2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Kostolecká tiesňava

Hits: 1732

Tiesňava je súčasťou Súľovských vrchov, nachádza sa nad severným okrajom Strážovských vrchov. Je učebnicovým príkladom vodnej erózie. Epigenetickým zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Bralo tvoriace ľavú stranu sa nazýva Kavčia skala. Vrchol pravého svahu je pomenovaný Drieňovka. Dutina zvetraného jadra antiklinály je nazvaná Strecha Slovenska (Wikipedia), čo je jeden z najväčších skalných previsov v Západných Karpatoch (Informačná tabuľa).

Smerom dole po Manínskom potoku sa nachádza Manínska tiesňava. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou Kostolec nachádza výrazné vápencové bralo Bosmany (Wikipedia). Za prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1970. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17-tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Kostolecká tiesňava je širšia a otvorenejšía ako Manínska (Informačná tabuľa).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Typ, Zamagurie, Zrúcaniny

Ľubovniansky hrad

Hits: 1850

Ľubovniansky hrad sa nachádza na severe Slovenska, nad mestom Stará Ľubovňa, v nadmorskej výške 548 metrov. V minulosti bol známy aj ako castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo, arx Lublos. Vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia ako hraničný, strážny. Podľa niektorých prameňov ho vybudovalo okolo roku 1280 poľské knieža Boleslav, zať uhorského kráľa Bela IV. V roku 1412 sa spolu s ďalšími 13. spišskými mestami a panstvami dostal do poľského zálohu. Následne na hrade sídlili starostovia zálohovaných miest.  V roku ho takmer zničil veľký požiar. Hrad nákladne renovovali. Záloh sa skončil v roku 1772, hrad začal upadať. Bol využívaný ako kasáreň, neskôr skladisko. Po roku 1945 bol po viacerých iných dávnejších rekonštrukciách obnovený ako škola. V roku 1971 začal na hrade archeologický a architektonický výskum (Wikipedia). V areáli hradu rastie mohutná 25 metrov vysoká lipa malolistá s obvodom kmeňa 450 cm, stará asi 350 – 400 rokov (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty v čase, Krajina, Orava, Oravské dokumenty, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Stavebné dokumenty

Oravská dedina v Zuberci

Hits: 1830

Využitím ľudových stavieb pre múzejné účely sa zaoberal už v 20-tych rokoch 20. storočia Pavol Florek. Po roku 1945 dochádzalo k likvidácii kultúrneho dedičstva. Ochrana drevenej ľudovej architektúry na pôvodnom mieste je nereálna. Juraj Langer uskutočnil v 60-tych rokoch 20. storočia prieskum vo všetkých oravských dedinách. 24.9.1967 bol položený základný kameň budúceho múzea na poľane Brestová pri Zuberci v nadmorskej výške 830 metrov. Pri výstavbe boli zamestnaní zuberskí a habovskí tesári, ktorí mali skúsenosti so stavbou zrubových domov. Väčšiu časť tvoria prenesené originály. Prvý krát bolo múzeum sprístupnené verejnosti 31.8.1975 po ukončení prvej etapy (zuberec.sk). Cez areál preteká potok Studená, z ktorého je rekonštruovaný náhon na mlyn a valchu (zuberec.sk). Celkovo sa tu nachádza 56 domov, hospodárskych stavieb, technických a sakrálnych objektov na rozlohe 8 hektárov (zuberec.sk).

Múzeum je rozdelené na 5 celkov: Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy, Kostol s cintorínom a Mlynisko s vodnými technickými stavbami. Dolnooravský rínok predstavuje zemiansku osadu s námestíčkom. Nachádzajú sa tu objekty s Malatinej, Žaškova, zvonica zo Záskalia, zemianska kúria Meškovcov z Vyšného Kubína, mangeľ a remeselný dom z Veličnej, želiarsky dom zo Bziny, sýpka zo Srňacieho. Hornooravská ulica je ukážkou radovej zástavby mnohých oravských dedín. Je tu hrnčiarska pec z Trstenej, roľnícka usadlosť s Čimhovej, z Beňadova, Podbielu, Zuberca, Hruštína, Dolnej Lehoty, plátennícka kúria zo Štefanova, šoltýska usadlosť z Vasiľova a Rabčíc, komora z Lomnej, kováčska vyhňa z Habovky, V goralských lazoch je drevorubačsko – pastierska usadlosť z Oravského Veselého, salašnícka koliba zo Zuberca, šoltýsky dom a lisovňa z Novoti, Rabčická zvonica, roľnícka usadlosť z Oravskej Lesnej. V rámci časti Kostol: márnica z Rabčíc, neskorogotický drevený kostol svätej Alžbety Uhorskej zo Zábrežu, izbica z Hruštína, senníky  z Oravskej Jasenice. V rámci Mlyniska: Novoťský mlyn, valcha z Lomnej (zuberec.sk).

Odkazy

 

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2014, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Kriváň

Hits: 2579

O Kriváni sa spieva dokonca v ľudových piesňach. Z tohto pohľadu je to historicky najznámejší vrch vo Vysokých Tatrách. Dovolím si tvrdiť, že už iba Kráľova hoľa je kopec popri Kriváni, ktorý je symbolom Slovenska. Čnie sa do nadmorskej výšky 2494.7 metrov (Wikipedia). Vedú naň dve trasy, z Troch Studničiek a z Jamského plesa. Podľa povesti Kriváň skrivila nebeská dopravná nehoda. Do vrchu zavadil krídlom anjel, ktorého vyslal Boh v siedmy deň stvorenia sveta, aby rozhodil za vrece prírodných krás. Pri tom sa mu roztrhlo vrece, a preto sa Tatrám dostalo viac prírodných krás, ako iným kútom sveta (spravnavec.sk). Na južných a juhozápadných svahoch sa medzi 15 – 18. storočím prevádzkovala banská činnosť (zoznam.sk). Od roku 1861 sa vytvorila tradícia národných výstupov na Kriváň (spravnavec.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post