2013, 2014, 2015, Akvaristické burzy, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské burzy, Chovateľské reportáže, Reportáže, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava

Hits: 20035

11.4.2015 – výstava krabov

14.3.2015 – sme mali malú prehliadku kreviet.

14.2.2015 – sme ukázali v zvýšenej miere čaro panciernikov.

Od roka 2014 sa akcie nazývajú EXOTIKA BRATISLAVA. Predtým to boli „Akváriové trhy“, resp. „Akva & Tera trhy“. Akcie sa konajú desať krát do roka, každý mesiac okrem júla a augusta. Príspevky nie sú z každej akcie.

13. 12 – Mali sme výstavu terčovcov Štefana Knoteka, a Milan Líbal nám pripravil iné nezvyčajné živočíchy.

15. 11 – Vďaka Peťovi Mrvovi sme mohli vidieť rastliny rodu 

13. 9 – Novú sezónu sme naštartovali diskusmi (terčovcami). Ďakujeme za ne Franzovi Pfemeterovi.

14. 6 – Strašilky, pakobylky, listovky. Vystavené druhy sme mali najmä vďaka Martinovi Stolárikovi.

17. 5 – Guramy. Za vystavované ryby sme boli vďačný pánovi Miroslavovi Príkazskému.


17.5 – Guramy. Za vystavované ryby sme boli vďačný pánovi Miroslavovi Príkazskému.


12. 4. – Živé krmivá. Ukázali sme akvaristické aj teraristické krmivá. Za teraristické krmivá ďakujeme Antonovi Saxovi a Petrovi Krajčimu.

 – šváb argentínsky pochádza z Argentíny. Je dlhý asi 5 cm, patrí ku väčším švábom. Dobre sa množia. Je to vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku sa v našich podmienkach nevedia rozmnožiť. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Nelezú po skle. Vhodným substrátom sú pláty z vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Môže byť aj rašelina alebo lignocel. Vyžaduje teplotu 26 – 30°C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné len  a čerstvé  a  (Anton Sax).

Blaberus craniifer pochádza najmä z Mexika a Kuby. Je dlhý 5-6 cm, kresba na hlave pripomína ľudskú lebku. Chov si vyžaduje akékoľvek väčšie terárium, alebo plastovú nádobu s vrchnákom, aj keď nelezie po skle. Je nelietavý, krídla používa hlavne pri svadobných tancoch. Je vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku z terária v našich podmienkach neprežije. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou alebo hrabankou. Prípadne lignocel zmiešaný s lesnou hrabankou. Vyžaduje teplotu 22 – 23°C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax)

Gromphadorhina portentosa pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 5 – 7 cm, vyskytujú sa dve formy tohto druhu, svetlá a tmavá. Rastie dlho. Vypúšťaním vzduchu zo vzdušníc vydávajú pri vyrušení sykavý vzduch. Druh patrí medzi vhodné pre začiatočníkov. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm (pre 20 – 40 jedincov). Lezú po skle. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28°C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia rozmnožiť (Anton Sax).

Shelfordella tartara – šváb turkistanský pôvodom z Turkménska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyblivé, preto ich teráriové zvieratá dobre žerú, množia sa rýchlo. Smrdí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm, alebo uzatvárateľný box. Lozí rýchlo, šplhá dobre po skle. Po prípadnom úteku z terária sa v našich podmienkach dokážu dlho udržať pri živote. Vhodným substrátom sú pláty z vajec. Vyžaduje teplotu 28 – 30°C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. Je vhodný ako potrava pre zvieratá, ktoré sa živia živočíšnou potravou (Anton Sax).

Eublaberus distanti pochádza zo Strednej Ameriky a severu Južnej Ameriky. Je dlhý 5-6 cm, pohyblivý. Nelezie po skle, množia sa rýchlo. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Žijú prevažne v substráte. Je vhodným krmivom pre teráriové zvieratá živiace sa živočíšnou potravou. Vyžaduje teplotu 20 – 25°C,  50 – 80 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax).

Elliptorhina javanica pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 3 – 5 cm, dobre sa množí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu. Vhodným substrátom sú pláty vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 22 – 26°C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . V našich podmienkach sa dlhšie držia pri živote (Anton Sax).

 pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Je dlhý 7 cm, má zaujímavú kresbu krídel. Je vhodný pre pokročilých chovateľov. Rastie dlho. Nelezie po skle. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28°C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia prežiť(Anton Sax).

 – zlatohlávok pochádza zo západného pobrežia Afriky. Druh dosahuje 2 – 4 cm. V noci je zahrabaný v zemi. Pri lete nemôžu zložiť krovky, preto vydávajú bzučivý zvuk. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 40x30x30 cm pre veľkú skupinu. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou, prípadne lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 25 – 28°C,  50 – 60 %. Dospelé jedince žerú banány, prípadne iné sladké . Larvy prijímajú biologický materiál z lesnej hrabanky a sťahujú si kúsky listov a zeleniny z povrchu substrátu. Z časti lesnej hrabanky zlepia kokón, v ktorom prebieha premena na dospelé imágo. Ako krmivo sa používajú larvy (Anton Sax).

Schistocerca gregaria – saranča pustinné pochádza z Afriky. Dosahuje 6 – 8 cm. Samičky sú ružovohnedé. Dospelé samčeky sú sfarbené do žlta. Skáču, lezú všade aj po skle, potrebujú veľa vzduchu v zakrytom teráriu, prípade v plastovej nádobe. Ako substrát je ideálny plát s vajec. Vyžaduje teplotu 32 – 40°C,  50 – 60 %. Živia sa zelenými listami, sušeným senom, ovocím, pšenicou, žitom, jačmeňom, trávami, suchými rožkami, chlebom. Dobre sa množia. Najbežnejšie živé krmivo sú nymfy, ale aj dospelé jedince. Po prípadnom úteku z terária dlho neprežívajú (Anton Sax).

 – cvrček banánový pochádza z Afriky. Je dlhý asi 3 cm, podobá sa na cvrčka domáceho, avšak na prsiach a bruchu ma dva uhlopriečne čierne pruhy. Bežné teráriové krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30°C,  60 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie  a rôzne trávy. V našich podmienkach dlho neprežije (Anton Sax).

Acheta domestica – cvrček domáci, pochádza zo severnej Afriky. je dlhý asi 2.5 cm. Bežné teráriové krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30°C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie  a rôzne trávy. V našich podmienkach dokáže prežiť na teplých miestach budov, najčastejšie v pekárňach (Anton Sax).

 – múčne červy sú vhodné krmivo najmä pre bezstavovce (napr. , modlivky), ale aj pre iné druhy teráriových zvierat. Pri plazoch ale odporúčam nekŕmiť ich príliš často touto stravou, nakoľko nie každé zviera dokáže ľahko stráviť ich ,,obal“. Pri plazoch je to skôr vhodný doplnok stravy na spestrenie. Ich veľkou výhodou je pomerne dlhá životnosť pri minimálne starostlivosti a nízka cena (Peter Krajčí).

Zophobas morio – sú červy podobné vzhľadom múčnym červom, avšak sú výrazne väčšie. Tento druh je vhodný ako krmivo najmä pre dospelé  a väčšie druhy plazov ako agamy, chameleóny, varany a iné. Z vlastnej skúsenosti si myslím, že je to o niečo vhodnejšie krmivo pre plazy ako múčne červy, nakoľko som pozoroval ľahšie strávenie najmä u chameleónov. Napriek tomu, pre plazy je to tak isto ako múčne červy vhodnejšie skôr ako doplnok na spestrenie jedálničku ako hlavný zdroj potravy. Sú pomerne odolné, takže vydržia v pohode žiť aj niekoľko mesiacov pri minimálnej starostlivosti. Ďalšou výhodou je pomerne nízka obstarávacia cena (Peter Krajčí).

Musca domestica ( – nelietavá forma) je vynikajúce krmivo pre menšie druhy zvierat alebo mláďatá. Bežne používané pri chove rhampoleonov, malých druhov chameleónov, žiab a modliviek. Chov nie je náročný, postačí pšeničný šrot s mliekom, aby bol substrát vlhký. Muchy ho konzumujú a aj kladú doň vajíčka. Červíky sa taktiež živia týmto substrátom. Po niekoľkých dňoch sa začnú zakukľovať a postupne sa liahnu muchy. Ideálne je červíkov rozdeliť do viacerých nádob, aby nenastala situácia, že sa Vám naraz vyliahne niekoľko tisíc múch. Larvy a kukly je vhodné premiestniť do , aby sa spomalil ich vývoj a podľa potreby ich vyberať a nechať povylietať muchy. Výhodou je nenáročný . Nevýhodou je horšia dostupnosť a občas slabý zápach substrátu (ideálne je ich chovať niekde v pivnici alebo kôlni  (Peter Krajčí).

Rupice – Enchytraeus albidus – sú pôdne  (rozkladače) hmoty, živia sa rozkladom rastlinného materiálu. Ich nutričná hodnota je podobná nitenkám, grindalu, či patentkám. Môžeme ich chovať na pôde za predpokladu neustáleho vlhka v zemine. Ako zdroj potravy pre ne je možné použiť napr. rozkladajúce drevo, namočený chlieb, varenú zeleninu, , strúhanku, piškóty. Optimálna  chovu je 16°C, pod 2°C sa prestanú rozmnožovať, a pri teplote nad 24°C kapú. Preto na ich  je vhodný rodinný dom, pivnica, nejaké chladnejšie miesto.

Octové mikry – Turbatrix aceti – háďatko octové. Pri izbovej teplote sa dožívajú priemerne 55 dní, pri nízkych teplotách až 10 mesiacov. Za dobrých podmienok sa kultúra octoviek za 8 – 10 dní zdvadsaťnásobí. Chováme ich napr. v PET fľašiach, kde je ocot s vodou v pomere 1:1. Do octu vložíme malé množstvo jabĺčka,  alebo iného ovocia. Ideálne je, ak toto  rozmixujeme na kašu v mixéri. Do uzáverov odporúčam vyvŕtať malé otvory. Octové mikry sú veľmi drobné krmivo, ešte tenšie ako „obyčajné“ mikry. Na úspešné precedenie je potrebná veľkosť ôk 5 μm. Skrmovanie – mikry zlejem do , ktorá má hrdlo, ktoré sa dá utesniť zvnútra. Napr. vatou, handričkou, filtračnou hmotou. Pre mikry sú ideálne obyčajné vínové , kde hrdlo je viacmenej rovné, úzke. Nalejem do tejto  mikry po zúžené miesto, utesním a dolejem čerstvou studenou vodou. Mikry sú antigravitačné, navyše majú tendenciu ísť do čistejšej vody. Za 24 hodín sa väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem, alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET  s kultúrou.

Nitenky –  sa dá nájsť takmer v každom toku u nás, ale nie v množstve, ktoré je pre akvaristu zaujímavé. Dnes už je voda často predtým transformovaná v čističkách, odpadu je menej, živiny chýbajú. Nitenky ako ich poznajú akvaristi majú hnedočervenú farbu. V prírode je ich farba variabilná a závisí od množstva kyslíka vo vode. Nitenky v prírode môžu byť aj bielej farby. Sú veľmi vhodná potrava napr. pre sumcovité ryby, pancierniky, prísavníky, sumčeky. Vo svojich črevách im koluje  ešte dlho po ich odlovení. Preto sa musia riadne premývať a po nalovení nechať aspoň tri dni vytráviť. Sú veľmi závislé od čerstvej vody, oveľa viac ako živé patentky, preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody. Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách napr. na spodku .

Nálevník – trepka nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné.  sa chová v PET fľašiach. Ideálna je dostupná  a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný  ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej . Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch. Skrmovanie nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom sa dá skŕmiť podobným spôsobom ako octové mikry. Ideálne sú  na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto , zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám.

Mikrami sa označujú viaceré druhy háďatok. Patria medzi hlísty – Nematoda. Rozmnožujú sa aj pri teplote 10°C. Mikry sú tučná potrava s vysokým obsahom tukov. Chovajú v miskách – stačí miska od rastlinného masla. Ako živný substrát je najlepší podľa mňa kefír a rozomleté . Hodí sa aj acidko, jogurt, kyslé mlieko, prípadné sladké mlieko obyčajné. Dá sa použiť aj strúhanka, voda, ale má to svoje nevýhody. Čiastočne smotana. V strúhanke bude mikier veľa, ale na steny budú liezť len veľmi neochotne. V prípade použitia chlebovej kaše – zmesi vody a chlebu, mikry na steny vyliezajú, ale v menšom množstve. Sladké mlieko sa ľahko kazí. Ovsené  odporúčam zomlieť v mixéri. Kaša vločiek a kefíru by mala byť skôr hustá. Je vhodné mať viacero chovov, pretože po čase sa prostredie prekyslí a je nutné kultúru mikier preočkovať do novej. Priemerne po dvoch až troch týždňoch. Mikry časom konzumujú potravu, čím obsah hmoty redne, čiže je nutné pridávať tuhé časti. Avšak mikry toho veľa neskonzumujú, a časom sa nám nahromadí veľa substrátu, ktorý je tekutý. Príliš veľa substrátu dokáže niekedy spôsobiť aj masívne veľa mikier na stenách, ale aj ich skorý zánik. Ideálna je izbová  20 – 25°C. Je vhodné chovať mikry vo viacerých miskách. Za normálnych okolností, mikry vyliezajú po stenách plošne. Mikry sa skrmujú tak, že sa zotierajú prstom, prípadne štetcom, kúskom molitanu apod. zo stien nádoby, v ktorej ich chováme. Odporúčam štetcom. Mikry sú veľmi drobné krmivo, zhruba 4 – 6 mm dlhé, ktoré je vhodné pre menšie ryby, pre poter.

Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. Bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch. Ideálne na  sú misky, ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna. Na  položíme navlhčený molitan. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane. Ak sa  zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký  vždy v molitane zostane. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že  nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že  je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd , ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z -u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Grindal sa dá zotierať aj štetcom, prípadne prstom. Je to vynikajúce krmivo, jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie.

DrozofilyDrosophila melanogaster – octomilka, je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik.  sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre  a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly. Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené.

Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30°C, ich dať na balkón.

Známe aj ako vínne mušky alebo octomilky. Tieto drobné mušky sú vynikajúcou potravou najmä pre čerstvo vyliahnuté plazy (chameleóny, rhampoleony,…) ale aj pre malé žaby, rôzne druhy akvariových rýb a takisto čerstvo vyliahnutých vtáčkarov a modlivky. Sú pomerne jednoducho chovateľné. Jedna násada vydrží v závislosti od počtu mušiek 2-5 týždňov, niekedy aj viac. Výhodou je ich veľkosť (menšie D. melanogaster 1,5-2mm, väčšie D. hydei 2,5-3mm) a teda naozaj nimi možno kŕmiť takmer všetky malé terariové zvieratá. Nevýhodou je mierny zápach po kvasniciach, ktoré sa používajú na zarobenie živnej . Násada spravidla stoja 2-4,- Eurá (Peter Krajči).

 je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a , len  môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru.  dosahuje aj najvyššiu  pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia strava ako „obyčajná“ dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.

Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – veslonôžky, triedy Crustacea, kmeňa Arthtopoda – . Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus,  coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš . Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.

Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré , Synchaeta, , Copeus, , Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, , Brachionus, .

Artemia salina – žiabronôžka soľná patrí medzi . Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori. Sú pomerne malé do 15 mm, oveľa menšie ako ich príbuzní v sladkej vode. Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme najskôr prostredníctvom mrazených kociek v obchode. Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít – z Ruska, Kanady, USA, Číny. Ich  je otázkou kvality. 95%  vajíčok je vynikajúci parameter. Závisí od toho aj cena. Žiabronôžka je výživné krmivo, z ktorého poter najrýchlejšie vyrastie najmä do výšky a do šírky. V stave, keď ryby dorastajú, neodporúčam kŕmiť iba žiabronôžkou. Artémia sa dá ľahko liahnuť, pravda pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky ;-). Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné. Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne. Kúpená artémia sú vlastne vajíčka artémie. Vajíčka nasypeme do vody, napr. do , do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky soli (25 – 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme silne vzduchovali. Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť. Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni – je potom o niečo väčšia. Artémia sa pri 25°C liahne 1.5 dňa. Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu. V sladkej vode vydržia iba krátku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Ja cedím artémiu cez monofil. Dekapsulovanú – odslupkovanú artémiu používam úspešne ako suché krmivo.


15. 3. – Výstava skalárov. Väčšina skalárov bola od známeho chovateľa Miroslava Príkazského. Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšími rybami chovanými v akváriách. Tieto juhoamerické  z povodia Amazonky sa najlepšie cítia v husto zarastenom akváriu. Existuje mnoho variet skalárov. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak vody – , ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť aj v 8 litrových 20 cm vysokých nádržkách. To je však chovateľský extrém a netreba si z neho brať príklad. Skaláre, pokiaľ majú mladé, tak sa môžu istý čas starať o potomstvo, ak je vo forme ikier. Ak sa vyliahne plôdik, skalár takmer vždy podľahne a nakŕmi sa nimi. Ikry kladú na pevný podklad, ktorým môže byť aj list rastliny, napr. list echinodoru. Používa sa aj napr. nerovný kúsok s odstrihnutej PET flaše. Skalár je pokojná ryba, pri ktorej nie je dobre chovať príliš zvedavé ryby, ktoré rady ochutnávajú plutvy takýchto pokojnejších rýb. Nevhodná kombinácia je napr. s mrenkami štvorpruhými – . Skaláre ak majú príležitosť, požierajú menšie ryby, napr. neónky, .


15. 2. sme pripravili malú výstavu slimákov. Pojem slimáky je často používaný. Nepoužíva sa celkom správne, mali by sme vravieť o ulitníkoch, dokonca aj o lastúrnikoch. Ulitníky plnia v akváriu aj funkciu konzumentov nespotrebovanej hmoty – hnijúcich listov, nespotrebovaných zbytkov potravy, uhynutých rýb, iných organických zbytkov. Často je ich činnosť žiaduca najmä v prítomnosti odchovných nádrží, kde sa teoreticky môže viac hromadiť organický odpad. Niektoré z nich – napr. ampulárie, však dokážu svojimi exkrementami pri veľkej veľkosti značne zaťažiť vodu, preto sa na veľkého jedinca Ampullaria odporúča 30 l vody. Slimáky sa živia aj riasami, pri nedostatku potravy aj rastlinami, v ktorých dokážu vytvoriť malé dierky. Ulita (lastúra) slimákov je zložená aj z vápnika, preto vo vodách veľmi mäkkých sa vodným slimákom nedarí.


11. 1. sme prvý krát mali Exotiku Bratislava. Akciu Akváriové trhy sme premenovali. Zmenili sme aj priestory, „sťahovali“ sme sa do Ružinova na Záhradnícku 95. Našu prvú akciu sme v nových priestoroch pokrstili malou výstavou Rastliny na dreve. Bola to malá ukážka toho, ako sa dajú na dreve (koreni) pestovať vodné rastliny. A šlo práve o typické druhy, ktoré sú na to vhodné: anubiasy, bolbitis, mikrosorium.


Rok 2013 – Akváriové trhy – 

14. 12. sme pripravili malú výstavu panciernikov. Ukázali sme niekoľko druhov rodu Corydoras. Napr. Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. venezuela black ….


9. 11. sme ukázali zopár tetier. Tetry vo všeobecnosti by som odporučil začínajúcim akvaristom. Väčšina bežne dostupných druhov je menších rozmerov, ich správanie je zväčša sociálne a neagresívne ako voči sebe, tak aj vo vzťahu ku zariadeniu akvária. Zaužívaným nie celkom presným pomenovaním v minulosti pre tetry bolo characidy. Medzi veľmi rozšírené druhy patrí neónka pravá, , rod Hyphessobrycon a Hemigrammus.


12. 10. sme zorganizovali Akva & Tera trhy. Súčasťou nebola žiadna výstava.


14. 9. sme usporiadali ďalšie Akváriové trhy, na ktorej sme predstavili formou menšej výstavy krevety.  sa chovali v akváriách aj v dávnejšej minulosti. Ako mnoho vecí, aj krevety podliehali módnym vlnám. Cca okolo roku 2009 aj ku nám dorazila silná vlna chovania kreviet. Boli hádam v každom akvaristickom obchode. Červené, modré, hnedé, malé, veľké, viac požierajúce riasy, menej požierajúce riasy, rozmnožujúce sa, nerozmnožujúce sa, chúlostivejšie aj nenáročné … Predávali sa pomerne vo veľkých množstvách v obchodoch, na burzách. Občas bolo v predajniach počuť otázky, čo sa to vlastne pohybuje v nádržiach. Silný dopyt trval cca dva roky, potom záujem o ne poľavil. Trh sa nasýtil, napriek tomu že krevety nežijú dlho. Vďaka menšej veľkosti väčšiny bežných kreviet, medzi nimi nájdeme mnoho druhov, ktoré sú vhodné do menších akvárií. Hodia sa k nim ryby, ktoré ich v prvom rade neskonzumujú ako potravu. Výhodou kreviet je, že sa postarajú o zvyšky potravy, o spadnuté listy apod. Samozrejme treba myslieť na to, že zväčša radi uprednostnia bežné krmivo pred čímkoľvek iným. Niektoré druhy kreviet sú pomerne chúlostivé na zmenu podmienok, iné sú nenáročné. Asi najjednoduchší na  je druh Neocaridina davidi – predtým N. heteropoda, N. denticulata.


15. 6 bol ďalší termín Akváriových trhov. Tentokrát sme pripravili malú výstavu rakov, ktorá sa tešila zvýšenej pozornosti. Boli naozaj krásne, ako je vidno na fotografiách nižsie.


11. 5. sa konali Akva & Tera trhy. Súčasťou bola malá ukážka machov. Machy patria medzi  – machorasty. Sú starobylou skupinou rastlín, nekvitnú, nemajú semená ani cievne zväzky ako Pestovanie machov v akváriu nie je zvyčajne je ťažké. Tolerujú nižšie osvetlenie, aj nižší prísun živín. Machy sa dajú uchytiť na mriežku, na kameň, drevo apod. Niektoré druhy: Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis,  – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens -Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp.- Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp.- Milimeter moss.


V Bratislavskej Petržalke sa konali 6. 4. Akváriové trhy – Výstava bojovníc. Pripravená bola menšia  Betta splendens31 bojovníc čakalo na svojich obdivovateľov. Ďakujeme za ne Danielovi Holému. Ukázalo sa na návštevníkoch, že ich atraktivita je vyššia ako v prípade živorodiek. Bolo zaujímavé, že väčšina návštevníkov si našla najkrajšieho bojovníka rovnakého – poukazuje na to prvá fotografia. Bojovnica patrí medzi labyrintky. Dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom. To bojovniciam dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nich známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na . Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka, občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď je pravda, že mladé jedince bojovníc sa v mladosti medzi sebou neklbčia. Bojovnice sa nehodí kombinovať s rájovcami ( spp.), guramami – rod Trichogaster . Tieto  by si nedopriali pokoja, voči sebe sa správajú nepriateľsky. Bojovnica je pomerne nenáročná na , pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa hladina vody veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce rastliny, rastliny na hladine sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku kŕmenie nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na teplotné výkyvy, preto je nutné zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby voda mala rovnakú teplotu ako  vzduchu nad hladinou.


V Bratislavskej Petržalke sa v , konali 16. 3 Akvatrhy. Súčasťou akcie bola malá výstava živorodiek. Akvatrhy ako také už majú svoju tradíciu. Konajú sa vďaka Milanovi Líbalovi. Najprv sa konali v Dúbravke, asi od zimy 2011 sa „presťahovali“ do priestorov v Petržalke. Je snaha, aby sa trhy konali každý mesiac s výnimkou letných prázdnin. Trikrát do roka rozšírené o teraristickú časť. Od marcovej akcie v roku 2013 je snaha, aby súčasťou akcie bola vždy aspoň malá výstava. Okrem toho sa na podujatí vyskytne zopár fotografií s akvaristickou tematikou a omaľovánky pre deti, prípadne dospelých. Ja sa snažím Akvatrhom pomáhať. Súčasťou mediálnej kampane pre Akváriové trhy je fanúšikovská stránka na Facebooku – www.facebook.com/akvatrh, kde sa stretáva komunita ľudí, kde získava „operatívne“ informácie o predajcoch, o výstave apod.. Na marcových Akvatrhoch bola bližšie predstavená mečovka zelená – Xiphophorus helleri, plata pestrá – Xiphophorus variatus, tzv. endlerka – Poecilia wingei,  – Poecilia reticulata. Tieto druhy boli vystavené v akváriách a boli k nim pripravené zjednodušené texty, ktoré uvádzam pod fotografiami. Keďže snahou výstavy živorodiek bolo ukázať krásu týchto rýb, a my máme vo svojom okolí úspešných chovateľov a posudzovateľov súťažných živorodiek, jedného z nich – Ivana Vyslúžila sme aj bližšie predstavili. Takisto sme stručne opísali súťaže živorodých rýb.

Súťaže živorodých rýb

Pre niektoré druhy rýb sa u nás aj vo svete konajú súťažné výstavy. Rozšírené sú súťaže terčovcov, skalárov, bojovníc, živorodiek. Postupujú podľa rôznej metodiky – pravidiel. Hodnotí sa zvyčajne tvar, farba, prípadne správanie. Asi najväčšiu a najprepracovanejšiu tradíciu v Európe majú výstavy gupiek, pre ktoré sa konajú Majstrovstvá Európy, dokonca aj Majstrovstvá sveta a iné medzinárodné a národné súťažné výstavy. V porovnaní so športom je to ako lyžiarsky svetový pohár a trošku ako krasokorčuľovanie. V priebehu roka sa koná zvyčajne 7 podujatí a zratúvajú sa 4 najlepšie umiestnenia. V Európe sa postupuje predovšetkým podľa štandardu medzinárodnej organizácia IKGH – Internationale Kuratorium –Hochzucht, ktorá jednotlivé organizácie zaoberajúce sa chovom P. reticulata (čítaj Pecilia retikulata) združuje a koordinuje. Súťaží sa podľa vypracovaného štandardu. Zväčša súťažia triá samčekov, ale čoraz viac sa presadzujú aj páry. Kategórie sú určené podľa tvaru chvostovej plutvy a podľa farby. Na podobnom princípe sú založené aj súťažné výstavy iných druhov živorodiek združené pod názov Xipho-Molly (čítaj Xifo-Moly). Konkrétne pre mečovky: Xiphophorus helleri, platy X. maculatus a X. variatus, molinézie: Poecilia sphenops, P. latipinna a P. velifera. Často sa tieto súťaže konajú spolu, niekedy aj spolu s výstavami bojovníc Betta splendens. Na Slovensku pôsobí roky Klub chovateľov živorodých rýb v rámci Slovenského zväzu chovateľov (SZCH), ktorý možno menil svoj názov, ale nie svoje  a činnosť. Jeho „základňa“ je v Banskej Bystrici. Dá sa dnes povedať, že je už desiatky rokov motorom, ktorý sa snaží šíriť krásnu záľubu a pozdvihnúť ju na svetovú úroveň. Ako jeden z mála podobných záujmových skupín vo svete organizuje každoročne školenia posudzovateľov, ktoré sú prístupné aj nečlenom.

Ivan Vyslúžil – šampión živorodiek

Je mi veľkým potešením predstaviť vám úspešného chovateľa a zároveň si dovolím tvrdiť aj šampióna medzi chovateľmi živorodých rýb. Ivan kedysi choval poštové holuby, kde mimochodom rovnako mal úspechy, neskôr bol nútený presedlať na niečo „bytovejšie“. Páčili sa mu „červené rybičky“, zaumienil si teda  predovšetkým plát a mečoviek. Roky sa zaoberal intenzívne prísavníkmi. Rukami mu prešli a prechádzajú pancierníky, , karasy, občas aj africké , raky a mnohé iné akváriové živočíchy. Množstvo rastlín, predovšetkým echinodory, kryptokoryny, aponogetony sú jeho doménou. Známy je aj pestovaním Echinodorus horizontalis, resp. alternatér, barklaye, lekien, Aponogetonu ulvaceus. V prípade, že ste mali to šťastie a vošli ste k nemu vtedy, keď mu kvitlo Crinum calamistratum, pokojne ste mohli vďaka vôni zaváhať, či ste nevošli do kvetinárstva :-). Ivan je však šampión v živorodých rybách. Často si ho doberám, že kovy ktoré zbiera sú ťažké a zaberajú mu veľa miesta. Pravidelne sa vysoko umiestňuje v rámci ME Poecilia reticulata. A v rámci ME pre kategóriu Xipho-Molly je pravidelne na pomyselných stupňoch víťazov. Ivanove platy a lýrové mečovky sú špičkové. V rámci Slovenska je z dlhodobého hľadiska pre živorodky najúspešnejší súťažiaci – ozajstný šampión.

Xiphophorus helleri – mečovka zelená (podľa Xiphophorus helleri – mečovka zelená, mexický krásavec). Mečovky patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo  mexický. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu. Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho  je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu niekedy pejoratívne vraví “kombajn”. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom — gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík. Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce ktorým začne rásť neskôr. U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie — takto vyvinutí samci sú obyčajne neplodní. Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné . Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný.

Xiphophorus variatus – plata pestrá je druh pochádzajúci z južného Mexika. Znesú vyššie zasolenie, jednu polievkovú lyžica na 20 litrov vody. Platy sú podobné mečovkám, sú však o niečo menšie. Celkovo pôsobia nežnejšie. Vzájomne sa druhy X. maculatus, variatus s helleri spontánne krížia, ale je to zriedkavé. Oproti mečovkám sú pokojnejšie, samička zvyčajne nie je kanibalka voči vlastnému potomstvu, ale aj tak je efektívnejšie použitie pôrodničky. Aj u tejto nádhernej živorodky sa usporadúvajú súťaže podľa štandardu. Existuje veľmi veľa farebných aj tvarových variet.

Poecilia wingei – malí indiáni (podľa Poecilia wingei – malí indiáni) je divoký druh živorodky. John A. Endler objavil tento druh v roku 1975 v  pri meste Puerto La Cruz v severovýchodnej Venezuele. Pred ním sa to v roku 1930 podarilo Franklynovi F. Bondovi.  je jediná známa lokalita endleriek. Pôvodné pomenovanie bolo pomenované práve po Endlerovi – Poecilia sp. endleri. Dorastá do 2 – 2.5 cm, samček je menší ako samička. Farebné vzory samčekov sú úžasné. Samičky sú prakticky bezfarebné, podobné gupke – Poecilia reticulata. Nie je veľa chovateľov, ktorí chovajú pôvodnú prírodnú formu tohto druhu. Rybky sú to pomerne krátkoveké, jeden rok života je rarita, dožívajú sa zvyčajne 8 – 9 mesiacov. Sú to rybky vhodné do malých akvárií. Dobre sa budú cítiť v zarastenom akváriu. Rozmnožovanie prebieha ochotne, počet mladých je menší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je slušný počet. Ak chceme zachovať čistý , je nutné zabrániť prekríženiu s Poeciliou reticulata, s ktorou sa endlerki veľmi ľahko spária. Niektoré mečíkaté  boli dosiahnuté práve vďaka kríženiu s P. wingei. Zelená farba endleriek sa najskôr vytráca v odchovoch.

Poecilia reticulata – pávie očko –  (podľa Najznámejší druh akváriovej ryby – pávie očko, Poecilia reticulata). Krásne pomenovanie pávie očko má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na  farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, Barbados, severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka. Dnes  nájdeme aj v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, dokonca aj v Česku a na Slovensku. Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. Vyznačuje sa veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, štíhlejší a má gonopódium – pohlavný orgán, ktorý je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária. Chov gupiek je celosvetovo rozšírený. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Dnes sú už silne prešľachtené a stali aj menej odolnými. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22 – 27°C, 10 – 20°dGH, ph 7.5. Vyslovene  nie je vhodná. Gupky v noci oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie obsahovať veľa detritu, účinná filtrácia je dobrým predpokladom zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody. Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, často krát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobe a rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé  sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich rast pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Hneď ako sa dá rozlíšiť pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia, ak chcete zabrániť degenerácii príbuzenským krížením. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili.


Prvú akciu pod názvom Akváriové trhy sme mali 17.2.2013

Akvaristické výstavy

Teraristické výstavy

Akvaristické burzy

Teraristické burzy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Biológia rastlín, Príroda, Rastliny

Vodné rastliny

Hits: 49999

Vodné rastliny sa líšia od suchozemských rastlín, sú adaptované na prostredie pod vodou. Listy vodných rastlín majú prieduchy aj na vrchnej, aj na spodnej strane – takpovediac dýchajú oboma „stranami“ na rozdiel od suchozemských rastlín. Povrch suchozemských rastlín tvorí kutikula, u rastlín vodných takmer u všetkých druhov chýba. Pravdepodobne by najmä bránila difúzii plynov. Plávajúce rastliny obyčajne nezakoreňujú, ani tie, ktoré žijú na hladine. Korene sú čo do tvaru obdobné ako pri suchozemských druhoch. Do dôsledkov nemožno brať za každých okolností vodu ako bariéru, pretože sú vodné rastliny, ktoré aj v prirodzených podmienkach vyrastajú nad hladinu, resp. rastú v močarinách s nízkou hladinou vody vo veľkom vlhku. Aj v akvaristike sa zaužíval pojem submerzná forma a emerzná forma rastliny. Submerzná forma rastie pod hladinou vody, emerzná forma nad hladinou. Jednotlivé formy sa často líšia, okrem iného tvarom, aj farbou. V praxi je v drvivej väčšine používané nepohlavné rozmnožovanie rastlín – odrezkami, poplazmi, výhonkami apod. Submerzná forma môže aj v akváriu vyrásť do emerznej formy – často napr. Echinodorus. Ak je nádrž pre rastlinu príliš nízka, často si nájde cestu von. Avšak aj vodná rastlina kvitne a často veľmi podobne ako suchozemské druhy. Kvet tvorí niekedy pod hladinou, častejšie nad jej povrchom. Pohlavné množenie rastlín nie je vylúčené, ale je problematické a je skôr prácou pre špecialistu. Vodné rastliny sú väčšinou zelené, niekedy červené, fialové, hnedočervené. Existuje množstvo druhov vodných rastlín.

Svetlo je dôležitým faktorom pre rastliny – sú druhy tieňomilné, napr. Microsorium, Vesicularia, druhy svetlomilné, napr. Salvinia, Pistia. Rozdiely sú aj v otázke optimálnej teploty. Sú druhy, ktoré pri relatívne malom rozdiely teploty rastú evidentne inak. Listy sú hustejšie pri sebe v chladnejšej vode, farba listov je tmavšia apod. Väčšina vodných akváriových rastlín má pomerne úzky rozsah teploty, v ktorej žijú. Niektoré akváriové druhy znesú naozaj veľmi nízke teploty, podobné už aj našim studenovodným prírodným podmienkam mierneho pásma. Na rastliny takisto vplýva prúdenie vody. Niektoré druhy sú stavané na stojaté vody, niektoré na rýchlo tečúce toky. V akváriu je zdrojom prúdov vody najmä filter a vzduchovanie. Prúdenie vody značne ovplyvňuje dekorácia, svoju úlohu zohráva aj sklon, reliéf dna. Rovné dno dáva vznik silnejšiemu prúdeniu. Na rastliny veľmi neblaho vplývajú liečivá používané v akvaristike. Ich negatívny účinok je bohužiaľ dlhodobý. Ak máme možnosť, presaďme aspoň časť rastlín do inej nádrže počas liečby. Aj to je dôvod na zriadenie samostatnej karanténnej nádrže. Po použití liečiv je možné použiť aktívne uhlie. Rastliny akvaristi presádzajú. najčastejšie k tomu dochádza pri vegetatívnom rozmnožovaní.

Väčšie materské rastliny neodporúčam často presádzať. Rastliny môžu byť aj zdrojom potravy pre ryby, slimáky apod., čo je však väčšinou nežiaduce. Často sa na elimináciu rias používajú mladé prísavníky. Pokiaľ sú malé svoju úlohu plnia poctivo, no väčšie sa radšej pustia do rastlín. Slimáky dokážu takisto požierať riasy, najmä ak majú nedostatok inej potravy, vedia sa však pustiť aj do rastlín. Najrozšírenejšie ampulárie rastliny nežerú. V akváriu svietime umelým svetlom, dĺžka osvetlenia by mala byť taká ako v ich domovine. Dôležité rovnako je dodržiavať pravidelnosť, 12-14 hodinový interval je nutný. Závisí od umiestnenia, od toho či sme v tmavej miestnosti, aká je dĺžka denného svetla a koľko ho slnko poskytuje. Denné svetlo má inú kvalitu ako umelé svetlo, dá sa mu iba prispôsobiť. Druhy sú prispôsobené rôznemu prostrediu. Vodné rastliny, napokon rovnako ako aj ich suchozemské príbuzné menia svoj metabolizmus v závislosti od striedania dňa a noci. Je to ich vlastný prirodzený biorytmus. Rastliny cez deň prijímajú svetlo, CO2, tvoria organickú hmotu a ako vedľajší produkt tvoria kyslík. Tejto reakcii vravíme fotosyntéza.

V noci naopak rastliny kyslík prijímajú – rastliny dýchajú a vylučujú do vody CO2. Rastliny však dýchajú aj cez deň, prevláda však príjem CO2. Vplyvom dýchania rastlín v noci – produkcie CO2 sa pH v akváriu zvyšuje. Koncentrácia CO2 stúpa s tvrdosťou vody, teplotou vody a klesá s pH. Medzi základné funkcie rastlín patrí mineralizácia hmoty. Detrit je usadená vrstva odpadu, výkalov rýb, slimákov apod., ktoré je nutné rozložiť. Tento proces, ktorý uskutočňujú mikroorganizmy, najmä baktérie. Rastliny hrajú pritom dôležitú úlohu, pretože niektoré látky dokážu odbúravať aj ony, ale v každom prípade už mineralizované látky sú zdrojom výživy pre ne. Niektoré korene tvoria podobne ako listy (zelené časti rastlín) kyslík, no za normálnych podmienok každá rastlina tvorí malé množstvo kyslíka, ktoré napomáha aeróbnej redukcii hmoty okolo nich. Niektoré druhy dokážu obzvlášť dobre odčerpávať z vody živiny, ktoré sú pre akvaristu žiadané, napr. Riccia fluitans je ideálnym biologickým prostriedkom na zníženie hladiny dusičnanov. Podobnými schopnosťami oplýva Ceratophyllum demersum. Obdobne Anacharis densa efektívne odčerpáva z vody vápnik. Tieto látky rastliny viažu do svojich pletív a začleňujú sa do ich fyziologických pochodov. Vzhľadom na to, že často ide o látky pre nás akvaristov nie príliš vítané, je táto schopnosť cenná.

Vplyv filtrovania a najmä vzduchovania na rast rastlín je viac-menej negatívny. Nedá sa to jednoznačne povedať, ale filtrovanie, ktoré čerí hladinu, a teda aj vzduchovanie je pre rast rastlín nežiaduce, preto to nepreháňajme. Udržiavať akvárium celkom bez filtrácie nechajme radšej na špecialistov, ja sám mám niekoľko takých akvárií. Rastliny však môžu meniť aj farbu. Vodné rastliny, ostatne podobne ako ich suchozemské príbuzné, oplývajú vďaka chlorofylu predovšetkým zeleným sfarbením. Avšak aj jeden jedinec môže vykazovať v priebehu ontogenézy zmeny. Fialová farba inak zelených rastlín má príčinu vo veľkom množstve svetla, žívín.

Sadenie rastlín

V prvom rade by sme mali dodržať, že veľké jedince (druhy) sadíme dozadu a menšie dopredu. Vyvarujme sa tiež sadeniu presne do stredu nádrže. Rovnako s citom narábajme so symetriou. Korene skrátime ostrými nožničkami na 1 – 2 cm (nie u rodu Anubias, Cryptocoryne) a pri sadení sa vyvarujme ich poškodeniu. Všetky korene by mali byť v dne, žiadne trčiace korene nie sú žiaduce. Pri niektorý rastlinách, ktoré majú koreňový systém dobre vyvinutý, napr. Echinodorus, zasadenú rastlinu po zasadení mierne povytiahneme – koreňový krčok by mal trošku vyčnievať. V prípade odrezkov je vhodné, aby sme zasadili rastlinu tak, aby sme nesadili holú stonku, ale aby doslova spodné listy boli zafixované do dna. Vodná rastliny tak získa oporu, bude mať oveľa lepšiu stavbu. Plávajúce rastliny hladiny Limnobium, Pistia, Riccia, Salvinia voľne pokladáme na hladinu, iné plávajúce rastliny voľne hodíme do vody. Niektoré z nich sú schopné zakoreniť, avšak nie dlhodobo. Riccia napr. sa dá celkom efektne použiť ako koberec na dno. Keďže sama ma tendenciu vyplávať na hladinu, je nutné ju nejako zachytiť – napr. o ploché kamene. Microsorium, Anubias sa pripevňujú ku drevu, na filter. Najvhodnejšia na to je spletaná šnúra z rybárskeho obchodu. Ak kúpime rastliny v obchode, pravdepodobne budú zasadené v košíkoch a v minerálnej vate. Tieto sa do akvária nehodia, najmä nie skalná vata, preto vodné rastliny vyberieme z košíkov a zbavíme ich predovšetkým minerálnej vaty. Výživa rastlín, hnojenie Rastliny sa získavajú energiu viacerými spôsobmi. Ich prirodzeným zdrojom energie je CO2 – oxid uhličitý a svetlo. Stačí si spomenúť na fotosyntézu zo školy. Ak majú rastliny dostatok CO2, nedokážu ho zužitkovať pri nedostatku svetla. Ak rastliny majú dostatok svetla, pri deficite CO2 ho nedokážu dostatočne využiť. Ak však sú obe hodnoty optimálne, je to veľký predpoklad pre veľmi úspešný rast našich rastlín. V poradí dôležitosti by som svetlo postavil pred CO2. Pre úspešný rast rastlín treba kvalitné osvetlenie.

V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – tvoriace sa bublinky čerstvého kyslíka, koncentrácia kyslíka v bunke stúpla nad 40 mg/l. Pre úspešnejší rast rastlín je veľa krát vhodné siahnuť po doplnení výživy. Ku zvýšenému prijímaniu živín – energie prispieva aj prúdenie vody. Výživu rastliny dostávajú aj vo forme odpadných látok – výkalov rýb. Aj nádrže tzv. holandského typu (rastlinné) často krát obsahujú nejaké ryby, ktoré slúžia práve na neustále obohacovanie živinami. V tomto prípade skôr tými stopovými. V prípade, že sa vo vode nachádza nedostatok CO2 a rastliny dokážu z hydrogenuhličitanov tento získať, môže dôjsť ku biogénnemu odvápneniu – vyzrážanie nerozpustného uhličitanu vápenatého na povrchu listov. Prijímanie hydrogenuhličitanov je však energeticky náročnejšie. Akvárium má často dostatok živín vo forme exkrementov rýb. Humínové kyseliny sú látky, ktoré sa najmä v prírode bežne nachádzajú vo vode. Sú to produkty látkovej premeny dreva, pôdy, listov, častí rastlín. Z hľadiska využitia pre akvaristiku je zaujímavé použitie dreva a listov, prípadne šišiek, škrupín orechov apod. Sú nesmierne dôležité pre rastliny, pretože dokážu byť energetickým mostom medzi zdrojom výživy a rastlinou. Vďaka týmto organickým komplexom dokáže rastlina získať to, čo je príroda ponúka. Je to podobná funkcia ako majú bioflavonoidy pre vitamín C. Darmo budeme prijímať megadávky vitamínov ak ich telo nedokáže zužitkovať. Humínové kyseliny sa tvoria v prírode v pôde. Železo vo vode za normálnych podmienok veľmi rýchlo oxiduje na formu nevyužiteľnú pre rastliny.

Filter je doslova požierač železa. Ak sa však viaže v chelátoch, v organických komplexoch, je prístupné rastlinám. Ide o Fe2+, aj Fe3+, a práve humínové kyseliny sú substrátom, v ktorom sa môže železo uplatniť pre rastliny. Nedostatok železa spôsobuje chlorózu, ktorá sa prejavuje slabým pletivom – sklovitými listami, žltnutím najmä od okrajov podobne ako aj u suchozemských rastlín. Minerály a stopové látky sú získavané prirodzenou cestou z vody a z detritu. Stopové látky sú látky, prvky, ktoré nie sú nevyhnutné vo veľkom množstve, ale iba v nízkych (stopových) koncentráciách – napr. Zn, Mn, K, Cu. Niektoré z týchto prvkov sú vo vyšších koncentráciách škodlivé až jedovaté. Detrit je hmota, tvorená mikroorganizmami organickou hmotou odumretých rastlín, výkalov rýb apod. V prípade rastlinného akvária je často kameňom úrazu práve obsah minerálnych látok. Najlepší spôsob ako toho dosiahnuť sú ryby. Mikroorganizmy – najmä nitrifikačné a denitrifikačné baktérie rozkladajú hmotu na látky využiteľné rastlinami. Rastliny tento zdroj energie využívajú najmä pomocou koreňov. Niektoré sú schopné viazať viac NO3 – dusičnanov napr. Ceratophyllum demersum, Riccia fluitans. Veľa z nás má zdrojovú vodu obsahujúcu vysoké množstvo dusičnanov. Norma pitnej vody o maximálnej hodnote je dosť vysoká pre akvaristiku, nevhodné najmä pre nové akvárium. Vďaka pomerne vysokému obsahu dusíka potom môže ľahšie dôjsť ku tvorbe toxického amoniaku.

Cyklus dusíka trvá niečo vyše mesiaca, takže dusičnanový anión pridaný dnes putuje ekosystémom akvária viac ako mesiac, kým ho opustí. Denitrifikačné a nitrifikačné procesy sú pomerne zložité, zaujímavé aj pre laika je snáď fakt, že sa ako produkt týchto reakcií tvorí aj plynný dusík N2. Ten samozrejme uniká do atmosféry – von z nádrže. Denitrifikačné baktérie sa nachádzajú vo filtri. Tak ako píšem v článku o filtrovaní, je nevhodné filtračné vložky podrobovať tečúcej vode z bežného vodovodu. Preto, aby sme nezabili naše rozvinuté baktérie je vhodnejšie umývať molitan vo vode neobsahujúcej chlór a ostatné plyny používané vo vodovodnej sieti. Na trhu existujúce produkty, ktoré obsahujú baktérie, ktoré sa pridávajú do filtra. Na trhu sú dostupné rôzne produkty hnojív a výživových doplnkov pre rastliny. Neodporúča sa kombinovať hnojivá ani rôznych firiem ani výrobkov jednej firmy. Mechanicky zachytené časti z filtra používam ako hnojivo aj do kvetináčov suchozemských rastlín. Filter ako oxidant obyčajne obsahuje množstvo látok, hodnotné je najmä železo, ktoré je balzamom pre často chudobné pôdy v črepníkoch. Táto hmota, je okrem toho takpovediac natrávená, takže sa v pôde pomerne rýchlo rozkladá. 

Rašelina znižuje pH aj tvrdosť vody, vode poskytuje humínové kyseliny a iné organické látky. PMDD je svetovo veľmi rozšírené takpovediac nekomerčné hnojivo. Mieša sa zo síranu draselného, heptahydrátu síranu horečnatého, dusičnanu draselného a stopových látok: B, Ca, Cu, Fe, Mn, Mo, Zn, ktoré sú vo forme organického komplexu. Je to vhodná kombinácia, v ktorej sú stopové látky asi najdôležitejšie. CO2 ne pridávam pomocou známeho procesu kvasenia. Stačí však na to fľaša, do ktorej nalejeme takmer po vrch vodu, pridáme droždie (kvasnice) a cukor. Vodu na začiatok odporúčam teplejšiu (okolo 35°C). Fľašu uzatvorím vrchnákom, v ktorom mám otvor pre hadičku, ktorá na druhom konci končí v akváriu, kde je zakončená vzduchovacím kameňom, alebo lipovým drievkom. Použiť sa dá úspešne aj cigaretový filter. Prípadne hadička končí v akváriovom filtri, cez ktorý sa rozstrekuje do vody. Takýto dávkovač CO2 dokáže produkovať 3 – 5 týždňov oxid uhličitý. Má to však chybu v tom, že nie je ošetrený proti náhlemu vzostupu produkcie CO2. V noci je lepšie CO2 takto do nádrže nepumpovať. Na produkciu CO2 sa hodia aj bombičky z fľaše na výrobu sódy. Na trhu existujú rôzne difúzery CO2. Ja používam CO2 fľašu, na ktorej je redukčný ventil a „ihlový“ (bicyklový) ventil, z ktorého ide hadička do kanistra v akváriu. Funguje to tak, voda si „vypýta“ toľko CO2, koľko „potrebuje“. Tak dosiahnem maximálne rozumné nasýtenie akvária oxidom uhličitým. Redukčný ventil je nato, aby znížil tlak na 5 atmosfér. Ihlový ventil vo všeobecnosti je na to, aby tlak znížil na mieru vhodnú do obyčajnej tenkej akvaristickej hadičky. Existujú aj normálne ihlové ventily, ja však používam ventil, ktorý používajú cyklisti na hustenie pneumatík. Nestojí ani 10 €. Redukčné ventily existujú rôzne, sú aj také, ktoré na výstupe ponúkajú tlak CO2, ktorý môže ísť rovno do nádrže. Kombinovať sa dá pomocou elektromagnetických ventilov, ktoré by sa otvoril podľa spínača. Ja si to riadim tak, že CO2 napustím vždy ráno. Neodporúčam sýtiť akvárium sústavne, tlačiť do vody oxid uhličitý cez otvorené ventily napr. cez rozstrekovanie pomocou filtra. V každom prípade, či už pri zakúpení komerčného produktu, alebo vlastného riešenia, treba mať na zreteli, že difúzia plynov vo vode je rádovo 4 krát nižšia ako vo vzduchu. Čiže podobne ako kyslík, aj CO2 je prijaté vo vyššom množstve za predpokladu tvorby menších bubliniek. Henryho zákon hovorí, že koncentrácia rozpusteného plynu je priamo úmerná parciálnemu tlaku plynu nad jej hladinou – je to v podstate analógia ku osmotickým javom.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Úprava vody

Hits: 35427

Pri úprave vody je nutné byť obozretný. Vhodné sú vedomosti z chémie. Je nutné si uvedomiť, že bez zodpovednosti voči živým organizmom nie je etické pristupovať ku experimentom pri zmenách parametrov vody. Užitočné je oboznámiť sa s parametrami vody. Kvalitatívne všetky zmeny sa dajú vykonať miešaním s vodou iných vlastností. Meraniu parametrov vody, úprave tvrdosti, pH sa často vkladá príliš veľký význam. Ryby chované už generácie v zajatí sú často prispôsobené našim podmienkam. Nie je prvoradé, aby ryby a rastliny žili vo vode s takým pH a hodnotou tvrdosti v akej žijú v prírode, ale aby sme splnili čo najviac podmienok pre ich úspešný rozvoj. Neutápajte sa v neustálom meraní a pokusoch o zmenu. Pre bežnú akvaristickú prax sa parametre vody preceňujú.

Zvyšovanie teploty vody ohrievačom je pomerne bežné aj v iných oblastiach, nielen v akvaristike. Ďaleko ťažší problém je však ako vodu ochladzovať. Túto otázku riešia najmä akvaristi zaoberajúci sa chovom morských živočíchov. Tu sa ponúka možnosť využiť princíp peltierových článkov. Pomôže staršia mraznička, chladiarenský prístroj a šikovný majster. Druhá možnosť je nákup v obchode. Ochladzovanie vody týmto spôsobom je finančne pomerne náročné. V malom merítku je možné využiť ľad, je to však nebezpečné – pretože na rozpúšťanie ľadu je potrebné veľa energie, Ľad je pevná látka a oplýva tepelnou kapacitou – na prechod do kvapalného stavu je nutné viac energie pri rovnakom posune teplôt. Postupujme preto opatrne, aby sme nemuseli vyskúšať teplotné extrémy.

Ak chceme meniť tvrdosť vody, bežnými lacnými prostriedkami vieme zabezpečiť len jej zvýšenie. Obsah vápnika a horčíka zvýšime uhličitanom vápenatým – CaCO3, uhličitanom horečnatým – MgCO3, síranom vápenatým – CaSO4, síranom horečnatým – MgSO4, chloridom vápenatým – CaCl2. Prirodzene napr. vápencom. Avšak ak chceme dosiahnuť rýchlu zmenu musíme použiť silnejšiu koncentráciu. Napokon je dostať aj účinné komerčné preparáty, ktoré dokážu rýchlo tvrdosť zvýšiť. Pred oveľa ťažšou otázkou stojíme ak sme si zaumienili tvrdosť znížiť. Je možné použiť vyzrážanie kyselinou šťaveľovou, no rovnováha tohto procesu je malá. Ak by sme však dokázali túto vodu mechanicky veľmi jemným filtrom odfiltrovať, možno by sme dosiahli žiadaný výsledok. Varenie vody za účelom zníženia tvrdosti je veľmi neekonomické. Efekt je mizivý. Varom vyzrážame len uhličitanovú tvrdosť a to maximálne o 2.7 °dKH. Okrem toho varom ničíme aj ten kúsok života, ktorý vo vode je, preto var neodporúčam. Aktívne uhlie čiastočne znižuje tvrdosť vody, podobne niektoré druhy rastlín napr. Anacharis densa a živočíchov, najmä ulitníkov a lastúrnikov znižujú obsah Ca a Mg vo vode. Do svojich ulít sú schopné kumulovať veľké množstvo vápnika, veď sú prakticky na jeho výskyte závislé. Ampullarie dokážu vo väčšom množstvo viazať do svojich ulít pomerne značné množstvo vápnika. Naopak pri jeho nedostatku chradnú, mäkne im schránka. Rašelina znižuje takisto v malej miere tvrdosť vody. Miešanie vody mäkšej je samozrejme možné na dosiahnutie nižšej tvrdosti, funguje to lineárne. Pre reálnu prax máme v princípe nasledujúce možnosti.

Destilácia – v destilačnej kolóne sa voda zbavuje iónov. Pri destilácii dochádza ku produkcii značného množstva odpadovej vody. Používanie veľkých objemov vody je nutné, pretože pri destilácii dochádza ku veľkých teplotám, ktoré je nutné ochladzovať. Destilačná kolóna je pomerne značná investícia, používajú ju chovatelia, ktorí majú väčšie množstvo nádrží. Účinnosť destilácie je veľmi vysoká. Je nutné však povedať, že destilovaná voda nie je veľmi vhodná pre akvaristické účely. Je to voda totiž sterilná, a aj veľmi labilná. Preto je dobré túto vodu miešať. Pre tento dôvod je ideálna reverzná osmóza. Technická destilovaná voda z obchodu nie je veľmi vhodná pre akvaristov. Prevádzka samotnej destilačnej kolóny nepodlieha nijakým veľkých opotrebeniam, každopádne pri normálnom používaní nevyžaduje vysoké následné investície.

Reverzná osmóza – proces, pri ktorom sa využíva semipermeabilita – polopriepustnosť. Osmóza je známy proces, pri ktorom nastáva výmena látok pôsobením osmotického tlaku za predpokladu polopriepustnosti medzi dvoma sústavami. Pre vysvetlenie – nemôže dôjsť ku jednoduchej difúzii, ku zmiešaniu, pretože medzi dvoma systémami existuje hranica, prekážka. Ale vplyvom toho, že táto hranica je polopriepustná, vďaka osmotického tlaku dojde ku toku látok. Toto využíva aj reverzná osmóza, no s tým rozdielom, že pri reverznej osmóze dochádza ku odčerpaniu iónov celkom, nedochádza ku vyrovnaniu osmotického tlaku na jednej aj druhej strane. Takto získaná je vhodná pre akvaristu. Napokon ani jej účinnosť nie je taká vysoká ako pri destilácii. Voda z reverzky zvyčajne dosahuje zvyčajne 1 – 10 % pôvodnej hodnoty vodivosti. Na trhu existujú komerčne dostupné osmotické kolóny, ktoré je možné si zakúpiť. Objemovo nezaberajú tak veľa miesta ako destilačné sústavy. Oproti destilačnej sústave majú jednu veľkú nevýhodu v trvanlivosti – membrány a filtračné média osmotickej kolóny je nutné časom meniť, pretože inak reverzka prestane plniť svoju funkciu.

Iontomeničom (Ionexom) – elektrolytická úprava cez katex a anex, z ktorých jeden je záporne nabitý a priťahuje katióny a druhý kladne a priťahuje anióny. Voda prechádza týmito dvoma hlavnými časťami a ióny sa na jednotlivých častiach viažu. Tým sa dosiahne demineralizácia od iónov. Ionex by sa dal aj najľahšie zostaviť aj amatérsky. Problémom je, že katex a anex má svoju kapacitu. Časom sa musí regenerovať, aby si zachoval svoje fyzikálne vlastnosti a celý systém bol účinný. Regenerácia sa vykonáva pôsobením rôznych špecifických látok, v niektorých prípadoch kuchynskou soľou. Ako ionex (menič) na vápnik sa používa napr. permutit, wofatit, cabunit. Selektívne ióntomeniče sú určené pre elimináciu niektorých prvkov – zložiek vody. Na dusík – N je vhodný monmorillonit a clinoptiolit.

Zníženie vodivosti sa dosahuje rovnakými metódami ako je opísané pri tvrdosti vody. Zvýšenie vodivosti detto. Zdrojová voda, ktorú máme k dispozícii disponuje zväčša mierne zásaditým pH pitnej vodovodnej vody je obyčajne okolo 7.5. Pre mnoho rýb je vhodné zvýšiť kyslosť na hodnoty okolo 6.5. Máme niekoľko možností – buď zmeniť pH čisto chemicky, alebo prirodzenejšie. Zmena pH je efektívnejšia vtedy, keď voda obsahuje menej rozpustených látok. Ak obsahuje množstvo solí, zmena pH bude o niečo menšia a prípadné kolísanie tejto hodnoty bude menšie. Pôsobenie NaCl – soľ na pH vody je pre akvaristu nehodnotiteľné, pretože ide o soľ silnej zásady – NaOH a silnej kyseliny – HCl, čiže produktov zhruba rovnakej sily, čiže pH neovplyvňuje. Prakticky na pH pôsobí, ale len vďaka tomu, že aj akváriová voda je vodný roztok obsahujúci rôzne látky, s ktorými NaCl reaguje. Toto pôsobenie je však malé a ťažko predpokladateľné.

Pre zníženie pH je vhodné použitie slabej kyseliny 3-hydrogen fosforečnej – H3PO4. H3PO4 je slabá kyselina. O tom aké množstvo je nutné sa presvedčiť experimentom. Zmena pH akýmkoľvek pôsobením totiž závisí aj obsahu solí, čiastočne od teploty, tlaku. Len veľmi zhruba možno povedať, že ak chceme znížiť pH v 100 litrovej nádrži, aplikujeme H3PO4 rádovo v mililitroch. Použitie iných kyselín neodporúčam, každopádne by sa malo jednať aj z hľadiska vašej bezpečnosti o slabé kyseliny jednoduchého zloženia. H3PO4 je všeobecne používaná látka na zníženie tvrdosti. Ak použijeme H3PO4 dochádza pri tom aj ku týmto reakciám (pri uvedených reakciách je možné vápnik Ca nahradiť za horčík Mg): 2H3PO4 + 3Ca(HCO3)2 = Ca3(PO4)2 + 6H2CO3 – kyselina reaguje s dihydrogenuhličitanom vápenatým za vzniku rozpustného difosforečnanu vápenatého a slabej kyseliny uhličitej. H2CO3 je nestabilná a môže sa rozpadnúť na vodu a oxid uhličitý. Vzniknutý fosforečnan môže byť hnojivom pre ryby, sinice, alebo riasy, prípadne zdrojom fosforu pre ryby.  2H3PO4 + Ca(HCO3)2 = Ca(H2PO4)2 + 6H2CO3 – vzniká rozpustný dihydrogenfosforečnan vápenatý. H3PO4 + Ca(HCO3)2 = CaHPO4 + 2H2CO3 – vzniká nerozpustný hydrogenfosforečnan vápenatý. Ak by sme predsa len použili silné kyseliny: 2HCl + Ca(HCO3)2 = CaCl2 + 2H2CO3 – reakciou kyseliny chlorovodíkovej (soľnej) vzniká chlorid vápenatý. H2SO4 + Ca(HCO3)2 = CaSO4 + 2H2CO3 – reakciou kyseliny sírovej vzniká síran vápenatý. Ak zdrojová voda obsahuje vápenec, prejaví sa pufračná kapacita vody – uhličitan vápenatý CaCO3 totiž reaguje so vzniknutou kyselinou uhličitou za vzniku hydrogenuhličitanu, čím sa dostávame do kolobehu – vlastne do cyklu kyseliny uhličitej. Týmto spôsobom sú naše možnosti ovplyvniť pH limitované. Na určitý čas sa pH aj v takomto prípade zníži, ale nie nadlho, to závisí najmä na koncentrácii hydrogenuhličitanov (od UT) a množstva použitej kyseliny – je len samozrejmé že pufračná schopnosť má svoje limity. V prípade vysokej tvrdosti vody je účinnejšie použiť neustále pôsobenie CO2. Prirodzene sa dá znížiť pH takisto. Vhodné sú napr. jelšové šišky, zahnívajúce drevo, rašelina, výluh z rašeliny atď. Všetko závisí od poznania druhových nárokov jednotlivých rýb a rastlín. Niektoré ryby neznášajú rašelinový extrakt. Rašelinový výluh sa často používa pre výtery napr. tetrovitých rýb. Rašelina znižuje pH. Zahnívajúce drevo má svoje úskalia. Všeobecne sa však dá povedať najmä pre začínajúcich akvaristov, že použitie rôznych materiálov v akváriu nie je také nebezpečné ako si väčšina z nich myslí. Naopak, svojou dlhodobejšou a pozvoľnou činnosťou je ich účinok na zmenu pH oveľa prijateľnejší ako pri použití čistej chémie. Navyše charakter kyselín, ktoré sa lúhujú z týchto materiálov často blahodarne vplývajú aj na zdravie rýb, na rast rastlín. Humínové kyseliny, organické komplexy, cheláty a ostatné organické látky, ktoré sú často prirodzenou súčasťou našich rýb a rastlín aj v ich domovine.

Na zvýšenie pH sa používa sóda bikarbóna – NaHCO3. Čo sa však týka zvyšovanie pH, používa sa v oveľa menšej miere týmto čisto chemickým spôsobom. Prirodzeným spôsobom sa dá zvýšiť pH najlepšie substrátom. Uhličitany obsiahnuté vo vápenci, travertíne posúvajú hodnoty pH až na úroveň nad 8 úplne bežne. Veľmi jednoduchá úprava vody je použitie soli. Ak chceme dosiahnuť stálu hladinu soli, nezabúdajte soľ pri výmene a dolievaní vody dopĺňať. Soľ sa používa pre niektoré druhy rýb, predovšetkým pre brakické druhy. Brakické druhy žijú v prírode na prieniku sladkej vody a morskej, napr. v ústiach veľkých riek do mora. Aj pre niektoré živorodky sa odporúča vodu soliť. Živorodky žijú v Južnej a Severnej Amerike vo vodách stredne tvrdých. Vhodná dávka pre gupky je 2-3 polievkové lyžice soli na 40 litrov vody. Pre blackmolly – typický brakický druh ešte o niečo viac – 5 lyžíc na 40 litrov vody. Soľ môžeme použiť kuchynskú aj morskú, ktorú dostať v potravinách. Ak začíname s aplikáciou soli, buďme zo začiatku opatrný, postupujme obozretne, na soľ ryby zvykajme radšej postupne, pretože osmotický tlak je zradný. Pri náhlej zmene vodivosti spôsobenej náhlym prírastkom NaCl dôjde k negatívnemu stresu – najmä povrch – koža rýb je náchylná na poškodenie. Táto vlastnosť sa využíva pri liečbe.

Soľ sa odporúča afrických jazerným cichlidám. Obsahujú pomerne vysoké koncentrácie sodíka – Na. V literatúre sa uvádza až 0.5 kg na 100 litrov vody, ja odporúčam jednu polievkovú lyžicu na 40 litrov vody. Soľ pôsobí zrejme ako transportér metabolických procesov a katalyzátor. NaCl najskôr disociuje na katión sodíka a anión chlóru. Chlór pôsobí ako dezifenkcia a sodík sa podieľa na biologických reakciách. Organické farbivá, liečivá môžeme úspešne odstrániť aktívnym uhlím, čiastočne rašelinou. Aktívne uhlie vôbec má široké pole uplatnenia. Je pomerne účinnou prevenciou voči nákaze, pretože adsorbuje na seba množstvo škodlivín. Funguje ako filter. Má takú štruktúru, že oplýva obrovským povrchom, jeden mm3 poskytuje až 100 – 150 m2 plochy. Používa sa aj v komerčne predávaných filtroch. Dokáže čiastočne znížiť aj tvrdosť vody. Treba si však uvedomiť, že jeho pôsobenie je najmä v nádržiach s rastlinami nežiaduce práve kvôli svojej adsorpčnej schopnosti. Aktívne uhlie totiž okrem iného odoberá rastlinám živiny. Samozrejme, jeho schopnosti sú vyčerpateľné – po istom čase sa kapacita nasýti a je nutné aktívne uhlie buď regenerovať, alebo vymeniť. Regenerácia je proces chemický, pre akvaristu príliš nákladný, vlastne zbytočný. Čiastočne by sa dalo regenerovať aktívne uhlie varom, ale aj to je dosť nepriechodné. Ak máme k dispozícii práškovú formu aktívneho uhlia, máme vyhrané – jeho účinnosť je prakticky najvyššia a môžeme ho teda použiť najmenší objem. Riešením je implementácia do filtra, ale aj napr. nasypanie do pančuchy a umiestnenie do nádrže. Ak sa nám časť rozptýli, nezúfajme, aktívne uhlie je neškodné, vodu nekalí. Vo vode z vodovodnej siete sa nachádzajú rôzne plynné zložky, ktoré sú určené predovšetkým pre dezifenkciu. Pre človeka sú nutnosťou, ale z hľadiska života v akvária je ich vplyv nežiaduci. Jedným z týchto plynov je všeobecne známy chlór. Je do jedovatý plyn, aj pre človeka, ktorý však v nízkych dávkach človeku neškodí a zabíja baktérie. Pitná voda ho obsahuje obyčajne 0.1 – 0.2 mg/l, maximálne do 0.5 mg/l. Chlór škodí najmä žiabram rýb. Na to, aby sme sa chlóru zbavili, je napr. odstátie vhodné. Existujú na trhu prípravky na báze thiosíranu sodného – Na2S2O3, ktoré dokážu zbaviť vody chlóru. Odstátím vody sa zbavíme chlóru približne za jeden deň. Vode len musíme dovoliť, aby plyny mali kade unikať – takže žiadne uzavreté bandasky. Čiastočne pri okamžitom napúšťaní vody, pomôže čo najdlhší transport vody v hadici. Značná časť chlóru sa takto odparí. Vo vode sa nachádzajú aj iné plyny – k dokonalému odplyneniu odstátím dôjde po štyroch dňoch. Pre výtery niektorých druhov sa používajú rôzne výluhy, napr. výluhy vodných rastlín. Tie dokážu vodu doslova pripraviť – stabilizovať, poskytnúť žiadané látky, napr. stopové látky, resp. dokáže snáď viazať prípadne škodlivejšie súčasti. Používa sa aj drevo, dub, jelša, vŕba. Hodí sa aj hnedé uhlie. Rašelina funguje ako čiastočný adsorbent. Na druhej strane vode dodáva humínové kyseliny a iné organické látky. Najmä v poslednej dobe sa využíva svetlo ultrafialové na úpravu vody. Často aj na jej sterilizáciu od choroboplodných zárodkov. Môže sa využiť aj tým spôsobom – kedy zasahuje celý objem vody – napr. v prípade akútnej choroby, no zväčša sa UV lampa používa ako filter, ktorý účinne zbavuje vodu rozličných zárodkov organizmov. Voda ošetrená dostatočne silnou UV lampou sa napr. nezariasuje. Jej použitie eliminuje mikrobiálne nákazy na minimum. UV lampy možno dostať bežne na trhu s akvaristickými potrebami. Ako silnú lampu – s akým príkonom nám určuje objem nádrže. UV lampu neodporúčam používať nepretržite.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Príroda, Ryby, Údržba, Živočíchy

Založenie akvária

Hits: 56562

Pri zakladaní akvária je ideálne, ak si akvarista najprv zaobstará samotnú nádrž a stojan, vybaví sa potrebnou technikou a až potom si zadováži vodné rastliny a ryby. Pred zadovážením nádrže pre vaše rybičky stojíme pred základnou otázkou, aké veľké bude vaše nové akvárium. Každopádne je dobré, ak chceme chovať ryby, aby sme predtým rozmýšľali, kde bude ich životný priestor, v čom budú existovať. Nuž a to so sebou prinesie aj odpovede na otázky, aký bude zaberať priestor samotná nádrž, či bude nutný stojan, akú použiť elektroinštaláciu, techniku, pomôcky. Ako založiť akvárium, aby fungovalo podľa vašich predstáv? Ak máme novú nádrž, ktorá je čerstvo zlepená, odporúčam umyť najmä spoje octom a následne celú nádrž opláchnuť vodou. Do nádrže nasypme na dno štrk. Štrk by mal byť skôr hladký. Na ostrých hranách sa ryby môžu poraniť. Dno akvária je veľmi dôležité. Ryby produkujú exkrementy, ktorý spracúva najmä mikroflóra a neskôr z neho čerpajú živiny rastliny. Ideálne je použiť riečny štrk. Ak použijeme morský a zároveň kremičitý štrk, nemusíme sa starať o uvoľňovanie vápenatých a horečnatých solí do vody, čiže štrk vám nebude zvyšovať tvrdosť vody.

Ak chceme úspešne pestovať rastliny, odporúčam jemný štrk s veľkosťou frakcie 1 – 4 mm. Samozrejme jednotlivé druhy rýb majú rôzne nároky na veľkosť štrku. Štrk dostaneme kúpiť v akvaristickom obchode, alebo si ho zadovážime vlastnými prostriedkami. Ak máme možnosť, použime tzv. starý štrk z nádrže od známeho, prípadne si pomôžeme z iného už zabehnutého akvária. Takýto štrk už v sebe obsahuje mikroorganizmy, ktoré napomôžu úspešnému rozvoju vašej nádrže. Vaše akvárium takto sa rýchlejšie zabehne. Štrk z obchodu alebo z prírody pred použitím premyme vo vode. Štrk sám je chudobný na využiteľné živiny, ale je substrátom pre rozvoj mikroorganizmov. Štrk na vami požadovanú veľkosť si môžeme sami preosiať. Do jemnejšieho štrku sa aj rastliny sadia lepšie. Do štrku môžeme pri zakladaní akvária hneď pridať aj hnojivo, substrát pre rastliny, napr. kúsky dreva, jelšové šišky, rašelinu, pevné komerčné alebo vlastné hnojivo. Všetko podľa nárokov a možností vášho budúceho akvária. Minimálne množstvo štrku, ktoré si dobré akvárium vyžaduje, je 5 cm po ploche celého dna. Ak však chceme docieliť perfektný rast rastlín, je vhodná 10 cm vrstva štrku. Všetko závisí na tom, čo chceme a aké máme prostriedky. Do menšieho akvária pravdepodobne dáme nižšiu vrstvu štrku ako do väčšieho. Vhodnosť závisí aj od druhov vodných rastlín, ktoré chceme pestovať. Mohutnejšie rastliny vyžadujú vyššiu vrstvu štrku.

Dno môžeme tvarovať, v zásade vzadu je krajšie a praktickejšie mať vyššiu vrstvu ako vpredu. Štrk sa však časom začne „hýbať“, a preto môžeme vytvoriť terasy alebo použiť iné technické riešenia, ktoré zafixujú tvar dna. Piesok do akvária v zásade nepatrí. Ak predsa len piesok chceme, tak použime hrubozrnný. Jemný piesok tvorí ťažké, zľahnuté, málo priepustné dno. Do akvária určite chceme nasadiť ryby a rastliny. Lenže na to, aby sa ryby a rastliny mohli v akváriu cítiť dobre, a aby sa vám akvárium páčilo, je nutné použiť dekoráciu a potrebnú techniku. Založiť akvárium bez techniky, prípadne s minimom techniky možné je, začiatočníkom to však neodporúčam. Ak už máte v nádrži štrk, osaďte techniku a dekoráciu. Technika sa dá zakryť dekoráciou, pravdaže aj rastlinami a je vhodné na to myslieť dopredu. Ako dekoráciou sa dá použiť skala, drevo, keramická jaskynka apod. Viac o tom v samostatnom článku.

Techniku tvorí napr. filter, ohrievač, vzduchovací kameň, teplomer. V prípade ak použijete 3D pozadie, je určite vhodnejšie ho inštalovať do nenapustenej nádrže. Tapeta na zadnú stenu sa rovnako ľahšie nalepuje na prázdne akvárium, aj keď ja som proti tapetám v bežnej akvaristickej praxi. Na celkom prázdne akvárium sa výborne nalepuje samolepiaca fólia, preferujem čiernu a lepím ju často aj na bočné steny. Samozrejme, patrí na zadnú stenu. Keď ste tieto kroky absolvovali, pristúpme ku napusteniu nádrže vodou. Viac sa hodí studená voda. Ak je k dispozícii, je vhodné použiť aj zabehnutú vodu z iného akvária. Napr. od nejakého akvaristu, prípadne z akvária ktoré už nejaký čas máme. Celý proces zabehnutia akvária to uľahčí a urýchli. Po napustení vody zapnime filter a nechajme vodu filtrovať aspoň týždeň. Analogicky, ak máme možnosť, infikujme filtračnú hmotu vodou z iného akvária. Napr. tak, že starú vložku vyperme vo vode z akvária a novú vložku v tejto zakalanej vode „umyme“. Tým sa mikrooganizmy naočkujú do novej vložky a urýchli sa proces zavedenia filtra.

S rastlinami a rybami zatiaľ trpezlivo vyčkajme. Po týždni vypustime tretinu vody a nasaďme rastliny – ideálne rýchlorastúce druhy ako Sagittaria subulata, Hygrophila polyspema a zapnime osvetlenie a vzduchovanie. Vzduchovanie je veľmi účinný nástroj na potlačenie mnohých nepriaznivých situácií. Osvetlenie nechajme zapnuté po dobu 12 hodín denne. Tento stav ponechajme ďalších aspoň 5 dní. Cyklus dusíka trvá niečo vyše mesiaca. Po dvoch týždňoch od napustenia vody je koncentrácia amoniaku najvyššia. V prípade, že sme niečo zanedbali, môže sa nám stať, že zacítime amoniak. To ale znamená, že sme niekde spravili chybu. Ak sme dovtedy nenasadili rastliny, tak teraz je tá správna chvíľa. Navyše treba zapnúť vzduchovanie. Po troch – štyroch týždňoch môžeme nasadiť ryby. Starostlivo sledujme ich správanie, prípadné znaky choroby alebo otravy nezanedbajme. V prípade veľkých problémov vymeňmne časť vody, pridajme vzduchovanie, v extrémnom prípade vylovte ryby do inej vody, trebárs aj čerstvej.

Koľko rýb však vo svojom akváriu chovať? V prvom rade neodporúčam prerybňovať nádrž. Treba uvážiť, že ryby časom vyrastú, pričom rastú celý život. Iné nároky vyžadujú väčšie druhy rýb ako menšie. Situácia závisí aj od techniky, od špecifických vlastností jednotlivých druhov. Veľmi zhruba sa dá povedať, že na centimeter dĺžky tela ryby by sme mali rátať s litrom vody. Povedzme, že máme 1 000 litrové akvárium. Mohlo by v ňom byť napr. 200 – 300 neóniek, alebo 50 väčších druhov rýb veľkosti 10 – 20 cm. V prípade, že nasadíte príliš malý počet rýb, vaše ryby môžu vykazovať zmeny v správaní od normálu. Napr. veľkú vyľakanosť strach. V takom prípade je dobré uvažovať o zvýšení počtu rýb s ohľadom na ich budúcu veľkosť. Pomôže aj vytvorenie viacerých úkrytov. Vaše akvárium, ryby, osadenstvo aj technika si bude vyžadovať váš čas a vedomosti, bez toho to nepôjde. Na druhej strane vám dokáže ukázať nádherné veci a vie byť pekným doplnkom vo vašej domácnosti. Kým sa akvárium zabehne, uplynie pol roka. Možno nastanú problémy, nenechajme sa však odradiť. Udržiavať akvárium nie je jednoduché, najmä pre začiatočníka. Akvárium závisí od mnohých faktorov. Treba sa im len snažiť porozumieť. Skúsme sa na to pozrieť tak, že eventuálne straty, ku ktorým sami neinformovanosťou alebo zľahčením môžeme dospieť, sa udejú z nášho vrecka. Častokrát počúvam postupy, ktoré sa snažia o bleskové zavedenie rýb. Zväčša sa to potom končí mojím konštatovaním: „Veď vy ste tie ryby otrávili“. Bonmoty „naučil som ryby plávať znak.“ nie sú pre ryby šťastné. Akvárium si vyžaduje, aby sa mu človek venoval a ono sa mu potom odvďačí. Želám všetkým akvaristom veľa úspechov s ich akváriami.

Use Facebook to Comment on this Post