2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Stupava

Hits: 6538

Stu­pa­va – men­šie mes­to pri Bra­ti­sla­ve. Zho­dou osu­du som Stu­pa­vu naj­mä v minu­los­ti čas­to nav­šte­vo­val pri prá­ci na svo­jej dip­lo­mov­ke. Počas troch rokov som do Stu­pa­vy a jej oko­lia cho­dil veľ­mi čas­to. Po 14 rokoch som sem zaví­tal s foto­apa­rá­tom a veľ­mi som sa čudo­val ako sa zme­ni­lo cen­trum pri kaštieli.

Mes­to Stu­pa­va sa leží medzi západ­ný­mi svah­mi Malých Kar­pát a juž­nou čas­ťou Záhor­skej níži­ny vo výš­ke 174 met­rov nad morom (stu​pa​va​.sk). Na roz­lo­he 6718 hek­tá­rov, v nad­mor­skej výš­ke 182 met­rov nad morom žilo začiat­kom roku 201610597 oby­va­te­ľov. Nemec­ký názov pre mes­to je Stamp­fen, maďar­ský Stom­fa (Maj­tán, 1998). V kata­stri obce sa nachá­dza časť prí­rod­nej rezer­vá­cie Pod Pajš­tú­nom. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1269. Juž­nú časť Stu­pa­vy tvo­rí Mást, kto­rá je súčas­ťou od roku 1953. Nie­kto­ré čas­ti Más­tu: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Čas­ti mes­ta: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia). 

Stu­pav­ské jaze­ro sa nachá­dza v cen­tre mes­ta, pri kaš­tie­li. Za ním nasle­du­je park. Ten­to park pri­po­mí­na skôr Arbo­ré­tum ako mest­ský park. Baro­ko­vý kaš­tieľ leží na okra­ji v par­ku v his­to­ric­kom cen­tre Stu­pa­vy. Na jeho mies­te stál pôvod­ne vod­ný hrad, kto­rý bol v roku 1280 stre­dis­kom pajš­tún­ske­ho pan­stva. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia ho Pál­fy­ov­ci pre­sta­va­li na ran­no­ba­ro­ko­vý opev­ne­ný kaš­tieľ. Prí­rod­ný park bol zalo­že­ný v roku 1867 Káro­ly­i­ov­ca­mi. V are­áli par­ku bol v minu­los­ti grófs­ky pivo­var, mlyn a nie­koľ­ko ryb­ní­kov (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). V súčas­nos­ti kaš­tieľ slú­ži ako domov seni­orov (stu​pa​va​.sk). V par­ku sa nachá­dza napr. jed­ľa Nord­ma­no­vá, cyp­ruš­tek Lawso­nov, gin­ko dvoj­la­loč­né, boriev­ka čín­ska, ľali­ov­ník tuli­pá­no­kve­tý, sofo­ra japon­ská. Súčas­ťou par­ku je pagaš­ta­no­vá alej (stu​pa​va​.sk). Rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na bol posta­ve­ný v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia ako kos­tol­ný hrad. Čas­to menil svo­ju podo­bu prí­stav­ba­mi (stu​pa​va​.sk). 

Kon­com 18. sto­ro­čia sa v Stu­pa­ve usa­dil džbán­kar­sky maj­ster Šte­fan Putz so zna­los­ťa­mi výro­by habán­skej kera­mi­ky, kto­rá bola polie­va­ná olovnato-​cínovou majo­li­kou (fajan­sou). Jeho nasle­dov­ník­mi sa sta­li Ján a Fer­di­nand Kos­tkov­ci, neskôr Fer­diš Kos­t­ka, kto­rý sa okrem tra­dič­nej tvor­by veno­val aj figu­rál­nej tvor­be, kto­rá ho pre­slá­vi­la. Stal sa prvým národ­ným umel­com his­tó­rii Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Jeho pec je jedi­nou zacho­va­nou habán­skou pecou v stred­nej Euró­pe (stu​pa​va​.sk). V Stu­pa­ve pôso­bil Ján Nálep­ka, spi­so­va­teľ Rudo Moric. V Stu­pa­ve pôso­bí sku­pi­na his­to­ric­ké­ho šer­mu Ursus. V mes­te sa kona­jú via­ce­ré tra­dič­né podu­ja­tia. V mar­ci sa koná Veľ­ko­noč­ná výsta­va kras­líc a výši­viek, v júli Svä­to­ja­kub­ský jar­mok, v augus­te Stu­pav­ské hody, fes­ti­val coun­try hud­by Stu­pav­ský širák a Sláv­nos­ti kapus­ty – Deň zelá. V októb­ri Svä­to­mar­tin­ský jar­mok. V novem­bri Miku­láš­sky jar­mok (Wiki­pe­dia).

Úze­mie Stu­pa­vy bolo osíd­le­né už v dobe bron­zo­vej. Prvý­mi etnic­ky zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Kel­ti (stu​pa​va​.sk). Rima­nia tu zrej­me v obdo­bí mar­ko­man­ských vojen (160180) posta­vi­li men­šiu sta­ni­cu na nevy­so­kej vyvý­še­ni­ne, na kto­rej už pred­tým stá­la ger­mán­ska osa­da. Vzni­kol tu roz­siah­ly dvo­rec, chrá­ne­ný obvo­do­vým múrom 7070 met­rov. Pobyt doka­zu­jú nále­zy zbra­ní, zbyt­ky krúž­ko­vé­ho pan­cie­ra, kera­mi­ka, šper­ky, min­ce, frag­men­ty skle­ných nádob a hos­po­dár­ske nára­die. O Slo­van­skom osíd­le­ní sved­čia nále­zy poh­re­bis­ka s kera­mic­ký­mi pred­met­mi zo 6 . – 9. sto­ro­čia v miest­nej čas­ti Mást. Uhor­ský kráľ Belo IV. v daro­va­cej lis­ti­ne po prvý­krát spo­mí­na Stu­pa­vu v roku 1269 pod náz­vom Ztum­pa. V dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bol na úze­mí Stu­pa­vy vybu­do­va­ný Stu­pav­ský kamen­ný hrad, neskôr zná­my pod menom Pajš­tún ako síd­lo pajš­tún­ske­ho a stu­pav­ské­ho pan­stva. Posled­ní maji­te­lia Káro­ly­i­ov­ci ho opus­ti­li v roku 1945. Miest­ne trho­vis­ko a sláv­ne trhy boli zná­me v celom oko­lí a prá­ve pre túto sku­toč­nosť v mes­teč­ku vznik­la trid­siat­ko­vá sta­ni­ca, kde sa vybe­ral popla­tok za pre­vá­ža­ný tovar v sume troch per­cent z ceny tova­ru. Naj­dô­le­ži­tej­ší­mi plo­di­na­mi boli ľankono­pe, z nich sa liso­va­ním zís­ka­val olej. Mly­ny na liso­va­nie tzv. stu­py boli posta­ve­né na Stu­pav­skom poto­ku (stu​pa​va​.sk). Maďa­ri pre­vza­li toto pome­no­va­nie a ešte za čias Veľ­kej Mora­vy vyslo­vo­va­li názov Stom­fa (čitaj Štom­fa) s nosov­kou, ston­pa. Neskôr vo vývo­ji reči doš­lo k záni­ku nosov­ky a ustá­li­la sa stu­pa. Pri­da­ním kon­cov­ky ava vznik­lo pome­no­va­nie Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Stu­pa­va – a smal­ler town near Bra­ti­sla­va. Fun­ni­ly enough, I used to visit Stu­pa­va quite often, espe­cial­ly in the past, whi­le wor­king on my the­sis. Over three years, I fre­qu­en­ted Stu­pa­va and its sur­roun­dings. After 14 years, I retur­ned with a came­ra and was ama­zed at how the cen­ter around the cast­le has changed.

The town of Stu­pa­va is situ­ated bet­we­en the wes­tern slo­pes of the Small Car­pat­hians and the sout­hern part of the Záhor­ská Lowland at an ele­va­ti­on of 174 meters abo­ve sea level (stu​pa​va​.sk). Cove­ring an area of 6,718 hec­ta­res, with an alti­tu­de of 182 meters abo­ve sea level, it had a popu­la­ti­on of 10,597 at the begin­ning of 2016. The Ger­man name for the town is Stamp­fen, and in Hun­ga­rian, it’s Stom­fa (Maj­tán, 1998). The vil­la­ge­’s cadas­tral ter­ri­to­ry inc­lu­des a part of the natu­ral reser­ve Pod Pajš­tú­nom. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1269. The sout­hern part of Stu­pa­va inc­lu­des Mást, which beca­me part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Parts of the town: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia).

Stu­pa­va Lake is loca­ted in the town cen­ter, near the cast­le. Fol­lo­wing it is a park that resem­bles more of an arbo­re­tum than an urban park. The Baro­que cast­le lies on the edge of the park in the his­to­ri­cal cen­ter of Stu­pa­va. Ori­gi­nal­ly, the­re was a water cast­le on its site, which beca­me the cen­ter of the Pajš­tún esta­te in 1280. In the mid-​17th cen­tu­ry, the Pál­fys rebu­ilt it into an ear­ly Baro­que for­ti­fied cast­le. The natu­ral park was estab­lis­hed in 1867 by the Káro­ly­is. The park area used to hou­se a Coun­t’s bre­we­ry, mill, and seve­ral ponds (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). Cur­ren­tly, the cast­le ser­ves as a seni­or home (stu​pa​va​.sk). In the park, you can find, for exam­ple, Nord­mann fir, Lawso­n’s cyp­ress, gink­go bilo­ba, Chi­ne­se juni­per, tulip tree, Japa­ne­se pago­da tree. The park also fea­tu­res a chest­nut alley (stu​pa​va​.sk). The Roman Cat­ho­lic Church of St. Step­hen was built in the mid-​14th cen­tu­ry as a church cast­le. It often chan­ged its appe­a­ran­ce due to exten­si­ons (stu​pa​va​.sk).

In the late 18th cen­tu­ry, the mas­ter potter Šte­fan Putz sett­led in Stu­pa­va, brin­ging with him the kno­wled­ge of making Haban cera­mics cast with lead-​tin gla­ze (faien­ce). His suc­ces­sors were Ján and Fer­di­nand Kos­tkov­ci, later Fer­diš Kos­t­ka, who, in addi­ti­on to tra­di­ti­onal potte­ry, also enga­ged in figu­ra­ti­ve art that made him famous. He beca­me the first nati­onal artist in the his­to­ry of Cze­cho­slo­va­kia. His kiln is the only pre­ser­ved Haban kiln in Cen­tral Euro­pe (stu​pa​va​.sk). Stu­pa­va was also home to Ján Nálep­ka, wri­ter Rudo Moric. The his­to­ri­cal fen­cing group Ursus ope­ra­tes in Stu­pa­va. Seve­ral tra­di­ti­onal events take pla­ce in the town. In March, the­re is an Eas­ter exhi­bi­ti­on of eggs and embro­ide­ries, in July St. James’ Fair, in August Stu­pa­va fes­ti­vi­ties, the Stu­pa­va Coun­try Music Fes­ti­val, and Cab­ba­ge Fes­ti­vi­ties – Cab­ba­ge Day. In Octo­ber, the­re is St. Mar­ti­n’s Fair in Novem­ber, St. Nicho­las’ Fair (Wiki­pe­dia).

The ter­ri­to­ry of Stu­pa­va was sett­led in the Bron­ze Age. The first eth­ni­cal­ly kno­wn inha­bi­tants were Celts (stu​pa​va​.sk). The Romans like­ly built a smal­ler sta­ti­on on a low ele­va­ti­on here during the Mar­co­man­nic Wars (160180), whe­re a Ger­ma­nic sett­le­ment alre­a­dy sto­od. An exten­si­ve cour­ty­ard, pro­tec­ted by a 7070 meter wall, was estab­lis­hed. Arti­facts found inc­lu­de wea­pons, remains of ring armor, cera­mics, jewel­ry, coins, frag­ments of glass ves­sels, and agri­cul­tu­ral tools. Sla­vic sett­le­ment evi­den­ce inc­lu­des a burial ground with cera­mic items from the 6th9th cen­tu­ries in the local Mást dis­trict. Hun­ga­rian King Belo IV men­ti­oned Stu­pa­va for the first time in 1269 in a dona­ti­on deed, cal­ling it Ztum­pa. In the second half of the 13th cen­tu­ry, the Stu­pa­va Sto­ne Cast­le was built, later kno­wn as Pajš­tún, the seat of the Pajš­tún and Stu­pa­va esta­tes. The last owners, the Káro­ly­is, aban­do­ned it in 1945. The local mar­ket and famous fairs were kno­wn throug­hout the regi­on, lea­ding to the estab­lish­ment of a cus­toms sta­ti­on in the town whe­re a three per­cent fee was col­lec­ted for tran­s­por­ted goods. The most impor­tant crops were flax and hemp, from which oil was extrac­ted by pre­ssing. Mills for pre­ssing, cal­led stu­py,” were built on the Stu­pa­va Stre­am (stu​pa​va​.sk). Hun­ga­rians adop­ted this name and even during the times of Gre­at Mora­via pro­noun­ced the name Stom­fa (pro­noun­ced Štom­fa) with a nasal sound, ston­pa. Later, in the evo­lu­ti­on of lan­gu­age, the nasal sound disap­pe­a­red, and stu­pa” sta­bi­li­zed. Adding the suf­fix ava” resul­ted in the name Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne

Obľúbené mobilné aplikácie

Hits: 2357

Here Maps – pho­ne navigation
Waze – pho­ne navigation
Cle­an Mas­ter – swe­e­per, optimizer
CM Secu­ri­ty – anti­vi­rus and secu­ri­ty software
Maps – Goog­le Maps on the pho­ne, navigation
iMe​teo​.sk – weather
Win­dy­ty – weat­her, temperature
Zele­ná vlna – traf­fic information
Minú­ta po minú­te – N daily
Prav­da – Prav­da daily
SMESME daily
TA3TA3 tele­vi­si­on application
Sport7 – sports information
ČT 24ČT 24 tele­vi­si­on application
ČT sport – ČT sport tele­vi­si­on application
ospor​te​.sk – sports information
WiFi File Trans­fer – file transfer
For­tiC­lient – VPN client
emha­de – Pub­lic tran­s­por­ta­ti­on for some major cities in Slovakia
SHMUD­ro­id – Detai­led weat­her forecasts
Mete­oser­vis Lite – weat­her, inc­lu­ding satel­li­te ima­ges, forecasts
Weat­her­Bug – excel­lent fore­casts, tem­pe­ra­tu­re maps, wind
iOb­čan – infor­ma­ti­on about municipalities
TV Prog­ram – TV program
Fes­ti­va­ly a Kon­cer­ty – infor­ma­ti­on about events
Mapy​.cz – hiking maps – very useful
Arc­GIS – ESRI com­pa­ny maps – recommended
Earth – Goog­le Earth on the phone
ICQ – chat­ting via ICQ
Face­bo­ok – Face­bo­ok on the phone
Mes­sen­ger – chat client for Facebook
Pages Mana­ger – for tho­se mana­ging pages on Facebook
QR Code Rea­der – QR code reader
ZUNO VIAMO – mobi­le pay­ment to an account
Noise Meter – mea­su­res noise and light intensity
VLC – mul­ti­me­dia player

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

Hits: 5217

Kru­pi­na je na pol­ces­te medzi Ban­skou Bys­tri­cou a Šaha­mi a medzi Zla­tý­mi Morav­ca­mi a Lučen­com. Je to his­to­ric­ké mes­to ležia­ce na pome­dzí Štiav­nic­kých vrchov a Kru­pin­skej pla­ni­ny. Na okra­ji his­to­ric­ké­ho regi­ó­nu sied­mich stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest. V lis­ti­nách sa spo­mí­na už od 12. sto­ro­čia. V roku 1244 zís­ka­lo mest­ské výsa­dy a sta­lo sa slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom (Ras­ti­slav Sabu­cha). V Kru­pi­ne, nemec­ky Karp­fen, maďar­sky Kor­po­na žilo v roku 2005 7 812 oby­va­te­ľov. Leží v nad­mor­skej výš­ke 262 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia ENG). Oko­lie Kru­pi­ny bolo osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej. V stre­do­ve­ku sem priš­li Slo­vá­ci. Kru­pi­na pat­rí medzi naj­star­šie mes­tá na Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). Plno­hod­not­né stre­do­ve­ké mes­to z Kru­pi­ny vytvo­ri­li nemec­kí kolo­nis­ti, kto­rí priš­li do tej­to oblas­ti kon­com 12. a začiat­kom 13. sto­ro­čia. V roku 1241 mes­to spus­to­ši­li Tatá­ri. Neskôr mes­to ohro­zo­va­li Tur­ci, aj pre­to boli vybu­do­va­né stráž­ne veže – var­tov­ky, z kto­rých sa tá na vrchu Stra­ža­vár zacho­va­la (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč). Pod­zem­né chod­by sú tak­mer pod celým his­to­ric­kým cen­trom. Zrej­me sa v nich pri­már­ne skla­do­va­li potra­vi­ny. Veľ­ké piv­ni­ce vyvo­lá­va­jú množ­stvo otá­zok, v jed­nej z nich, pod sta­rou rad­ni­cou, muči­li bosor­ky. Prá­ve tu upá­li­li naj­viac stríg na našom úze­mí. Tra­du­je sa, že posled­nú bosor­ku v Euró­pe upá­li­li v roku 1741 prá­ve v Kru­pi­ne. V mes­te sa nachá­dza­jú tzv. Turec­ké stud­ne – vyte­sa­né otvo­ry do ska­ly, mož­no stud­ne z kto­rých Tur­ci napá­ja­li kone (Dag­mar Teliš­čá­ko­vá). Po roku 1989 malo mes­to ako jed­no z prvých miest na Slo­ven­sku káb­lo­vú tele­ví­ziu a miest­ne tele­víz­ne vysie­la­nie. Zača­li vychá­dzať Hon­tian­ske novi­ny (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč).

Z Kru­pi­ny pochá­dza spi­so­va­teľ a kňaz Karol Bra­xa­to­ris, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, pro­zaič­ka, redak­tor­ka a pub­li­cis­t­ka Ele­na Maróthy-​Šoltésová, herec Viliam Poló­nyi. Pôso­bil tu hudob­ný skla­da­teľ Eugen Suchoň, spi­so­va­teľ Jozef Cíger Hron­ský (Wiki​pe​dia​.sk), štu­do­val tu Marián Labu­da (Miro­slav Lukáč).


Kru­pi­na is situ­ated hal­fway bet­we­en Ban­ská Bys­tri­ca and Šahy and bet­we­en Zla­té Morav­ce and Luče­nec. It is a his­to­ri­cal town loca­ted on the bor­der of the Štiav­nic­ké Vrchy and Kru­pin­ská Pla­ni­na regi­ons, on the edge of the his­to­ric regi­on of the seven Cen­tral Slo­vak mining towns. It is men­ti­oned in docu­ments from the 12th cen­tu­ry. In 1244, it gai­ned town pri­vi­le­ges and beca­me a free roy­al town (Ras­ti­slav Sabu­cha). In Kru­pi­na, kno­wn as Karp­fen in Ger­man and Kor­po­na in Hun­ga­rian, the­re were 7,812 inha­bi­tants in 2005. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 262 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia ENG). The sur­roun­dings of Kru­pi­na were inha­bi­ted in the youn­ger Sto­ne Age, and Slo­vaks sett­led here in the medie­val peri­od. Kru­pi­na is among the oldest towns in Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). Ger­man colo­nists who arri­ved in the late 12th and ear­ly 13th cen­tu­ries sha­ped Kru­pi­na into a fully-​fledged medie­val town. In 1241, the town was devas­ta­ted by the Tatars. Later, it faced thre­ats from the Turks, lea­ding to the cons­truc­ti­on of guard towers, one of which, on Stra­ža­vár Hill, still stands today (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč). Under­ground tun­nels extend bene­ath almost the enti­re his­to­ri­cal cen­ter, like­ly used pri­ma­ri­ly for sto­ring food. Lar­ge cel­lars rai­se many ques­ti­ons; in one of them, bene­ath the old town hall, alle­ged wit­ches were tor­tu­red. It is said that the last witch in Euro­pe was bur­ned at the sta­ke in Kru­pi­na in 1741. The city is home to the so-​called Tur­kish Wells — car­ved ope­nings into the rock, possib­ly wells from which the Turks wate­red the­ir hor­ses (Dag­mar Teliš­čá­ko­vá). After 1989, the city was among the first in Slo­va­kia to have cab­le tele­vi­si­on and local tele­vi­si­on bro­ad­cas­ting. The Hon­tian News­pa­pers began to be pub­lis­hed (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč).

Notab­le indi­vi­du­als from Kru­pi­na inc­lu­de wri­ter and priest Karol Bra­xa­to­ris, poet Andrej Slád­ko­vič, pro­se wri­ter, edi­tor, and pub­li­cist Ele­na Maróthy-​Šoltésová, actor Viliam Poló­nyi. The music com­po­ser Eugen Suchoň, wri­ter Jozef Cíger Hron­ský (Wiki​pe​dia​.sk), and actor Marián Labu­da stu­died in Kru­pi­na (Miro­slav Lukáč).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjavské, Obce, Slovenské

Vaďovce – obec sporu ?

Hits: 2910

Vaďov­ce je obec na Myja­ve. Vaďov­ce sú spo­mí­na­né v roku 1392 v daro­va­cej lis­ti­ne krá­ľa Žig­mun­da (Infor­mač­ná tabu­ľa). V tej­to lis­ti­ne je obec pod náz­vom Wath (Var­sík). V roku 1414 sa obec v iných pra­me­ňoch udá­va ako Wado­wich. Iné neskor­šie náz­vy: Wado­wych, Wagy­ouch, Wadocz, Vagy­ocz, Wagy­o­wetz, Vagy­ovc­ze, Wagy­ócz, Vagy­ócz, Wado­wce, Vagy­óc (Milan Orlich). Rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Micha­la posta­vi­li v rokoch 14241427 (Infor­mač­ná tabu­ľa). Pod­ľa Var­sí­ka je názov obce odvo­de­ná o slo­van­ské­ho vad, kto­ré zna­me­ná spor. V rokoch 17841787 mala obec 114 domov, v kto­rých žilo 857 oby­va­te­ľov (Milan Orlich). Obec leží na dol­ných sva­hoch medzi Bie­ly­mi Kar­pat­mi a sever­ný­mi výbež­ka­mi Malých Kar­pát. Pat­rí do oblas­ti s mier­ny­mi zima­mi, ale údol­nej mra­zo­vej doli­ne (vadov​ce​.sk).


Vaďov­ce is a vil­la­ge loca­ted in Myja­va. The men­ti­on of Vaďov­ce dates back to the year 1392 in a dona­ti­on deed of King Sigis­mund (Infor­ma­ti­on Board). In this docu­ment, the vil­la­ge is refer­red to as Wath (Var­sík). In 1414, the vil­la­ge is docu­men­ted in other sour­ces as Wado­wich. Vari­ous later names inc­lu­de Wado­wych, Wagy­ouch, Wadocz, Vagy­ocz, Wagy­o­wetz, Vagy­ovc­ze, Wagy­ócz, Vagy­ócz, Wado­wce, and Vagy­óc (Milan Orlich). The Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el was built bet­we­en 1424 and 1427 (Infor­ma­ti­on Board). Accor­ding to Var­sík, the name of the vil­la­ge is deri­ved from the Sla­vic word vad,” mea­ning a dis­pu­te. In the years 1784 – 1787, the vil­la­ge had 114 hou­ses with a popu­la­ti­on of 857 resi­dents (Milan Orlich). The vil­la­ge is situ­ated on the lower slo­pes bet­we­en the Whi­te Car­pat­hians and the nort­hern foot­hills of the Small Car­pat­hians. It falls wit­hin an area cha­rac­te­ri­zed by mild win­ters but with fros­ty val­le­ys (vadov​ce​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Rakovnica

Hits: 1851

Rakov­ni­ca leží na Geme­ri, v okre­se Rož­ňa­va, v nad­mor­skej výš­ke 358 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 7.09 km2 tu žije 583 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1327 (Wiki­pe­dia). Vznik­la v brzo­tín­skom cho­tá­ri v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia vďa­ka baníc­tvu. Avšak jej oby­va­te­lia boli uhlia­ri. Od 16. sto­ro­čia sa časť obce živi­la pas­tier­stvom a neskôr povoz­níc­tvom (retep​.sk). V obci sa nachá­dza román­sky kos­to­lík zasvä­te­ný svä­tej Márii Mag­da­lé­ne z prvej polo­vi­ce 13. sto­ro­čia sto­ja­ci v lesoch nad obcou (Wiki­pe­dia).


Rakov­ni­ca is situ­ated in the Gemer regi­on, in the Rož­ňa­va dis­trict, at an ele­va­ti­on of 358 meters abo­ve sea level. With an area of 7.09 km², the vil­la­ge is home to 583 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1327 (Wiki­pe­dia). It ori­gi­na­ted in the Brzo­tín mining dis­trict in the second half of the 13th cen­tu­ry due to mining acti­vi­ties. Howe­ver, its inha­bi­tants were pri­ma­ri­ly coal miners. From the 16th cen­tu­ry onwards, a part of the vil­la­ge made a living through shep­her­ding, later trans­i­ti­oning to car­ting (retep​.sk). The vil­la­ge is home to a Roma­ne­sque church dedi­ca­ted to Saint Mary Mag­da­le­ne, dating back to the first half of the 13th cen­tu­ry, loca­ted in the forests abo­ve the vil­la­ge (Wiki­pe­dia).


Rakov­ni­ca a Gemer régi­ó­ban talál­ha­tó, Rož­ňa­va kerület­ben, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 358 méter. 7,09 km² terüle­tén 583 lakos él. Az első írá­sos emlí­tés a falu­ról 1327-​ből szár­ma­zik (Wiki­pe­dia). A máso­dik felé­ben, a bány­ás­zat­nak kös­zön­he­tően, a Brzo­tín bány­ás­za­ti terüle­tén kelet­ke­zett. Azon­ban lakói főként szén­bá­ny­ás­zok vol­tak. A 16. szá­zad­tól kezdve a falu egy rés­ze juhás­zat­tal fog­lal­ko­zott, később pedig sze­kér­haj­tás­sal (retep​.sk). A falu egy román stí­lu­sú tem­plom­nak is ott­hont ad, mely­et Szent Mária Mag­dol­ná­nak szen­tel­tek, és a 13. szá­zad első felé­ből szár­ma­zik. A tem­plom az erdők felett talál­ha­tó a falu­ban (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post