Akvaristika, Technika

Filtrácia

Hits: 23926

Filtrovanie akvária je prakticky nevyhnutné. Zabezpečuje rovnomerné rozmiestnenie pozitívnych aj negatívnych zložiek vody v nádrži a filtráciu vody cez filtračné hmoty – zadržiavanie nečistôt, prípadne ich transformácia. Uvažovať o prosperujúcom akváriu bez filtra sa dá iba v nádržiach úzko zameraných na rastliny. Ako filtračná hmota sa používa najmä tzv. biomolitan – ide o látku blízku molitanu, ktoré však neobsahuje fenoly. Zväčša je vyrobený na báze polyuretánu. Filtrovať sa dá aj cez kompresor a malý obyčajný mechanický molitanový filter. Hlavne do elementiek a malých nádrží sa používajú filtre, ktoré sú často označované ako elementkové filtre. Ak je takýto filter veľmi zaškrtený ventilom, v akvaristickej praxi je zaužívaný názov prekvapkávací filter. Takýto filter, len minimálne ženie vodu, čo však pre čerstvo vyliahnutý poter, prípadne vyvíjajúce sa ikry úplne postačuje. Filtre sú buď vonkajšie alebo vnútorné. Rozdiel je v tom, že hlavná časť vonkajšieho filtra je umiestnená mimo akvária, čo nesie zo sebou množstvo výhod. Je však drahší ako vnútorný filter.

Pre jazierka sa používajú špeciálne filtre, podľa toho ako silné majú byť, či budú ponorné, či budú vodu tlačiť dohora, alebo dodola. Často sa najmä v prípade chovateľov, prípadne v obchodoch – akvaristikách stretnúť s riešením, kedy je na objemovo malé čerpadlo nasadený jednoducho molitan bez akéhokoľvek obalu. Treba si uvedomiť, že dôležitejšia úloha filtrácie sa deje vnútri molitanu – úloha mechanického filtrovania je druhoradá. Je samozrejme možná aj ich kombinácia, prípadne prispôsobenia vonkajšieho a vnútorného filtra. Za bežných okolností vnútorný filter funguje ako oxidovadlo. Na filtračných hmotách sa zachytávajú okrem iného všetky živiny, a perfektným požieračom železa – Fe je práve vnútorných filter. Tomuto zabraňuje použitie organických komplexov, ktoré sú schopné Fe viazať a takto poskytovať rastlinám – a to napr. rozkladom lístia (najlepšie starého), rozkladom dreva. Vnútorný filter treba čistiť nielen z estetického, ale najmä z fyziologického dôvodu. Ak by sme tak neučinili, rozkladné procesy by v ňom do takej miery spotrebúvali kyslík, že by to ohrozovalo existenciu rýb v akváriu. Ako často, to však už závisí od charakteru našej osádky, či ryby vylučujú veľké množstvo exkrementov, ako tieto dokážu spracovať rastliny, koľko kŕmime, ale dá sa povedať, že radšej skôr ako neskoro.

Výkon filtra je vážna otázka pre akvaristu. Asi neexistuje nejaký všemocný recept, podľa ktorého by sme sa mohli riadiť. Filtre v ponukách špecializovaných obchodov majú obyčajne na sebe uvedený odporúčaný objem nádrže, pre ktorý sú určené. Pre osádku náročnú na objem filtra odporúčam si zaobstarať filter s prietokom viac ako dva krát prevyšujúcim objem nádrže, naopak pre akvárium s rastlinami odporúčam filter s prietokom menším ako objem nádrže. Pre bežné spoločenské akvárium bude zrejme optimum filter schopný prečerpať zhruba 1.5 násobok nádrže. Pre rastlinné nádrže pri dodržaní správneho kŕmenia odporúčam výkon nižší ako 0.5 násobok nádrže – pomaly tečúci filter. Pokiaľ sa rozhodnete pre vonkajší filter, musíte rátať s väčšou investíciou. Takéto riešenie je však všeobecne lepšie. Aj pre ryby, aj pre rastliny, aj pre jeho údržbu. Za určitých okolností sa dá uvažovať o jeho biologickej povahe, preto sa niekedy v tejto súvislosti môžeme stretnúť s pojmom biologický filter. Všetko závisí od riešenia a pohľadu na vec. Väčšia časť vonkajšieho filtra je pri jeho použití mimo nádrže, na to nemožno zabudnúť – je potrebný preň priestor. Chemickú a fyzikálnu filtráciu akýchkoľvek filtrov dokáže zabezpečiť rašelina, hnedé uhlie, drvený vápenec, mramor, jelšové šišky, aktívne uhlie, ióntomeniče, piesok obohatený o soľ, prípadne jedlú sóda, zeolit. Biologickú filtráciu zabezpečí napr. už spomínaný molitan, keramický materiál, láva, tuf, nejaký materiál s veľkým povrchom. Ja používam najradšej Powerheadové hlavice, alebo niečo podobné a biomolitan, ktorý si narežem sám. V niektorých nádržiach používam pomaly tečúci filter. Stáva sa občas, že do nádrže potrebujete dostať viac vzduchu. Odporúčam do časti na to určenej na vrchu filtra pripojiť hadičku tak, že na konci hadičky ju zaškrtíte podľa potreby. Vzduch totiž potom ide účelnejšie – silnejším tlakom a vháňajúci plyn je zložený z menších častí. Príliš silné vzduchovanie nie je vhodné.

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hontianske reportáže, Ľudia, Oslavné reportáže, Reportáže, Slovenské reportáže, Vystúpenia

Salamandrové slávnosti v Banskej Štiavnici

Hits: 3088

V Banskej Štiavnici sa každoročne konajú oslavy mesta – tzv. Salamandrové dni. V roku 2009 som bol prítomný počas posledného dňa takéhoto podujatia. Bol som svedkom okrem iného divadla pre deti, čohosi ako jarmoku a viacerých vystúpení hudobníkov. Na fotografiách je ľudová hudba z maďarského Sopronu, s ktorým ma mesto Banská Štiavnica dlhoročnú spoluprácu. Potešili ma svojou veselosťou. Na jarmoku bola aj časť, kde sa prezentovala Sopron. Neskôr ma  upútala česká skupina Terne Čhave.

Salamander bol pôvodne slávnostný sprievod poslucháčov banskoštiavnickej akadémie. Konal sa vždy po zotmení, vo svetle baníckych kahanov a fakieľ. Po roku 1919, kedy sa odsťahovala Vysoká škola banícka a lesnícka do Šopronu, bohatý spoločenský život prestal. K obnoveniu došlo po roku 1935. Po 2. svetovej vojne sa tradícia salamandrových sprievodov obnovila 10.9.1949. Do roku 1993 sa však uskutočnil iba 8 krát. Od roku 1993 sa koná každoročne v druhý septembrový týždeň. Názov je odvodený pod pohybu salamandry škvrnitej. Napodobňujúc jej pohyb prechádza sprievod z jednej strany ulice na druhú, čo pri osvetľovaní dobovými svietidlami vytvára pôsobivé divadlo. V sprievode sa pohybuje 580 postáv, ktoré znázorňujú hlavne prácu a život obyvateľov mesta. Sprievod sa pohybuje pomaly a dôstojne, vlní sa z jednej strany ulice na druhú (banskastiavnica.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Mestá, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Bratislavský hrad

Hits: 3198

Bratislavský hrad je významná dominanta Bratislavy, ku ktorej sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburských análoch z roku 907 v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradný kopec bol osídlený už v neskorej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi boli Kelti (bratislava.sk). Stopy najstaršieho osídlenia pochádzajú spred 4500 rokov, z obdobia eneolitu (bolerázska skupina). Predpokladá sa existencia opevneného sídliska, avšak priame dôkazy sa nenašli. Z halštatského obdobia sa na východnej strane našli stopy príbytkov zahĺbené do skalného podložia – zemnice (wikipedia.sk). Z laténskej doby, z času rozkvetu keltskej civilizácie, sa našli stopy oppida, ako aj keltské mince, biatecy (Štefanovičová, 1975). Z 9 až 11. storočia sa na východnej terase hradu našli opracované kamene, fragmenty nápisov, zvyšky tehál označených kolkami XIV. rímskej légie. Nálezy dokazujú prítomnosť rímskeho etnika na hradnej akropole v období 2. – 3. storočia. Je isté, že to bolo zo strategického hľadiska výnimočné miesto a pre umiestnenie vojenskej posádky (pôvodné stavby boli pravdepodobne súčasťou vojenskej stanice) malo nesmierny význam, najmä v období rímsko-germánskych vojenských kontaktov (napr. markomanských vojen). Na prelome 5. a 6. storočia je v znamení slovanského osídľovania. Od prvej polovice 9. storočia tu bolo opevnené stredisko so zrubovými obydliami, palácom, predrománskou trojloďovou bazilikou, cintorínom a hospodárskymi objektmi. Opevnenie vydržalo do konca 14. storočia, kedy ho nahradili kamenné gotické hradby (wikipedia.sk).

Po štyri storočia prechádzala Dunajom severná hranica Rímskej ríše – Limes Romanus. Slovania tu vybudovali v 9. storočí silnú pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše (bratislava.sk), cirkvevné aj svetské centrum širšieho územia. Sídlila v ňom kniežacia družina, aj cirkevý hodnostár (wikipedia.sk). Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka a v súčasnosti slúži jeho prvé poschodie pre reprezentačné účely Slovenskej národnej rady a v ostatných priestoroch sú umiestnené zbierky Slovenského národného múzea – expozície Klenoty dávnej doby a Historické múzeum (bratislava.sk). Dnešné meno hradu vychádza z pomenovania Brezaluspurch, ktoré bolo uvádzané v Soľnohradských letopisoch v roku 907. V roku 1042 sa v Henri-Manni Augiensis Chronicon spomína Brezeburg, v Altaišských análoch v roku 1052 Preslavvaspurch, v roku 1108 Bresburg, z čoho vzniklo dnešné nemecké Pressburg (wikipedia.sk). Všetky tieto názvy majú pôvod s mene Braslav, resp. Preslav. Mohol to byť člen významnej veľmožskej rodiny (Jozef Hlinka, 1982). Nemecký historik Aventinus uvádza Wratisslaburgium, podľa Vratislava, ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Iné pomenovanie ja Castrum Bosan, prípadne Bassa, Possen, neskôr Poson, Posonium, čo dalo zrejme vzniknúť maďarskému Pozsony (wikipedia.sk).

Z 13. storočia pochádza Korunná veža. Za vlády Žigmunda Luxemburgského (1387 – 1437) hrad prešiel gotickou prestavbou. Po roku 1526 je sídlom uhorských kráľov. Za Márie Terézie (1740 – 1780) sa hrad premenil na luxusnú barokovú rezidenciu. V roku 1811 vyhorel, s rekonštrukciou sa začalo až v roku 1953. Dnes hrad spravuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Sídli tu Historické a Hudobné múzeum Slovenského národného múzea. Hrad tvoria rôzne časti: Viedenská, Žigmundova, Mikulášska a Leopoldova brána, čestné nádvorie, vyhliadkový bastión, palác, západná terasa, severné hradby, bašta Luginsland, hradná vináreň, juhozápadný bastión, základy veľkomoravskej baziliky z 9. storočia a kostola sv. Spasiteľa z 11. st., cisterna (Zdroj: Informačná tabuľa).

Na nádvorí hradného paláca, rovnako ako na severnej terase areálu našli archeológovia Mestského ústavu ochrany pamiatok zvyšky jedinečných architektúr z obdobia 1. storočia pred Kristom. Súčasťou nálezu boli aj zlaté mince s nápisom Biatec. Historici sa zhodli, že ide o najreprezentatívnejšiu stavbu severne od Álp z neskorolaténskeho obdobia. Na hrade sa teda v minulosti nachádzala akropola jedného z najvýznamnejších keltských hradísk – oppidum v strednej Európe. „Tieto objekty boli stavané rímskou stavebnou technikou a sú unikátnym nálezom nielen z hľadiska svojho veku, ale aj kvality. Zachovali sa v nich pôvodné interiérové omietky a liate dlažby s kamienkovou výzdobou, ktoré na Slovensku nemajú obdobu,“ hovorí Štassel (Kráková). Archeologický výskum z roku 2008 mení pohľad na keltskú minulosť Bratislavy, hrad bol sídlom keltského kniežaťa, knieža si volalo remeselníkov z Ríma, ktorí mu upravovali a postavili sídlo podľa rímskych znalostí. Našla sa okrem iného rímska keramika, amfory, zvon, zlatý a strieborný poklad kniežaťa. Unikátom je objav prvej zlatej mince s názvom Nonnos (Danihelová). 

Hradný kopec je prvým kopcom Malých Karpát. Bratislavčania, ale aj nebratislavčania chodia radi na Bratislavský hrad. Je odtiaľ celkom pekný výhľad na široké okolie. Časť za hlavnou budovou smerom ku Starému mestu je plná zelene, je tu pomerne veľký a rovinatý priestor, kde sa najmä v lete zdržiava dosť ľudí. Tým, že hrad je v centre, je veľmi ľahko a rýchlo dostupný. Na hrade sa konajú výstavy, v letnom období koncerty, divadelné predstavenia, rôzne spoločenské akcie tu majú svoj začiatok.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Typ

Stupava

Hits: 5359

Stupava – menšie mesto pri Bratislave. Zhodou osudu som Stupavu najmä v minulosti často navštevoval pri práci na svojej diplomovke. Počas troch rokov som do Stupavy a jej okolia chodil veľmi často. Po 14 rokoch som sem zavítal s fotoaparátom a veľmi som sa čudoval ako sa zmenilo centrum pri kaštieli.

Mesto Stupava sa leží medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny vo výške 174 metrov nad morom (stupava.sk). Na rozlohe 6718 hektárov, v nadmorskej výške 182 metrov nad morom žilo začiatkom roku 2016, 10597 obyvateľov. Nemecký názov pre mesto je Stampfen, maďarský Stomfa (Majtán, 1998). V katastri obce sa nachádza časť prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269. Južnú časť Stupavy tvorí Mást, ktorá je súčasťou od roku 1953. Niektoré časti Mástu: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Časti mesta: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).  

Stupavské jazero sa nachádza v centre mesta, pri kaštieli. Za ním nasleduje park. Tento park pripomína skôr Arborétum ako mestský park. Barokový kaštieľ leží na okraji v parku v historickom centre Stupavy. Na jeho mieste stál pôvodne vodný hrad, ktorý bol v roku 1280 strediskom pajštúnskeho panstva. V polovici 17. storočia ho Pálfyovci prestavali na rannobarokový opevnený kaštieľ. Prírodný park bol založený v roku 1867 Károlyiovcami. V areáli parku bol v minulosti grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov (Prokeš, Prokešová). V súčasnosti kaštieľ slúži ako domov seniorov (stupava.sk). V parku sa nachádza napr. jedľa Nordmanová, cypruštek Lawsonov, ginko dvojlaločné, borievka čínska, ľaliovník tulipánokvetý, sofora japonská. Súčasťou parku je pagaštanová alej (stupava.sk). Rímsko-katolícky kostol svätého Štefana bol postavený v polovici 14. storočia ako kostolný hrad. Často menil svoju podobu prístavbami (stupava.sk). 

Koncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbánkarsky majster Štefan Putz so znalosťami výroby habánskej keramiky, ktorá bola polievaná olovnato-cínovou majolikou (fajansou). Jeho nasledovníkmi sa stali Ján a Ferdinand Kostkovci, neskôr Ferdiš Kostka, ktorý sa okrem tradičnej tvorby venoval aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila. Stal sa prvým národným umelcom histórii Československej republiky. Jeho pec je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe (stupava.sk). V Stupave pôsobil Ján Nálepka, spisovateľ Rudo Moric. V Stupave pôsobí skupina historického šermu Ursus. V meste sa konajú viaceré tradičné podujatia. V marci sa koná Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek, v júli Svätojakubský jarmok, v auguste Stupavské hody, festival country hudby Stupavský širák a Slávnosti kapusty – Deň zelá. V októbri Svätomartinský jarmok. V novembri Mikulášsky jarmok (Wikipedia).

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti (stupava.sk). Rimania tu zrejme v období markomanských vojen (160 – 180) postavili menšiu stanicu na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70 x 70 metrov. Pobyt dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera, keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. O Slovanskom osídlení svedčia nálezy pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6 . – 9. storočia v miestnej časti Mást. Uhorský kráľ Belo IV. v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storočia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku (stupava.sk). Maďari prevzali toto pomenovanie a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čitaj Štomfa) s nosovkou, stonpa. Neskôr vo vývoji reči došlo k zániku nosovky a ustálila sa stupa. Pridaním koncovky ava vzniklo pomenovanie Stupava (Wikipedia).

Zdroje

Use Facebook to Comment on this Post