Akvaristika, Technika, Údržba

Údržba akvária

Hits: 34625

Keď sme si zaobstarali akvárium, je treba sa oňho starať. Nie je to komplet, ktorý sa raz pripraví a potom existuje sám. Každé akvárium potrebuje od človeka určité vstupy – energiu, ktorú je nutné vynaložiť na zachovanie života v ňom. Niektoré zásahy sú nutné z hľadiska funkcie, niektoré sú viac-menej estetické. Medzi vybavenie na údržbu by som zaradil: sieťky, hadice, hadičky, drôtenku, odkaľovací zvon, vedrá, nožnice. Vodu je treba z času načas vymeniť. Akvárium totiž nedokáže zabezpečiť celý kolobeh látok, niektoré musia byť z neho odoberané, iné pridávané. Nie je tomu ako v prírode, kde je vo vodných tokoch, jazerách a moriach neustály prietok, ktorý prináša nové živiny, a spracované odnáša. Existujú síce aj prietokové komplexy, ale nie sú bežné a nedosahujú samozrejme prirodzené rozmery. V takom prípade môžeme hovoriť o eliminácii pravidelných výmen vody. Dá sa to nazvať kontinuálnou výmenou vody. Vráťme sa však do bežného stavu. Ako často treba vymieňať a aké množstvo závisí od veľmi veľa faktorov. Ak mám na mysli bežné akvárium radové akvaristu, bežná výmena by nemala presiahnuť tretinu objemu nádrže. Voda sa vymieňa za vodu čistú, prípadne upravenú – napr. osmózou. V prípade ak vám voda pení, voda je špinavá alebo organicky silne znečistená. Čistá voda nepení. Penenie sa môže až pri filtrácii.

Farba vody v akváriu by mala byť hnedožltá až zelená. Aj číra priezračná čistá voda je niekedy znakom vysokého obsahu škodlivých dusitanov. Sklo sa vplyvom osvetlenia a denného svetla zariasi. Je možné, že vám ho prísavníky, slimáky „čistia“, napriek tomu je sklá nutné očistiť. Napr. drsnejšou hubkou na riad, bankomatovou kartou alebo mäkkou drôtenkou. Vždy dajme dozor nato, aby sa nám do týchto nástrojov nedostal substrát z dna. Pretože aj malé zrnko štrku dokáže účinne doškrabať sklo. Magnetickú škrabka a žiletka majú nevýhodou v tom, že sklo ľahko doškriabu. Vodný kameň sa ľahko odstráni mäkká drôtenka. Ak chceme a môžeme použiť chémiu, tak sa hodí kyselina fosforečná prípadne ocot. Silnejšie kyseliny sú príliš silné pre naše ruky. Napr. pomocou handričky. Aj vtedy pomôže abrazívna drôtenka. Krycie sklo sa rovnako ľahko čistí drôtenkou. Čelné sklo spredu odporúčam čistiť čistou vodou dvoma handrami – jednou na mokré a druhovu na suché čistenie – leštenie.

Vnútorné filtre je potrebné čistiť pomerne často. Ako často, závisí od mnohých faktorov. Každý akvarista sa musí naučiť odhadnúť správny čas, ale dá sa povedať, že priemerná doba by v normálnom spoločenskom akváriu, ktoré nie je prerybnené mohla, činiť 1 týždeň. V prípade, že filter nasal do seba toľko častíc, že je doslova nasatý na trubku v ňom, je ho treba ihneď vyčistiť. Pozor, pretože filter dokážu upchať aj vežovky malajské. Raz za čas je nutné vyčistiť aj lopatky čerpadla, celé zariadenie filtra premyť pod vodou, vykefovať, vyrajbať jednotlivé časti. Filtračný molitan vnútorného filtra je lepšie neumývať pod tečúcou vodou vodovodnej siete, ale vo vode, ktorú predtým zlejem z nádrže. Vodovodná voda by mohla ublížiť baktériám, ktoré sú v molitane. Pokiaľ umyjeme filtračnú náplň vodou z akvária, prípadne vodou neobsahujúcou nežiaduce plyny, zachováme filter funkčný. V inom prípade sa baktérie v ňom zdecimujú. Pokiaľ dávate do akvária nový molitan, trochu ho zašpiňte pomocou inej vložky z už zabehaného filtra, alebo ho aspoň napustite vodou zo staršieho akvária. V prípade vonkajšieho filtra stačí filtračný molitan menej často. Na začiatku častejšie, neskôr občas. Rovnako aj filtračnú vatu a ostatné časti filtra. Vonkajší filter je výhodný z hľadiska údržby, po jeho zakúpení je nutné sa oň viac starať, ale nie sú ojedinelé prípady, kedy akvarista čistil molitan po roku a všetko bolo v poriadku. Optimálna veľkosť všetkých filtrov a ich zložiek závisí od záťaže nádrže, jej veľkosti. O ohrievač sa netreba osobitne starať, akurát by som ho raz začas očistil od rias, napr. mäkkou drôtenkou.

V prípade, že vodu vymieňame, odkaľujeme, je vhodnejšie ohrievač odpojiť elektrickú sieť, najmä ak vymieňame väčšie množstvo. V takom prípade sa môže stať, že časť ohrievača (najmä so silnejším príkonom) je silne rozpálená a po doplnení obyčajne studenšej vody môže prasknúť. To či je odkaľovanie nutné je individuálne. Záleží od množstva rýb, ich charakteru, filtrácie, vzduchovania a spotreby rastlín. Ak sa vám detritrozkladajúce sa exkrementy rýb a nespotrebovaného krmiva rozmáha, pristúpte k odkaľovaniu. Sú na to určené zvony, ktoré sú na zakončené širším hrdlom, ktoré vedie to užšej časti, na ktorú, alebo do ktorej sa vkladá hadica. Prípadne môžete odkaliť akvárium aj samotnou hadicou, ale obyčajne je to dosť nepraktické, pretože hrubšou hadicou vtiahnete aj štrk a piesok, a menšou hadicou zase operácia trvá neúmerne dlho. Samotný detrit je samozrejme do určitej miery žiaduci, za predpokladu, že pestujeme rastliny. Pretože rastliny detrit spotrebúvajú a menia ho na rastlinnú hmotu – je to vlastne ich potrava. Ak máme v nádrži čierne stmavnuté plocha dna, je už detrit v deficite kyslíka a dávno sme ho mali odkaliť. Ak vám dobre rastú vodné rastliny, je nutné ich z času na čas preriediť. Prípadne očistiť od rias – mechanicky, presadiť, inak zoradiť. Rastliny sa zastrihávajú. Ak napr. chceme vytvoriť koberec z vodných rastlín, je dobré na začiatku strihať viac. Hnilé, zažltnuté listy je treba z akvária odstraňovať. Menšie rastliny je dobré sadiť pinzetami. Pri zastrihávaní odporúčam ostré nožničky. Pri koreňoch odstrihnite radšej viac, staré korene aj tak najskôr zhnijú a samotný tento proces hnitia nie je žiaduci.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika

Čo obnáša akvaristika

Hits: 6884

Čo všetko znamená akvaristika? Pokúsim sa krátko o tom napísať. Skúsenejší si určite dobre pamätáme aké to bolo, keď sme sa kedysi dávno rozhodli chovať doma svoje prvé rybičky. Pohnútky, ktoré nás k tomu viedli boli často emotívne, čo bolo v každom prípade vhodné, lenže išlo o živé tvory, preto by sa nám vtedy nejaký rozum hodil. Skúsenejších akvaristov možno zaujme môj pohľad, ktorý má snahu byť objektívny, inšpirujúci a zrozumiteľný. Fotografie použité v tomto článku ilustrujú výsledky snaženia mnohých akvaristov a sú zároveň aj názorným príkladom rôzneho účelu nádrží – od funkčného až po estetické.

Tak, poďme na to ! :-)). Predstavme si situáciu: chcem akvárium, Čo ďalej? . Nezáleží na veku, vždy je fajn, ak poznáme problematiku, čiže ak nás napadne mať doma kúsok prírody, je dôležité sa touto myšlienkou vážne zaoberať. Treba si uvedomiť, že to nie je hračka, alebo vec, ktorá sa použije a môže sa zahodiť – ryby, vodné rastliny, krevety, slimáky, napokon aj mikroorganizmy v akváriu sú živé tvory, ktoré je nutné si vážiť a chrániť ich. Pekné farebné rybičky sa páčia asi každému a nevidím na tom nič zlé tento vzťah rozvíjať. Mladý akvarista by mal rozvíjať svoj obdiv voči rybám, vodným rastlinám, prípadne voči akváriu ako celku aj v jeho jednotlivostiach. To znamená, že treba chodiť do rôznych akvaristických obchodov, prípadne tí šťastnejší môžu zájsť ku chovateľovi. Neodporúčam sa príliš spoliehať na Internet. Nabádam k tomu, aby sa náš obdiv neorientoval len na „nejakú červenú“, alebo „modrú rybičku“, ale aby prípadný adept získal aspoň trochu prehľad. Návšteva zoologickej alebo botanickej záhrady je vhodná, pokojne aj takej, kde vôbec akvária nie sú – myslím si, že ak človek prejavuje cit voči rybám, určite sa prejaví aj voči iným zvieratám. Odporúčam napr. ZOO Lešná, Tropikárium Budapešť, ZOO Budapešť, Arborétum Tesárske Mlyňany. V prípade, že záujem zotrvá, prípadne sa prehĺbi a potenciálny akvarista bude nástojiť na akváriu aj vo svojej domácnosti, poobzeral by som sa po informáciách. Siahol by som v prvom rade po klasickej akvaristickej literatúre, v každom prípade aj po nejakej staršej. Nepokladám za vhodné poslúchnuť trendy modernej akvaristiky, prípadne obchodný záujem predajcu akvaristickej techniky a nakúpiť výkonné a “zázračné“ technické a iné pomôcky. Pýtate sa prečo? Technika je pokročilá a výkonná, ale zvádza k tomu, aby sa človek nezaoberal tým, ako funguje. Okrem toho, prípadné prvotné neúspechy pri drahej technike vedia pôsobiť deprimujúco. Mnohé pomôcky sú skôr „bežcami na dlhé trate“ – napr. vonkajší filter je výborná vec, ale poriadne funguje po pomerne dlhej dobe. Niektoré iné pomôcky majú mať naopak opačný účinok – majú za úlohu veľmi rýchlo dostať akvárium do dobrého stavu – nie som vôbec zástancom týchto super vodičiek a super urýchľovačov. Prirovnal by som to napr. k postupu v práci – veľa najmä mladých ľudí chce byť čo najrýchlejšie manažérmi, ale nič poriadne nevedia urobiť. Aj v akvaristike je lepšie začínať od začiatku, všetko si trpezlivo prežiť, porozumieť a potom neskôr pokojne prejsť ku drahšej výkonnej technike.

Rád by som pripomenul, že dobrá kniha sa nemusí nutne nachádzať v kníhkupectve, ani v akvaristickom obchode. A nemusí sa hneď kupovať – knihy sa dajú požičať v knižniciach – a trúfam si povedať, že výber tam bude väčší a asi aj kvalitnejší. Osobne by som odporúčal nájsť nejakú knihu od Stanislava Franka, Rufolfa Zukala, Zdeňka Drahotušského, či Jindřicha Nováka. Dnešné knihy plné krásnych fotiek by som skôr odporučil pre prvú fázu, ktorú som vyššie spomenul – pre fázu obdivovania. V každom prípade by som však s informáciami nakladal opatrne. Ak nemáte skúsenosti, je ťažké posúdiť, či je zdroj informácií vhodný. Čo sa týka Internetu, tak je to médium veľmi široké, ale zväčša veľmi neseriózne. Poskytuje neskutočné množstvo informácií, aj množstvo kvalitných, a inde sa nevyskytujúcich, ale treba oddeliť zrno od pliev, nuž a s tým má istotne začiatočník problém. Týmto chcem upozorniť, že netreba veriť každému zdroju, je vhodné si vždy informácie preveriť. Dovolil by som si odporučiť jeden zdroj, o ktorom som presvedčený, že je skvelý, pravda je orientovaný skôr pre pokročilého záujemcu a je v angličtine – www.fishbase.com V prípade, že sa podozvedáte, čo budete potrebovať, tak môžete pristúpiť ku realizácii svojho plánu. Bude treba nutne riešiť:

Každopádne vám pomôžu informácie na týchto stránkach. Možno to celé znie zložito, ale dá sa to celkom ľahko zvládnuť. Netreba si z toho robiť ťažkú hlavu, skôr je vhodné mať vôľu a chuť, vaše pekné akvárium, a zdravé ryby sa vám potom za to určite poďakujú. Presne tak, ako je vidieť na použitých fotografiách. Želám veľa úspechov vo vašich akvaristických chodníčkoch.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Filtrácia

Hits: 24053

Filtrovanie akvária je prakticky nevyhnutné. Zabezpečuje rovnomerné rozmiestnenie pozitívnych aj negatívnych zložiek vody v nádrži a filtráciu vody cez filtračné hmoty – zadržiavanie nečistôt, prípadne ich transformácia. Uvažovať o prosperujúcom akváriu bez filtra sa dá iba v nádržiach úzko zameraných na rastliny. Ako filtračná hmota sa používa najmä tzv. biomolitan – ide o látku blízku molitanu, ktoré však neobsahuje fenoly. Zväčša je vyrobený na báze polyuretánu. Filtrovať sa dá aj cez kompresor a malý obyčajný mechanický molitanový filter. Hlavne do elementiek a malých nádrží sa používajú filtre, ktoré sú často označované ako elementkové filtre. Ak je takýto filter veľmi zaškrtený ventilom, v akvaristickej praxi je zaužívaný názov prekvapkávací filter. Takýto filter, len minimálne ženie vodu, čo však pre čerstvo vyliahnutý poter, prípadne vyvíjajúce sa ikry úplne postačuje. Filtre sú buď vonkajšie alebo vnútorné. Rozdiel je v tom, že hlavná časť vonkajšieho filtra je umiestnená mimo akvária, čo nesie zo sebou množstvo výhod. Je však drahší ako vnútorný filter.

Pre jazierka sa používajú špeciálne filtre, podľa toho ako silné majú byť, či budú ponorné, či budú vodu tlačiť dohora, alebo dodola. Často sa najmä v prípade chovateľov, prípadne v obchodoch – akvaristikách stretnúť s riešením, kedy je na objemovo malé čerpadlo nasadený jednoducho molitan bez akéhokoľvek obalu. Treba si uvedomiť, že dôležitejšia úloha filtrácie sa deje vnútri molitanu – úloha mechanického filtrovania je druhoradá. Je samozrejme možná aj ich kombinácia, prípadne prispôsobenia vonkajšieho a vnútorného filtra. Za bežných okolností vnútorný filter funguje ako oxidovadlo. Na filtračných hmotách sa zachytávajú okrem iného všetky živiny, a perfektným požieračom železa – Fe je práve vnútorných filter. Tomuto zabraňuje použitie organických komplexov, ktoré sú schopné Fe viazať a takto poskytovať rastlinám – a to napr. rozkladom lístia (najlepšie starého), rozkladom dreva. Vnútorný filter treba čistiť nielen z estetického, ale najmä z fyziologického dôvodu. Ak by sme tak neučinili, rozkladné procesy by v ňom do takej miery spotrebúvali kyslík, že by to ohrozovalo existenciu rýb v akváriu. Ako často, to však už závisí od charakteru našej osádky, či ryby vylučujú veľké množstvo exkrementov, ako tieto dokážu spracovať rastliny, koľko kŕmime, ale dá sa povedať, že radšej skôr ako neskoro.

Výkon filtra je vážna otázka pre akvaristu. Asi neexistuje nejaký všemocný recept, podľa ktorého by sme sa mohli riadiť. Filtre v ponukách špecializovaných obchodov majú obyčajne na sebe uvedený odporúčaný objem nádrže, pre ktorý sú určené. Pre osádku náročnú na objem filtra odporúčam si zaobstarať filter s prietokom viac ako dva krát prevyšujúcim objem nádrže, naopak pre akvárium s rastlinami odporúčam filter s prietokom menším ako objem nádrže. Pre bežné spoločenské akvárium bude zrejme optimum filter schopný prečerpať zhruba 1.5 násobok nádrže. Pre rastlinné nádrže pri dodržaní správneho kŕmenia odporúčam výkon nižší ako 0.5 násobok nádrže – pomaly tečúci filter. Pokiaľ sa rozhodnete pre vonkajší filter, musíte rátať s väčšou investíciou. Takéto riešenie je však všeobecne lepšie. Aj pre ryby, aj pre rastliny, aj pre jeho údržbu. Za určitých okolností sa dá uvažovať o jeho biologickej povahe, preto sa niekedy v tejto súvislosti môžeme stretnúť s pojmom biologický filter. Všetko závisí od riešenia a pohľadu na vec. Väčšia časť vonkajšieho filtra je pri jeho použití mimo nádrže, na to nemožno zabudnúť – je potrebný preň priestor. Chemickú a fyzikálnu filtráciu akýchkoľvek filtrov dokáže zabezpečiť rašelina, hnedé uhlie, drvený vápenec, mramor, jelšové šišky, aktívne uhlie, ióntomeniče, piesok obohatený o soľ, prípadne jedlú sóda, zeolit. Biologickú filtráciu zabezpečí napr. už spomínaný molitan, keramický materiál, láva, tuf, nejaký materiál s veľkým povrchom. Ja používam najradšej Powerheadové hlavice, alebo niečo podobné a biomolitan, ktorý si narežem sám. V niektorých nádržiach používam pomaly tečúci filter. Stáva sa občas, že do nádrže potrebujete dostať viac vzduchu. Odporúčam do časti na to určenej na vrchu filtra pripojiť hadičku tak, že na konci hadičky ju zaškrtíte podľa potreby. Vzduch totiž potom ide účelnejšie – silnejším tlakom a vháňajúci plyn je zložený z menších častí. Príliš silné vzduchovanie nie je vhodné.

Use Facebook to Comment on this Post