Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Príroda, Poľsko, Hory, Hory, Biotopy, Fotografie

Czarna Gora

skala
Hits: 2045

je obec v Poľsku, z ktorej je nádherný výhľad Vysoké Tatry.

Czarna Góra patrí do v Malopoľskom vojvodstve (Wikipedia), leží pri rieke Białka, približne 18 km od Zakopaneho (Mapy.com). často navštevujú okolitú prírodu a , ktoré poskytujú rozmanité a Tatranského masívu. (lake.com). Czarna Góra je jednou z dedín poľskej časti Spiša, ktoré bolo v minulosti silne ovplyvnené slovenskou kultúrou – pred II. svetovou vojnou tu žila prevažne slovenská komunita a obec bola súčasťou Uhorska (v rokoch 1939–1945 dokonca pripojená k Slovensku) (Wikipedia).

Czarna Góra is a village in offering a beautiful view of the High Tatras.

Czarna Góra belongs to the Bukowina Tatrzańska area in the Lesser Poland Voivodeship (). lies along the Białka River, approximately 18 km from (.com). Tourists often visit the surrounding natural landscapes and mountain areas, which provide diverse panoramas and scenic views of the massif (lake.com). Czarna Góra is one of the villages in the Polish part of , a region that was historically strongly influenced by Slovak culture – before World War II, the population was predominantly Slovak, and the village was part of the Kingdom of Hungary (between 1939 and 1945 it was even annexed to ) (Wikipedia).

Czarna Góra to wieś w Polsce, z której roztacza się piękny widok na Wysokie.

Czarna Góra należy do obszaru Bukowina Tatrzańska w województwie małopolskim (Wikipedia). Leży nad rzeką Białką, około 18 km od Zakopanego (Mapy.com). Turyści często odwiedzają okoliczną przyrodę i tereny górskie, które oferują zróżnicowane panoramy oraz malownicze widoki na masyw Tatr (lake.com). Czarna Góra jest jedną z miejscowości polskiej części Spisza, regionu, który w przeszłości był silnie związany z kulturą słowacką – przed II wojną światową zamieszkiwała ją głównie ludność słowacka, a wieś należała do Królestwa Węgier (w latach 1939–1945 była nawet przyłączona do Słowacji) (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Zamagurie, Biotopy, Fotografie, Doliny, Doliny

Lesnica je krásne miesto na Zamagurí

skala
Hits: 2932

Ráno v Lesnici začína hmlou, ktorá sa ako tichý dych Dunajca vkráda do dolín a obopína siluety lesov. Z hôr sa vynárajú ostré , ktoré sa strácajú v závoji oblakov. Hmla sa prevaľuje ponad kopce, akoby zakrývala dávnych generácií. Z drsnej horskej prechádza do otvorenej polí a lúk. Tu už nepanuje dramatická hmla, ale slnečný : , žlté lány a biele , ktoré sa roztrúsili po úbočiach. Lesnica je kontrastov – dráma hôr a jemnosť polí, tvrdosť skál a . Kto sem príde, odchádza s pocitom, že sa dotkol niečoho pradávneho a pravdivého.

Lesnica je horská obec v severovýchodnom Slovensku, v okrese Stará Ľubovňa, pri hranici s Poľskom. Nachádza sa na úpätí Malých Pienin vo výške približne 485 m nad morom a rozprestiera sa na ploche asi 14,6 km². Údaje z roku 2024 evidujú približne 490 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297. Obec sa nachádza v najsevernejšej oblasti Pieninského národného parku (Wikipedia). Lesnica vznikla vďaka šoltýskym kolonistom v 13. storočí, prvýkrát je doložená v listine z roku 1297, keď bola územie udelené a osídlené (Rafting Pieniny).

Dominantou je archanjela zo 16. storočia vybudovaný na gotických základoch, v radovej zástavbe s postrannými vstupnými bránami a drevenice z hrubých brvien. Zachovalo sa aj niekoľko goralských stavebných pamiatok. Otvorenie pešieho priechodu v roku 1996 ponúka turistom možnosť poznať aj krásy susedného poľského územia. Šoltýsi z Toporca založili časť obce, ktorá sa dodnes nazýva . Popri nej existovala v 15. storočí už aj . V 19. storočí Lesnicu často navštevovali , ktorí prechádzali medzi Smerdžonkou () a Szczawnicou. V období 1938-1939 prináležala Poľsku. Zachovalo sa tu veľa povestí viažucich sa k Pieninám a v obci sa ešte čiastočne nosí menej zdobený goralský kroj (https://eastslovakia.szm.com/). V stredoveku sa Lesnica rozčlenila na Malú a Veľkú Lesnicu podľa majetkoprávnych sporov. V 16. storočí prevzali správu kláštorní rehoľníci z Červeného Kláštora (Rafting Pieniny). Obyvatelia sa tradične živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a remeslami – spracovaním dreva, rezbárstvom a tkaním. V minulosti pracovali v lesoch (pieniny.sk). V Lesnici sa dodnes zachovala tradičná goralská – drevenice z hrubých brvien, zariadenia z kamenných pivníc aj nekropola rodinných pamiatok. Dodržiavajú sa aj miestne goralské kroje (pieniny.sk).

Lesnica ponúka ideálne podmienky pre prírodné zážitky a turistiku – leží na konci turistických trás raftingových splavov na drevených pltiach, ktoré vedú cez prielom Dunajca. Trasa siaha od až po obec Lesnica (11 km), druhá variant z Červeného Kláštora má dĺžku 9 km (travelguide.sk). je zaujímavý prírodný kaňon hlboký až 300 m s krasovými útvarmi priamo pri Lesnici (Wikipedia). Medzi obľúbené patrí chodník „Prielomom Dunajca na “ aj trasa „Malými Pieninami“ (Lesnica – – ) (travelguide.sk). V okolí sa nachádza bohatá v rámci Pieninského národného parku (sk.wikipedia.org).

Smerom na od Lesnice sa krajina postupne otvára z tiesňavy Prielomu Dunajca do podhoria Spišskej Magury a ďalej k Ľubovnianskej vrchovine. Tento priestor má charakter kopaníc a lúk s roztrúsenými hospodárskymi usadlosťami. Južne od obce sa svahy rozbiehajú do menších poľnohospodárskych plôch, pasienkov a lúčnych enkláv, ktoré sú oddelené pásmi lesov. Typické sú goralmi udržiavané s množstvom kvetov a horských bylín (pieniny.sk). V nižších častiach prevládajú bukové a jedľové lesy, ktoré prechádzajú do zmiešaných porastov. Nad Lesnicou vystupujú kopce s nadmorskou výškou 700 – 900 m, z ktorých sa otvárajú pohľady na celé Zamagurie. Krajina poskytuje na Pieniny zozadu – od Lesnického sedla je možné vidieť ostré vápencové bralá, zatiaľ čo na juhu sa dvíhajú a Levočské . Za jasného počasia sa z hrebeňov nad Lesnicou dá zazrieť aj Vysoké Tatry (rafting-pieniny.sk). Dodnes sú badateľné stopy tradičného hospodárenia – terasové , a . Krajina má stále pôvodný horský charakter, bez väčších zásahov modernej . Lesnica tak pôsobí ako prechod medzi drsnými Pieninami a miernejším Spišom (pieniny.sk).

Morning in Lesnica begins with fog, which, like the silent breath of the , seeps into the valleys and wraps around the silhouettes of the forests. From the mountains emerge sharp contours that vanish into the veil of clouds. The mist rolls over the hills as if it were covering the secrets of past generations. From the harsh mountain scenery, the land transforms into an open mosaic of fields and meadows. Here the dramatic fog no longer reigns, but a sunny calm: green slopes, yellow fields, and white wooden cottages scattered along the hillsides. Lesnica is a land of contrasts – the drama of the mountains and the softness of the fields, the hardness of the rocks and the gentleness of the mists. Whoever comes here leaves with the feeling of having touched something ancient and true.

Lesnica is a mountain village in northeastern Slovakia, in the Stará Ľubovňa district, near the Polish border. It lies at the foot of the Little Pieniny at an altitude of approximately 485 m above sea level and covers an area of about 14.6 km². In 2024, it had about 490 inhabitants. The written record of the village dates back to 1297. The village is located in the northernmost area of the Pieniny National Park (). Lesnica was founded thanks to the šoltýs colonists in the 13th century, first mentioned in a charter of 1297 when the land was granted and settled ( Pieniny).

The dominant landmark of the village is the Church of St. Michael the Archangel from the 16th century, built on Gothic foundations, row houses with side entrance gates, and log houses made of massive beams. Several Goral architectural monuments have been preserved. The opening of the pedestrian crossing Lesnica– in 1996 offers tourists the opportunity to discover the beauty of the neighboring Polish territory. The šoltýs family Gorgey of founded part of the village, which is still called Stará Lesnica (Old Lesnica). Alongside it, Nová Lesnica (New Lesnica) already existed in the 15th century. In the 19th century, Lesnica was frequently visited by spa guests passing between Smerdžonka (Červený Kláštor) and Szczawnica. In the period 1938–1939, it belonged to . Many legends connected with the Pieniny have been preserved here, and a simpler version of the traditional Goral costume is still partly worn (eastslovakia.szm.com). In the Middle Ages, Lesnica was divided into Malá and due to property disputes. In the 16th century, the administration was taken over by monks from Červený Kláštor (Rafting Pieniny). The inhabitants traditionally lived from agriculture, shepherding, and crafts – woodworking, carving, and weaving. In the past, villagers worked in the forests (pieniny.sk). Traditional Goral architecture has been preserved in Lesnica – wooden log houses, stone cellars, and a family necropolis. Local Goral costumes are still worn (pieniny.sk).

Lesnica offers ideal conditions for nature experiences and tourism – it lies at the end of rafting routes on wooden rafts through the Dunajec Gorge. The route from Majer to Lesnica measures 11 km, and another variant from Červený Kláštor is 9 km (travelguide.sk). The Lesnica Gorge is an interesting natural canyon up to 300 m deep with karst formations directly by the village (Wikipedia). Among the popular trails are the path “Through the Dunajec Gorge to the Haligovské Rocks” and the route “Through the Little Pieniny” (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). Rich fauna and flora are found in the surroundings within the Pieniny National Park (sk.wikipedia.org).

South of Lesnica, the landscape gradually opens from the Dunajec Gorge into the foothills of the and further to the Ľubovňa Highlands. This area is characterized by scattered settlements, fields, and meadows. South of the village, the slopes spread into smaller agricultural areas, pastures, and meadows, separated by belts of forest. Typical are the Goral-managed meadows with many flowers and mountain herbs (pieniny.sk). In the lower areas prevail beech and fir forests, which transition into mixed woodlands. Above Lesnica rise hills with altitudes of 700–900 m, offering views of all of Zamagurie. The landscape provides beautiful views of the Pieniny from the rear – from the Lesnica saddle it is possible to see sharp limestone cliffs, while to the south the Spiš Magura and the Levoča Hills rise. In clear weather, the High Tatras can be seen from the ridges above Lesnica (rafting-pieniny.sk). Traces of traditional farming – terraced fields, wooden barns, and shepherd’s huts – are still visible. The landscape retains its original mountain character, without major modern urbanization. Lesnica thus acts as a transition between the rugged Pieniny and the gentler Spiš (pieniny.sk).

Poranek w Lesnicy zaczyna się mgłą, która niczym cichy oddech Dunajca wkrada się w i otula sylwetki lasów. Z gór wyłaniają się ostre kontury, które znikają w zasłonie chmur. Mgła przewala się ponad wzgórzami, jakby zakrywała tajemnice dawnych pokoleń. Z surowej, górskiej scenerii krajobraz przechodzi w otwartą mozaikę pól i łąk. Tu już nie panuje dramatyczna mgła, lecz słoneczny spokój: zielone zbocza, żółte łany i białe drewniane rozsiane po stokach. Lesnica to kraina kontrastów – dramat gór i łagodność pól, twardość skał i miękkość mgieł. Każdy, kto tu przybędzie, odchodzi z poczuciem, że dotknął czegoś pradawnego i prawdziwego.

Lesnica to górska wieś w północno-wschodniej Słowacji, w powiecie Stará Ľubovňa, przy granicy z Polską. Leży u podnóża Małych Pienin, na wysokości około 485 m n.p.m., i zajmuje powierzchnię około 14,6 km². W 2024 roku liczyła około 490 mieszkańców. Pierwsza wzmianka pisemna o wsi pochodzi z 1297 roku. Wieś znajduje się w północnej części Pienińskiego Parku Narodowego (Wikipedia). Lesnica powstała dzięki kolonistom sołtysim w XIII wieku, po raz pierwszy wspomniana w dokumencie z 1297 roku, gdy nadano i zasiedlono te ziemie (Rafting Pieniny).

Dominantą wsi jest kościół św. Michała Archanioła z XVI wieku, wzniesiony na gotyckich fundamentach, domy w zabudowie szeregowej z bocznymi bramami wejściowymi i drewniane chaty z grubych bali. Zachowało się również kilka zabytków architektury góralskiej. Otwarcie w 1996 roku przejścia pieszego Lesnica–Szczawnica daje turystom możliwość poznania piękna sąsiedniego, polskiego terytorium. Sołtysi Gorgeyowie z Toporca założyli część wsi, która do dziś nazywa się Stara Lesnica. Obok niej już w XV wieku istniała Nowa Lesnica. W XIX wieku Lesnicę często odwiedzali kuracjusze przechodzący między Smerdżonką (Czerwony Klasztor) a Szczawnicą. W latach 1938–1939 należała do Polski. Zachowało się tu wiele legend związanych z Pieninami, a we wsi nadal częściowo nosi się skromniejszy strój góralski (eastslovakia.szm.com). W średniowieczu Lesnica została podzielona na Małą i Wielką Lesnicę z powodu sporów majątkowych. W XVI wieku zarząd przejęli mnisi z Czerwonego Klasztoru (Rafting Pieniny). Mieszkańcy tradycyjnie zajmowali się rolnictwem, pasterstwem i rzemiosłem – obróbką drewna, rzeźbiarstwem i tkactwem. W przeszłości mieszkańcy pracowali w lasach (pieniny.sk). W Lesnicy zachowała się tradycyjna architektura góralska – drewniane chaty z grubych bali, kamienne piwnice oraz nekropolia rodzinnych pamiątek. Nadal pielęgnuje się miejscowe stroje góralskie (pieniny.sk).

Lesnica oferuje idealne warunki do kontaktu z przyrodą i turystyki – leży na końcu tras spływu Dunajcem na drewnianych tratwach. Trasa z Majera do Lesnicy ma 11 km, druga wariant z Czerwonego Klasztoru ma 9 km (travelguide.sk). Przełom Potoku Lesnickiego to interesujący naturalny wąwóz o głębokości do 300 m z formami krasowymi tuż przy wsi (Wikipedia). Do ulubionych należy szlak „Przełomem Dunajca na Haligowskie Skały” oraz trasa „Małymi Pieninami” (Lesnica – Wysokie Skałki – Litmanowa) (travelguide.sk). W okolicy znajduje się bogata fauna i flora w ramach Pienińskiego Parku Narodowego (sk.wikipedia.org).

Na południe od Lesnicy krajobraz stopniowo otwiera się z przełomu Dunajca ku podnóżom Spiskiej Magury i dalej ku Ľubowiańskiemu Pogórzu. Obszar ten ma charakter rozproszonych gospodarstw, pól i łąk. Na południe od wsi stoki rozchodzą się w mniejsze pola uprawne, pastwiska i enklawy łąk, oddzielone pasami lasów. Typowe są góralskie łąki z wieloma kwiatami i ziołami górskimi (pieniny.sk). W niższych partiach przeważają lasy bukowe i jodłowe, przechodzące w lasy mieszane. Nad Lesnicą wznoszą się wzgórza o wysokości 700–900 m, z których rozciągają się widoki na całe Zamagurze. Krajobraz oferuje piękne panoramy Pienin od tyłu – z Przełęczy Lesnickiej można zobaczyć ostre wapienne skały, podczas gdy na południu wznoszą się Spiska Magura i Góry Lewockie. Przy dobrej pogodzie z grzbietów nad Lesnicą można dostrzec także Tatry Wysokie (rafting-pieniny.sk). Do dziś widoczne są ślady tradycyjnego gospodarowania – pola tarasowe, drewniane stodoły i szałasy. Krajobraz zachował swój pierwotny, górski charakter, bez większej urbanizacji. Lesnica jawi się jako przejście między surowymi Pieninami a łagodniejszym Spiszem (pieniny.sk).

Linky

TOP

Panorámy

Lesnica s hmlou

Lesnica a

Lesnica a Rabštín

Lesnica

,

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Príroda, Rastliny, Rakúsko, Mestá, Stromy, Skaly, Organizmy, Biotopy, Fotografie, Rieky, Rakúske mestá, Mokrade

Hainburg an der Donau

skala
Hits: 5992

Hainburg an der Donau je historické v Dolnom Rakúsku, nachádzajúce sa pravom brehu Dunaja medzi Viedňou a Bratislavou. Je najvýchodnejším mestom Rakúska (Wikipedia). Leží v oblasti známej ako , približne 12 kilometrov západne od Bratislavy a 43 kilometrov východne od Viedne. Okolie Hainburgu je charakteristické zalesnenými kopcami a je súčasťou národného parku , ktorý chráni jednu z posledných veľkých riečnych nív v strednej Európe (donau.com). Hainburg sa pýši jedným z najzachovalejších stredovekých opevnení v Rakúsku, vrátane mestských hradieb, veží a troch mestských brán. Najznámejšia z nich, Wienertor, je považovaná za najväčšiu stredovekú mestskú bránu v Európe (Wikipedia). Nad mestom sa týči hrad, ktorého počiatky siahajú do 11. storočia. Hrad bol postavený na príkaz cisára Henricha III. a slúžil ako strategická pevnosť na ochranu hraníc (Wikipedia). Okrem historických pamiatok ponúka Hainburg aj na turistiku a cykloturistiku v okolitej prírode. Obľúbeným cieľom je vrch Braunsberg, odkiaľ sa naskytá panoramatický výhľad na mesto, a priľahlé oblasti (icestovanie.sk).

pri Hainburgu, o ktorú som sa ja predovšetkým zaujímal, patrí do unikátneho európskeho národného parku Donau-Auen. Nachádza sa vlastne medzi veľkými mestami Bratislava a Viedeň. Hainburg an der Donau je malé mestečko, neďaleko od Bratislavy. Nad obcou sú dva : Braunsberg a Schlossberg. Na Schlossbergu je hrad Hainburg.

Na ploche 25 km2 žije necelých 6 tisíc obyvateľov (cestovanie.biz). Hrad Schlossberg na kopci postavil z pôvodných starších hradieb cisár Henrich III. v roku 1050 (cestovanie.biz). V roku 1108 sa majiteľmi hradu stali (Wikipedia). V druhej polovici 12. storočia sa o jeho rekonštrukciu zaslúžil . V 13. storočí český panovník . V roku 1252 sa stáva majetkom Habsburgovcov. O roku 1629 hrad spravuje mesto, avšak začína pustnúť (cestovanie.biz). V roku 1683 vyplienili mesto . Zahynulo 8000 obyvateľov (Wikipedia). Vtedy sa podarilo utiecť pre nimi Thomasovi Haydnovi – otcovi hudobného skladateľa Jozefa Haydna. V roku 1789 sem cisár . presťahoval spracovateľskú továrničku tabaku, ktorá si dlhé desaťročia držala veľmi významný hospodársky význam v meste (cestovanie.biz). V meste sa nachádza jedna z najzachovalejších stredovekých mestských brán v Európe – Wienertor (Viedenská ) a – (cestovanie.biz) () (Wikipedia). K mestu aj hradu  (), ktorý sa nachádza necelé 2 km od mesta (cestovanie.biz), pri Dunaji, pod Braunsbergom. V júni sa tu každý rok konajú stredoveké  a v lete (Wikipedia).

Röthelstein je zrúcanina hradu nachádzajúca sa na 30 metrov vysokom skalnom výbežku nad riekou Dunaj, východne od mesta Hainburg an der Donau v Dolnom Rakúsku. Hrad bol postavený v 11. storočí a prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1180. Jeho strategická oproti hradu Devín na slovenskej strane Dunaja naznačuje, že slúžil ako hraničný a strážny hrad, kontrolujúci a rybolov na rieke (hainburg.sk). V roku 1411 bol ako léno udelený Wilhelmovi von Enzersdorf od Albrechta V., vojvodu Rakúska (castles.nl). V priebehu storočí hrad postupne strácal na význame a upadal, až sa stal zrúcaninou. Dnes je Röthelstein obľúbeným cieľom turistov a milovníkov histórie. Zo sa naskytá pôsobivý výhľad na rieku Dunaj a okolitú krajinu. Prístup k hradu je možný pešo z Hainburgu, pričom cesta vedie popri Dunaji a prechádza tunelom vytesaným do (panorama.sk). Okolie hradu je súčasťou národného parku, čo zvyšuje jeho atraktivitu pre návštevníkov (Oskar Mažgút). Zaujímavosťou je, že v línii dlhej len o málo viac ako štyri kilometre sa nachádzajú tri : , Röthelstein a . Táto oblasť, známa ako , bola v minulosti významne opevnená a slúžila ako strategický bod na rieke Dunaj (panorama.sk).

Hainburg an der Donau is a historic town in Lower Austria, located on the right bank of the Danube between and . is the easternmost town in Austria (). Situated in the region known as Industrieviertel, it lies approximately 12 kilometers west of Bratislava and 43 kilometers east of Vienna. The surroundings of Hainburg are characterized by wooded hills and are part of the Donau-Auen National Park, which protects one of the last large river floodplains in Central (donau.com). Hainburg boasts one of the best-preserved medieval fortifications in Austria, including walls, towers, and three city gates. The most famous of these, Wienertor, is considered the largest medieval city gate in Europe (Wikipedia). Overlooking the town is a castle whose origins date back to the 11th century. The castle was built by order of Emperor Henry III and served as a strategic fortress for border defense (Wikipedia).

In addition to historical landmarks, Hainburg offers opportunities for hiking and cycling in the surrounding nature. A popular destination is Hill, which offers panoramic views of the town, the Danube, and the surrounding areas (icestovanie.sk).

The landscape near Hainburg, which I am particularly interested in, belongs to the unique European Donau-Auen National Park. It lies between the major cities of Bratislava and Vienna. Hainburg an der Donau is a small town located near Bratislava. Above the town are two hills: Braunsberg and . On Schlossberg stands Hainburg Castle.

The town, covering an area of 25 km², has a population of just under 6,000 (cestovanie.biz). Schlossberg Castle on the hill was built by Emperor Henry III in 1050 from older fortifications (cestovanie.biz). In 1108, the castle became the property of the Babenbergs (Wikipedia). In the second half of the 12th century, it was renovated under Richard the Lionheart, and in the 13th century by the Czech king Přemysl Otakar. In 1252, it became the property of the Habsburgs. Since 1629, the castle has been managed by the town but began to fall into disrepair (cestovanie.biz). In 1683, the town was plundered by the Turks, with 8,000 inhabitants killed (Wikipedia). During this time, , the father of composer , managed to escape. In 1789, Emperor Joseph II relocated a tobacco processing factory to the town, which became an important economic hub for decades (cestovanie.biz). The town also features one of the best-preserved medieval city gates in Europe—Wienertor (Vienna Gate) and Ungertor (Hungarian Gate) (cestovanie.biz, Wikipedia). Nearby are the ruins of Heimenburg Castle (Röthelstein), located less than 2 km from the town (cestovanie.biz), near the Danube, below Braunsberg. Medieval markets and castle festivities are held here every year in June and summer (Wikipedia).

Röthelstein is a castle ruin located on a 30-meter-high rocky outcrop above the Danube River, east of Hainburg an der Donau in Lower Austria. The castle was built in the 11th century, and the written record dates to 1180. Its strategic location opposite Castle on the Slovak side of the Danube suggests it served as a border and watch castle, controlling trade ships and fishing on the river (hainburg.sk). In 1411, it was granted as a fiefdom to Wilhelm von Enzersdorf by Albert V, Duke of Austria (castles.nl). Over the centuries, the castle gradually lost importance and fell into ruin. Today, Röthelstein is a popular destination for tourists and history enthusiasts. The ruins offer an impressive view of the Danube River and the surrounding landscape. Access to the castle is possible on foot from Hainburg, with a path along the Danube passing through a tunnel carved into the (panorama.sk). The surroundings of the castle are part of the national park, enhancing its appeal for visitors ( Mažgút). Interestingly, within a stretch of just over four kilometers, there are three castles: Hainburg Castle, Röthelstein, and Devín Castle. This area, known as the Devín Gate, was historically heavily fortified and served as a strategic point on the Danube River (panorama.sk).

Hainburg an der Donau ist eine historische Stadt in , gelegen am rechten Ufer der Donau zwischen und Bratislava. Es ist die östlichste Stadt Österreichs (Wikipedia). Die Stadt liegt in der Region Industrieviertel, etwa 12 Kilometer westlich von Bratislava und 43 Kilometer östlich von Wien. Die Umgebung von Hainburg ist geprägt von bewaldeten Hügeln und gehört zum Nationalpark Donau-Auen, der eine der letzten großen Flussauen Mitteleuropas schützt (donau.com). Hainburg verfügt über eine der besterhaltenen mittelalterlichen Befestigungsanlagen in , einschließlich Stadtmauern, Türmen und drei Stadttoren. Das bekannteste, das Wienertor, gilt als das größte mittelalterliche Stadttor Europas (Wikipedia). Über der Stadt erhebt sich eine , deren Ursprünge bis ins 11. Jahrhundert zurückreichen. Die Burg wurde im Auftrag von Kaiser Heinrich III. erbaut und diente als strategische Festung zur Grenzverteidigung (Wikipedia).

Neben historischen Sehenswürdigkeiten bietet Hainburg Möglichkeiten zum Wandern und Radfahren in der umliegenden Natur. Ein beliebtes Ziel ist der Braunsberg, von dem aus man einen Panoramablick auf die Stadt, die Donau und die Umgebung genießen kann (icestovanie.sk).

Die Landschaft um Hainburg, die mich besonders interessiert, gehört zum einzigartigen europäischen Nationalpark Donau-Auen. Sie liegt zwischen den Großstädten Bratislava und Wien. Hainburg an der Donau ist eine kleine Stadt in der Nähe von Bratislava. Über der Stadt erheben sich zwei Hügel: Braunsberg und Schlossberg. Auf dem Schlossberg steht die Burg Hainburg.

Auf einer Fläche von 25 km² leben knapp 6.000 Einwohner (cestovanie.biz). Die Schlossberg-Burg auf dem Hügel wurde 1050 von Kaiser Heinrich III. aus älteren Befestigungsanlagen errichtet (cestovanie.biz). Im Jahr 1108 wurde die Burg Eigentum der Babenberger (Wikipedia). In der zweiten Hälfte des 12. Jahrhunderts wurde sie unter Richard Löwenherz renoviert, im 13. Jahrhundert vom böhmischen König Přemysl Otakar. 1252 wurde sie Eigentum der Habsburger. Seit 1629 wird die Burg von der Stadt verwaltet, begann jedoch zu verfallen (cestovanie.biz). 1683 wurde die Stadt von den Türken geplündert, wobei 8.000 Einwohner ums Leben kamen (Wikipedia). In dieser Zeit gelang es Thomas Haydn, dem Vater des Komponisten Joseph Haydn, zu fliehen. 1789 verlegte Kaiser Joseph II. eine Tabakfabrik nach Hainburg, die jahrzehntelang eine bedeutende wirtschaftliche Rolle spielte (cestovanie.biz). In der Stadt befinden sich auch einige der besterhaltenen mittelalterlichen Stadttore Europas – das Wienertor und das Ungertor (cestovanie.biz, Wikipedia). In der Nähe liegen die Ruinen der Burg Heimenburg (Röthelstein), etwa 2 km von der Stadt entfernt (cestovanie.biz), nahe der Donau unterhalb des Braunsbergs. Jährlich finden im Juni mittelalterliche Märkte und im Sommer Burgfeste statt (Wikipedia).

Röthelstein ist eine Burgruine, die auf einem 30 Meter hohen Felsvorsprung über der Donau östlich von Hainburg an der Donau in Niederösterreich liegt. Die Burg wurde im 11. Jahrhundert erbaut, und die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1180. Ihre strategische Lage gegenüber der Burg Devín auf der slowakischen Seite der Donau deutet darauf hin, dass sie als Grenz- und Wachburg diente, um Handelsschiffe und die Fischerei auf dem Fluss zu kontrollieren (hainburg.sk). Im Jahr 1411 wurde sie von Albrecht V., Herzog von Österreich, als Lehen an Wilhelm von Enzersdorf vergeben (castles.nl). Im Laufe der Jahrhunderte verlor die Burg an Bedeutung und verfiel. Heute ist Röthelstein ein beliebtes Ziel für Touristen und Geschichtsinteressierte. Von der Ruine aus bietet sich ein beeindruckender Blick auf die Donau und die umliegende Landschaft. Der Zugang zur Burg ist zu Fuß von Hainburg aus möglich, wobei der Weg entlang der Donau durch einen in den Felsen gehauenen Tunnel führt (panorama.sk). Die Umgebung der Burg ist Teil des Nationalparks, was ihre Attraktivität für Besucher erhöht (Oskar Mažgút). Interessant ist, dass sich auf einer Strecke von nur etwas mehr als vier Kilometern drei Burgen befinden: Hainburg, Röthelstein und Devín. Diese Gegend, bekannt als die Deviner Pforte, war in der Vergangenheit stark befestigt und diente als strategischer Punkt an der Donau (panorama.sk).

TOP

Všetky

, , , ,

Krajina, Slovensko, Dolné Považie, Fotografie

Modrová horáreň

skala
Hits: 3571

je chatová oblasť Modrová. Nachádza sa asi 1.5 km od obce. Nachádza sa tu okrem chát aj známejšie rekreačné zariadenie, ktoré má momentálne názov Senior Modrová. Predtým to bol a dávnejšie . Dolina sa nazýva Dolina , je súčasťou Považského Inovca. Lokalitu veľmi dobre poznám.

horáreň je obklopená hustými lesmi, lúkami a kopcami (megaubytovanie.sk).

Modrová Horáreň is a cottage area in the village of Modrová. is located approximately 1.5 km from the village. Besides cottages, there is also a more well-known recreational facility called . Previously, it was known as Horec and even earlier as Dumas. The valley is called and is part of the Považský mountain range. I know the area very well.

Modrová horáreň is surrounded by dense forests, meadows, and hills (megaubytovanie.sk).

TOP

Ostatné

, , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Hory, Biotopy, Fotografie

Kežmarský štít

skala
Hits: 255

je významný vrchol vo Vysokých Tatrách, dosahujúci výšku 2 556 metrov nad morom. Nachádza sa medzi Lomnickým štítom a Huncovským štítom (​kamnahory.sk), cca 16 km od Kežmarku, nad Tatranskými Matliarmi (Wikipedia). Od susedného Lomnického štítu ho oddeľujú Vidlové . Severným smerom sa nachádza s Chatou pri Zelenom plese (​kamnahory.sk). Mohutná južná stena Kežmarského štítu, približne 550 metrov, je vyhľadávaná horolezcami pre rôznorodosť lezeckých ciest (pruzincan.blogspot.com). Prvý známy výstup uskutočnil s druhmi v júni 1615. V roku 1654 sa uskutočnil ďalší známy výstup, ktorý opísal vo svojom cestopise „„. Prvý zimný výstup bol zaznamenaný 8. marca 1906 nemeckými horolezcami Günterom Dyhrenfurthom a Alfredom Martinom (​kamnahory.sk). Turistický výstup Kežmarský štít je možný len v sprievode horského vodcu. Jednou z najbežnejších trás je výstup zo Skalnatého plesa cez . Alternatívne sa dá na Kežmarský štít vystúpiť hrebeňom od Veľkej Svišťovky (tatryportal.sk).

Keďže štít ležal v niekdajšom chotári mesta , dostal pomenovanie podľa neho. Je viacero hypotéz o etymológii názvu Kežmarok. Jedna z nich hovorí, že meno mesta je odvodené z , podľa hunského vodcu , ktorý tu niekde v okolí padol. Iné hypotézy vychádzajú z východo a západogótskeho slova (, ).  znamená , alebo horský pasienok. V latinčine sa objavuje názov forum Caseorum (, ), ktoré znamenajú , čomu zodpovedá aj neskoršie nemecké meno mesta Käsmark (Wikipedia).

Kežmarský štít is a prominent peak in the High Tatras, reaching an elevation of 2,556 meters above sea level. is situated between and (kamnahory.sk), about 16 km from Kežmarok, above Tatranské (). It is separated from the neighboring Lomnický štít by the ridge. To the north lies the Dolina Zeleného plesa (Green Lake Valley) with the mountain chalet (kamnahory.sk). The massive southern face of Kežmarský štít, approximately 550 meters high, is popular among climbers due to the variety of climbing routes (pruzincan.blogspot.com). The known ascent was made by Dávid Fröhlich and companions in June 1615. Another notable ascent occurred in 1654, described by Daniel Speer in his travelogue „Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus“. The first ascent was recorded on 8, 1906, by German climbers and Alfred (kamnahory.sk). Touristic ascents to Kežmarský štít are allowed only with an authorized mountain guide. One of the most common routes leads from through Huncovské sedlo. Alternatively, the summit can be reached by the ridge route from Veľká Svišťovka (tatryportal.sk).

The peak was named after the nearby historical territory of the town Kežmarok. Several hypotheses exist regarding the etymology of the name Kežmarok. One suggests the town’s name derives from „Kevesmark,“ named after the Hun leader Keve, who supposedly fell in battle somewhere in this vicinity. Other theories link the name to the East and West Gothic word „kasen“ (to enchant, fascinate). „Mark“ signifies forest or mountain pasture. In Latin, the name appears as „“ (Caseoforum, Caseopolis), meaning „cheese marketplace,“ corresponding to the later German name of the town, „Käsmark“ (Wikipedia).

Kieżmarski Szczyt (słow. Kežmarský štít) jest znaczącym szczytem w Tatrach Wysokich, osiągającym wysokość 2556 metrów nad poziomem morza. Znajduje się pomiędzy Łomnicą (Lomnický štít) a Huncowskim Szczytem (Huncovský štít) (kamnahory.sk), około 16 km od miasta Kieżmark, nad Tatrzańskimi Matlarami (Wikipedia). Od sąsiedniej Łomnicy oddzielają go Widły (Vidlové veže). Na północ rozciąga się Dolina Zielonego Stawu Kieżmarskiego (Dolina Zeleného plesa), gdzie położone jest Schronisko nad Zielonym Stawem (Chata pri Zelenom plese) (kamnahory.sk). Potężna południowa ściana Kieżmarskiego Szczytu o wysokości około 550 metrów cieszy się dużą popularnością wśród wspinaczy ze względu na różnorodność dróg wspinaczkowych (pruzincan.blogspot.com). Pierwszego znanego wejścia dokonali Dávid Fröhlich z towarzyszami w czerwcu 1615 roku. Kolejne znaczące wejście miało miejsce w 1654 roku, a opisał je Daniel Speer w swoim dzienniku podróży „Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus“. Pierwsze zimowe wejście odnotowano 8 marca 1906 roku przez niemieckich wspinaczy Güntera Dyhrenfurtha i Alfreda Martina (kamnahory.sk). Turystyczne wejście na Kieżmarski Szczyt jest możliwe jedynie z przewodnikiem wysokogórskim. Jedną z najpopularniejszych tras jest podejście znad Łomnickiego Stawu (Skalnaté pleso) przez Huncowską Przełęcz (Huncovské sedlo). Alternatywnie można wejść na szczyt granią od Wielkiej Świstówki (Veľká Svišťovka) (tatryportal.sk).

Ponieważ szczyt leżał w dawnym obszarze miejskim Kieżmarku, otrzymał nazwę od tego miasta. Istnieje kilka hipotez dotyczących etymologii nazwy Kieżmark (Kežmarok). Według jednej z nich nazwa pochodzi od „Kevesmark”, od imienia przywódcy Hunów Keve, który rzekomo poległ gdzieś w okolicy. Inne hipotezy opierają się na wschodnio- i zachodniogockim słowie „kasen” (zachwycać, oczarować). „Mark” oznacza las lub pastwisko górskie. Po łacinie pojawia się również nazwa „forum Caseorum” (Caseoforum, Caseopolis), co oznacza „targ serów”, co odpowiada późniejszej niemieckiej nazwie miasta „Käsmark” (Wikipedia).