Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Chemické procesy v akváriu

skala
Hits: 20744

Ché­mie sa netre­ba báť, má svo­je pev­né záko­ni­tos­ti, ale bez jej aspoň malých vedo­mos­tí sa dá len veľ­mi ťaž­ko zaobísť pri úspeš­nom cho­ve, ale­bo pes­to­va­ní rast­lín. Bio­lo­gic­ké pro­ce­sy úzko súvi­sia aj s fyzi­kál­ny­mi zákon­mi. V prí­ro­de sa len veľ­mi málo látok v kva­pal­nom ale­bo plyn­nom sta­ve nachá­dza v stá­lom, neut­rál­nom sta­ve. Drvi­vá väč­ši­na látok je diso­ci­ova­ná na ióny. Schop­nosť via­zať sa na lát­ky, prv­ky je špe­ci­fic­ká, závi­sí od množ­stva che­mic­kých, ale aj fyzi­kál­nych fak­to­rov. Aj samot­ná voda sa vyzna­ču­je ioni­zá­ci­ou – veď kaž­dý z nás vie, že je vodi­čom elek­tric­ké­ho prú­du. O pH počul asi kaž­dý akva­ris­ta. Čo popi­su­je pH? Roz­diel­nu kon­cen­trá­ciu che­mic­ky čis­tých zlo­žiek vody – jed­not­li­vých “zlo­žiek” tvo­ria­cich vodu. Voda posky­tu­je mož­nos­ti pre množ­stvo che­mic­kých reak­cií. Pre tie­to reak­cie je mož­né opí­sať rov­no­váž­ne kon­štan­ty. Nie je to nič nenor­mál­ne, nič ťaž­ko pocho­pi­teľ­né. Keď pou­ži­jem ana­ló­giu, je to pres­ne ako medzi ľuď­mi, aj tam exis­tu­je medzi nami urči­tá rov­no­vá­ha, urči­té napä­tie (tlak), kto­ré sa raz pri­klo­ní na jed­nu stra­nu, ino­ke­dy na opač­nú. A k pod­mien­kam, kto­ré urču­jú ten­to stav rov­na­ko pat­rí aj taká malič­kosť, ako “odkiaľ fúka vie­tor”. Spo­meň­me si na osmó­zu, ale aj na to, čo sa sta­ne, keď uvoľ­ní­me ven­til na pneuma­ti­ke – časom sa vyrov­ná tlak. Che­mic­ká väz­ba je kreh­ká vec, podob­ne ako vzťa­hy medzi ľuď­mi. Aj medzi nami exis­tu­jú kata­ly­zá­to­ry, enzý­my podob­ne ako sa popi­su­jú v ché­mii a bio­ló­gii, kto­ré dovo­ľu­jú usku­toč­niť neja­ký pro­ces, neja­kú reak­ciu. Samoz­rej­me aj spo­ma­ľo­va­če – inhi­bí­to­ry.

Prí­ro­da má jed­not­ný základ, Aris­to­te­les ju chá­pe ako vznik, pod­sta­tu a vývoj vecí, a ja to vidím rov­na­ko. Ak sa k tomu posta­ví­me spo­loč­ne, máme väč­šiu šan­cu poro­zu­mieť aj akva­ris­ti­ke. Pocho­pe­nie súvis­los­tí rôz­nych ved­ných odbo­rov popi­su­je ter­mín kon­zi­lien­cia. Základ­ným sta­veb­ným prv­kov živých sústav je uhlík. Uhlík pat­rí spo­lu s vodí­kom, kys­lí­kom, dusí­kom, fos­fo­rom, sírou ku bio­gén­nym prv­kom. Ché­mia uhlí­ka tvo­rí samos­tat­ne sto­ja­cu dis­cip­lí­nu – orga­nic­kú ché­miu (neza­obe­rá sa len oxid­mi uhlí­ka). Uhlík tvo­rí naj­väč­šiu časť suši­ny rýb, rast­lín, aj mik­ro­or­ga­niz­mov. Asi kaž­dý z vás sa v živo­te stre­tol s poj­mom foto­syn­té­za. Aj táto reak­cia, kto­rá aj nám, ľuďom dovo­ľu­je exis­to­vať, sa točí oko­lo uhlí­ka. V akvá­riu sa uhlík vysky­tu­je naj­mä vo for­me oxi­du uhli­či­té­ho, uhli­či­ta­nov, hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov a kyse­li­ny uhli­či­tej. V akom pome­re závi­sí naj­mä od pH. Uhlík sa nachá­dza aj vo for­me biel­ko­vín v potra­ve, v dre­ve kde postup­ným roz­kla­dom dochá­dza ku štie­pe­niu biel­ko­vín na ami­no­ky­se­li­ny a násled­ne ku nit­ri­fi­ká­cii a denit­ri­fi­ká­cii, čo posú­va pH sme­rom dole – pro­stre­die sa okys­ľu­je. V denit­ri­fi­ká­cii a nit­ri­fi­ká­cii hrá naj­dô­le­ži­tej­šiu úlo­hu dusík. V akvá­riu dochá­dza najprv ku nit­ri­fi­ká­cii. Najprv oxi­du­je amo­niak na dusi­ta­ny a dusič­na­ny pôso­be­ním nit­ri­fi­kač­ných bak­té­rií Nit­ro­so­mo­nas. Ako nám už naho­vá­ra pred­chá­dza­jú­ca veta, ten­to pro­ces je aerób­ny (za prí­stu­pu vzdu­chu). V ana­e­rób­nych pod­mien­kach dochá­dza k opač­né­mu pro­ce­su (redukč­né­mu) – ku denit­ri­fi­ká­cii. Dochá­dza ku reduk­cii zlú­če­nín dusí­ka na oxi­dy dusí­ka – N2O, NO, prí­pad­ne na až N2 pri pH vyš­šom ako 6 pôso­be­ním bak­té­rií Nit­ro­bac­ter. Keď­že ide o ply­ny, denit­ri­fi­ká­cia doká­že odstrá­niť z vody (akvá­ria) zlú­če­ni­ny dusí­ka. Tie­to pro­ce­sy sú pre akva­ris­ti­ku veľ­mi dôle­ži­té a v zása­de pozi­tív­ne naklo­ne­né. Toxi­ci­ta pro­duk­tov látok cyk­lu dusí­ka kle­sá v tom­to rade: NH3 – NO2 – NO3. Vyš­ší obsah dusič­na­nov nezná­ša­jú nie­kto­ré cit­li­vej­šie dru­hy – napr. ame­ric­ké Apis­to­gram­my. Toxi­ci­ta amo­nia­ku je vyš­šia pri vyš­šom pH. Viac amo­nia­ku sa nachá­dza vo vode s vyš­ším pH a vyš­šou tep­lo­tou.

Dusík pochá­dza zo štie­pe­nia biel­ko­vín, kto­ré dodá­va­me potra­vou. Najprv sa tvo­ria ami­no­ky­se­li­ny, neskôr amo­niak. Dusič­na­ny je mož­né účin­ne eli­mi­no­vať rast­li­na­mi, prí­pad­ne reverz­nou osmó­zou v zdro­jo­vej vode , ale­bo selek­tív­ny­mi ion­to­me­nič­mi. Fos­fo­reč­na­ny ( PO4) a ťaž­ké kovy ako napr. olo­vo, zinok sú takis­to toxic­ké. Nie­kto­ré kovy sú v sto­po­vom množ­stve žia­du­ce, ale vo vyš­šej kon­cen­trá­cií pôso­bia ako jedy. V prí­pa­de, že pri roz­kla­de hmo­ty je kys­lí­ko­vý defi­cit, pro­duk­ty hni­tia sú metán ( CH4), amo­niak, sul­fán ( H2S), kyse­li­na mlieč­na. Dru­hy nezná­ša­jú­ce prí­liš mäk­kú vodu čas­to trpia na vod­na­teľ­nosť. To je spô­so­be­né osmo­tic­kým tla­kom – z ich tela sa soli vypla­vu­jú a viac čis­tej vody pre­ni­ká do ich tela ako je únos­né. Oxid uhli­či­tý je nevy­hnut­ná anor­ga­nic­ká lát­ka, kto­rá však pri vyso­kej kon­cen­trá­cii pôso­bí ako nar­ko­ti­kum a ryby dusí. Nie­ke­dy sa tie­to účin­ky dajú využiť. Ak chce­me napr. ryby humán­ne usmr­tiť, sta­čí na to mine­rál­ka – tá by mala obsa­ho­vať viac ako 5% roz­pus­te­né­ho CO2. Medzi uhli­či­ta­no­vou tvrdo­s­ťou, pH a oxi­dom uhli­či­tým je závis­losť. Obsah CO2 je nepria­mo úmer­ný ku pH a tep­lo­te a pria­mo úmer­ný ku uhli­či­ta­no­vej tvrdosti.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Nálevníky – drobná živá potrava pre ryby

skala
Hits: 19020

Nálev­ní­ky – kmeň Cili­op­ho­ra je veľ­ká sku­pi­na jed­no­bun­ko­vých orga­niz­mov – prvo­kov, kto­ré sa vysky­tu­jú bež­ne v poto­koch, v rie­kach, v pod­zem­nej vode. Nepat­rí medzi prí­liš vhod­né a výživ­né krmi­vo, nie­ke­dy je však nevy­hnut­né. Exis­tu­jú dru­hy, kto­ré sú škod­li­vé pre ryby, je lep­šie nálev­ní­ky cho­vať zo zís­ka­nej nása­dy, ale­bo si ich vypes­to­vať. Nie­kto­ré nálev­ní­ky: trep­ka – Para­me­cium cau­da­tum, vhod­nú pre poter, Para­me­cium bur­sa­ria, Pro­ro­don teres, Loxo­des ros­trum, Chi­lo­do­nel­la cucul­lu­lus, Dilep­tus anser, Bur­sa­ria trun­ca­tel­la, Lac­ry­ma­ria olor, Spi­ros­to­mum ambi­gu­um, Sty­lo­ny­chia myti­lus, Coleps hir­tus, Eup­lo­tes cha­ron, Hal­te­ria gran­di­nel­la, Col­pi­dium col­po­da, Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis – zaprí­či­ňu­jú­ci zná­mu kru­pič­ku, Vor­ti­cel­la, Epis­ty­lis, Sten­tor roese­li, Sten­tor coeru­le­us, atď.

Alter­na­tív­ny chov

Docho­va­nie nálev­ní­ka opí­sa­né v nasle­du­jú­cich vetách v tom­to odstav­ci je mož­ný, ale ja ho neod­po­rú­čam. Ak sa odhod­lá­me ku vlast­né­mu odcho­vu nálev­ní­ka, zabud­ni­te na sen­ný nálev, o kto­rom ste sa uči­li v ško­le. Sen­ným nále­vom si síce pri­pra­ví­te nálev­ní­ka, ale nie je to správ­ny postup. Na to je nut­né vyme­niť sla­mu za seno. Tak­že vez­me­me sla­mu, kto­rú zais­tí­me aby zosta­la pono­re­ná, zale­je­me ju vodou, naj­lep­šie z neja­kej sto­ja­tej vody. Nanaj­výš odstá­tou vodou a pri­dá­me kúsok povr­cho­vé­ho bah­na. Zabez­pe­čí­me izbo­vú tep­lo­tu, dosta­tok svet­la, ale nie pria­me slneč­né lúče. Keď­že sa sla­ma začne časom roz­kla­dať, dôj­de k masív­ne­mu roz­mno­že­niu bak­té­rií. Kon­cen­trá­cia kys­lí­ku rapíd­ne kle­sá – nálev­ní­ky odum­rú, až na trep­ku (Para­me­cium), kto­rá žije tes­ne pod povr­chom. Behom 2 – 3 týž­dňov môže­me pozo­ro­vať mlieč­ne zaka­le­nú vrch­nú vrstvu, kde sa nachá­dza trep­ka. Chov sa nám čosko­ro vyčer­pá – ide o veľ­mi uzav­re­tý sys­tém, tak­že kaž­dý mesiac by sme mali chov pre­oč­ko­vať do novej nádo­by. Sta­čí nám tre­ti­na sta­rej kul­tú­ry, pri­dá­me vodo­vod­nú vodu (ide­ál­ne odstá­tu) a sla­mu. Je mož­né udr­žia­vať kul­tú­ru mlie­kom, kto­ré roz­pú­ta masív­ny roz­voj bak­té­rií. Sta­čí kaž­dý dru­hý deň kvap­núť do kul­tú­ry jed­nu – dve kvap­ky. Namies­to sla­my sa dá pou­žiť aj repa, kedy sa okrem trep­ky vyvi­nie aj neškod­né Col­pi­dium. Prí­pad­ne sa dá pou­žiť baná­no­vá šup­ka. Šalát a seno dáva­jú vznik ples­niam a čas­to aj na rybách para­zi­tu­jú­cich nálevníkov.

Návod na chov čis­tej kul­tú­ry nálevníka

Nálev­ní­ka cho­vám v PET fľa­šiach, ide­ál­ne sú také, kto­ré sú čo najp­rie­hľad­nej­šie a bez­fa­reb­né. Z prak­tic­kých dôvo­dov – je do nich naj­lep­šie vidieť. Ide­ál­na je dostup­ná mäk­ká voda a samoz­rej­me exis­tu­jú­ce kul­tú­ra nálev­ní­ka, kto­rú dáme do vody a pri­dá­me suro­vý vaječ­ný žĺtok ako potra­vu pre nálev­ní­ka. Ak nemá­me mäk­kú vodu, pou­ži­me aspoň odstá­tu vodu, mini­mál­ne dva dni, lep­šie až šty­ri, aby sa všet­ky ply­ny z nej eli­mi­no­va­li. Cho­vať nálev­ní­ka je ťaž­šie ako udr­žať pri živo­te chú­los­ti­vé ryby. Keď chcem roz­ší­riť kul­tú­ru nálev­ní­ka, nale­jem do novej fľa­še do polo­vi­ce obje­mu odstá­tu vodu a pri­le­jem k nej vodu s dob­re roz­vi­nu­tým nálev­ní­kom. Nálev­ní­ka tre­ba samoz­rej­me kŕmiť – na čo nám poslú­ži naj­lep­šie suro­vé žĺtok. Po pri­da­ní krmi­va zvy­čaj­ne dva dni trvá, než mate­riál začnú bak­té­rie výdat­ne roz­kla­dať a vte­dy má nálev­ník vhod­né pro­stre­die pre svoj roz­voj. Je vhod­né nálev­ní­ka cho­vať vo via­ce­rých fľa­šiach, pre­to­že naj­mä výdat­ným kŕme­ním si veľ­kú časť nálev­ní­ka vždy odstrá­ni­me z kul­tú­ry a čas­to sa sta­ne, že zmiz­ne z nie­kto­rej fľa­še. Dôle­ži­té je, aby sa vo fľa­ši netvo­ri­la ria­sa, pre­to drží­me kul­tú­ru bez prí­stu­pu svet­la. Dôvod je pros­tý, pri zaria­se­nej fľa­ši nebu­de­me vidieť, či tam neja­ký nálev­ník je. Ak sa nám pred­sa len fľa­ša zaria­si, pomô­že SAVO, kto­ré roz­rie­di­me vo vode a nale­je­me do fľa­še. Samoz­rej­me bez nálev­ní­ka. Po takom­to čis­te­ní sta­čí fľa­šu dob­re umyť, prí­pad­ne nechať pár hodín vypr­chať chlór a potom môže­me opäť zalo­žiť nálev­ní­ka. V prí­pa­de, že sa v nie­kto­rej fľa­ši nech­ce nálev­ník roz­vi­núť, pomô­že­me si tým, že vyle­je­me z neho časť obsa­hu a dole­je­me z fľa­še, kde je nálev­ník “pek­ný”. Fľa­še s nálev­ní­kom by mali mať pre­vŕ­ta­ný vrch­ná­čik, aby sme mu zabez­pe­či­li vzduch..

Nálev­ník je veľ­mi malý, pre­to ho nie­kto­rí ľudia nevi­dia. Mám skú­se­nosť, že ľudia, kto­rí nosia diop­tric­ké oku­lia­re a poze­ra­jú na kul­tú­ru bez nich, vo fľa­ši nič živé nevi­dia, vidia len “špi­nu”. Aj bys­trým očiam pomô­že lupa, kaž­do­pád­ne je dob­ré naj­mä neskú­se­né­mu oku, sústre­diť sa a nasta­viť si nálev­ní­ka tak, že za fľa­šou svie­ti ume­lé svet­lo, pred ňou je zhas­nu­té, a fľa­šu si nasta­ví­me opro­ti nie­čo­mu tma­vé­mu, napr. opro­ti noč­nej oblo­he. Ide­ál­na kul­tú­ra má na spod­ku mini­mum potra­vy a nálev­ník je roz­miest­ne­ný po celom obje­me a vese­lo si pláva :-).

Skr­mo­va­nie nálev­ní­ka nie je bez­prob­lé­mo­vé. Nálev­ní­kom kŕmim podob­ným spô­so­bom ako octo­vé mik­ry. Pre nálev­ní­ky sú ide­ál­ne fľa­še na víno, kto­ré majú zúže­né hrd­lo, kto­ré sa násled­ne roz­ši­ru­je. Nálev­ní­ky zle­jem do takej­to fľa­še, zvr­chu utes­ním fil­trač­nou hmo­tou a dole­jem čerstvú vodu. Do dru­hé­ho dňa sa zväč­ša väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám. Sub­strát, kto­rý bol pod utes­ne­ním zno­vu vle­jem do PET fľa­še s kul­tú­rou. Občas vyme­ním zašpi­ne­né PET fľaše.

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2009, 2011, Časová línia, Príroda, Ryby, Tetry, Živočíchy

Paracheirodon axelrodi – neónka červená

skala
Hits: 14630

Zau­ží­va­ný je aj názov pra­vé neón­ky, ale­bo aj čer­ve­né neón­ky. Syno­ny­má: Che­i­ro­don axel­ro­di, Hyp­hes­sob­ry­con car­di­na­lis. Doží­va­jú sa níz­ke­ho veku – 2 – 3 rokov. V prí­ro­de žijú v tzv. čier­nej vode pochá­dza­jú­cej z les­ných oblas­tí, plnej humí­no­vých kyse­lín, výlu­hov z dre­va a pôdy povo­dia Rio Neg­ro v Bra­zí­lii. Vyža­du­jú pre odchov veľ­mi níz­ky obsah hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov, váp­ni­ka a hor­čí­ka – vodu veľ­mi mäk­kú, ale pomer­ne boha­tú na ióny. S tet­rou neóno­vou – Para­che­i­ro­don inne­si sa prá­ve neón­ky čas­to mýlia, v sku­toč­nos­ti sa tie­to dva dru­hy v prí­ro­de nestre­tá­va­jú, žijú v dosť roz­diel­nych pod­mien­kach. Neón­ky zís­ka­li svo­je pome­no­va­nie pod­ľa mod­ro­ze­le­né­ho pásu tiah­nu­ce­ho sa pozdĺž celé­ho tela. Vďa­ka svoj­mu vzhľa­du sú veľ­mi popu­lár­ne nie­len medzi akva­ris­ta­mi, ale aj u širo­kej verej­nos­ti. Do vody vylu­ču­jú málo exkre­men­tov a to pris­pie­va k tomu, aby boli veľ­mi vhod­né pre krás­ne rast­lin­né akvá­ria. Neón­ky majú rad­šej vodu stu­den­šiu, ale chov je mož­ný aj v akvá­riu s tep­lej­šou vodou. Napr. v nádr­ži s ter­čov­ca­mi o tep­lo­te 28 až 30°C. Neón­ky majú veľ­mi ostré zúb­ky. Ústa sú pris­pô­so­be­né chy­ta­niu hmy­zu z hla­di­ny. Dro­zo­fi­ly sú pre ne pochúť­ka. Vhod­né na kŕme­nie sú občas aj mik­ry. Pri­jí­ma­jú suchú vloč­ko­vú potra­vu, prí­pad­ne malé gra­nu­le. Cho­vať sa dajú aj vo vode tvr­d­šej. Ak bude­me cho­vať neónky.

Roz­mno­žo­va­nie néo­niek, ak nemá­me mäk­kú vodu s hod­no­ta­mi vodi­vos­ti pod 50 mik­ro­sie­men­sov, nedo­ve­die­me do úspeš­né­ho kon­ca. Ryby sa nám vytrieť doká­žu, ale to je úspe­chom koniec. pH takej­to vody môže dosa­ho­vať hod­no­tu 5. Opti­mál­na vodi­vosť by mala byť 0 – 2 mik­roS. Pred­po­kla­daj­me, že máme vodu s mini­mál­nym obsa­hom solí. Mož­nosť ako pri­ro­dze­ne dosiah­nuť níz­ke pH a prí­rod­ný cha­rak­ter čier­nej vody tkvie v pou­ži­tí čerstvé­ho kore­ňa (dre­va) v pri­me­ra­nom štá­diu roz­kla­du, kto­rý vlo­ží­me tes­ne pred tre­ním do nádr­že. Ide­ál­ne ešte pred ryba­mi. Neón­kam sa to bude veľ­mi páčiť, budú sa “cítiť ako doma”. Odme­nia sa nám ráno hru­bou vrstvou bie­lych ikier.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, Časová línia, Príroda, Ryby, Tetry, Živočíchy

Paracheirodon innesi

skala
Hits: 10736

Tet­ra neóno­vá – zau­ží­va­ný je aj názov nepra­vá neón­ka. Doží­va­jú sa níz­ke­ho veku – 2 až 3 rokov. V prí­ro­de žijú v rieč­nych oblas­tiach Ama­zo­nu. Nevy­ža­du­jú tak extrém­ne mäk­kú vodu ako P. axel­ro­di. Tet­ry neóno­vé sú hej­no­vé ryby. Pri väč­šom množ­stve sa sprá­va­jú čas­to ako jeden orga­niz­mus. Kam sa pohne čelo hej­na, tam sa behom oka­mi­hu pohnú všet­ky. Je to úžas­né divad­lo. Pre aké také pozo­ro­va­nie toh­to javu tre­ba v akvá­riu aspoň 20 jedin­cov. Kto sa raz zadí­val napr. na akvá­ri­um o obje­me tisíc lit­rov s 300 tet­ra­mi neóno­vý­mi ale­bo neón­ka­mi pra­vý­mi, ťaž­ko odo­lá ich krá­se. Neón­ky zís­ka­li svo­je pome­no­va­nie pod­ľa mod­ro­ze­le­né­ho pásu tiah­nu­ce­ho sa pozdĺž celé­ho tela. Chov neóniek je nená­roč­ný, ale začia­toč­ní­kom by som ju neod­po­rú­čal. Chov by opti­mál­ne mal pre­bie­hať vo vode mäk­šej – do 5 °dKH. Na odchov nie je nut­ná tak extrém­ne mäk­ká voda ako pre pra­vé neón­ky, ale opti­mum je do 2 °dKH.

Odka­zy

Paracheirodon innesi

Use Facebook to Comment on this Post