2006, 2007, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Grindal – skvelé krmivo pre ryby

Hits: 16581

Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. E. buchholtzi bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. Svoje pomenovanie dostal podľa švédskej akvaristiky Nancy Grindal, ktoré ho prvý krát v roku 1950 použila ako krmivo pre ryby. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch (Tomanec). Ideálne na chov sú misky, ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna, napr. obedové misky. Dostať ich v papiernictve. Na dno položíme navlhčený molitan. Ak chceme použiť nový molitan, treba ho najprv umyť. Môžeme ho umyť aj vo vode z akvária, ktorú si predtým prelejeme napr. do vedra. Prípadne pred použitím molitanu ho necháme v takejto vode viac dní. Tým urýchlime prijatie grindalu do molitanu. Dokonca môžeme trochu „zašpiniť“ nový molitan vo vode, v ktorej sme predtým čistili molitan z akvária. Občas použijem aj akvaristický molitan, čo má aj výhody, aj nevýhody. Skôr ho prijme grindal, ale časom stvrdne na povrchu a piškóty sa na ňom rýchlejšie kazia. Navyše pomerne dosť prepúšťa vodu a tá potom sa dostáva na spodok nádoby. Ak použijem použitý molitan, tak neustále produkuje organické zvyšky z doby, keď bol v akváriu – zrejme dôsledok neustálej prítomnosti malých čiastočiek organického materiálu a denitrifikačných baktérií. Akvaristický molitan je veľmi dobrý, ale vyžaduje si viac pozornosti. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Všeobecne sa dá povedať, ak zakladáme novú kultúru grindalu, vyhraté máme až potom, čo sa v ňom usadí. A to nejaký čas trvá. Záleží to na skúsenosti a množstve už zabehnutých kultúr. Týždeň, dva, niekedy aj mesiac. Do misky vložíme molitan a naň dáme zo začiatku mierne namočenú polovičku detskej piškóty. Ideálne je, ak naň položíme sklo z už staršej kultúry, kde sú chuchvalce grindalu. Keď časom zbadáme, že grindal zo skla zmizol a nie je ho stále dostatok v molitane, opäť vezmem tabuľku skla z inej kultúry a použijem ju na rozbiehajúcu sa kultúru. Piškótu, zo začiatku odporúčam radšej v menšom množstve. Až časom rozdeľujem jednu piškótu na jednu krabicu grindalu, výnimočne viac. Niekedy, ak je kultúra veľmi mokrá, prikrmujem suchou piškótu. Avšak vtedy je vyššie nebezpečenstvo plesnenia, preto k tomu pristúpte až časom. Na molitan položte sklenenú tabuľku. Môže byť hrubšia, aj tenšie, na tom nezáleží. Práve sklo nám poslúži ako praktický materiál pre skŕmenie grindalu. Celú nádobu zakryjeme  Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Tenší stráca zmysel – veľmi ľahko sa premáča a hrubý podlieha stečeniu, tekuté zložky klesajú na spodok, čo nie je vhodné. Keď nie je piškóta včas spotrebovaná, podlieha plesniam. Najmä v lete, keď je teplejšie. Nič hrozné sa však nedeje, pleseň, prípadne celú piškótu odstrániť. Za deň normálna kultúra v „obedári“ skonzumuje priemerne 3/4 detskej piškóty. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane.

Ak sa grindal zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký grindal vždy v molitane zostane. Prípadne môžeme nechať misku, na deň, dva, otvorenú. To je vhodné urobiť aj vtedy, keď vidíme že je molitan celkom tmavýčo znamená buď, že je príliš mokrý, alebo príliš zašpinený. Ak preplachujete molitan, umyte aj misku a sklo. Zle je, ak je molitan veľmi presýtený vodou, resp. „piškótovým odpadom“ a prípadne dochádza ku zvýšenej teplote, vtedy ľahko nastane masívny útek grindalu preč z molitanu – na steny misky až na vrchnák. Ak nezasiahneme vtedy včas, tak sa grindal udusí. Ak sa tak stane, je po grindale, a má to aj náležitú vôňu ;-). Optimálna teplota chovu je 25 – 30°C, pod 20°C sa prestávajú množiť. Grindalu vyhovuje vyššia teplota, 30 °C je však už riziko. Časom sa stane, že molitan radikálne mení konzistenciu, je starý. Je to normálne, časom sa molitan doslova roztrúsi. Vtedy ho treba vyhodiť a použiť nový. Ideálna je stará posteľ. Grindal si vyžaduje starostlivosť. Väčšiu ako ryby.

Údržba“ je nutná aspoň raz za tri dni. Zhruba desať dní je doba, po ktorej neprikrmovaný grindal hynie. V prípade, že sa v niektorej miske grindalu nedarí, postupujem tak, že tabuľku skla vymením za takú, kde sú chuchvalce zdravého grindalu. Čiže postupujem tak, ako v prípade zabehnutia. Grindal je vhodný aj na zamrazenie, nevidel som ho však v takejto forme ponúkať. Sám som si však grindal občas zamrazil, keď som ho nemal ryby na skŕmenie. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že grindal nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že grindal je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd Frontline, ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z Frontline-u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Ak predsa odpadne, ťažkú hlavu si obyčajne z toho robiť nemusíme, ryby ju schmatnú zväčša s chuťou. Ak nám to vadí, napr. máme malé ryby a kus piškóty je veľký, potom ju musíme vytiahnuť.

Grindal sa dá zotierať štetcom, prípadne prstom a takto kŕmiť. Grindal sa rozmnožuje pomerne dobre. To, čo je na skle – na piškóte na rozbehnutej kultúre, je len časť populácie, ktorá sa šla nažrať. Väčšina červíkov je v molitane, v substráte. Netreba sa obávať, že všetok odpláva ponorením do vody. Grindal je vynikajúce krmivo. Jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie. Výhodou je, že grindal je schopný v akváriu prežiť dva dni (Tomanec). Zapodievam sa ním asi od roku 2004 a nikdy som oňho neprišiel. Mám ho priemerne asi v 30 krabiciach. Asi štyri krát za celú dobu som grindalový molitan vyhodil, z toho myslím že dva krát kvôli tomu, že sa mi tam naniesli nejaké mušky, ktoré síce boli pekne veľké, ryby ich žrali, ale už to začalo vypadať na masívne rozmnoženie. Asi dva krát sa mi rozpadol molitan. Občas sa doláme krabica, vrchnák. Nikdy mi roztoče grindal nezničili, ani jedinú kultúru. V čase, keď som ešte choval drozofily, občas mali snahu usídliť sa mi na grindale. Pri množstvách, v akom som choval grindal, drozofily a mikry sa niet čomu ani čudovať. Metód chovu grindalu je samozrejme viac. Niekto napr. do molitanu vystrihne v strede malú časť, aby zefektívnil chov a jeho odobratie. Niekto chová grindal na hline a kŕmi ho rožkom alebo ovsenými vločkami. Prípadne na kokosových, silinových vláknach, na filtračnej vate (Tomanec). Ovsené vločky poskytujú vyššiu možnosť roztočom. Podľa niektorých zdrojov odporúča chovať v prevarenej rašeline, v ktorej sú kŕmené ovsenými vločkami.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Fyziológia rýb a rastlín

Hits: 14628

Ryby

Krvný obeh rýb je jednoduchý, nervová sústava obdobne – tvorí ju jednoduchý mozog a miecha. Ryby dýchajú žiabrami, no niektorým druhom sa vyvinulo aj iný príjem vzduchu. Napr. pancierniky dýchajú črevnou sliznicou atmosférický kyslík. Labyrintkám na rovnaký účel slúži tzv. labyrint. Labyrint je pomerne zložitý ústroj, ktorý sa vyvíja napr. bojovniciam, guramám po 50 dni ich života. Akvarijné ryby sa dožívajú 0.5 až 20 rokov. Pre veľmi hrubé porovnanie sa dá uvažovať, že menšie druhy sa dožívajú nižšieho veku a väčšie druhy vyššieho. Napr. neónky sa dožívajú 2 – 3 roky, dánia, tetry, gupky 4 – 5 rokov, kaprozúbky 1 – 4 roky, prísavníky Ancistrus – 8 – 10 rokov, no väčšie cichlidy aj 10 až 20 rokov. Sumčeky Corydoras sa neraz dožijú 18 rokov. Akvariové ryby rastú postupne. Dá sa povedať, že rastú celý svoj život. Všeobecne možno pri porovnaní s prírodou konštatovať, že nedravé druhy obyčajne nedosahujú veľkosti v prírode, naopak druhy dravé často prekračujú veľkosti v prírode. Je to spôsobené konkurenciou a našou starostlivosťou a kŕmením. Ak však neposkytujeme našim rybám dostatok priestoru, ryby jednoducho tak veľmi narastú – ak budeme chovať napr. akaru modrú v akváriu o objeme 20 litrov, neporastie ani zďaleka do plnej veľkosti. Ak jej alebo v podobnej situácii poskytneme rybám časom väčšiu nádrž, vedia náhle narásť. Prípadne ryby nám rastú, ale vo väčšej nádrži rastú oveľa rýchlejšie. Niektoré ryby napr. nedostanú správnu stravu a akvaristi vravia, že sú tzv. seknuté. Môže to byť spôsobené napr. tým, že sú kŕmené inak ako boli u iného akvaristu. Dôvodov na pomalý rast, resp. jeho zastavenie je však neúrekom. Sú niektoré taxóny, ktoré rastú rýchlejšie geneticky. Ide napr. o kaprozúbky, ktoré sa musia za jedinú sezónu – polroka, narodiť, dospieť, rozmnožovať sa a čoskoro aj zomrieť.

Ryby sa vyznačujú premenlivou teplotou tela – patria medzi poikilotermné živočíchy – to znamená, že si nedokážu zabezpečiť vlastné teplo, sú v tomto smere závislé od teploty okolitého prostredia. V praxi – ryba nachádzajúca sa vo vode s teplotou 25°C má teplotu tela rovnako 25°C. Je dobre si uvedomiť, že voda ma inú tepelné vlastnosti ako napr. vzduch, prípadne kov. Na jej zahriatie je treba väčšie množstvo energie ako pri vzduchu. To znamená, že aj na ochladenie je treba vyvinúť viac úsilia. Podrobnejšie sa týmito energetickými nákladmi zaoberá iný článok.

Možno ste si všimli, že veľká vodná nádrž dokáže ovplyvniť okolitú klímu. Voda drží teplo, ktoré v lete ochladzuje a v zime otepľuje. Podobne sa správa aj more. Vo vode sa oveľa rýchlejšie stráca aj teplo nášho tela – vtedy keď vstúpime vo vody, asi 200 krát rýchlejšie pri rovnakej teplote ako na vzduchu. Tepelné vlastnosti vody je vhodné poznať. Vo vyššej teplote vody sa ryby často cítia lepšie, no táto teplota znižuje ich vek – keďže patria medzi organizmy, ktoré si nevedia udržať stálu teplotu tela, ich metabolizmus je pri vyššej teplote na akú sú geneticky adaptované, unavovaný viac. Vyššia teplota dokáže životný cyklus rýb znížiť aj na polovicu. Vyššia teplota znižuje časom kondíciu, obranyschopnosť. Krátkodobo ryby vydržia aj vysoké a veľmi nízke teploty. Teplota ktorú sú schopné zniesť je 43°C. Po prekročení tejto hranice sa ryby dusia, strácajú koordináciu a kapú. Podobne sa správajú aj po znížení teploty pod 5°C. Je samozrejmé, že niektoré druhy sú odolnejšie viac, iné menej. Samozrejme mám na mysli bežné druhy tropického a subtropického pásma.

Svetlo ryby vnímajú pomerne slabo. V porovnaní trebárs z cicavcami, hmyzom, hlavonožcami je to pomerne slabé. Ich  krátkozraké oči nepatria medzi ich dobre vyvinuté zmysly. Ryby nemajú viečka, ani slzné žľazy. Ryby počujú infrazvuk. O ich príjme a spracovaní zvuku toho veľa nevieme. V každom prípade, naše bežné zvuky nepočujú – ak sa vám to zdá – tak potom reagujú na vlnenie, ale náš rozhovor určite nepočujú. Ich sluchové ústroje sú skôr orgánom rovnováhy. Bočná čiara je orgán, ktorý dokáže veľmi veľa. Pomocou neho sa vedia napr. oslepené jedince orientovať. Dokonca veľmi bezpečne. Pravdepodobne ním veľmi presne vnímajú vlnenie, tlak, smer, prúdenie, elektromagnetické vzruchy, potravu, prekážky, ktoré dokážu najlepšie spracovať a následne sa podľa nich riadiť.

Ryby majú aj hmatové a čuchové bunky. Chuťové bunky sa nachádzajú aj v ústach ako by sme mohli predpokladať, no veľká časť sa nachádza na plutvách. Je to zaujímavé, ale ryba sa dotkne potravy plutvou a vie, či je sústo môže chutiť, alebo nie. Ryby sa vyznačujú pohlavným dimorfizmom. Zaujímavý je však fakt, že niektoré druhy živorodiek dokážu za určitých okolností zmeniť pohlavie. Tento jav sa vyskytuje najmä u mečúňa mexickéhoXiphophorus helleri. V prípade, že sa v akváriu nachádza vysoká prevaha samičiek – je teda nedostatok samcov, môžu sa niektoré samičky zmeniť na samca – narastie im mečík, gonopódium atď. Mnoho však z takýchto samcov je neplodných. Mne samému sa to v mojej praxi stalo, keď som choval dlhší čas mečúne. Zmena pohlavia sa vyskytuje aj u iných druhov živorodiek, nie však tak často ako u X. helleri. Z hľadiska plodnosti Xiphophorus helleri je zaujímavé, že čím neskôr dôjde ku začiatku rastu mečíka samcov – vlastne ku dospievaniu, tým je samček spravidla plodnejší. Ako však naznačujem v predchádzajúcom odstavci, ak k tomu dôjde zmenou pohlavia, často sú samci úplne neplodní. Takzvaný skorí samci, ktorým sa mečík a gonopódium tvorí v skorom veku majú vyššiu dispozíciu k neplodnosti.


Rastliny

Rastliny žijúce pod vodou, resp. vodné rastliny vyskytujúce sa v akvaristike sú veľmi blízke príbuzné svojim suchozemským ekvivalentom. Rovnako obsahujú cievne zväzky, ktoré sa nazývajú žilnatina. Tieto cievy a cievice sú obyčajne dobre viditeľné. Rastliny dýchajú počas celého 24 hodinového cyklu, cez deň – resp. za dostatku svetla prijímajú oxid uhličitý a vodu a tvoria z tejto neústrojnej hmoty sacharidy (stavebné látky) najmä pre konzumentov a životodarný kyslík. Na rozdiel od suchozemských rastlín sú vodnému prostrediu prispôsobené tak, že príjem živín, dýchanie prebieha celým povrchom rastliny (často aj koreňom). Vodné rastliny nemajú prieduchy – suchozemské rastliny majú prieduchy na spodnej strane listov. Rastliny produkujú prostredníctvom fotosyntézy kyslík. V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – bublinky, koncentrácia kyslíka v bunke stúpla nad 40 mg/l. Avšak vzhľadom na dosť rozdielne fyzikálne a chemické podmienky a celkový charakter vodných rastlín, fotosyntéza vodných rastlín prebieha oveľa pomalšie ako u rastlín suchozemských – teda aj rastové prírastky sú preto menšie.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Choroby rýb a ich liečenie

Hits: 65086

Každý asi pozná vetu: Zdravý ako ryba. Bodaj by vaše ryby boli zdravé, ale skúsenejší akvarista by sa asi tomuto porekadlu vyhol. Zárodky infekcií sa vo vode úspešne šíria a často aj neustále vyskytujú, avšak ryby samozrejme disponujú imunitným systémom, ktorý bráni prieniku choroby. Tento systém môže byť samozrejme rôznymi faktormi narušený, a tým sa budeme tu zaoberať. Chcel by som však znovu zdôrazniť, že ryby si za normálnych podmienok, ktoré by sme im mali vedieť poskytnúť, poradiť aj samé. Počas choroby ryba veľmi často v závislosti od druhu mení sfarbenie. Môže zblednúť, aj stmavnúť.

Ak sme dospeli do štádia, že sa nevyhneme dezifenkcii, vhodný je hypermangán, ocot, čistá voda, zmes soli a octu, podrobenie varu. Vyššia teplota znižuje v dlhšom časovom období kondíciu, imunitu rýb, aj keď sa v takejto vode na pohľad cítia lepšie a sú krajšie vyfarbené. Choroby rýb sú ťažšie diagnostifikovateľné a liečiteľné, najmä tie vnútorné. Vonkajšie ochorenia, ktoré sú častokrát badateľné aj voľným okom, aj keď aj medzi nimi sa nájde zopár, ktoré môžu aj napriek liečeniu kondične dobre disponovanej ryby viesť ku úhynu. Vnútorné ochorenia často zistíme prostredníctvom zmeny správania, prípadne až po úhyne. Špecializované veterinárne pracoviská sú schopné identifikovať aj z mŕtveho materiálu typ ochorenia. Pri použití liečiv je často vhodné z nádrže rastliny odstrániť, ak je to možné. Pretože liečivá rastlinám vyslovene škodia, a ich účinky sú dlhodobé. Ak to nie je možné, po skončení liečby je vhodné použiť aktívne uhlie, ktoré teoreticky dokáže niečo z nenaviazaných súčastí liečiv a produktov reakcií nimi spôsobených, viazať. Po určitom čase je nutné samozrejme aj aktívne uhlie odobrať, pretože stratí absorpčné vlastnosti. Šírenie choroby môže byť plošné, ale často krát je viazané na jediného hostiteľa – čo nám dáva možnosť zbaviť sa choroby v jej počiatku premiestnením napadnutého jedinca do inej nádrže. Ak by sa takémuto parazitu podarilo úspešne zdolať svoju svoju obeť, táto už ďalej mu nebude poskytovať živiny, a prejde resp. bude si hľadať nového kandidáta. Možno ste si všimli niekedy, že nebadane vám po jednom odchádzajú ryby v pomerne dlhom časovom úseku – je to možný následok práve takéhoto priebehu choroby.

Ichtyoftirióza – je pomerne časté ochorenie rýb, slangovo sa mu hovorí krupička. Spôsobuje ho Ichthyophthirius multifilis, ktorý patrí medzi nálevníky. Ryby sú posiate akoby „krupičkou“. Choroba preniká do akvária živou potravou, cudzou vodou, prinesenými rybami. Proti krupičke pomáha zvýšenie teploty – soľný kúpeľ opísaný nižšie. Účinne potláča krupičku aj malachitová zeleň, no tá vlastne len vylieči symptómy, samotná choroba v zárodkoch zostane, preto ju na liečenie neodporúčam, ale hodia sa liečivá na báze FMC.

Oodinióza – toto ochorenie spôsobuje Piscinoodinium pillularis.

Medzi ťažké choroby rýb, ktoré sú takmer neliečiteľné možno s istotou zaradiť mykobakteriózu – tuberkulózu rýb. Prejavuje sa najmä chorobným chudnutím, prepadnutou brušnou časťou tela, nezáujmom prijímať potravu. Je nutné poznamenať, že toto ochorenie je ako jedno z mála prenosné dotykom na človeka. Ak lekár nepríde na súvis s rybami, môže skončiť aj smrťou pacienta. Čiže v prípade tohto ochorenia, nemanipulujme s rybami rukami, zabráňme styku s postihnutou rybou.

Bakteriálny rozpad plutiev spôsobuje mikroorganizmy Pseudomonas, Aeromonas. Ide o vážnu chorobu, ktorá sa účinne lieči napr. pomocou prípravku Bactopur Direct. Tento prípravok firmy SERA zafarbuje vodu do žltozelena, dôležitejšie však je, že výrazne poškodzuje rastliny, preto pri jeho použití rastliny z akvária odstránime. Často aj napriek liečbe uhynie polovička populácie.

Plesne – následkom nákazy, dochádza na rybách k rôznym preplesňovej nákazy. Pleseň je huba, ktorá v tomto prípade napáda pokožku rýb. Plesne sú pomerne dobre na povrchu viditeľné, niektoré sú liečiteľné Acriflavínom, FMC a podobnými prípravkami, prípadne aj soľou, no niektoré sú vážnejšie a je nutné siahnuť po silnejších prostriedkoch. Chcel by som však upozorniť, že spóry plesní môžu byť prakticky neustále prítomné vo vode, ale chorobný stav sa nemusí prejaviť. Ryby majú imunitný systém, ktorý sa za optimálnych podmienok dokáže brániť. Najmä dravšie ryby, poranené sú účinnejšie napádané plesňami, ale ak je ryba v kondícii, v krátkom čase si s ňou poradí. Preto, ak pozorujeme takéhoto jedinca, nemusíme nutne siahnuť ku liečbe, ale dajme šancu prirodzenému vývinu, zasiahnime až v prípade že sa nákaza šíri, alebo ryby sú oslabené nejakou väčšou zmenou. Náznakom prítomnosti plesňového ochorenia je obtieranie sa o podklad, o piesok, o kamene. Ak registrujeme zvýšené otieranie, zrejme ryby svrbí práve pleseň – týmto spôsobom sa jej snažia zbaviť.

Vodnatieľka – plynatosť. Pomerne vážne ochorenie, ktoré je zväčša spôsobené nesprávnou výživou. Pri podozrení podávajme menej bielkovinových zložiek a viac balastných látok. Prejav ochorenia je však postupný, čiže aj jeho doznenie trvá dlhšie obdobie.

Malawi bloat – ochorenie afrických jazerných cichlíd – venuje sa mu samostatný článok.

V prípade, že ryba trpí pokročilou formou ťažko liečiteľnej choroby, prípadne sme z nejakého iného veľmi vážneho dôvodu nútený ryby usmrcovať, mali by sme aj k tomuto problému pristupovať profesionálne a s úctou. Existuje viacero humánnych metód, ktorými môžeme vykonať rybu usmrtiť: prudkým úderom ryby o pevný podklad, ponorením do sódovky, minerálky – využijeme silný narkotizačný účinok CO2 vo vyššej koncentrácii, rýchlym prerušením chrbtice – miechy tesne za hlavou ostrým predmetom, veľmi studenou vodou, môžeme si pomôcť napr. ľadom. Liečba Pri liečbe môžeme čiastočne úspešne využiť aktívne uhlie, ktoré adsorbuje množstvo nežiaducich látok, no predovšetkým UV-lampu. Ultrafialové žiarenie má svoje využitie aj v medicíne, takže samozrejme netrvalo dlho a technické riešenie použitia UV-žiarenia nedalo na seba dlho čakať. UV-lampa sa používa buď ako filter, alebo v akútnom prípade priamo na kontaminovanú vodu. Jej účinnosť je pomerne veľká, napr. na druhy baktérii [1] ako je Bacillus megatherium, Clostridium tetami, Dysentery bacilli, Micrococcus candidus, Myxobacterium tuberculosis, Psedomonas aerugenosa, Salmonsella enteritidis, na vírusy, na nálevníka, chlorelu a mnohé iné druhy a taxóny. Veľa liečiv používaných v akvaristike je kontaktného charakteru – čiže ak narazia na vhodný objekt, viažu sa s ním. Zvyčajne sú tekuté. Preto je vhodné zabezpečiť prúdenie vody napríklad pomocou filtra, vzduchovania alebo inak a aplikovať kvapalné liečivo do celého priestoru zasiahnutého chorobou. Často som sa v praxi stretol s používaním preventívnych prostriedkov. Používajú sa špeciálne prípravky na tento účel, a častokrát aj liečivá v nižšej koncentrácii. Som zásadne proti, pretože používaním špeciálnych prípravkov oslabujeme imunitný systém našich rýb, ktoré potom pri silnejšom choroby nie sú schopné nákaze odolávať. Takéto prostriedky potláčajú prirodzenú odolnosť organizmu. Prevenciu zabezpečme iným spôsobom – správnymi podmienkami chovu, výživnou rozmanitou stravou, údržbou. Ak by som uvažoval o použití preventívnych prostriedkov, tak iba keď sú ryby v príliš stresujúcom prostredí – napr. v predajni, prípadne niekde kde dochádza k veľkým zmenám v osádke rýb, nanajvýš ak nechceme použiť pre nové ryby karanténu. V prípade použitia akýchkoľvek rozpustných liečiv musíme uvažovať o odobratí aktívneho uhlia z akvária. Pretože by liečba bola značne neúčinná – aktívne uhlie vo veľkej miere adsorbuje aj zložky obsiahnuté v liečivách. Jeho účinky je vhodné využiť po liečbe, tak ako som už spomenul na inom mieste.

Soľný kúpeľ – soľ je najmä medzi skúsenejšími akvaristami používaný prostriedok na liečenie niektorých chorôb. Napr. na odstránenie tzv. krupičky (1 polievková lyžica na 30 litrov vody) je možné soľ a zvýšenú teplotu úspešne použiť. Soľ spôsobuje zvýšenie vylučovania slizu, ktorým sa organizmus ryby bráni.

FMC – niektoré liečivá sú predávané pod rôznymi obchodnými značkami, no sú to odvodeniny od FMC. FMC má širokospektrálne pôsobenie, obsahuje tri základné zložky: formalín, malachitovú zeleň a metylénovú modrú. Je pomerne účinný voči niektorým ektoparazitom a plesniam.

Hypermangán – manganistan draselný KMnO4 sa používa napr. proti kaprivcovi, proti riasam. Pôsobí dezinfekčne, využíva sa aj v medicíne.

Trypaflavín je príbuzný acriflavínu aj proflavínu.

Proti ektoparazitom sa používa metylénová modrá a malachitová zeleň. Chemicky malachitová zeleň patrí medzi trifenylmetány.

Z ďalších liečiv to je metronidazol – entizol. Komerčne sa FMC ponúka aj pod rovnakým názvom FMC, ale aj napr. ako Multimedikal.

Aj v akvaristike sa využívajú antibiotiká: tetracyklín, streptomycín.

Karanténa Karanténa spočíva v priestorovej izolácii organizmov. Často sa v karanténe ryby liečia z nejakej choroby. Karanténa sa využíva po transporte rýb, to znamená, že ak si kúpime nové ryby môžeme využiť karanténnu nádrž. Ako zariadiť takúto nádrž? V prvom rade ide o jej veľkosť. Musí zodpovedať našim rybám. Na dno použijeme len štrk, prípadne hrubší piesok, alebo môžeme mať karanténnu nádrž bez dna. Filtrovanie, ak by sme ryby liečili by bolo problematické, pretože liečivá nepriaznivo vplývajú na mikroorganizmy v ňom. Preto by som použil len jednoduchý filter, ktorý by plnil mechanickú filtráciu – čiže stačil by vnútorný molitanový filter. Vzduchovanie by som zaviedol, nie je však nutnosťou. Osvetlenie nemusí splňovať najprísnejšie kritériá. Rastliny by som použil len plávajúce, napr. Ceratophyllum demersum, Najas apod. Do karantény sú vhodné aj ryby, ktoré boli ubité inými rybami v nádrži. Niektoré druhy rýb veľmi trpia po izolácii do karantény samotou. Najmä sociálne žijúcim rybám táto izolácia často veľmi urýchli priebeh choroby. Je to veľmi ťažko riešiteľná situácia, kedy takýto jedinci skapú skôr na následky zmeny, ako na chorobu, ktorá ich celý čas kvárila.

Literatúra [1] Malawi Cichlid Homepage

Use Facebook to Comment on this Post