Akvaristika, Biológia, Príroda, Živočíchy

Nežiaduce a zriedkavejšie živočíchy v akváriu

Hits: 10550

Neraz sa stane, že napriek našej snahe sa nám do akvária nasťahujú návštevníci – nežiaduce organizmy. Môžeme si ich zavliecť aj zvonku vo forme zárodkov, spór apod. Skoro vždy je lepšie sa ich zbaviť. Jedným takýmto druhom je aj zástupca kmeňa pŕhlivcov (Cnidaria) – nezmar (Hydra). Nezmar je mimochodom v prírode indikátorom čistoty vody. V nádrži však zvyčajne dlho nevydrží. V akváriu sa neustále pohybuje. Je väčšinou úplne neškodný, dokáže však negatívne vplývať na málo pohyblivý plôdik. Rájovec, guramy, mrenka Puntius conchonius nezmary likvidujú.

Iným druhom je nálevník. Nálevník je mikroorganizmus kmeňa Ciliophora. Nálevníky zavlečieme najčastejšie do akvária živou potravou. Medzi akvaristami je aj rozšírený termín dobré nálevníky a zlé nálevníky. Dobré nálevníky sú tie, ktoré sa chovajú ako krmivo pre ryby. Medzi tieto akvaristicky najznámejšie prvoky patrí trepka – Paramecium. Zlé nálevníky sú druhy, ktoré sú potenciálnym zdrojom nákazy, druhy schopné ubližovať poteru rýb a zbytočne zvyšovať dekompozíciu hmoty. Najčastejšia masívna invázia nálevníka spôsobuje mliečny zákal, ktorý sa vytvára najmä v nových a čerstvo založených nádržiach. Niekedy ak filter čistíme nevhodne pod tečúcou vodou z vodovodu. Nálevník sa často exponenciálne rozmnoží do takej miery, že neuvidíme na druhú stenu nádrže. Mliečny zákal nie je nič strašné, časom „zmizne“ aj sám. Pomôže správna filtrácia a vzduchovanie. V prípade nutnosti a ak je to vhodné, môžeme pridať do vody soľ. Tá má schopnosť nálevníka zlikvidovať.

Planariaploskulice Turbellaria kmeňa Plathelminthes si môžeme zavliecť živou potravou. Likviduje ich rájovec Macropodus opercularis.

Pijavky Piscicola geometra, Hemiclepis marginata, Haemopis sanguisuga patria medzi podrad Rhynchobdellidae, rad maloštetinavcov – Oligochaeta, triedy Clitellata – opaskovce, kmeňa Annelida – obrúčkavce, prípadne Hemiclepis marginata. Obyčajne si ich donesieme s nitenkami. Likvidujeme ich mechanicky, alebo roztokom hypermangánu.

Arguluskaprivec patrí do podtriedy Branchiura, triedy kôrovcov Crustacea, podkmeňa Branchiata, oddelenia Mandibulata, kmeňa článkonožcov Arthropoda. Ak napadne ryby, pomôže mechanicky kaprivca vybrať. Lieči sa slabým roztokom trypaflavínu alebo hypermangánom, v ktorých rybu vypláchneme.

Zástupcovia lastúrnikov Heterodonta – Sphaerium, Pisidium sa ojedinele zavlečú do akvária. Patria do triedy Lamellibranchia (lastúrniky), do kmeňa mäkkýšov Mollusca. 

Medzi ostatných živočíchov, ktoré sa môžu vyskytovať v akváriu, a ktoré sú často krmivom, patria zástupcovia drobných kôrovcov ako napr. Ostracoda, Phyllopoda, Copepoda,  vodné okrúhlovce – kmeň Nemathelminthes, machovky Bryozoa patriace do kmeňa Tentaculata, vodnár striebristýArgyroneta aquaticapodrad Ecribellata, rad Araneida – pavúky, Hydracarina – rad Acarina – roztoče, trieda Arachnoidea – pavúkovce, larvy – najady vážiek – rad Odonata triedy hmyz – Ectognatha – môžu byť pre ryby nebezpečné, sú pomerne veľké (4 cm), larvy potápnikov – napr. druhu Dytiscus marginalis – čeľaď Dytiscidae, podrad Adephaga, veľkého radu hmyzu – chrobákov (Coleoptera), chvostoskokyCollembola – trieda Entognatha, nadtrieda Hexapoda – šesťnôžky, Notonectapatriaca medzi bzdochy Heteroptera

V akvaristických obchodoch sa občas ponúkajú aj menej bežné živočíchy. Jedny z nich, z ktorých sa často vyskytujú aj u akvaristov, sú aj žabky Hymenochirus curtipes. Táto žabka je veľký labužník na živé nitenky. Častokrát som sa stretol s tým, že sa zamieňa s mäsožravým a oveľa väčším druhom Xenopus laevis. Dnes sú hitom aj raky, kraby a krevety. Krevety a niektoré raky sú pomerne obľúbené najmä pre ich pôsobenie pri odstraňovaní rias. Obľúbená je najmä Caridina japonica a rak „CPO“.

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Rupice

Hits: 11521

Taxonomicky ide o čeľaď Enchytraeidae – muchárky, druh Enchytraeus albidus, ktorý žije v Európe. Slovenský názov pre rupice je aj muchárky, česky roupice. Taxonomicky ide o rovnaký rod Enchytreus ako je aj grindal. Rupice sú pôdne dekompozitory (rozkladače) hmoty, živia sa rozkladom rastlinného materiálu. Ich nutričná hodnota je podobná nitenkám, grindalu, či patentkám. Môžeme ich chovať na pôde za predpokladu neustáleho vlhka v zemine. Ako zdroj potravy pre ne je možné použiť napr. rozkladajúce drevo, namočený chlieb, ovsené vločky, varenú zeleninu, cestoviny, strúhanku, piškóty. Po nasadení násady sa behom dvoch mesiacov rozmnoží. Je vhodné mať viacero násad. Ak vám začne potrava plesnivieť, odstráňte ju. Ak sa nám vyskytnú roztoče v násade, použite kontaktný insekticíd Frontline. Optimálna teplota chovu je 16°C, pod 2°C sa prestanú rozmnožovať, a pri teplote nad 24°C kapú. Preto na ich chov je vhodný rodinný dom, pivnica, nejaké chladnejšie miesto.

Rupice

Rupice

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Grindal – skvelé krmivo pre ryby

Hits: 16434

Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. E. buchholtzi bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. Svoje pomenovanie dostal podľa švédskej akvaristiky Nancy Grindal, ktoré ho prvý krát v roku 1950 použila ako krmivo pre ryby. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch (Tomanec). Ideálne na chov sú misky, ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna, napr. obedové misky. Dostať ich v papiernictve. Na dno položíme navlhčený molitan. Ak chceme použiť nový molitan, treba ho najprv umyť. Môžeme ho umyť aj vo vode z akvária, ktorú si predtým prelejeme napr. do vedra. Prípadne pred použitím molitanu ho necháme v takejto vode viac dní. Tým urýchlime prijatie grindalu do molitanu. Dokonca môžeme trochu „zašpiniť“ nový molitan vo vode, v ktorej sme predtým čistili molitan z akvária. Občas použijem aj akvaristický molitan, čo má aj výhody, aj nevýhody. Skôr ho prijme grindal, ale časom stvrdne na povrchu a piškóty sa na ňom rýchlejšie kazia. Navyše pomerne dosť prepúšťa vodu a tá potom sa dostáva na spodok nádoby. Ak použijem použitý molitan, tak neustále produkuje organické zvyšky z doby, keď bol v akváriu – zrejme dôsledok neustálej prítomnosti malých čiastočiek organického materiálu a denitrifikačných baktérií. Akvaristický molitan je veľmi dobrý, ale vyžaduje si viac pozornosti. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Všeobecne sa dá povedať, ak zakladáme novú kultúru grindalu, vyhraté máme až potom, čo sa v ňom usadí. A to nejaký čas trvá. Záleží to na skúsenosti a množstve už zabehnutých kultúr. Týždeň, dva, niekedy aj mesiac. Do misky vložíme molitan a naň dáme zo začiatku mierne namočenú polovičku detskej piškóty. Ideálne je, ak naň položíme sklo z už staršej kultúry, kde sú chuchvalce grindalu. Keď časom zbadáme, že grindal zo skla zmizol a nie je ho stále dostatok v molitane, opäť vezmem tabuľku skla z inej kultúry a použijem ju na rozbiehajúcu sa kultúru. Piškótu, zo začiatku odporúčam radšej v menšom množstve. Až časom rozdeľujem jednu piškótu na jednu krabicu grindalu, výnimočne viac. Niekedy, ak je kultúra veľmi mokrá, prikrmujem suchou piškótu. Avšak vtedy je vyššie nebezpečenstvo plesnenia, preto k tomu pristúpte až časom. Na molitan položte sklenenú tabuľku. Môže byť hrubšia, aj tenšie, na tom nezáleží. Práve sklo nám poslúži ako praktický materiál pre skŕmenie grindalu. Celú nádobu zakryjeme  Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Tenší stráca zmysel – veľmi ľahko sa premáča a hrubý podlieha stečeniu, tekuté zložky klesajú na spodok, čo nie je vhodné. Keď nie je piškóta včas spotrebovaná, podlieha plesniam. Najmä v lete, keď je teplejšie. Nič hrozné sa však nedeje, pleseň, prípadne celú piškótu odstrániť. Za deň normálna kultúra v „obedári“ skonzumuje priemerne 3/4 detskej piškóty. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane.

Ak sa grindal zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký grindal vždy v molitane zostane. Prípadne môžeme nechať misku, na deň, dva, otvorenú. To je vhodné urobiť aj vtedy, keď vidíme že je molitan celkom tmavýčo znamená buď, že je príliš mokrý, alebo príliš zašpinený. Ak preplachujete molitan, umyte aj misku a sklo. Zle je, ak je molitan veľmi presýtený vodou, resp. „piškótovým odpadom“ a prípadne dochádza ku zvýšenej teplote, vtedy ľahko nastane masívny útek grindalu preč z molitanu – na steny misky až na vrchnák. Ak nezasiahneme vtedy včas, tak sa grindal udusí. Ak sa tak stane, je po grindale, a má to aj náležitú vôňu ;-). Optimálna teplota chovu je 25 – 30°C, pod 20°C sa prestávajú množiť. Grindalu vyhovuje vyššia teplota, 30 °C je však už riziko. Časom sa stane, že molitan radikálne mení konzistenciu, je starý. Je to normálne, časom sa molitan doslova roztrúsi. Vtedy ho treba vyhodiť a použiť nový. Ideálna je stará posteľ. Grindal si vyžaduje starostlivosť. Väčšiu ako ryby.

Údržba“ je nutná aspoň raz za tri dni. Zhruba desať dní je doba, po ktorej neprikrmovaný grindal hynie. V prípade, že sa v niektorej miske grindalu nedarí, postupujem tak, že tabuľku skla vymením za takú, kde sú chuchvalce zdravého grindalu. Čiže postupujem tak, ako v prípade zabehnutia. Grindal je vhodný aj na zamrazenie, nevidel som ho však v takejto forme ponúkať. Sám som si však grindal občas zamrazil, keď som ho nemal ryby na skŕmenie. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že grindal nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že grindal je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd Frontline, ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z Frontline-u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Ak predsa odpadne, ťažkú hlavu si obyčajne z toho robiť nemusíme, ryby ju schmatnú zväčša s chuťou. Ak nám to vadí, napr. máme malé ryby a kus piškóty je veľký, potom ju musíme vytiahnuť.

Grindal sa dá zotierať štetcom, prípadne prstom a takto kŕmiť. Grindal sa rozmnožuje pomerne dobre. To, čo je na skle – na piškóte na rozbehnutej kultúre, je len časť populácie, ktorá sa šla nažrať. Väčšina červíkov je v molitane, v substráte. Netreba sa obávať, že všetok odpláva ponorením do vody. Grindal je vynikajúce krmivo. Jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie. Výhodou je, že grindal je schopný v akváriu prežiť dva dni (Tomanec). Zapodievam sa ním asi od roku 2004 a nikdy som oňho neprišiel. Mám ho priemerne asi v 30 krabiciach. Asi štyri krát za celú dobu som grindalový molitan vyhodil, z toho myslím že dva krát kvôli tomu, že sa mi tam naniesli nejaké mušky, ktoré síce boli pekne veľké, ryby ich žrali, ale už to začalo vypadať na masívne rozmnoženie. Asi dva krát sa mi rozpadol molitan. Občas sa doláme krabica, vrchnák. Nikdy mi roztoče grindal nezničili, ani jedinú kultúru. V čase, keď som ešte choval drozofily, občas mali snahu usídliť sa mi na grindale. Pri množstvách, v akom som choval grindal, drozofily a mikry sa niet čomu ani čudovať. Metód chovu grindalu je samozrejme viac. Niekto napr. do molitanu vystrihne v strede malú časť, aby zefektívnil chov a jeho odobratie. Niekto chová grindal na hline a kŕmi ho rožkom alebo ovsenými vločkami. Prípadne na kokosových, silinových vláknach, na filtračnej vate (Tomanec). Ovsené vločky poskytujú vyššiu možnosť roztočom. Podľa niektorých zdrojov odporúča chovať v prevarenej rašeline, v ktorej sú kŕmené ovsenými vločkami.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristická prax, Akvaristika

Anafylaktický šok a patentky

Hits: 3359

Pred Vianocami 2009 sa mi stala dosť nepríjemná vec. Viem, že na niektoré látky môj organizmus reaguje priveľkým podráždením. Myslím teraz na bežne sa vyskytujúce vône v bežných koncentráciách. Skoro každému z nás bude vadiť natieranie akrylátovými farbami, prípadne nadýchnutie sa nad fľašou HCl :-). Z látok a vecí, s ktorými som ako akvarista prišiel do styku som si všimol, že pociťujem svrbenie kože predovšetkým na tvári z drozofíl, grindalu, a to len niekedy. Prejav by som popísal ako niečo medzi šteklením a svrbením. Po vyvetraní, prípadne po odchode z miestnosti, kde bol grindal, alebo drozofily, svrbenie rýchlo prestalo. Myslím si, že to bola reakcia buď na nejaké roztoče alebo plesne, ktoré sa nachádzali v kultúre, alebo šlo o nejakú vôňu, ktorá mi vadila.

Vážnejšie problémy som mal s mrazenými patentkami. Najprv vysvetlím ako kŕmim patentkami. Nezáleží na tom, či mám blistre, alebo väčšie balenie patentiek. Patentky krájam (odlamujem) nožom. Je jasné, že nejaká časť patentiek by skončila buď na koberci, alebo na krycom skle, ak by som nemal pod nimi nejakú tácku. Keď dokŕmim, nespotrebované patentky vložím naspäť do sáčiku a tácku umyjem vo vode z akvária. Je zaujímavé, že po kontakte rúk s patentkami ma svrbeli ruky, ale oveľa viac až potom, čo som tácku od patentiek opláchol vo vode. Umytie rúk pod tečúcou vodou z vodovodu pomohlo len veľmi mierne. Mydlo malo len mierny účinok. Dostatočný účinok mala až Alpa.

Pred Vianocami 2009 som si doniesol asi 1 kg patentiek a 1 kg artémie. Treba ešte povedať, že predtým som ich mal v chladničke v Bratislave, ktorá sa pokazila. Čiže asi niekedy v marci 2009 mi prestala fungovať chladnička. Zhruba týždeň som sa ju snažil dať do poriadku sám. V mrazničke vtedy bolo cca 10 kg rôznych mrazených dobrôt pre ryby. Veľa tekutého odpadu som vtedy povylieval z výparníka. Po týždni som kúpil novú chladničku. Patentky a artémia, ktoré som v decembri 2009 doniesol pochádzali práve z tých, ktoré svojho času tiekli v zlej chladničke. Kŕmil som nimi asi 5 minút, keď som zrazu začal kýchať. Nekýchol som 2-3 krát, ale aspoň 10 krát krátko za sebou. Behom ďalších piatich minút som cítil ako sa mi masívne plnia dutiny. A to ani nie tak v blízkosti nosa, ako v okolí stredného ucha. Tlak smeroval akoby po nos, a predovšetkým smerom von, cez obe uši. Snažil som sa dostať to zo seba von, ale čoskoro som zistil, že to veľmi nepôjde. Odišiel som do kúpeľne. Len čo som sa postavil, pocit tlaku v hlave sa mi výrazne zvýšil. Svrbenie som pociťoval na rôznych miestach hlavy (vo vlasoch). V zrkadle som videl, že mi „horí“ celá hlava. Očervenel som asi až 10 cm pod krk. Vtedy v kúpeľni už reakcia organizmu ustávala. Oči som mal krvavé, dutiny som mal plné, pomaly som cítil, že sa mi trošku zhoršuje dýchanie. Dolné dýchacie cesty to však nezasiahlo nijako. Asi po 10 minútach som vzal Dithiaden (antihistaminikum) na základe odporúčania lekára. Predtým som neveľmi úspešne skúšal kvapky do nosa. Hlavné príznaky dozneli po 20 minútach. Avšak cítil som sa fyzicky, až kým som nešiel spať, dosť nepríjemne.

Týmto príspevkom by som chcel upozorniť na to, že aj takéto veci sa môžu prihodiť. Veľmi rád by som vedel, na akú zložku, ktorá sa nachádza v patentkách, som alergický. Zaujímavé je, že živé patentky mi žiadnu alergickú reakciu nevyvolali. Do akej miery zavážilo, že patentky boli predtým nechtiac rozmrazované, zostáva nezodpovedané. S odstupom času môžem povedať, že odvtedy som patentkami už viackrát kŕmil. Opatrne, ale nijaké komplikácie chvalabohu nenastali.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post