2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská, Slovenské

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

Hits: 2796

Krupina je na polceste medzi Banskou Bystricou a Šahami a medzi Zlatými Moravcami a Lučencom. Je to historické mesto ležiace na pomedzí Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Na okraji historického regiónu siedmich stredoslovenských banských miest. V listinách sa spomína už od 12. storočia. V roku 1244 získalo mestské výsady a stalo sa slobodným kráľovským mestom (Rastislav Sabucha). V Krupine, nemecky Karpfen, maďarsky Korpona žilo v roku 2005 7 812 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 262 metrov nad morom (Wikipedia ENG). Okolie Krupiny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. V stredoveku sem prišli Slováci. Krupina patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku (Wikipedia.sk). Plnohodnotné stredoveké mesto z Krupiny vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. V roku 1241 mesto spustošili Tatári. Neskôr mesto ohrozovali Turci, aj preto boli vybudované strážne veže – vartovky, z ktorých sa tá na vrchu Stražavár zachovala (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Podzemné chodby sú takmer pod celým historickým centrom. Zrejme sa v nich primárne skladovali potraviny. Veľké pivnice vyvolávajú množstvo otázok, v jednej z nich, pod starou radnicou, mučili bosorky. Práve tu upálili najviac stríg na našom území. Traduje sa, že poslednú bosorku v Európe upálili v roku 1741 práve v Krupine. V meste sa nachádzajú tzv. Turecké studne – vytesané otvory do skaly, možno studne z ktorých Turci napájali kone (Dagmar Teliščáková). Po roku 1989 malo mesto ako jedno z prvých miest na Slovensku káblovú televíziu a miestne televízne vysielanie. Začali vychádzať Hontianske noviny (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Z Krupiny pochádza spisovateľ a kňaz Karol Braxatoris, básnik Andrej Sládkovič, prozaička, redaktorka a publicistka Elena Maróthy-Šoltésová, herec Viliam Polónyi. Pôsobil tu hudobný skladateľ Eugen Suchoň, spisovateľ Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), študoval tu Marián Labuda (Miroslav Lukáč).

Odkazy:

 

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská, Stavby

Smolenický zámok

Hits: 2311

Smolenice ležia na úpätí Malých Karpát. Smolenický zámok je veľmi známy, celoročne je využívaný. Pri zámku sa nachádza veľmi pekný park. V zámku sídli Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Zámok postavili v 14. storočí. V roku 1390 ho kráľ Žigmund daroval Stiborovi zo Stiboríc. Od roku 1777 patril Pálfyovcom (Informačná tabuľa). Na začiatku 18. storočia, keď František Rákoczi povstal proti cisárovi a chcel vydobyť Uhorsku samostatnosť, stal sa Smolenický hrad dejiskom bojov medzi kurucmi a vojskom. Posledný opis nespustnutého hradu pochádza z 18. storočia. Neskôr sa na ňom nerobili už žiadne úpravy. Hrad bol obohnaný múrom, v ktorom sa nachádzali štyri bašty s troma delami. Vstupná brána bola orientovaná na sever. Chránili ju dve železné krídlové bránky a vyťahovací most, pod ktorým sa nachádzala hlboká priekopa. Na nádvorí bola 27 siah hlboká, do skaly vykresaná studňa (Štefan Jastrabík).

V rokoch 1948 – 1950 bola vyčistená a prehĺbená na 60 metrov. Z prízemného nádvoria viedli kamenné schody do hradnej záhrady. Pod východnou stranou hradu sa nachádzali dve veľké pivnice s vínom. V kaplnke sa nachádzal oltár s obrazmi Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Tomáša. Na treťom pochodí bývali grófi, kontesy a iní príslušníci grófskej rodiny. Grófkin nábytok bol dekorovaný žltou farbou, grófov bol čierny a lemovaný zlatom. Za napoleonským vojen hrad vyhorel a časom sa zmenil na rumovisko (Štefan Jastrabík). V roku 1855 založil gróf Móric Pálfy pod Smolenickým hradom žrebčín. Spočiatku na chov hospodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia ho Ján Pálfy zveľadil. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr dostihových koní. Žrebčín zanikol po rozpade Rakúsko-Uhorska (Wikipedia).

„Dnešný“ zámok bol vybudovaný na začiatku 20. storočia na ruinách starého hradu, aj keď prvé práce sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou kaplnky v južnej bašte. Začal ho budovať majiteľ smolenického a dobrovodského panstva, gróf Jozef Pálfy (1853 – 1920). Skutočná výstavba hlavnej budovy sa začala v roku 1911. Gróf Pálfy si z dvoch plánov stavby vybral ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Tento zámok vlastnila jeho matka, grófka Vilczeková. Prvá svetová vojna v lete v roku 1914 bola príčinou zastavenia stavebných prác. Vonkajšie práce boli zhruba hotové, ale vnútorná výstavba bola len v začiatkoch. V roku 1921 celú zbierku keramiky presunuli na Červený Kameň. Po roku 1945 sa stal majiteľom zámku štát. Slovenská národná rada prevzala zámok a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Dala ho dostavať a vnútro zariadiť. 22. júla 1952 na zámku vznikol požiar a časť bašty zostala bez strechy. Začiatkom roku 1955 začala druhá etapa dostavby zámku, ktorá skončila v roku 1957. Nezvyčajná podoba veže poukazuje na to, ako si šľachtickí feudáli potrpeli na zvláštnosti. Má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole je rozhľadňa. Súčasťou zámku je anglický park (Štefan Jastrabík).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Jazerá, Kostoly, Krajina, Mestá, Slovenská, Slovenské, Stavby, Typ, Záhorie

Šaštín-Stráže

Hits: 1753

Šaštín-Stráže je mesto na severe Záhoria. Nachádza sa v nej krásna Bazilika Sedembolestnej (Peter Kaclík). Na ploche 42 km2 žije 5015 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 256 metrov nad morom (mestosastinstraze.sk), v centrálnej časti Záhorskej nížiny, na strednom toku rieky Myjava (Wikipedia).

Šaštín-Stráže sú známym mariánskym pútnickým miestom (mestosastinstraze.sk). Prvá zmienka o Šaštíne je z roku 1218 po pomenovaním Saswar (mestosastinstraze.sk), Sasvár. Avšak už od druhej polovice 10. storočia bolo územie Šaštína osídlené. Názov Šaštín je odvodený od maďarského sás – šašina, trstina, pretože sa tu rozprestieralo množstvo močiarov. V roku 1218 Imrich II. daroval lebényenský kláštor SassinŠaštínsky hrad bol najdôležitejším strážnym hradom celého Záhoria. Postavili ho pri rieke Myjave ako vodný hrad a potom aj na pahorkatine ako predsunuté stráže (Stráže nad Myjavou) (mestosastinstraze.sk). Rád paulínov sa v roku 1733 podujal postaviť v Šaštíne pútnický chrám a kláštor (mestosastinstraze.sk). Paulíni – pavlíni boli rehoľníci svätého Pavla. Dnes je kláštor a bazilika v správe saleziánskej rehole (Wikipedia). 

Bazilika bola z kostola povýšená v roku 1964 ako prvý chrám na Slovensku (mestosastinstraze.sk). Počas pútí Šaštín navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov (Wikipedia). V roku 1987 baziliku navštívila Matka Tereza (mestosastinstraze.sk). Bazilika je dvojvežová. Pri nej sa nachádza kláštor, kaplnka a stĺp so súsoším Najsvätejšiej trojice. Kostol v Šaštíne je datovaný na rok 1400. Vedľa neho je Loretánska kaplnka zo 17. storočia. Kalváriu pri cintoríne postavili v roku 1798 (mestosastinstraze.sk). Zaujímavosťou je, že netradične vznikla na rovine (mestosastinstraze.sk). Južne od Baziliky Sedembolestnej sú dva rybníky o výmere 1820,31 m2, ktoré vybudovali paulíni a slúžili na chov rýb (mestosastinstraze.sk). V 18. storočí v Šaštíne manžel Márie Terézie, František Lotrinský založil v kaštieli prvú uhorskú manufaktúru na výrobu textilu – kartúnku. V 19. storočí sa nedokázala udržať, neskôr tu fungoval cukrovar. Židovská synagóga pochádza z roku 1852 (mestosastinstraze.sk). V Šaštíne sa narodila speváčka Jana Kocianová. Pôsobí tu spisovateľ Dušan Dušek (Wikipedia).

Stráže boli pred rokom 1960 samostatnou obcou (mestosastinstraze.sk). V rokoch 1961 až 1971 sa obec nazývala Šaštínske Stráže (mestosastinstraze.sk). Obec vznikla hlboko v stredoveku, jej kostol sa viaže s rokom 1339. Obec bola jednou z najstarších obcí na Záhorí, bola predstrážou Šaštínskeho hradu (mestosastinstraze.sk). Prvá známa písomná zmienka o Strážach je z roku 1392 (mestosastinstraze.sk). V šesťdesiatych rokoch navŕtali horúcu vodu, ktorá sa však nevyužíva (mestosastinstraze.sk). Letohrádok Belveder bol obľúbeným letoviskom Márie Terézie a bol ešte koncom 18.storočia obývaný. Okolo zámočku boli vinice a opatrovateľ 14 až 16 pivníc mal osobitný byt, ktorý ešte stál v roku 1921 a nazýval sa „Kellermajstrom„. Zámok mal vraj podzemné spojenie so šaštínskym zámkom. Začiatkom 19. storočia bol zámok Belveder rozbúraný, ale pivnice stáli až do roku 1918. Pamiatkou na existenciu zámku je zachovaná zámocká studňa, 60 m hlboká, ktorá podzemnými chodbami bola spojená s pivnicami (mestosastinstraze.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post