2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

Hits: 1387

Súľovské skaly sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk). Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli kosti jaskynného medveďa a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky Sokoliar Tomáš. Lokalita Súľova bola podľa povesti kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné brány, na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov „súľovský zlepenec“ (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com). 

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie flóra ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný Pulsatilla subslavica, horcokvet Clusiov Ciminalis clusii, prvosienka holá Primula auricula, soldanelka karpatská Soldanella carpatica, zvonček maličký Campanula cochlearifolia, hmyzovník muchovitý Ophrys insectifera, hmyzovník Holubyho Ophrys holubyana, vstavač bledý Orchis pallens, kruštík tmavočervený Epipactis atrirubens, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, prilbovka červená Cephalanthera rubra (sulov.com), Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar Falco tinnunculus, ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj výr skalný Bubo bubo, krkavec Corvus corax, myšiarka ušatá Asio otus, včelár lesný Pernis apivorus (sulov.com)V hlbokých lesoch žije bocian čierny Ciconia nigra (sulov.com). Vyskytuje sa tu rys ostrovid Lynx lynx, jašterica múrová a obyčajná Lacerta muralis, Lacerta agilis, slepúch lámavý Anguis fragilis, salamandra škvrnitá Salamandra salamandra, fúzač alpský Rosalia alpina, jasoň červenooký Parnassius apollo. Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický Atypus muralis, ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt pimprlík Geyerov Vertigo geyeri poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

Súľovský hrad, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (Peter Kaclík). Jeho staršie pomenovanie bolo Rohach, Roháč. Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše zemetrasenie v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Braunsberg – vrch nad Hainburgom

Hits: 2614

Braunsberg je kopec nad Hainburgom. Je z neho pekný výhľad na Bratislavu, hrad Devín.

Najstaršie významné osídlenie Braunsbergu je z doby halštatskej, v 7. až 6. storočí pred naším letopočtom. Kedysi bol osídlený Keltmi. Na západnej strane kopca je napodobenina strážnej keltskej veže (Haratíková). Je jedným z troch keltských hradísk v oblasti Uhorskej brány. Vrch dosahuje 376 metrov nad morom. Devín ako ďalšie hradisko sa nachádza necelé 2 km severovýchodne. Najvýznamnejším bolo oppidum na Bratislavskom hrade. Predpokladá sa, že hradiská vybudovali pred 2000 rokmi Bójovia (Urban). Na Braunsbergu často chodia modelári so svojimi modelmi lietať. Je zaujímavé sledovať túto ich vášeň.

Literatúra

Ausgrabungen am Braunsberg, in: Otto Helmut Urban, Katalog: Archaeologie in Hainburg, Ausstellung im Wienertor-Museum, Wien 1990, 13-20.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2009, 2010, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Staré mesto Bratislavy

Hits: 1502

Staré mesto je najkrajšia mestská časť mesta Bratislava. Dýcha v ňom ešte história a kultúra

Na ploche 9.6 km2 tu žije 41 086 obyvateľov (staremesto.sk). 

Odkazy

Dóm Svätého Martina

Trojloďový gotický kostol patrí k najväčším gotickým sakrálnym stavbám na Slovensku. Bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Začali ho stavať na začiatku 14. storočia, vysvätený bol v r. 1452. Veža kostola bola postavená súčasne s troma loďami kostola, bola súčasťou mestského opevnenia a slúžila k obrane mesta. Jej celková výška dosahuje 85 m a na vrchole ju uzatvára pozlátená poduška s rozmermi 2 x 2 m a na nej 1 m vysoká kópia uhorskej kráľovskej koruny vážiaca 300 kg. V rokoch 1563 – 1830 bol dóm svedkom korunovácií uhorských kráľov. Korunovali tu 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek (bratislava.sk). Po nedávnej rekonštrukcii korunu už naspäť nevrátili.

Michalská brána

Je jediná zachovaná brána stredovekého mestského opevnenia. Pôvodne gotická brána, ktorou do mesta vstupovala diaľková cesta z Moravy, sa spomína až v roku 1411, postavili ju však už v prvej polovici 14. storočia. V rokoch 1511- 13 bola zvýšená o osembokú nadstavbu a v rokoch 1753 – 58 prestavaná do súčasnej podoby, kedy bola na vrchol 51 metrov vysokej barokovej veže umiestnená socha svätého Michala. Pri zosilňovaní mestského opevnenia bol k veži pristavaný ochranný barbakán. V súčasnosti sa vo veži nachádza expozícia zbraní a mestského opevnenia (bratislava.sk).

Primaciálny palác

Tento klasicistický palác je jednou najreprezentatívnejších palácových stavieb v Bratislave. V rokoch 1778-81 bol postavený pre ostrihomského arcibiskupa Jozefa Bathyányho. V atike strechy sa nachádzajú alegorické sochy a vázy. Na vrchole tympanóna je umiestnený erb Jozefa Bathyányho a kardinálsky klobúk vážiaci 150 kg. V tympanóne sa dnes miesto pôvodnej fresky nachádza mozaika. Sošky anjelov nad balkónom v centrálnej časti fasády držia dve písmená I – Iusticia = spravodlivosť a C – Clementia = Láskavosť – osobné heslo kardinála. Vo vstupnej hale paláca po pravej strane sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca tzv. Bratislavský (Prešporský) mier, dokument, ktorý tu bol podpísaný 26. decembra 1805 po bitke Troch cisárov pri Slavkove. Na nádvorí je paláca renesančná fontána svätého Juraja a v rohu nádvoria je vchod do kaplnky svätého Ladislava. Na poschodí sa nachádza Zrkadlová sieň, ktorá bola svedkom podpísania Bratislavského mieru v roku 1805 medzi napoleonovským Francúzskom a Habsburgovským Rakúskom po bitke pri Slavkove. V roku 1848 tu kráľ Ferdinand I. podpísal dokument o zrušení poddanstva v Uhorsku. V reprezentačných priestoroch sú umiestnené zbierky Galérie mesta Bratislava s unikátnou zbierkou šesť tapisérií zo 17. storočia zobrazujúcich tragickú lásku Héra k Leandrovi, z anglickej kráľovskej tkáčovne v Mortlake. Palác je od roku 1903 majetkom mesta a v súčasnosti sídlom primátora mesta (bratislava.sk). V Zrkadlovej sieni Priamciálneho paláca sa konajú zasadnutia mestského zastupiteľstva.

Fontána Svätého Juraja s drakom

Podľa legendy bol Juraj dôstojník rímskej armády. Jedného dňa prišiel do mesta, ktoré tyranizoval drak. Drak sa sprvu uspokojil s každodenným prísunom dobytka, neskôr však začal vyžadovať mladé dievčiny. Zúfalí ľudia vyberali obete žrebovaním. Juraj prišiel do mesta, keď padol žreb na kráľovskú dcéru. Zabil draka kopijou a stal sa symbolom rytiera, ktorý víťazí nad zlom (bratislava.sk).

Stará radnica

v 14. storočí stál na mieste dnešnej starej radnice dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých susediacich meštianskych domov na Hlavnom námestí a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami. Po zemetrasení v roku 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu. V roku 1912 bolo pristavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria a v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia. Veža radnice plnila obranný charakter. Pri pohľade na vežu z Hlavného námestia nájdete na nej viaceré pozoruhodnosti – na sokli sa nachádza tabuľka s dátumom Február 1850, ktorá pripomína výšku vody pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta. Vľavo od gotického okna sa na úrovni 1. poschodia nachádza zamurovaná delová guľa pripomínajúca útoky napoleonských vojsk v roku 1809. Na nároží veže stojí socha Madony z roku 1676. Z ochozu veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia i nariadenia mestskej rady. Na fasáde napravo od renesančného arkiéra si môžete všimnúť fresku starého muža – úžerníka z roku 1533. Mestské múzeum je jedným z najstarších múzeí v strednej Európe, bolo založené v roku 1868. V rohu nádvoria je vchod do expozícii feudálnej justície a histórie mesta. Na arkádovom renesančnom nádvorí sa v lete konajú koncerty a divadelné predstavenia (bratislava.sk).

Rolandova fontána pred Starou radnicou – kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda. V dolnej časti piliera sa nachádza menšia mušľovitová nádrž do ktorej strieka voda z papúľ rýb držaných postavičkami – tzv. puti. Voda sa do fontány pôvode privádzala dreveným potrubím. Fontána vznikla z praktických dôvodov v čase, kedy bol v meste citeľný nedostatok vody ako priama reakcia na veľký požiar, ktorý vypukol práve počas korunovačnej slávnosti Maximiliána a spustošil veľkú časť domov v meste. Predpokladá sa, že autor na soche Rolanda zobrazil práve tvár vtedajšieho panovníka (bratislava.sk).

Modrý kostolík – Kostol Svätej Alžbety

Jednoloďový secesný kostolík svätej Alžbety s valcovitou vežou bol postavený v rokoch 1910-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Kostol postavila firma Pittel a Brausewetter, ktorá pilotne do architektúry kostola zabudovala železobetónové konštrukcie, ktoré nesú klenbu kostola ako aj organový chór. Pôdorys kostola nadväzuje na tradičné slohy, z ktorých boli prevzaté aj mnohé prvky. Úplne nová je však úprava omietky s bohatými výrezmi napodobňujúce orientálnu ornamentiku. Ústredným prvkom čelnej fasády kostola je mozaika s postavou svätej Alžbety držiacej v plášti ruže. Ruže sú i základným prvkom ornamentiky interiéru kostola. Lechner touto stavbou vytvoril nový maďarský národný architektonický štýl. Zasvätenie kostolíka svätej Alžbete reflektovalo aj na maďarské národnostné cítenie. Svätá Alžbeta bola domáca uhorská svätica z kráľovského rodu Arpádovcov (narodila sa pravdepodobne na Bratislavskom hrade) a kostolík mal byť aj akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (Sissi), manželky Františka Jozefa I. (bratislava.sk).

Slavín

Pamätník a cintorín 6845 vojakov Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta počas 2. svetovej vojny. Areálu dominuje pamätník s obradnou miestnosťou a 39,5 m vysokým stĺpom, na vrchole ktorého sa nachádza 12,5 metra vysoká socha sovietskeho vojaka od Alexandra Trizuljaka. Cintorín, ktorý vytvára 6 masových hrobov a 283 individuálnych hrobov padlých vojakov. V areáli sa nachádzajú diela aj mnohých ďalších významných sochárov, ako napr. Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. Slavín je národná kultúrna pamiatka (bratislava.sk).

Reduta

Redute je svojou bohatou členitosťou a dekoratívnosťou neskorým prejavom eklektizmu. Bola tradičným miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení a rôznych zhromaždení bratislavského obyvateľstva. Dnes je sídlom Slovenskej filharmónie (bratislava.sk).

Grassalkovichov palác

Rokokový palác, je jedným z najvydarenejších záhradných palácov v meste. Postavili ho po roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha, vtedajšieho predsedu uhorskej komory. Súčasťou paláca je i pre verejnosť prístupná záhrada. Dnes v paláci sídli prezident Slovenskej republiky (bratislava.sk).

Slovenské národné divadlo – historická budova

Pôvodne na mieste SND stálo tzv. Stavovské divadlo postavené v rokoch 1774 až 1776. Budova slúžila obecenstvu s viacerými neskoršími úpravami až do roku 1884, teda viac než sto rokov. Po nešťastných požiaroch divadelných budov v iných mestách, najmä však po požiari divadla vo Viedni (1881), sa aj mesto Prešporok rozhodlo pre novú divadelnú budovu. Tú postavili v rokoch 1885 až 1886. Prevádzku v novej budove otvorili 22. septembra 1886 predstavením opery Bánk Bán od skladateľa Ferenca Erkela, ktorý sám prvé predstavenie dirigoval. V novej budove sa ešte aj po prvej svetovej vojne hralo aj po maďarsky, aj po nemecky. Postupne sa na jej javisko dostali aj herci spoločnosti Slovenského národného divadla. V dlhej histórii divadla vystupovali na jeho doskách najvýznamnejšie osobnosti svetovej opernej scény ako F. Šaľjapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Capuccili, R. Reznikov, J. Obrazcovová, tanečníci M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev a mnohí iní. V súčasnosti v ňom sídlo opera a balet. Odchovala mnoho významných osobností opernej scény, ako napr. Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, ktorí vystupovali na najznámejších svetových scénach (bratislava.sk).

Ganymedova fontána pred Slovenským národným divadlom pochádza z roku 1888. Orol s chlapcom – to je Zeus premenený na dravca a odnášajúci krásneho chlapca Ganymeda na Olymp do sídla bohov. Obvod kamennej nádrže fontány lemujú korytnačky, žaby a raky a podopierajú ju postavičky štyroch detí, ktoré držia štyri druhy dunajských rýb – kapra, sumca, zubáča a šťuku. Z papulí rýb strieka voda a padá do nádrže (bratislava.sk).

Stará tržnica

Na mieste Starej tržnice pôvodne stála bašta, ktorá od 15. stor. patrila k mestskému opevneniu. V r. 1910 tam postavili budovu v eklektickom štýle – prvú bratislavskú krytú tržnicu, ktorá slúžila až do r. 1960. Potom táto technická pamiatka roky chátrala, no po rekonštrukcii dokončenej r. 1999 opäť funguje ako tržnica. Pred tržnicou sa nachádza fontána Lev s erbom, ktorú zložili zo súčastí starších fontán a renovovali ju v roku 1937 (bratislava.sk).

Južné mesto

Pri Dunaji vyrástlo nedávno – v rokoch 2009 – 2010 tzv. Južné mesto. Eurovea, promenáda …


Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Doliny, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Typ

Manínska tiesňava

Hits: 2122

Manínska úžina získala zákonnú ochranu v roku 1967. Od roku 1994 nesie pomenovanie Manínska tiesňava ako národná prírodná rezervácia. Vznikla epigeneticky zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového brala. Vznikla hlboká a úzka tiesňava (Jozef Cyprich). Postupné zarezávanie Manínskeho potoka rozdelilo manínske bradlo na Veľký a Malý Manín. Územie formovali fluviokrasové procesy, vďaka ktorým tu vznikli rôzne formy podzemného aj povrchového krasu. Na úbočiach Manínov je zdokumentovaných 40 jaskýň (Informačná tabuľa). Vírivý pohyb väčších skalných úlomkov obrusoval v stenách krútňavové kotly a obrie hrnce, z ktorých najmohutnejšie sú v prvých vrátach. Vznikali skalné útvary, ktoré nesú dnes tieto názvy: Kačacia skala, Veža nad úžinou, Tisia veža, Dračí hrebeň, Jašteričí hrebeň, Slnečné steny s Líščím kuloárom, Manínska stráž, Stratené veže, Skala nad Rozprávkovou lúčkou, Ostrá, Posledná. Pukliny v skalách Manínov hlboké až 16 metrov vytvorili mnohé jaskyne. Na severozápadnom úpätí vyviera niekoľko minerálnych prameňov. Je najužšou tiesňavou na Slovensku, cez ktorú bola vybudovaná cesta. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Tiesňava je necelý kilometer dlhá a na niektorých miestach veľmi úzka. Najužšie miesto bolo v minulosti pre vozy neprejazdné. V roku 1933 bola odstrelená časť  brala a bola vybudovaná asfaltka (Pajger).

Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien umožňuje výskyt horských druhov rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške (Informačná tabuľa). Skalné steny sú miestami 400 metrov vysoké. Zo strmých svahov je dno doliny často zasypávané snehovými lavínami. Sneh sa v tônistých polohách pomaly topí, niekedy vydrží až do mája (pxcentrumpb.sk). Rastie tu napr. Pulsatilla slavica, Primula auricula subsp. hungarica, Aurinia saxatilis, Aster alpinus, Dianthus praecox, Jovibarba globifera subsp. hirta, Cortusa matthioli, Aconitum firmus subsp. moravicum, Ophrys holubyana, Phyllitis scolopendrium. Z fauny je tu zastúpený napr.: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Bubo bubo, Coronela austriaca (Jozef Cyprich). Vládnu tu rôzne mikroklimatické podmienky – výslnné stanovištia poskytujú biotop pre teplomilné druhy. Vlhké tienisté miesta sú zasa priestorom pre horské chladnomilnejšie druhy (manin.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post