2006-2010, 2010, 2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš, TOP

Spiš

Hits: 2775

Spiš je kraj na seve­re Slo­ven­ska, na východ od Vyso­kých Tatier. Nemec­ky je Spiš Zips (Wiki​pe​dia​.sk), latin­sky Sce­pu­sium, maďar­sky Sze­pes, poľ­sky Spisz. Spiš­skej sto­li­ci vlád­li rody Zápoľ­ských, Tur­zov­cov, Csá­ky­ov­cov (Wiki​pe​dia​.sk). Je to kraj turis­tic­ky a kul­túr­ne atrak­tív­ny. Ponú­ka via­ce­ro národ­ných par­kov: na seve­ro­zá­pa­de regi­ó­nu Tatrans­ký národ­ný park, okrem toho Pie­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Níz­ke Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mes­tá ako Levo­ča, Kež­ma­rok, loka­li­ty Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad, Spiš­ská Sobo­ta. Lyžiar­ske stre­dis­ká Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). V Slo­ven­skom raji sa nachá­dza s dĺž­kou 18.5 km dru­há naj­dl­h­šia jas­ky­ňa na Slo­ven­sku – Stra­te­ná jas­ky­ňa. Okrem toho je zná­ma Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa a jas­ky­ňa Psie die­ry. Kra­so­vé ties­ňa­vy Suchej Belej, Veľ­ké­ho Soko­la sú pova­žo­va­né za najk­raj­šie na Slo­ven­sku (raj​por​tal​.sk). Spiš je regi­ón, kto­rý nie vždy pat­ril k Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). V 11. sto­ro­čí bol Spiš z juhu obsa­dzo­va­ný Uhor­ským a zo seve­ru Poľ­skom krá­ľov­stvom. Do roku 1802 exis­to­va­la Pro­vin­cia X spiš­ských kopij­ní­kov (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), kto­rá poží­va­la výho­dy. Od roku 1726 boli cen­trom pro­vin­cie Bet­la­nov­ce. Kopij­ní­ci boli zema­nia. Uhor­ský kráľ Žig­mund Luxem­bur­ský dal z neskor­šie vznik­nu­tej Pro­vin­cie 24 spiš­ských miest, 13 z nich do poľ­ské­ho zálo­hu, kto­rý trval 360 rokov. Ocit­li sa v ňom napr. Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec. Pred­me­tom zálo­hu bol len eko­no­mic­ký pros­pech. O koniec zálo­hu sa vojen­sky posta­ra­la až v dru­hej polo­vi­ci 18. sto­ro­čia Mária Teré­zia. V roku 1614 sa na Spi­ši kona­la Lute­rán­ska syno­da, tiež nazý­va­ná Spiš­ská syno­da, na kto­rej sa roko­va­lo o pro­tes­tant­skej orga­ni­zá­cii.(Wiki​pe​dia​.sk). Po vzni­ku Čes­ko­slo­ven­ska v roku 1918 malo Poľ­sko územ­né náro­ky na Spiš po rie­ku Pop­rad. Poľ­skí voja­ci boli 8.12.1918 pora­ze­ní pri Kež­mar­ku. V júni 1919 doš­lo opäť k obsa­de­niu Poľ­skom. Do roku 1925 boli tie­to spo­ry (aj na Hor­nej Ora­ve) pomer­ne inten­zív­ne. Opäť roz­ho­re­li v októb­ri 1938 a v máji 1945 (Wiki​pe​dia​.sk). Od 12. sto­ro­čia sem pri­chá­dza­li nemec­kí kolo­nis­ti, od 14. sto­ro­čia vyš­šie polo­hy osíd­ľu­jú Rusí­ni a Ukra­jin­ci, s kto­rý­mi priš­lo aj iné nábo­žen­stvo. Hlad­ným stre­dis­kom Židov bola obec Hun­cov­ce. Od 15. sto­ro­čia tu žijú aj Rómo­via (spis​.sk). Na seve­re Spi­ša, podob­ne aj na Ora­ve a v poľ­skom Spi­ši a Ora­ve žije goral­ská men­ši­na, kto­rá vznik­la v dôsled­ku troch mig­rač­ných vĺn. Poľ­ská vlá­da ich v roku 1918 pova­žo­va­la za Polia­kov (Got­kie­wicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regi­ó­nu vyhna­ní Nemci, tak­mer všet­ci. Etnic­ky nemec­ká je obec Chmeľ­ni­ca pri Sta­rej Ľubov­ni (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš is a regi­on in nort­hern Slo­va­kia, east of the High Tatras. In Ger­man, Spiš is cal­led Zips (Wiki​pe​dia​.sk), in Latin, it’s refer­red to as Sce­pu­sium, in Hun­ga­rian, it’s Sze­pes, and in Polish, it’s Spisz. The Spiš Coun­ty was ruled by the Zápoľ­ský, Tur­zov­ci, and Csá­ky fami­lies (Wiki​pe​dia​.sk). It is a regi­on that is both tou­ris­ti­cal­ly and cul­tu­ral­ly att­rac­ti­ve, offe­ring seve­ral nati­onal parks: Tatrans­ký Nati­onal Park in the nort­hwest, Pie­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, and Low Tatras (Wiki​pe​dia​.sk). Cities like Levo­ča, Kež­ma­rok, sites like Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš Cast­le, and Spiš­ská Sobo­ta. Ski resorts like Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). In Slo­vak Para­di­se, the second-​longest cave in Slo­va­kia, Stra­te­ná Cave, stret­ches for 18.5 km. Other notab­le caves inc­lu­de Dob­šin­ská Ice Cave and Psie Die­ry Cave. The karst gor­ges of Suchá Belá and Veľ­ký Sokol are con­si­de­red the most beau­ti­ful in Slo­va­kia (raj​por​tal​.sk).

Spiš is a regi­on that has­n’t alwa­ys been part of Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). In the 11th cen­tu­ry, Spiš was con­tes­ted by the King­dom of Hun­ga­ry from the south and the King­dom of Poland from the north. Until 1802, the­re exis­ted the Pro­vin­ce X of Spiš spe­ar­men (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), which enjo­y­ed pri­vi­le­ges. From 1726, Bet­la­nov­ce beca­me the cen­ter of the pro­vin­ce. The spe­ar­men were lan­do­wners. King Sigis­mund of Luxem­bourg gran­ted 24 Spiš towns, 13 of them to the Polish pled­ge, which las­ted for 360 years. Towns like Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec were part of the pled­ge, which was only for eco­no­mic bene­fit. The end of the pled­ge was mili­ta­ri­ly secu­red only in the second half of the 18th cen­tu­ry by Maria The­re­sa. In 1614, the Lut­he­ran Synod, also kno­wn as the Spiš Synod, took pla­ce in Spiš, dis­cus­sing Pro­tes­tant orga­ni­za­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš ist eine Regi­on im Nor­den der Slo­wa­kei, öst­lich der Hohen Tat­ra. Auf Deutsch wird Spiš als Zips bez­e­ich­net (Wiki​pe​dia​.sk), auf Late­in als Sce­pu­sium, auf Unga­risch als Sze­pes und auf Pol­nisch als Spisz. Die Spi­šer Stuhl­re­gi­on wur­de von den Fami­lien Zápoľ­ský, Tur­zov­ci und Csá­ky regiert (Wiki​pe​dia​.sk). Es ist eine sowohl tou­ris­tisch als auch kul­tu­rell att­rak­ti­ve Regi­on, die meh­re­re Nati­onal­parks bie­tet: Im Nor­dwes­ten die Tatra-​Nationalpark, dazu Pie­ni­nen, Slo­wa­kis­ches Para­dies und Nie­de­re Tat­ra (Wiki​pe​dia​.sk). Städ­te wie Levo­ča, Kež­ma­rok, Orte wie Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad und Spiš­ská Sobo­ta. Ski­ge­bie­te wie Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). Im Slo­wa­kis­chen Para­dies befin­det sich mit einer Län­ge von 18,5 km die zwe­it­läng­ste Höh­le der Slo­wa­kei – die Stratená-​Höhle. Dane­ben sind die Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa und die Psie Diery-​Höhle bekannt. Die Karstsc­hluch­ten von Suchá Belá und Veľ­ký Sokol gel­ten als die schöns­ten in der Slo­wa­kei (raj​por​tal​.sk).

Spiš ist eine Regi­on, die nicht immer zu der Slo­wa­kei gehör­te (Wiki​pe​dia​.sk). Im 11. Jahr­hun­dert wur­de Spiš von Süden vom König­re­ich Ungarn und von Nor­den vom König­re­ich Polen umkämpft. Bis 1802 exis­tier­te die Pro­vinz X der Spi­šer Spie­ßbür­ger (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), die Pri­vi­le­gien genoss. Ab 1726 wur­de Bet­la­nov­ce das Zen­trum der Pro­vinz. Die Spie­ßbür­ger waren Land­be­sit­zer. König Sigis­mund von Luxem­burg gewä­hr­te 24 Städ­ten in Spiš, von denen 13 an das pol­nis­che Pfand gin­gen und das 360 Jah­re dau­er­te. Städ­te wie Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec waren Teil des Pfan­des, das nur wirts­chaft­li­chen Nut­zen brach­te. Das Ende des Pfan­des wur­de erst in der zwe­i­ten Hälf­te des 18. Jahr­hun­derts durch Maria The­re­sia mili­tä­risch gesi­chert. 1614 fand die Lut­he­ra­nis­che Syno­de, auch als Spi­šer Syno­de bekannt, in Spiš statt und dis­ku­tier­te die pro­tes­tan­tis­che Orga­ni­sa­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).


Spisz to regi­on na półno­cy Sło­wac­ji, na wschód od Wyso­kich Tatr. Po pol­sku jest nazy­wa­ny Spis­zem (Wiki​pe​dia​.sk), po łaci­nie Sce­pu­sium, po węgier­sku Sze­pes, a po sło­wac­ku Spiš. Regi­onem spo­dzie­wa­nej krai­ny turys­tycz­nej i kul­tu­ral­nej, ofe­ru­jącej kil­ka par­ków naro­do­wych: na północ­ny zachód od regi­onu znaj­du­je się Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, oprócz tego Pie­ni­ny, Sło­wac­ki Raj i Niżne Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mias­ta takie jak Levo­ča, Kež­ma­rok, miejs­ca takie jak Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad i Spiš­ská Sobo­ta. Ośrod­ki nar­ciar­skie, takie jak Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). W Sło­wac­kim Raju znaj­du­je się dru­ga co do dłu­go­ści jas­ki­nia na Sło­wac­ji – Jas­ki­nia Stra­te­ná o dłu­go­ści 18,5 km. Oprócz tego zna­ne są Jas­ki­nia Lodu Dob­šin­ská i Jas­ki­nia Psie Die­ry. Wąwo­zy kra­so­we Suchej Belej i Veľ­ké­ho Soko­la uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­ze na Sło­wac­ji (raj​por​tal​.sk).

Spisz to regi­on, któ­ry nie zaws­ze nale­żał do Sło­wac­ji (Wiki​pe​dia​.sk). W XI wie­ku Spisz był oku­po­wa­ny od połud­nia przez Kró­lest­wo Węgier, a od półno­cy przez Kró­lest­wo Pol­skie. Do 1802 roku ist­nia­ła Pro­vinz X spiš­skich rycer­zy (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), cies­ząca się przy­wi­le­ja­mi. Od 1726 roku Bet­la­nov­ce były cen­trum pro­winc­ji. Rycer­ze byli zie­mia­na­mi. Węgier­ski król Zyg­mun­ta Luk­sem­bur­ski przyz­nał 24 mias­tom w Spis­zu, z któ­rych 13 poszło pod pol­skie zastaw, któ­ry trwał 360 lat. Mias­ta takie jak Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec były częścią zasta­wu, któ­ry przy­no­sił kor­zy­ści tyl­ko eko­no­micz­ne. Koniec zasta­wu został zape­wni­ony mili­tar­nie dopie­ro w dru­giej poło­wie XVIII wie­ku przez Marię Tere­sę. W 1614 roku odby­ła się na Spis­zu Syno­da Lute­ra­ńs­ka, zna­na również jako Syno­da Spiš­ska, na któ­rej oma­wia­no orga­ni­zac­ję pro­tes­tanc­ką (Wiki​pe​dia​.sk).


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Stupava

Hits: 6410

Stu­pa­va – men­šie mes­to pri Bra­ti­sla­ve. Zho­dou osu­du som Stu­pa­vu naj­mä v minu­los­ti čas­to nav­šte­vo­val pri prá­ci na svo­jej dip­lo­mov­ke. Počas troch rokov som do Stu­pa­vy a jej oko­lia cho­dil veľ­mi čas­to. Po 14 rokoch som sem zaví­tal s foto­apa­rá­tom a veľ­mi som sa čudo­val ako sa zme­ni­lo cen­trum pri kaštieli.

Mes­to Stu­pa­va sa leží medzi západ­ný­mi svah­mi Malých Kar­pát a juž­nou čas­ťou Záhor­skej níži­ny vo výš­ke 174 met­rov nad morom (stu​pa​va​.sk). Na roz­lo­he 6718 hek­tá­rov, v nad­mor­skej výš­ke 182 met­rov nad morom žilo začiat­kom roku 201610597 oby­va­te­ľov. Nemec­ký názov pre mes­to je Stamp­fen, maďar­ský Stom­fa (Maj­tán, 1998). V kata­stri obce sa nachá­dza časť prí­rod­nej rezer­vá­cie Pod Pajš­tú­nom. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1269. Juž­nú časť Stu­pa­vy tvo­rí Mást, kto­rá je súčas­ťou od roku 1953. Nie­kto­ré čas­ti Más­tu: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Čas­ti mes­ta: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia). 

Stu­pav­ské jaze­ro sa nachá­dza v cen­tre mes­ta, pri kaš­tie­li. Za ním nasle­du­je park. Ten­to park pri­po­mí­na skôr Arbo­ré­tum ako mest­ský park. Baro­ko­vý kaš­tieľ leží na okra­ji v par­ku v his­to­ric­kom cen­tre Stu­pa­vy. Na jeho mies­te stál pôvod­ne vod­ný hrad, kto­rý bol v roku 1280 stre­dis­kom pajš­tún­ske­ho pan­stva. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia ho Pál­fy­ov­ci pre­sta­va­li na ran­no­ba­ro­ko­vý opev­ne­ný kaš­tieľ. Prí­rod­ný park bol zalo­že­ný v roku 1867 Káro­ly­i­ov­ca­mi. V are­áli par­ku bol v minu­los­ti grófs­ky pivo­var, mlyn a nie­koľ­ko ryb­ní­kov (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). V súčas­nos­ti kaš­tieľ slú­ži ako domov seni­orov (stu​pa​va​.sk). V par­ku sa nachá­dza napr. jed­ľa Nord­ma­no­vá, cyp­ruš­tek Lawso­nov, gin­ko dvoj­la­loč­né, boriev­ka čín­ska, ľali­ov­ník tuli­pá­no­kve­tý, sofo­ra japon­ská. Súčas­ťou par­ku je pagaš­ta­no­vá alej (stu​pa​va​.sk). Rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na bol posta­ve­ný v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia ako kos­tol­ný hrad. Čas­to menil svo­ju podo­bu prí­stav­ba­mi (stu​pa​va​.sk). 

Kon­com 18. sto­ro­čia sa v Stu­pa­ve usa­dil džbán­kar­sky maj­ster Šte­fan Putz so zna­los­ťa­mi výro­by habán­skej kera­mi­ky, kto­rá bola polie­va­ná olovnato-​cínovou majo­li­kou (fajan­sou). Jeho nasle­dov­ník­mi sa sta­li Ján a Fer­di­nand Kos­tkov­ci, neskôr Fer­diš Kos­t­ka, kto­rý sa okrem tra­dič­nej tvor­by veno­val aj figu­rál­nej tvor­be, kto­rá ho pre­slá­vi­la. Stal sa prvým národ­ným umel­com his­tó­rii Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Jeho pec je jedi­nou zacho­va­nou habán­skou pecou v stred­nej Euró­pe (stu​pa​va​.sk). V Stu­pa­ve pôso­bil Ján Nálep­ka, spi­so­va­teľ Rudo Moric. V Stu­pa­ve pôso­bí sku­pi­na his­to­ric­ké­ho šer­mu Ursus. V mes­te sa kona­jú via­ce­ré tra­dič­né podu­ja­tia. V mar­ci sa koná Veľ­ko­noč­ná výsta­va kras­líc a výši­viek, v júli Svä­to­ja­kub­ský jar­mok, v augus­te Stu­pav­ské hody, fes­ti­val coun­try hud­by Stu­pav­ský širák a Sláv­nos­ti kapus­ty – Deň zelá. V októb­ri Svä­to­mar­tin­ský jar­mok. V novem­bri Miku­láš­sky jar­mok (Wiki­pe­dia).

Úze­mie Stu­pa­vy bolo osíd­le­né už v dobe bron­zo­vej. Prvý­mi etnic­ky zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Kel­ti (stu​pa​va​.sk). Rima­nia tu zrej­me v obdo­bí mar­ko­man­ských vojen (160180) posta­vi­li men­šiu sta­ni­cu na nevy­so­kej vyvý­še­ni­ne, na kto­rej už pred­tým stá­la ger­mán­ska osa­da. Vzni­kol tu roz­siah­ly dvo­rec, chrá­ne­ný obvo­do­vým múrom 7070 met­rov. Pobyt doka­zu­jú nále­zy zbra­ní, zbyt­ky krúž­ko­vé­ho pan­cie­ra, kera­mi­ka, šper­ky, min­ce, frag­men­ty skle­ných nádob a hos­po­dár­ske nára­die. O Slo­van­skom osíd­le­ní sved­čia nále­zy poh­re­bis­ka s kera­mic­ký­mi pred­met­mi zo 6 . – 9. sto­ro­čia v miest­nej čas­ti Mást. Uhor­ský kráľ Belo IV. v daro­va­cej lis­ti­ne po prvý­krát spo­mí­na Stu­pa­vu v roku 1269 pod náz­vom Ztum­pa. V dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bol na úze­mí Stu­pa­vy vybu­do­va­ný Stu­pav­ský kamen­ný hrad, neskôr zná­my pod menom Pajš­tún ako síd­lo pajš­tún­ske­ho a stu­pav­ské­ho pan­stva. Posled­ní maji­te­lia Káro­ly­i­ov­ci ho opus­ti­li v roku 1945. Miest­ne trho­vis­ko a sláv­ne trhy boli zná­me v celom oko­lí a prá­ve pre túto sku­toč­nosť v mes­teč­ku vznik­la trid­siat­ko­vá sta­ni­ca, kde sa vybe­ral popla­tok za pre­vá­ža­ný tovar v sume troch per­cent z ceny tova­ru. Naj­dô­le­ži­tej­ší­mi plo­di­na­mi boli ľankono­pe, z nich sa liso­va­ním zís­ka­val olej. Mly­ny na liso­va­nie tzv. stu­py boli posta­ve­né na Stu­pav­skom poto­ku (stu​pa​va​.sk). Maďa­ri pre­vza­li toto pome­no­va­nie a ešte za čias Veľ­kej Mora­vy vyslo­vo­va­li názov Stom­fa (čitaj Štom­fa) s nosov­kou, ston­pa. Neskôr vo vývo­ji reči doš­lo k záni­ku nosov­ky a ustá­li­la sa stu­pa. Pri­da­ním kon­cov­ky ava vznik­lo pome­no­va­nie Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Stu­pa­va – a smal­ler town near Bra­ti­sla­va. Fun­ni­ly enough, I used to visit Stu­pa­va quite often, espe­cial­ly in the past, whi­le wor­king on my the­sis. Over three years, I fre­qu­en­ted Stu­pa­va and its sur­roun­dings. After 14 years, I retur­ned with a came­ra and was ama­zed at how the cen­ter around the cast­le has changed.

The town of Stu­pa­va is situ­ated bet­we­en the wes­tern slo­pes of the Small Car­pat­hians and the sout­hern part of the Záhor­ská Lowland at an ele­va­ti­on of 174 meters abo­ve sea level (stu​pa​va​.sk). Cove­ring an area of 6,718 hec­ta­res, with an alti­tu­de of 182 meters abo­ve sea level, it had a popu­la­ti­on of 10,597 at the begin­ning of 2016. The Ger­man name for the town is Stamp­fen, and in Hun­ga­rian, it’s Stom­fa (Maj­tán, 1998). The vil­la­ge­’s cadas­tral ter­ri­to­ry inc­lu­des a part of the natu­ral reser­ve Pod Pajš­tú­nom. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1269. The sout­hern part of Stu­pa­va inc­lu­des Mást, which beca­me part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Parts of the town: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia).

Stu­pa­va Lake is loca­ted in the town cen­ter, near the cast­le. Fol­lo­wing it is a park that resem­bles more of an arbo­re­tum than an urban park. The Baro­que cast­le lies on the edge of the park in the his­to­ri­cal cen­ter of Stu­pa­va. Ori­gi­nal­ly, the­re was a water cast­le on its site, which beca­me the cen­ter of the Pajš­tún esta­te in 1280. In the mid-​17th cen­tu­ry, the Pál­fys rebu­ilt it into an ear­ly Baro­que for­ti­fied cast­le. The natu­ral park was estab­lis­hed in 1867 by the Káro­ly­is. The park area used to hou­se a Coun­t’s bre­we­ry, mill, and seve­ral ponds (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). Cur­ren­tly, the cast­le ser­ves as a seni­or home (stu​pa​va​.sk). In the park, you can find, for exam­ple, Nord­mann fir, Lawso­n’s cyp­ress, gink­go bilo­ba, Chi­ne­se juni­per, tulip tree, Japa­ne­se pago­da tree. The park also fea­tu­res a chest­nut alley (stu​pa​va​.sk). The Roman Cat­ho­lic Church of St. Step­hen was built in the mid-​14th cen­tu­ry as a church cast­le. It often chan­ged its appe­a­ran­ce due to exten­si­ons (stu​pa​va​.sk).

In the late 18th cen­tu­ry, the mas­ter potter Šte­fan Putz sett­led in Stu­pa­va, brin­ging with him the kno­wled­ge of making Haban cera­mics cast with lead-​tin gla­ze (faien­ce). His suc­ces­sors were Ján and Fer­di­nand Kos­tkov­ci, later Fer­diš Kos­t­ka, who, in addi­ti­on to tra­di­ti­onal potte­ry, also enga­ged in figu­ra­ti­ve art that made him famous. He beca­me the first nati­onal artist in the his­to­ry of Cze­cho­slo­va­kia. His kiln is the only pre­ser­ved Haban kiln in Cen­tral Euro­pe (stu​pa​va​.sk). Stu­pa­va was also home to Ján Nálep­ka, wri­ter Rudo Moric. The his­to­ri­cal fen­cing group Ursus ope­ra­tes in Stu­pa­va. Seve­ral tra­di­ti­onal events take pla­ce in the town. In March, the­re is an Eas­ter exhi­bi­ti­on of eggs and embro­ide­ries, in July St. James’ Fair, in August Stu­pa­va fes­ti­vi­ties, the Stu­pa­va Coun­try Music Fes­ti­val, and Cab­ba­ge Fes­ti­vi­ties – Cab­ba­ge Day. In Octo­ber, the­re is St. Mar­ti­n’s Fair in Novem­ber, St. Nicho­las’ Fair (Wiki­pe­dia).

The ter­ri­to­ry of Stu­pa­va was sett­led in the Bron­ze Age. The first eth­ni­cal­ly kno­wn inha­bi­tants were Celts (stu​pa​va​.sk). The Romans like­ly built a smal­ler sta­ti­on on a low ele­va­ti­on here during the Mar­co­man­nic Wars (160180), whe­re a Ger­ma­nic sett­le­ment alre­a­dy sto­od. An exten­si­ve cour­ty­ard, pro­tec­ted by a 7070 meter wall, was estab­lis­hed. Arti­facts found inc­lu­de wea­pons, remains of ring armor, cera­mics, jewel­ry, coins, frag­ments of glass ves­sels, and agri­cul­tu­ral tools. Sla­vic sett­le­ment evi­den­ce inc­lu­des a burial ground with cera­mic items from the 6th9th cen­tu­ries in the local Mást dis­trict. Hun­ga­rian King Belo IV men­ti­oned Stu­pa­va for the first time in 1269 in a dona­ti­on deed, cal­ling it Ztum­pa. In the second half of the 13th cen­tu­ry, the Stu­pa­va Sto­ne Cast­le was built, later kno­wn as Pajš­tún, the seat of the Pajš­tún and Stu­pa­va esta­tes. The last owners, the Káro­ly­is, aban­do­ned it in 1945. The local mar­ket and famous fairs were kno­wn throug­hout the regi­on, lea­ding to the estab­lish­ment of a cus­toms sta­ti­on in the town whe­re a three per­cent fee was col­lec­ted for tran­s­por­ted goods. The most impor­tant crops were flax and hemp, from which oil was extrac­ted by pre­ssing. Mills for pre­ssing, cal­led stu­py,” were built on the Stu­pa­va Stre­am (stu​pa​va​.sk). Hun­ga­rians adop­ted this name and even during the times of Gre­at Mora­via pro­noun­ced the name Stom­fa (pro­noun­ced Štom­fa) with a nasal sound, ston­pa. Later, in the evo­lu­ti­on of lan­gu­age, the nasal sound disap­pe­a­red, and stu­pa” sta­bi­li­zed. Adding the suf­fix ava” resul­ted in the name Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Vodné nádrže, Záhorácke, Záhorie

Lozorno

Hits: 2317

Lozor­no sa nachá­dza na juho­zá­pa­de Slo­ven­ska, 24 km od Bra­ti­sla­vy, v blíz­kos­ti západ­ných sva­hov Malých Kar­pát, v regi­ó­nie Záho­rie (lozor​no​.sk). Leží v nad­mor­skej výš­ke 188 met­rov nad morom. Na plo­che 44.79 km2 tu žije 3 022 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). V obci sa nachá­dza Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny z Ale­xan­drie z roku 1630. Baro­ko­vá Kapl­n­ka svä­té­ho Ven­de­lí­na je z roku 1729 (lozor​no​.sk). V minu­los­ti tu bola les­ná želez­ni­ca, kto­rej sto­py sa však ťaž­ko hľa­da­jú. Bola sta­va­ná po roku 1918, zanik­la v 30-​tych rokoch 20. sto­ro­čia (lozor​no​.sk). Nad Lozor­nom sa nachá­dza vod­ná nádrž, z kto­rej vyte­ká Suchý potok (lozor​no​.sk). Pri tej­to nádr­ži je situ­ova­né Múze­um his­to­ric­kých vozi­diel, v pries­to­roch býva­lých kasár­ní (lozor​no​.sk). Z Lozor­na pochá­dza cyk­lis­ta Anton Tkáč (Wiki­pe­dia).

His­tó­ria Lozor­na je spo­je­ná s hra­dom Pajš­tún. V roku 1280 ho gróf Ruge­rius začal opra­vo­vať. Talian­skí, morav­skí a slo­ven­skí maj­stri opra­vu­jú­ci hrad, zača­li prvé osíd­ľo­va­nie Lozor­na. Avšak obec sa prvý krát spo­mí­na až v roku 1438 ako Eze­larn. Toto pome­no­va­nie ja najp­rav­de­po­dob­nej­šie odvo­de­né on nemes­ké­ho Esel, čo zna­me­ná somár. Somá­re sa pou­ží­va­li obchod­ník­mi na pre­pra­vu tova­ru. Ďal­ším his­to­ric­kým náz­vom je Zor­no. Lozor­no sa v stre­do­ve­ku dyna­mic­ky roz­ví­ja­la aj vďa­ka kolo­nis­tom z Rakús­ka a po roku 1526, pri­sťa­ho­val­com z Chor­vát­ska. Oby­va­te­lia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, liso­va­niu ole­ja, tkáč­stvu, pes­to­va­niu vini­ča, cho­vu ťaž­ných zvie­rat, pále­niu váp­na a dre­ve­né­ho uhlia. V rokoch 19701973 bola pop­ri obci vybu­do­va­ná diaľ­ni­ca Bra­ti­sla­va – Malac­ky. Vzni­kol oddy­cho­vý are­ál na Koša­ris­kách a na Kamen­nom mly­ne (lozor​no​.sk).


Lozor­no is situ­ated in the sout­hwest of Slo­va­kia, 24 km from Bra­ti­sla­va, near the wes­tern slo­pes of the Small Car­pat­hians, in the Záho­rie regi­on (lozor​no​.sk). It lies at an ele­va­ti­on of 188 meters abo­ve sea level. With an area of 44.79 km², the vil­la­ge is home to 3,022 resi­dents (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge hosts the Church of St. Cat­he­ri­ne of Ale­xan­dria, dating back to 1630, and the Baro­que Cha­pel of St. Wen­de­lin, built in 1729 (lozor​no​.sk). In the past, the­re was a forest rai­lway in Lozor­no, but tra­ces of it are chal­len­ging to find. It was cons­truc­ted after 1918 and disap­pe­a­red in the 1930s (lozor​no​.sk). Abo­ve Lozor­no, the­re is a reser­vo­ir, and the Dry Stre­am flo­ws from it (lozor​no​.sk). The Muse­um of His­to­ri­cal Vehic­les is loca­ted near this reser­vo­ir, in the pre­mi­ses of for­mer bar­racks (lozor​no​.sk). The cyc­list Anton Tkáč hails from Lozor­no (Wiki­pe­dia).

The his­to­ry of Lozor­no is lin­ked to Pajš­tún Cast­le. In 1280, Count Ruge­rius began its recons­truc­ti­on, and Ita­lian, Mora­vian, and Slo­vak mas­ters wor­king on the cast­le ini­tia­ted the first sett­le­ment of Lozor­no. Howe­ver, the vil­la­ge is first men­ti­oned in 1438 as Eze­larn, like­ly deri­ved from the Ger­man Esel, mea­ning don­key. Don­ke­ys were used by tra­ders for tran­s­por­ting goods. Anot­her his­to­ri­cal name is Zor­no. In the Midd­le Ages, Lozor­no expe­rien­ced dyna­mic deve­lop­ment, also thanks to colo­nists from Aus­tria and, after 1526, immig­rants from Cro­atia. The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, oil pre­ssing, wea­ving, vine cul­ti­va­ti­on, draught ani­mal bre­e­ding, lime bur­ning, and char­co­al pro­duc­ti­on. From 1970 to 1973, the Bratislava-​Malacky hig­hway was built near the vil­la­ge. A rec­re­a­ti­onal area was estab­lis­hed at Koša­ris­ká and Kamen­ný Mlyn (lozor​no​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Lamač – mestská časť Bratislavy

Hits: 2289

V Lama­či sa nachá­dza Kapl­n­ka svä­tej Rozá­lie zo 17. sto­ro­čia. Posta­vi­li ju v rokoch 16801682 z vďač­nos­ti, že sa skon­čil mor z rokov 16781679 (Wiki­pe­dia). Mno­hí meš­ťa­nia vte­dy utiek­li do Rakús­ka a na Mora­vu. Iní sa usa­dzo­va­li v pro­vi­zór­nych domoch v blíz­kych lesoch a vinoh­ra­doch, nie­kto­rí býva­li dokon­ca na lodiach spus­te­ných na Dunaj. Počas tej­to epi­dé­mie v zomre­lo v samot­nej Bra­ti­sla­ve viac ako 12 000 ľudí. Obchod­ný život tak­mer zani­kol, ľudia trpe­li hla­dom, lebo pre nepretr­ži­té daž­de nedoz­re­la úro­da (lamac​.sk). Kapl­n­ka je zasvä­te­ná svä­tej Rozá­lii, pat­rón­ke – ochran­ky­ni pro­ti moru. Za celý ten čas boli nut­né len drob­né opra­vy a výme­nu krí­ža, do kto­ré­ho začiat­kom 20. sto­ro­čia udrel blesk. 4. sep­tem­ber je dňom sviat­ku svä­tej Rozá­lie, vte­dy sa tu koná­va­li celé sto­ro­čia púte až do 2. sve­to­vej voj­ny, v prie­be­hu kto­rej tej­to zvyk zani­kol. V súčas­nos­ti sa v ten­to deň kona­jú hody a slú­ži sláv­nost­ná omša (Wiki­pe­dia). Objekt je vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku bol objekt 23. októb­ra 1963 (pamiat​ky​.sk).


In Lamač, the­re is the Cha­pel of Saint Rosa­lia from the 17th cen­tu­ry. It was built bet­we­en 1680 and 1682 out of gra­ti­tu­de for the end of the pla­gue from 1678 to 1679 (Wiki­pe­dia). Many citi­zens fled to Aus­tria and Mora­via during that time. Others sett­led in makes­hift hou­ses in near­by forests and vine­y­ards, and some even lived on boats laun­ched on the Danu­be. More than 12,000 peop­le died in Bra­ti­sla­va alo­ne during this epi­de­mic. Tra­de almost disap­pe­a­red, and peop­le suf­fe­red from hun­ger due to the unri­pe har­vest cau­sed by con­ti­nu­ous rains (lamac​.sk). The cha­pel is dedi­ca­ted to Saint Rosa­lia, the pat­ro­ness against the pla­gue. Throug­hout the years, only minor repairs and the repla­ce­ment of the cross, struck by light­ning in the ear­ly 20th cen­tu­ry, were neces­sa­ry. Sep­tem­ber 4th is the feast day of Saint Rosa­lia, and pilg­ri­ma­ges were held here for cen­tu­ries until World War II, during which this tra­di­ti­on cea­sed. Cur­ren­tly, fes­ti­vi­ties and a solemn mass take pla­ce on this day (Wiki­pe­dia). The object was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment on Octo­ber 23, 1963 (pamiat​ky​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 2640

Krem­ni­ca je baníc­ke mes­to, v kto­rom sa od 10. sto­ro­čia ťaží zla­to a strieb­ro. Jeho nemec­ké pome­no­va­nie je Krem­nitz, maďar­ské Kör­möc­bá­nya, latin­ské Crem­ni­cium. Na roz­lo­he 43.13 km2 tu žije 5 356 oby­va­te­ľov. Leží v Krem­nic­kých vrchoch v sever­nej čas­ti Teko­va. Od roku 1328 je slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Bola pre­zý­va­ná aj ako Zla­tá Krem­ni­ca. Min­cov­ňa v Krem­ni­ci je naj­star­šou min­cov­ňou na sve­te, fun­gu­je dodnes od roku 1328 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Krem­ni­ci je z roku 1328. His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, Kremb­ni­cia. Na začiat­ku 15. sto­ro­čia žilo v Krem­ni­ci asi v 250 domoch 3 000 oby­va­te­ľov. V 15. a 16. sto­ro­čí sa povr­cho­vé ložis­ká vyčer­pa­li a ban­ská ťaž­ba zača­la upa­dať. V 18. sto­ro­čí tu pôso­bi­li vo väč­šom počte želia­ri, baní­ci, tesá­ri, čiž­má­ri, deb­ná­ri, klo­buč­ní­ci, ková­či, murá­ri, zámoč­ní­ci, mäsia­ri, zlat­ní­ci, súken­ní­ci, kraj­čí­ri, kožuš­ni­ci, gar­bia­ri, šev­ci, min­cia­ri, kra­má­ri. V roku 1880 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie zrú­te­ním sta­rých šácht a štôl­ní. Do začiat­ku 20. sto­ro­čia mali v mes­te pre­va­hu Nemci (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 2. časť). Krem­nic­ké zla­té duká­ty – flo­ré­ny, pat­ri­li k naj­hod­not­nej­ším min­ciam v Euró­pe. Vyra­zi­li ich 21.5 mili­ó­nov (mint​.sk). Mest­ský hrad je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Kar­ner – rotun­da svä­té­ho Ondre­ja z 13. sto­ro­čia. Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny je dolo­že­ný zo 14. sto­ro­čia. Gotic­ká socha Mado­ny je zo začiat­ku 16 sto­ro­čia. Špi­tál­sky kos­tol svä­tej Alž­be­ty je z kon­ca 14. sto­ro­čia. Baro­ko­vá kláš­tor fran­tiš­ká­nov s kos­to­lom je zo 17. sto­ro­čia. Neskôr bol roz­ší­re­ný o lore­tán­sku kapl­n­ku. V 15. sto­ro­čí vznik­la v Krem­ni­ci cir­kev­ná kniž­ni­ca. V roku 1739 kniž­ni­ca fran­tiš­ká­nov. Nachá­dza­jú sa v nej aj prvo­tla­če z Nemec­ka a Talian­ska. V kniž­ni­ci a archí­ve rím­sko­ka­to­líc­kej fary sú stre­do­ve­ké ruko­pis­né kóde­xy zo 14. a 15. sto­ro­čia. Aj mno­hé ďal­šie kniž­ni­ce obsa­hu­jú veľ­mi cen­né tla­če. V Krem­ni­ci sa zacho­va­li ban­ské dvoj­pod­laž­né domy z kon­ca 17. a začiat­ku 18. sto­ro­čia. V 16. a 17. sto­ro­čí tu vyrá­ba­li orga­ny Matej Burian a Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Neďa­le­ko od Krem­ni­ce sa nachá­dza­jú rekre­ač­né stre­dis­ká Skal­ka a Kra­hu­le. Bie­la sto­pa sú pre­te­ky v bežec­kom lyžo­va­ní s boha­tou his­tó­ri­ou. Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Kata­rí­na napá­ja ter­mál­ny pra­meň, kto­ré­ho voda je mier­ne rádi­oak­tív­na a sil­ne mine­ra­li­zo­va­ná. Tep­lo­ta vody pri výto­ku je 36°C, má lie­čeb­né účin­ky (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia mes­ta boli okrem domá­cich aj z Talian­ska, Bavor­ska, Rakús­ka, Sliez­ska a Čiech (min­cia­ri z Kut­nej Hory) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca sa sta­la jed­ným z cen­tier býva­lých nemec­kých jazy­ko­vých ostro­vov na stred­nom Slo­ven­sku, kto­ré sa až v 20. sto­ro­čí zača­li nazý­vať Hau­er­land. Medzi osob­nos­ti mes­ta pat­rí: pro­zaik Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, spi­so­va­teľ Jozef Cíger-​Hronský, herec Ladi­slav Chu­dík, hus­lis­ta Peter Micha­li­ca, bas­ket­ba­lis­ta Sta­ni­slav Kro­pi­lák, cho­dec Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), hudob­ný skla­da­teľ Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Usku­toč­ňu­je sa tu via­ce­ro ume­lec­kých a špor­to­vých podu­ja­tí. Krem­nic­ké gagy je európ­sky fes­ti­val humo­ru a sati­ry, kto­rý sa koná kon­com augus­ta od roku 1980. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou je hudob­ný fes­ti­val Pet­ra Micha­li­cu. Krem­nic­ký hrad­ný organ je medzi­ná­rod­ný orga­no­vý fes­ti­val, kto­rý sa koná od roku 1996 v kos­to­le svä­tej Kata­rí­ny. Krem­nic­ká Baš­ta je folk­o­vý a akus­tic­ký fes­ti­val. Cecho­vé hody sú novým podu­ja­tím poria­da­ným od roku 2009 (Wiki­pe­dia). Ďal­ším podu­ja­tím je Bel­lov fes­ti­val dycho­vých hudieb (visitk​rem​ni​ca​.com).


Krem­ni­ca is a mining town that has been extrac­ting gold and sil­ver sin­ce the 10th cen­tu­ry. Its Ger­man name is Krem­nitz, Hun­ga­rian Kör­möc­bá­nya, and Latin Crem­ni­cium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inha­bi­tants. It is situ­ated in the Krem­ni­ca Moun­tains in the nort­hern part of Tekov. Sin­ce 1328, it has been a free roy­al town and was also kno­wn as Gol­den Krem­ni­ca. The Krem­ni­ca Mint is the worl­d’s oldest con­ti­nu­ous­ly ope­ra­ting mint, func­ti­oning sin­ce 1328 (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Krem­ni­ca dates back to 1328. His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, and Kremb­ni­cia. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, Krem­ni­ca had around 3,000 inha­bi­tants living in about 250 hou­ses. As sur­fa­ce depo­sits were dep­le­ted in the 15th and 16th cen­tu­ries, sur­fa­ce mining dec­li­ned. In the 18th cen­tu­ry, vari­ous crafts­men and pro­fes­si­onals such as blacks­miths, miners, car­pen­ters, cobb­lers, coopers, hat­ters, locks­miths, but­chers, golds­miths, tai­lors, fur­riers, tan­ners, sho­ema­kers, min­ters, and shop­ke­e­pers wor­ked in the town. In 1880, an eart­hqu­ake cau­sed the col­lap­se of old shafts and gal­le­ries. Until the ear­ly 20th cen­tu­ry, Ger­mans were the majo­ri­ty in the town (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, Part 2). Krem­ni­ca­’s gold ducats – flo­rins were among the most valu­ab­le coins in Euro­pe, with 21.5 mil­li­on pie­ces min­ted (mint​.sk). The Muni­ci­pal Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). The Kar­ner – Rotun­da of St. Andrew from the 13th cen­tu­ry, the Church of St. Cat­he­ri­ne docu­men­ted from the 14th cen­tu­ry, and the Got­hic Madon­na sta­tue from the ear­ly 16th cen­tu­ry are notab­le his­to­ri­cal sites. The Hos­pi­tal Church of St. Eli­za­beth dates back to the late 14th cen­tu­ry, and the Baro­que Fran­cis­can Monas­te­ry with a church is from the 17th cen­tu­ry, expan­ded later with a Lore­to cha­pel. In the 15th cen­tu­ry, a church lib­ra­ry was estab­lis­hed in Krem­ni­ca, fol­lo­wed by the Fran­cis­can lib­ra­ry in 1739. The­se lib­ra­ries con­tain incu­na­bu­la from Ger­ma­ny and Ita­ly. The church lib­ra­ry and archi­ves of the Roman Cat­ho­lic parish hou­se medie­val manusc­ript codi­ces from the 14th and 15th cen­tu­ries. Many other lib­ra­ries in Krem­ni­ca also hou­se valu­ab­le prints. Two-​story mining hou­ses from the late 17th and ear­ly 18th cen­tu­ries are still pre­ser­ved. In the 16th and 17th cen­tu­ries, organs were craf­ted by Matej Burian and Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Rec­re­a­ti­onal resorts Skal­ka and Kra­hu­le are loca­ted near Krem­ni­ca. Bie­la sto­pa is a cross-​country ski­ing com­pe­ti­ti­on with a rich his­to­ry. The Kata­rí­na Ther­mal Pool is supp­lied by a ther­mal spring with slight­ly radi­oac­ti­ve and high­ly mine­ra­li­zed water, kno­wn for its the­ra­pe­utic effects, with a tem­pe­ra­tu­re of 36°C at the out­let (Wiki­pe­dia). Besi­des locals, resi­dents of Krem­ni­ca inc­lu­ded peop­le from Ita­ly, Bava­ria, Aus­tria, Sile­sia, and Bohe­mia (min­ters from Kut­ná Hora) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca beca­me one of the cen­ters of the for­mer Ger­man lan­gu­age islands in cen­tral Slo­va­kia, col­lec­ti­ve­ly kno­wn as Hau­er­land, a term that emer­ged in the 20th cen­tu­ry. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the pro­se wri­ter Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, wri­ter Jozef Cíger-​Hronský, actor Ladi­slav Chu­dík, violi­nist Peter Micha­li­ca, bas­ket­ball pla­y­er Sta­ni­slav Kro­pi­lák, race­wal­ker Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), and com­po­ser Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Seve­ral artis­tic and spor­ting events take pla­ce in Krem­ni­ca. Krem­nic­ké gagy is a Euro­pe­an fes­ti­val of humor and sati­re held sin­ce 1980 at the end of August. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou is a music fes­ti­val ini­tia­ted by Peter Micha­li­ca. Krem­nic­ký hrad­ný organ is an inter­na­ti­onal organ fes­ti­val held sin­ce 1996 in the Church of St. Cat­he­ri­ne. Krem­nic­ká Baš­ta is a folk and acous­tic fes­ti­val. Cecho­vé hody is a new event orga­ni­zed sin­ce 2009 (Wiki­pe­dia). Anot­her event is the Bel­lov Fes­ti­val of brass bands (visitk​rem​ni​ca​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post