2011-2015, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovský Hrádok

Hits: 2183

Mes­to leží vo východ­nej čas­ti Lip­tov­skej kot­li­ny pri súto­ku Váhu s Belou v nad­mor­skej výš­ke 640 met­rov nad morom. Na plo­cha 18,32 km2 tu žije 7 441 oby­va­te­ľov. Mest­skou čas­ťou je Dova­lo­vo (Wiki­pe­dia). V mes­te Lip­tov­ská Hrá­dok sa nachá­dza hrad a kaš­tieľ, arbo­ré­tum (lhsi​ty​.sk). Pred­tým tu bolo kelt­ské hra­dis­ko (Wiki­pe­dia). Pre­stav­be a obno­ve hra­du sa veno­va­la Mag­da­lé­na Zai­ová, kto­rá k nemu začiat­kom 17. sto­ro­čia nechal pri­sta­vať rene­sanč­ný kaš­tieľ (Infor­mač­ná tabuľa).cs

Nachá­dza sa tu Náro­do­pis­né múze­um. Bola tu prvá les­níc­ka ško­la v Uhor­sku. Od roku 2014 na Skal­ke sa pri hra­de nachá­dza orien­tač­ná pano­ra­ma­tic­ká tabu­ľa (lhsi​ty​.sk). Popod želez­ni­cou sa nachá­dza maľo­va­ný pod­chod. Prvým zná­mym osíd­le­ním na úze­mí dneš­né­ho Lip­tov­ské­ho Hrád­ku bola osa­da Bel­sko medzi Váhom a Belou. V rokoch 13161340 bol posta­ve­ný kamen­ný hrad. Rene­sanč­ný kaš­tieľ k nemu pri­bu­dol začiat­kom 17. sto­ro­čia (lip​tov​skyh​ra​dok​.sk). Ved­ľa hra­du a kaš­tie­ľa sa nachá­dza jazier­ko. Na kamen­nom bra­le, kto­ré vyčnie­va z jazier­ka sa nachá­dza kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho. V minu­los­ti bola súčas­ťou hra­du a kaš­tie­ľa. Jazier­ko je ume­lo vytvo­re­né po roku 1949 pri výstav­be mos­ta cez rie­ku Belá (Infor­mač­ná tabuľa).

Lipo­vú alej, kto­rá je typic­ká pre Lip­tov­ský Hrá­dok, vysa­di­li v roku 1777 (Wiki­pe­dia) les­maj­strom a pre­fek­tom likavsko-​hrádockého komor­ské­ho pan­stva Jánom Xave­rom Gir­sí­kom. Od roku 1975 je chrá­ne­ným prí­rod­ným výtvo­rom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skal­ka je vápen­co­vý útes v Hrad­skej hore, na kto­rej vyhliad­ka na mes­to, Západ­né a Vyso­ké Tat­ry. V minu­los­ti tu bola stráž­na veža, dnes je tu slo­ven­ské troj­vr­šie a dvoj­ra­men­ný kríž (Infor­mač­ná tabuľa).

V obci sa nachádza:

  • Evan­je­lic­ký kos­tol a budo­va mot­li­teb­ne, die­lo Emi­la Bel­lu­ša, kto­rá bolo dokon­če­ná v roku 1943.
  • Soľ­ný a meď­ný úrad bol neskôr síd­lom komor­ské­ho úra­du. Dnes v ňom síd­li Lip­tov­ské múze­um, náro­do­pis­né a ovčiar­ske múzeum.
  • Depu­tát­ne domy les­ní­kov a vyš­ších les­ných úrad­ní­kov z čias komor­ské­ho úra­du Likavsko-​hrádockého pan­stva, kto­ré boli posta­ve­né v dru­hej polo­vi­ci 18. storočia.
  • Kla­si­cis­tic­ký rímsko-​katolícky kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie bol posta­ve­ný v roku 1790.
  • Prvá les­níc­ka ško­la v Uhor­sku posta­ve­ná v roku 1800.
  • Kamen­ná skulp­tú­ra Pie­ta ja národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, pri­pi­so­va­né kame­no­so­chá­ro­vi z rodi­ny Belo­po­toc­kých z orav­ské­ho Bie­le­ho poto­ka. V minu­los­ti bola súčas­ťou hra­du a kaštieľa.
  • Hrob­ka Kolo­ma­na Vitá­li­ša s man­žel­kou, dlho­roč­né­ho tabu­lár­ne­ho sud­ca Lip­tov­skej sto­li­ce a zanie­te­ným vče­lá­rom. S man­žel­kou žili 42 rokov v Lip­tov­skom Hrád­ku, v kaš­tie­li pri hrade.
  • Židov­ský cin­to­rín – lapi­dá­rium je zbier­ka náhrob­ných kame­ňov a krí­žov z býva­lé­ho židov­ské­ho cin­to­rí­na z 19. storočia.
  • Prvá slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska ško­la bola pre­sta­va­ná z býva­lej komor­skej sýp­ky. Bola otvo­re­ná v roku 1871, bola jedi­nou niž­šou poľ­no­hos­po­dár­skou ško­lou v Uhorsku.
  • Dre­ve­né sochy z jase­ňo­vé­ho dre­va, die­la Dali­bo­ra Novot­né­ho z Lip­tov­ské­ho Hrád­ku, Šte­fa­na Sivá­ňa z Babí­na a Sta­na Ondrí­ka z Tvrdo­ší­na.
  • Pamät­ník Stret­nu­tie armád” bol dokon­če­ný v roku 1964, sym­bo­li­zu­je stret­nu­tie Par­ti­zán­ske­ho oddie­lu Vyso­ké Tat­ry, voj­sk 18. armá­dy 4. ukra­jin­ské­ho fron­tu a 1. čes­ko­slo­ven­ské­ho armád­ne­ho zbo­ru. Jeho auto­rom je Miroslv Ksan­dr z Lip­tov­ské­ho Mikuláša.
  • Hrá­doc­ké arbo­ré­tum je prvým les­níc­kym bota­nic­kým par­kom, zalo­žil ho ria­di­te­ľom Horár­skej ško­ly Rudolf Ben­kö v rokoch 18861888. Dnes je chrá­ne­nou štu­dij­nou plo­chou v sprá­ve Stred­nej odbor­nej ško­ly les­níc­kej v Lip­tov­skom Hrádku.
  • Vitá­li­šo­va vila bola posta­ve­ná v roku 1915 z kame­ňa a ruín hra­du Kolo­ma­nom Vitá­li­šom na mies­te pome­no­va­nom Sta­rý trh.

The town is loca­ted in the eas­tern part of the Lip­tov Basin at the con­flu­en­ce of the Váh and Belá rivers at an alti­tu­de of 640 meters abo­ve sea level. With an area of​18.32 km², it is home to 7,441 inha­bi­tants. The town dis­trict inc­lu­des Dova­lo­vo (Wiki­pe­dia). Lip­tov­ská Hrá­dok boasts a cast­le and a man­si­on, as well as an arbo­re­tum (lhsi​ty​.sk). Pre­vi­ous­ly, the­re was a Cel­tic hill­fort here (Wiki­pe­dia). The recons­truc­ti­on and reno­va­ti­on of the cast­le were under­ta­ken by Mag­da­lé­na Zai­ová, who had a Renais­san­ce man­si­on built next to it at the begin­ning of the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on Board).

The town is home to the Eth­nog­rap­hic Muse­um. It was the site of the first fores­try scho­ol in Hun­ga­ry. Sin­ce 2014, the­re has been an orien­te­e­ring pano­ra­mic board at Skal­ka near the cast­le (lhsi​ty​.sk). Under the rai­lway brid­ge, the­re is a pain­ted under­pass. The first kno­wn sett­le­ment in the area of Lip­tov­ský Hrá­dok was the vil­la­ge of Bel­sko bet­we­en the Váh and Belá rivers. A sto­ne cast­le was built here bet­we­en 1316 and 1340. The Renais­san­ce man­si­on was added to it at the begin­ning of the 17th cen­tu­ry (lip​tov​skyh​ra​dok​.sk). Next to the cast­le and the man­si­on, the­re is a small lake. On a sto­ne spur prot­ru­ding from the lake stands a cha­pel with a sta­tue of St. John of Nepo­muk. It used to be part of the cast­le and man­si­on. The lake was arti­fi­cial­ly cre­a­ted after 1949 during the cons­truc­ti­on of a brid­ge over the Belá River (Infor­ma­ti­on Board).

The Lime Tree Ave­nue, cha­rac­te­ris­tic of Lip­tov­ský Hrá­dok, was plan­ted in 1777 (Wiki­pe­dia) by the fores­ter and pre­fect of the Likava-​Hrádok Cham­ber Esta­te, Ján Xaver Gir­sík. Sin­ce 1975, it has been a pro­tec­ted natu­ral for­ma­ti­on (Infor­ma­ti­on Board). Skal­ka is a limes­to­ne cliff on Hrad­ska Hora, offe­ring a view of the town, the Wes­tern and High Tatras. In the past, the­re was a watch­to­wer here, but now it hosts the Slo­vak trip­le sum­mit and a two-​armed cross (Infor­ma­ti­on Board).

In the vil­la­ge, you can find:

  • Evan­ge­li­cal church and pra­y­er hou­se buil­ding, the work of Emil Bel­luš, com­ple­ted in 1943.
  • The Salt and Cop­per Offi­ce later ser­ved as the seat of the cham­ber offi­ce. Today, it hou­ses the Lip­tov Muse­um, the Eth­nog­rap­hic and Shep­her­d’s Museums.
  • Depu­ties’ hou­ses for fores­ters and seni­or fores­try offi­cials from the Likava-​Hrádok Cham­ber Esta­te, built in the second half of the 18th century.
  • The clas­si­cist Roman Cat­ho­lic Church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary was built in 1790.
  • The first fores­try scho­ol in Hun­ga­ry was built in 1800.
  • The Pie­tà sto­ne sculp­tu­re is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, att­ri­bu­ted to the Belo­po­toc­ký fami­ly of sto­ne­cut­ters from the Ora­va vil­la­ge of Bie­ly Potok. It used to be part of the cast­le and mansion.
  • The tomb of Kolo­man Vitá­liš and his wife, long­ti­me tabu­lar jud­ge of the Lip­tov Bench and ent­hu­sias­tic bee­ke­e­per. They lived for 42 years in Lip­tov­ský Hrá­dok, in the man­si­on near the castle.
  • The Jewish ceme­te­ry – lapi­da­rium is a col­lec­ti­on of tomb­sto­nes and cros­ses from the for­mer Jewish ceme­te­ry from the 19th century.
  • The first Slo­vak agri­cul­tu­ral scho­ol was rebu­ilt from the for­mer cham­ber gra­na­ry. It ope­ned in 1871 and was the only lower agri­cul­tu­ral scho­ol in Hungary.
  • Wooden sculp­tu­res made of ash wood, the works of Dali­bor Novot­ný from Lip­tov­ský Hrá­dok, Šte­fan Siváň from Babín, and Stan Ondrík from Tvrdošín.
  • The Mee­ting of Armies” monu­ment was com­ple­ted in 1964, sym­bo­li­zing the mee­ting of the Par­ti­san Unit High Tatras, the tro­ops of the 18th Army of the 4th Ukrai­nian Front, and the 1st Cze­cho­slo­vak Army Corps. It was desig­ned by Miro­slav Ksan­dr from Lip­tov­ský Mikuláš.
  • The Hrá­dok Arbo­re­tum is the first fores­try bota­ni­cal park, foun­ded by the direc­tor of the Horár Scho­ol, Rudolf Ben­kö, in 18861888. Today, it is a pro­tec­ted stu­dy area mana­ged by the Secon­da­ry Fores­try Scho­ol in Lip­tov­ský Hrádok.
  • The Vitá­liš Vil­la was built in 1915 from sto­ne and ruins of Kolo­man Vitá­li­š’s cast­le on the site cal­led Sta­rý trh.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, České, Česko, Južná Morava, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Strážnice

Hits: 2447

Stráž­ni­ce sú malým mes­tom pri hra­ni­ciach zo Slo­ven­skom na juhu Mora­vy. Tak­po­ve­diac na skok od Ska­li­ce.

Nemec­ky názov je Strass­nitz. Žije tu viac tak­mer 6 tisíc oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia CZ). V 5. sto­ro­čí na mies­te dneš­ných Stráž­nic posta­vi­li Slo­va­nia osa­du. Pred nimi tu žili 4 sto­ro­čie pred n. l. Kel­ti a od kon­ca 1. sto­ro­čia Ger­má­ni (Ská­cel). Počiat­ky Stráž­nic sú spo­jo­va­né s upev­ňo­va­ním hra­níc čes­ké­ho štá­tu v dobe vlá­dy Pře­mys­la Ota­ka­ra II., v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia. Aj meno mes­ta je odvo­dzo­va­né od stráž­nej fun­kcie. Stráž­nic­ký hrad bol posta­ve­ný v roku 1260. O veľ­ký roz­mach mes­ta sa zaslú­žil hej­tman Petr Stráž­nic­ký. Začiat­kom 15. sto­ro­čia kúpi­li mes­to Žero­tí­nov­ci, kto­rí pod­po­ro­va­li brat­ríc­ke škols­tvo. Takú­to ško­lu v rokoch 16045 nav­šte­vo­val Ján Ámos Komen­ský, kto­rý tu mal tetu. V máji 1605 bolo mes­to vypá­le­né (Vra­ti­slav­ský).

Domi­nan­tou mes­ta je Stráž­ní bílá věž z roku 1615 (straz​ni​ce​-mes​to​.cz). O vybu­do­va­ní náro­do­pis­né­ho múzea v prí­ro­de sa zača­lo uva­žo­vať počiat­kom 20. sto­ro­čia. Avšak až v roku 1973 sa zača­lo z jeho výstav­bou (skan​zens​traz​ni​ce​.cz). Na pre­lo­me júna a júla sa tu koná­va­jú folk­lór­ne fes­ti­va­ly (Vra­ti­slav­ský).


Stráž­ni­ce is a small town loca­ted near the bor­ders with Slo­va­kia in sout­hern Mora­via, prac­ti­cal­ly a sto­ne­’s throw from Skalica.

In Ger­man, it is cal­led Strass­nitz. App­ro­xi­ma­te­ly 6,000 inha­bi­tants live here (Wiki­pe­dia CZ). In the 5th cen­tu­ry, Slavs built a sett­le­ment in the area that is now Stráž­ni­ce. Pri­or to them, Celts inha­bi­ted the regi­on four cen­tu­ries befo­re Christ, fol­lo­wed by Ger­mans from the end of the 1st cen­tu­ry (Ská­cel). The begin­nings of Stráž­ni­ce are asso­cia­ted with the for­ti­fi­ca­ti­on of the Czech sta­te bor­ders during the rule of Pře­mysl Ota­kar II in the second half of the 13th cen­tu­ry. The city­’s name itself is deri­ved from its guar­ding func­ti­on. Stráž­ni­ce Cast­le was built in 1260. Cap­tain Petr Stráž­nic­ký pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the city­’s deve­lop­ment. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, the Žero­tín fami­ly pur­cha­sed the city, sup­por­ting fra­ter­nal edu­ca­ti­on. In 1604 – 1605, Ján Ámos Komen­ský, who had an aunt in the city, atten­ded such a scho­ol. In May 1605, the city was bur­ned down (Vra­ti­slav­ský).

The town’s domi­nant fea­tu­re is the Whi­te Tower of Stráž­ni­ce, built in 1615 (straz​ni​ce​-mes​to​.cz). Con­si­de­ra­ti­on for the estab­lish­ment of an eth­nog­rap­hic open-​air muse­um began in the ear­ly 20th cen­tu­ry. Howe­ver, it was only in 1973 that cons­truc­ti­on com­men­ced (skan​zens​traz​ni​ce​.cz). Folk­lo­re fes­ti­vals take pla­ce here at the turn of June and July (Vra­ti­slav­ský).


Stráž­ni­ce ist eine kle­i­ne Stadt in der Nähe der Gren­ze zur Slo­wa­kei im Süden von Mäh­ren, prak­tisch einen Kat­zens­prung von Ska­li­ca entfernt.

Auf Deutsch wird es Strass­nitz genannt. Etwa 6.000 Ein­woh­ner leben hier (Wiki­pe­dia CZ). Im 5. Jahr­hun­dert errich­te­ten Sla­wen eine Sied­lung an der Stel­le des heuti­gen Stráž­ni­ce. Vor ihnen leb­ten Kel­ten in der Regi­on vier Jahr­hun­der­te vor Chris­tus, gefolgt von Ger­ma­nen ab Ende des 1. Jahr­hun­derts (Ská­cel). Die Anfän­ge von Stráž­ni­ce sind mit der Befes­ti­gung der tsche­chis­chen Sta­atsg­ren­zen wäh­rend der Herrs­chaft von Pře­mysl Ota­kar II. in der zwe­i­ten Hälf­te des 13. Jahr­hun­derts ver­bun­den. Der Name der Stadt selbst lei­tet sich von ihrer Schutz­funk­ti­on ab. Die Stráž­ni­ce Burg wur­de 1260 erbaut. Haupt­mann Petr Stráž­nic­ký spiel­te eine bede­uten­de Rol­le in der Ent­wick­lung der Stadt. Anfang des 15. Jahr­hun­derts erwarb die Fami­lie Žero­tín die Stadt, die die Bru­ders­chafts­bil­dung unters­tütz­te. In den Jah­ren 1604 – 1605 besuch­te Ján Ámos Komen­ský, der hier eine Tan­te hat­te, eine sol­che Schu­le. Im Mai 1605 wur­de die Stadt nie­der­geb­rannt (Vra­ti­slav­ský).

Das domi­nie­ren­de Merk­mal der Stadt ist der Wei­ße Turm von Stráž­ni­ce, der 1615 erbaut wur­de (straz​ni​ce​-mes​to​.cz). Über­le­gun­gen zur Grün­dung eines eth­no­gra­fis­chen Fre­i­licht­mu­se­ums began­nen zu Beginn des 20. Jahr­hun­derts. Die Bau­ar­be­i­ten began­nen jedoch erst im Jahr 1973 (skan​zens​traz​ni​ce​.cz). Folk­lo­re­fes­ti­vals fin­den hier zur Wen­de von Juni und Juli statt (Vra­ti­slav­ský).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

Hits: 5212

Kru­pi­na je na pol­ces­te medzi Ban­skou Bys­tri­cou a Šaha­mi a medzi Zla­tý­mi Morav­ca­mi a Lučen­com. Je to his­to­ric­ké mes­to ležia­ce na pome­dzí Štiav­nic­kých vrchov a Kru­pin­skej pla­ni­ny. Na okra­ji his­to­ric­ké­ho regi­ó­nu sied­mich stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest. V lis­ti­nách sa spo­mí­na už od 12. sto­ro­čia. V roku 1244 zís­ka­lo mest­ské výsa­dy a sta­lo sa slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom (Ras­ti­slav Sabu­cha). V Kru­pi­ne, nemec­ky Karp­fen, maďar­sky Kor­po­na žilo v roku 2005 7 812 oby­va­te­ľov. Leží v nad­mor­skej výš­ke 262 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia ENG). Oko­lie Kru­pi­ny bolo osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej. V stre­do­ve­ku sem priš­li Slo­vá­ci. Kru­pi­na pat­rí medzi naj­star­šie mes­tá na Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). Plno­hod­not­né stre­do­ve­ké mes­to z Kru­pi­ny vytvo­ri­li nemec­kí kolo­nis­ti, kto­rí priš­li do tej­to oblas­ti kon­com 12. a začiat­kom 13. sto­ro­čia. V roku 1241 mes­to spus­to­ši­li Tatá­ri. Neskôr mes­to ohro­zo­va­li Tur­ci, aj pre­to boli vybu­do­va­né stráž­ne veže – var­tov­ky, z kto­rých sa tá na vrchu Stra­ža­vár zacho­va­la (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč). Pod­zem­né chod­by sú tak­mer pod celým his­to­ric­kým cen­trom. Zrej­me sa v nich pri­már­ne skla­do­va­li potra­vi­ny. Veľ­ké piv­ni­ce vyvo­lá­va­jú množ­stvo otá­zok, v jed­nej z nich, pod sta­rou rad­ni­cou, muči­li bosor­ky. Prá­ve tu upá­li­li naj­viac stríg na našom úze­mí. Tra­du­je sa, že posled­nú bosor­ku v Euró­pe upá­li­li v roku 1741 prá­ve v Kru­pi­ne. V mes­te sa nachá­dza­jú tzv. Turec­ké stud­ne – vyte­sa­né otvo­ry do ska­ly, mož­no stud­ne z kto­rých Tur­ci napá­ja­li kone (Dag­mar Teliš­čá­ko­vá). Po roku 1989 malo mes­to ako jed­no z prvých miest na Slo­ven­sku káb­lo­vú tele­ví­ziu a miest­ne tele­víz­ne vysie­la­nie. Zača­li vychá­dzať Hon­tian­ske novi­ny (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč).

Z Kru­pi­ny pochá­dza spi­so­va­teľ a kňaz Karol Bra­xa­to­ris, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, pro­zaič­ka, redak­tor­ka a pub­li­cis­t­ka Ele­na Maróthy-​Šoltésová, herec Viliam Poló­nyi. Pôso­bil tu hudob­ný skla­da­teľ Eugen Suchoň, spi­so­va­teľ Jozef Cíger Hron­ský (Wiki​pe​dia​.sk), štu­do­val tu Marián Labu­da (Miro­slav Lukáč).


Kru­pi­na is situ­ated hal­fway bet­we­en Ban­ská Bys­tri­ca and Šahy and bet­we­en Zla­té Morav­ce and Luče­nec. It is a his­to­ri­cal town loca­ted on the bor­der of the Štiav­nic­ké Vrchy and Kru­pin­ská Pla­ni­na regi­ons, on the edge of the his­to­ric regi­on of the seven Cen­tral Slo­vak mining towns. It is men­ti­oned in docu­ments from the 12th cen­tu­ry. In 1244, it gai­ned town pri­vi­le­ges and beca­me a free roy­al town (Ras­ti­slav Sabu­cha). In Kru­pi­na, kno­wn as Karp­fen in Ger­man and Kor­po­na in Hun­ga­rian, the­re were 7,812 inha­bi­tants in 2005. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 262 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia ENG). The sur­roun­dings of Kru­pi­na were inha­bi­ted in the youn­ger Sto­ne Age, and Slo­vaks sett­led here in the medie­val peri­od. Kru­pi­na is among the oldest towns in Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). Ger­man colo­nists who arri­ved in the late 12th and ear­ly 13th cen­tu­ries sha­ped Kru­pi­na into a fully-​fledged medie­val town. In 1241, the town was devas­ta­ted by the Tatars. Later, it faced thre­ats from the Turks, lea­ding to the cons­truc­ti­on of guard towers, one of which, on Stra­ža­vár Hill, still stands today (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč). Under­ground tun­nels extend bene­ath almost the enti­re his­to­ri­cal cen­ter, like­ly used pri­ma­ri­ly for sto­ring food. Lar­ge cel­lars rai­se many ques­ti­ons; in one of them, bene­ath the old town hall, alle­ged wit­ches were tor­tu­red. It is said that the last witch in Euro­pe was bur­ned at the sta­ke in Kru­pi­na in 1741. The city is home to the so-​called Tur­kish Wells — car­ved ope­nings into the rock, possib­ly wells from which the Turks wate­red the­ir hor­ses (Dag­mar Teliš­čá­ko­vá). After 1989, the city was among the first in Slo­va­kia to have cab­le tele­vi­si­on and local tele­vi­si­on bro­ad­cas­ting. The Hon­tian News­pa­pers began to be pub­lis­hed (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč).

Notab­le indi­vi­du­als from Kru­pi­na inc­lu­de wri­ter and priest Karol Bra­xa­to­ris, poet Andrej Slád­ko­vič, pro­se wri­ter, edi­tor, and pub­li­cist Ele­na Maróthy-​Šoltésová, actor Viliam Poló­nyi. The music com­po­ser Eugen Suchoň, wri­ter Jozef Cíger Hron­ský (Wiki​pe​dia​.sk), and actor Marián Labu­da stu­died in Kru­pi­na (Miro­slav Lukáč).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Veže

Vartovka – strážna veža nad Krupinou

Hits: 7010

Var­tov­ka sa nachá­dza nad mes­tom Kru­pi­na. Na roz­hra­ní Štiav­nic­kých vrchov a Kru­pin­skej pla­ni­ny vo výš­ke 393 m n.m (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), na kop­ci Tanis­tra­vár /​Sta­ži­var (Ras­ti­slav Sabu­cha). Táto stráž­na veža bola posta­ve­ná v rokoch 15641571. Kedy­si okrem stráž­nej veže stá­la na kop­ci aj pev­nosť, nazý­va­ná Diev­čen­ský hrad, resp. Panen­ský hrad. Slú­ži­la naj­mä pro­ti Tur­kom (turis​tik​.sk). Neskôr Var­tov­ka infor­mo­va­la o pohy­be povs­ta­lec­kých a cisár­skych voj­sk. podob­ne ako napr. var­tov­ky pri hra­de Čab­raď, na Sit­ne, pri Ban­skej Štiav­ni­ci, Zvo­le­ne, Ban­skej Bys­tri­ci, Ľubie­to­vej. Je vyso­ká 13 met­rov (vir​tu​al​tra​vel​.sk).


Var­tov­ka is situ­ated abo­ve the town of Kru­pi­na, at the junc­tu­re of the Štiav­nic­ké Vrchy (Štiav­ni­ca Hills) and the Kru­pin­ská Pla­ni­na, at an ele­va­ti­on of 393 meters abo­ve sea level (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), on the hill Tanistravár/​Staživar (Ras­ti­slav Sabu­cha). This watch­to­wer was erec­ted bet­we­en 1564 and 1571. In the past, along­si­de the watch­to­wer, the­re also sto­od a for­tress on the hill kno­wn as Diev­čen­ský hrad or Panen­ský hrad. It pri­ma­ri­ly ser­ved as a defen­se against the Turks (turis​tik​.sk). Later on, Var­tov­ka ser­ved as a means of com­mu­ni­ca­ti­on regar­ding the move­ments of rebel and impe­rial armies, simi­lar to other watch­to­wers at Čab­raď Cast­le, Sit­no, Ban­ská Štiav­ni­ca, Zvo­len, Ban­ská Bys­tri­ca, and Ľubie­to­vá. The tower stands at a height of 13 meters (vir​tu​al​tra​vel​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post