2011, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Typ

Stupava

Hits: 5442

Stupava – menšie mesto pri Bratislave. Zhodou osudu som Stupavu najmä v minulosti často navštevoval pri práci na svojej diplomovke. Počas troch rokov som do Stupavy a jej okolia chodil veľmi často. Po 14 rokoch som sem zavítal s fotoaparátom a veľmi som sa čudoval ako sa zmenilo centrum pri kaštieli.

Mesto Stupava sa leží medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny vo výške 174 metrov nad morom (stupava.sk). Na rozlohe 6718 hektárov, v nadmorskej výške 182 metrov nad morom žilo začiatkom roku 2016, 10597 obyvateľov. Nemecký názov pre mesto je Stampfen, maďarský Stomfa (Majtán, 1998). V katastri obce sa nachádza časť prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269. Južnú časť Stupavy tvorí Mást, ktorá je súčasťou od roku 1953. Niektoré časti Mástu: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Časti mesta: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).  

Stupavské jazero sa nachádza v centre mesta, pri kaštieli. Za ním nasleduje park. Tento park pripomína skôr Arborétum ako mestský park. Barokový kaštieľ leží na okraji v parku v historickom centre Stupavy. Na jeho mieste stál pôvodne vodný hrad, ktorý bol v roku 1280 strediskom pajštúnskeho panstva. V polovici 17. storočia ho Pálfyovci prestavali na rannobarokový opevnený kaštieľ. Prírodný park bol založený v roku 1867 Károlyiovcami. V areáli parku bol v minulosti grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov (Prokeš, Prokešová). V súčasnosti kaštieľ slúži ako domov seniorov (stupava.sk). V parku sa nachádza napr. jedľa Nordmanová, cypruštek Lawsonov, ginko dvojlaločné, borievka čínska, ľaliovník tulipánokvetý, sofora japonská. Súčasťou parku je pagaštanová alej (stupava.sk). Rímsko-katolícky kostol svätého Štefana bol postavený v polovici 14. storočia ako kostolný hrad. Často menil svoju podobu prístavbami (stupava.sk). 

Koncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbánkarsky majster Štefan Putz so znalosťami výroby habánskej keramiky, ktorá bola polievaná olovnato-cínovou majolikou (fajansou). Jeho nasledovníkmi sa stali Ján a Ferdinand Kostkovci, neskôr Ferdiš Kostka, ktorý sa okrem tradičnej tvorby venoval aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila. Stal sa prvým národným umelcom histórii Československej republiky. Jeho pec je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe (stupava.sk). V Stupave pôsobil Ján Nálepka, spisovateľ Rudo Moric. V Stupave pôsobí skupina historického šermu Ursus. V meste sa konajú viaceré tradičné podujatia. V marci sa koná Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek, v júli Svätojakubský jarmok, v auguste Stupavské hody, festival country hudby Stupavský širák a Slávnosti kapusty – Deň zelá. V októbri Svätomartinský jarmok. V novembri Mikulášsky jarmok (Wikipedia).

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti (stupava.sk). Rimania tu zrejme v období markomanských vojen (160 – 180) postavili menšiu stanicu na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70 x 70 metrov. Pobyt dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera, keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. O Slovanskom osídlení svedčia nálezy pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6 . – 9. storočia v miestnej časti Mást. Uhorský kráľ Belo IV. v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storočia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku (stupava.sk). Maďari prevzali toto pomenovanie a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čitaj Štomfa) s nosovkou, stonpa. Neskôr vo vývoji reči došlo k zániku nosovky a ustálila sa stupa. Pridaním koncovky ava vzniklo pomenovanie Stupava (Wikipedia).

Zdroje

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie

Obľúbené mobilné aplikácie

Hits: 1904

 

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

Hits: 3983

Krupina je na polceste medzi Banskou Bystricou a Šahami a medzi Zlatými Moravcami a Lučencom. Je to historické mesto ležiace na pomedzí Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Na okraji historického regiónu siedmich stredoslovenských banských miest. V listinách sa spomína už od 12. storočia. V roku 1244 získalo mestské výsady a stalo sa slobodným kráľovským mestom (Rastislav Sabucha). V Krupine, nemecky Karpfen, maďarsky Korpona žilo v roku 2005 7 812 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 262 metrov nad morom (Wikipedia ENG). Okolie Krupiny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. V stredoveku sem prišli Slováci. Krupina patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku (Wikipedia.sk). Plnohodnotné stredoveké mesto z Krupiny vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. V roku 1241 mesto spustošili Tatári. Neskôr mesto ohrozovali Turci, aj preto boli vybudované strážne veže – vartovky, z ktorých sa tá na vrchu Stražavár zachovala (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Podzemné chodby sú takmer pod celým historickým centrom. Zrejme sa v nich primárne skladovali potraviny. Veľké pivnice vyvolávajú množstvo otázok, v jednej z nich, pod starou radnicou, mučili bosorky. Práve tu upálili najviac stríg na našom území. Traduje sa, že poslednú bosorku v Európe upálili v roku 1741 práve v Krupine. V meste sa nachádzajú tzv. Turecké studne – vytesané otvory do skaly, možno studne z ktorých Turci napájali kone (Dagmar Teliščáková). Po roku 1989 malo mesto ako jedno z prvých miest na Slovensku káblovú televíziu a miestne televízne vysielanie. Začali vychádzať Hontianske noviny (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Z Krupiny pochádza spisovateľ a kňaz Karol Braxatoris, básnik Andrej Sládkovič, prozaička, redaktorka a publicistka Elena Maróthy-Šoltésová, herec Viliam Polónyi. Pôsobil tu hudobný skladateľ Eugen Suchoň, spisovateľ Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), študoval tu Marián Labuda (Miroslav Lukáč).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Krajina, Myjavské obce, Obce, Slovenské obce

Vaďovce – obec sporu ?

Hits: 2196

Vaďovce je obec na Myjave. Vaďovce sú spomínané v roku 1392 v darovacej listine kráľa Žigmunda (Informačná tabuľa). V tejto listine je obec pod názvom Wath (Varsík). V roku 1414 sa obec v iných prameňoch udáva ako Wadowich. Iné neskoršie názvy: Wadowych, Wagyouch, Wadocz, Vagyocz, Wagyowetz, Vagyovcze, Wagyócz, Vagyócz, Wadowce, Vagyóc (Milan Orlich). Rímsko-katolícky kostol svätého Michala postavili v rokoch 1424 – 1427 (Informačná tabuľa). Podľa Varsíka je názov obce odvodená o slovanského vad, ktoré znamená spor. V rokoch 1784 – 1787 mala obec 114 domov, v ktorých žilo 857 obyvateľov (Milan Orlich). Obec leží na dolných svahoch medzi Bielymi Karpatmi a severnými výbežkami Malých Karpát. Patrí do oblasti s miernymi zimami, ale údolnej mrazovej doline (vadovce.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post