2011, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenské mestá

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

Hits: 7165

Banská Bystrica je centrum stredného Slovenska aj celého Slovenska. V minulosti boli snahy, aby práve Bystrica bola hlavným mestom Slovenska. Niektoré centrálne inštitúcie tu aj sídlia. Bola hlavným mestom stredoslovenského kraja. V Banskej Bystrici sú čiastočne zachované hradby a nachádza sa tu aj hrad. Cez mesto preteká rieka Hron. Nad mestom sa vypína vrch Urpín, podľa ktorého je pomenované aj domáce pivo. Mesto je aj dopravným uzlom: na trase Zvolen – Vrútky, smer Brezno, Červená Skala, smer Donovaly, smer Ružomberok. Letisko mesto nemá, neďaleko sa nachádza medzinárodné letisko Sliač. Banská Bystrica má jeden z najkrajších cintorínov, aké som kedy videl. Nemecky je Banská Bystrica Neusohl, maďarsky Besztercebánya, latinsky Neosolium. Iné historické názvy: Bystrice, Byztherze, Byzterchebana, Biztrichie, Novo Solio, Wystricia, Byztrice, Bistrichie Soliensis, Bystricia, Nouisolium, Byztricia, Bystrichia, Bistricium, Novum Zolium, Novizolium, Nouozolium, Beszterczebánya, Banska Bistryca, Besztercebánya, Baňská Bystrica (Wikipedia), Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Novisolium, Besztercze-Bánya (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 362 metrov (Wikipedia). Žije tu necelých 80 000 obyvateľov, je šiestym najväčším mestom na Slovensku vďaka tomu (Wikipedia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďuriančik). Mesto bolo osídlené už v 9. storočí (Wikipedia).

Osada Bystrica ležiaca vo Zvolenskej kotline, v údolí Hronu medzi Kremnickými, Starohorskými vrchmi a Poľanou sa vďaka saským kolonistom, ktorí na území dnešného mesta vytvorili základňu banskej výroby, stala významnou (banskabytrica.sk). Od roku 1255 bola Banská Bystrica kráľovským mestom Uhorska (Wikipedia). V minulosti sa tu ťažila najmä meď, železo a striebro (Wikipedia). V roku 1380 došlo ku založeniu Zväzu stredoslovenských banských miest (banskabystrica.sk). V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod, alebo aj Neusohler Kupferhandel), ktorá bola v 16. storočí jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby (Wikipedia). V roku 1495 došlo k založeniu Turzovsko – Fuggerovskej spoločnosti s meďou (banskabystrica.sk). Vďaka tureckej expanzii sa v roku 1589 nechalo mesto opevniť kamennými hradbami (Wikipedia). V roku 1605 došlo k obsadeniu a vyplieneniu mesta hajdúchmi Štefana Bočkaja. V roku 1620 zvolili Gabriela Bethlena za uhorského kráľa (v dnešnom Bethlenovom dome na Dolnej ulici). Tradičné radvanské jarmoky sa konajú od roku 1655. Od roku 1841 začína fungovať mestské divadlo (banskabystrica.sk).

Počas 2. svetovej vojny, po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Banská Bystrica stala politickým, vojenským aj administratívnym centrom Slovenska. Sídlila tu aj Slovenská národná rada, prišla sem aj delegácia československej emigrantskej vlády v Londýne aj predstavitelia moskovského vedenia Komunistickej strany Československa. Sídlila tu anglo-americká a sovietska vojenská misia (Wikipedia). V roku 1981 bola odovzdaná Rooseveltova nemocnica. V roku 1992 bola zriadená Univerzita Mateja Bela a rokom 1997 sa začína písať história Akadémie umení (banskabystrica.sk). Vďaka historickému centru a blízkym horám je mesto populárnou zimnou aj letnou turistickou destináciou (Wikipedia). Stredoveké centrum mesta je od roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál mestského hradu (Barbakan) je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia).

Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Funkciou hradu bolo chrániť výnosy s ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Areál tvorí kostol Panny Márie, Matejov dom, tzv. slovenský kostol, radnica, budova fary, kamenné opevnenie s baštami a vstupná brána s barbakanom. V roku 2005 prebehla kompletná rekonštrukcia mestského hradu. Od roku 2009 je v priestoroch hradu kaviareň a reštaurácia (wikipedia.sk).

Samotné centrum tvorí dohora sa tiahnuce námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom, fontánou a šikmou mestskou vežou. V meste sa nachádza sa tu kaštieľ Radvanských, Bárczyovský kaštieľ, Tihanyovský kaštieľ, kostol Nanebovzatia Panny Márie, Thurzov dom, Benického dom, galéria Dominika Skuteckého, katedrálny chrám svätého Františka Xaverského, Ebnerovský dom, biskupský palác na nám. SNP, naklonená Hodinová veža, Kamenná vila, Národný dom (Wikipedia), kostol svätej Alžbety, Bethlenov dom (banskabystrica.sk) pamätník SNP.

Kaplnka svätej Barbory, patrónka baníkov obsahuje oltár od Majstra Pavla z Levoče. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradníka. V areáli je aj stará radnica – Pretórium (Wikipedia). V meste pôsobí Štátna opera, tanečné divadlo „Štúdio tanca„, Bábkové divadlo na Rázcestí a Divadlo z Pasáže, ktoré ako jediné na Slovensku angažuje hercov s mentálnym postihnutím. Konajú sa tu bienále bábkarskej tvorby „Bábkarská Bystrica“ (Wikipedia). Stredoslovenské múzeum sídli v Thurzovom dome. V Mestskom hrad je Štátna Galéria. Múzeum Slovenského národného povstania zahŕňa viac ako 200 000 exponátov. Mesto poskytuje priestor aj Literárnemu a hudobnému múzeu a Poštovému múzeu Slovenskej pošty (Wikipedia). Pôsobí tu hokejový klub HC `05, futbalový klub FK Dukla, známy je Armádny športový klub Dukla Banská Bystrica (AŠK) (Wikipedia). V roku 1959 sa v Banskej Bystrici konal prvý filmový festival československého filmu, na ktorom sa prezentoval napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lipský, Vladimír Svitáček, Ján Roháč (Ivan Klimeš). Banská Bystrica sa skladá s týchto mestských častí: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka. Známe je sídlisko Fončorda, časti: Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok (Wikipedia). V Banskej Bystrici sa narodili napr. (Wikipedia):

  • hudobní skladatelia Ján Cikker, Viliam Figuš-Bystrý
  • spisovateľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliacky (literárny vedec, scenárista), Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Peter Karvaš (dramatik a divadelný teoretik)
  • maliar Dominik Skutecký
  • operný spevák Martin Babjak
  • operný režisér Marián Chudovský
  • fotograf Karol Benický
  • herci Pavol Bielik (režisér aj scenárista), Dušan Cinkota, Deana Horváthová (Jakubisková) (dnes aj filmová producentka), Ján Koleník
  • hokejisti Richard Zedník, Michal Handzuš, Vladimír Országh (dnes tréner bystrických hokejistov), Tomáš Surový
  • bežkyňa na lyžiach Alena Procházková

V Banskej Bystrici pôsobili napr.: spisovatelia Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, básnik Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Jozef Božetech Klemens (Wikipedia), biskup Rudolf Baláž, spisovateľ a historik Matej Bel, básnik Andrej Sládkovič, generál Ján Golian, vynálezca Jozef Murgaš, spisovateľka Hana Ponická, futbalista Marek Hamšík, hokejisti Peter Budaj, Ivan Majeský (Wikipedia). Partnerskými mestami Banskej Bystrice sú napr.: britský Durham, české Hradec Králové, srbský Vršac, grécka Larissa, ruská Tula, chorvátsky Zadar, francúzsky Saint-Étienne, americký Charleston(Wikipedia), maďarský Salgótarján (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie

Obľúbené mobilné aplikácie

Hits: 1904

 

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne

Obľúbené odkazy

Hits: 26607

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Kalymnos – autobusový výlet po ostrove (Telendos, Arginond, Vathia, Pothia, Vlyhadia)

Hits: 3774

Autor článku: Oľga Magalová

Dovolenka na Kalymnose, 3. časť – Autobusový výlet po ostrove

Hneď druhý deň nášho pobytu sme mali autobusový výlet po ostrove Kalymnos. Sprievodcami nám boli Angličanka Sheryl, žijúca na Kalymnose aj s manželom na dôchodku, a náš delegát Jan. V autobuse boli dovolenkári CK Aeolus a nejakí Angličania z inej CK. Z nášho strediska Kantuni sme vyrazili smerom na sever po západnom pobreží, kde sú aj ostatné dovolenkové strediská s plážami. Kalymnos je veľmi hornatý a pobrežie je členité. Hlavná cesta väčšinou vedie vysoko nad pobrežím a do jednotlivých stredísk sa schádza osobitnými cestami. Sprievodkyňa nás hneď upozornila, že sa blížia zákruty–serpentíny prezývané „waw!“, z ktorých bude úchvatný pohľad na pobrežie aj na protiľahlý ostrov Telendos. Mala pravdu. Len kým som ja vyhrabala z kabele foťák, waw bolo za nami 🙂 Napriek tomu som počas jazdy nafotila cez okno autobusu zopár záberov – pohľad z Kalymnosu na Telendos. Tento pohľad je typický pre strediská Myrties a Massuri. My v Kantuni sme z Telendosu videli iba kúsok „chvosta“, medzi nami bol iný kopec.

Ostrov Telendos sme s Julkou navštívili po týždni aj samé. Kúpili sme si v supermarkete lístok na miestnu dopravu za 80 centov do Myrties a z jeho prístaviska sme cestovali lodičkou na Telendos. Pozreli sme si gýčovitú chutnú promenádku na Telendose, potom sme sa vybrali na túru popri pobreží, ale bol taký vetrisko, že nás takmer sfúklo z útesu na plážičku pod ním :). Pôvodne sme mysleli, že sa tam zostaneme kúpať na niektorej z pláží, ale kvôli tomu vetru sme sa nakoniec rozhodli vrátiť na Kalymnos do Myrties. Ešte predtým sme si ale dali na Telendose chutné frapé v taverne Zorbas. Potom sme sa lodičkou vrátili do Myrties a na tamojšej krásnej pláži s úchvatným výhľadom na Telendos sme prežili veľmi vydarený deň.

Postupovali sme pobrežím smerom na Emporio. Pri Arginonde sme sa zatočili do vnútrozemia. Mali tam novú krásnu asfaltku, ktorá však mala také technické parametre, že na Slovensku by vydržala asi len jednu poriadnu letnú búrku a stiekla by rovno do mora :). Majú „šťastie“, že tam skoro neprší. Cestou sme videli mnoho skupín včelích úľov, vraj sa im tam veľmi darí. Celý Kalymnos je kamenistý, porastený takými „skalkovými“ kosodrevinkami ako vidno na obrázkoch. Sú rôznofarebné a voňavé. Ani požiar tam vraj nemal dlhé trvanie, lebo skapal skoro sám od seba keďže tam nemajú v horách stromy. Iba blízko strediska nasadili hasiace helikoptéry. Vnútrozemská cesta nás doviezla až do mandarínkového údolia. To je napodiv celkom svieže a zelené, na jeho konci (začiatku smerom od mora) je mestečko Vathi. Leží na konci skalnatého fjordu. Tu sme mali asi hodinovú prestávku na prehliadku, my sme s Julkou na chvíľu „zakotvili“ v prístavčeku na betónových schodíkoch a máčali sme si nohy v čistučkom priezračnom mori. Vzdychali sme, že keby bolo viacej času, tak by sme si tam aj zaplávali. (To sa nám nakoniec splnilo v rámci lodného výletu, o ktorom napíšem neskôr).

Z Vathi sme pokračovali po východnom pobreží do hlavného mesta Pothia na juhu. Východné pobrežie končí strmo v mori, je takmer ľudoprázdne, ani tam nič nerastie, iba oleandre vedľa cesty. Tie sú krásne, lebo ich miestne kozy nežerú (vraj sú pre ne jedovaté). Kozy sú na východnom pobreží skoro všade, aj po ceste si vykračujú krížom krážom, vedia že ich nikto nezrazí :). Z východného pobrežia je krásne vidieť Turecko, oblasť Marmarisu. Tiež je vidno blízke ostrovy, spoza Kosu dokonca vytŕča vrchol sopečného ostrova Nisyros.

V hlavnom meste Pothii sme mali asi hodinovú zastávku, najviac času sme z toho strávili v múzeu – manufaktúre na výrobu morských špongií. Bola to zároveň predajňa aj výrobňa, ale veľmi vkusne zariadená a s príjemným výkladom miestnej gréckej sprievodkyne. Nakúpili sme špongie (pravé, z Lýbijského mora!), potom na pešej zóne zopár suvenírov a pohľadníc a pokračovali sme autobusom hore serpentínami nad Pothiu do kláštora pomenovaného Agios Savas, podľa mnícha ktorý bol nedávno vyhlásený za svätého, lebo boli uznané jeho liečiteľské zázraky. Z areálu kláštora boli nádherné výhľady na Pothiu a do ďalekého okolia. Pred vstupom do areálu nás Sheryll požiadala, aby sme si prehodili niečo cez ramená a cez nohy, pokiaľ máme kraťasy nad kolená. Všetci Aeolusáci to rešpektovali, ale väčšina z jej milých Angličanov na to hodila bobek. Čudovala som sa, že im nie je v kostole trápne, korzovať sa tam ako na pláži… Kostol bol nádherne vyzdobený, až tak veľkolepý som zatiaľ v Grécku nenavštívila.

Z Agios Savas sme prudkými serpentínami zišli do zálivu Vlyhadia, kde bolo múzeum morských objavov. Po prehliadke múzea, ktoré bolo hneď vedľa pláže, bolo voľno vyhradené na kúpanie. Bolo tam čistučké, kľudné more bez vĺn, tak sme si s Julkou prišli na svoje :). Potom sme si v miestnej taverne pochutili na „gréckom sendviči“ a autobus nás porozvážal do našich stredísk. Na konci Jan poďakoval Sheryl za jej sprievodcovské služby a my sme spontánne zatlieskali. Až potom sa pridali aj Angličania. Boli fakt trápni, aj keď opúšťali autobus, žiaden z nich nepozdravil. Ako keby telce vystupovali z MHD. Tak sme im to my museli ukázať keď sme vystupovali na našej zastávke a nahlas sme pozdravili po slovensky aj po anglicky a ešte aj šoféra po grécky :). Bolo vidno, ako ho to potešilo.

Use Facebook to Comment on this Post