Farebné živorodky, Príroda, Ryby, TOP, Živočíchy, Živorodky

Poecilia reticulata

Hits: 31557

Poecila reticulata Peters, 1859 patrí do podčeľade Poecilinae, do čeľade Poecillidae, radu , triedy Actinopterigii. Synonymá:  Peters, 1859;  De Filippi, 1861;  Günther, 1866; Girardinus guppii Günther, 1866;  Jordan et Gilbert, 1883;  Jordan, 1887; Acanthophacelus reticulatus Eigenmann, 1907;  Eigenmann, 1910;  Boulenger, 1912;  Boulenger, 1912;  Langer, 1913;  Regan, 1913;  Milewski, 1920. Slovenský názov je živorodka dúhová. Používa sa aj pomenovanie je Patrí medzi . Je to všeobecne známy druh akváriových rýb. Aj u nás sa zrejme s národným názvom  stretol asi každý dospelý človek. Často sa im komolí meno na  a podobne, a to aj medzi odborníkmi – čo len naznačuje ich veľkú popularitu. Iným častým názvom pre  je pávie očko. Toto krásne pomenovanie má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na tele farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. 

Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, , severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka a takisto dnes  nájdeme napr. v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA na severe, v Rusku, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, Česku a  nevynímajúc. Kompletnejší zoznam eviduje FishBase. [1] Druh P. reticulata sa prispôsobil svojmu prostrediu a začína stále viac prejavovať pôvodná prírodná forma. Keď porovnám divoké  z Venezuely a  chytené v Brazílii, tak vidím jasné presadzovanie pôvodnej genetickej výbavy. Divoká  zase raz víťazí. Gupky sa nachádzajú tam kde je teplá , obyčajne v termálnych prameňoch. Viem, že sa nachádzajú v areáli Slovnaftu, počul som o viacerých iných výskytoch a viem, že sú v termálnych jazierkach v Piešťanoch.

Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm [2]. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. P. reticulata sa vyznačuje veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, vzrastom menší, štíhlejší a má Gonopódium je pohlavným orgánom a je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Samička je oválnejšia, v dospelosti väčšia, ritnú plutvu má normálnu a má škvrnu gravidity v brušnej časti tela. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária. Ak chováte veľké množstvo gupiek v jednej nádrži, tak sa  združujú v celom vodnom stĺpci. V prípade, že kŕmite tak, že ruku máte v akváriu,  vám zvedavo a nebojácne oblizujú prsty. Zaujímavé je aj  do , pretože ony sa chytajú často až príliš ľahko – ak chcete chytiť jednu jedinú, ľahko sa stane, že ich máte v sieťke aj 20. Chytiť jednoducho do  gupku medzi sto inými je problém. Čím je vyššia početnosť, tým sú zvedavejšie a nebojácnejšie.

Chov gupiek je celosvetovo rozšírený, čo je spôsobené asi aj tým, že ide snáď o najvariabilnejší druh ryby, chovaný v sladkovodných akváriách a to nielen čo sa týka sfarbenia, ale aj tvaru. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem P. reticulata. Keďže gupka predstavuje a predstavovala vždy pre akvaristov výzvu, došlo k veľkým zmenám nielen v jej vzhľade, ale aj v nárokoch chovu. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Asi ste aj vy počuli akvaristov a známych, ktorí vraveli, že  chovať nebol nikdy problém, a že to nemôže byť problém ani dnes. Dnešné , ktoré dostanete kúpiť v akvaristike, prípadne od chovateľa, sa dajú opísať ako . Svojim nárokmi sa dosť odlišujú od svojich príbuzných z minulosti. Dnes sú  silne prešlachtené a stali aj menej odolnými. V minulosti  neboli vôbec chúlostivé, ale dnes je to inak. Často sa chovateľovi stane, že si zakúpi nejaké , pridá ich ku svojim a najprv zahynú tie nové a neskôr aj jeho staré. Ak chcete chovať , ideálne je nájsť si cestu k chovateľovi, ktorý si udržuje čistú líniu. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Samce často nedožičia pokoj samičkám, preto je vhodné chovať viac samičiek ako samcov. Gupky tolerujú široké pásmo parametrov vody. Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22 – 27°C, 10 – 20°, ph 7.5. Sú schopné, najmä v dospelosti, pokiaľ nepatria ku chúlostivým typom, znášať aj veľké . Profitovanie gupiek v piešťanských jazierkach je toho dôkazom. Piešťanské  sú totiž napájané vodou, ktorá je veľmi bohatá na síru a iné minerály. Do jazierok ľudia púšťajú čas od času rôzne ryby, ale prežívajú len  a Poecilia reticulata. Sú to druhy, ktoré sú voči tomuto faktoru rezistentné. Niektorí  dokázali aklimatizovať gupky postupným privykaním dokonca na morskú vodu. Chovajú tak gupky v morskej vode ako krmivo. V prípade, že máte ambície zúčastniť sa súťaží, je vhodné gupky chovať v akváriách s rastlinami, pretože v nich sa gupky cítia lepšie a lepšie aj vyzerajú. Chov gupiek si teda vyžaduje viac akvárií, ideálne je, ak každá forma má svoje . Zvlášť pre dospelé ryby, mlaď, dospievajúce jedince. Ku gupkám sa do spoločenského akvária hodia iné  ako napr. platy, , ďalej , pancierničky rodu . Nehodia sa k nim väčšie druhy cichlíd – napr. , labyrintky – napr.  ryby – napr.  partipentazona.

Niektorí  pridávajú do akvárií, kde chovajú gupky soľ. Najmä tí, ktorí chovajú gupky bez dna a bez rastlín. V každom prípade sa gupka cíti v slanej vode dobre a lepšie odoláva nástrahám chorôb. Odporúčaná dávka  pre ne sú dve polievkové lyžice na 40 litrov vody. Na soľ je treba rybičky privyknúť postupne a použiť len vtedy, ak to iným rybám nevadí. Gupky majú relatívne dlhé chvosty a často preto viac trpia rôznymi chorobami. A keďže gupky veľa zožerú a veľa odpadu aj vyprodukujú, treba dbať na čistotu vody, aj dna. Jeden môj kamarát nazýva gupky a  vďaka tejto vlastnosti kombajn :-). Gupky v noci oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie obsahovať veľa detritu, účinná  je dobrým predpokladom vašich zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení , rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna .

Gupky sú všežravé. Vhodnou potravou sú , patentky, , moina, , ideálne v živom stave. Mrazené krmivo tohto typu stačí namočiť do akvária a párkrát s ním rozvíriť hladinu a ryby nakŕmite. Ak chcete aby samičky gupiek kvalitne rodili, poskytnite im  čierneho komára, práve toho, ktorý nám ľuďom vie niekedy tak veľmi znepríjemniť život – komára piskľavého – Culex pipiens. Gupky sú riasožravé, vhodnou potravou je  apod. Pre dorastajúce mladé gupky sa hodí nálevník. S radosťou prijmú napr. nelietavé  Drosophila melanogaster a je to práve , na ktorý sa pri kŕmení rýb všeobecne najviac zabúda. Vhodné sú samozrejme , alebo , menej už vločkové suché , ktoré sú ponúkané v akvaristických obchodoch.

Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, častokrát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si  a rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Aj preto je nevyhnutné, ak chcete zachovať líniu – tvar a farebnosť rodičov, zamedziť miešaniu genetického materiálu. Gravidné samičky je možné izolovať v pôrodničkách, napr. v takých, ktoré dostanete v obchode, alebo si zostrojíte napr. zo záhradníckeho pletiva kôš. Pletivo stačí zošiť a kôš upevniť na . Alebo sa môžete inšpirovať a spraviť si pôrodničku pomocou  a pletiva. Samozrejme môžete nechať samičku odrodiť v spoločnom akváriu a neskôr mladé vychytať. Gupky si niekedy svoje potomstvo žerú niekedy, ale ak chcete mať potomstvo, je dobré mať  dobre zarastené rastlinami. Gupky sú schopné rodiť mladé každý mesiac – perióda trvá zhruba 28 dní. Priemerný počet mladých je 40 jedincov – pohybuje sa od 30 do 70, niekedy aj viac ako 100 mladých. Niekedy sa stane, že samička vrhne len zopár mladých. Dbajte na to, aby ste, ak prekladáte samičku pred pôrodom, nemenili drasticky , najmä aby ste nezvýšili teplotu. Zvýšená teplota by mohla mať za následok predčasný pôrod – nedostatočne vyvinuté jedince až mŕtve jedince. Samička je po pôrode vyčerpaná, je bežné, že sa jej v tomto čase zhorší zdravotný stav.

Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé gupky sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich  pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách, gupky do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Najlepšou možnosťou ako podávať potravu takýmto mladým gupkám, je čo najčastejšie a po malých dávkach. Samozrejme ideálne je živé krmivo, ktoré sa pohybuje v celom vodnom stĺpci akvária. Takýmto požiadavkám vyhovie  – Artemia salina, a nálevník . Akonáhle sa dá rozlíšiť , mlaď rozdeľte podľa pohlavia. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili. Pokiaľ to nie je nevyhnutné, vyhýbajte sa predovšetkým súrodeneckému páreniu.

Gupky trpia často chorobami, ktoré nevieme diagnostifikovať – často hynú bez zjavnej príčiny a veľmi rýchlo. Jednou zo závažných chorôb, postihujúcich tieto ryby je  spôsobený baktériami Pseudomonas,  a inými. Inou chorobou je mykobakterióza, ktorá je len veľmi ťažko liečiteľná. Ichtioftirióza – známa medzi akvaristami ako  je menej vážna choroba.

P. reticulata si istotne svoje významné miesto v akvaristike zaslúži a zastane, veď napokon sú to práve gupky, pre ktoré sa konajú Majstrovstvá Európy, aj , a iné medzinárodné a  a . Existuje medzinárodná organizácia IKGH (Internationale Kuratorium -Hochzucht), ktorá jednotlivé organizácie zaoberajúce sa chovom P. reticulata združuje a koordinuje [4]. Súťaží sa podľa vypracovaného štandardu IHS. [5] Zväčša súťažia triá samčekov, ale čoraz viac sa presadzujú aj páry. Kategórie sú určené podľa tvaru chvostovej plutvy: triangel, kruh, dvojmečík, dolný , horný , rýľ, 

Literatúra:

[1] http://www.fishbase.org/

[2] http://64.95.130.5/

[4] http://www.ikgh.nl/

[5] IHS

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Živočíchy

Nežiaduce a zriedkavejšie živočíchy v akváriu

Hits: 10550

Neraz sa stane, že napriek našej snahe sa nám do akvária nasťahujú návštevníci – nežiaduce organizmy. Môžeme si ich zavliecť aj zvonku vo forme zárodkov, spór apod. Skoro vždy je lepšie sa ich zbaviť. Jedným takýmto druhom je aj zástupca kmeňa pŕhlivcov (Cnidaria) – nezmar (Hydra). Nezmar je mimochodom v prírode indikátorom čistoty vody. V nádrži však zvyčajne dlho nevydrží. V akváriu sa neustále pohybuje. Je väčšinou úplne neškodný, dokáže však negatívne vplývať na málo pohyblivý plôdik. Rájovec, guramy, mrenka Puntius conchonius nezmary likvidujú.

Iným druhom je nálevník. Nálevník je mikroorganizmus kmeňa Ciliophora. Nálevníky zavlečieme najčastejšie do akvária živou potravou. Medzi akvaristami je aj rozšírený termín dobré nálevníky a zlé nálevníky. Dobré nálevníky sú tie, ktoré sa chovajú ako krmivo pre ryby. Medzi tieto akvaristicky najznámejšie prvoky patrí trepka – Paramecium. Zlé nálevníky sú druhy, ktoré sú potenciálnym zdrojom nákazy, druhy schopné ubližovať poteru rýb a zbytočne zvyšovať dekompozíciu hmoty. Najčastejšia masívna invázia nálevníka spôsobuje mliečny zákal, ktorý sa vytvára najmä v nových a čerstvo založených nádržiach. Niekedy ak filter čistíme nevhodne pod tečúcou vodou z vodovodu. Nálevník sa často exponenciálne rozmnoží do takej miery, že neuvidíme na druhú stenu nádrže. Mliečny zákal nie je nič strašné, časom „zmizne“ aj sám. Pomôže správna filtrácia a vzduchovanie. V prípade nutnosti a ak je to vhodné, môžeme pridať do vody soľ. Tá má schopnosť nálevníka zlikvidovať.

Planariaploskulice Turbellaria kmeňa Plathelminthes si môžeme zavliecť živou potravou. Likviduje ich rájovec Macropodus opercularis.

Pijavky Piscicola geometra, Hemiclepis marginata, Haemopis sanguisuga patria medzi podrad Rhynchobdellidae, rad maloštetinavcov – Oligochaeta, triedy Clitellata – opaskovce, kmeňa Annelida – obrúčkavce, prípadne Hemiclepis marginata. Obyčajne si ich donesieme s nitenkami. Likvidujeme ich mechanicky, alebo roztokom hypermangánu.

Arguluskaprivec patrí do podtriedy Branchiura, triedy kôrovcov Crustacea, podkmeňa Branchiata, oddelenia Mandibulata, kmeňa článkonožcov Arthropoda. Ak napadne ryby, pomôže mechanicky kaprivca vybrať. Lieči sa slabým roztokom trypaflavínu alebo hypermangánom, v ktorých rybu vypláchneme.

Zástupcovia lastúrnikov Heterodonta – Sphaerium, Pisidium sa ojedinele zavlečú do akvária. Patria do triedy Lamellibranchia (lastúrniky), do kmeňa mäkkýšov Mollusca. 

Medzi ostatných živočíchov, ktoré sa môžu vyskytovať v akváriu, a ktoré sú často krmivom, patria zástupcovia drobných kôrovcov ako napr. Ostracoda, Phyllopoda, Copepoda,  vodné okrúhlovce – kmeň Nemathelminthes, machovky Bryozoa patriace do kmeňa Tentaculata, vodnár striebristýArgyroneta aquaticapodrad Ecribellata, rad Araneida – pavúky, Hydracarina – rad Acarina – roztoče, trieda Arachnoidea – pavúkovce, larvy – najady vážiek – rad Odonata triedy hmyz – Ectognatha – môžu byť pre ryby nebezpečné, sú pomerne veľké (4 cm), larvy potápnikov – napr. druhu Dytiscus marginalis – čeľaď Dytiscidae, podrad Adephaga, veľkého radu hmyzu – chrobákov (Coleoptera), chvostoskokyCollembola – trieda Entognatha, nadtrieda Hexapoda – šesťnôžky, Notonectapatriaca medzi bzdochy Heteroptera

V akvaristických obchodoch sa občas ponúkajú aj menej bežné živočíchy. Jedny z nich, z ktorých sa často vyskytujú aj u akvaristov, sú aj žabky Hymenochirus curtipes. Táto žabka je veľký labužník na živé nitenky. Častokrát som sa stretol s tým, že sa zamieňa s mäsožravým a oveľa väčším druhom Xenopus laevis. Dnes sú hitom aj raky, kraby a krevety. Krevety a niektoré raky sú pomerne obľúbené najmä pre ich pôsobenie pri odstraňovaní rias. Obľúbená je najmä Caridina japonica a rak „CPO“.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Nálevníky – drobná živá potrava pre ryby

Hits: 18296

Nálevníky – kmeň Ciliophora je veľká skupina jednobunkových organizmov – prvokov, ktoré sa vyskytujú bežne v potokoch, v riekach, v podzemnej vode. Nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné. Existujú druhy, ktoré sú škodlivé pre ryby, je lepšie nálevníky chovať zo získanej násady, alebo si ich vypestovať. Niektoré nálevníky:  trepka – Paramecium caudatum, vhodnú pre poter, Paramecium bursaria, Prorodon teres, Loxodes rostrum, Chilodonella cucullulus, Dileptus anser, Bursaria truncatella, Lacrymaria olor, Spirostomum ambiguum, Stylonychia mytilus, Coleps hirtus, Euplotes charon, Halteria grandinella, Colpidium colpoda, Ichthyophthirius multifilis – zapríčiňujúci známu krupičku, Vorticella, Epistylis, Stentor roeseli, Stentor coeruleus, atď.

Alternatívny chov

Dochovanie nálevníka opísané v nasledujúcich vetách v tomto odstavci je možný, ale ja ho neodporúčam. Ak sa odhodláme ku vlastnému odchovu nálevníka, zabudnite na senný nálev, o ktorom ste sa učili v škole. Senným nálevom si síce pripravíte nálevníka, ale nie je to správny postup. Na to je nutné vymeniť slamu za seno. Takže vezmeme slamu, ktorú zaistíme aby zostala ponorená, zalejeme ju vodou, najlepšie z nejakej stojatej vody. Nanajvýš odstátou vodou a pridáme kúsok povrchového bahna. Zabezpečíme izbovú teplotu, dostatok svetla, ale nie priame slnečné lúče. Keďže sa slama začne časom rozkladať, dôjde k masívnemu rozmnoženiu baktérií. Koncentrácia kyslíku rapídne klesá – nálevníky odumrú, až na trepku (Paramecium), ktorá žije tesne pod povrchom. Behom 2-3 týždňov môžeme pozorovať mliečne zakalenú vrchnú vrstvu, kde sa nachádza trepka. Chov sa nám čoskoro vyčerpá – ide o veľmi uzavretý systém, takže každý mesiac by sme mali chov preočkovať do novej nádoby. Stačí nám tretina starej kultúry, pridáme vodovodnú vodu (ideálne odstátu) a slamu. Je možné udržiavať kultúru mliekom, ktoré rozpúta masívny rozvoj baktérií. Stačí každý druhý deň kvapnúť do kultúry jednu – dve kvapky. Namiesto slamy sa dá použiť aj repa, kedy sa okrem trepky vyvinie aj neškodné Colpidium. Prípadne  sa dá použiť banánová šupka. Šalát a seno dávajú vznik plesniam a často aj na rybách parazitujúcich nálevníkov.

Návod na chov čistej kultúry nálevníka

Nálevníka chovám v PET fľašiach, ideálne sú také, ktoré sú čo najpriehľadnejšie a bezfarebné. Z praktických dôvodov – je do nich najlepšie vidieť. Ideálna je dostupná mäkká voda a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný žĺtok ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu, minimálne dva dni, lepšie až štyri, aby sa všetky plyny z nej eliminovali. Chovať nálevníka je ťažšie ako udržať pri živote chúlostivé ryby. Keď chcem rozšíriť kultúru nálevníka, nalejem do novej fľaše do polovice objemu odstátu vodu a prilejem k nej vodu s dobre rozvinutým nálevníkom. Nálevníka treba samozrejme kŕmiť – na čo nám poslúži najlepšie surové žĺtok. Po pridaní krmiva zvyčajne dva dni trvá, než materiál začnú baktérie výdatne rozkladať a vtedy má nálevník vhodné prostredie pre svoj rozvoj. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej fľaše. Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Dôvod je prostý, pri zariasenej fľaši nebudeme vidieť, či tam nejaký nálevník je. Ak sa nám predsa len fľaša zariasi, pomôže SAVO, ktoré rozriedime vo vode a nalejeme do fľaše. Samozrejme bez nálevníka. Po takomto čistení stačí fľašu dobre umyť, prípadne nechať pár hodín vyprchať chlór a potom môžeme opäť založiť nálevníka. V prípade, že sa v niektorej fľaši nechce nálevník rozvinúť, pomôžeme si tým, že vylejeme z neho časť obsahu a dolejeme z fľaše, kde je nálevník „pekný“. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch..

Nálevník je veľmi malý, preto ho niektorí ľudia nevidia. Mám skúsenosť, že ľudia, ktorí nosia dioptrické okuliare a pozerajú na kultúru bez nich, vo fľaši nič živé nevidia, vidia len „špinu“. Aj bystrým očiam pomôže lupa, každopádne je dobré najmä neskúsenému oku, sústrediť sa a nastaviť si nálevníka tak, že za fľašou svieti umelé svetlo, pred ňou je zhasnuté, a fľašu si nastavíme oproti niečomu tmavému, napr. oproti nočnej oblohe. Ideálna kultúra má na spodku minimum potravy a nálevník je rozmiestnený po celom objeme a veselo si pláva :-).

Skrmovanie nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom kŕmim podobným spôsobom ako octové mikry. Pre nálevníky sú ideálne fľaše na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto fľaše, zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET fľaše s kultúrou. Občas vymením zašpinené PET fľaše.

Use Facebook to Comment on this Post