Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Spiš, Organizmy, Fotografie

Havrania dolina

skala
Hits: 2117

Havrania dolina sa nachádza severne od Mlyniek, neďaleko od Palcmanskej Maše.

Havrania dolina je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Muránska planina. Nachádza sa v katastrálnom území  Šumiac. Územie bolo vyhlásené v roku 1996 na rozlohe 229,6700 ha. Predmetom ochrany je prirodzených lesných spoločenstiev v geomorfologicky členitom území Muránskej planiny, s výskytom veľkého počtu chránených a ohrozených druhov predovšetkým flóry, vrátane paleoendemitu lykovca muránskeho (Daphne arbuscula) (Wikipedia). Havrania dolina je aj jednou zo šiestich častí obce Mlynky. Leží v južnej časti národného parku Slovenský raj. V lete je tu možnosť pešej turistiky v blízkom okolí (Geravy, Zejmarská roklina), prípadne Suchá Belá, Kláštorisko. Existuje možnosť cykloturistiky, návšteva Dobšinskej ľadovej a priehrady Dedinky. V zime je možnosť lyžovania v lyžiarskych strediskách Mlynky-Kruhová a Mlynky-Biele na umelo zasnežovaných lyžiarskych svahoch a na udržiavaných bežeckých tratiach (Vladimír Fiľakovský).

„Havrania dolina,“ translated as „Raven Valley,“ is located north of Mlynky, near Palcmanská Maša.

Havrania dolina is a nature reserve under the management of the Muránska Planina State Nature Protection. It is located in the cadastral area of the village Šumiac. The area was declared a reserve in 1996, covering 229.6700 hectares. The purpose of the protection is to preserve the natural forest communities in the geomorphologically diverse area of the Muránska Planina, with a large number of protected and endangered species, particularly flora, including the paleoendemic Daphne arbuscula (Muránska daphne) (Wikipedia). Havrania dolina is also one of the six parts of the village Mlynky. It lies in the southern part of the Slovak Paradise National Park. In the summer, there are opportunities for hiking in the nearby areas (Geravy, Zejmarská roklina), or visits to Suchá Belá and Kláštorisko. There are also options for cycling, visiting the Dobšinská Ice Cave, and the Dedinky reservoir. In the winter, there are opportunities for skiing in the ski resorts Mlynky-Kruhová and Mlynky-Biele Vody on artificially snowed slopes and maintained cross-country ski trails (Vladimír Fiľakovský).

Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Prosiek

skala
Hits: 2244

Prosiek je obec na Liptove, ležiaca v nadmorskej výške 612 metrov nad morom. Neďaleko sa nachádza vodná nádrž Liptovská Mara (ocu.sk). Na ploche 12.65 km2 žije 202 obyvateľov (Wikipedia). Severne od sa našlo eneolitické sídlisko a z mladšej doby rímskej. Prvá písomná zmienka o obci medzi Prosieckym potokom a Sielnicou je z roku 1287. V roku 1352 sa spomína pod názvom Prezeky. Ďalšie historické názvy obce: Prozyk, Prozek, Prosýk. V roku 1600 bolo v obci 24 . Časti obce, Nižný Zádiel a Vyšný Zádiel boli v polovici 19. storočia začlenené s obcou Prosiek. V roku 1967 bola vyhlásená národná prírodná rezervácia Prosiecka dolina, kaňonovité krasové údolie (ocu.sk).

Prosiek patrí do okresu Liptovský , nachádza sa v Západných Tatrách. Je obklopený horskou krajinou, ponúka široké možnosti turisticky sa vyžiť.

Prosiek is a village in , situated at an altitude of 612 meters above sea level. Nearby is the Liptovská Mara water reservoir (ocu.sk). The village covers an area of 12.65 km2, and it is home to 202 inhabitants (Wikipedia). North of the village, an Eneolithic settlement and one from the younger Roman period were discovered. The first written mention of the village between the Prosiecky Stream and Sielnica dates back to 1287. In 1352, it is mentioned under the name Prezeky. Other historical names for the village include Prozyk, Prozek, and Prosýk. In 1600, there were 24 houses in the village. The parts of the village, Nižný Zádiel and Vyšný Zádiel, were incorporated into Prosiek in the mid-19th century. In 1967, the Prosiecka Dolina National Nature Reserve was declared, featuring a canyon-like karst valley (ocu.sk).

Prosiek belongs to the Liptovský Mikuláš district and is situated in the Western Tatras. Surrounded by mountainous landscapes, it offers a wide range of opportunities for tourist activities.

Prosiek to miejscowość na Liptowie, położona na wysokości 612 metrów nad poziomem morza. W pobliżu znajduje się zbiornik wodny Liptovská Mara (ocu.sk). Na powierzchni 12,65 km2 mieszka 202 mieszkańców (Wikipedia). Na północ od wsi znaleziono osadę eneolityczną i z okresu późnorzymskiego. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi między potokiem Prosieckim a Sielnicą pochodzi z 1287 roku. W 1352 roku wspomina się o niej pod nazwą Prezeky. Kolejne historyczne nazwy wsi to Prozyk, Prozek, Prosýk. W 1600 roku we wsi było 24 domów. Części wsi, Nižný Zádiel i Vyšný Zádiel, zostały w połowie XIX wieku włączone do wsi Prosiek. W 1967 roku ogłoszono rezerwat przyrody Prosiecka dolina, kanionowe krasowate (ocu.sk).

Prosiek należy do powiatu Liptovský Mikuláš i znajduje się w Zachodnich Tatrach. Otoczony jest górskim krajobrazem i oferuje szerokie możliwości aktywnego wypoczynku turystycznego.

Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Veľký Slavkov

skala
Hits: 2205

Veľký Slavkov sa nachádza neďaleko od Vysokých Tatier, preto je vyhľadávaným východiskovým bodom pre milovníkov turistiky, horských výstupov a lyžovania. Počas leta cyklistov aj korčuliarov. Ponúka rôznorodé možnosti ubytovania, od penziónov až po luxusné hotely.

Veľký Slavkov leží v nadmorskej výške 677 metrov. Žije tu 1040 obyvateľov. V katastrálnom území sa nachádza archeologické nálezisko svedčiace o pravekom osídlení. V listinách sa obec spomína v roku 1251. Obec bola kolonizovaná Nemcami, ktorí ju začlenili do Spoločenstva spišských Sasov. Od roku 1465 bola vo vlastníctve Spišského hradu. Obec bola po povojnovom vysťahovaní Nemcov dosídlená obyvateľmi z dvadsiatich dedín (vysoke-tatry.info).

Veľký Slavkov is located near the High Tatras, making it a sought-after starting point for hiking enthusiasts, mountain climbers, and skiers. In the summer, it attracts cyclists and rollerbladers. It offers diverse accommodation options, ranging from guesthouses to luxury hotels.

Veľký Slavkov is located at an elevation of 677 meters. There are 1040 inhabitants living here. The cadastral territory of the municipality contains an archaeological site indicating prehistoric settlement. The village is mentioned in documents from the year 1251. The village was colonized by Germans, who incorporated it into the Community of Saxons. From 1465, it was in the possession of Spiš Castle. After the post-war expulsion of Germans, the village was resettled by inhabitants from twenty other villages.

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Hory, Biotopy, Fotografie

Lomnické sedlo

skala
Hits: 2935

Lomnické sedlo sa nachádza západne od Lomnického štítu. Je z neho veľmi dobrý výhľad najmä na Podtatranskú kotlinu, ale samozrejme aj na Skalnaté pleso (). Jeho vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 2190 metrov nad morom. Je dostupné lanovkou z Tatranskej Lomnice. Kedysi viedol zo Skalnatého plesa na Lomnické sedlo turistický chodník, ktoré je 440 výškových metrov nižšie (Martin Kiňo, Václav Sulek). Lomnické sedlo je lavinóznou lokalitou (Wikipeda).

Lomnické sedlo sa nachádza medzi Lomnickým a Kežmarským štítom. Prístupné je aj lanovkou z Tatranskej Lomnice. Značnú časť tvorí rozsiahle kamenné pole. Sedlo je aj východiskovým bodom pre turistov. Ponúka aj príležitosti aj na skialpinizmus a zimné športy.

Lomnické Sedlo is located to the west of Lomnický Peak. It offers a great view, especially of the Podtatranská Basin, and, of course, Skalnaté Pleso (Peter Kaclík). Its summit is situated at an elevation of 2,190 meters above sea level. It is accessible by cable car from Tatranská Lomnica. There used to be a hiking trail from Skalnaté Pleso to Lomnické Sedlo, which is 440 vertical meters lower ( Kiňo, Václav Sulek). Lomnické Sedlo is a location prone to avalanches (Wikipedia).

Lomnické sedlo is located between and Kežmarský štít. It is accessible by cable car from Tatranská Lomnica. A significant part of it consists of an extensive rocky field. The saddle is also a starting point for hikers. It also offers opportunities for ski touring and winter sports.

Lomnické sedlo znajduje się na zachód od Lomnického štítu. Z niego roztacza się doskonały widok, zwłaszcza na kotlinę Podtatranską, a oczywiście także na Skalnaté pleso (Peter Kaclík). Jego szczyt znajduje się na wysokości 2190 metrów nad poziomem morza. Jest dostępne kolejką linową z Tatranská Lomnica. Kiedyś prowadził stąd szlak turystyczny ze Skalnaté pleso na Lomnické sedlo, które jest o 440 metrów niżej (Martin Kiňo, Václav Sulek). Lomnické sedlo to również obszar narażony na lawiny (Wikipedia).

Lomnické sedlo leży między Lomnickým a Kežmarským štítom. Jest dostępne kolejką linową z Tatranská Lomnica. Znaczną część stanowi obszerne pole kamienne. Przełęcz służy również jako punkt startowy dla turystów. Oferuje również możliwości skialpinizmu i sportów zimowych.

Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Hont, Vodné nádrže, Fotografie

Tajch Vindšachtské jazero

skala
Hits: 5275

Vindšachtské jazero je v obci Štiavnické Bane. Je jedným z 24 tajchov v okolí Banskej Štiavnice, v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva „„. Z informačnej tabule som sa dozvedel, že tajch dal návrh pozastaviť Matej Kornel Hell v roku 1710. Hrádza bola postavená v rokoch 1712 až 1715. Cieľom bola štôlne Horná Bieberová pred podzemnou vodou. V roku 1729 a 1747 bola opravená Samuelom Mikovínym. Opráv si Vindšachta vyžiadala v 18. storočí, okrem spomínaných, viacero. Tajch mal dva samostatné zberné jarky: Hlavný piargsky jarok a Široký jarok. Náhonný jarok bol vybudovaný v roku 1715. z neho sa najskôr využívala na vodný pohon s brzdiacim zariadením na dopravu rudy a hlušiny v banských šachtách. Neskôr voda slúžila pre potreby stúp pod šachtou Leopold. Prepadová voda s vyčerpanou banskou vodou sa využívala aj na pohon úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. Neskôr sa voda s náhonného jarku používala na pohon vodnostĺpcových čerpacích zariadení. Dnešné pomery hovoria o tom, že objem pri maximálnej hladine je 305 800 m3, plocha 44 000 m2, maximálna hĺbka je 14.2 m, dĺžka hrádze 237.1 m (Informačná tabuľa). Leží v nadmorskej výške 688 metrov nad morom (uvzsr.sk). Tajch je priamo napojený na Horný Dekýšsky jarok, dal sa však napúšťať aj z Počúvadelského tajchu cez známu „výhybku“ jarkového systému na Krížnej, prostredníctvom Richňavských tajchov a cez tajch Bakomi. Tajch Veľká Vindšachta je spolu s nižším tajchom Evička už storočie vyhľadávaným strediskom oddychu, a vodných športov (bajkomktajchom.sk).

Tajch slúžil na zásobovanie pre potreby banského priemyslu, najmä pre poháňanie vodných kolies na ťažbu a spracovanie rudy. Základným princípom fungovania tajchov bolo hromadenie vody z prítokov pomocou priehrady. Následne sa táto voda využívala na poháňanie vodných zariadení prostredníctvom špeciálnych vodných náhonov. Tajch Vindšachtské jazero bol súčasťou rozsiahlej siete tajchov, ktorá zabezpečovala stabilný zdroj vody pre potreby banského priemyslu. Bol aj symbolom technickej vyspelosti stredovekých banských inžinierov. Ich stavba vyžadovala precízne meranie a plánovanie, a ich údržba si vyžadovala neustálu starostlivosť.

V súčasnosti je Tajch Vindšachtské jazero nielen technickým pamätníkom minulosti, ale aj prírodným a rekreačným územím. Okolie jazera je obľúbeným miestom pre turistiku a oddych, kde návštevníci môžu objavovať históriu a krásy prírody. Tajch Vindšachtské jazero ostáva dôležitým spojencom medzi minulosťou a súčasnosťou, pripomínajúc nám význam a vývoj banského priemyslu, ktorý ovplyvnil formovanie krajiny a spoločnosti na Slovensku.

Vindšachta Lake is situated in the village of Štiavnické Bane and is one of the 24 reservoirs in the vicinity of Banská Štiavnica, within the Protected Landscape Area of Štiavnické Vrchy. It is part of the UNESCO World Heritage site „Banská Štiavnica.“ From the information board, I learned that the concept for the reservoir was proposed by Matej Kornel Hell in 1710. The dam was constructed between 1712 and 1715 with the aim of protecting the Upper Bieberová Adit from underground water. Samuel Mikovíny repaired it in 1729 and 1747. The Vindšachta Shaft required multiple repairs in the 18th century, in addition to the mentioned ones. The reservoir had two separate drainage ditches: the Main Piargsky Ditch and the Wide Ditch. The supply ditch was built in 1715. Initially, its water was used for water-powered transportation of ore and gangue in the mining shafts with a braking device. Later, the water served the needs of the Leopold shaft. The overflow water, along with the depleted mining water, was also used to power the processing facilities in the Štefultovska Valley. Later, the water from the supply ditch was used to drive water-column pumping devices. Current conditions state that the reservoir’s volume at maximum capacity is 305,800 m3, the area is 44,000 m2, the maximum depth is 14.2 m, and the dam’s length is 237.1 m (Information board). It is located at an elevation of 688 meters above sea level (uvzsr.sk). The reservoir is directly connected to the Upper Dekýš Ditch but could also be filled from the Počúvadelské Reservoir through the well-known „switch“ of the ditch system to Krížna, via the Richňava Reservoirs and the Bakomi Reservoir. Vindšachta Lake, along with the lower Evička Reservoir, has been a popular center for relaxation, recreation, and water sports for centuries (bajkomktajchom.sk).

The reservoir served as a water supply for the needs of the mining industry, especially for powering water wheels used in ore extraction and processing. The fundamental principle of how reservoirs operated involved accumulating water from tributaries using a dam. Subsequently, this water was utilized to drive water-powered machinery through specialized water channels. Vindšachta Lake Reservoir was part of an extensive network of reservoirs that ensured a stable water source for the mining industry’s requirements. It also stood as a symbol of the technical proficiency of medieval mining engineers. Their construction required precise measurement and planning, and their maintenance demanded continuous care.

Today, Vindšachta Lake Reservoir is not only a technical monument of the past but also a natural and recreational area. The lake’s surroundings are a popular destination for hiking and relaxation, where visitors can explore the history and beauty of nature. Vindšachta Lake Reservoir remains an essential link between the past and the present, reminding us of the significance and evolution of the mining industry that influenced the shaping of the landscape and society in Slovakia.