2016, 2016-2020, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Štvrtok na Ostrove

Hits: 142

Štvr­tok na Ostro­ve je obec v okre­se Dunaj­ská Stre­da. Maďar­ský názov je Csal­ló­közc­sütör­tök (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1217. His­to­ric­ké náz­vy obce: Che­tur­tuc, Che­tur­tuck­he­il, Che­ter­tek­hel. Názov obce zrej­me pochá­dza z ude­le­nia jar­moč­né­ho prá­va prá­ve na štvr­tok. Nemec­ký názov obce je Vil­la Liu­pol­di, Leopolds­dorf (stvr​tok​na​os​tro​ve​.sk), Loipers­dorf, Leopolds­dorf, Don­ners­mar­kt (Wiki­pe­dia).


Štvr­tok na Ostro­ve is a vil­la­ge in the Dunaj­ská Stre­da Dis­trict. Its Hun­ga­rian name is Csal­ló­közc­sütör­tök (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1217. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de: Che­tur­tuc, Che­tur­tuck­he­il, Che­ter­tek­hel. The name of the vil­la­ge like­ly comes from the gran­ting of the mar­ket right spe­ci­fi­cal­ly on Thurs­day. The Ger­man name of the vil­la­ge is Vil­la Liu­pol­di, Leopolds­dorf (stvr​tok​na​os​tro​ve​.sk), Loipers­dorf, Leopolds­dorf, Don­ners­mar­kt (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Biotopy, Časová línia, Česko, Krajina, Les, Organizmy, Príroda, Rastliny, Severná Morava, Stromy, Zahraničie

Lázy

Hits: 163

Lázy sa nachá­dza­jú v okre­se Vse­tín, sú čas­ťou obce Louč­ka. Žije tu 80 oby­va­te­ľov. Kedy­si sa tu kona­li pre­te­ky mini­kár. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1763 (Wiki­pe­dia). V dru­hej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia tu bola pev­nosť, kto­rá bola neskôr pre­bu­do­va­ná na zámok. V roku 1948 pre­šiel do vlast­níc­tva štá­tu a bol znač­ne poško­de­ný. Od roku 1993 pre­bie­ha jeho rekon­štruk­cia s cie­ľom zacho­vať ten­to his­to­ric­ký sym­bol obce. Okrem zám­ku je tu aj kos­tol svä­té­ho Petra.


Lázy, loca­ted in the dis­trict of Vse­tín, are a part of the muni­ci­pa­li­ty of Louč­ka. The­re are 80 inha­bi­tants living here. Once, mini kart races were held here. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1763 (Wiki­pe­dia). In the second half of the 14th cen­tu­ry, the­re was a for­tress here, which was later rebu­ilt into a cast­le. In 1948, it pas­sed into sta­te owners­hip and was sig­ni­fi­can­tly dama­ged. Sin­ce 1993, its recons­truc­ti­on has been under­way with the aim of pre­ser­ving this his­to­ri­cal sym­bol of the muni­ci­pa­li­ty. In addi­ti­on to the cast­le, the­re is also the Church of St. Peter.


Lázy se nachá­ze­jí v okre­se Vse­tín a jsou sou­čás­tí obce Louč­ka. Zde žije 80 oby­va­tel. V minu­los­ti se zde kona­ly závo­dy minia­tu­ri­zo­va­ných vozů. Prv­ní písem­ná zmín­ka o Lázích pochá­zí z roku 1763 (Wiki­pe­dia). V dru­hé polo­vi­ně 14. sto­le­tí zde stá­va­la pev­nost, kte­rá byla později pře­sta­věna na zámek. V roce 1948 pře­šel zámek do vlast­nic­tví stá­tu a byl znač­ně poško­zen. Od roku 1993 pro­bí­há jeho rekons­truk­ce s cílem zacho­vat ten­to his­to­ric­ký sym­bol obce. Kro­mě zám­ku se zde nachá­zí také kos­tel sva­té­ho Petra.


Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Južná Morava, Krajina, Moravské, Obce, Polia, Typ krajiny, Zahraničie

Litenčice – obec s veľkomoravským osídlením

Hits: 728

Liten­či­ce ležia na Liten­čic­kej pahor­ka­ti­ne, 21 km juho­zá­pad­ne od Kro­me­ří­žu. Majú cha­rak­ter mes­ty­su, kto­ré­ho súčas­ťou je aj obec Stra­be­ni­ce. Na výme­re 10,51 km2 tu žije 484 oby­va­te­ľov (liten​ci​ce​.com).Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1141. Na návrší Obec­ni­ce bolo z obdo­bia Veľ­ko­mo­rav­skej ríše náj­de­ných 153 hro­bov (liten​ci​ce​.com). Tvrz v Liten­či­ciach exis­to­va­la v dru­hej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia. Z nej sa stav­ba pre­bu­do­va­la na zámok, kto­rý v roku 1948 pre­šiel do rúk štá­tu a bol znač­ne devas­to­va­ný. Po roku 1993 bol rešti­tu­ova­ný a momen­tál­ne je rekon­štru­ova­ný (zamek​li​ten​ci​ce​.cz). Zámok je z roku 1437, v mes­ty­se sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Pet­ra a Pav­la (liten​ci​ce​.com). Názov mes­ty­su je odvo­de­ný od rod­né­ho ména Lute­nek. Koreň slo­va lut zná­me­ná líty, zúri­vý (Hosák, Šrá­mek). Poria­da­jú sa tu poľov­níc­ke ple­sy, sokol­ské kar­ne­va­ly a hody (zamek​li​ten​ci​ce​.cz).


Liten­či­ce are situ­ated on the Liten­či­ce Uplands, 21 kilo­me­ters sout­hwest of Kro­měříž. They have the cha­rac­ter of a town, which also inc­lu­des the vil­la­ge of Stra­be­ni­ce. With an area of 10.51 squ­are kilo­me­ters, the popu­la­ti­on here is 484 inha­bi­tants (liten​ci​ce​.com). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1141. On the hill of Obec­ni­ce, 153 gra­ves from the Gre­at Mora­vian Empi­re peri­od were found (liten​ci​ce​.com). A for­tress in Liten­či­ce exis­ted in the second half of the 14th cen­tu­ry. From it, the struc­tu­re was rebu­ilt into a cast­le, which in 1948 pas­sed into the hands of the sta­te and was sig­ni­fi­can­tly devas­ta­ted. After 1993, it was res­ti­tu­ted and is cur­ren­tly under recons­truc­ti­on (zamek​li​ten​ci​ce​.cz). The cast­le dates back to 1437, and in the town, the­re is the Church of St. Peter and Paul (liten​ci​ce​.com). The name of the town is deri­ved from the nati­ve name Lute­nek. The root of the word lut” means fier­ce, raging (Hosák, Šrá­mek). Hun­ting balls, Sokol car­ni­vals, and fes­ti­vals are held here (zamek​li​ten​ci​ce​.cz).


Liten­či­ce leží na Liten­čic­ké pahor­ka­ti­ně, 21 km jiho­zá­pad­ně od Kro­měří­že. Mají cha­rak­ter měs­ty­se, jehož sou­čás­tí je i obec Stra­be­ni­ce. Na výměře 10,51 km² zde žije 484 oby­va­tel (liten​ci​ce​.com). Prv­ní písem­ná zmín­ka je z roku 1141. Na návrší Obec­ni­ce bylo z obdo­bí Vel­ko­mo­rav­ské říše nale­ze­no 153 hro­bů (liten​ci​ce​.com). Tvrz v Liten­či­cích exis­to­va­la v dru­hé polo­vi­ně 14. sto­le­tí. Z ní se stav­ba pře­bu­do­va­la na zámek, kte­rý v roce 1948 pře­šel do rukou stá­tu a byl znač­ně devas­to­ván. Po roce 1993 byl res­ti­tu­ován a momen­tál­ně je rekons­tru­ován (zamek​li​ten​ci​ce​.cz). Zámek je z roku 1437, v měs­ty­se se nachá­zí kos­tel sva­té­ho Pet­ra a Pav­la (liten​ci​ce​.com). Název měs­ty­se je odvo­zen od rod­né­ho jmé­na Lute­nek. Kořen slo­va lut zna­me­ná zuři­vý (Hosák, Šrá­mek). Pořá­da­jí se zde lovec­ké ple­sy, sokol­ské kar­ne­va­ly a hody (zamek​li​ten​ci​ce​.cz).


Odka­zy

Lite­ra­tú­ra

Hosák, Šrá­mek: Míst­ní jmé­na na Mora­vě a ve Slez­sku I, Pra­ha 1970, str. 540.


Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, 2013, 2014, 2015, 2016, 2016-2020, Akvaristika, Časová línia, Do roku 2005, Výstavy rýb

Súťaže akváriových rýb

Hits: 280

Pre nie­kto­ré dru­hy rýb sa u nás aj vo sve­te kona­jú súťaž­né výsta­vy. Roz­ší­re­né sú súťa­že ter­čov­cov, ska­lá­rov, bojov­níc, živo­ro­diek. Postu­pu­jú pod­ľa rôz­nej meto­di­ky – pra­vi­diel. Hod­no­tí sa zvy­čaj­ne tvar, far­ba, prí­pad­ne sprá­va­nie. Asi naj­väč­šiu a najp­rep­ra­co­va­nej­šiu tra­dí­ciu v Euró­pe majú výsta­vy gupiek, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, dokon­ca aj Maj­strov­stvá sve­ta a iné medzi­ná­rod­né a národ­né súťaž­né výsta­vy. V porov­na­ní so špor­tom je to ako lyžiar­sky sve­to­vý pohár a troš­ku ako kra­so­kor­ču­ľo­va­nie. V prie­be­hu roka sa koná zvy­čaj­ne 7 podu­ja­tí a zra­tú­va­jú sa 4 naj­lep­šie umiest­ne­nia. V Euró­pe sa postu­pu­je pre­dov­šet­kým pod­ľa štan­dar­du medzi­ná­rod­nej orga­ni­zá­cia IKGH – Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium –Hoch­zucht, kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta (čítaj Peci­lia reti­ku­la­ta) zdru­žu­je a koor­di­nu­je. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du. Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy a pod­ľa farby.

Na podob­nom prin­cí­pe sú zalo­že­né aj súťaž­né výsta­vy iných dru­hov živo­ro­diek zdru­že­né pod názov Xipho-​Molly (čítaj Xifo-​Moly). Kon­krét­ne pre mečov­ky: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ty X. macu­la­tus a X. varia­tus, moli­né­zie: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na a P. veli­fe­ra. Čas­to sa tie­to súťa­že kona­jú spo­lu, nie­ke­dy aj spo­lu s výsta­va­mi bojov­níc Bet­ta splen­dens. Na Slo­ven­sku pôso­bí roky Klub cho­va­te­ľov živo­ro­dých rýb v rám­ci Slo­ven­ské­ho zvä­zu cho­va­te­ľov (SZCH), kto­rý mož­no menil svoj názov, ale nie svo­je  a čin­nosť. Jeho základ­ňa“ je v Ban­skej Bys­tri­ci. Dá sa dnes pove­dať, že je už desiat­ky rokov moto­rom, kto­rý sa sna­ží šíriť krás­nu záľu­bu a poz­dvi­hnúť ju na sve­to­vú úro­veň. Ako jeden z mála podob­ných záuj­mo­vých sku­pín vo sve­te orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne ško­le­nia posu­dzo­va­te­ľov, kto­ré sú prí­stup­né aj nečlenom.

Súťaž­né výsta­vy rýb sú popu­lár­nym a roz­ší­re­ným javom nie­len u nás, ale aj vo sve­te. Exis­tu­jú rôz­ne kate­gó­rie súťa­ží, kto­ré sa líšia pod­ľa dru­hu rýb a ich cha­rak­te­ris­tík. Naprí­klad výsta­vy pre ter­čov­ce, ska­lá­re, bojov­ni­ce, či živo­rod­ky sú bež­né a majú svo­je vlast­né pra­vid­lá a kri­té­riá hod­no­te­nia. Jed­nou z najp­res­tíž­nej­ších a najp­rep­ra­co­va­nej­ších súťa­ží v Euró­pe sú výsta­vy gupiek, kde sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, Maj­strov­stvá sve­ta a ďal­šie medzi­ná­rod­né a národ­né podu­ja­tia. Tie­to súťa­že sa ria­dia štan­dard­mi medzi­ná­rod­nej orga­ni­zá­cie IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium Guppy-​Hochzucht), kto­rá zosku­pu­je a koor­di­nu­je orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom gupiek.

Podob­né prin­cí­py sú uplat­ňo­va­né aj pri súťaž­ných výsta­vách iných dru­hov živo­ro­diek, ako sú mečov­ky, moli­né­zie a pla­ty. Tie­to výsta­vy sú čas­to zdru­že­né pod náz­vom Xipho-​Molly a čas­to sa kona­jú spo­lu so súťa­ža­mi bojov­níc Bet­ta splen­dens. Na Slo­ven­sku pôso­bí Klub cho­va­te­ľov živo­ro­dých rýb, kto­rý je súčas­ťou Slo­ven­ské­ho zvä­zu cho­va­te­ľov (SZCH) a má svo­ju základ­ňu” v Ban­skej Bys­tri­ci. Ten­to klub je už desiat­ky rokov aktív­nym moto­rom, kto­rý sa sna­ží šíriť túto záľu­bu a zdo­ko­na­ľo­vať ju na sve­to­vú úro­veň. Orga­ni­zu­je aj ško­le­nia posu­dzo­va­te­ľov, kto­ré sú otvo­re­né aj pre nečlenov.


For some spe­cies of fish, com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons are held both here and around the world. Com­pe­ti­ti­ons for vari­ous types such as gup­pies, angel­fish, bet­tas, and live­be­a­rers are wides­pre­ad. They fol­low dif­fe­rent met­ho­do­lo­gies or rules. Typi­cal­ly, jud­ging cri­te­ria inc­lu­de sha­pe, color, and some­ti­mes beha­vi­or. Gup­py exhi­bi­ti­ons have per­haps the lar­gest and most ela­bo­ra­te tra­di­ti­on in Euro­pe, with events such as the Euro­pe­an Cham­pi­ons­hips and even World Cham­pi­ons­hips, along­si­de other inter­na­ti­onal and nati­onal com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons. Com­pa­red to sports, it’s akin to the Ski World Cup and some­what like figu­re ska­ting. Usu­al­ly, the­re are seven events throug­hout the year, with the best four pla­ce­ments coun­ted. In Euro­pe, prog­res­si­on pri­ma­ri­ly fol­lo­ws the stan­dard of the Inter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), which uni­tes and coor­di­na­tes vari­ous orga­ni­za­ti­ons invol­ved in bre­e­ding P. reti­cu­la­ta (com­mon­ly kno­wn as Poeci­lia reti­cu­la­ta). Com­pe­ti­ti­ons adhe­re to the deve­lo­ped stan­dards. Typi­cal­ly, com­pe­ti­ti­ons fea­tu­re tri­os of males, but pairs are inc­re­a­sin­gly com­mon. Cate­go­ries are deter­mi­ned by the sha­pe of the cau­dal fin and by color.

Simi­lar prin­cip­les app­ly to com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons of other live­be­a­rer spe­cies grou­ped under the name Xipho-​Molly. Spe­ci­fi­cal­ly, for sword­tails: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ties X. macu­la­tus and X. varia­tus, and mol­lies: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na, and P. veli­fe­ra. Often, the­se com­pe­ti­ti­ons are held toget­her, some­ti­mes even with exhi­bi­ti­ons of bet­tas (Bet­ta splen­dens). In Slo­va­kia, the Live­be­a­rer Fish Bre­e­ders Club ope­ra­tes wit­hin the Slo­vak Bre­e­ders’ Asso­cia­ti­on (SZCH), which may have chan­ged its name but not its inte­rests and acti­vi­ties. Its base” is in Ban­ska Bys­tri­ca. It can be said today that for deca­des it has been a dri­ving for­ce stri­ving to spre­ad this beau­ti­ful hob­by and ele­va­te it to a glo­bal level. As one of the few simi­lar inte­rest groups worl­dwi­de, it orga­ni­zes annu­al jud­ge trai­ning ses­si­ons open to non-members.

Fish exhi­bi­ti­on com­pe­ti­ti­ons are a popu­lar and wides­pre­ad phe­no­me­non not only here but also worl­dwi­de. The­re are vari­ous com­pe­ti­ti­on cate­go­ries that dif­fer accor­ding to the type of fish and the­ir cha­rac­te­ris­tics. For exam­ple, exhi­bi­ti­ons for angel­fish, gup­pies, bet­tas, or live­be­a­rers are com­mon and have the­ir own rules and jud­ging cri­te­ria. One of the most pre­sti­gi­ous and ela­bo­ra­te com­pe­ti­ti­ons in Euro­pe is the gup­py exhi­bi­ti­ons, whe­re the Euro­pe­an Cham­pi­ons­hips, World Cham­pi­ons­hips, and other inter­na­ti­onal and nati­onal events are held. The­se com­pe­ti­ti­ons are gover­ned by the stan­dards of the Inter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), which brings toget­her and coor­di­na­tes orga­ni­za­ti­ons invol­ved in gup­py breeding.

Simi­lar prin­cip­les are app­lied to com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons of other live­be­a­rer spe­cies, such as sword­tails, mol­lies, and pla­ties. The­se exhi­bi­ti­ons are often grou­ped under the name Xipho-​Molly and are fre­qu­en­tly held toget­her with bet­ta com­pe­ti­ti­ons. In Slo­va­kia, the­re is the Live­be­a­rer Fish Bre­e­ders Club, which is part of the Slo­vak Bre­e­ders’ Asso­cia­ti­on (SZCH) and is based in Ban­ska Bys­tri­ca. This club has been an acti­ve for­ce for deca­des, stri­ving to pro­mo­te this hob­by and impro­ve it to a glo­bal stan­dard. It also orga­ni­zes jud­ge trai­ning ses­si­ons, which are open to non-members.


Für eini­ge Fis­char­ten wer­den bei uns und welt­we­it auch Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen abge­hal­ten. Wett­be­wer­be für vers­chie­de­ne Arten wie Gup­pys, Ska­la­re, Kampf­fis­che und Lebend­ge­bä­ren­de sind weit verb­re­i­tet. Sie fol­gen unters­chied­li­chen Met­ho­den oder Regeln. Typis­cher­we­i­se umfas­sen die Bewer­tungs­kri­te­rien Form, Far­be und manch­mal auch Ver­hal­ten. Gup­pys­chau­en haben viel­le­icht die größte und aus­ge­re­if­tes­te Tra­di­ti­on in Euro­pa, mit Verans­tal­tun­gen wie den Euro­pa­me­is­ters­chaf­ten und sogar Welt­me­is­ters­chaf­ten, neben ande­ren inter­na­ti­ona­len und nati­ona­len Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen. Im Verg­le­ich zum Sport ähnelt es dem Ski-​Weltcup und ein wenig dem Eis­kun­stlauf. Nor­ma­ler­we­i­se gibt es im Lau­fe des Jah­res sie­ben Verans­tal­tun­gen, wobei die bes­ten vier Plat­zie­run­gen gezä­hlt wer­den. In Euro­pa erfolgt die Wei­te­rent­wick­lung in ers­ter Linie nach dem Stan­dard des Inter­na­ti­ona­len Guppy-​Hochzucht-​Komitees (IKGH), das vers­chie­de­ne Orga­ni­sa­ti­onen vere­int und koor­di­niert, die sich mit der Zucht von P. reti­cu­la­ta (geme­in­hin bekannt als Poeci­lia reti­cu­la­ta) befas­sen. Die Wett­be­wer­be rich­ten sich nach den ent­wic­kel­ten Stan­dards. In der Regel tre­ten Dre­ier­grup­pen von Männ­chen an, aber Paa­re sind immer häu­fi­ger anzut­ref­fen. Die Kate­go­rien wer­den durch die Form der Sch­wanzf­los­se und die Far­be bestimmt.

Ähn­li­che Prin­zi­pien gel­ten für Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen ande­rer Lebendgebärender-​Arten, die unter dem Namen Xipho-​Molly zusam­men­ge­fasst sind. Spe­ziell für Sch­wertt­rä­ger: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Pla­tys X. macu­la­tus und X. varia­tus sowie Mol­lys: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na und P. veli­fe­ra. Oft­mals wer­den die­se Wett­be­wer­be zusam­men abge­hal­ten, manch­mal auch geme­in­sam mit Auss­tel­lun­gen von Kampf­fis­chen (Bet­ta splen­dens). In der Slo­wa­kei bet­re­ibt der Vere­in der Lebendgebärende-​Fischzüchter im Rah­men des Slo­wa­kis­chen Züch­ter­ver­bands (SZCH) sei­ne Akti­vi­tä­ten, der sei­nen Namen mög­li­cher­we­i­se geän­dert hat, jedoch nicht sei­ne Inte­res­sen und Akti­vi­tä­ten. Sei­ne Basis” ist in Ban­ská Bys­tri­ca. Heute kann gesagt wer­den, dass er seit Jahr­zehn­ten ein tre­i­ben­der Motor ist, der bemüht ist, die­ses schöne Hob­by zu verb­re­i­ten und es auf ein glo­ba­les Nive­au zu heben. Als eine der weni­gen ähn­li­chen Inte­res­sen­grup­pen welt­we­it orga­ni­siert er jähr­lich Schu­lun­gen für Rich­ter, die auch für Nicht­mitg­lie­der offen sind.

Fis­chauss­tel­lung­swett­be­wer­be sind ein belieb­tes und weit verb­re­i­te­tes Phä­no­men nicht nur hier, son­dern auch welt­we­it. Es gibt vers­chie­de­ne Wett­be­werb­ska­te­go­rien, die sich je nach Fis­chart und ihren Merk­ma­len unters­che­i­den. Zum Beis­piel sind Auss­tel­lun­gen für Ska­la­re, Gup­pys, Kampf­fis­che oder Lebend­ge­bä­ren­de üblich und haben ihre eige­nen Regeln und Bewer­tungs­kri­te­rien. Eine der ange­se­hens­ten und aus­ge­re­if­tes­ten Verans­tal­tun­gen in Euro­pa sind die Gup­pys­chau­en, bei denen die Euro­pa­me­is­ters­chaf­ten, Welt­me­is­ters­chaf­ten und ande­re inter­na­ti­ona­le und nati­ona­le Verans­tal­tun­gen statt­fin­den. Die­se Wett­be­wer­be wer­den nach den Stan­dards des Inter­na­ti­ona­len Guppy-​Hochzucht-​Komitees (IKGH) durch­ge­fü­hrt, das Orga­ni­sa­ti­onen, die sich mit der Gup­py­zucht befas­sen, vere­int und koordiniert.

Ähn­li­che Prin­zi­pien gel­ten für Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen ande­rer Lebendgebärender-​Arten, wie Sch­wertt­rä­ger, Mol­lys und Pla­tys. Die­se Auss­tel­lun­gen sind oft unter dem Namen Xipho-​Molly zusam­men­ge­fasst und wer­den häu­fig geme­in­sam mit Betta-​Kämpfen durch­ge­fü­hrt. In der Slo­wa­kei gibt es den Vere­in der Lebendgebärende-​Fischzüchter, der Teil des Slo­wa­kis­chen Züch­ter­ver­bands (SZCH) ist und sei­nen Haup­tqu­ar­tier” in Ban­ská Bys­tri­ca hat. Die­ser Vere­in ist seit Jahr­zehn­ten eine akti­ve Kraft, die bemüht ist, die­ses Hob­by zu för­dern und es auf ein glo­ba­les Nive­au zu brin­gen. Er orga­ni­siert auch Schu­lun­gen für Rich­ter, die auch für Nicht­mitg­lie­der offen sind.


Pour cer­tains types de pois­sons, des expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves ont lieu chez nous et dans le mon­de entier. Les con­cours pour dif­fé­ren­tes espèces tel­les que les gup­pys, les sca­lai­res, les com­bat­tants et les vivi­pa­res sont lar­ge­ment répan­dus. Ils suivent dif­fé­ren­tes mét­ho­do­lo­gies ou règ­les. Les cri­tères de juge­ment inc­lu­ent géné­ra­le­ment la for­me, la cou­le­ur et par­fo­is le com­por­te­ment. Les expo­si­ti­ons de gup­pys ont peut-​être la plus gran­de et la plus éla­bo­rée tra­di­ti­on en Euro­pe, avec des évé­ne­ments tels que les Cham­pi­on­nats d’E­uro­pe et même les Cham­pi­on­nats du mon­de, aux côtés d’aut­res expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves inter­na­ti­ona­les et nati­ona­les. Com­pa­ré au sport, c’est com­me la Cou­pe du mon­de de ski et un peu com­me le pati­na­ge artis­ti­que. En géné­ral, il y a sept évé­ne­ments tout au long de l’an­née, dont les quat­re meil­le­ures pla­ces sont pri­ses en comp­te. En Euro­pe, la prog­res­si­on suit prin­ci­pa­le­ment le stan­dard de l’In­ter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), qui réu­nit et coor­don­ne les dif­fé­ren­tes orga­ni­sa­ti­ons impli­qu­é­es dans l’é­le­va­ge de P. reti­cu­la­ta (com­mu­né­ment appe­lé Poeci­lia reti­cu­la­ta). Les com­pé­ti­ti­ons se dérou­lent selon les nor­mes étab­lies. Géné­ra­le­ment, les com­pé­ti­ti­ons met­tent en vedet­te des tri­os de mâles, mais les coup­les sont de plus en plus cou­rants. Les caté­go­ries sont déter­mi­né­es par la for­me de la nage­oire cau­da­le et par la couleur.

Sur un prin­ci­pe simi­lai­re sont basé­es les expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves d’aut­res espèces de vivi­pa­res regrou­pé­es sous le nom de Xipho-​Molly. Spé­ci­fi­qu­e­ment pour les épé­es: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, les pla­tys X. macu­la­tus et X. varia­tus, et les mol­lys Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na et P. veli­fe­ra. Sou­vent, ces com­pé­ti­ti­ons sont orga­ni­sé­es ensem­ble, par­fo­is même avec des expo­si­ti­ons de com­bat­tants Bet­ta splen­dens. En Slo­va­qu­ie, le Club des éle­ve­urs de pois­sons vivi­pa­res opère au sein de l’As­so­cia­ti­on slo­va­que des éle­ve­urs (SZCH), qui a peut-​être chan­gé de nom mais pas ses inté­rêts et acti­vi­tés. Sa base” est à Ban­ska Bys­tri­ca. On peut dire aujour­d’hui que depu­is des décen­nies, il est un mote­ur actif qui s’ef­for­ce de pro­mou­vo­ir cet­te bel­le pas­si­on et de l’é­le­ver à un nive­au mon­dial. Com­me l’un des rares grou­pes d’in­té­rêt simi­lai­res dans le mon­de, il orga­ni­se cha­que année des ses­si­ons de for­ma­ti­on pour les juges, ouver­tes aux non-membres.

Les expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves de pois­sons sont un phé­no­mène popu­lai­re et répan­du non seule­ment chez nous, mais aus­si dans le mon­de entier. Il exis­te dif­fé­ren­tes caté­go­ries de com­pé­ti­ti­ons, qui varient selon le type de pois­sons et leurs carac­té­ris­ti­qu­es. Par exem­ple, les expo­si­ti­ons pour les gup­pys, les sca­lai­res, les com­bat­tants ou les vivi­pa­res sont cou­ran­tes et ont leurs prop­res règ­les et cri­tères de juge­ment. L’u­ne des com­pé­ti­ti­ons les plus pre­sti­gie­uses et les plus éla­bo­ré­es en Euro­pe est cel­le des gup­pys, où se dérou­lent les Cham­pi­on­nats d’E­uro­pe, les Cham­pi­on­nats du mon­de et d’aut­res évé­ne­ments inter­na­ti­onaux et nati­onaux. Ces com­pé­ti­ti­ons sont régies par les nor­mes de l’In­ter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), qui ras­sem­ble et coor­don­ne les orga­ni­sa­ti­ons impli­qu­é­es dans l’é­le­va­ge de guppys.

Des prin­ci­pes simi­lai­res sont app­li­qu­és aux expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves d’aut­res espèces de vivi­pa­res, tel­les que les épé­es, les mol­lys et les pla­tys. Ces expo­si­ti­ons sont sou­vent regrou­pé­es sous le nom de Xipho-​Molly et se dérou­lent sou­vent en même temps que les com­pé­ti­ti­ons de com­bat­tants Bet­ta splen­dens. En Slo­va­qu­ie, il y a le Club des éle­ve­urs de pois­sons vivi­pa­res, qui fait par­tie de l’As­so­cia­ti­on slo­va­que des éle­ve­urs (SZCH) et est basé à Ban­ska Bys­tri­ca. Ce club est depu­is des décen­nies un mote­ur actif qui s’ef­for­ce de pro­mou­vo­ir cet­te pas­si­on et de l’a­me­ner à un nive­au mon­dial. Il orga­ni­se éga­le­ment des ses­si­ons de for­ma­ti­on pour les juges, ouver­tes aux non-membres.


Per alcu­ne spe­cie di pes­ci ven­go­no orga­niz­za­te mos­tre com­pe­ti­ti­ve sia qui che in tut­to il mon­do. Le com­pe­ti­zi­oni per varie spe­cie come gup­py, sca­la­ri, bet­ta e vivi­pa­ri sono dif­fu­se. Segu­ono diver­se meto­do­lo­gie o rego­le. Di soli­to i cri­te­ri di giu­di­zio inc­lu­do­no for­ma, colo­re e tal­vol­ta com­por­ta­men­to. Le mos­tre di gup­py han­no for­se la tra­di­zi­one più gran­de e più ela­bo­ra­ta in Euro­pa, con even­ti come i Cam­pi­ona­ti Euro­pei e per­si­no i Cam­pi­ona­ti del Mon­do, accan­to ad altre mos­tre com­pe­ti­ti­ve inter­na­zi­ona­li e nazi­ona­li. Ris­pet­to allo sport, è simi­le alla Cop­pa del Mon­do di sci e un po’ al pat­ti­nag­gio artis­ti­co. In gene­re ci sono set­te even­ti duran­te l’an­no, con le mig­li­ori quatt­ro posi­zi­oni con­teg­gia­te. In Euro­pa, la prog­res­si­one segue prin­ci­pal­men­te lo stan­dard del­l’In­ter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), che riu­nis­ce e coor­di­na le varie orga­niz­za­zi­oni coin­vol­te nel­l’al­le­va­men­to di P. reti­cu­la­ta (comu­ne­men­te noto come Poeci­lia reti­cu­la­ta). Le com­pe­ti­zi­oni segu­ono gli stan­dard sta­bi­li­ti. Di soli­to le com­pe­ti­zi­oni pre­sen­ta­no trio di mas­chi, ma le cop­pie sono sem­pre più comu­ni. Le cate­go­rie sono deter­mi­na­te dal­la for­ma del­la pin­na cau­da­le e dal colore.

Su un prin­ci­pio simi­le si basa­no le mos­tre com­pe­ti­ti­ve di altre spe­cie di vivi­pa­ri ragg­rup­pa­te sot­to il nome di Xipho-​Molly. Spe­ci­fi­ca­men­te per le spa­de: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ty X. macu­la­tus e X. varia­tus, e mol­ly Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na e P. veli­fe­ra. Spes­so ques­te com­pe­ti­zi­oni ven­go­no orga­niz­za­te insie­me, tal­vol­ta anche con mos­tre di bet­ta Bet­ta splen­dens. In Slo­vac­chia, il Club degli alle­va­to­ri di pes­ci vivi­pa­ri ope­ra all’in­ter­no del­l’As­so­cia­zi­one degli alle­va­to­ri slo­vac­chi (SZCH), che potreb­be aver cam­bia­to nome ma non inte­res­si e atti­vi­tà. La sua base” è a Ban­ska Bys­tri­ca. Si può dire oggi che da decen­ni è un moto­re atti­vo che si impeg­na a dif­fon­de­re ques­ta bel­la pas­si­one e ad ele­var­la a livel­lo mon­dia­le. Come uno dei pochi grup­pi di inte­res­se simi­li al mon­do, orga­niz­za ogni anno ses­si­oni di for­ma­zi­one per i giu­di­ci, aper­te ai non membri.

Le mos­tre com­pe­ti­ti­ve di pes­ci sono un feno­me­no popo­la­re e dif­fu­so non solo qui, ma anche in tut­to il mon­do. Esis­to­no diver­se cate­go­rie di com­pe­ti­zi­oni, che varia­no in base al tipo di pes­ci e alle loro carat­te­ris­ti­che. Ad esem­pio, le mos­tre per gup­py, sca­la­ri, bet­ta o vivi­pa­ri sono comu­ni e han­no rego­le e cri­te­ri di giu­di­zio prop­ri. Una del­le com­pe­ti­zi­oni più pre­sti­gi­ose e ela­bo­ra­te in Euro­pa è quel­la dei gup­py, dove si svol­go­no i Cam­pi­ona­ti Euro­pei, i Cam­pi­ona­ti del Mon­do e altri even­ti inter­na­zi­ona­li e nazi­ona­li. Ques­te com­pe­ti­zi­oni sono rego­la­te dag­li stan­dard del­l’In­ter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), che riu­nis­ce e coor­di­na le orga­niz­za­zi­oni coin­vol­te nel­l’al­le­va­men­to di guppy.

Prin­ci­pi simi­li ven­go­no app­li­ca­ti alle mos­tre com­pe­ti­ti­ve di altre spe­cie di vivi­pa­ri, come le spa­de, i mol­ly e i pla­ty. Ques­te mos­tre sono spes­so ragg­rup­pa­te sot­to il nome di Xipho-​Molly e si ten­go­no spes­so insie­me alle com­pe­ti­zi­oni di bet­ta Bet­ta splen­dens. In Slo­vac­chia c’è il Club degli alle­va­to­ri di pes­ci vivi­pa­ri, che fa par­te del­l’As­so­cia­zi­one degli alle­va­to­ri slo­vac­chi (SZCH) e ha la sua base” a Ban­ska Bys­tri­ca. Ques­to club è da decen­ni un moto­re atti­vo che si impeg­na a pro­mu­ove­re ques­ta pas­si­one e a por­tar­la a livel­lo mon­dia­le. Orga­niz­za anche ses­si­oni di for­ma­zi­one per i giu­di­ci, aper­te ai non membri.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Krajina, Moravské, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Rajnochovice – obec lesa aj valašskej katedrály

Hits: 307

Raj­no­cho­vi­ce sú turis­tic­kým cen­trom Hos­týn­skych vrchov. Obec je pes­trá, pre­važ­ne zales­ne­ná z mno­hý­mi pasien­ka­mi, kto­ré sú dedič­stvom osíd­ľo­va­nia. V lete tu je troj­ná­sob­né množ­stvo oby­va­te­ľov, nachá­dza sa tu viac ako 550 rekre­ač­ných chát a objek­tov (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce vznik­li z nie­koľ­kých osád: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná ves, Kate­ři­ni­ce, Košov a iné, v kto­rých žili dre­vá­ri, uhlia­ri, pas­tie­ri, roľ­ní­ci, stre­chá­ri. V roku 1640 sa naro­dil bača Miku­láš Raj­noch, slú­žil na kelčs­kom pan­stve. 8. máj 1721 je dátum zalo­že­nia Raj­no­cho­víc. His­to­ric­ká názov obce je Zál­ho­tí. V oko­lí Hos­tý­na vzni­ka­li huty a mly­ny, na úze­mí dneš­nej obce bola posta­ve­ná vyso­ká pec a mlyn. V roku 1775 v Raj­no­cho­vi­ciach žilo 1775 oby­va­te­ľov (raj​no​cho​vi​ce​.cz). 

Neďa­le­ko od dneš­né­ho cin­to­rí­na stál v minu­los­ti dre­ve­ný kos­to­lík svä­tej Anny, zrej­me z 12. sto­ro­čia. Ved­ľa dal kar­di­nál Wolf­gang z Sch­rat­ten­ba­chů posta­viť chrám Naro­de­nia Pan­ny Márie a svä­tej Anny v rokoch 17111716. Je nazý­va­ný valaš­skou kated­rá­lou”, fun­gu­je ako pút­nic­ké mies­to, kaž­do­roč­ne sa tu koná púť (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

V roku 1775 bolo v Raj­no­cho­vi­ciach päť vod­ných píl a dva mly­ny. Kon­com 19. sto­ro­čia 7 mly­nov. V súčas­nos­ti sú tu dve píly (raj​no​cho​vi​ce​.cz). V rokoch 19041906 bola v Raj­no­cho­vi­ciach vybu­do­va­ná úzko­ko­ľaj­ná les­ná želez­ni­ca za úče­lom zvá­ža­nia dre­va k píle. Voz­ne mali nos­nosť 6000 kg. Súčas­ťou boli dva osob­né voz­ne pre výle­ty pan­stva. Po jej lik­vi­dá­cii v roku 1925 osta­la dodnes maleb­ná les­ná ces­ta štre­ka” (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Naj­väč­ším bohat­stvom obce boli vždy a sú lesy. Dre­vo sa z lesov v minu­los­ti nezvá­ža­lo, ale spla­vo­va­lo. Pre zvý­še­nie toku vody sa vybu­do­va­li malé prieh­ra­dy, tzv. klau­zy”. Klau­za na Roso­šen­ce sa zacho­va­la dodnes. Spla­vo­va­nie trva­lo 1014 dní (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce sú zná­me aj výro­bou rázo­vi­tej raj­no­chov­skej kera­mi­ky” – tou­far. kto­rá sa tvo­ri­la v 19. sto­ro­čí (raj​no​cho​vi​ce​.cz).


Raj­no­cho­vi­ce is a tou­rist cen­ter of the Hos­týn Hills. The vil­la­ge is diver­se, pre­do­mi­nan­tly fores­ted with many mea­do­ws, which are a lega­cy of sett­le­ment. In the sum­mer, the popu­la­ti­on trip­les, and the­re are more than 550 rec­re­a­ti­onal cot­ta­ges and faci­li­ties (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce ori­gi­na­ted from seve­ral sett­le­ments: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná Ves, Kate­ři­ni­ce, Košov, and others, whe­re wood­cut­ters, char­co­al bur­ners, shep­herds, far­mers, and roofers lived. In 1640, the shep­herd Miku­láš Raj­noch was born, who ser­ved in the Kelč esta­te. May 8, 1721, is the date of the foun­ding of Raj­no­cho­vi­ce. The his­to­ri­cal name of the vil­la­ge is Zál­ho­tí. Iron­works and mills were estab­lis­hed near Hos­týn, and a blast fur­na­ce and mill were built in the ter­ri­to­ry of toda­y­’s vil­la­ge. In 1775, the­re were 1,775 inha­bi­tants in Raj­no­cho­vi­ce (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Not far from the cur­rent ceme­te­ry sto­od a wooden church of St. Anne in the past, pro­bab­ly from the 12th cen­tu­ry. Next to it, Car­di­nal Wolf­gang of Sch­rat­ten­bach had the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary and St. Anne built bet­we­en 1711 and 1716. It is cal­led the Valas­sian Cat­hed­ral” and ser­ves as a pilg­ri­ma­ge site, hos­ting an annu­al pilg­ri­ma­ge (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

In 1775, the­re were five water sawmills and two mills in Raj­no­cho­vi­ce. By the end of the 19th cen­tu­ry, the­re were seven mills. Cur­ren­tly, the­re are two sawmills (raj​no​cho​vi​ce​.cz). From 1904 to 1906, a narrow-​gauge forest rai­lway was built in Raj­no­cho­vi­ce for tran­s­por­ting tim­ber to the sawmill. The wagons had a capa­ci­ty of 6000 kg. It inc­lu­ded two pas­sen­ger wagons for esta­te excur­si­ons. After its liqu­ida­ti­on in 1925, the pic­tu­re­sque forest road štre­ka” remai­ned to this day (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

The gre­a­test wealth of the vil­la­ge has alwa­ys been and remains the forests. Wood from the forests was not tran­s­por­ted but flo­ated. Small dams, cal­led klau­zy,” were built to inc­re­a­se the water flow. The klau­za at Roso­šen­ka has been pre­ser­ved to this day. Flo­ating las­ted 10 to 14 days (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce are also kno­wn for the pro­duc­ti­on of dis­tinc­ti­ve Raj­no­cho­vi­ce cera­mics” – tou­far, which was cre­a­ted in the 19th cen­tu­ry (raj​no​cho​vi​ce​.cz).


Raj­no­cho­vi­ce jsou turis­tic­kým cen­trem Hos­týn­ských vrchů. Obec je pes­trou, pře­váž­ně zales­něnou s mno­ha pas­tvi­na­mi, kte­ré jsou dědic­tvím osíd­le­ní. V létě zde žije troj­ná­so­bek oby­va­tels­tva, a nachá­zí se zde více než 550 rekre­ač­ních chat a objek­tů. Raj­no­cho­vi­ce vznik­ly z něko­li­ka osad: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná ves, Kate­ři­ni­ce, Košov a dal­ší, kde žili dře­vo­rub­ci, uhlí­ři, pas­tev­ci, rol­ní­ci, šin­de­lá­ři. V roce 1640 se naro­dil bača Miku­láš Raj­noch, slou­žil na kelčs­kém pan­ství. 8. květ­na 1721 je datem zalo­že­ní Raj­no­cho­vic. His­to­ric­ký název obce je Zál­ho­tí. V oko­lí Hos­tý­na vzni­ka­ly hutě a mlý­ny, na úze­mí dneš­ní obce byla posta­ve­na vyso­ká pec a mlýn. V roce 1775 v Raj­no­cho­vi­cích žilo 1775 oby­va­tel. Neda­le­ko od dneš­ní­ho hřbi­to­va stál v minu­los­ti dře­věný kos­te­lík sva­té Anny, zřej­mě z 12. sto­le­tí. Ved­le dal kar­di­nál Wolf­gang z Sch­rat­ten­ba­chů posta­vit chrám Naro­ze­ní Pan­ny Marie a sva­té Anny v letech 17111716. Je nazý­ván valaš­skou kated­rá­lou”, fun­gu­je jako pout­ní mís­to, kaž­do­roč­ně se zde koná pouť. V roce 1775 bylo v Raj­no­cho­vi­cích pět vod­ních pil a dva mlý­ny. Kon­cem 19. sto­le­tí 7 mlý­nů. V sou­čas­nos­ti jsou zde dvě pily. V letech 19041906 byla v Raj­no­cho­vi­cích vybu­do­vá­na úzko­roz­chod­ná les­ní želez­ni­ce za úče­lem zvá­že­ní dře­va k pílám. Vozí­ky měly nos­nost 6000 kg. Sou­čás­tí byly dva osob­ní vozy pro výle­ty pan­stva. Po její lik­vi­da­ci v roce 1925 zůs­ta­la dodnes maleb­ná les­ní ces­ta štre­ka”. Nej­vět­ším bohat­stvím obce byly vždy a jsou lesy. Dře­vo se z lesů v minu­los­ti nezvá­že­lo, ale spla­vo­va­lo. Pro zvý­še­ní toku vody se posta­vi­ly malé přeh­ra­dy, tzv. klau­zy”. Klau­za na Roso­šen­ce se zacho­va­la dodnes. Spla­vo­vá­ní trva­lo 1014 dní. Raj­no­cho­vi­ce jsou zná­mé i výro­bou rázo­vi­té raj­no­chov­ské kera­mi­ky” – tou­far, kte­rá se tvo­ři­la v 19. století.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post