Akvaristika, Biológia, Biológia rastlín, Príroda, Rastliny

Vodné rastliny

Hits: 50082

Vodné rastliny sa líšia od suchozemských rastlín, sú adaptované na prostredie pod vodou. Listy vodných rastlín majú prieduchy aj na vrchnej, aj na spodnej strane – takpovediac dýchajú oboma „stranami“ na rozdiel od suchozemských rastlín. Povrch suchozemských rastlín tvorí kutikula, u rastlín vodných takmer u všetkých druhov chýba. Pravdepodobne by najmä bránila difúzii plynov. Plávajúce rastliny obyčajne nezakoreňujú, ani tie, ktoré žijú na hladine. Korene sú čo do tvaru obdobné ako pri suchozemských druhoch. Do dôsledkov nemožno brať za každých okolností vodu ako bariéru, pretože sú vodné rastliny, ktoré aj v prirodzených podmienkach vyrastajú nad hladinu, resp. rastú v močarinách s nízkou hladinou vody vo veľkom vlhku. Aj v akvaristike sa zaužíval pojem submerzná forma a emerzná forma rastliny. Submerzná forma rastie pod hladinou vody, emerzná forma nad hladinou. Jednotlivé formy sa často líšia, okrem iného tvarom, aj farbou. V praxi je v drvivej väčšine používané nepohlavné rozmnožovanie rastlín – odrezkami, poplazmi, výhonkami apod. Submerzná forma môže aj v akváriu vyrásť do emerznej formy – často napr. Echinodorus. Ak je nádrž pre rastlinu príliš nízka, často si nájde cestu von. Avšak aj vodná rastlina kvitne a často veľmi podobne ako suchozemské druhy. Kvet tvorí niekedy pod hladinou, častejšie nad jej povrchom. Pohlavné množenie rastlín nie je vylúčené, ale je problematické a je skôr prácou pre špecialistu. Vodné rastliny sú väčšinou zelené, niekedy červené, fialové, hnedočervené. Existuje množstvo druhov vodných rastlín.

Svetlo je dôležitým faktorom pre rastliny – sú druhy tieňomilné, napr. Microsorium, Vesicularia, druhy svetlomilné, napr. Salvinia, Pistia. Rozdiely sú aj v otázke optimálnej teploty. Sú druhy, ktoré pri relatívne malom rozdiely teploty rastú evidentne inak. Listy sú hustejšie pri sebe v chladnejšej vode, farba listov je tmavšia apod. Väčšina vodných akváriových rastlín má pomerne úzky rozsah teploty, v ktorej žijú. Niektoré akváriové druhy znesú naozaj veľmi nízke teploty, podobné už aj našim studenovodným prírodným podmienkam mierneho pásma. Na rastliny takisto vplýva prúdenie vody. Niektoré druhy sú stavané na stojaté vody, niektoré na rýchlo tečúce toky. V akváriu je zdrojom prúdov vody najmä filter a vzduchovanie. Prúdenie vody značne ovplyvňuje dekorácia, svoju úlohu zohráva aj sklon, reliéf dna. Rovné dno dáva vznik silnejšiemu prúdeniu. Na rastliny veľmi neblaho vplývajú liečivá používané v akvaristike. Ich negatívny účinok je bohužiaľ dlhodobý. Ak máme možnosť, presaďme aspoň časť rastlín do inej nádrže počas liečby. Aj to je dôvod na zriadenie samostatnej karanténnej nádrže. Po použití liečiv je možné použiť aktívne uhlie. Rastliny akvaristi presádzajú. najčastejšie k tomu dochádza pri vegetatívnom rozmnožovaní.

Väčšie materské rastliny neodporúčam často presádzať. Rastliny môžu byť aj zdrojom potravy pre ryby, slimáky apod., čo je však väčšinou nežiaduce. Často sa na elimináciu rias používajú mladé prísavníky. Pokiaľ sú malé svoju úlohu plnia poctivo, no väčšie sa radšej pustia do rastlín. Slimáky dokážu takisto požierať riasy, najmä ak majú nedostatok inej potravy, vedia sa však pustiť aj do rastlín. Najrozšírenejšie ampulárie rastliny nežerú. V akváriu svietime umelým svetlom, dĺžka osvetlenia by mala byť taká ako v ich domovine. Dôležité rovnako je dodržiavať pravidelnosť, 12-14 hodinový interval je nutný. Závisí od umiestnenia, od toho či sme v tmavej miestnosti, aká je dĺžka denného svetla a koľko ho slnko poskytuje. Denné svetlo má inú kvalitu ako umelé svetlo, dá sa mu iba prispôsobiť. Druhy sú prispôsobené rôznemu prostrediu. Vodné rastliny, napokon rovnako ako aj ich suchozemské príbuzné menia svoj metabolizmus v závislosti od striedania dňa a noci. Je to ich vlastný prirodzený biorytmus. Rastliny cez deň prijímajú svetlo, CO2, tvoria organickú hmotu a ako vedľajší produkt tvoria kyslík. Tejto reakcii vravíme fotosyntéza.

V noci naopak rastliny kyslík prijímajú – rastliny dýchajú a vylučujú do vody CO2. Rastliny však dýchajú aj cez deň, prevláda však príjem CO2. Vplyvom dýchania rastlín v noci – produkcie CO2 sa pH v akváriu zvyšuje. Koncentrácia CO2 stúpa s tvrdosťou vody, teplotou vody a klesá s pH. Medzi základné funkcie rastlín patrí mineralizácia hmoty. Detrit je usadená vrstva odpadu, výkalov rýb, slimákov apod., ktoré je nutné rozložiť. Tento proces, ktorý uskutočňujú mikroorganizmy, najmä baktérie. Rastliny hrajú pritom dôležitú úlohu, pretože niektoré látky dokážu odbúravať aj ony, ale v každom prípade už mineralizované látky sú zdrojom výživy pre ne. Niektoré korene tvoria podobne ako listy (zelené časti rastlín) kyslík, no za normálnych podmienok každá rastlina tvorí malé množstvo kyslíka, ktoré napomáha aeróbnej redukcii hmoty okolo nich. Niektoré druhy dokážu obzvlášť dobre odčerpávať z vody živiny, ktoré sú pre akvaristu žiadané, napr. Riccia fluitans je ideálnym biologickým prostriedkom na zníženie hladiny dusičnanov. Podobnými schopnosťami oplýva Ceratophyllum demersum. Obdobne Anacharis densa efektívne odčerpáva z vody vápnik. Tieto látky rastliny viažu do svojich pletív a začleňujú sa do ich fyziologických pochodov. Vzhľadom na to, že často ide o látky pre nás akvaristov nie príliš vítané, je táto schopnosť cenná.

Vplyv filtrovania a najmä vzduchovania na rast rastlín je viac-menej negatívny. Nedá sa to jednoznačne povedať, ale filtrovanie, ktoré čerí hladinu, a teda aj vzduchovanie je pre rast rastlín nežiaduce, preto to nepreháňajme. Udržiavať akvárium celkom bez filtrácie nechajme radšej na špecialistov, ja sám mám niekoľko takých akvárií. Rastliny však môžu meniť aj farbu. Vodné rastliny, ostatne podobne ako ich suchozemské príbuzné, oplývajú vďaka chlorofylu predovšetkým zeleným sfarbením. Avšak aj jeden jedinec môže vykazovať v priebehu ontogenézy zmeny. Fialová farba inak zelených rastlín má príčinu vo veľkom množstve svetla, žívín.

Sadenie rastlín

V prvom rade by sme mali dodržať, že veľké jedince (druhy) sadíme dozadu a menšie dopredu. Vyvarujme sa tiež sadeniu presne do stredu nádrže. Rovnako s citom narábajme so symetriou. Korene skrátime ostrými nožničkami na 1 – 2 cm (nie u rodu Anubias, Cryptocoryne) a pri sadení sa vyvarujme ich poškodeniu. Všetky korene by mali byť v dne, žiadne trčiace korene nie sú žiaduce. Pri niektorý rastlinách, ktoré majú koreňový systém dobre vyvinutý, napr. Echinodorus, zasadenú rastlinu po zasadení mierne povytiahneme – koreňový krčok by mal trošku vyčnievať. V prípade odrezkov je vhodné, aby sme zasadili rastlinu tak, aby sme nesadili holú stonku, ale aby doslova spodné listy boli zafixované do dna. Vodná rastliny tak získa oporu, bude mať oveľa lepšiu stavbu. Plávajúce rastliny hladiny Limnobium, Pistia, Riccia, Salvinia voľne pokladáme na hladinu, iné plávajúce rastliny voľne hodíme do vody. Niektoré z nich sú schopné zakoreniť, avšak nie dlhodobo. Riccia napr. sa dá celkom efektne použiť ako koberec na dno. Keďže sama ma tendenciu vyplávať na hladinu, je nutné ju nejako zachytiť – napr. o ploché kamene. Microsorium, Anubias sa pripevňujú ku drevu, na filter. Najvhodnejšia na to je spletaná šnúra z rybárskeho obchodu. Ak kúpime rastliny v obchode, pravdepodobne budú zasadené v košíkoch a v minerálnej vate. Tieto sa do akvária nehodia, najmä nie skalná vata, preto vodné rastliny vyberieme z košíkov a zbavíme ich predovšetkým minerálnej vaty. Výživa rastlín, hnojenie Rastliny sa získavajú energiu viacerými spôsobmi. Ich prirodzeným zdrojom energie je CO2 – oxid uhličitý a svetlo. Stačí si spomenúť na fotosyntézu zo školy. Ak majú rastliny dostatok CO2, nedokážu ho zužitkovať pri nedostatku svetla. Ak rastliny majú dostatok svetla, pri deficite CO2 ho nedokážu dostatočne využiť. Ak však sú obe hodnoty optimálne, je to veľký predpoklad pre veľmi úspešný rast našich rastlín. V poradí dôležitosti by som svetlo postavil pred CO2. Pre úspešný rast rastlín treba kvalitné osvetlenie.

V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – tvoriace sa bublinky čerstvého kyslíka, koncentrácia kyslíka v bunke stúpla nad 40 mg/l. Pre úspešnejší rast rastlín je veľa krát vhodné siahnuť po doplnení výživy. Ku zvýšenému prijímaniu živín – energie prispieva aj prúdenie vody. Výživu rastliny dostávajú aj vo forme odpadných látok – výkalov rýb. Aj nádrže tzv. holandského typu (rastlinné) často krát obsahujú nejaké ryby, ktoré slúžia práve na neustále obohacovanie živinami. V tomto prípade skôr tými stopovými. V prípade, že sa vo vode nachádza nedostatok CO2 a rastliny dokážu z hydrogenuhličitanov tento získať, môže dôjsť ku biogénnemu odvápneniu – vyzrážanie nerozpustného uhličitanu vápenatého na povrchu listov. Prijímanie hydrogenuhličitanov je však energeticky náročnejšie. Akvárium má často dostatok živín vo forme exkrementov rýb. Humínové kyseliny sú látky, ktoré sa najmä v prírode bežne nachádzajú vo vode. Sú to produkty látkovej premeny dreva, pôdy, listov, častí rastlín. Z hľadiska využitia pre akvaristiku je zaujímavé použitie dreva a listov, prípadne šišiek, škrupín orechov apod. Sú nesmierne dôležité pre rastliny, pretože dokážu byť energetickým mostom medzi zdrojom výživy a rastlinou. Vďaka týmto organickým komplexom dokáže rastlina získať to, čo je príroda ponúka. Je to podobná funkcia ako majú bioflavonoidy pre vitamín C. Darmo budeme prijímať megadávky vitamínov ak ich telo nedokáže zužitkovať. Humínové kyseliny sa tvoria v prírode v pôde. Železo vo vode za normálnych podmienok veľmi rýchlo oxiduje na formu nevyužiteľnú pre rastliny.

Filter je doslova požierač železa. Ak sa však viaže v chelátoch, v organických komplexoch, je prístupné rastlinám. Ide o Fe2+, aj Fe3+, a práve humínové kyseliny sú substrátom, v ktorom sa môže železo uplatniť pre rastliny. Nedostatok železa spôsobuje chlorózu, ktorá sa prejavuje slabým pletivom – sklovitými listami, žltnutím najmä od okrajov podobne ako aj u suchozemských rastlín. Minerály a stopové látky sú získavané prirodzenou cestou z vody a z detritu. Stopové látky sú látky, prvky, ktoré nie sú nevyhnutné vo veľkom množstve, ale iba v nízkych (stopových) koncentráciách – napr. Zn, Mn, K, Cu. Niektoré z týchto prvkov sú vo vyšších koncentráciách škodlivé až jedovaté. Detrit je hmota, tvorená mikroorganizmami organickou hmotou odumretých rastlín, výkalov rýb apod. V prípade rastlinného akvária je často kameňom úrazu práve obsah minerálnych látok. Najlepší spôsob ako toho dosiahnuť sú ryby. Mikroorganizmy – najmä nitrifikačné a denitrifikačné baktérie rozkladajú hmotu na látky využiteľné rastlinami. Rastliny tento zdroj energie využívajú najmä pomocou koreňov. Niektoré sú schopné viazať viac NO3 – dusičnanov napr. Ceratophyllum demersum, Riccia fluitans. Veľa z nás má zdrojovú vodu obsahujúcu vysoké množstvo dusičnanov. Norma pitnej vody o maximálnej hodnote je dosť vysoká pre akvaristiku, nevhodné najmä pre nové akvárium. Vďaka pomerne vysokému obsahu dusíka potom môže ľahšie dôjsť ku tvorbe toxického amoniaku.

Cyklus dusíka trvá niečo vyše mesiaca, takže dusičnanový anión pridaný dnes putuje ekosystémom akvária viac ako mesiac, kým ho opustí. Denitrifikačné a nitrifikačné procesy sú pomerne zložité, zaujímavé aj pre laika je snáď fakt, že sa ako produkt týchto reakcií tvorí aj plynný dusík N2. Ten samozrejme uniká do atmosféry – von z nádrže. Denitrifikačné baktérie sa nachádzajú vo filtri. Tak ako píšem v článku o filtrovaní, je nevhodné filtračné vložky podrobovať tečúcej vode z bežného vodovodu. Preto, aby sme nezabili naše rozvinuté baktérie je vhodnejšie umývať molitan vo vode neobsahujúcej chlór a ostatné plyny používané vo vodovodnej sieti. Na trhu existujúce produkty, ktoré obsahujú baktérie, ktoré sa pridávajú do filtra. Na trhu sú dostupné rôzne produkty hnojív a výživových doplnkov pre rastliny. Neodporúča sa kombinovať hnojivá ani rôznych firiem ani výrobkov jednej firmy. Mechanicky zachytené časti z filtra používam ako hnojivo aj do kvetináčov suchozemských rastlín. Filter ako oxidant obyčajne obsahuje množstvo látok, hodnotné je najmä železo, ktoré je balzamom pre často chudobné pôdy v črepníkoch. Táto hmota, je okrem toho takpovediac natrávená, takže sa v pôde pomerne rýchlo rozkladá. 

Rašelina znižuje pH aj tvrdosť vody, vode poskytuje humínové kyseliny a iné organické látky. PMDD je svetovo veľmi rozšírené takpovediac nekomerčné hnojivo. Mieša sa zo síranu draselného, heptahydrátu síranu horečnatého, dusičnanu draselného a stopových látok: B, Ca, Cu, Fe, Mn, Mo, Zn, ktoré sú vo forme organického komplexu. Je to vhodná kombinácia, v ktorej sú stopové látky asi najdôležitejšie. CO2 ne pridávam pomocou známeho procesu kvasenia. Stačí však na to fľaša, do ktorej nalejeme takmer po vrch vodu, pridáme droždie (kvasnice) a cukor. Vodu na začiatok odporúčam teplejšiu (okolo 35°C). Fľašu uzatvorím vrchnákom, v ktorom mám otvor pre hadičku, ktorá na druhom konci končí v akváriu, kde je zakončená vzduchovacím kameňom, alebo lipovým drievkom. Použiť sa dá úspešne aj cigaretový filter. Prípadne hadička končí v akváriovom filtri, cez ktorý sa rozstrekuje do vody. Takýto dávkovač CO2 dokáže produkovať 3 – 5 týždňov oxid uhličitý. Má to však chybu v tom, že nie je ošetrený proti náhlemu vzostupu produkcie CO2. V noci je lepšie CO2 takto do nádrže nepumpovať. Na produkciu CO2 sa hodia aj bombičky z fľaše na výrobu sódy. Na trhu existujú rôzne difúzery CO2. Ja používam CO2 fľašu, na ktorej je redukčný ventil a „ihlový“ (bicyklový) ventil, z ktorého ide hadička do kanistra v akváriu. Funguje to tak, voda si „vypýta“ toľko CO2, koľko „potrebuje“. Tak dosiahnem maximálne rozumné nasýtenie akvária oxidom uhličitým. Redukčný ventil je nato, aby znížil tlak na 5 atmosfér. Ihlový ventil vo všeobecnosti je na to, aby tlak znížil na mieru vhodnú do obyčajnej tenkej akvaristickej hadičky. Existujú aj normálne ihlové ventily, ja však používam ventil, ktorý používajú cyklisti na hustenie pneumatík. Nestojí ani 10 €. Redukčné ventily existujú rôzne, sú aj také, ktoré na výstupe ponúkajú tlak CO2, ktorý môže ísť rovno do nádrže. Kombinovať sa dá pomocou elektromagnetických ventilov, ktoré by sa otvoril podľa spínača. Ja si to riadim tak, že CO2 napustím vždy ráno. Neodporúčam sýtiť akvárium sústavne, tlačiť do vody oxid uhličitý cez otvorené ventily napr. cez rozstrekovanie pomocou filtra. V každom prípade, či už pri zakúpení komerčného produktu, alebo vlastného riešenia, treba mať na zreteli, že difúzia plynov vo vode je rádovo 4 krát nižšia ako vo vzduchu. Čiže podobne ako kyslík, aj CO2 je prijaté vo vyššom množstve za predpokladu tvorby menších bubliniek. Henryho zákon hovorí, že koncentrácia rozpusteného plynu je priamo úmerná parciálnemu tlaku plynu nad jej hladinou – je to v podstate analógia ku osmotickým javom.

Use Facebook to Comment on this Post

2004, 2008, Časová línia, Kapríci, Príroda, Ryby, Živočíchy

Carassius auratus – svedok akvaristickej minulosti

Hits: 25973

Slovenské synonymum je závojnatka. Druh pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie. Existuje množstvo foriem, závojnatých, zlatých, červených, atď. Rozmnožovanie karasov je pomerne divoká záležitosť. Množstvo ikier je veľmi veľké, môže dosahovať aj 5000 kusov. Karasy sa šľachtili už v stredovekej Čine, možno aj v staroveku. Karas je ryba, ktorá je väčšieho vzrastu, závojnatky sú menšie formy, ale i závojnatku môžeme zaradiť medzi veľké ryby. Závojnatky značne bagrujú dno, rastliny často vytrhávajú. Preto by som odporúčal chovať ich buď v nádrži bez rastlín, alebo s pevne upevnenými rastlinami o veľké kamene alebo inú dekoráciu. Prípadne by som sa orientoval na skôr na pevnejšie druhy ako napr. Echinodorus, Anubias, Cryptocoryne. Neodporúčam najmä karasy chovať spolu s inými druhmi rýb. Ich látková premena prebiehajúca v tráviacej sústave vôbec nie je dokonalá a tieto vyvrhnuté produkty sú pomerne jedovaté pre iné druhy rýb. To je aj dôvod na to, aby sme počítali na jedného jedinca viac litrov vody, aby sme zabezpečili dobrú filtráciu nádrže. Prešľachtené zlaté karasy – Carassius auratus auratus. Závojnatky – Carassius auratus auratus var. bicaudatus. Existujú formy, ktoré majú teleskopické oči, balónové oči, kedy sú očné viečka akoby nafúknuté do veľkosti hlavy jedinca. Šľachtenie foriem nepozná hádam hranice. Nie som zástancom foriem, ktoré sú na úkor živočícha ako takého. Registrujem tieto formy: tele, kometa, shubunkin, ryukin, červená karkulka, demekin – teleskopka, čótengan – nebohľadka, suihogon – bublinočka, ranchu – levia hlava, oranda, fancy, veiltail, redcap oranda, pearlscale, fantail, celestial, bublina, black moor, calico. čierna teleskopka, balónové oko, bublinočka, nebohľadka, teleskopka.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2004, 2009, 2013, Časová línia, Príroda, Rastliny, Vodné rastliny

Kryptokoryny

Hits: 9274

Cryptocoryne affinis – kedysi bežne rozšírená, dnes skôr zatracovaná vodná rastlina

Dnes sú affinisky už pomerne vzácne. Už zopár krát som affinisky niesol známym aj menej známym ako nejakú raritu. Je to typická kryptokoryna, tvorí dlhé korene, nevyžaduje nutne toľko svetla. Jej listy sú pomerne zvrásnené. Dobre rastie v bohatom dne. Je to veľmi vďačná rastlina, ktorá nerastie prirýchlo. Dokáže narásť síce do značných rozmerov, ale v nižšom akváriu sa vie prispôsobiť. Časom za dostatočného svetla dokáže vytvoriť aj súvislý koberec. Ja som mal afinisky dokonca upevnené na drevo, na ktorom prosperovali.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2008, Akvaristické obchody, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Rizlaci bola dobrá akvaristika v Banskej Bystrici

Hits: 11441

Prečo sa akvaristika volá RIZLACI? Nuž preto, lebo sa s manželkou jej majiteľ dohodol, že názov predajne bude zložený z mena Richard, jej mena Zlatica a ich spoločného priezviska Cirák. Akvaristika sa nachádza v Banskej Bystrici na nám. SNP č. 20. Vchod do predajne je z Lazovnej ulice, čo je od námestia asi 60 metrov. Predajňa má len krátku históriu, brány otvorila po prvýkrát 6. novembra 2006 a má rozlohu 89 m2. Je orientovaná hlavne na predaj akváriových rybičiek a predaj rastliniek do akvárií. Je to Rišov koníček, ktorému sa s menším prestávkami venuje takmer 30 rokov. V akváriách sa nachádza veľmi široký výber rybičiek z celého sveta. V tejto predajni sa v poslednom období konajú aj tzv. „akvastretká“, na ktorých sa stretávajú skúsení ale aj menej skúsení akvaristi, ktorí sa vzájomne dopĺňajú o skúsenosti z oblasti akvaristiky.

V najväčšej miestnosti, sa nachádza predajný pult, na ktorom sú umiestnené rôzne druhy granulovaného, vločkového a mrazeného krmiva v rozváženom stave, ale aj v originálnom balení, teráriá s rôznymi druhmi hadov a iných teráriových zvierat. Ponuka krmív je pestrá, nájdu sa tu najmä výrobky firiem TROPICAL, SAK, DAJANA. Mrazené krmivá sú zastúpené v plnej zostave. Veľmi kladne hodnotím, že Richard máva v ponuke aj živú potravu – koretru, patentku a nitenky. V presklenej časti predajného pultu sú rôzne pochúťky pre psov a mačky, ako aj potreby pre akvaristov a teraristov. Za predajným pultom sa nachádzajú tri väčšie kovové stojany, na ktorých sú umiestnené rôzne druhy filtrov do akvárií, vzduchovacie motorčeky, ohrievače, korene a kamene ako aj keramiky slúžiace na dekoráciu do akvárií. Okrem iného aj potreby pre chovateľov teráriových zvierat, hlodavcov, vtákov a v neposlednom rade aj pre chovateľov psov a mačiek. V tejto miestnosti, v ľavej časti sa nachádzajú kovové stojany na ktorých je celkom umiestnených 50 akvárií, pričom najväčšie má objem 550 litrov. V strede miestnosti sa nachádza aj antikorová tzv. „vaňa“, ktorá má objem do 1000 litrov a v nej spokojne plávajú rôzne farebné druhy karasov a koi kaprov ako aj jeseterov, určených hlavne do vonkajších záhradných jazierok. V druhej miestnosti sa nachádzajú rôzne druhy terárií a akvárií a klietok. V tejto miestnosti sú aj teráriá s väčšími druhmi plazov a klietky s rôznymi druhmi okrasných vtákov. Ponuku rastlín tvorí prevažne ponuka Aqua-DAHO v emerznej aj v submerznej forme. Obľúbené sú najmä druhy rodov Anubias, Cryptocoryne a Crinum. Liečivá v akvaristike sú najmä od firmy SERA.

Riša ryby bavia a je to vidieť aj v jeho predajni. V nádržiach sa nachádza veľké množstvo druhov rýb, z ktorých viaceré nepatria do bežného sortimentu v chovateľských obchodoch. Riša som poznal ešte predtým, ako si „spravil“ Akvaristiku a poznal som ho ako nadšenca, ktorý vtedy pre seba aktívne sám zháňal ryby od výmyslu sveta. Pravdepodobne tomu zostal verný, pretože v jeho obchode vždy nájdete zaujímavé kúsky aj pre ostrieľaného chovateľa. Je škoda, že predajňa spredu nepôsobí prívetivo. Fasáda mestskej steny je ošarpaná a doslova škaredá. Ďalšou vecou, ktorá by sa hodila ku nádržiam je pozadie, keďže akvária v stojanoch sú bez neho. Lepšie by vynikli ryby aj rastliny a celé by to získalo kompaktnosť. V čase mojej nedávnej návštevy EXOTIC Show v Banskej Bystrici som zistil, že Richard dal za akvária pozadia. V akvaristike RIZLACI sú vždy, keď som tam, ryby očividne v poriadku. Akvaristika RIZLACI je pre mňa veľmi zaujímavá. Nie je to typická uhladená predajňa, premyslená do detailov, ale je to dielo, ktoré sa stavia za pochodu. Zanietený akvarista by si mal do nej cestu nájsť a verím tomu, že vďaka zaujímavým rybám vo výbornom stave a prístupu personálu, sa tam aj často vráti.

Use Facebook to Comment on this Post