2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Zamagurie

Podolínec

Hits: 2770

Mes­to Podo­lí­nec (latin­sky Podo­li­num, nemec­ky Pud­le­in, maďar­sky Podo­lin, poľ­sky Podo­lincz) má boha­tú his­tó­riu. Rád pia­ris­tov ho dokon­ca nazval Até­ny nad Pop­ra­dom (podo​li​nec​.eu). Leží v údo­lí rie­ky Pop­rad, na roz­hra­ní Spiš­skej Magu­ry, Pod­ta­trans­kej kot­li­ny a Levočs­kých vrchov (podo​li​nec​.eu). Prvá písom­ná zbier­ka je z roku 1235 (podo​li​nec​.eu). Náz­vy obce: Podo­lin, Podo­li­necz, Podo­li­ny­ecz. Kapl­n­ka svä­tej Anny na cin­to­rí­ne je z pre­lo­mu 13. a 14. sto­ro­čia. V roku 1295 bol posta­ve­ný kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie neďa­le­ko trho­vis­ka. V 15. sto­ro­čí v mes­te rozk­vi­ta­li remes­lá a obchod. Naj­viac pre­slá­ve­ná bola výro­ba nožov. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia bol posta­ve­ný ran­no­ba­ro­ko­vý pia­ris­tic­ký kláš­tor s dvoj­ve­žo­vým kos­to­lom (podo​li​nec​.eu). Pia­ris­tic­ké gym­ná­zi­um bolo otvo­re­né v roku 1643. Slú­ži­lo do roku 1919. V mes­te pôso­bi­lo aj divad­lo, prvá zacho­va­ná sprá­va hovo­rí o pred­sta­ve­ní z roku 1688 (kniz​ni​casl​.sk). Už v roku 1828 tu žilo 2 140 oby­va­te­ľov. V roku 19912908 (podo​li​nec​.eu). 7.4.1412 uhor­ský kráľ Žig­mund Luxem­bur­ský pový­šil Podo­lí­nec na slo­bod­né krá­ľov­ské mes­to (podo​li​nec​.eu). Za pat­rón­ku a zakla­da­teľ­ku mes­ta sa pokla­dá kra­kov­ská a san­do­mier­ská voj­vod­ky­ňa Kuni­gun­da (12341292) – dcé­ra uhor­ské­ho krá­ľa Belu IV.. Ako prví vôbec na Slo­ven­sku sa v Podo­lín­ci orga­ni­zu­jú čiž­má­ri, 2.1.1415 zís­ka­va­jú cecho­vé arti­ku­ly a zakla­da­jú samos­tat­ný cech. V 16. sto­ro­čí tu vznik­li ďal­šie cechy hrn­čia­rov, tká­čov, kožuš­ní­kov, ková­čov, nožia­rov a mečia­rov. Nesmier­ne tra­gic­kým pre mes­to bol mor v roku 1710, pri kto­rom o 8.8 do kon­ca novem­bra zomre­lo 974 ľudí (kniz​ni​casl​.sk). Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (18071891) bol štu­den­tom podo­lín­ske­ho gym­ná­zia, ako prvý vypo­čí­tal kon­štruk­ciu foto­gra­fic­ké­ho por­trét­ne­ho a kra­ji­nár­ske­ho objek­tí­vu, vypo­čí­tal korek­cie optic­kých sústav (podo​li​nec​.eu). V roku 1990 bol Podo­lí­nec vyhlá­se­ný za mest­skú pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu (podo​li​nec​.eu).


The town of Podo­lí­nec (Latin: Podo­li­num, Ger­man: Pud­le­in, Hun­ga­rian: Podo­lin, Polish: Podo­lincz) has a rich his­to­ry. It was even refer­red to as the Athens abo­ve the Pop­rad River by the Pia­rists (podo​li​nec​.eu). It is situ­ated in the val­ley of the Pop­rad River, at the cross­ro­ads of the Spiš­ská Magu­ra, Pod­ta­trans­ká Basin, and Levočs­ké Vrchy (podo​li​nec​.eu). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1235 (podo​li​nec​.eu). The town has been kno­wn by vari­ous names: Podo­lin, Podo­li­necz, Podo­li­ny­ecz. The Cha­pel of St. Anne in the ceme­te­ry dates from the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries. In 1295, the Church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary was built near the mar­ket. In the 15th cen­tu­ry, crafts and tra­de flou­ris­hed in the town, with kni­fe pro­duc­ti­on gai­ning par­ti­cu­lar reno­wn. In the mid-​17th cen­tu­ry, an ear­ly Baro­que Pia­rist monas­te­ry with a twin-​tower church was built (podo​li​nec​.eu). The Pia­rist Gym­na­sium was ope­ned in 1643 and ser­ved until 1919. The town also had a the­a­ter, with the first recor­ded per­for­man­ce dating back to 1688 (kniz​ni​casl​.sk). In 1828, the­re were alre­a­dy 2,140 inha­bi­tants, and in 1991, the popu­la­ti­on had gro­wn to 2,908 (podo​li​nec​.eu). On April 7, 1412, Hun­ga­rian King Sigis­mund of Luxem­bourg ele­va­ted Podo­lí­nec to a free roy­al town (podo​li​nec​.eu). The pat­ron and foun­der of the town is con­si­de­red to be Kuni­gun­da, Duchess of Kra­kow and San­do­mierz (12341292) – the daugh­ter of Hun­ga­rian King Bela IV. In Podo­lí­nec, the first guild of sho­ema­kers in Slo­va­kia was estab­lis­hed on Janu­ary 2, 1415. They acqu­ired guild artic­les and foun­ded an inde­pen­dent guild. In the 16th cen­tu­ry, other guilds were estab­lis­hed, inc­lu­ding potters, wea­vers, fur­riers, blacks­miths, kni­fe makers, and swords­miths. The town faced a tra­gic event in 1710 when a pla­gue struck, lea­ding to the death of 974 peop­le from August 8 to the end of Novem­ber (kniz​ni​casl​.sk). Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (18071891), a stu­dent of the Podo­lí­nec Gym­na­sium, was the first to cal­cu­la­te the cons­truc­ti­on of a pho­tog­rap­hic por­trait and lands­ca­pe lens, deter­mi­ning cor­rec­ti­ons for opti­cal sys­tems (podo​li​nec​.eu). In 1990, Podo­lí­nec was dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve (podo​li​nec​.eu).


Mias­to Podo­lí­nec (łac. Podo­li­num, niem. Pud­le­in, węg. Podo­lin, pol. Podo­lincz) ma boga­tą his­to­rię. Zakon Pija­rów nazwał je nawet Ate­na­mi nad Pop­ra­dem (podo​li​nec​.eu). Poło­żo­ne jest w doli­nie rze­ki Pop­rad, na sty­ku Gór Spis­kich, Kot­li­ny Pod­tatr­za­ńs­kiej i Gór Levočs­kich (podo​li​nec​.eu). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z 1235 roku (podo​li​nec​.eu). Mias­to zna­ne było również pod różny­mi nazwa­mi: Podo­lin, Podo­li­necz, Podo­li­ny­ecz. Kap­li­ca św. Anny na cmen­tar­zu pocho­dzi z prze­ło­mu XIIIXIV wie­ku. W 1295 roku zbu­do­wa­no kości­ół Wnie­bo­wzi­ęcia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny nie­da­le­ko tar­go­wis­ka. W XV wie­ku w mie­ście rozwi­nęły się rze­mi­osła i han­del. Naj­bar­dziej zna­ną bra­nżą było wyt­war­za­nie noży. W poło­wie XVII wie­ku zbu­do­wa­no wczes­no­ba­ro­ko­wy klasz­tor pija­rów z dwu­wie­żo­wym kości­ołem (podo​li​nec​.eu). Gim­naz­jum Pija­rów zosta­ło otwar­te w 1643 roku i dzia­ła­ło do 1919 roku. W mie­ście dzia­łał także teatr, a pier­ws­ze zacho­wa­ne przed­sta­wie­nie pocho­dzi z 1688 roku (kniz​ni​casl​.sk). W 1828 roku miesz­ka­ło tu już 2 140 osób, a w 1991 roku licz­ba ta wzro­sła do 2 908 (podo​li​nec​.eu). 7 kwiet­nia 1412 roku węgier­ski król Zyg­munt Luk­sem­bur­ski nadał Podo­lín­co­wi sta­tus wol­ne­go kró­le­ws­kie­go mias­ta (podo​li​nec​.eu). Za pat­ron­kę i zało­ży­ciel­kę mias­ta uwa­ża­na jest Kune­gun­da, ksi­ężna kra­ko­ws­ka i san­do­mier­ska (12341292) – cór­ka węgier­skie­go kró­la Beli IV. W Podo­lín­cu pows­ta­ła pier­ws­za cecho­wa gru­pa sze­wców na Sło­wac­ji, któ­ra 2 stycz­nia 1415 roku uzys­ka­ła arty­ku­ły cecho­we i zało­ży­ła samo­dziel­ny cech. W XVI wie­ku pows­ta­ły kolej­ne cechy garn­car­zy, tkac­zy, kuśnier­zy, kowa­li, kowa­li nożo­wych i miecz­ni­ków. Nie­zwyk­le tra­gicz­nym wydar­ze­niem dla mias­ta była zara­za w 1710 roku, w wyni­ku któ­rej od sierp­nia do końca lis­to­pa­da zma­rło 974 osób (kniz​ni​casl​.sk). Józef Maxi­mi­lian Petz­val (18071891), uczeń gim­naz­jum podo­lí­nec­ko, jako pier­ws­zy oblic­zył kons­trukc­ję obiek­ty­wu foto­gra­ficz­ne­go do por­tre­tów i kra­job­ra­zu, wyz­nac­za­jąc korek­ty dla ukła­dów optycz­nych (podo​li​nec​.eu). W 1990 roku Podo­lí­nec został ogłos­zo­ny rezer­wa­tem pomni­ków miej­skich (podo​li​nec​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Neživé, Oravské, Slovenské, Technika, Technika

Výstava kočiarov v Oravskom Podzámku

Hits: 1651

Výsta­va kočia­rov v Orav­skom Podzám­ku pred­sta­vu­je zau­jí­ma­vú zbier­ku kočia­rov, ponú­ka­júc náv­štev­ní­kom pohľad do his­tó­rie tej­to dopra­vy. Roz­ma­ni­tá šká­la kočia­rov na výsta­ve zahŕňa prí­kla­dy z rôz­nych ér, pri­čom kaž­dý odrá­ža štýl a fun­kci­ona­li­tu svo­jej doby. Výsta­va nie­len zdô­raz­ňu­je tech­no­lo­gic­ký pokrok v návrhu kočia­rov, ale aj pre­skú­ma kul­túr­ne a spo­lo­čen­ské aspek­ty spo­je­né s tými­to dru­hom dopra­vy. Slú­ži aj ako cen­ný vzde­lá­va­cí zdroj, zacho­vá­va­jú­ci remes­lo výro­by kočia­rov a jeho význam pri for­mo­va­ní spô­so­bu, akým sa ľudia pohy­bo­va­li v minulosti.


The car­ria­ge exhi­bi­ti­on in Orav­ský Podzá­mok pre­sents an intri­gu­ing col­lec­ti­on of car­ria­ges, pro­vi­ding visi­tors with a glim­pse into the his­to­ry of this mode of tran­s­por­ta­ti­on. The diver­se ran­ge of car­ria­ges on disp­lay inc­lu­des exam­ples from dif­fe­rent eras, each ref­lec­ting the sty­le and func­ti­ona­li­ty of its time. The exhi­bi­ti­on not only high­lights tech­no­lo­gi­cal advan­ce­ments in car­ria­ge design but also explo­res the cul­tu­ral and socie­tal aspects asso­cia­ted with this form of tran­s­por­ta­ti­on. It ser­ves as a valu­ab­le edu­ca­ti­onal resour­ce, pre­ser­ving the craft of car­ria­ge manu­fac­tu­ring and its sig­ni­fi­can­ce in sha­ping the way peop­le moved in the past.


Wys­ta­wa powo­zów w Orav­ský Podzá­mok pre­zen­tu­je fas­cy­nu­jącą kolekc­ję powo­zów, ofe­ru­jąc odwie­dza­jącym spojr­ze­nie w his­to­rię tego środ­ka tran­s­por­tu. Różno­rod­na gama powo­zów na wys­ta­wie obej­mu­je przy­kła­dy z różnych epok, z każdym odzwier­cied­la­jącym styl i fun­kc­jo­nal­no­ść swo­jej epo­ki. Wys­ta­wa nie tyl­ko pod­kre­śla postępy tech­no­lo­gicz­ne w pro­jek­to­wa­niu powo­zów, ale także bada aspek­ty kul­tu­ro­we i spo­łecz­ne zwi­ąza­ne z tym rodza­jem tran­s­por­tu. Pełni również rolę cen­ne­go źró­dła edu­ka­cyj­ne­go, zacho­wu­jąc rze­mi­osło pro­dukc­ji powo­zów i jego znac­ze­nie w ksz­ta­łto­wa­niu spo­so­bu, w jaki ludzie porus­za­li się w przeszłości.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny, Zamagurie

Kamienka

Hits: 1759

Kamien­ka sa nachá­dza neďa­le­ko Sta­rej Ľubov­ne, na pome­dzí Spiš­skej Magu­ry a Ľubov­nian­skej vrcho­vi­ny (obec​ka​mien​ka​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 600 met­rov nad morom. Roz­lo­ha obce je 29.16 km2 (Wiki­pe­dia). Naj­star­ší názov obce je Eva. Ďal­ším je Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Eva zanik­la, vznik­la dedin­ka Kameň (obec​ka​mien​ka​.sk). Poľ­ský his­to­rik Andr­zej Žaki pri­púš­ťa exis­ten­ciu obce už pre 12. sto­ro­čím. Za zakla­da­te­ľa obce je pova­žo­va­ný gróf Viliam Dru­geth. Oby­va­te­lia sa veno­va­li aj remes­lám, ešte v 19. sto­ro­čí tu pôso­bi­li gar­bia­ri, sto­lá­ri, ková­či, obuv­ní­ci, kraj­čí­ri (obec​ka​mien​ka​.sk). Už viac ako 40 rokov sa v obci koná folk­lór­ny fes­ti­val (obec​ka​mien​ka​.sk), v obci pôso­bí folk­lór­na sku­pi­na Bar­vi­nok,. Žije tu 1 400 oby­va­te­ľov (obec​ka​mien​ka​.sk).


Kamien­ka is loca­ted near Sta­ra Lubov­na, on the bor­der bet­we­en the Spis Magu­ra and Lubov­nian­ska High­lands (obec​ka​mien​ka​.sk), at an alti­tu­de of 600 meters abo­ve sea level. The area of the muni­ci­pa­li­ty is 29.16 km² (Wiki­pe­dia). The oldest name of the vil­la­ge is Eva. Other names inc­lu­de Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Eva disap­pe­a­red, and the vil­la­ge of Kameň emer­ged (obec​ka​mien​ka​.sk). Polish his­to­rian Andr­zej Žak ack­no­wled­ges the exis­ten­ce of the vil­la­ge as ear­ly as the 12th cen­tu­ry. Count Viliam Dru­geth is con­si­de­red the foun­der of the vil­la­ge. The inha­bi­tants were also enga­ged in crafts; in the 19th cen­tu­ry, the­re were coopers, car­pen­ters, blacks­miths, sho­ema­kers, and tai­lors (obec​ka​mien​ka​.sk). For more than 40 years, a folk fes­ti­val has been held in the vil­la­ge (obec​ka​mien​ka​.sk), and the folk group Bar­vi­nok ope­ra­tes in the vil­la­ge. The­re are 1,400 inha­bi­tants (obec​ka​mien​ka​.sk).


Kamien­ka znaj­du­je się nie­da­le­ko Sta­rej Lubov­ny, na pog­ra­nic­zu Spiš­skiej Magu­ry i Lubo­wia­ńs­kie­go Pogór­za (obec​ka​mien​ka​.sk), na wyso­ko­ści 600 met­rów nad pozi­omem mor­za. Powierzch­nia gmi­ny wyno­si 29,16 km² (Wiki­pe­dia). Naj­stars­zą nazwą wsi jest Eva. Inne nazwy to Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Eva znik­nęła, a pows­ta­ła wieś Kameň (obec​ka​mien​ka​.sk). Pol­ski his­to­ryk Andr­zej Žak uzna­je ist­nie­nie wsi już w XII wie­ku. Za zało­ży­cie­la wsi uwa­ża­ny jest hra­bia Viliam Dru­geth. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się także rze­mi­osłem; w XIX wie­ku dzia­ła­li tu becz­kar­ze, sto­lar­ze, kowa­le, sze­wcy i kra­wcy (obec​ka​mien​ka​.sk). Od ponad 40 lat w miejs­co­wo­ści odby­wa się fes­ti­wal folk­lo­rys­tycz­ny (obec​ka​mien​ka​.sk), dzia­ła tutaj zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Bar­vi­nok. Miesz­ka tu 1400 osób (obec​ka​mien​ka​.sk).


Каменка розташована неподалік від Старої Любовні, на кордоні Спишської Магури та Любовнянського Предгір’я (obec​ka​mien​ka​.sk), на висоті 600 метрів над рівнем моря. Площа муніципалітету становить 29,16 км2 (Wiki­pe­dia). Найстаріше ім’я селища – Ева. Інші назви включають Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Ева зникла, і з’явилася село Камінь (obec​ka​mien​ka​.sk). Польський історик Анджей Жак визнає існування селища ще в XII столітті. За засновника селища вважається граф Віліам Другет. Мешканці також займалися ремеслом; у XIX столітті тут діяли бочкарі, столяри, кузнеці, черевикові та портни (obec​ka​mien​ka​.sk). Понад 40 років в селі проводиться фольклорний фестиваль (obec​ka​mien​ka​.sk), діє фольклорний ансамбль Bar­vi­nok. Тут проживає 1400 осіб (obec​ka​mien​ka​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Neživé, Reportáže, Slovenské, Umenie

Foto Slovakia

Hits: 2529

Foto Slo­va­kia 2011 pre­beh­la 21. – 22.10.2011 v rov­na­kých pries­to­roch ako pred­tým. Veľ­mi som sa tešil na toto podu­ja­tie a úspeš­ne som ho absol­vo­val. Pre­zen­tá­cie sa mi páči­li, zda­lo sa mi, že ich obsa­de­nie bolo tro­chu viac regi­onál­ne. Aj tovar, kto­rý bol ponú­ka­ný sa mi zdal skrom­nej­ší. Kaž­do­pád­ne teším sa opäť na ďal­ší roč­ník. Opäť bol prí­tom­ný Mar­tin Vrab­ko, užil som si Ale­ša Fre­mu­ta, Stro­bist Karo­la Srn­ca a Pet­ra Pra­žen­ku, Nepál Zuza­ny Minarovičovej.


Foto Slo­va­kia 2011 took pla­ce on Octo­ber 21 – 22, 2011, in the same venue as befo­re. I was looking for­ward to this event and suc­cess­ful­ly atten­ded it. I liked the pre­sen­ta­ti­ons; it see­med to me that the­ir line­up was a bit more regi­onal. The pro­ducts offe­red also appe­a­red to be more modest. Nonet­he­less, I’m looking for­ward to the next edi­ti­on. Mar­tin Vrab­ko was pre­sent again, and I enjo­y­ed the con­tri­bu­ti­ons of Aleš Fre­mut, Stro­bist Karol Srnec, and Petr Pra­žen­ka, as well as the pre­sen­ta­ti­on on Nepal by Zuza­na Minarovičová.


Odka­zy:


Foto Slo­va­kia 2010 sa usku­toč­ni­la v Dome kul­tú­ry Ruži­nov v Bra­ti­sla­ve 22. – 23.10.2010. Prog­ram bol boha­tý, od stán­kov s foto­te­ma­ti­kou, cez pred­náš­kypre­zen­tá­cie. Ja sám som nav­ští­vil via­ce­ro. Pamä­tám si veľ­mi dob­re a rád si spo­me­niem na Mar­ti­na Vrab­ka, kto­rý nám hovo­ril o mož­nos­tiach svie­te­nia a foto­gra­fo­va­nia mode­liek. Pouč­ná bola pre mňa aj pred­náš­ka o autor­ských prá­vach v súvis­los­ti s foto­gra­fia­mi. Nie­kto­ré pred­náš­ky boli veno­va­né skôr pre reme­sel­nú zruč­nosť s foto­gra­fo­va­ním, iné boli skôr ces­to­va­teľ­ské, pozná­va­cie. V stre­de, hlav­nej haly bol pries­tor na foto­gra­fo­va­nie mode­liek, kto­ré sa meni­li. Účasť bola veľ­mi vyso­ká, pries­to­ry DK Ruži­nov boli mies­ta­mi pre také­to podu­ja­tie malé.


Foto Slo­va­kia 2010 took pla­ce at the Ruži­nov Hou­se of Cul­tu­re in Bra­ti­sla­va on Octo­ber 22 – 23, 2010. The prog­ram was diver­se, fea­tu­ring booths with photography-​related the­mes, as well as lec­tu­res and pre­sen­ta­ti­ons. I per­so­nal­ly atten­ded seve­ral of them. I vivid­ly remem­ber and fond­ly recall Mar­tin Vrab­ko, who spo­ke to us about ligh­ting possi­bi­li­ties and pho­tog­rap­hing models. A lec­tu­re on copy­right in rela­ti­on to pho­tog­raphs was also infor­ma­ti­ve for me. Some pre­sen­ta­ti­ons focu­sed more on the craft of pho­tog­rap­hy, whi­le others were more travel-​oriented and explo­ra­to­ry. In the cen­ter of the main hall, the­re was a spa­ce for pho­tog­rap­hing models, who chan­ged peri­odi­cal­ly. The atten­dan­ce was very high, and at times, the spa­ces at the Ruži­nov Hou­se of Cul­tu­re see­med small for such an event.


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny, Zahraničie

Jesolo – prímorská dovolenková oblasť severného Talianska

Hits: 3517

Jeso­lo je prí­mor­ským leto­vis­kom na pobre­ží Jad­ran­ské­ho mora v Sever­nom Talian­sku. Pláž v Jeso­le je 15 km dlhá. Sta­ré cen­trum Vec­chia, s úzky­mi ulič­ka­mi a trh­mi dýcha typic­kou auten­tic­kou talian­skou atmo­sfé­rou. Blíz­ko sa nachá­dzajp ostro­vy Bura­no s fareb­ný­mi doma­mi a his­to­ric­ký Tor­cel­lo, kde sa nachá­dza bazi­li­ka San­ta Maria Assun­ta, kos­tol San­ta Fos­ca. V Jeso­le je aktív­ny noč­ný život, klu­by a bary ponú­ka­jú zába­vu až do sko­rých ran­ných hodín. Počas let­ných mesia­cov mes­to hos­tí náv­štev­ní­kov z celé­ho sveta.

Jeso­lo sa nachá­dza na seve­re Talian­ska pri pobre­ží Jad­ra­nu. Veľ­mi blíz­ko Bená­tok. Sta­ro­ve­ké meno mes­ta Jeso­lo Equ­ilium pochá­dza z latin­ské­ho equ­us, ale­bo vene­ti­ca ekvo, čo zna­me­ná mes­to koní. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, Jeso­lum. V Talian­sku sa toto mes­to čas­to ozna­ču­je ako Ieso­lo (jeso​lo​.biz).


Jeso­lo is a sea­si­de resort on the Adria­tic coast in Nort­hern Ita­ly. The beach in Jeso­lo stret­ches for 15 km. The old town of Vec­chia, with its nar­row stre­ets and mar­kets, exu­des a typi­cal aut­hen­tic Ita­lian atmo­sp­he­re. Near­by, you can find the islands of Bura­no with color­ful hou­ses and the his­to­ric Tor­cel­lo, whe­re the Basi­li­ca of San­ta Maria Assun­ta and the church of San­ta Fos­ca are loca­ted. Jeso­lo has an acti­ve night­li­fe, with clubs and bars offe­ring enter­tain­ment until the ear­ly hours. During the sum­mer months, the city hosts visi­tors from around the world.

Jeso­lo is loca­ted in nort­hern Ita­ly on the coast of the Adria­tic Sea, very clo­se to Veni­ce. The ancient name of the town, Jeso­lo Equ­ilium, is deri­ved from the Latin equ­us, or Vene­tian ekvo, mea­ning the city of hor­ses. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, and Jeso­lum. In Ita­ly, this town is often refer­red to as Ieso­lo (jeso​lo​.biz).


Jeso­lo è una loca­li­tà bal­ne­a­re sul­la cos­ta adria­ti­ca nel Nord Ita­lia. La spiag­gia di Jeso­lo si esten­de per 15 km. La vec­chia cit­tà di Vec­chia, con le sue stra­de stret­te e i mer­ca­ti, res­pi­ra un’at­mos­fe­ra auten­ti­ca tipi­ca­men­te ita­lia­na. Nel­le vici­nan­ze si tro­va­no le iso­le di Bura­no con case colo­ra­te e l’is­to­ri­co Tor­cel­lo, dove si tro­va la Basi­li­ca di San­ta Maria Assun­ta e la chie­sa di San­ta Fos­ca. Jeso­lo ha una vita not­tur­na atti­va, con club e bar che off­ro­no intrat­te­ni­men­to fino alle pri­me ore del mat­ti­no. Duran­te i mesi esti­vi, la cit­tà ospi­ta visi­ta­to­ri da tut­to il mondo.

Jeso­lo si tro­va nel nord Ita­lia sul­la cos­ta del­l’Ad­ria­ti­co, mol­to vici­no a Vene­zia. Il nome anti­co del­la cit­tà, Jeso­lo Equ­ilium, deri­va dal lati­no equ­us o dal vene­to ekvo, che sig­ni­fi­ca la cit­tà dei caval­li. Altri nomi sto­ri­ci inc­lu­do­no Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo e Jeso­lum. In Ita­lia, ques­ta cit­tà è spes­so chia­ma­ta Ieso­lo (jeso​lo​.biz).


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post