2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Mokrade, Príroda, Rakúske mestá, Rakúsko, Rieky, Skaly, Stromy, Zahraničie

Hainburg an der Donau

skala
Hits: 4720

Kra­ji­na pri Hain­bur­gu, o kto­rú som sa ja pre­dov­šet­kým zau­jí­mal, pat­rí do uni­kát­ne­ho európ­ske­ho národ­né­ho par­ku Donau-​Auen. Nachá­dza sa vlast­ne medzi veľ­ký­mi mes­ta­mi Bra­ti­sla­va a Vie­deň. Hain­burg an der Donau je malé mes­teč­ko, neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy. Nad obcou sú dva kop­ce: Brauns­berg a Sch­loss­berg. Na Sch­loss­ber­gu je hrad Hain­burg.

Na plo­che 25 km2 žije nece­lých 6 tisíc oby­va­te­ľov (ces​to​va​nie​.biz). Hrad Sch­loss­berg na kop­ci posta­vil z pôvod­ných star­ších hra­dieb cisár Hen­rich III. v roku 1050 (ces​to​va​nie​.biz). V roku 1108 sa maji­teľ­mi hra­du sta­li Baben­ber­gov­ci (Wiki­pe­dia). V dru­hej polo­vi­ci 12. sto­ro­čia sa o jeho rekon­štruk­ciu zaslú­žil Richard Levie Srd­ce. V 13. sto­ro­čí čes­ký panov­ník Pře­mysl Ota­kar. V roku 1252 sa stá­va majet­kom Habs­bur­gov­cov. O roku 1629 hrad spra­vu­je mes­to, avšak začí­na pust­núť (ces​to​va​nie​.biz). V roku 1683 vyplie­ni­li mes­to Tur­ci. Zahy­nu­lo 8000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Vte­dy sa poda­ri­lo utiecť pre nimi Tho­ma­so­vi Hayd­no­vi – otco­vi hudob­né­ho skla­da­te­ľa Joze­fa Hayd­na. V roku 1789 sem cisár Jozef II. pre­sťa­ho­val spra­co­va­teľ­skú továr­nič­ku taba­ku, kto­rá si dlhé desať­ro­čia drža­la veľ­mi význam­ný hos­po­dár­sky význam v mes­te (ces​to​va​nie​.biz). V mes­te sa nachá­dza jed­na z naj­za­cho­va­lej­ších stre­do­ve­kých mest­ských brán v Euró­pe – Wie­ner­tor (Vie­den­ská brá­na) a Unger­tor – Maďar­ská brá­na (ces​to​va​nie​.biz) (Uhor­ská brá­na) (Wiki­pe­dia). K mes­tu pat­ria aj ruiny hra­du Hei­men­burg (Röt­hels­te­in), kto­rý sa nachá­dza nece­lé 2 km od mes­ta (ces​to​va​nie​.biz), pri Duna­ji, pod Brauns­ber­gom. V júni sa tu kaž­dý rok kona­jú stre­do­ve­ké trhy a v lete hrad­né sláv­nos­ti (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Rakúsko, TOP, Zahraničie

Rakúsko – náš sused

skala
Hits: 3633

Rakús­ko (Öster­re­ich /​Aus­tria) je náš juž­ný sused. Sme s ním spo­je­ný aj his­to­ric­ky. Jej hlav­né mes­to je Vie­deň /​Wien /​Vien­na. Bež­ný pozdrav v Rakús­ku je “Grüss Gott” – Pozdrav pánboh.

Názov Öster­re­ich zna­me­ná východ­nú ríšu. Pochá­dza zo sta­ro­ne­mec­ké­ho Ostar­ri­chi, čo bol ozna­če­nie pre Východ­nú mar­ku – Mar­chia orien­ta­lis – naj­vý­chod­nej­šie úze­mie s nemec­kým oby­va­teľ­stvom. Pome­no­va­nie Rakús­ko je odvo­de­né od pohra­nič­né­ho hra­du Rat­goz, dnes Raabs, kto­rý leží pri súto­ku morav­skej a nemec­kej Dyje (Lut­te­rer, Kro­pá­ček, Huňá­ček, 1976). Delí sa na 9 spol­ko­vých kra­jín (Bun­des­län­der): Bur­gen­land, Nie­de­rös­ter­rech (Dol­né Rakús­ko), Obe­rös­ter­re­ich (Hor­né Rakús­ko), Kär­tnen (Koru­tán­sko), Salz­burg (Salz­bur­gs­ko, Ste­ier­mark (Šta­jer­sko), Tirol (Tirol­sko), Wien (Vie­deň) a Vorarl­berg (Vorarl­ber­sko), v kto­rých žije asi 8.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Cel­ko­vá roz­lo­ha Rakús­ka je 83871 km2 (Wikipedia.cs). Väč­ši­nu Rakús­ka zabe­rá masív Álp. Rakús­ko je dru­há naj­hor­na­tej­šia kra­ji­na v Euró­pe. Vďa­ka Alpám je veľ­ká časť úze­mia neobý­va­ná (Wiki​pe​dia​.sk). Bren­ner­ský pries­myk doprav­ne spá­ja Alpy od seve­ru na juh. Už od sta­ro­ve­ku je veľ­mi význam­ný na ces­te do stred­nej Euró­py, Talian­ska, Stre­do­mo­ria (info​-tour​.info). Naj­vyš­ším vrchom rakús­kych Álp je Glossg­lock­ner, kto­rý stú­pa do výš­ky 3798 met­rov ad morom. Prie­mer­ná sne­ho­vá pokrýv­ka v tej­to oblas­ti v zime je viac ako 5 met­rov. Čas­to až do let­ných mesia­cov sa na hor­skej ces­te nachá­dza­jú sne­ho­vé záve­je. Sne­ho­vé plu­hy tu občas odstra­ňu­jú sneh upro­stred leta. Zráž­ky, pre­važ­ne sne­ho­vé sa tu vysky­tu­jú 250 dní do roka. Roč­ná prie­mer­ná tep­lo­ta na ces­te je ‑3°C (info​-tour​.info).

Kaž­dý tre­tí Rakú­šan žije v pia­tich veľ­kých mes­tách: vo Vied­ni, v Gra­zi, v Lin­zi, v Salz­bur­gu ale­bo v Innsb­ruc­ku (Wiki​pe​dia​.sk). V Salz­bur­gu je množ­stvo zacho­va­ných his­to­ric­kých pamia­tok, pre­to je nie­ke­dy nazý­va­ný aj Rímom seve­ru (info​-tour​.info). Rakús­ky tok Duna­ja je celý splav­ný. Naj­väč­šie jaze­rá sú Neusied­ler See (Nezi­der­ské) a Bodam­ské – hra­nič­né, a Atter­ské jaze­ro (Wiki​pe​dia​.sk). Typic­kým rysom alp­ské­ho poča­sia sú zme­ny tep­lo­ty, sme­ru a sily vet­ra. Stu­de­ný hor­ský vie­tor, sa v údo­liach rých­lo otep­ľu­je, čo má za násle­dok vznik pada­vých vet­rov typu fénu. Čas­to spô­so­bu­jú rých­le tope­nie sne­hu a zápla­vy. Zráž­ky sú naj­čas­tej­šie v hor­ských sva­hoch obrá­te­ných na západ a seve­ro­zá­pad – pro­ti sme­ru pre­vlá­da­jú­cich vet­rov. V Salz­bur­gs­kých Alpách je roč­ný úhrn až 2400 mm. Napro­ti tomu v Panón­skej níži­ne ani 600 mm. 600 km2 zabe­ra­jú naj­mä vo Vyso­kých Tau­rách ľadov­ce. S tým súvi­sí 580 jazier, pre­važ­ne ľadov­co­vé­ho pôvo­du. Naj­mä v Cen­trál­nych Alpách. Cez Rakús­ko tečie v dĺž­ke 350 km Dunaj (info​-tour​.info). 

Na úze­mí dneš­né­ho Rakús­ka bola medzi rok­mi 700 – 450 pred n. l. halt­šat­ská kul­tú­ra (Wiki​pe​dia​.sk). V rokoch 1000 – 400 pred n. l. tu žili Ilý­ri (info​-tour​.info). Od roku 450 pred n.l. do zhru­ba pre­lo­mu leto­poč­tov tu žili Kel­ti (latén­ska kul­tú­ra). V 1. až 5. sto­ro­čí tu boli rím­ske pro­vin­cie Nori­kum, Récia a Panó­nia. V 5. sto­ro­čí nasta­li ger­mán­ske a hún­ske vpá­dy. V 6. sto­ro­čí slo­van­ské. V 8. sto­ro­čí Bavo­ri. V 9. sto­ro­čí pat­ri­lo seve­ro­vý­chod­né Rakús­ko k Veľ­kej Mora­ve. Ostat­ná časť pod­lie­ha­la Bavor­sku, kto­ré pat­ri­lo pod Fran­skú ríšu. Tzv. Východ­ná mar­ka (pred­tým Avar­ská) tvo­ri­la základ dneš­né­ho Rakús­ka. V prvej polo­vi­ci 10. sto­ro­čia bola obsa­de­ná sta­rý­mi Maďar­mi. Po roku 955 sa sta­la mar­kou Výcho­dof­ran­skej ríše. Od kon­ca 10. sto­ro­čia je dolo­že­né ozna­če­nie “Rakús­ko”. Od roku 1156 bolo správ­ne vede­né ako voj­vod­stvo rímsko-​nemeckej ríše. Po vymre­tí Baben­ber­gov­cov (976 – 1251) vznik­li spo­ry medzi čes­ký­mi Pře­mys­lov­ca­mi a uhor­ský­mi Arpá­dov­ca­mi. V roku 1278 pora­zil Rudolf I. Habs­bur­ský Pře­mys­la Ota­ka­ra II. a vytvo­ril základ pan­stva Habs­bur­gov­cov. Koru­tán­sko pri­pad­lo v roku 1335 Habs­bur­ské­mu Rakús­ku. V ďal­šom vývo­ji sa ku Rakús­ku pri­po­ji­li Čechy a Uhor­sko (1526), v 1556 sa stal panov­ník Fer­di­nand I. aj cisá­rom Rím­sko­ne­mec­kej ríše (Wiki​pe​dia​.sk).

V roku 1804 doš­lo ku zme­ne na rakús­ke cisár­stvo, v roku 1806 zanik­la aj Rím­sko­ne­mec­ká ríša. Po revo­lú­cii v rokoch 1848 – 49 nastú­pil v monar­chi tvr­dý poli­caj­ný režim, tzv. Bachov abso­lu­tiz­mus. V roku 1867 bolo cisár­stvo trans­for­mo­va­né na Rakúsko-​Uhorsko. Po 1. sve­to­vej voj­ne bolo Rakúsko-​Uhorsko pora­ze­né, čoho násled­kom bol jeho roz­pad na nástup­níc­ke štá­ty. Tzv. Prvá rakús­ka repub­li­ka exis­to­va­la v medzi­voj­no­vom obdo­bí rokov 1918 až 1938. V roku 1933 sa konal neús­peš­ný fašis­tic­ký Doll­fu­sov pokus o pre­vrat. V roku 1938 priš­lo ku pri­po­je­niu Rakús­ka ku Nemec­ku – ku anš­lu­su. Po dru­hej sve­to­vej voj­ne vznik­la pod sprá­vou víťaz­ných moc­nos­tí tzv. Dru­há rakús­ka repub­li­ka. Od roku 1955 je Rakús­ko nezá­vis­lé a neut­rál­ne (Wiki​pe​dia​.sk). Oko­lo roku 1527 žilo v Rakús­ku 1.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V roku 1810 už viac ako 3 mili­ó­ny. V roku 1900 tak­mer 6 mili­ó­nov. 98 % rakú­ša­nov hovo­rí po nemec­ky. Neexis­tu­je rakús­ka spi­sov­ná nemči­na, ale rakús­ke varian­ty nemči­ny vyka­zu­jú odchýl­ky štan­dard­nej nemči­ny. Sú zachy­te­né v Rakús­kom slov­ní­ku. Vysky­tu­jú sa pre­dov­šet­kým dva dia­lek­ty: Ala­man­ni a Bavor­či­na (Wikipedia.cs). 

Štát­nou hym­nou je sklab­ba Land der Ber­ge, Land am Stro­me – Zem hôr, zem riek (vse​ora​kous​ku​.cz). V Rakús­ku žili a pôso­bi­li mno­hí sve­to­zná­mi hudob­ní skla­da­te­lia: Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Joseph Haydn, Franz Schu­bert, Johann Strauss star­ší aj mlad­ší, Gustav Mah­ler, diri­gent Her­bert von Kara­jan. Malia­ri: Gustav Klimt, Oskar Kokoschk, Egon Schie­le, fyzi­ci: Wolf­gang Pau­li, Erwin Sch­rödin­ger, Ludwig Boltz­mann, zakla­da­teľ psy­cho­ana­lý­zy Sig­mund Fre­ud, eto­lóg Kon­rad Lorenz, výrob­ca auto­mo­bi­lov Fer­di­nand Pors­che, eko­nóm Fried­rich August von Hay­ek (Wikipedia.cs). Zná­me sú lyžiar­ske stre­dis­ká: Fla­chau, Alten­mar­kt, Schlad­ming, Ram­sau, Dachs­te­in, Kitz­bühel, Hin­ter­tux, Kap­run – Zell Am See, Bad Gas­te­in (info​-tour​.info).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Typ

Stupava

skala
Hits: 6289

Stu­pa­va – men­šie mes­to pri Bra­ti­sla­ve. Zho­dou osu­du som Stu­pa­vu naj­mä v minu­los­ti čas­to nav­šte­vo­val pri prá­ci na svo­jej dip­lo­mov­ke. Počas troch rokov som do Stu­pa­vy a jej oko­lia cho­dil veľ­mi čas­to. Po 14 rokoch som sem zaví­tal s foto­apa­rá­tom a veľ­mi som sa čudo­val ako sa zme­ni­lo cen­trum pri kaštieli.

Mes­to Stu­pa­va sa leží medzi západ­ný­mi svah­mi Malých Kar­pát a juž­nou čas­ťou Záhor­skej níži­ny vo výš­ke 174 met­rov nad morom (stu​pa​va​.sk). Na roz­lo­he 6718 hek­tá­rov, v nad­mor­skej výš­ke 182 met­rov nad morom žilo začiat­kom roku 2016, 10597 oby­va­te­ľov. Nemec­ký názov pre mes­to je Stamp­fen, maďar­ský Stom­fa (Maj­tán, 1998). V kata­stri obce sa nachá­dza časť prí­rod­nej rezer­vá­cie Pod Pajš­tú­nom. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1269. Juž­nú časť Stu­pa­vy tvo­rí Mást, kto­rá je súčas­ťou od roku 1953. Nie­kto­ré čas­ti Más­tu: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Čas­ti mes­ta: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia). 

Stu­pav­ské jaze­ro sa nachá­dza v cen­tre mes­ta, pri kaš­tie­li. Za ním nasle­du­je park. Ten­to park pri­po­mí­na skôr Arbo­ré­tum ako mest­ský park. Baro­ko­vý kaš­tieľ leží na okra­ji v par­ku v his­to­ric­kom cen­tre Stu­pa­vy. Na jeho mies­te stál pôvod­ne vod­ný hrad, kto­rý bol v roku 1280 stre­dis­kom pajš­tún­ske­ho pan­stva. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia ho Pál­fy­ov­ci pre­sta­va­li na ran­no­ba­ro­ko­vý opev­ne­ný kaš­tieľ. Prí­rod­ný park bol zalo­že­ný v roku 1867 Káro­ly­i­ov­ca­mi. V are­áli par­ku bol v minu­los­ti grófs­ky pivo­var, mlyn a nie­koľ­ko ryb­ní­kov (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). V súčas­nos­ti kaš­tieľ slú­ži ako domov seni­orov (stu​pa​va​.sk). V par­ku sa nachá­dza napr. jed­ľa Nord­ma­no­vá, cyp­ruš­tek Lawso­nov, gin­ko dvoj­la­loč­né, boriev­ka čín­ska, ľali­ov­ník tuli­pá­no­kve­tý, sofo­ra japon­ská. Súčas­ťou par­ku je pagaš­ta­no­vá alej (stu​pa​va​.sk). Rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na bol posta­ve­ný v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia ako kos­tol­ný hrad. Čas­to menil svo­ju podo­bu prí­stav­ba­mi (stu​pa​va​.sk). 

Kon­com 18. sto­ro­čia sa v Stu­pa­ve usa­dil džbán­kar­sky maj­ster Šte­fan Putz so zna­los­ťa­mi výro­by habán­skej kera­mi­ky, kto­rá bola polie­va­ná olovnato-​cínovou majo­li­kou (fajan­sou). Jeho nasle­dov­ník­mi sa sta­li Ján a Fer­di­nand Kos­tkov­ci, neskôr Fer­diš Kos­t­ka, kto­rý sa okrem tra­dič­nej tvor­by veno­val aj figu­rál­nej tvor­be, kto­rá ho pre­slá­vi­la. Stal sa prvým národ­ným umel­com his­tó­rii Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Jeho pec je jedi­nou zacho­va­nou habán­skou pecou v stred­nej Euró­pe (stu​pa​va​.sk). V Stu­pa­ve pôso­bil Ján Nálep­ka, spi­so­va­teľ Rudo Moric. V Stu­pa­ve pôso­bí sku­pi­na his­to­ric­ké­ho šer­mu Ursus. V mes­te sa kona­jú via­ce­ré tra­dič­né podu­ja­tia. V mar­ci sa koná Veľ­ko­noč­ná výsta­va kras­líc a výši­viek, v júli Svä­to­ja­kub­ský jar­mok, v augus­te Stu­pav­ské hody, fes­ti­val coun­try hud­by Stu­pav­ský širák a Sláv­nos­ti kapus­ty – Deň zelá. V októb­ri Svä­to­mar­tin­ský jar­mok. V novem­bri Miku­láš­sky jar­mok (Wiki­pe­dia).

Úze­mie Stu­pa­vy bolo osíd­le­né už v dobe bron­zo­vej. Prvý­mi etnic­ky zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Kel­ti (stu​pa​va​.sk). Rima­nia tu zrej­me v obdo­bí mar­ko­man­ských vojen (160 – 180) posta­vi­li men­šiu sta­ni­cu na nevy­so­kej vyvý­še­ni­ne, na kto­rej už pred­tým stá­la ger­mán­ska osa­da. Vzni­kol tu roz­siah­ly dvo­rec, chrá­ne­ný obvo­do­vým múrom 70 x 70 met­rov. Pobyt doka­zu­jú nále­zy zbra­ní, zbyt­ky krúž­ko­vé­ho pan­cie­ra, kera­mi­ka, šper­ky, min­ce, frag­men­ty skle­ných nádob a hos­po­dár­ske nára­die. O Slo­van­skom osíd­le­ní sved­čia nále­zy poh­re­bis­ka s kera­mic­ký­mi pred­met­mi zo 6 . – 9. sto­ro­čia v miest­nej čas­ti Mást. Uhor­ský kráľ Belo IV. v daro­va­cej lis­ti­ne po prvý­krát spo­mí­na Stu­pa­vu v roku 1269 pod náz­vom Ztum­pa. V dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bol na úze­mí Stu­pa­vy vybu­do­va­ný Stu­pav­ský kamen­ný hrad, neskôr zná­my pod menom Pajš­tún ako síd­lo pajš­tún­ske­ho a stu­pav­ské­ho pan­stva. Posled­ní maji­te­lia Káro­ly­i­ov­ci ho opus­ti­li v roku 1945. Miest­ne trho­vis­ko a sláv­ne trhy boli zná­me v celom oko­lí a prá­ve pre túto sku­toč­nosť v mes­teč­ku vznik­la trid­siat­ko­vá sta­ni­ca, kde sa vybe­ral popla­tok za pre­vá­ža­ný tovar v sume troch per­cent z ceny tova­ru. Naj­dô­le­ži­tej­ší­mi plo­di­na­mi boli ľan a kono­pe, z nich sa liso­va­ním zís­ka­val olej. Mly­ny na liso­va­nie tzv. stu­py boli posta­ve­né na Stu­pav­skom poto­ku (stu​pa​va​.sk). Maďa­ri pre­vza­li toto pome­no­va­nie a ešte za čias Veľ­kej Mora­vy vyslo­vo­va­li názov Stom­fa (čitaj Štom­fa) s nosov­kou, ston­pa. Neskôr vo vývo­ji reči doš­lo k záni­ku nosov­ky a ustá­li­la sa stu­pa. Pri­da­ním kon­cov­ky ava vznik­lo pome­no­va­nie Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).

Zdro­je

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Turie

skala
Hits: 1971

Turie leží medzi Lúčan­skou Malou Fat­rou a Strá­žov­ský­mi vrch­mi v nad­mor­skej výš­ke 300 met­rom nad morom (obec​tu​rie​.eu), 446 pod­ľa Wiki­pe­die. Pozdĺž Tur­ské­ho poto­ka. Tur­ská doli­na sa kol­mo napá­ja na Rajec­kú doli­nu (obec​tu​rie​.eu). Na plo­che 27.2 km2 tu žije 1995 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1386 pod náz­vom Turo. Obec Turie vznik­la zlú­če­ním osád Turo a Tri dvo­ry, názov Turo tri dvo­ry sa pou­ží­val až do roku 1930. Názov Turie je pre obec od roku 1949 (obec​tu​rie​.eu). V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Micha­la archan­je­la, kto­rý bol posta­ve­ný oko­lo roku 1580. Je chrá­ne­ný lipou s obvo­dom kme­ňa 450 cm (obec​tu​rie​.eu). 

Use Facebook to Comment on this Post