Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Korunkovky

skala
Hits: 471

Korunkovky – latinsky rod Fritillaria sú rod kvitnúcich rastlín z čeľade ľaliovitých (cibuloviny.sk). Názov je odvodený od latinského slova fritillus – pohár na hracie kocky (Adriana Francová). Zahŕňajú približne 130 – 150 druhov, ktoré sa prirodzene vyskytujú najmä v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Ide o trváce cibuľovité , ktoré sú obľúbené v záhradníctve pre svoje výrazné (cibuloviny.sk). Irán patrí medzi najdôležitejšie oblasti výskytu rodu Fritillaria, rastie tu 19 druhov, z toho 10 je endemických, rozšírené sú najmä v horskom pásme Zagros a Alborz. Mnohé druhy rastú na alpských a subalpínskych biotopoch, často tvoria lokálne populácie alebo rozsiahle kolónie na horských lúkach. Niektoré druhy rastú vo vysokých nadmorských výškach 2800 – 4000 metrov nad morom v Himalájach (Kiani et all).

U nás korunkovka strakatá rastie na vlhkých lúkach s bohatou pôdou. Vyžaduje glejové až pseudoglejové pôdy s vysokou vlhkosťou, občas zaplavované. Najčastejšie sa objavuje v rámci biotopov spoločenstiev Calthion palustris a Molinion caeruleae. Je adaptovaná na krátkodobé zaplavenie počas vegetácie – semienka plávajú (Jozef Martinský). Najznámejšie sú korunkovka strakatá – Fritillaria meleagris a korunkova cisárska – Fritillaria imperialis. Korunkovka strakatá je kriticky ohrozená, na Slovensku prežíva iba v niekoľkých lokalitách (stozok.sk). Je známa ako „korunka“ – symbol príchodu jari (Katarína Balleková, Miloslav Smatana). Hovorové názvy sa líšia: „korunka“, „kockavica“ či „hynčiak“, „kráľovská koruna“ či cesarska. U nás sa vyskytujú najmä na východe, známe sú lokality Pstruša či Raškovský luh, Senianske a pri Drahňove (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). Lokality v Podunajskej nížine a Podpoľaní boli chránené aj kvôli hojnej lokalite korunkovky strakatej (stozok.sk). V minulosti sa vyskytovala aj v okolí Zemplínskej Šíravy. V regióne Českej republiky už vyhynula v dôsledku odvodňovania (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). Hlavné ohrozenia predstavuje odvodňovanie lúk, meliorácie a zánik tradičného kosenia (Jozef Martinský).

Okrem prírodných populácií sa korunkovka cisárska pestuje ako okrasná rastlina v záhradách po celom Slovensku (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). Sú to vytrvalé rastliny, ktoré na vyháňajú dlhé stonky s previsnutými, zvončekovitými kvetmi pripomínajúcimi korunu (Miloš Balla). Majú vzpriamenú byľ, úzke čiarkovité alebo kopijovité , plodom je tobolka obsahujúca ploché semená (sav.sk). Kvety sú obojpohlavné. Je pravdepodobné, že v rámci tribusu Lilieae došlo k dvom prechodom cez Beringovu úžinu do Severnej Ameriky, po jednom v každom rode – Lilium a Fritillaria (inaturalist.org).

Korunkovky sa objavujú najmä v záhradníctvach, niektoré školy a inštitúcie ako napr. CHKO Latorica, ŠOP SR, Inštitút DAPHNE organizuje detské kreatívne dielne pod názvom „Korunkovka“ s tematickou keramikou či výtvarníckymi aktivitami (Miloš Balla). Pestovanie a korunkoviek je možné dodržiavaním nárokov: dostatok zimnej vlahy, piesočnato-hlinitá pôda, či polotieň (kew.org). Korunkovka cíti vysokú hladinu , moderní záhradkári ju využívajú aj ako medonosnú a dekoratívnu rastlinu v jarných výsadbách (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). Hlavnými opeľovačmi sú hmyz – včely, motýle (Kiani et all). Korunkovka kráľovská je jedovatá a jej najjedovatejšou časťou je cibuľa. Tá šíri zápach, ktorý vadí predovšetkým menším škodcom a to hlavne krtkom a hrabošom, takže sú skvelým nástrojom, ako ich vypudiť zo záhradky (cibuloviny.sk).

Kvety korunkoviek sú síce pre opeľovače dobre viditeľné, ale väčšinou nemajú výrazné vizuálne signály na prilákanie hmyzu. Odmeny pre opeľovače nektár a peľ sú zvyčajne ukryté vo vnútri previsnutého zvončekovitého kvetu. Vo vnútri kvetu sa nachádzajú farebne kontrastné oblasti nektárií, ktoré pomáhajú opeľovačom orientovať sa pri hľadaní potravy. Približne 54 % druhov má šachovnicový vzor okvetných lístkov (Katarzyna Roguz et all). Pestujú sa najmä tieto druhy: Fritillaria acmopetala, Fritillaria imperialis, Fritillaria meleagris, Fritillaria pallidiflora, Fritillaria persica, Fritillaria pyrenaica (inaturalist.org).

Cibule nemôžu byť zasadené príliš hlboko v zemi, je vhodné ich vysádzať šikmo. Ak tvorí iba listy a nekvitne, cibuľa sa nachádza príliš hlbkoko. Rýchlo zaschnuté kvety znamená nedostatok vody, málo výživnú pôdu (Adriana Francová). V tradičnej čínskej medicíne sa používa na liečenie respiračných chorôb (Imrich Rutšek). Korunkovky obsahujú množstvo sekundárnych metabolitov, najmä: steroidné alkaloidy, saponíny, flavonoidy, terpenoidy (Da-Cheng Hao et all).

Fritillaries – the genus Fritillaria are flowering plants belonging to the lily family (Liliaceae). The name is derived from the Latin word fritillus, meaning a dice box (Adriana Francová). The genus includes approximately 130–150 species that occur naturally mainly in Europe, Asia, and North America. These are perennial bulbous plants that are popular in horticulture because of their striking flowers (cibuloviny.sk). Iran is one of the most important centers of diversity of the genus Fritillaria. Nineteen species occur there, ten of which are endemic. They are distributed mainly in the Zagros and Alborz mountain ranges. Many species grow in alpine and subalpine habitats, often forming local populations or extensive colonies on mountain meadows. Some species grow at very high elevations, between 2800 and 4000 meters above sea level in the Himalayas (Kiani et al.). The best-known species are the snake’s head fritillary (Fritillaria meleagris) and the crown imperial (Fritillaria imperialis). Fritillaria meleagris is critically endangered and in Slovakia survives only in a few localities (stozok.sk). It is known locally as “korunka” and is considered a symbol of the arrival of spring (Katarína Balleková, Miloslav Smatana). Vernacular names vary and include “korunka,” “kockavica,” “hynčiak,” or “kráľovská koruna.”

In our region, the snake’s head fritillary (Fritillaria meleagris) grows in moist meadows with nutrient-rich soils. It requires gleyic to pseudogley soils with high moisture, which are occasionally flooded. It most commonly occurs within the habitats of plant communities Calthion palustris and Molinion caeruleae. The species is adapted to short-term flooding during the vegetation period – its seeds are able to float (Jozef Martinský). The best-known species are the snake’s head fritillary (Fritillaria meleagris) and the crown imperial (Fritillaria imperialis). The snake’s head fritillary is critically endangered, and in Slovakia it survives only in a few localities (stozok.sk). It is known as “korunka”, a symbol of the arrival of spring (Katarína Balleková, Miloslav Smatana). Vernacular names vary and include “korunka,” “kockavica,” “hynčiak,” “kráľovská koruna,” or “cisárska koruna.” In Slovakia it occurs mainly in the eastern part of the country; well-known sites include Pstruša, Raškovský luh, Senianske rybníky, and the meadows near Drahňov (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). Localities in the Danubian Lowland (Podunajská nížina) and the Podpoľanie region have also been protected partly because of abundant populations of the snake’s head fritillary (stozok.sk). In the past the species also occurred in the surroundings of Zemplínska Šírava. In parts of the Czech Republic, however, it has already become extinct as a consequence of drainage of wetlands (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). The main threats are drainage of meadows, land reclamation, and the disappearance of traditional mowing practices (Jozef Martinský).

Besides natural populations, crown imperial (Fritillaria imperialis) is widely cultivated as an ornamental plant in gardens throughout Slovakia (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). These are perennial plants that produce tall stems in spring bearing pendulous, bell-shaped flowers that resemble a crown (Miloš Balla). The plants have an upright stem, narrow linear or lanceolate leaves, and their fruit is a capsule containing flattened seeds (sav.sk). The flowers are bisexual. It is likely that within the tribe Lilieae two dispersal events across the Bering land bridge occurred into North America, one in each genus – Lilium and Fritillaria (inaturalist.org). Fritillaries are commonly found in horticultural trade. Some schools and institutions, for example the Latorica Protected Landscape Area (CHKO Latorica), the State Nature Conservancy of the Slovak Republic (ŠOP SR), and the DAPHNE Institute, organize children’s creative workshops called “Korunkovka,” involving themed ceramics and art activities (Miloš Balla).

Successful cultivation and propagation of fritillaries requires appropriate conditions: sufficient winter moisture, sandy-loam soil, and a sunny or partially shaded location (kew.org). The plants respond to high soil moisture levels, and modern gardeners often use them as nectar-producing and decorative plants in spring plantings (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). The main pollinators are insects, especially bees and butterflies (Kiani et al.). Crown imperial (Fritillaria imperialis) is poisonous, with the bulb being the most toxic part. The bulb emits a strong odor that repels certain small pests, especially moles and voles, making the plant useful in gardens as a natural deterrent (cibuloviny.sk). Although fritillary flowers are clearly visible to pollinators, they usually lack strong visual signals for attracting insects. The rewards for pollinators – nectar and pollen – are usually hidden inside the pendulous bell-shaped flower. Inside the flower there are contrasting nectar guide areas that help pollinators orient themselves while searching for food. Approximately 54 % of species have a checkered pattern on the tepals (Roguz et al.).

The most commonly cultivated species include Fritillaria acmopetala, Fritillaria imperialis, Fritillaria meleagris, Fritillaria pallidiflora, Fritillaria persica, and Fritillaria pyrenaica (inaturalist.org). The bulbs should not be planted too deeply in the soil; it is recommended to plant them slightly tilted. If the plant produces only leaves and does not flower, the bulb is probably planted too deep. Rapidly drying flowers indicate insufficient water or nutrient-poor soil (Adriana Francová). In traditional Chinese medicine, fritillaries are used to treat respiratory diseases (Imrich Rutšek). The plants contain numerous secondary metabolites, particularly steroidal alkaloids, saponins, flavonoids, and terpenoids (Da-Cheng Hao et al.).

Reportáže, Krajina, Slovensko, Príroda, Reportáže zo Slovenska, Dolné Považie, Oslavy, Považské reportáže, Biotopy, Fotografie, Les

Marhát

skala
Hits: 13633

Vrch je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké osídlenie – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez z Ponitria na . Sídliskové terasy sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské kmene (rotundajurko.sk). Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla keramika a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný sekeromlat a skýtske strelky. Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva kosáky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité náramky s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým Nitrianska Blatnica, Vozokany a Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej (mana2.sk). Iniciátorom bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápis „Bože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov vysoká rozhľadňa. Je z nej vidno na Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno hranice Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

Výstupy sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov TJ Bezovec . Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým . Celkom zaujímavým nápadom bol Marhátsky eurodukát v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú ohniská. Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto fotografií z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové knihy, ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé , z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. Hluk je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je inovať na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať kratšie, ľahšie, vhodné pre bicykle aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej Blatnice. Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Výtoky. Menej časté trasy sú z Modrovej horárne, zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na Jelenie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, Gonove lazy až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný ostrov až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie počasie, aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli ponorene do , vyššie vykúkalo , ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa registrácie, čaje, špekačky, slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj , som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Peak Marhát is the highest point of the Krahulčie vrchy, situated at an elevation of 748.2 meters above sea level. The summit hosted prehistoric settlements, including a hillfort from the late Bronze Age and early Iron Age. The Hallstatt hillfort was fortified with an embankment and stone structure, serving as a crucial guard point for the trade route across Považský Inovec from Ponitria to Považie. Terraced settlements have been preserved on the southeast slopes (idnes.cz). The name Marhát is derived from the names „Marharii, Mereheni,“ which referred to ancient Moravian tribes (rotundajurko.sk). As the trade route shifted over time, the significance of the hillfort as a guard post diminished. Ceramics and occasional findings of iron and bronze objects from the late Bronze Age and Iron Age have been discovered in the vicinity. Noteworthy artifacts include an Iron Age axe-hammer and Scythian arrows. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with pointed ends, two sickles with tongue-shaped handles, an axe with a socket, a chisel with a socket, two rod-shaped bracelets with geometrically incised decorations, and a spiral-like metal bracelet without ornamentation from the 8th century BCE were found near the hillfort. This discovery is associated with the Lusatian culture. From the La Tène period, a silver Boii coin with a winged horse from the mid-2nd century BCE, fragments of buckles, and arrows with a barbed hook and a buckle with a free heel have been unearthed. Approximately half of the settlements from the Hallstatt period in the vicinity are located around the Marhát hillfort (nitrianskablatnica.sk). In the 9th century, a hillfort refuge was established on Marhát (Marek).

Marhát forms a barrier primarily protecting the villages of Nitrianska Blatnica, Vozokany, and Lipovník. Due to geological conditions, the terrain is very rugged. The historical context, majesty, and proximity of Marhát likely inspired the tradition of New Year’s Eve hikes, which began around 1947. On October 28, 1947, the people of Blatnica erected a large iron cross on the summit as thanks to God for protection during World War II (mana2.sk). The initiative for the construction came from the then-priest of Blatnica, Ján Laktiš (mana2.sk). The cross bore the inscription „God, protect the tourists.“ Later, an observation tower was built on Marhát, offering a beautiful view of the surroundings. Since the fall of 2008, a new 17-meter-high observation tower has been in place. It provides a view of the castles Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš, and Oponice (Piešťanský týždeň). Supposedly, under ideal conditions, the borders of the Czech Republic, Hungary, and Austria can be seen from Marhát (rotundajurko.sk). A new cross has now been placed at the highest point.

Climbs are always organized on December 31. Since 1971, these climbs have been organized under the auspices of organized tourists. Today, the climbs are organized by the Slovak Tourist Club TJ Bezovec Piešťany. Participants receive a diploma, primarily appreciated by children. An interesting idea was the Marhát euro-ducat in 2008. A small refreshment awaits tourists at the summit – bacon, sausages, tea. Fireplaces are prepared. Many find it useful to replenish their strength, have some fun, or at least greet and wish each other a happy New Year. Some even sing together. Many only meet this way on New Year’s Eve. Every year, a group photo is taken under the banner. These and other similar photos are a nice memory. Some of these photos from the past are on the shelters under the observation tower. The Bezovec club also has a chronicle of such photos. Summit books, containing many interesting references, are also archived under the observation tower. They offer a diverse picture of who comes to Marhát and from where. The event officially ends at lunchtime. Nevertheless, many continue to visit Marhát later. In recent years, attendance has exceeded a thousand participants.

I dare say that the behavior of people coming here is changing. They are more considerate each year. Due to the lower capacity of Marhát, people tend to separate into smaller groups at the summit and just below. Many come in groups. Participants also respect the request to refrain from using pyrotechnics in the mountains. Noise is allowed only in the form of bursts of laughter and sect shots.

The landscape on Marhát is always different from the lower elevations where the climb usually begins. It undoubtedly possesses a charm for which many are willing to tread the hills. It happens that there is mud at the bottom and a snowy blanket on top. Occasionally, there are innovations on the trees. Sometimes, it blows strongly; other times, the landscape is bathed in sunlight. Marhát can be reached by various routes, each slightly different. Shorter, easier routes suitable for bicycles and cross-country skis can be chosen. Most likely, many will opt for the route from Nitrianska Blatnica. On this route, you pass through „Jurko,“ a Romanesque rotunda of St. George, the second oldest structure from Great Moravia in our region. Pilgrimages are regularly held here several times a year. A slightly different character is provided by the shortest route from Vozokany or Lipovník. The route from Výtoky is very common. Especially downhill from Marhát to Výtoky can be done on sleds very quickly. Less common routes are from Modrá horárna, Stara Lehotka, Bezovec, Havran, Zlatý vrch, and Tematín. Of course, you can drive by car to Jelenie jamy and go only from there.

I consider the most beautiful route to be from Modrá horárna and Stara Lehotka. Usually, however, I take the bus to Vozokany, climb to Marhát, and then continue back through Jelenie jamy, Gonove lazy, to Výtoky. I pass by Striebornica, through Moravany, where I sometimes stop for a meal. Then I cross the spa island to Piešťany. Upon arrival, I am pleasantly tired after the kilometers walked, and I feel that I have done something good for myself and others. In 2009, the weather was the most beautiful I had experienced during my climbs. In the lower altitudes, the forests were shrouded in fog, while higher up, the sun peeked out, shining on the solid snow cover beneath a blue sky with clouds. I hope I have inspired you with a way to celebrate the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Piešťany to Nitrianska Blatnica. Then my journey upwards began on my own :-). This year, a lot of people came to the “ summit.“ I arrived around 11 AM. I wandered through the beautiful, snowy landscape. Organizers had prepared a bonfire at the top, where people grilled, warmed up, registered, and received tea, sausages, and bacon. Gradually, since I was also cold, I set off back, but by a different route. I went to Jelenie jamy, to the crossroads, and from there, I descended to Gonove lazy. From there, I continued through Výtoky, Moravany, all the way to Piešťany.

Odkazy

Trasa – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

TOP

Všetky

, ,

Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Reportáže zo Slovenska, Piešťanské reportáže, Umenie, Považské reportáže, Fotografie

Tradičné umelecké remeslá v Piešťanoch

skala
Hits: 3569

V roku 2009 sa po prvý krát konalo v Piešťanoch podujatie „Tradičné umelecké „. V roku 2010 som sa ho aj aktívne zúčastnil. Konalo sa v termíne 21. až 23. mája. Podujatie sa v roku 2015 konalo tiež.

In 2009, the event „Traditional Art Crafts“ took place in for the first time. In 2010, I actively participated in it as well. It was held from May 21st to 23rd. The event also took place in 2015.

,

Akvaristika, Akvaristická technika

Filtrácia

skala
Hits: 25124

Filtrovanie je prakticky nevyhnutné. Zabezpečuje rovnomerné rozmiestnenie pozitívnych aj negatívnych zložiek v nádrži a filtráciu vody cez filtračné hmoty – zadržiavanie nečistôt, prípadne ich transformácia. Uvažovať o prosperujúcom akváriu bez filtra sa dá iba v nádržiach úzko zameraných na . Ako filtračná hmota sa používa najmä tzv. biomolitan – ide o látku blízku molitanu, ktoré však neobsahuje fenoly. Zväčša je vyrobený na báze polyuretánu. Filtrovať sa dá aj cez kompresor a malý obyčajný mechanický molitanový filter. Hlavne do elementiek a malých nádrží sa používajú filtre, ktoré sú často označované ako elementkové filtre. Ak je takýto filter veľmi zaškrtený ventilom, v akvaristickej praxi je zaužívaný názov prekvapkávací filter. Takýto filter, len minimálne ženie vodu, čo však pre čerstvo vyliahnutý poter, prípadne vyvíjajúce sa ikry úplne postačuje. Filtre sú buď vonkajšie alebo vnútorné. Rozdiel je v tom, že hlavná časť vonkajšieho filtra je umiestnená mimo akvária, čo nesie zo sebou množstvo výhod. Je však drahší ako vnútorný filter.

Pre sa používajú špeciálne filtre, podľa toho ako silné majú byť, či budú ponorné, či budú vodu tlačiť dohora, alebo dodola. Často sa najmä v prípade chovateľov, prípadne v obchodoch – akvaristikách stretnúť s riešením, kedy je na objemovo malé čerpadlo nasadený jednoducho molitan bez akéhokoľvek obalu. Treba si uvedomiť, že dôležitejšia úloha filtrácie sa deje vnútri molitanu – úloha mechanického filtrovania je druhoradá. Je samozrejme možná aj ich kombinácia, prípadne prispôsobenia vonkajšieho a vnútorného filtra. Za bežných okolností vnútorný filter funguje ako oxidovadlo. Na filtračných hmotách sa zachytávajú okrem iného všetky živiny, a perfektným požieračom železa – Fe je práve vnútorných filter. Tomuto zabraňuje použitie organických komplexov, ktoré sú schopné Fe viazať a takto poskytovať rastlinám – a to napr. rozkladom lístia (najlepšie starého), rozkladom dreva. Vnútorný filter treba čistiť nielen z estetického, ale najmä z fyziologického dôvodu. Ak by sme tak neučinili, rozkladné procesy by v ňom do takej miery spotrebúvali kyslík, že by to ohrozovalo existenciu rýb v akváriu. Ako často, to však už závisí od charakteru našej osádky, či vylučujú veľké množstvo exkrementov, ako tieto dokážu spracovať rastliny, koľko kŕmime, ale dá sa povedať, že radšej skôr ako neskoro.

Výkon filtra je vážna otázka pre akvaristu. Asi neexistuje nejaký všemocný recept, podľa ktorého by sme sa mohli riadiť. Filtre v ponukách špecializovaných obchodov majú obyčajne na sebe uvedený odporúčaný objem , pre ktorý sú určené. Pre osádku náročnú na objem filtra odporúčam si zaobstarať filter s prietokom viac ako dva krát prevyšujúcim objem nádrže, naopak pre akvárium s rastlinami odporúčam filter s prietokom menším ako objem nádrže. Pre bežné spoločenské akvárium bude zrejme optimum filter schopný prečerpať zhruba 1.5 násobok nádrže. Pre rastlinné nádrže pri dodržaní správneho kŕmenia odporúčam výkon nižší ako 0.5 násobok nádrže – pomaly tečúci filter. Pokiaľ sa rozhodnete pre vonkajší filter, musíte rátať s väčšou investíciou. Takéto riešenie je však všeobecne lepšie. Aj pre ryby, aj pre rastliny, aj pre jeho údržbu. Za určitých okolností sa dá uvažovať o jeho biologickej povahe, preto sa niekedy v tejto súvislosti môžeme stretnúť s pojmom biologický filter. Všetko závisí od riešenia a pohľadu na vec. Väčšia časť vonkajšieho filtra je pri jeho použití mimo nádrže, na to nemožno zabudnúť – je potrebný preň priestor. Chemickú a fyzikálnu filtráciu akýchkoľvek filtrov dokáže zabezpečiť rašelina, hnedé uhlie, drvený vápenec, mramor, jelšové šišky, aktívne uhlie, ióntomeniče, piesok obohatený o soľ, prípadne jedlú sóda, zeolit. Biologickú filtráciu zabezpečí napr. už spomínaný molitan, keramický materiál, láva, tuf, nejaký materiál s veľkým povrchom. Ja používam najradšej Powerheadové hlavice, alebo niečo podobné a biomolitan, ktorý si narežem sám. V niektorých nádržiach používam pomaly tečúci filter. Stáva sa občas, že do nádrže potrebujete dostať viac vzduchu. Odporúčam do časti na to určenej na vrchu filtra pripojiť hadičku tak, že na konci hadičky ju zaškrtíte podľa potreby. Vzduch totiž potom ide účelnejšie – silnejším tlakom a vháňajúci plyn je zložený z menších častí. Príliš silné vzduchovanie nie je vhodné.

Filtering the aquarium is practically essential. It ensures the even distribution of both positive and negative components in the tank water and the filtration of water through filter media—capturing impurities and possibly transforming them. Contemplating a thriving aquarium without a filter is only possible in tanks specifically focused on plants. The most commonly used filter media is called biomolitan, which is a material similar to foam but does not contain phenols. It is usually made based on polyurethane. Filtration can also be done through a compressor and a small, regular mechanical foam filter. Especially in small tanks and nano aquariums, filters often referred to as compact filters are commonly used. When such a filter is very restricted by a valve, it is commonly referred to as a drip filter in aquarium practice. This type of filter only minimally propels water, which, however, is sufficient for freshly hatched fry or developing eggs. Filters can be either external or internal. The difference is that the main part of an external filter is located outside the aquarium, which comes with many advantages. However, it is more expensive than an internal filter.

For ponds, special filters are used depending on how strong they should be, whether they will be submersible or push water upwards or downwards. Often, especially in the case of breeders or in stores specializing in aquariums, you can encounter a solution where a small pump is simply fitted with foam without any casing. It is essential to realize that the more important function of filtration occurs inside the foam—mechanical filtration is secondary. It is, of course, possible to combine them or adapt external and internal filters. Under normal circumstances, an internal filter acts as an oxidizer. Besides other substances, all nutrients are trapped on the filter media, and internal filters are excellent iron (Fe) consumers. The use of organic complexes that can bind iron, such as the decay of leaves (preferably old ones) or the decay of wood, prevents this. The internal filter needs to be cleaned not only for aesthetic but mainly physiological reasons. If we did not do so, decomposition processes in it would consume oxygen to such an extent that it would endanger the existence of fish in the aquarium. However, how often this needs to be done depends on the nature of our population, whether fish excrete a large amount of waste, how well plants can process them, how much we feed, but it can be said that sooner rather than later.

The filter’s performance is a serious matter for the aquarium enthusiast. There is probably no all-encompassing recipe to follow. Filters in the offerings of specialized stores usually have the recommended tank volume for which they are intended. For a population demanding in filter volume, I recommend getting a filter with a flow rate exceeding twice the tank volume. On the contrary, for a planted aquarium, I recommend a filter with a flow rate smaller than the tank volume. For a typical community aquarium, the optimum filter is probably capable of circulating about 1.5 times the tank volume. For planted tanks with proper feeding, I recommend a performance lower than 0.5 times the tank volume—a slow-flow filter. If you decide on an external filter, you must count on a higher investment. However, such a solution is generally better—for fish, for plants, for its maintenance. Under certain circumstances, its biological nature can be considered, so we may sometimes come across the term biological filter in this context. Everything depends on the solution and perspective. A significant part of the external filter is used outside the tank when it is used—space is required for it. Chemical and physical filtration of any filters can be provided by peat, brown coal, crushed limestone, marble, spruce cones, activated charcoal, ion exchangers, salt-enriched sand, or baking soda. Biological filtration can be provided by materials such as the aforementioned foam, ceramic material, lava, tuff, or a material with a large surface area. I prefer to use Powerhead heads or something similar and biomolitan, which I cut myself. In some tanks, I use a slow-flow filter. It happens occasionally that you need to get more air into the tank. I recommend connecting a hose to the part designated for it on the top of the filter and regulating it as needed at the end of the hose. The air then flows more efficiently—under higher pressure, and the introduced gas is composed of smaller particles. Excessive aeration is not suitable.

Das Filtern des Aquariums ist praktisch unerlässlich. Es gewährleistet eine gleichmäßige Verteilung sowohl positiver als auch negativer Bestandteile im Tankwasser und die Filtration des Wassers durch Filtermedien – Aufnahme von Verunreinigungen und möglicherweise deren Umwandlung. Über ein blühendes Aquarium ohne Filter nachzudenken, ist nur in Becken möglich, die speziell auf Pflanzen ausgerichtet sind. Als Filtermedium wird hauptsächlich sogenanntes Biomolitan verwendet, ein Material ähnlich Schaumstoff, das jedoch keine Phenole enthält. Es wird in der Regel auf Polyurethanbasis hergestellt. Die Filtration kann auch durch einen Kompressor und einen kleinen, herkömmlichen mechanischen Schaumstofffilter erfolgen. Insbesondere in kleinen Tanks und Nano-Aquarien werden oft Filter verwendet, die oft als Kompaktfilter bezeichnet werden. Wenn ein solcher Filter durch ein Ventil sehr eingeschränkt ist, wird er in der Aquaristik oft als Tropffilter bezeichnet. Diese Art von Filter treibt das Wasser nur minimal an, was jedoch für frisch geschlüpfte Fische oder sich entwickelnde Eier ausreicht. Filter können entweder extern oder intern sein. Der Unterschied besteht darin, dass der Hauptteil eines externen Filters außerhalb des Aquariums platziert ist, was viele Vorteile mit sich bringt. Es ist jedoch teurer als ein interner Filter.

Für Teiche werden spezielle Filter verwendet, je nachdem, wie stark sie sein sollen, ob sie eingetaucht werden oder das Wasser nach oben oder unten drücken. Oft trifft man, insbesondere bei Züchtern oder in auf Aquarien spezialisierten Geschäften, auf eine Lösung, bei der einfach eine kleine Pumpe mit Schaumstoff ohne Gehäuse ausgestattet ist. Es ist wichtig zu erkennen, dass die wichtigere Funktion der Filtration im Inneren des Schaumstoffs erfolgt – mechanische Filtration ist sekundär. Es ist natürlich möglich, beides zu kombinieren oder externe und interne Filter anzupassen. Unter normalen Umständen wirkt ein interner Filter als Oxidationsmittel. Neben anderen Substanzen werden auf den Filtermedien alle Nährstoffe abgefangen, und interne Filter sind ausgezeichnete Verbraucher von Eisen (Fe). Dies wird durch die Verwendung von organischen Komplexen verhindert, die in der Lage sind, Eisen zu binden, z. B. durch den Abbau von Blättern (am besten von alten) oder den Abbau von Holz. Der interne Filter muss nicht nur aus ästhetischen, sondern vor allem aus physiologischen Gründen gereinigt werden. Wenn wir dies nicht tun würden, würden die Zersetzungsprozesse darin Sauerstoff in einem Maße verbrauchen, das die Existenz von Fischen im Aquarium gefährden würde. Wie oft dies getan werden muss, hängt jedoch von der Art unserer Bevölkerung ab, ob Fische eine große Menge Abfall ausscheiden, wie gut Pflanzen sie verarbeiten können, wie viel wir füttern, aber man kann sagen, eher früher als später.

Die Leistung des Filters ist eine ernsthafte Angelegenheit für den Aquarium-Enthusiasten. Es gibt wahrscheinlich kein allumfassendes Rezept, dem wir folgen können. Filter in den Angeboten spezialisierter Geschäfte haben in der Regel das empfohlene Tankvolumen, für das sie gedacht sind, aufgedruckt. Für eine in der Filterleistung anspruchsvolle Besatzung empfehle ich einen Filter mit einer Durchflussrate von mehr als dem Zweifachen des Tankvolumens. Im Gegenteil, für ein bepflanztes Aquarium empfehle ich einen Filter mit einer Durchflussrate kleiner als dem Tankvolumen. Für ein typisches Gemeinschaftsaquarium ist der optimale Filter wahrscheinlich in der Lage, etwa 1,5-mal das Tankvolumen zu zirkulieren. Für bepflanzte Tanks mit richtiger Fütterung empfehle ich eine Leistung von weniger als 0,5-mal das Tankvolumen – ein langsam fließender Filter. Wenn Sie sich für einen externen Filter entscheiden, müssen Sie mit einer höheren Investition rechnen. Eine solche Lösung ist jedoch im Allgemeinen besser – für Fische, für Pflanzen, für seine Wartung. Unter bestimmten Umständen kann auch seine biologische Natur in Betracht gezogen werden, daher können wir manchmal auf den Begriff biologischer Filter in diesem Zusammenhang stoßen. Alles hängt von der Lösung und Perspektive ab. Ein erheblicher Teil des externen Filters wird verwendet, wenn er verwendet wird – Platz ist dafür erforderlich. Chemische und physikalische Filtration aller Filter können durch Torf, Braunkohle, zerkleinerten Kalkstein, Marmor, Fichtenzapfen, Aktivkohle, Ionenaustauscher, salzangereichertem Sand oder Backpulver erfolgen. Die biologische Filtration kann durch Materialien wie den bereits erwähnten Schaumstoff, keramisches Material, Lava, Tuff oder ein Material mit großer Oberfläche erfolgen. Ich bevorzuge die Verwendung von Powerhead-Köpfen oder etwas Ähnlichem und Biomolitan, das ich selbst zuschneide. In einigen Tanks verwende ich einen langsam fließenden Filter. Es kommt gelegentlich vor, dass Sie mehr Luft in den Tank bringen müssen. Ich empfehle, einen Schlauch mit dem dafür vorgesehenen Teil oben am Filter zu verbinden und ihn am Ende des Schlauchs bei Bedarf zu regulieren. Die Luft strömt dann effizienter – unter höherem Druck, und das eingebrachte Gas besteht aus kleineren Partikeln. Übermäßige Belüftung ist nicht geeignet.

 

Hontianske reportáže, Reportáže, Ľudia, Reportáže zo Slovenska, Oslavy, Fotografie, Vystúpenia

Salamandrové slávnosti v Banskej Štiavnici

skala
Hits: 5068

V Banskej Štiavnici sa každoročne konajú oslavy mesta – tzv. Salamandrové dni. V roku 2009 som bol prítomný počas posledného dňa takéhoto . Bol som svedkom okrem iného divadla pre , čohosi ako jarmoku a viacerých vystúpení hudobníkov. Na fotografiách je ľudová z maďarského Sopronu, s ktorým ma mesto dlhoročnú spoluprácu. Potešili ma svojou veselosťou. Na jarmoku bola aj časť, kde sa prezentovala Sopron. Neskôr ma  upútala česká skupina Terne Čhave.

Salamander bol pôvodne slávnostný sprievod poslucháčov banskoštiavnickej akadémie. Konal sa vždy po zotmení, vo svetle baníckych kahanov a fakieľ. Po roku 1919, kedy sa odsťahovala Vysoká škola banícka a lesnícka do Šopronu, bohatý spoločenský život prestal. K obnoveniu došlo po roku 1935. Po 2. svetovej vojne sa tradícia salamandrových sprievodov obnovila 10.9.1949. Do roku 1993 sa však uskutočnil iba 8 krát. Od roku 1993 sa koná každoročne v druhý septembrový týždeň. Názov je odvodený pod pohybu salamandry škvrnitej. Napodobňujúc jej prechádza sprievod z jednej strany na druhú, čo pri osvetľovaní dobovými svietidlami vytvára pôsobivé . V sprievode sa pohybuje 580 postáv, ktoré znázorňujú hlavne prácu a život obyvateľov mesta. Sprievod sa pohybuje pomaly a dôstojne, vlní sa z jednej strany ulice na druhú (banskastiavnica.sk).

In Banská Štiavnica, the annual celebration of the city, known as Salamander Days, takes place. In 2009, I was present during the last day of this event. I witnessed various activities, including a children’s theater, a fair-like event, and several musical performances. The photos feature folk music from the Hungarian town of Sopron, with which Banská Štiavnica has a longstanding partnership. They delighted me with their cheerfulness. There was also a part of the fair where Sopron was presented. Later, the Czech group Terne Čhave caught my attention.

Originally, the Salamander was a festive procession of students from the Banská Štiavnica Academy. It always took place after dusk, illuminated by miner’s lamps and torches. After 1919, when the Mining and Forestry University moved to Sopron, the rich social life ceased. It was revived after 1935. After World War II, the tradition of Salamander processions was restored on September 10, 1949. However, until 1993, it only occurred eight times. Since 1993, it has been held annually in the second week of September. The name is derived from the movement of the spotted salamander. Mimicking its movement, the procession crosses the street, creating a captivating theater with period lighting. The parade includes 580 figures, mainly depicting the work and life of the city’s inhabitants. The procession moves slowly and gracefully, undulating from one side of the street to the other (banskastiavnica.sk).