2006, 2008, 2011, 2013, 2015, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Devín – mestská časť Bratislavy

Hits: 3222

leží pri sútoku riek Morava a Dunaj v nadmorskej výške 158 metrov nad morom. Na ploche 13.98 km2 tu žije 1382 obyvateľov. Maďarský názov pre Devín je , nemecký . Nachádza sa tu zrúcanina hradu Devín, gotický kostol svätého Kríža – Panny Márie z druhej polovice 13. storočia a pomník padlým hrdinom I. a II. svetovej  (Wikipedia).

Najstaršie v Devíne je známe z neolitu – príchod neolitických roľníkov 5 000 – 3 500 rokov pred n. l. V staršej dobe železnej je zrejme najvýznamnejším objavom nález obilnej jamy, v ktorej sa našla v klasoch pôvodne uložená v tom čase pestovaná – . V období mladšej doby železnej je územie späté s Keltami. V období 1. – 4. storočia bolo územie súťou opevňovacieho systému , ako jedno z predhradí rímskeho Carnunta (sazp.sk). Koncom 1. storočia pred n. l.  sa tu usadzovali aj (Goláň et al.). Našli sa tu (Richard Miške). V 1. storočí tu postavili strážnu stanicu, sídlila tu posádka légie z Carnunta. Po jej opustení v 4. storočí sa v nej usadili (Goláň et al.). Našli sa tu aj starogermánske (sazp.sk). Po Germánoch (najmä Markomanoch a Kvádoch) sa našiel . Podľa bol pšenično – ražný (hradiska.sk). Medzi prvé písomné zmienky o Devíne patri listina z roku 1237 pod názvom . Mestečko bolo poddané Devínskemu hradu. V roku 1568 získalo od cisára Maximiliána osamostatnenie a privilégia. V 16. storočí bolo významným trhovým miestom, existovali tu viaceré cechy: lodníkov, rybárov, hrnčiarov, obuvníkov a vinohradníkov. Prekvitalo a zeleniny. V roku 1829 bola založená . Devínu významne prospel v rokoch 1870 – 1890 ktorý dodával na reguláciu Dunaja. sa na území Devína spomínajú už v roku 1254, avšak Devín je známy ríbezľovým vínom, s výrobou ktorého začal v roku 1922 . Do konca druhej svetovej vojny tu žili , , , aj . Súčasťou Bratislavy je Devín od roku 1946 (devin.sk).

Goláň Karol, Kropilák Miroslav, Ratkoš Peter, Tibenský Ján, 1961: Československé dejiny, Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. : Vydavateľstvo , 384 p, 40. patriarchálneho rodového zriadenia 4, p. 21.

Use to Comment on this Post

2005, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Rupice

Hits: 11825

Taxonomicky ide o čeľaď , druh , ktorý žije v Európe. Slovenský názov pre je aj muchárky, česky . Taxonomicky ide o rovnaký rod Enchytreus ako je aj grindal. Rupice sú pôdne () hmoty, živia sa rozkladom rastlinného materiálu. Ich nutričná hodnota je podobná nitenkám, grindalu, či patentkám. Môžeme ich chovať na pôde za predpokladu neustáleho vlhka v zemine. Ako pre ne je možné použiť napr. rozkladajúce , namočený , , varenú zeleninu, , strúhanku, . Po nasadení násady sa behom dvoch mesiacov rozmnoží. Je vhodné mať viacero násad. Ak vám začne plesnivieť, odstráňte ju. Ak sa nám vyskytnú v ná, použite kontaktný insekticíd . Optimálna chovu je 16°C, pod 2°C sa prestanú rozmnožovať, a pri teplote nad 24°C kapú. Preto na ich je vhodný rodinný dom, pivnica, nejaké chladnejšie miesto.

Rupice

Rupice

Use to Comment on this Post

2003, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Mikry – výživné krmivo pre naše ryby

Hits: 13577

Mikrami sa označujú viaceré druhy háďatok – háďatko, A. rediviva, A. siusa a iné A. sp. , P. redivivus, P. pycnus, P. ludwigi, P. nepenthicola, P. silusiodes, P. redivivus, P. redivivoides, P. ventrodentatus, P. dorsibidentatus, P. dubius, P. filiformis, P. ceylonensis, P. leperisini. medzi hlísty – . Rozmnožujú sa aj pri teplote 10 °C.  s vysokým obsahom tukov. Chovajú v miskách – stačí miska od rastlinného masla, ale videl som už používať aj vedro. Z praktických dôvodov sú vhodné hladké . Väčšia nádoba znamená viac mikier, ale aj vyššiu možnosť zá. Ideálne sú vyššie nádobky. Obsah tukov je aj podľa viacerých autorov, ako aj Tappina, vyšši. Tappin uvádza 48 % bielkovín, 21 % tukov (cca. 15 % mastné kyseliny, 6 % ), 7 % glykogénu – sacharidov, 1 % organických kyselín, 1 % nukleových kyselín. Ako živný substrát je najlepší podľa mňa kefír a rozomleté ovsené . Hodí sa aj , jogurt, , prípadné obyčajné. Dá sa použiť aj , , ale má to svoje nevý. Čiastočne . V strúhanke bude mikier veľa, ale na steny budú liezť len veľmi neochotne. V prípade použitia chlebovej kaše – a chlebu, mikry na steny vyliezajú, ale v menšom množstve.

Sladké sa ľahko kazí. odporúčam zomlieť v mixéri. Kaša vločiek a kefíru by mala byť skôr hustá. Je vhodné mať viacero chovov, pretože po čase sa prostredie prekyslí a je nutné kultúru mikier preočkovať do novej. Priemerne po dvoch až troch týždňoch. Mikry časom konzumujú potravu, čím obsah hmoty redne, čiže je nutné pridávať tuhé časti. Avšak mikry toho veľa neskonzumujú, a časom sa nám nahromadí veľa substrátu, ktorý je tekutý. Príliš veľa substrátu dokáže niekedy spôsobiť aj masívne veľa mikier na stenách, ale aj ich skorý zánik. Ideálna je izbová 20 – 25 °C. Je vhodné áť mikry vo viacerých miskách. Do najobjemnejšej – zbernej možno dať substrát v prípade, že mikry už nechcú vyliezať. V takejto zbernej nádobe mikry masívne vychádzajú na steny. Tento stav však trvá len pár dní – priemerne týždeň. Časom sa celý substrát pokazí a treba ho vyhodiť. Mikry treba preniesť do zbernej nádoby ak, kaša v ktorej žijú, je oveľa tmavšia, ako na začiatku, alebo vyliezajúce mikry idú smerom nahor akoby v žilkách. Za normálnych okolností, mikry vyliezajú po stenách plošne. Mikry sa skrmujú tak, že sa zotierajú prstom, prípadne štetcom, kúskom molitanu apod. zo stien nádoby, v ktorej ich chováme. Odporúčam štetcom. Mikry sú , zhruba 4 – 6 mm dlhé, ktoré je vhodné pre , pre . Hrúbku mikier by so prirovnal k ľudskému vlasu. Je nutné mať na pamäti, že obsahuje veľa tukov. Čiže je s ním treba kŕmiť s rozvahou.

Mikry

Use to Comment on this Post