2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Matejovec – krajina na úpätí Myjavských Karpát

Hits: 4608

Prvá zmien­ka o Mate­jov­ci je z roku 1678, kedy sa mal v Cha­lu­pách usa­diť Matej s rodi­nou. Dnes tu žije trva­lo 480 oby­va­te­ľov (matej​to​vec​.eu). Mate­jo­vec vďa­ka svoj­mu prí­rod­né­mu pro­stre­diu a typic­kých domov zo začiat­ku 20. sto­ro­čia láka fil­má­rov. V roku 1980 sa tu natá­čal film Naja­tý klaun. V réžii Sta­ni­sla­va Pár­nic­ké­ho sa tu pred­sta­vi­li Petr Čepek, Milan Lasi­ca, Zden­ka Stu­den­ko­vá, Dušan Kap­rá­lik, Ľudo­vít Kró­ner a ďal­ší. V roku 1981 film Prí­pad Evy Bur­do­vej (Július Pán­tik, Mária Krá­ľo­vi­čo­vá, Ivan Kri­vo­sud­ský). V roku 1986 film Hriech (reži­sér Miloš Pie­tor, her­ci Leopold Haverl, Zde­na Grú­be­ro­vá, Dag­mar Sanit­ro­vá, Ivan Gogál, Ivan Raj­niak …). V roku 2000 film Kra­jin­ka reží­ro­val Mar­tin Šulík her­cov ako Cson­gor Kas­sai, Peter Bzdúch, Marián Labu­da, Anna Šiš­ko­vá, Doro­ta Nvo­to­vá (matej​to​vec​.eu).


The first men­ti­on of Mate­jo­vec dates back to 1678 when Matej and his fami­ly were sup­po­sed to sett­le in Cha­lu­py. Today, it is home to a per­ma­nent popu­la­ti­on of 480 resi­dents (matej​to​vec​.eu). Mate­jo­vec, with its natu­ral envi­ron­ment and typi­cal ear­ly 20th-​century hou­ses, att­racts film­ma­kers. In 1980, the film Naja­tý klaun” was shot here. Direc­ted by Sta­ni­slav Pár­nic­ký, the cast inc­lu­ded Petr Čepek, Milan Lasi­ca, Zden­ka Stu­den­ko­vá, Dušan Kap­rá­lik, Ľudo­vít Kró­ner, and others. In 1981, the film Prí­pad Evy Bur­do­vej” was fil­med (Július Pán­tik, Mária Krá­ľo­vi­čo­vá, Ivan Kri­vo­sud­ský). In 1986, the film Hriech” was made (direc­tor Miloš Pie­tor, actors Leopold Haverl, Zde­na Grú­be­ro­vá, Dag­mar Sanit­ro­vá, Ivan Gogál, Ivan Raj­niak…). In 2000, the film Kra­jin­ka,” direc­ted by Mar­tin Šulík, fea­tu­red actors such as Cson­gor Kas­sai, Peter Bzdúch, Marián Labu­da, Anna Šiš­ko­vá, and Doro­ta Nvo­to­vá (matej​to​vec​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Spišská Sobota – unikátna súčasť Popradu

Hits: 3154

Spiš­ská Sobo­ta je dnes súčas­ťou Pop­ra­du. Je to veľ­mi pek­né mies­to, neveľ­ké, ale o to kraj­šie. Na nie­kto­rých domoch sú zacho­va­né typic­ké spiš­ské strechy.

V 12. sto­ro­čí vznik­la trho­vá osa­da Spiš­ská Sobo­ta, zrej­me na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka. Od posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia pat­ri­la k Spo­lo­čen­stvu spiš­ských Sasov. His­to­ric­ké náz­vy: Forum Sab­bat­hae, Sanc­tus Geor­gius, Mons Sanc­ti Geor­gii, Georgn­berg (spso​bo​ta​.szm​.com). Prí­cho­dom sas­kých Nemcov sa Spiš­ská Sobo­ta sta­la význam­ným mes­tom. Mest­ské prá­va má ude­le­né od roku 1271 od krá­ľa Šte­fa­na V.. Bola hos­po­dár­skym, admi­ni­stra­tív­nym stre­dis­kom, síd­lom cechov, obcho­dov, kul­tú­ry. Tak­mer celý stre­do­vek tu žilo 750900 oby­va­te­ľov. V roku 1545 požiar zni­čil tak­mer polo­vi­cu námes­tia a vežu kos­to­la. V roku 1775 zho­re­lo celé mes­to, ale zno­vu sa posta­vi­lo. V 20. sto­ro­čí naras­ta­la výstav­ba aj počet oby­va­te­ľov. Od roku 1950 je Mest­skou pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou. Archi­tek­to­nic­ký a urba­nis­tic­ký ráz Spiš­skej Sobo­ty je rene­sanč­ný od roku 1775. Hlav­ný oltár Kos­to­la svä­té­ho Jura­ja je die­lom maj­stra Pav­la z Levo­če. Zná­mi rodá­ci: hoke­jis­ti Ľuboš Bar­teč­ko, Peter Bon­dra, Rado­slav Suchý (spso​bo​ta​.szm​.com). V 17. sto­ro­čí tu žila rez­bár­ska rodi­na Gros­sov­cov, sochá­ri Frid­rich a Ján Bro­koff. Medzi ďal­ších pat­ria: his­to­rik a špe­cia­lis­ta na goti­ku Anton Cyril Glatz, ces­to­va­teľ Tibor Szé­ke­ly (spso​bo​ta​.szm​.com), herec Ján Gal­lo­vič (Wiki​pe​dia​.sk). Od roku 1946 je Spiš­ská Sobo­ta mest­skou čas­ťou mes­ta Pop­rad (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš­ská Sobo­ta is now part of Pop­rad. It is a very char­ming pla­ce, not lar­ge in size but all the more beau­ti­ful. Some hou­ses still retain the typi­cal Spiš roofs.

In the 12th cen­tu­ry, the mar­ket sett­le­ment of Spiš­ská Sobo­ta emer­ged, like­ly on the site of an older for­ti­fi­ca­ti­on. From the last third of the 13th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Com­mu­ni­ty of Spiš Saxons. His­to­ri­cal names inc­lu­de Forum Sab­bat­hae, Sanc­tus Geor­gius, Mons Sanc­ti Geor­gii, Georgn­berg (spso​bo​ta​.szm​.com). With the arri­val of Saxon Ger­mans, Spiš­ská Sobo­ta beca­me a sig­ni­fi­cant town. It was gran­ted town pri­vi­le­ges in 1271 by King Step­hen V. It ser­ved as an eco­no­mic, admi­ni­stra­ti­ve cen­ter, and the seat of guilds, tra­de, and cul­tu­re. Almost the enti­re medie­val peri­od saw a popu­la­ti­on of 750 – 900 inha­bi­tants. In 1545, a fire des­tro­y­ed almost half of the squ­are and the church tower. In 1775, the enti­re town bur­ned down, but it was rebu­ilt. In the 20th cen­tu­ry, both cons­truc­ti­on and popu­la­ti­on num­bers grew. Sin­ce 1950, it has been a Muni­ci­pal Monu­ment Reser­ve. The archi­tec­tu­ral and urban cha­rac­ter of Spiš­ská Sobo­ta has been Renais­san­ce sin­ce 1775. The main altar of the Church of St. Geor­ge is the work of Mas­ter Paul of Levo­ča. Famous nati­ves inc­lu­de hoc­key pla­y­ers Ľuboš Bar­teč­ko, Peter Bon­dra, Rado­slav Suchý (spso​bo​ta​.szm​.com). In the 17th cen­tu­ry, the car­ving fami­ly Gros­sov­cov lived here, sculp­tors Frid­rich and Ján Bro­koff. Other notab­le indi­vi­du­als inc­lu­de his­to­rian and Got­hic spe­cia­list Anton Cyril Glatz, tra­ve­ler Tibor Szé­ke­ly (spso​bo​ta​.szm​.com), and actor Ján Gal­lo­vič (Wiki​pe​dia​.sk). Sin­ce 1946, Spiš­ská Sobo­ta has been a dis­trict of the city of Pop­rad (Wiki​pe​dia​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

Hits: 5065

Kru­pi­na je na pol­ces­te medzi Ban­skou Bys­tri­cou a Šaha­mi a medzi Zla­tý­mi Morav­ca­mi a Lučen­com. Je to his­to­ric­ké mes­to ležia­ce na pome­dzí Štiav­nic­kých vrchov a Kru­pin­skej pla­ni­ny. Na okra­ji his­to­ric­ké­ho regi­ó­nu sied­mich stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest. V lis­ti­nách sa spo­mí­na už od 12. sto­ro­čia. V roku 1244 zís­ka­lo mest­ské výsa­dy a sta­lo sa slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom (Ras­ti­slav Sabu­cha). V Kru­pi­ne, nemec­ky Karp­fen, maďar­sky Kor­po­na žilo v roku 2005 7 812 oby­va­te­ľov. Leží v nad­mor­skej výš­ke 262 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia ENG). Oko­lie Kru­pi­ny bolo osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej. V stre­do­ve­ku sem priš­li Slo­vá­ci. Kru­pi­na pat­rí medzi naj­star­šie mes­tá na Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). Plno­hod­not­né stre­do­ve­ké mes­to z Kru­pi­ny vytvo­ri­li nemec­kí kolo­nis­ti, kto­rí priš­li do tej­to oblas­ti kon­com 12. a začiat­kom 13. sto­ro­čia. V roku 1241 mes­to spus­to­ši­li Tatá­ri. Neskôr mes­to ohro­zo­va­li Tur­ci, aj pre­to boli vybu­do­va­né stráž­ne veže – var­tov­ky, z kto­rých sa tá na vrchu Stra­ža­vár zacho­va­la (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč). Pod­zem­né chod­by sú tak­mer pod celým his­to­ric­kým cen­trom. Zrej­me sa v nich pri­már­ne skla­do­va­li potra­vi­ny. Veľ­ké piv­ni­ce vyvo­lá­va­jú množ­stvo otá­zok, v jed­nej z nich, pod sta­rou rad­ni­cou, muči­li bosor­ky. Prá­ve tu upá­li­li naj­viac stríg na našom úze­mí. Tra­du­je sa, že posled­nú bosor­ku v Euró­pe upá­li­li v roku 1741 prá­ve v Kru­pi­ne. V mes­te sa nachá­dza­jú tzv. Turec­ké stud­ne – vyte­sa­né otvo­ry do ska­ly, mož­no stud­ne z kto­rých Tur­ci napá­ja­li kone (Dag­mar Teliš­čá­ko­vá). Po roku 1989 malo mes­to ako jed­no z prvých miest na Slo­ven­sku káb­lo­vú tele­ví­ziu a miest­ne tele­víz­ne vysie­la­nie. Zača­li vychá­dzať Hon­tian­ske novi­ny (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč).

Z Kru­pi­ny pochá­dza spi­so­va­teľ a kňaz Karol Bra­xa­to­ris, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, pro­zaič­ka, redak­tor­ka a pub­li­cis­t­ka Ele­na Maróthy-​Šoltésová, herec Viliam Poló­nyi. Pôso­bil tu hudob­ný skla­da­teľ Eugen Suchoň, spi­so­va­teľ Jozef Cíger Hron­ský (Wiki​pe​dia​.sk), štu­do­val tu Marián Labu­da (Miro­slav Lukáč).


Kru­pi­na is situ­ated hal­fway bet­we­en Ban­ská Bys­tri­ca and Šahy and bet­we­en Zla­té Morav­ce and Luče­nec. It is a his­to­ri­cal town loca­ted on the bor­der of the Štiav­nic­ké Vrchy and Kru­pin­ská Pla­ni­na regi­ons, on the edge of the his­to­ric regi­on of the seven Cen­tral Slo­vak mining towns. It is men­ti­oned in docu­ments from the 12th cen­tu­ry. In 1244, it gai­ned town pri­vi­le­ges and beca­me a free roy­al town (Ras­ti­slav Sabu­cha). In Kru­pi­na, kno­wn as Karp­fen in Ger­man and Kor­po­na in Hun­ga­rian, the­re were 7,812 inha­bi­tants in 2005. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 262 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia ENG). The sur­roun­dings of Kru­pi­na were inha­bi­ted in the youn­ger Sto­ne Age, and Slo­vaks sett­led here in the medie­val peri­od. Kru­pi­na is among the oldest towns in Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). Ger­man colo­nists who arri­ved in the late 12th and ear­ly 13th cen­tu­ries sha­ped Kru­pi­na into a fully-​fledged medie­val town. In 1241, the town was devas­ta­ted by the Tatars. Later, it faced thre­ats from the Turks, lea­ding to the cons­truc­ti­on of guard towers, one of which, on Stra­ža­vár Hill, still stands today (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč). Under­ground tun­nels extend bene­ath almost the enti­re his­to­ri­cal cen­ter, like­ly used pri­ma­ri­ly for sto­ring food. Lar­ge cel­lars rai­se many ques­ti­ons; in one of them, bene­ath the old town hall, alle­ged wit­ches were tor­tu­red. It is said that the last witch in Euro­pe was bur­ned at the sta­ke in Kru­pi­na in 1741. The city is home to the so-​called Tur­kish Wells — car­ved ope­nings into the rock, possib­ly wells from which the Turks wate­red the­ir hor­ses (Dag­mar Teliš­čá­ko­vá). After 1989, the city was among the first in Slo­va­kia to have cab­le tele­vi­si­on and local tele­vi­si­on bro­ad­cas­ting. The Hon­tian News­pa­pers began to be pub­lis­hed (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč).

Notab­le indi­vi­du­als from Kru­pi­na inc­lu­de wri­ter and priest Karol Bra­xa­to­ris, poet Andrej Slád­ko­vič, pro­se wri­ter, edi­tor, and pub­li­cist Ele­na Maróthy-​Šoltésová, actor Viliam Poló­nyi. The music com­po­ser Eugen Suchoň, wri­ter Jozef Cíger Hron­ský (Wiki​pe​dia​.sk), and actor Marián Labu­da stu­died in Kru­pi­na (Miro­slav Lukáč).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post