Veda

Maroš Michalov – UAV ako nástroj pre pokročilú analýzu dopravného správania v Bratislave

Hits: 476

Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.

Príspevok bol zameraný na využitie bezpilotných leteckých systémov (UAV) ako nástroja pre zber, spracovanie a analýzu priestorových dát v mestskom prostredí. Prezentácia ukázala, že drony predstavujú okrem prostriedku na vizuálnu dokumentáciu aj súčasť analytických a rozhodovacích procesov. V prostredí Bratislavy sú využívané na tvorbu obrazových a mapových podkladov, operatívny monitoring situácií v teréne aj na špecializované analytické úlohy, pri ktorých sa kombinujú obrazové dáta, termovízne snímkovanie, strojové učenie a spracovanie. V úvode prezentácie bola predstavená , ktorú mesto využíva. Išlo o viacero typov dronov s odlišnými vlastnosťami a senzormi, od menších zariadení s klasickým RGB snímačom až po výkonnejšie platformy s duálnymi senzormi alebo možnosťou integrácie ďalšieho vybavenia, čo umožňuje reagovať na rôzne typy úloh. Od prezentačných záberov až po pokročilé analytické použitie. Prezentácia uvádzala napríklad použitie dronov pri zobrazovaní zelene a verejného priestoru, podujatí v meste, kultúrnych akcií či rozvojových projektov. Dronové zábery plnia funkciu atraktívneho a presného vizuálneho média, ktoré dokáže zachytiť priestorové vzťahy, rozsah územia a dynamiku mestského prostredia spôsobom, aký bežné pozemné snímkovanie neposkytuje.

Michalov202608

Významnou časťou prezentácie bolo využitie UAV pri monitoringu rizikových podujatí. Táto agenda je realizovaná v spolupráci s mestskou políciou a je založená na prenose leteckého prehľadu hliadkam v reálnom čase. Drony umožňujú dohľad pri presunoch veľkého množstva ľudí, rýchlu koordináciu davu, identifikáciu rizikových zón a vyslanie hliadky v prípade vzniku problémovej situácie. Súčasťou nasadenia je aj nočné termovízne sledovanie pri zníženej viditeľnosti, monitoring dopravy a únikových trás či prevencia dopravných kolapsov počas väčších zhromaždení. V tomto zmysle prezentácia ukazovala UAV nielen ako analytický nástroj, ale aj ako operatívny prvok bezpečnostného manažmentu mesta.

Michalov202602

Ďalšou aplikačnou oblasťou je kontrola stavu infraštruktúry a stavieb. Prezentácia uvádzala detekciu tepelných a záplavových únikov, identifikáciu problémových fasád, striech a okien, ako aj monitoring ťažko dostupných objektov. Dôležitou výhodou je bezpečnosť a efektívnosť takéhoto riešenia, pretože dron dokáže sprístupniť miesta, ktoré by inak vyžadovali náročnejšie technické zásahy alebo rizikové manuálne obhliadky. Termovízne snímky zároveň umožňujú presnejšie vyhodnocovanie technického stavu objektov a podporujú prevenciu porúch či znižovanie energetických strát. Prezentácia ukázala aj širšie využitie UAV pri zbere analytických podkladov pre mestské prostredie. Spomenutá bola bioregulácia komárov, pri ktorej sa zhromažďujú podklady pre zásahy a identifikáciu záplavových polygónov, ďalej starostlivosť o a tvorby indexových máp, najmä NDVI, ako aj identifikácia stresovaných jedincov a problémových korún. Osobitne bola rozpracovaná téma tepelných ostrovov, pri ktorej sa vytvárajú termálne mapy, využíva sa automatický režim letových misií a vyhodnocujú sa reálne výsledky po osadení zelených striech. Táto časť prezentácie ukazovala, že UAV vstupujú do viacerých tém mestského manažmentu – od verejného zdravia po klimatickú adaptáciu a správu zelene.

Michalov202603

Jadro prezentácie sa však sústredilo na monitoring dopravných uzlov a na pokročilú analýzu dopravného správania. Táto analytická línia bola predstavená ako postup zahŕňajúci detekciu vozidiel, výpočet ich rýchlosti, odhad pravdepodobnosti zrážky a analýzu doby zastavenia. Okrem sledovania intenzity premávky ide aj o komplexnejší model spracovania pohybu vozidiel a rizikových situácií v mestskom priestore. Dôležité je, že prezentácia ukázala aj samotný prevádzkový postup. Zadanie monitoringu prebieha prostredníctvom služby Helpdesk (JitBit), v rámci ktorej sa definuje požadovaná dĺžka záznamu aj územie, ktoré má byť v zábere. Nasleduje príprava na let, zahŕňajúca kontrolu predpovede počasia, overenie súladu s letovými obmedzeniami a geozónami, ako aj bežnú logistiku, ako sú batérie či pamäťové karty. Samotný let potom musí rešpektovať bezpečnosť prevádzky, princíp VLOS (udržiavanie dronu v priamom vizuálnom dohľade) a manažment energetických zdrojov. Tento pracovný postup ukazuje, že analytická hodnota dát vzniká už v štádiu kvalitne pripraveného zberu.

Michalov202604

Pri detekcii vozidiel prezentácia pomenovala aj konkrétne technologické riešenie použité pri spracovaní. Na detekciu sa používa knižnica ultralytics, ktorá využíva algoritmus YOLO (You Only Look Once). Pre dronové zábery z pohľadu zhora sa pritom používa model natrénovaný špeciálne na tento typ vstupov, označený ako Object-Detection-From-Drone-For-Surveillance. To znamená, že nejde len o všeobecnú aplikáciu strojového učenia, ale o cielene prispôsobený model pre dohľadové zábery z UAV. Výsledkom je spoľahlivejšia identifikácia vozidiel v dopravných situáciách, kde sa objekty nachádzajú v rôznych orientáciách a pri rôznej hustote premávky. Prezentácia zároveň ukázala, že pôvodný ukážkový skript z dokumentácie knižnice ultralytics bol ďalej rozšírený pre potreby konkrétnej analytickej úlohy. Dopĺňala sa možnosť zakresliť na obrazovke záujmové polygóny a pomenovať ich, ukladať celú trasu vozidla od prvej po poslednú detekciu, sumarizovať počty vozidiel, ktoré boli prvýkrát zachytené v jednom polygóne a naposledy v inom, a ukladať výsledky s počtami prejazdov medzi polygónmi do CSV súboru. Táto časť je veľmi dôležitá, pretože ukazuje posun od samotnej detekcie objektov k analytike trajektórií, pohybových vzťahov a smerových tokov v dopravnom priestore.

Michalov202609

Veľmi zaujímavou časťou prezentácie bol výpočet rýchlosti vozidiel. Ten je podmienený tým, že zábery musia byť snímané smerom kolmo dole, aby bolo možné spoľahlivo prevádzať polohu objektov z dvojrozmerného obrazu do reálneho priestoru. V prezentácii je vysvetlené, že bod z dvojrozmerného „plátna“ kamery sa spätne transformuje do 3D priestoru, kde je možné pracovať s reálnymi súradnicami. Vstupnými údajmi do tejto transformácie sú GPS súradnice drona prevedené do systému ETRS89, relatívna výška dronu, azimutové natočenie dronu a ohnisková vzdialenosť kamery. Tieto údaje sú dostupné v telemetrii drona, napríklad v metadátovom súbore .srt. V ďalšom kroku sa používa inverzná transformácia k takzvanej LookAt matici, pomocou ktorej sa bod z 2D obrazu prenesie do 3D priestoru. Keďže výsledkom prevodu je priamka s nekonečným množstvom bodov, za relevantný sa vyberá ten bod, ktorého tretia súradnica je nulová, teda bod ležiaci na snímanom povrchu. Všetky výpočty pritom prebiehajú v pravouhlom súradnicovom systéme ETRS89. Na základe stredu obdĺžnika, ktorým je vozidlo ohraničené pri detekcii, sa tak získavajú reálne súradnice vozidla na každej snímke. Rýchlosť sa následne vypočíta ako pomer prejdenej dráhy a času. Pre zvýšenie presnosti sa používajú údaje zo snímok v čase T a T-5. Ide teda o pomerne sofistikovaný prechod od obrazovej detekcie k priestorovo ukotvenému pohybovému modelu.

Michalov202606

Ďalšou analytickou vrstvou je pravdepodobnosť zrážky. Prezentácia upozorňuje, že nejde o jednu jednoduchú hodnotu, ale o súčasť širších indikátorov rizika, ktoré vychádzajú z trajektórií objektov, ich rýchlosti, smeru pohybu a konfliktných bodov. Súčasťou interpretácie je ukazovateľ TTC, pri ktorom hodnoty pod 1,5 sekundy znamenajú vysoké riziko, interval 1,5 až 3 sekundy stredné riziko a hodnoty nad 3 sekundy nízke riziko. Takýto prístup umožňuje analyzovať nielen už vzniknuté kolízne situácie, ale aj potenciálne konflikty, ktoré sú dôležité pre hodnotenie bezpečnosti križovatiek a dopravných uzlov. Na túto vrstvu nadväzuje aj analýza doby zastavenia, reprezentovaná ukazovateľom DRAC (Deceleration Rate to Avoid Crash). Ide o údaj, ktorý vyjadruje, aké intenzívne brzdenie musí vozidlo použiť, aby zabránilo zrážke. Nízka hodnota DRAC znamená bezpečnú situáciu, vysoká hodnota naznačuje potrebu prudkého brzdenia, a ak DRAC presiahne schopnosť brzdenia vozidla, ide už o kolíznu situáciu. Tento ukazovateľ posúva analýzu dopravy od jednoduchého počítania objektov k hlbšiemu hodnoteniu dynamiky rizika a správania účastníkov cestnej premávky.

Michalov202607

Dôležité je aj to, že prezentácia pomenovala faktory vplývajúce na kvalitu výsledkov. Patrí sem vzťah medzi rozsahom územia a výškou letu drona, dĺžka záznamu, množstvo vlícovacích bodov, kolmý pohľad kamery a správne umiestenie týchto bodov. Tým sa ukazuje, že výsledná presnosť a použiteľnosť analýz závisí nielen od algoritmov, ale aj od kvality celého dátového reťazca – od zberu až po georeferenciu a interpretáciu. Záver prezentácie smeroval k víziám rozvoja. Spomenuté boli výzvy spojené s integráciou dronov do mestských systémov, napríklad prepojenie na mestské kamerové systémy alebo využitie technológií typu DJI Dock – automatizovanej stanice pre drony, ktorá by umožnila aj nepretržitý monitoring. Cieľom je ukázať, ako môžu drony prispieť k efektívnejšiemu, bezpečnejšiemu a udržateľnejšiemu fungovaniu moderného mesta. V tomto zmysle prezentácia ukazovala UAV ako technický prostriedok mapovania a zároveň ako súčasť vznikajúcej analytickej a prevádzkovej infraštruktúry mesta, schopnej prepájať monitoring, geodáta, automatizovanú analytiku a podporu rozhodovania.


The presentation focused on the use of unmanned aerial systems (UAVs) as tools for the collection, processing, and analysis of spatial data in the urban environment. It demonstrated that drones are not only a means of visual documentation but also an integral part of analytical and decision-making processes. In , they are used to create imagery and mapping materials, for operational monitoring of situations in the field, and for specialised analytical tasks combining imagery, thermal imaging, machine learning, and GIS processing. At the beginning of the presentation, the equipment used by the city was introduced. It included several types of drones with different characteristics and sensors, ranging from smaller devices equipped with conventional RGB sensors to more powerful platforms featuring dual sensors or the possibility of integrating additional equipment. This makes it possible to respond to a wide variety of tasks, from promotional imagery to advanced analytical applications. The presentation provided examples of drone use for visualising greenery and public spaces, urban events, cultural activities, and development projects. Drone imagery serves as an attractive and accurate visual medium capable of capturing spatial relationships, the extent of an area, and the dynamics of the urban environment in ways that conventional ground-based photography cannot provide.

A significant part of the presentation addressed the use of UAVs for monitoring high-risk events. This activity is carried out in cooperation with the Municipal Police and is based on providing patrol units with a real-time aerial overview. Drones make it possible to monitor the movement of large crowds, rapidly support crowd coordination, identify risk zones, and dispatch patrols when problematic situations arise. Their deployment also includes nighttime thermal monitoring under reduced visibility, monitoring traffic and evacuation routes, and helping to prevent traffic congestion during larger gatherings. In this context, the presentation showed UAVs not only as analytical tools but also as operational components of urban security management. Another field of application is the inspection of infrastructure and buildings. The presentation described the detection of thermal anomalies and water leaks, the identification of problematic façades, roofs, and windows, as well as the monitoring of hard-to-reach structures. One of the major advantages of this approach is its safety and efficiency, as drones can provide access to locations that would otherwise require more demanding technical interventions or risky manual inspections. Thermal imagery also enables more accurate assessment of the technical condition of structures and supports both failure prevention and the reduction of energy losses.

The presentation also demonstrated the broader use of UAVs for collecting analytical data about the urban environment. Examples included the biological control of mosquitoes, where data are collected to support interventions and identify flood-prone polygons, as well as tree management and the creation of index maps, particularly NDVI maps, including the identification of stressed trees and problematic crowns. Particular attention was given to urban heat islands, for which thermal maps are produced, automated flight missions are used, and actual results following the installation of green roofs are evaluated. This part of the presentation showed that UAVs contribute to a wide range of urban management topics, from public health to climate adaptation and green infrastructure management. The core of the presentation, however, focused on monitoring transport nodes and the advanced analysis of traffic behaviour. This analytical workflow was presented as a process involving vehicle detection, speed calculation, estimation of collision probability, and analysis of stopping behaviour. In addition to measuring traffic intensity, the approach represents a more comprehensive model for processing vehicle movements and potentially hazardous situations in urban space.

Importantly, the presentation also described the actual operational workflow. Monitoring requests are submitted through the Helpdesk service (JitBit), where the required recording duration and the area to be covered are defined. Flight preparation follows, including checking the weather forecast, verifying compliance with flight restrictions and geozones, and handling routine logistics such as batteries and memory cards. The flight itself must comply with operational safety requirements, the VLOS principle (maintaining the drone within direct visual line of sight), and energy resource management. This workflow demonstrates that the analytical value of the data begins already at the stage of carefully planned data collection. For vehicle detection, the presentation also identified the specific technological solution used for data processing. Detection is performed using the Ultralytics library, which employs the YOLO (You Only Look Once) algorithm. For top-down drone imagery, a model trained specifically for this type of input is used, called Object-Detection-From-Drone-For-Surveillance. This means that the workflow does not rely merely on a general machine-learning application but on a model specifically adapted to surveillance imagery acquired from UAVs. The result is more reliable vehicle identification in traffic situations in which objects appear at different orientations and under varying traffic densities.

The presentation also showed that the original example script provided in the Ultralytics documentation was further extended to meet the requirements of the specific analytical task. Functionality was added to draw and label areas of interest as polygons on the image, store the complete vehicle trajectory from the first to the final detection, summarise the number of vehicles first detected in one polygon and last detected in another, and export the resulting counts of movements between polygons to a CSV file. This is a particularly important aspect because it demonstrates a shift from simple object detection towards the analysis of trajectories, movement relationships, and directional traffic flows. A particularly interesting part of the presentation concerned the calculation of vehicle speeds. This requires the imagery to be captured with the camera pointing vertically downward so that object positions can be reliably transformed from the two-dimensional image into real-world space. The presentation explained that a point on the two-dimensional camera “canvas” is back-transformed into 3D space, where real-world coordinates can be used. The input data for this transformation include the drone’s GPS coordinates converted into the ETRS89 coordinate system, the drone’s relative altitude, its azimuth orientation, and the focal length of the camera. These parameters are available in the drone telemetry, for example in an accompanying .srt metadata file.

In the next step, an inverse transformation based on the so-called LookAt matrix is used to project a point from the 2D image into 3D space. Since the result of this transformation is a line containing an infinite number of points, the relevant point is selected as the one whose third coordinate is zero, corresponding to a point lying on the observed surface. All calculations are performed in the Cartesian ETRS89 coordinate system. By using the centre of the bounding box surrounding the detected vehicle, it is therefore possible to obtain real-world coordinates of the vehicle in each frame. Speed is then calculated as the ratio between the distance travelled and elapsed time. To improve accuracy, data from frames at times T and T−5 are used. This therefore represents a relatively sophisticated transition from image-based detection to a spatially referenced movement model. Another analytical layer concerns collision probability. The presentation emphasised that this is not represented by a single simple value, but forms part of a wider set of risk indicators derived from object trajectories, speed, direction of movement, and conflict points. One of the indicators used for interpretation is TTC (Time to Collision), where values below 1.5 seconds indicate high risk, values between 1.5 and 3 seconds indicate medium risk, and values above 3 seconds indicate low risk. This approach makes it possible to analyse not only actual collision situations, but also potential conflicts that are important for assessing the safety of intersections and transport nodes.

This layer is complemented by an analysis of stopping behaviour, represented by the DRAC indicator (Deceleration Rate to Avoid Crash). This value expresses the degree of deceleration that a vehicle must apply in order to avoid a collision. A low DRAC value indicates a safe situation, while a high value indicates the need for hard braking. If DRAC exceeds the vehicle’s braking capability, the situation can already be considered a collision scenario. This indicator shifts traffic analysis from simple object counting towards a deeper assessment of risk dynamics and the behaviour of road users. The presentation also identified factors affecting the quality of the results. These include the relationship between the size of the monitored area and the drone’s flight altitude, recording duration, the number of ground control points, a vertically oriented camera view, and the correct placement of these control points. This demonstrates that the resulting accuracy and usability of the analyses depend not only on the algorithms themselves but also on the quality of the entire data workflow, from data acquisition through georeferencing to interpretation.

The presentation concluded with visions for future development. Challenges related to the integration of drones into urban systems were discussed, including integration with municipal camera systems and the use of technologies such as DJI Dock, an automated drone station that could also enable continuous monitoring. The objective is to demonstrate how drones can contribute to the more efficient, safer, and more sustainable operation of a modern city. In this sense, the presentation portrayed UAVs both as a technical mapping tool and as part of an emerging analytical and operational urban infrastructure capable of integrating monitoring, geospatial data, automated analytics, and decision support.

Príroda, Fotografie

Slnko

Hits: 2971

je zdrojom života pre Zem. Jeho vplyv na náš svet je nepopierateľný a jeho význam v našom živote je nesmierny. Slnko nás fascinuje svojou krásou, silou a dôležitosťou. Je to symbol života, energie a nekonečného vesmíru, ktorý nás dennodenne obklopuje svojím svetlom a teplom. Slnko je hromadou plazmy, ktorá je zložená z vodíka a hélia. Jeho povrchová dosahuje neuveriteľných približne 5500 °C a jeho hmotnosť predstavuje približne 99,8 % celej hmotnosti slnečnej sústavy. Jedným z najdôležitejších javov spojených so Slnkom je jeho žiarenie, ktoré zahŕňa elektromagnetické žiarenie vo forme viditeľného svetla, ultrafialového žiarenia a röntgenového žiarenia. Tento slnečný tok energie je základným faktorom, ktorý umožňuje život na Zemi. Bez slnečného svetla by nebola možná fotosyntéza, nebola by možná tvorba organickej hmoty. Okrem toho Slnko ovplyvňuje aj počasie a klimatické podmienky na Zemi.

Pre mnohé kultúry a civilizácie malo Slnko božský status a bolo predmetom uctievania a náboženských obradov. Jeho cyklické pohyby a sezónne zmeny slúžili ako základ pre rôzne kalendáre a sviatky. Štúdium Slnka je dôležité pre naše poznanie vesmíru a pre pochopenie jeho vplyvu na život na Zemi. Moderné astronomické technológie nám umožňujú študovať jeho štruktúru, vlastnosti a dynamiku s vysokou presnosťou.


The Sun is the source of life for Earth. Its influence on our world is undeniable, and its significance in our lives is immense. The Sun fascinates us with its beauty, power, and importance. It is a symbol of life, energy, and the infinite universe that surrounds us daily with its light and warmth. The Sun is a mass of plasma composed mainly of hydrogen and helium. Its surface temperature reaches an incredible approximately 5500 °C, and its mass accounts for approximately 99.8% of the entire mass of the solar system. One of the most important phenomena associated with the Sun is its radiation, which includes electromagnetic radiation in the form of visible light, ultraviolet radiation, and X-rays. This solar energy flux is a fundamental factor that enables life on Earth. Without sunlight, photosynthesis would not be possible, and the formation of organic matter would not occur. Additionally, the Sun influences weather and climatic conditions on Earth.

For many cultures and civilizations, the Sun held a divine status and was the subject of worship and religious rituals. Its cyclical movements and seasonal changes served as the basis for various calendars and holidays. The study of the Sun is essential for our understanding of the universe and its impact on life on Earth. Modern astronomical technologies allow us to study its structure, properties, and dynamics with high precision.


Akvaristika

Osvetlenie akvária

Hits: 27647

je podstatnou abiotickou zložkou, ktorou sa musí akvarista v byte zapodievať. Za jeho výdatnej pomoci prebiehajú v akváriu biologické biochemické aj fyzikálne procesy. Keďže v miernom pásme, v ktorom sa nachádzam ja, a asi aj väčšina z vás, kde je dĺžka slnečného svitu od jesene do jari nedostatočná, zabezpečenie umelého osvetlenia je nevyhnutné. Samotné slnečné lúče sú síce primárnym zdrojom energie, avšak nie sú príliš žiaduce v akvaristike. Dôvodom je to, že lúče v prírode nedopadajú mimo hladiny. V umelých nádržiach však dopadajú na bočné steny, čo je často dôvodom rias na čelnom skle aj vo vode. Navyše vodné toky tečú v dolinách, a tie sú neraz zarezané v krajine, v skalách. Z geomorfologického hľadiska sa dá predpokladať, že vodný tok tečie v zvlnenom profile. To znamená, že slnečné lúče ťažšie prenikajú do v nich ako u nás v dome či byte. v prírode je okrem toho často znečistená, alebo jednoducho zafarbená.. Aj preto odporúčam mať akvárium v tmavšej časti miestnosti, a svietiť počas dná radšej umelým svetlo. Je len samozrejmé, že slnečného svetla sa celému kompletu pravdepodobne aj tak dostane dosť. Ani rybám by sa asi nepáčilo neustále plávať v tme. Svoju úlohu má aj estetické a funkčné hľadisko, najmä pri pozorovaní života v akváriu. nedokážu príliš svetlo prijímať očami. Nie do takej miery ako cicavce, alebo hmyz. Je to možno zvláštne, ale evolučne nedosiahli taký stupňa vývoja, ako by sme si asi na prvý pohľad mysleli. Ryby prijímajú svetlo hlavne kožou, celým povrchom tela.

Pri nadbytku svetla v akváriu, vznikajú zelené , pri nedostatku svetla, hnedé riasy. Kedysi sa používali v chovateľstve vôbec žiarovky. Už dávnejšie sa od toho upustilo. Je to vhodné napr. pre plazy do terária, kde tento skvelý vynález slúži skôr ako zdroj tepla, ako svetla. Nájdu prípadne uplatnenie pre rastlinné ak akvarista nemá iný zdroj teplého svetla. Pretože preferujú skôr teplú zložku farebného spektra, ktorú poskytuje bežná žiarovka. Je to podobné ako u suchozemských rastlín. Chlorofyl je obsiahnutý aj vo vodných rastlinách, len riasy obsahujú iný typ chlorofylu. Suchozemské rastliny majú fotosyntetickú účinnosť iba 1 %, takže je to z ľudského pohľadu, mrhanie energie. Je to zapríčinené špecializáciou enzýmov, chlorofylu a širokopásmovosťou spektra prirodzeného svetla. Žiarovky odovzdávajú akvaristovi energiu tak, že 20 % sa transformuje na svetlo a 80 % na teplo. Tento stav nie je veľmi žiaduci. Akvarista potrebuje z osvetlenia získať svetlo, teplo je nadbytočné. Navyše zabezpečiť dostatočné žiarovkové osvetlenie pre napr. väčšiu nádrž môže byť problém. Problémom je aj to, že žiarovkové svetlo je bodové. Tieto nedostatky však nemajú žiarivky. Ich svetlo sa šíri rovnomernejšie a energiu odovzdáva zhruba v opačnom pomere ako žiarovka – 85% svetlo, 15% teplo. Existujú rôzne odporúčania, pre žiarovky odporúčam 1 – 2 W na 1 l objemu.

Pre žiarivkové trubice – na 1 dm2 plochy dna minimálne 1W, optimálne  1.5 – 2 W pri nádržiach do výšky 50 cm. Tí čo chcú pestovať rastliny môžu použiť ešte vyššie výkony, avšak potom hrozí vysoká koncentrácia rias. Samozrejme, že to nie je len o wattoch. Záleží na svetelnom toku, na tom akej kvality je dané svetlo, či poskytuje teplú bielu, studenú bielu, modré, červené svetlo, atď. Parametre by mali byť uvedené na trubiciach, odporúčam si to riadne pred kúpou preštudovať. Bežne sa používajú trubice, ktorých je od 3500 – do 25000 Kelvinov. Pre rastlinné akvárium odporúčam teplejšie farby – pod 5000K. Pre bežného akvaristu 6500 K, pre morského akvaristu nad 9300 K. Použiteľnosť trubíc je často u špeciálnych akvaristických trubíc 0.5 – 0.75 roka. To je veľmi krátka doba. Po nej je dobré trubice vymeniť, ich účinnosť klesá až na 50%. Obyčajnejšie trubice, vydržia účinne oveľa dlhšie. Pri všetkých trubiciach, s ktorými som sa doteraz stretol, bola uvedená životnosť 8 000 – 10 000 hodín. Avšak špeciálne trubice nedosiahnu za 0.5 roka 10 000 svetelných hodín a ich výkonnosť pritom rapídne klesá. Iné trubice pri konci životnosti ešte stále majú 80 – 90 % účinnosť. Preferujem trubice Philips, Osram. V každom prípade je dobré mať poruke nejaké náhradné trubice.

Pre vyššiu životnosť trubíc je ideálne mať medzi vypínačom a štartérom predradník. Svetlo sa bude spínať naraz, a výrazne sa predĺži životnosť trubice. Ako alternatíva ku lineárnym žiarivkám – trubiciam je možné použiť aj kompaktné žiarivky. Tie sú napokon dnes už bežne dostupné v hypermarketoch. Ich účinnosť je samozrejme nižšia. Pre akvária vyššie ako 50 cm sa odporúčam tzv. HQI výbojky. Tie sú schopné účinnejšie presvietiť vyšší vodný stĺpec ako žiarivky. Pre to, aby naša nádrž prosperovala je ideálne mať pravidelné, resp. objektívne kontrolovateľné spínanie svetla. Je to lepšie riešenie ako sa spoliehať na ľudský faktor. Komplety s rastlinami by mali mať dostatok svetla počas dňa 12-14 hodín,. Predstava, že stačí poskytovať prosperujúcemu akváriu svetlo iba večer je mylná. sú skôr schopné prispôsobiť sa slabému zdroju osvetlenia ako jeho nedostatočnej dĺžke. Pre optimálne zabezpečenie pravidelnému svetelného režimu sú ideálne spínacie hodiny. Pravidelnosť režimu vplýva výrazne aj na aktivitu a celkové správanie rýb. Niektoré ryby dokonca začnú inak plávať. Je to známe napr. o neónkach. Ak im poskytneme bočné svetlo, ktoré nedopadá zvrchu, tak sa stane, že neónky začnú úplne mimovoľne plávať šikmo. Ako by sa im naklonila zem – snažia ja plávať kolmo na smer dopadajúcich lúčov. Napr. živorodky veľmi rýchlo „ožívajú“ po zasvietení po predchádzajúcej „tme“, cichlidám sa narúša biorytmus a oveľa dlhšie im trvá, než ich „presvedčím“ aby sa aspoň trochu rozplávali. Druhá strana mince je zase fakt, že pri tme nie sú také „slepé“. Napokon sami dobre vieme, že tma a svetlo vplýva výrazne aj na človeka. Problémom je, že spínacie hodiny trpia na vysokú indukčnú záťaž. Najpoužívanejšie žiarivkové trubice majú vysokú indukčnú záťaž, napriek relatívne nízkemu odberu prúdu. Preto odporúčam mechanické spínacie hodiny, alebo preverené digitálne. Mám skúsenosť, že digitálne spínacie hodiny sa často resetovali.


Light is an essential abiotic component that aquarium enthusiasts must consider in their homes. With its significant help, biological, biochemical, and physical processes take place in the aquarium. In the temperate zone where I am located, and probably many of you, the sunlight duration from fall to spring is insufficient. Therefore, providing artificial lighting is necessary. While sunlight is the primary source of energy, it’s not highly desirable in aquariums. In nature, sunlight doesn’t penetrate below the water surface, but in artificial tanks, it often hits the side walls, leading to algae growth on the glass and in the water. Additionally, water currents flow in valleys, which are often cut into the landscape, making it harder for sunlight to penetrate the water.

For these reasons, I recommend placing the aquarium in a darker part of the room and using artificial light during the day. It’s evident that some sunlight will still reach the entire setup. Fish probably wouldn’t enjoy swimming in constant darkness either. Aesthetic and functional aspects also play a role, especially when observing aquarium life. Fish can’t perceive light with their eyes as much as mammals or insects. They mainly sense light through their skin, covering their entire body surface. Excess light in the aquarium leads to green algae, while a lack of light results in brown algae. In the past, incandescent bulbs were used in breeding. However, this practice has been abandoned as they’re more suitable as a heat source than a light source. Compact fluorescent bulbs are a common alternative, but their efficiency is lower.

Fluorescent tubes are preferred for aquariums taller than 50 cm. High-Intensity Discharge (HQI) lamps are recommended for even better penetration in taller tanks. Regular maintenance and replacement of tubes are crucial for optimal performance. Precautions, such as using a ballast before the switch and starter, can extend the life of fluorescent tubes. Having a regular and objectively controllable light schedule is crucial for the aquarium’s well-being. Timers are better than relying on human intervention. Aquarium kits with plants should receive light for 12-14 hours a day for optimal growth. Providing light only in the evening is a misconception. The regularity of the light regime significantly affects the activity and overall behavior of fish. Some fish change their swimming patterns based on the light source’s direction. In conclusion, proper lighting is vital for a thriving aquarium, considering factors like light type, duration, and schedule.


Licht ist eine wesentliche abiotische Komponente, mit der sich der Aquarianer in seiner Wohnung auseinandersetzen muss. Mit seiner erheblichen Hilfe laufen biologische, biochemische und physikalische Prozesse im Aquarium ab. Da die Sonneneinstrahlung im gemäßigten Bereich, in dem ich mich befinde und wahrscheinlich viele von Ihnen, von Herbst bis Frühling unzureichend ist, ist die Bereitstellung künstlicher Beleuchtung notwendig. Während Sonnenlicht die primäre Energiequelle ist, ist es in Aquarien nicht besonders wünschenswert. In der Natur dringt Sonnenlicht nicht unter die Wasseroberfläche, trifft aber in künstlichen Behältern oft auf die Seitenwände, was zu Algenwachstum auf dem Glas und im Wasser führt. Darüber hinaus fließen Wasserströme in Tälern, die oft in die Landschaft geschnitten sind, was es für Sonnenlicht erschwert, ins Wasser einzudringen.

Aus diesen Gründen empfehle ich, das Aquarium in einem dunkleren Teil des Raumes zu platzieren und tagsüber künstliches Licht zu verwenden. Es ist offensichtlich, dass trotzdem etwas Sonnenlicht die gesamte Einrichtung erreicht. Fische würden wahrscheinlich auch nicht gerne in ständiger Dunkelheit schwimmen. Ästhetische und funktionale Aspekte spielen ebenfalls eine Rolle, insbesondere beim Beobachten des Aquariumlebens. Fische können Licht nicht so stark mit ihren Augen wahrnehmen wie Säugetiere oder Insekten. Sie nehmen Licht hauptsächlich durch ihre Haut wahr, die ihre gesamte Körperoberfläche bedeckt. Überschüssiges Licht im Aquarium führt zu grünem Algenwachstum, während Lichtmangel zu braunen Algen führt. In der Vergangenheit wurden Glühlampen zur Zucht verwendet. Diese Praxis wurde jedoch aufgegeben, da sie eher als Wärmequelle denn als Lichtquelle geeignet sind. Kompaktleuchtstofflampen sind eine übliche Alternative, aber ihre Effizienz ist geringer.

Fluoreszierende Röhren werden für Aquarien über 50 cm Höhe bevorzugt. Für noch bessere Durchdringung in höheren Tanks werden Hochdruckentladungslampen (HQI) empfohlen. Regelmäßige Wartung und Austausch der Röhren sind entscheidend für eine optimale Leistung. Vorsichtsmaßnahmen wie die Verwendung eines Vorschaltgeräts vor dem Schalter und dem Starter können die Lebensdauer von Leuchtstoffröhren verlängern. Ein regelmäßiger und objektiv kontrollierbarer Lichtplan ist entscheidend für das Wohlbefinden des Aquariums. Timer sind besser als die Abhängigkeit von menschlichem Eingreifen. Aquariumsets mit Pflanzen sollten für optimales Wachstum 12-14 Stunden am Tag beleuchtet werden. Die Vorstellung, dass es ausreicht, einem prosperierenden Aquarium nur abends Licht zu geben, ist ein Irrtum. Die Regelmäßigkeit des Lichtregimes beeinflusst das Verhalten und die Gesamtbewegung der Fische erheblich. Einige Fische ändern sogar ihre Schwimmuster basierend auf der Richtung der Lichtquelle. Zusammenfassend ist eine ordnungsgemäße Beleuchtung für ein blühendes Aquarium unerlässlich, wobei Faktoren wie Lichttyp, Dauer und Zeitplan zu berücksichtigen sind.

Veda

Obľúbené mobilné aplikácie

Hits: 2716

Here Maps – phone navigation
Waze – phone navigation
Clean Master – sweeper, optimizer
CM Security – antivirus and security software
Maps – Google Maps on the phone, navigation
iMeteo.sk – weather
Windyty – weather, temperature
Zelená vlna – traffic information
Minúta po minúte – N daily
Pravda – Pravda daily
SME – SME daily
TA3 – TA3 television application
Sport7 – sports information
ČT 24 – ČT 24 television application
ČT sport – ČT sport television application
osporte.sk – sports information
WiFi File Transfer – file transfer
FortiClient – VPN client
emhade – Public transportation for some major cities in Slovakia
SHMUDroid – Detailed weather forecasts
Meteoservis Lite – weather, including satellite images, forecasts
WeatherBug – excellent forecasts, temperature maps, wind
iObčan – information about municipalities
TV Program – TV program
a – information about events
Mapy.cz – hiking maps – very useful
ArcGIS – ESRI company maps – recommended
Earth – Google Earth on the phone
ICQ – chatting via ICQ
Facebook – Facebook on the phone
Messenger – chat client for Facebook
Pages Manager – for those managing pages on Facebook
QR Code Reader – QR code reader
ZUNO VIAMO – mobile payment to an account
Noise Meter – measures noise and light intensity
VLC – multimedia player

Nezaradené

Obľúbené odkazy

Hits: 27654