Informácie, O mne

Obľúbené odkazy

Hits: 26968

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina

Zuberec

Hits: 1848

Zube­rec leží v nad­mor­skej výš­ke 760 met­rov nad morom. Na plo­che 72.33 km2 žije 1838 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Nenaš­li sa nija­ké písom­nos­ti, ani pozos­tat­ky mate­riál­nej kul­tú­ry, kto­ré by sved­či­li o trva­lom osíd­le­ní toho­to kra­ja v stre­do­ve­ku ale­bo skôr (zube​rec​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1592. Poľ­ský názov pre Zube­rec je Zuber­zec, maďar­ský Bölé­ny­fa­lu. Leží v Stu­de­nej doli­ne na pome­dzí Západ­ných Tatier a Sko­ru­šin­ských vrchov. 23 km od Tvrdo­ší­na, 33 km sever­ne od Lip­tov­ské­ho Miku­lá­ša. V Spá­le­nej a Roháčs­kej doli­ne sa nachá­dza význam­né lyžiar­ske stre­dis­ko Zve­rov­ka – Spá­le­ná, v blíz­kos­ti obce aj turis­tic­ky atrak­tív­ne Múze­um orav­skej dedi­ny. Meno obce pochá­dza od zub­ra les­né­ho. Naj­star­šie zmien­ky o osa­de Zwberc­zyc“ pochá­dza­jú z roku 1593, kedy tu stá­lo 5 sed­liac­kych domov. V roku 1604 bol Zube­rec vyplie­ne­ný počas Boč­ka­jov­ho povs­ta­nia. Opä­tov­ne bol zalo­že­ný v roku 1609. V 17. sto­ro­čí to nema­la obec ľah­ké, čas­to tu bola okrem toho aj neúro­da, kto­rá deci­mo­va­la oby­va­teľ­stvo a vyhá­ňa­lo ich do úrod­nej­ších regi­ó­nov. Pop­ri roz­vo­ji reme­siel miest­ni ľudia páli­li váp­no a tka­li súk­no. V roku 1870 žilo v Zuber­ci v 182 domov 1007 oby­va­te­ľov. Napriek drs­ným pod­mien­kam sa Zube­rec stal obľú­be­nou rekre­ač­nou oblas­ťou a bolo tu rela­tív­ne nedáv­no vybu­do­va­ných viac ako 70 chát (Wiki­pe­dia).

Dnes je Zube­rec jed­na z naj­nav­šte­vo­va­nej­ších obcí na Ora­ve. Výraz­nej­ší roz­voj turis­ti­ky začal až v polo­vi­ci minu­lé­ho sto­ro­čia. Dnes je Zube­rec význam­ným cen­trom turis­tic­ké­ho ruchu. Dve lyžiar­ske stre­dis­ká sa nachá­dza­jú pria­mo v obci a jed­no v Tatrans­kom národ­nom par­ku. Začí­na v nad­mor­skej výš­ke 1 000 kon­čí v 1 400 met­rov nad morom. Pat­ria medzi naj­vyš­šie polo­že­né lyžiar­ske stre­dis­ká na Slo­ven­sku. Tra­te sú pra­vi­del­ne upra­vo­va­né, vhod­né nie­len pre začia­toč­ní­kov ale aj zdat­ných lyžia­rov. Počas zimy si prí­du na svo­je aj bež­ká­ri, v oko­lí Zuber­ca sú upra­vo­va­né bežec­ké tra­te (Ľubo­mír Motyč­ka).

Zube­rec je zná­my aj svo­ji­mi dre­ve­ný­mi doma­mi, kto­ré sú cha­rak­te­ris­tic­kým zna­kom slo­ven­skej vidiec­kej archi­tek­tú­ry. Dre­ve­né cha­lu­py odrá­ža­jú boha­tú ľudo­vú tra­dí­ciu oblas­ti. Mno­hé z tých­to dre­ve­ných domov boli pre­miest­ne­né do etno­gra­fic­ké­ho múzea pod náz­vom Orav­ská dedi­na” v Zuber­ci, kto­ré je popu­lár­nym mies­tom pre náv­štev­ní­kov hľa­da­jú­cich pohľad na his­tó­riu a kul­tú­ru regi­ó­nu. V obci samot­nej sa nachá­dza aj nie­koľ­ko his­to­ric­kých pamia­tok, vrá­ta­ne dre­ve­né­ho kos­to­la svä­té­ho Kriš­to­fa, kto­rý je súčas­ťou sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Kos­tol pochá­dza zo 17. sto­ro­čia a pred­sta­vu­je význam­ný prí­klad dre­ve­nej sak­rál­nej archi­tek­tú­ry na Slovensku.


Zube­rec is loca­ted at an alti­tu­de of 760 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 72.33 km² with a popu­la­ti­on of 1838 resi­dents (Wiki­pe­dia). No wri­tings or mate­rial cul­tu­re rem­nants indi­ca­ting per­ma­nent sett­le­ment in this regi­on during the medie­val peri­od or ear­lier have been found (zube​rec​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1592. The Polish name for Zube­rec is Zuber­zec, and the Hun­ga­rian name is Bölé­ny­fa­lu. It is situ­ated in Stu­de­ná doli­na on the bor­der bet­we­en the Wes­tern Tatras and Sko­ru­šin­ské vrchy, 23 km from Tvrdo­šín, and 33 km north of Lip­tov­ský Mikuláš.

In the Spá­le­ná and Roháčs­ka doli­na val­le­ys, the­re is a sig­ni­fi­cant ski resort, Zve­rov­ka – Spá­le­ná, and near the vil­la­ge is the tourist-​attractive Muse­um of Ora­va Vil­la­ge. The name of the vil­la­ge comes from the Euro­pe­an bison. The oldest men­ti­ons of the sett­le­ment Zwberc­zyc’ date back to 1593, with five pea­sant homes stan­ding at that time. In 1604, Zube­rec was plun­de­red during the Bocs­kai Upri­sing but was later re-​established in 1609. In the 17th cen­tu­ry, the vil­la­ge faced chal­len­ges, inc­lu­ding fre­qu­ent crop fai­lu­res, lea­ding to a dec­re­a­se in popu­la­ti­on as peop­le sought bet­ter con­di­ti­ons in more fer­ti­le regi­ons. Along­si­de the deve­lop­ment of crafts, the locals enga­ged in lime bur­ning and wool wea­ving. In 1870, Zube­rec had 182 hou­ses with 1007 resi­dents. Des­pi­te harsh con­di­ti­ons, Zube­rec beca­me a popu­lar rec­re­a­ti­onal area, wit­nes­sing the recent cons­truc­ti­on of over 70 cot­ta­ges (Wiki­pe­dia).

Today, Zube­rec is one of the most visi­ted vil­la­ges in Ora­va, with sig­ni­fi­cant tou­rism deve­lop­ment star­ting in the mid-​20th cen­tu­ry. Zube­rec is now a major tou­rist hub with two ski resorts in the vil­la­ge and one in the Tat­ra Nati­onal Park. The ele­va­ti­on ran­ges from 1,000 to 1,400 meters abo­ve sea level, making them among the hig­hest ski resorts in Slo­va­kia. The slo­pes are regu­lar­ly gro­omed, suitab­le for both begin­ners and skil­led skiers. During win­ter, cross-​country skiers also find gro­omed trails in the vici­ni­ty of Zube­rec (Ľubo­mír Motyčka).”

Zube­rec is also kno­wn for its wooden hou­ses, which are

a cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of Slo­vak rural archi­tec­tu­re. The wooden cot­ta­ges ref­lect the rich folk tra­di­ti­on of the regi­on. Many of the­se wooden homes have been relo­ca­ted to the eth­nog­rap­hic muse­um cal­led Orav­ská dedi­na” (Ora­va Vil­la­ge) in Zube­rec, which is a popu­lar des­ti­na­ti­on for visi­tors see­king a glim­pse into the his­to­ry and cul­tu­re of the regi­on. In the vil­la­ge itself, the­re are also seve­ral his­to­ri­cal land­marks, inc­lu­ding the wooden church of St. Chris­top­her, which is part of the UNESCO World Heri­ta­ge. The church dates back to the 17th cen­tu­ry and repre­sents a sig­ni­fi­cant exam­ple of wooden sac­ral archi­tec­tu­re in Slovakia.


Zube­rec leży na wyso­ko­ści 760 met­rów nad pozi­omem mor­za. Na powierzch­ni 72,33 km² miesz­ka 1838 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia). Nie zna­le­zi­ono żad­nych pism, ani pozos­ta­ło­ści mate­rial­nej kul­tu­ry, któ­re świadc­zy­ły­by o sta­łym osad­nict­wie tego obsza­ru w śred­ni­owiec­zu lub wcze­śniej (zube​rec​.sk). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1592. Pol­ska nazwa dla Zuber­ca to Zuber­zec, węgier­ska Bölé­ny­fa­lu. Leży w Kot­li­nie Stu­dzien­nic­kiej na pog­ra­nic­zu Zachod­nich Tatr i Gór Sko­rus­zy­ńs­kich. 23 km od Tur­zy­ńca, 33 km na północ od Lip­to­ws­kie­go Miku­łas­za. W Doli­nie Spa­le­ni i Roháčs­kej znaj­du­je się ważne ośro­dek nar­ciar­ski Zve­rov­ka – Spá­le­ná, w pobli­żu wsi także atrak­cyj­ne turys­tycz­nie Muze­um Ora­ws­kiej Wsi. Nazwa wsi pocho­dzi od żub­ra euro­pej­skie­go. Naj­stars­ze wzmian­ki o osa­dzie Zwberc­zyc” pocho­dzą z 1593 roku, gdy sta­ło tu 5 domów chłop­skich. W 1604 roku Zube­rec został zniszc­zo­ny podc­zas pows­ta­nia Boč­ka­ja. Pono­wnie został zało­żo­ny w 1609 roku. W XVII wie­ku wieś nie mia­ła łat­wo, częs­to doświadc­za­ła klęsk uro­dza­ju, co dez­imo­wa­ło lud­no­ść i zmus­za­ło ją do opuszc­za­nia obsza­rów na rzecz bar­dziej uro­dzaj­nych regi­onów. Oprócz rozwo­ju rze­mi­osła lokal­na lud­no­ść wypa­la­ła wap­no i tka­ła wełnę. W 1870 roku w Zuber­cu miesz­ka­ło w 182 domach 1007 miesz­ka­ńców. Pomi­mo trud­nych warun­ków Zube­rec stał się popu­lar­nym obsza­rem rekre­a­cyj­nym, a nie­da­wno wybu­do­wa­no tu ponad 70 chat (Wiki­pe­dia).

Dziś Zube­rec jest jed­ną z najc­zęściej odwie­dza­nych wiosek na Ora­wie. Znacz­ny rozwój turys­ty­ki roz­poc­zął się dopie­ro w poło­wie ubie­głe­go wie­ku. Obe­cnie Zube­rec jest ważnym cen­trum ruchu turys­tycz­ne­go. Dwa ośrod­ki nar­ciar­skie znaj­du­ją się bez­po­śred­nio w wios­ce, a jeden w Tatr­za­ńs­kim Par­ku Naro­do­wym. Zaczy­na się na wyso­ko­ści 1000 met­rów i końc­zy na 1400 met­rach nad pozi­omem mor­za. Nale­żą do naj­wy­żej poło­żo­nych ośrod­ków nar­ciar­skich na Sło­wac­ji. Tra­sy są regu­lar­nie przy­go­to­wy­wa­ne, odpo­wied­nie zaró­wno dla poc­ząt­ku­jących, jak i zaa­wan­so­wa­nych nar­ciar­zy. W ciągu zimy bie­gac­ze nar­ciars­cy również znaj­dą coś dla sie­bie, w oko­li­cach Zuber­ca są przy­go­to­wa­ne tra­sy bie­go­we (Ľubo­mír Motyčka).

Zube­rec jest również zna­ny ze swo­ich dre­wnia­nych domów, któ­re są cha­rak­te­rys­tycz­nym ele­men­tem sło­wac­kiej archi­tek­tu­ry wiej­skiej. Dre­wnia­ne cha­ty odzwier­cied­la­ją boga­tą ludo­wą tra­dyc­ję regi­onu. Wie­le z tych dre­wnia­nych domów zosta­ło prze­nie­si­onych do muze­um etno­gra­ficz­ne­go o nazwie Orav­ská dedi­na” w Zuber­cu, któ­re jest popu­lar­nym miejs­cem dla odwie­dza­jących poszu­ku­jących spojr­ze­nia na his­to­rię i kul­tu­rę regi­onu. W samej wios­ce znaj­du­je się kil­ka zabyt­ków, w tym dre­wnia­ny kości­ół św. Krzysz­to­fa, któ­ry jest częścią świa­to­we­go dzie­dzict­wa UNESCO. Kości­ół pocho­dzi z XVII wie­ku i sta­no­wi znac­zący przy­kład dre­wnia­nej archi­tek­tu­ry sak­ral­nej na Słowacji.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Podolie

Hits: 3038

Podo­lie s roz­lo­hou 17.24 km2 leží 11 km od Nové­ho Mes­ta nad Váhom v nad­mor­skej výš­ke 173 met­rov nad morom. V roku 1957 bola k Podo­liu pri­po­je­ná obec Koryt­né (podo​lie​.sk). Žije tu 2016 oby­va­te­ľov (podo​lie​.sk) Obec sa spo­mí­na v roku 1332 ako Les­sak, Lesa­te, neskôr ako Les­set­he, Les­ze­te, Podo­la, Podo­lia. Maďar­ský názov obce je Podo­la, Fel­sőles­zé­te. V roku 1392 sa obec sta­la vlast­níc­tvom Sti­bo­ra a pan­stva Čach­ti­ce. Neskor­šie pat­ri­la rodi­nám Ors­zág­hov­cov, Nádas­dy­ov­cov, od roku 1695 Erdődy­ov­cov. V roku 1787 tu v 116 domoch žilo 968 oby­va­te­ľov. Zaobe­ra­li sa poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom dobyt­ka. Po roku 1918 sa zaobe­ra­li aj zho­to­vo­va­ním ľudo­vých vyší­va­ných kožu­chov a žen­ských i muž­ských kro­jov. Počas SNP pôso­bi­li v Koryt­nan­ských a Podol­ských kopa­ni­ciach par­ti­zán­ske sku­pi­ny (e‑obce.sk). Obec Koryt­né sa spo­mí­na od roku 1392. Rov­na­ko pat­ri­la pan­stvu Čach­ti­ce. V roku 178778 domoch žilo 603 oby­va­te­ľov (e‑obce.sk).


Podo­lie, with an area of 17.24 km², is loca­ted 11 km from Nové Mes­to nad Váhom at an ele­va­ti­on of 173 meters abo­ve sea level. In 1957, the vil­la­ge of Koryt­né was anne­xed to Podo­lie (podo​lie​.sk). The cur­rent popu­la­ti­on is 2016 inha­bi­tants (podo​lie​.sk). The vil­la­ge is men­ti­oned in 1332 as Les­sak, Lesa­te, later as Les­set­he, Les­ze­te, Podo­la, Podo­lia. The Hun­ga­rian name for the vil­la­ge is Podo­la, Fel­sőles­zé­te. In 1392, the vil­la­ge beca­me the pro­per­ty of Sti­bor and the Čach­ti­ce esta­te. Later, it belo­n­ged to the Ors­zágh, Nádas­dy, and from 1695, the Erdődy fami­lies. In 1787, 968 inha­bi­tants lived in 116 hou­ses, enga­ged in agri­cul­tu­re and lives­tock far­ming. After 1918, they also spe­cia­li­zed in making embro­ide­red folk coats and tra­di­ti­onal cos­tu­mes for women and men. During the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP), par­ti­san groups ope­ra­ted in the Koryt­né and Podo­lie regi­ons (e‑obce.sk). The vil­la­ge of Koryt­né is men­ti­oned from 1392, also belo­n­ging to the Čach­ti­ce esta­te. In 1787, 603 inha­bi­tants lived in 78 hou­ses (e‑obce.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Kopaničiarska obec Priepasné

Hits: 2010

Roz­lo­ha obce je 13.71 km2 (prie​pas​ne​.sk), leží v nad­mor­skej výš­ke 343 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Žije tu 384 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Názov obce je údaj­ne odvo­de­ný od slo­va pase­nie”. Obce vznik­la odčle­ne­ním od obce Koša­ris­ká v roku 1957. Až do roku 1926 bolo Prie­pas­né súčas­ťou Bre­zo­vej. Osíd­le­nie obce je kopa­ni­čiar­ske19 lokál­nych osíd­le­ní: Podm­ly­ná­ro­vá, Dlhý Vršek (Halu­zi­ce, Výhon a Paži­te), U Potúč­kov, U Kázi­kov, U Bie­lych, U Bachá­rov, U Blat­nia­kov, U Čúva­lov, Batí­ko­vá, U Kopec­kých, U Mos­náč­kov, Kon­či­ny, U Zubá­kov, U Hraj­no­hov, U Mar­kov, U Pet­rá­ši, U Šev­cov, Jan­dech Doli­na a Jur­ča­tá­ri (prie​pas​ne​.sk). O vzni­ku obce hovo­rí povesť, pod­ľa kto­rej gar­biar Potú­ček ute­kal z Lip­tov­ské­ho Miku­lá­ša pred Tur­ka­mi na mies­to, kto­ré sa dnes nazý­va U Potúč­kov” (prie​pas​ne​.sk).


The vil­la­ge has an area of 13.71 km² (prie​pas​ne​.sk) and is situ­ated at an ele­va­ti­on of 343 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). It is home to 384 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The name of the vil­la­ge is alle­ged­ly deri­ved from the word pase­nie” (gra­zing). The vil­la­ge was estab­lis­hed by sepa­ra­ting from the vil­la­ge Koša­ris­ká in 1957. Until 1926, Prie­pas­né was part of Bre­zo­vá. The sett­le­ment of the vil­la­ge is cha­rac­te­ri­zed by hil­ly ter­rain with 19 local sett­le­ments: Podm­ly­ná­ro­vá, Dlhý Vršek (Halu­zi­ce, Výhon a Paži­te), U Potúč­kov, U Kázi­kov, U Bie­lych, U Bachá­rov, U Blat­nia­kov, U Čúva­lov, Batí­ko­vá, U Kopec­kých, U Mos­náč­kov, Kon­či­ny, U Zubá­kov, U Hraj­no­hov, U Mar­kov, U Pet­rá­ši, U Šev­cov, Jan­dech Doli­na, and Jur­ča­tá­ri (prie​pas​ne​.sk). Accor­ding to a legend, the vil­la­ge­’s ori­gin is asso­cia­ted with the sto­ry of the tan­ner Potú­ček, who fled from Lip­tov­ský Miku­láš to the pla­ce now cal­led U Potúč­kov” to esca­pe the Turks (prie​pas​ne​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2008, Časová línia, České, Informačné technológie, Neživé, Produkty, Reportáže, Technické, Technika

Invex – Digitex – veľtrh informačných technológií a elektroniky

Hits: 5914

INVEXDIGITEX 2008, Výsta­viš­tě Brno 6. – 9.10.2008

V roku 2008 som na INVEX‑e dlho nepo­bu­dol. Boli tam pek­né veci, ale môj záu­jem o ne nebol prí­liš veľ­ký. Nesťa­žu­jem si, napo­kon som to čakal. Ak by ma však zau­ja­lo viac vecí, pote­ši­lo by ma to. Chys­tal som sa naj­mä do foto­pa­vi­ló­nu” a prek­va­pi­lo ma množ­stvo fór a foto­kur­zov”. Čakal som v ove­ľa väč­šom množ­stve expo­zí­cie veľ­kých firiem ako Canon, Nikon, Pen­tax, Sony. Toho som sa nedoč­kal ani v oblas­ti výpoč­to­vej tech­ni­ky, ani v elek­tro­ni­ke. Invex mi pri­šiel ako regi­onál­ny veľ­trh pre men­ších pod­ni­ka­te­ľov, čo si mys­lím, je škoda.


In 2008, I did­n’t spend much time at INVEX. The­re were nice things, but my inte­rest in them was­n’t too gre­at. I’m not com­plai­ning; after all, I expec­ted that. Howe­ver, if more things had caught my inte­rest, it would have ple­a­sed me. I was espe­cial­ly hea­ding to the pho­to pavi­li­on,” and I was sur­pri­sed by the abun­dan­ce of forums and pho­to cour­ses.” I expec­ted a much lar­ger pre­sen­ce from major com­pa­nies like Canon, Nikon, Pen­tax, and Sony. I did­n’t find that, neit­her in the field of com­pu­ting tech­no­lo­gy nor in elect­ro­nics. INVEX see­med to me more like a regi­onal tra­de fair for smal­ler busi­nes­ses, which I think is a pity.


INVEXDIGITEX 2006, Výsta­viš­tě Brno 9. – 13.10.2006

Výsta­vu som nav­ští­vil spo­lu s moji­mi kole­ga­mi z prá­ce v jeden októb­ro­vý deň. Na Inve­xe sa mi páči­lo a urči­te by som rád pri­šiel zno­vu. Upú­tal ma pavi­lón, kde boli tele­ví­zie, novi­ny a roz­hlas a medzi iný­mi aj Čes­ký roz­hlas. Vo Foto­aré­ne sme mali mož­nosť náv­štev­ní­ci veľ­tr­hu vidieť a pou­žiť pro­fe­si­onál­ne zaria­de­né štú­dio, moh­li si vyfo­tiť model­ky a vypo­čuť si aj neja­ký výklad. Model­ky pózo­va­li samé, ale aj vo dvo­j­iciach. Jeden náv­štev­ník dostal ovlá­da­cí kus, kto­rým ovlá­dal bles­ky vo foto­ate­li­é­ri”. V rám­ci výsta­vy sa kona­la v are­áli BVV aj veľ­mi pek­ná výsta­va foto­gra­fií. Videl som via­ce­rých auto­rov už zabe­ha­ných”, ale aj nie­kto­ré sním­ky pochá­dza­li z časo­pi­su, do kto­ré­ho pris­pie­va­li skôr ama­tér­ski nad­šen­ci. Záu­jem o pozo­ro­va­nie maľo­va­nia na od pása nahé baby bol evi­dent­ný. Pani, kto­rá maľo­va­la poznám aj z podu­ja­tí v Piešťanoch.


I visi­ted the exhi­bi­ti­on with my col­le­a­gu­es from work on one Octo­ber day. I liked INVEX, and I would cer­tain­ly like to come again. I was dra­wn to the pavi­li­on whe­re tele­vi­si­ons, news­pa­pers, and radio were loca­ted, inc­lu­ding Czech Radio. In the Pho­to Are­na, visi­tors to the tra­de fair had the oppor­tu­ni­ty to see and use a pro­fes­si­onal­ly equ­ip­ped stu­dio, take pic­tu­res of models, and lis­ten to some expla­na­ti­ons. Models posed indi­vi­du­al­ly and in pairs. One visi­tor rece­i­ved a con­trol pie­ce to ope­ra­te the flas­hes in the pho­to stu­dio.” As part of the exhi­bi­ti­on, a very nice pho­tog­rap­hy exhi­bi­ti­on took pla­ce in the BVV area. I saw seve­ral well-​established aut­hors, but some pic­tu­res came from a maga­zi­ne whe­re ama­te­ur ent­hu­siasts con­tri­bu­ted. The­re was evi­dent inte­rest in obser­ving the pain­ting of a naked woman from the waist up. I recog­ni­zed the lady who was pain­ting from events in Piešťany.


Use Facebook to Comment on this Post