2011, 2011-2015, Časová línia, Doliny, Krajina, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Mengusovská dolina

Hits: 4075

Turis­tic­ky pat­rí Men­gu­sov­ská doli­na medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie doli­ny Vyso­kých Tatier. Prvým jej maji­te­ľom bol gróf Botyz, kto­rý ju zís­kal v roku 1264. Je pozo­ru­hod­né, že až do roku 1897 bola doli­na vo vlast­níc­tve Boty­zo­vých potom­kov Mariás­sy­ov­cov (top​ky​.sk). Pre­te­ká ňou Hin­cov potok. V hor­nej čas­ti sa delí na Hin­co­vu kot­li­nu a Kot­li­nu Žabích plies. V Hin­co­vej kot­li­ne je naj­väč­šie a naj­hl­b­šie ple­so na slo­ven­skej stra­ne Tatier – Veľ­ké Hin­co­ve ple­so. Okrem toho sa tu nachá­dza Malé Hin­co­ve ple­so a Hin­co­ve oká. V Kot­li­ne Žabích plies sú Veľ­ké, Malé a Vyšné Žabie ple­so. V dol­nej čas­ti pri ústí Zlo­mis­ko­vej doli­ny je Pop­rad­ské ple­so (wiki​pe​dia​.sk). Men­gu­sov­ská doli­na sa nachá­dza medzi Mly­nic­kou a Štôl­skou dolinou.


Men­gu­sov­ská Val­ley is among the most visi­ted val­le­ys in the High Tatras. Its first owner was Count Botyz, who acqu­ired it in 1264. Remar­kab­ly, the val­ley remai­ned in the posses­si­on of Boty­z’s des­cen­dants, the Mariás­sy fami­ly, until 1897 (top​ky​.sk). Hin­cov Cre­ek flo­ws through the val­ley, split­ting into Hin­co­vá kot­li­na (Hin­co­’s Basin) and Kot­li­na Žabích plies (Basin of Frog Ponds) in the upper part. In Hin­co­vá kot­li­na, you can find the lar­gest and dee­pest lake on the Slo­vak side of the Tatras – Veľ­ké Hin­co­ve ple­so. Addi­ti­onal­ly, the­re are Malé Hin­co­ve ple­so and Hin­co­ve oká. In Kot­li­na Žabích plies, you­’ll find Veľ­ké, Malé, and Vyšné Žabie ple­so. Towards the lower part, near the mouth of Zlo­mis­ko­vá doli­na, lies Pop­rad­ské ple­so (wiki​pe​dia​.sk). Men­gu­sov­ská Val­ley is situ­ated bet­we­en Mly­nic­ká and Štôl­ska Valley.


Doli­na Men­gu­sov­ska nale­ży do najc­zęściej odwie­dza­nych dolin Wyso­kich Tatr. Jej pier­ws­zym wła­ści­cie­lem był hra­bia Botyz, któ­ry nabył ją w 1264 roku. Cie­ka­we jest, że aż do 1897 roku doli­na pozos­ta­wa­ła włas­no­ścią potom­ków Boty­za, rodzi­ny Mariás­sy (top​ky​.sk). Doli­nę prze­pły­wa potok Hin­cov, dzie­ląc się na gór­nym odcin­ku na kot­li­nę Hin­co­vą i Kot­li­nę Žabích plies. W Kot­li­nie Hin­co­vej znaj­du­je się naj­wi­ęks­ze i naj­głębs­ze jezi­oro po sło­wac­kiej stro­nie Tatr – Veľ­ké Hin­co­ve ple­so. Ponad­to znaj­du­ją się tu Malé Hin­co­ve ple­so i Hin­co­ve oká. W Kot­li­nie Žabích plies znaj­du­ją się Veľ­ké, Malé i Vyšné Žabie ple­so. W dol­nej części, przy ujściu Doli­ny Zlo­mis­ko­vej, leży Pop­rad­ské ple­so (wiki​pe​dia​.sk). Doli­na Men­gu­sov­ska poło­żo­na jest między Doli­ną Mly­nic­ką a Doli­ną Štôlską.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Skalnaté pleso

Hits: 3421

Skal­na­té ple­so, pred­tým Lom­nic­ké ple­so je hoj­ne nav­šte­vo­va­ná oblasť. Leží pod hlav­ným ští­tom Lom­nic­ké­ho ští­tu. Pod sebou má pod­ta­trans­ké obce Tatrans­ká Lom­ni­ca a Tatrans­ké Mat­lia­re. Z Tatrans­kej Lom­ni­ce sem vedie lanov­ka. Ostat­ne lanov­ka vedie aj na Lom­nic­ké sed­lo aj na Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so je moré­no­vé ple­so vo Vyso­kých Tat­rách, na Slo­ven­sku v naj­niž­šom mies­te Skal­na­tej doli­ny, vo výš­ke 1754 met­rov nad morom. Má roz­lo­hu 1.23 ha, je 212 met­rov dlhé a 85 met­rov širo­ké. Dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 2 met­re (pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov až 4.2 m). Napá­ja ho Skal­na­tý potok. V suchom obdo­bí je ple­so bez vody, rov­na­ko Skal­na­tý potok (wikipedia.cs). Prie­sa­kom a deto­nač­ný­mi zásah­mi pri stav­be lanov­ky bola pre­ru­še­ná neprie­pust­nosť dna. V posled­nom desať­ro­čí sa ten­to stav vysky­to­val veľ­mi čas­to. Všet­ky upev­ňo­va­cie prá­ce zame­ra­né na záchra­nu moré­ny a jazier­ka boli dote­raz neús­peš­né. Pri ple­se je pre­stup­ná sta­ni­ca lano­vých dráh (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so je dru­hé naj­nav­šte­vo­va­nej­šie na slo­ven­skej stra­ne Tatier (turis​ti​ka​.sk). Na Skal­na­tom ple­se sa nachá­dza astro­no­mic­ké obser­va­tó­rium, v nad­mor­skej výš­ke 1786 nad morom. Zalo­že­né bolo v roku 1943. V budo­ve obser­va­tó­ria sa nachá­dza aj mete­oro­lo­gic­ká sta­ni­ca pat­ria­ca Geofy­zi­ká­le­mu ústa­vu SAV (ta3​.sk).


Skal­na­té ple­so, for­mer­ly kno­wn as Lom­nic­ké ple­so, is a popu­lar­ly visi­ted area. It lies bene­ath the main peak of Lom­nic­ký štít (Lom­ni­ca Peak) and is sur­roun­ded by the sub-​Tatra vil­la­ges of Tatrans­ká Lom­ni­ca and Tatrans­ké Mat­lia­re. A cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca leads to this loca­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the cab­le car pro­vi­des access to Lom­nic­ké sed­lo (Lom­ni­ca Sadd­le) and Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so is a morai­ne lake in the High Tatras, Slo­va­kia, loca­ted in the lowest part of the Skal­na­tá doli­na (Skal­na­tá Val­ley), at an ele­va­ti­on of 1754 meters abo­ve sea level. It covers an area of 1.23 hec­ta­res, is 212 meters long, and 85 meters wide. It rea­ches a maxi­mum depth of 2 meters (accor­ding to some sour­ces, up to 4.2 meters). The lake is fed by Skal­na­tý potok (Skal­na­tý Stre­am). During dry peri­ods, the lake, as well as the stre­am, can be wit­hout water (wikipedia.cs). The imper­me­a­bi­li­ty of the lake­’s bot­tom was dis­rup­ted by dril­ling and deto­na­ti­ons during the cons­truc­ti­on of the cab­le car. This con­di­ti­on has been occur­ring very fre­qu­en­tly in the last deca­de. All the sta­bi­li­zing efforts aimed at saving the morai­ne and the small lake have been unsuc­cess­ful so far. The­re is a trans­fer sta­ti­on for cab­le cars near the lake (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so is the second most visi­ted lake on the Slo­vak side of the Tatras (turis​ti​ka​.sk). An astro­no­mi­cal obser­va­to­ry is loca­ted at Skal­na­té ple­so, at an ele­va­ti­on of 1786 meters abo­ve sea level. It was foun­ded in 1943. The obser­va­to­ry buil­ding also hou­ses a mete­oro­lo­gi­cal sta­ti­on belo­n­ging to the Geop­hy­si­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces (ta3​.sk).


Skal­na­té ple­so, wcze­śniej zna­ne jako Lom­nic­ké ple­so, to obszar częs­to odwie­dza­ny. Znaj­du­je się pod głó­wnym szc­zy­tem Lom­nic­ký štít (Szc­zyt Lom­nic­ki) i otoc­zo­ne jest pod­ta­trans­ki­mi miejs­co­wo­ścia­mi Tatrans­ká Lom­ni­ca i Tatrans­ké Mat­lia­re. Z Tatrans­kiej Lom­ni­cy można tu doje­chać kole­ją lino­wą. Ponad­to kolej­ka pro­wa­dzi także na Lom­nic­ké sed­lo (Siodło Lom­nic­kie) oraz na Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so to more­no­we jezi­oro w Wyso­kich Tat­rach na Sło­wac­ji, poło­żo­ne w naj­ni­żs­zym pun­kcie Doli­ny Skal­na­tej, na wyso­ko­ści 1754 met­rów nad pozi­omem mor­za. Ma powierzch­nię 1,23 ha, dłu­go­ść 212 met­rów i sze­ro­ko­ść 85 met­rów. Osi­ąga mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść 2 met­ry (według nie­któ­rych źró­deł nawet 4,2 m). Zasi­la­ne jest przez potok Skal­na­tý. W okre­sie suchej aury zaró­wno jezi­oro, jak i potok Skal­na­tý mogą być bez wody (wikipedia.cs). Przeszc­zel­no­ść dna zosta­ła zakłó­co­na podc­zas budo­wy kolei lino­wej za pomo­cą wier­ceń i deto­nac­ji. W ostat­niej deka­dzie ten stan wys­tępo­wał bar­dzo częs­to. Wszys­tkie pra­ce sta­bi­li­za­cyj­ne mające na celu oca­le­nie more­ny i małe­go jezi­or­ka dotychc­zas były nie­uda­ne. Przy jezi­or­ze znaj­du­je się stac­ja prze­siad­ko­wa kolej­ki lino­wej (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so jest dru­gim najc­zęściej odwie­dza­nym jezi­orem po stro­nie sło­wac­kiej Tatr (turis​ti​ka​.sk). Na Skal­na­tém ple­se znaj­du­je się obser­wa­to­rium astro­no­micz­ne, na wyso­ko­ści 1786 met­rów nad pozi­omem mor­za. Zosta­ło zało­żo­ne w 1943 roku. W budyn­ku obser­wa­to­rium mie­ści się także stac­ja mete­oro­lo­gicz­na nale­żąca do Ins­ty­tu­tu Geofi­zycz­ne­go Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk (ta3​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Potoky, Potoky, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Studený potok vo Vysokých Tatrách

Hits: 2695

Stu­de­ný potok je potok vo Vyso­kých Tat­rách.

Je dlhý 17.4 km. Veľ­ký Stu­de­ný potok vyte­ká z Ľado­vé­ho ple­sa, kto­ré je 2056 met­rov nad morom. Pre­te­ká Veľ­kou Stu­de­nou doli­nou. Malý Stu­de­ný potok vyte­ká z naj­väč­šie­ho z pia­tich Spiš­ských plies, kto­ré je 2050 met­rov nad morom. Pre­te­ká Malou Stu­de­nou doli­nou. Sútok je v mies­te vyús­te­nia Malej Stu­de­nej doli­ny do Veľ­kej Stu­de­nej doli­ny, na Sta­ro­les­nian­skej poľa­ne vo výš­ke 1285 met­rov nad morom (Repel). Pre­te­ká obrov­ským terén­nym zlo­mom a vytvá­ra kas­ká­dykata­rak­ty, kto­ré sú obzvlášť pek­né pri jar­nom tope­ní sne­hu, ale­bo po výdat­ných daž­ďoch. Pod Bíli­ko­vou cha­tou už pre­te­ká mier­nej­ším kory­tom. Pozdĺž vodo­pá­dov vedú turis­tic­ké chod­ní­ky, vodo­pá­dy sú vyhľa­dá­va­né, napr.: Dlhý vodo­pádObrov­ský vodo­pád, Malé vodo­pá­dy (vyso​ke​tat​ry​.com), Tro­j­i­tý vodo­pád má v maďar­či­ne a nemči­ne poetic­ký názov, kto­rý sa dá pre­lo­žiť ako vodo­pád umel­cov. Nachá­dza v lese. Pod kas­ká­da­mi Malé­ho vodo­pá­du, na dol­nom kon­ci sa nachá­dza Veľ­ký vodo­pád. Jeho naj­vyš­šia kas­ká­da meria 13 met­rov (slo​va​kia​.tra​vel). Ďalej potok pre­te­ká cez Tatrans­kú Les­nú, Sta­rú Les­nú, Veľ­kú Lom­ni­cu, kde juž­ne od tej­to obce ústí do rie­ky Pop­rad (Repel).


The Cold Cre­ek is a stre­am in the High Tatras.

It is 17.4 km long. Veľ­ký Stu­de­ný potok (Big Cold Cre­ek) ori­gi­na­tes from Ľado­vé ple­so (Ice Lake), which is 2056 meters abo­ve sea level. It flo­ws through the Veľ­ká Stu­de­ná doli­na (Big Cold Val­ley). Malý Stu­de­ný potok (Small Cold Cre­ek) ori­gi­na­tes from the lar­gest of the five Spiš­ské plies (Spiš Ponds), which is 2050 meters abo­ve sea level. It flo­ws through the Malá Stu­de­ná doli­na (Small Cold Val­ley). The con­flu­en­ce is at the mouth of Malá Stu­de­ná doli­na into Veľ­ká Stu­de­ná doli­na, at Sta­ro­les­nian­ska poľa­na at an alti­tu­de of 1285 meters abo­ve sea level (Repel). It flo­ws through a mas­si­ve ter­rain fault, cre­a­ting cas­ca­des and water­falls, par­ti­cu­lar­ly beau­ti­ful during the spring sno­wmelt or after hea­vy rain­fall. Below the Bíli­ko­va cha­ta (Bíli­k’s Hut), the stre­am flo­ws through a gen­tler chan­nel. Tou­rist trails lead along the water­falls, which are popu­lar, such as Dlhý vodo­pád (Long Water­fall), Obrov­ský vodo­pád (Giant Water­fall), Malé vodo­pá­dy (Small Water­falls) (vyso​ke​tat​ry​.com). The Trip­le Water­fall has a poetic name in Hun­ga­rian and Ger­man, which can be trans­la­ted as the water­fall of artists. It is loca­ted in the forest. Under the cas­ca­des of Malý vodo­pád (Small Water­fall), at the lower end, the­re is Veľ­ký vodo­pád (Big Water­fall). Its hig­hest cas­ca­de mea­su­res 13 meters (slo​va​kia​.tra​vel). Furt­her, the stre­am flo­ws through Tatrans­ká Les­ná, Sta­rá Les­ná, Veľ­ká Lom­ni­ca, whe­re it joins the Pop­rad River south of this vil­la­ge (Repel).

Zim­ny Potok to stru­mień w Wyso­kich Tatrach.

Ma dłu­go­ść 17,4 km. Wiel­ki Stu­de­ný potok wypły­wa z Ľado­vé­ho ple­sa, któ­re leży 2056 met­rów nad pozi­omem mor­za. Prze­pły­wa przez Doli­nę Wiel­kie­go Zim­ne­go Poto­ku. Mały Stu­de­ný potok wypły­wa z naj­wi­ęks­ze­go z pięciu Spiš­ských plies, któ­re leży 2050 met­rów nad pozi­omem mor­za. Prze­pły­wa przez Doli­nę Małe­go Zim­ne­go Poto­ku. Miejs­ce połąc­ze­nia znaj­du­je się u ujścia Doli­ny Małe­go Zim­ne­go Poto­ku do Doli­ny Wiel­kie­go Zim­ne­go Poto­ku, na Sta­ro­les­nian­skiej pola­nie, na wyso­ko­ści 1285 met­rów nad pozi­omem mor­za (Repel). Prze­pły­wa przez ogrom­ny uskok tere­no­wy i twor­zy kas­ka­dy i kata­rak­ty, szc­ze­gól­nie pięk­ne podc­zas wiosen­ne­go top­nie­nia śnie­gu lub po obfi­tych opa­dach deszc­zu. Poni­żej cha­ty Bíli­ko­va, stru­mień pły­nie już łagod­niejs­zym kory­tem. Wzdłuż wodos­pa­dów pro­wa­dzą szla­ki turys­tycz­ne, któ­re cies­zą się popu­lar­no­ścią, takie jak Dlhý vodo­pád (Dłu­gi Wodos­pad), Obrov­ský vodo­pád (Olbr­zy­mi Wodos­pad), Malé vodo­pá­dy (Małe Wodos­pa­dy) (vyso​ke​tat​ry​.com). Potrój­ny wodos­pad ma poetyc­ką nazwę po węgier­sku i nie­miec­ku, któ­rą można prze­tłu­mac­zyć jako wodos­pad artys­tów. Znaj­du­je się w lesie. Poni­żej kas­kad Małe­go vodo­pád (Mały Wodos­pad), na jego dol­nym końcu, znaj­du­je się Wiel­ki vodo­pád (Duży Wodos­pad). Jego naj­wy­żs­za kas­ka­da mier­zy 13 met­rów (slo​va​kia​.tra​vel). Dalej stru­mień prze­pły­wa przez Tatrans­ką Les­ná, Sta­rą Les­ná, Veľ­ká Lom­ni­ca, gdzie ucho­dzi do rze­ki Pop­rad na połud­nie od tej wsi (Repel).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Lúka – obec pod Tematínskym hradom

Hits: 3757

Obec je písom­ne zná­ma od roku 1246, v obci sa nachá­dza kaš­tieľ Pla­tan (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Kaš­tieľ nad obcou bol posta­ve­ný v roku 1676, pri ňom je kapl­n­ka svä­tej Márie Mag­da­lé­ny upra­ve­ná kon­com 18. sto­ro­čia (wiki­pe­dia). Leží na sty­ku západ­né­ho úpä­tia stred­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca s považ­ským výbež­kom Podu­naj­skej rovi­ny (obec​lu​ka​.sk). V roku 1246 sa spo­mí­na ako Rethy, z roku 1263 je dolo­že­ná ako Lúka (obec​lu​ka​.sk). Na začiat­ku 16. sto­ro­čia bolo v obci oko­lo 30 domov (obec​lu​ka​.sk). V roku 1828 v nej žilo 99 domov a 693 oby­va­te­ľov (obec​lu​ka​.sk). Oby­va­te­lia sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva zaobe­ra­li ovo­ci­nár­stvo a pes­to­va­ním vin­nej révy. Vini­ce sa spo­mí­na­jú už od roku 1551. V obci pra­co­va­li aj hrn­čia­ri. Výrob­ňa pále­ných hrn­cov bola pod Babou horou, hli­nu pochá­dza­la z bra­la Lovič­nej doli­ny (obec​lu​ka​.sk).

Lúka leží na sta­rej ces­te pop­ri Váhu, kto­rá vedie z Pieš­ťan, cez Mora­va­ny, Duco­vé, Mod­rov­ku, Lúku, Hrá­dok, Hôr­ku, Novú Ves nad Váhom, Kočov­ce, Rako­ľu­by až do Bec­ko­va (Igor Pau­lech). Od Pieš­ťan je vzdia­le­ná 10 km, od Nové­ho Mes­ta nad Váhom 14 km (obec​lu​ka​.sk). Lúka je zná­ma svo­jou pra­me­nis­tou vodou, pre­dov­šet­kým Luc­kou – zná­mou doj­čen­skou vodou. Z pra­me­ňa Šáchor vyú­ží­va Coca-​Cola a vodo­vo­dy v Lúke a Mod­rov­ke (Igor Pau­lech), v hor­nej čas­ti obce vyvie­ra spo­pod vápen­co­vých skál (wiki­pe­dia). V kata­stri obce sa nachá­dza národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ska les­tos­tep, časť národ­nej prí­rod­nej rezer­vá­cie Javor­ní­ček, časť prí­rod­nej rezer­vá­cia Kňa­ží vrch a časť úze­mia európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000Tema­tín­ske vrchy (wiki­pe­dia). Na západ od Lúky sa nachá­dza Hor­ná Stre­da a pre oby­va­te­ľov regi­ó­nu zná­me hor­no­stred­ské bag­ro­vis­ká, kam sa cho­dí v lete kúpať množ­stvo ľudí. Z Lúky vedie turis­tic­ká ces­ta na hrad Tema­tín.


The vil­la­ge has been docu­men­ted sin­ce the year 1246, and it is home to the Pla­tan Cast­le (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board). The cast­le abo­ve the vil­la­ge was cons­truc­ted in 1676, and near it stands the cha­pel of Saint Mary Mag­da­le­ne, reno­va­ted at the end of the 18th cen­tu­ry (wiki­pe­dia). It is situ­ated at the junc­ti­on of the wes­tern foot­hills of the cen­tral part of Považ­ský Ino­vec with the Považ­ský pro­mon­to­ry of the Danu­bian Plain (obec​lu​ka​.sk). In 1246, it was men­ti­oned as Rethy, and by 1263, it was docu­men­ted as Lúka (obec​lu​ka​.sk). In the ear­ly 16th cen­tu­ry, the vil­la­ge had around 30 hou­ses (obec​lu​ka​.sk). In 1828, it had 99 hou­ses and 693 inha­bi­tants (obec​lu​ka​.sk). Besi­des agri­cul­tu­re, resi­dents were invol­ved in fru­it gro­wing and cul­ti­va­ting vine­y­ards. Vine­y­ards have been men­ti­oned sin­ce 1551. The vil­la­ge also had potters, and the pro­duc­ti­on of fired potte­ry took pla­ce under Babou hora, with clay sour­ced from Lovič­ná Val­ley (obec​lu​ka​.sk).

Lúka is loca­ted on the old road along­si­de the Váh River, which runs from Pieš­ťa­ny through Mora­va­ny, Duco­vé, Mod­rov­ka, Lúka, Hrá­dok, Hôr­ka, Nová Ves nad Váhom, Kočov­ce, Rako­ľu­by to Bec­kov (Igor Pau­lech). It is 10 km away from Pieš­ťa­ny and 14 km from Nové Mes­to nad Váhom (obec​lu​ka​.sk). Lúka is kno­wn for its spring water, espe­cial­ly Luc­ká – reno­wned infant water. Coca-​Cola and water supp­lies in Lúka and Mod­rov­ka uti­li­ze water from the Šáchor spring (Igor Pau­lech). In the upper part of the vil­la­ge, water emer­ges from bene­ath limes­to­ne rocks (wiki­pe­dia). The vil­la­ge­’s cadas­tre inc­lu­des the nati­onal natu­ral reser­ve Tema­tín­ska les­tos­tep, part of the nati­onal natu­ral reser­ve Javor­ní­ček, a seg­ment of the natu­ral reser­ve Kňa­ží vrch, and a por­ti­on of the Natu­ra 2000 Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce area – Tema­tín­ske vrchy (wiki­pe­dia). To the west of Lúka lies Hor­ná Stre­da and the well-​known Hor­no­stred­ské gra­vel pits, whe­re many peop­le go swim­ming in the sum­mer. From Lúka, the­re is a hiking trail lea­ding to Tema­tín Castle.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Krajné – kopaničiarska oblasť

Hits: 4908

Foto­gra­fie pochá­dza­jú z oblas­ti pri obci Kraj­né. Je to kopa­ni­čiar­ska obec, kto­rá pozos­tá­va­la z mno­hých kopa­níc (Peter Kac­lík). Kraj­né sa rozp­res­tie­ra v doli­ne poto­kov Jab­lon­kaKory­tár­ka. Bolo súčas­ťou Čach­tic­ké­ho hrad­né­ho pan­stva a Nit­rian­skej župy. Mala v minu­los­ti až 50 miest­nych čas­tí: Buko­vi­na, Dob­rá Mer, Doli­ny, Hodo­vec, Cha­lu­py, Jeru­za­lem, Kahú­no­va doli­na, Kahá­nov vŕšok, Kesov, Komár­no, Kon­ku­šo­va doli­na, Kur­ti­ša­ci, Lus­ko­vi­ca, Laz­če­ky, Mani­gov, Maru­ší­ci, Mate­jo­vec, Mert­lá­ci, Met­lá­ci, Mita­lo­vec, Na vŕš­ku, Neboj­sa, Ošmek, Osi­kov­ce, Pod­bo­či­ny, Pod­ko­ry­tár­ka, Pod­pre­ho­ra, Podrie­nie, Pod­vrch, Pre­hôr­ka, Sad­lo­ňov mlyn, Sivá­ci, Sta­no­va doli­na, Svi­no­vá, Sych­rov, Tabán, Tomá­ci, Tres­ko­vec, Tŕnie, U Drob­ných, U Feran­cov, U Hrd­li­cov, U Januš­kov, U Mozo­lá­kov, Vápen­ky, Vyda­re­ných doli­na, Zaja­či­ce, Zbe­hy, Žado­vi­ca (kraj​ne​.sk).


The pho­tog­raphs ori­gi­na­te from the area near the vil­la­ge of Kraj­né. It is a hil­ly vil­la­ge that con­sis­ted of many hills (Peter Kac­lík). Kraj­né is situ­ated in the val­ley of the Jab­lon­ka and Kory­tár­ka stre­ams. It was part of the Čach­ti­ce Cast­le domain and the Nit­ra Coun­ty. In the past, it had up to 50 local parts: Buko­vi­na, Dob­rá Mer, Doli­ny, Hodo­vec, Cha­lu­py, Jeru­za­lem, Kahú­no­va doli­na, Kahá­nov vŕšok, Kesov, Komár­no, Kon­ku­šo­va doli­na, Kur­ti­ša­ci, Lus­ko­vi­ca, Laz­če­ky, Mani­gov, Maru­ší­ci, Mate­jo­vec, Mert­lá­ci, Met­lá­ci, Mita­lo­vec, Na vŕš­ku, Neboj­sa, Ošmek, Osi­kov­ce, Pod­bo­či­ny, Pod­ko­ry­tár­ka, Pod­pre­ho­ra, Podrie­nie, Pod­vrch, Pre­hôr­ka, Sad­lo­ňov mlyn, Sivá­ci, Sta­no­va doli­na, Svi­no­vá, Sych­rov, Tabán, Tomá­ci, Tres­ko­vec, Tŕnie, U Drob­ných, U Feran­cov, U Hrd­li­cov, U Januš­kov, U Mozo­lá­kov, Vápen­ky, Vyda­re­ných doli­na, Zaja­či­ce, Zbe­hy, Žado­vi­ca (kraj​ne​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post