has been held in the village (obeckamienka.sk), and the folk group Barvinok operates in the village. There are 1,400 inhabitants (obeckamienka.sk).

Kamienka znajduje się niedaleko Starej Lubovny, na pograniczu Spišskiej Magury i Lubowiańskiego Pogórza (obeckamienka.sk), na wysokości 600 metrów nad poziomem morza. Powierzchnia gminy wynosi 29,16 km2 (Wikipedia). Najstarszą nazwą wsi jest Eva. Inne nazwy to Petri Villa, Kamjonka, Kovesfalva, Stein (obeckamienka.sk), Lapidis, Villa Lapidis, Kamenyk, Villa Kamien (obeckamienka.sk). Eva zniknęła, a powstała wieś Kameň (obeckamienka.sk). Polski historyk Andrzej Žak uznaje istnienie wsi już w XII wieku. Za założyciela wsi uważany jest hrabia Viliam Drugeth. Mieszkańcy zajmowali się także rzemiosłem; w XIX wieku działali tu beczkarze, stolarze, kowale, szewcy i krawcy (obeckamienka.sk). Od ponad 40 lat w miejscowości odbywa się festiwal folklorystyczny (obeckamienka.sk), działa tutaj zespół folklorystyczny Barvinok. Mieszka tu 1400 osób (obeckamienka.sk).

Каменка розташована неподалік від Старої Любовні, на кордоні Спишської Магури та Любовнянського Предгір’я (obeckamienka.sk), на висоті 600 метрів над рівнем моря. Площа муніципалітету становить 29,16 км2 (Wikipedia). Найстаріше ім’я селища – Ева. Інші назви включають Petri Villa, Kamjonka, Kovesfalva, Stein (obeckamienka.sk), Lapidis, Villa Lapidis, Kamenyk, Villa Kamien (obeckamienka.sk). Ева зникла, і з’явилася село Камінь (obeckamienka.sk). Польський історик Анджей Жак визнає існування селища ще в XII столітті. За засновника селища вважається граф Віліам Другет. Мешканці також займалися ремеслом; у XIX столітті тут діяли бочкарі, столяри, кузнеці, черевикові та портни (obeckamienka.sk). Понад 40 років в селі проводиться фольклорний фестиваль (obeckamienka.sk), діє фольклорний ансамбль Barvinok. Тут проживає 1400 осіб (obeckamienka.sk).

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie, Taliansko, Talianske mestá

Jesolo – prímorská dovolenková oblasť severného Talianska

skala
Hits: 4661

Jesolo je prímorským letoviskom na pobreží Jadranského mora v Severnom Taliansku. Pláž v Jesole je 15 km dlhá. Staré centrum Vecchia, s úzkymi uličkami a trhmi dýcha typickou autentickou talianskou atmosférou. Blízko sa nachádzajp ostrovy Burano s farebnými domami a historický Torcello, kde sa nachádza bazilika Santa Maria Assunta, kostol Santa Fosca. V Jesole je aktívny nočný život, kluby a bary ponúkajú zábavu až do skorých ranných hodín. Počas letných mesiacov mesto hostí návštevníkov z celého sveta.

Jesolo sa nachádza na severe Talianska pri pobreží Jadranu. Veľmi blízko Benátok. Staroveké meno mesta Jesolo Equilium pochádza z latinského equus, alebo venetica ekvo, čo znamená mesto koní. Iné historické názvy: Equilo, Lesulo, Jexulo, Jexollo, Jesolum. V Taliansku sa toto mesto často označuje ako Iesolo (jesolo.biz).

Jesolo is a seaside resort on the Adriatic coast in Northern Italy. The beach in Jesolo stretches for 15 km. The old town of Vecchia, with its narrow streets and markets, exudes a typical authentic Italian atmosphere. Nearby, you can find the islands of Burano with colorful houses and the historic Torcello, where the Basilica of Santa Maria Assunta and the church of Santa Fosca are located. Jesolo has an active nightlife, with clubs and bars offering entertainment until the early hours. During the summer months, the city hosts visitors from around the world.

Jesolo is located in northern Italy on the coast of the Adriatic Sea, very close to Venice. The ancient name of the town, Jesolo Equilium, is derived from the Latin equus, or Venetian ekvo, meaning the city of horses. Other historical names include Equilo, Lesulo, Jexulo, Jexollo, and Jesolum. In Italy, this town is often referred to as Iesolo (jesolo.biz).

Jesolo è una località balneare sulla costa adriatica nel Nord Italia. La spiaggia di Jesolo si estende per 15 km. La vecchia città di Vecchia, con le sue strade strette e i mercati, respira un’atmosfera autentica tipicamente italiana. Nelle vicinanze si trovano le isole di Burano con case colorate e l’istorico Torcello, dove si trova la Basilica di Santa Maria Assunta e la chiesa di Santa Fosca. Jesolo ha una vita notturna attiva, con club e bar che offrono intrattenimento fino alle prime ore del mattino. Durante i mesi estivi, la città ospita visitatori da tutto il mondo.

Jesolo si trova nel nord Italia sulla costa dell’Adriatico, molto vicino a Venezia. Il nome antico della città, Jesolo Equilium, deriva dal latino equus o dal veneto ekvo, che significa la città dei cavalli. Altri nomi storici includono Equilo, Lesulo, Jexulo, Jexollo e Jesolum. In Italia, questa città è spesso chiamata Iesolo (jesolo.biz).