Akvaristika, Biológia, Príroda

Riasy a sinice

Hits: 23196

Riasy

Chcel by som zdôrazniť, že riasy sú rastliny. Nepatria medzi Magnoliophyta ako väčšina dostupných vodných rastlín, ale medzi nižšie rastliny – Algae – riasy. Platí zväčša, že tam kde sa darí riasam, darí sa obyčajne aj vodným rastlinám. Riasy patria do akvária, snažiť sa zabrániť, aby sme ich v akváriu vôbec nemali je nerovný boj a v konečnom dôsledku aj zbytočný. Najznámejšie sú zelené riasyChlorophyta a červené riasy Rhodophyta. Sú však napr.aj hnedé riasyPhaephyceae, rozsievkyBacillariophyceae. Medzi známe druhy patrí Chlorella – jednobunková riasa schopná do zelena totálne “ zafarbiť“ celú nádrž. Z červených rias napr. Audouinella. Sú to samozrejme ako aj vyššie rastliny asimilátory hmoty, obdobným spôsobom viažu kyslík, a tvoria organickú hmotu. Prúdenie vody vplýva aj na riasy. Známej čiernej štetinkovej riase sa darí pri silnom prúdení, často ju nájdeme v najmä na filtri, pri jeho výpuste. Pri nadbytku svetla vznikajú zelené riasy, pri nedostatku svetla hnedé riasy.

Riasy úzko súvisia s množstvom svetla. Optimálne svetelné podmienky nie je vôbec ľahké pre náš konkrétny prípad zabezpečiť. Za najdôležitejšie považujem dosiahnuť optimálny rast vyšších rastlín. V takom prípade si vyššie rastliny poradia s konkurenčne slabším protivníkom. Riasy však dokážu reagovať na zmeny oveľa rýchlejšie ako vyššie rastliny. Riasy sa najčastejšie likvidujú mechanicky. Odporúčam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drôtenku. Žiletku, magnetickú škrabku neodporúčam, avšak aj v prípade hubky, či drôtenky, dajme pozor na to, aby sa nám pri čistení nedostali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinné vedia sklo poškriabať. Najmä na čelnom skle je to najnepríjemnejšie.

Biologickým prostriedkom proti riasam, sú napr. slimáky. Ale aj niektoré ryby konzumujú riasy. Najmä Poecilia sphenops, Xiphophorus helleri, Gyrinocheilus aymonieri, Crossocheilus siamensis, Otocinclus, Epalzeorhynchus, Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus atď. Z kreviet najmä Caridina japonica, Neocaritida denticulata. Treba prihliadať na to, že pre niektoré tieto organizmy je riasa prirodzenou potravou, ale častokrát ak majú dostatok inej potravy, dávajú prednosť práve jej. Čiernu riasu žerie spoľahlivo len prísavka thajská – Gyrinocheilus aymonieri a krevetka Caridina japonica. V prírode mikroskopické riasy konzumujú malé kôrovce, takže ak je schodná cesta použiť cyklopa, vírnika na zlikvidovanie zákalu z rias, tak snáď neexistuje lepšia voľba. Riasy možno odstrániť aj pôsobením ultrafialového žiarenia. V akvaristických obchodoch je možné zakúpiť UV-lampu, ktorá funguje ako filter. Voda pri prechode je vystavovaná žiareniu, ktoré svojimi účinkami zabíja zárodky rias, pravda aj množstvo choroboplodných zárodkov. Lampa pôsobí na vodu prechádzajúcu do akvária a tým chráni vodu od rias. V prípade zákalu je možné použiť aj priame pôsobenie priameho svetla lampy na vodu – avšak v takom prípade je nutné chrániť si oči a nemať v nádrži ryby ani rastliny.

Rias sa dá zbaviť aj chemickou cestou. Je to krajný spôsob, ktorý v akváriu neschvaľujem. V predajnej sieti existujú na to prostriedky, o nich sa príliš nebudem vyjadrovať. Návody sú na nich. Ako osvedčený nástroj aj proti štetinkovej riase možno označiť aj použitie Sava. Savo zriedime v pomere 1:20. Jemnolisté rastliny znesú 2-3 minúty, väčšina rastlín 3 minúty, rastliny s tuhšími listami ako Anubias, Echinodorus, Crypotocoryne 3-4 minúty. Stačí ich ponoriť do pripraveného roztoku a následne umyť v vodou. Tento postup sa aplikuje mimo akvária. Takto môžeme zbaviť rias aj štrk, kamene apod.

Medzi červené riasy – Rhodophyta patrí štetinková riasa, ktorá je takmer vždy nevítaným hosťom. Často je nazývaná aj ako čierna riasa. Vyznačuje sa chromatickou adaptáciou – svoje fotosyntetické pigmenty (sfarbenie) mení vzhľadom na momentálne svetelné podmienky. Do nádrže obyčajne infiltruje prinesenými rastlinami, vodou z inej nádrže, slimákmi, alebo aj rybami. K prenosu riasy vodou z inej nádrže by som chcel spomenúť, že k nemu môže dôjsť z hľadiska akvaristu veľmi nevinne – riasu prenesie nevdojak. Na to, aby došlo k úspešnej introdukcii postačia zárodky, spóry tejto riasy. V prípade ak tieto zárodky dostanú príležitosť, prejavia svoju životaschopnosť. Živnou pôdou sú pre ne najmä staršie listy vyšších rastlín. Taxonomicky ide o viaceré druhy napr. Audouinella, Compsopogon, Batrachospermum moniliforme, Lemanea. Skúsenosti akvaristov s ňou sú rôzne. Všeobecne môžem povedať, že sa jej darí pri prebytku živín. Napr. v letnom období sa často vyskytuje veľmi hojne, od septembra začne postupne miznúť v akváriu. Jej rast ovplyvňuje množstvo denného svetla. Darí sa jej na príliš bohatom dne. Táto riasa je obyčajne čierna, jej farba môže byť však aj tmavomodrá, tmavozelená. Prichytáva sa prakticky na všetko, na rastliny, na substrát, na schránky slimákov, na sklo akvária, narúša lep na okrajoch stien apod. Drží veľmi pevne, mechanicky je veľmi problematické ju likvidovať z povrchu rastlín. Obyčajne pri takomto pokuse odtrhneme aj kus z rastliny. Z vlastnej skúsenosti viem, že je ťažké odstrániť ju aj cirokovou kefou z tvrdého kameňa.

Červené riasy, okrem Sava popísaného nižšie ničí aj meď. Ide o drastickú metódu, ktorá pripadá do úvahy v stave najvyššej núdze. Meď je silný jed aj pre niektoré druhy vyšších rastlín, ako aj živočíchy v akváriu. V prípade, že sa rozhodnete meď použiť, je bezpodmienečne nutné ryby a slimáky odloviť. Zdrojom medi môže byť napr. modrá skalica. Čiernej riasy sa dá zbaviť aj prirodzenejšou cestou. V prvom rade treba znížiť príjem živín. Jestvuje na to niekoľko možností – napr. odkaliť častejšie dno, častejšie meniť vodu, prípadne zvýšiť jej množstvo pri výmene, menej kŕmiť, menej svietiť, premiestniť akvárium na tmavšie miesto.

Zelené riasy sú ďalším typom riasy. Tzv. vodný kvet najmä v eutrofizovaných jazerách a nádržiach tvoria často mikroskopické druhy Chlorella pyrenoidosa, Volvox aureus. V našich nádržiach zvykneme hovoriť o zelenom zákale – tento môže spôsobiť práve táto riasa. V prípade takéhoto zákalu pomôžu bežné prostriedky ako výmena vody, odkalenie, ale predovšetkým totálne zatemnenie nádrže na nejaký čas. Po tomto neestetickom čine je vhodné opäť vymeniť väčšie množstvo vody. Iným častým typom je dlhá vláknitá zelená riasa napr. Pithophora, Oedogonium, Cladophora, ktorá sa pomerne ťažko odstraňuje. Azda najúčinnejšou metódou je mechanické namotanie na špajdlu, alebo podobný nástroj. Žerú ju však živorodky, Ancistrus, Crossocheilus siamensis, Gyrinocheilus aymonieri apod. Na rozdiel od štetinkovej riasy nie je tak pevne ukotvená v rastlinách, preto pri odtŕhaní dochádza ku poškodeniu rastlín len zriedkavo. Na vlasovú riasu je možné aplikovať aj kúpeľ Sava. Riasy, tvoriace malé kolónie, podobne ako hnedé riasy na listoch sú napr. Draparnaldia, Tetraspora gelatinosa, Hydrodictyon reticulatum, Euglena. Dajú sa pomerne ťažko zo skla.

Hnedé riasy – vyžadujú iné podmienky ako zelené a červené riasy. Medzi tento typ rias akvaristi zaraďujú aj rozsievky Bacillariophyceae (Diatomae). Hnedá riasa vzniká pomerne často po založení nádrže. Jej stav sa obyčajne rýchlo zredukuje a obyčajne pozvoľne zmizne. Ak je však stav trvalý, zrejme sme nášmu akváriu neposkytli dostatok svetla. Hnedé riasy sa uchycujú najmä na stenách nádrže, môžeme ich však registrovať aj na povrchu rastlín. Riešenie tejto situácie je preto pomerne jednoduché. Zlepšením osvetlenia. Niektoré druhy: Stephanodiscus bellus, Gomphonema geminatum, Hydrurus foetidus, Tabellaria ventricosa, Cymbella cistula.

Sinice

Sinice nepatria medzi rastliny, ale často sa medzi ne zaraďujú. Často sú označované za modrozelené riasy. Sú obyčajne naozaj modrozelené, čo spôsobuje farbivo fykocyanín, ale môžu byť aj hnedočierne. Riasy a vyššie rastliny patria medzi eukaryotické organizmy. Sinice sú prokaryotické organizmy. Sú príbuzné baktériám. Ich produkty metabolizmu sú škodlivé pre ryby (napokon pri vysokej koncentrácii aj pre človeka – spomeňme si napr. na zákaz kúpania na Kuchajde v Bratislave, ale aj na iných vodných plochách). Sú často mazľavej konzistencie, vyskytujú sa pri vysokej koncentrácii dusíka a fosforu. Sinice sú veľmi odolný protivník, platia pre ne rovnaké postupy, ak ich chceme eliminovať, ako v prípade rias. Niektoré druhy: Aphanizomenon gracile, Rivularia haematites, Anabaena flos-aquae, Mycrocystis auruginosa, Oscillatoria limosa.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Nálevníky – drobná živá potrava pre ryby

Hits: 18296

Nálevníky – kmeň Ciliophora je veľká skupina jednobunkových organizmov – prvokov, ktoré sa vyskytujú bežne v potokoch, v riekach, v podzemnej vode. Nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné. Existujú druhy, ktoré sú škodlivé pre ryby, je lepšie nálevníky chovať zo získanej násady, alebo si ich vypestovať. Niektoré nálevníky:  trepka – Paramecium caudatum, vhodnú pre poter, Paramecium bursaria, Prorodon teres, Loxodes rostrum, Chilodonella cucullulus, Dileptus anser, Bursaria truncatella, Lacrymaria olor, Spirostomum ambiguum, Stylonychia mytilus, Coleps hirtus, Euplotes charon, Halteria grandinella, Colpidium colpoda, Ichthyophthirius multifilis – zapríčiňujúci známu krupičku, Vorticella, Epistylis, Stentor roeseli, Stentor coeruleus, atď.

Alternatívny chov

Dochovanie nálevníka opísané v nasledujúcich vetách v tomto odstavci je možný, ale ja ho neodporúčam. Ak sa odhodláme ku vlastnému odchovu nálevníka, zabudnite na senný nálev, o ktorom ste sa učili v škole. Senným nálevom si síce pripravíte nálevníka, ale nie je to správny postup. Na to je nutné vymeniť slamu za seno. Takže vezmeme slamu, ktorú zaistíme aby zostala ponorená, zalejeme ju vodou, najlepšie z nejakej stojatej vody. Nanajvýš odstátou vodou a pridáme kúsok povrchového bahna. Zabezpečíme izbovú teplotu, dostatok svetla, ale nie priame slnečné lúče. Keďže sa slama začne časom rozkladať, dôjde k masívnemu rozmnoženiu baktérií. Koncentrácia kyslíku rapídne klesá – nálevníky odumrú, až na trepku (Paramecium), ktorá žije tesne pod povrchom. Behom 2-3 týždňov môžeme pozorovať mliečne zakalenú vrchnú vrstvu, kde sa nachádza trepka. Chov sa nám čoskoro vyčerpá – ide o veľmi uzavretý systém, takže každý mesiac by sme mali chov preočkovať do novej nádoby. Stačí nám tretina starej kultúry, pridáme vodovodnú vodu (ideálne odstátu) a slamu. Je možné udržiavať kultúru mliekom, ktoré rozpúta masívny rozvoj baktérií. Stačí každý druhý deň kvapnúť do kultúry jednu – dve kvapky. Namiesto slamy sa dá použiť aj repa, kedy sa okrem trepky vyvinie aj neškodné Colpidium. Prípadne  sa dá použiť banánová šupka. Šalát a seno dávajú vznik plesniam a často aj na rybách parazitujúcich nálevníkov.

Návod na chov čistej kultúry nálevníka

Nálevníka chovám v PET fľašiach, ideálne sú také, ktoré sú čo najpriehľadnejšie a bezfarebné. Z praktických dôvodov – je do nich najlepšie vidieť. Ideálna je dostupná mäkká voda a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný žĺtok ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu, minimálne dva dni, lepšie až štyri, aby sa všetky plyny z nej eliminovali. Chovať nálevníka je ťažšie ako udržať pri živote chúlostivé ryby. Keď chcem rozšíriť kultúru nálevníka, nalejem do novej fľaše do polovice objemu odstátu vodu a prilejem k nej vodu s dobre rozvinutým nálevníkom. Nálevníka treba samozrejme kŕmiť – na čo nám poslúži najlepšie surové žĺtok. Po pridaní krmiva zvyčajne dva dni trvá, než materiál začnú baktérie výdatne rozkladať a vtedy má nálevník vhodné prostredie pre svoj rozvoj. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej fľaše. Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Dôvod je prostý, pri zariasenej fľaši nebudeme vidieť, či tam nejaký nálevník je. Ak sa nám predsa len fľaša zariasi, pomôže SAVO, ktoré rozriedime vo vode a nalejeme do fľaše. Samozrejme bez nálevníka. Po takomto čistení stačí fľašu dobre umyť, prípadne nechať pár hodín vyprchať chlór a potom môžeme opäť založiť nálevníka. V prípade, že sa v niektorej fľaši nechce nálevník rozvinúť, pomôžeme si tým, že vylejeme z neho časť obsahu a dolejeme z fľaše, kde je nálevník „pekný“. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch..

Nálevník je veľmi malý, preto ho niektorí ľudia nevidia. Mám skúsenosť, že ľudia, ktorí nosia dioptrické okuliare a pozerajú na kultúru bez nich, vo fľaši nič živé nevidia, vidia len „špinu“. Aj bystrým očiam pomôže lupa, každopádne je dobré najmä neskúsenému oku, sústrediť sa a nastaviť si nálevníka tak, že za fľašou svieti umelé svetlo, pred ňou je zhasnuté, a fľašu si nastavíme oproti niečomu tmavému, napr. oproti nočnej oblohe. Ideálna kultúra má na spodku minimum potravy a nálevník je rozmiestnený po celom objeme a veselo si pláva :-).

Skrmovanie nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom kŕmim podobným spôsobom ako octové mikry. Pre nálevníky sú ideálne fľaše na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto fľaše, zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET fľaše s kultúrou. Občas vymením zašpinené PET fľaše.

Use Facebook to Comment on this Post