Tag: kopce

Stupava – menšie mesto pri Bratislave. Zhodou osudu som Stupavu najmä v minulosti často navštevoval pri práci na svojej diplomovke. Počas troch rokov som do Stupavy a jej okolia chodil veľmi často. Po 14 rokoch som sem zavítal s fotoaparátom a veľmi som sa čudoval ako sa zmenilo centrum pri kaštieli.

Mesto Stupava sa leží medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny vo výške 174 metrov nad morom (stupava.sk). Na rozlohe 6718 hektárov, v nadmorskej výške 182 metrov nad morom žilo začiatkom roku 2016, 10597 obyvateľov. Nemecký názov pre mesto je Stampfen, maďarský Stomfa (Majtán, 1998). V katastri obce sa nachádza časť prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269. Južnú časť Stupavy tvorí Mást, ktorá je súčasťou od roku 1953. Niektoré časti Mástu: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Časti mesta: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).  

Stupavské jazero sa nachádza v centre mesta, pri kaštieli. Za ním nasleduje park. Tento park pripomína skôr Arborétum ako mestský park. Barokový kaštieľ leží na okraji v parku v historickom centre Stupavy. Na jeho mieste stál pôvodne vodný hrad, ktorý bol v roku 1280 strediskom pajštúnskeho panstva. V polovici 17. storočia ho Pálfyovci prestavali na rannobarokový opevnený kaštieľ. Prírodný park bol založený v roku 1867 Károlyiovcami. V areáli parku bol v minulosti grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov (Prokeš, Prokešová). V súčasnosti kaštieľ slúži ako domov seniorov (stupava.sk). V parku sa nachádza napr. jedľa Nordmanová, cypruštek Lawsonov, ginko dvojlaločné, borievka čínska, ľaliovník tulipánokvetý, sofora japonská. Súčasťou parku je pagaštanová alej (stupava.sk). Rímsko-katolícky kostol svätého Štefana bol postavený v polovici 14. storočia ako kostolný hrad. Často menil svoju podobu prístavbami (stupava.sk). 

Koncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbánkarsky majster Štefan Putz so znalosťami výroby habánskej keramiky, ktorá bola polievaná olovnato-cínovou majolikou (fajansou). Jeho nasledovníkmi sa stali Ján a Ferdinand Kostkovci, neskôr Ferdiš Kostka, ktorý sa okrem tradičnej tvorby venoval aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila. Stal sa prvým národným umelcom histórii Československej republiky. Jeho pec je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe (stupava.sk). V Stupave pôsobil Ján Nálepka, spisovateľ Rudo Moric. V Stupave pôsobí skupina historického šermu Ursus. V meste sa konajú viaceré tradičné podujatia. V marci sa koná Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek, v júli Svätojakubský jarmok, v auguste Stupavské hody, festival country hudby Stupavský širák a Slávnosti kapusty – Deň zelá. V októbri Svätomartinský jarmok. V novembri Mikulášsky jarmok (Wikipedia).

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti (stupava.sk). Rimania tu zrejme v období markomanských vojen (160 – 180) postavili menšiu stanicu na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70 x 70 metrov. Pobyt dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera, keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. O Slovanskom osídlení svedčia nálezy pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6 . – 9. storočia v miestnej časti Mást. Uhorský kráľ Belo IV. v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storočia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku (stupava.sk). Maďari prevzali toto pomenovanie a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čitaj Štomfa) s nosovkou, stonpa. Neskôr vo vývoji reči došlo k zániku nosovky a ustálila sa stupa. Pridaním koncovky ava vzniklo pomenovanie Stupava (Wikipedia).

Zdroje

• Jozef Kulačík – Stupavský kaštieľ a jeho história
• Svetozár Prokeš, Gabriela Prokešová
• Majtán Milan, 1998: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997), Bratislava
• Stupava.sk
• Wikipedia

Use Facebook to Comment on this Post