2011-2015, 2014, Akvaristika, Bratislavské, Burzy, Časová línia, Reportáže, Slovenské, Teraristické burzy, Výstavy, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2014

Hits: 382

Od roka 2014 sa akcie nazý­va­jú EXOTIKA BRATISLAVA. Pred­tým to boli Akvá­ri­ové trhy“, resp. Akva & Tera trhy“. Akcie sa kona­jú desať krát do roka, kaž­dý mesiac okrem júla a augus­ta. Prís­pev­ky nie sú z kaž­dej akcie.

13. 12 – Mali sme výsta­vu ter­čov­cov Šte­fa­na Kno­te­ka, a Milan Líbal nám pri­pra­vil iné nezvy­čaj­né živočíchy.

15. 11 – Vďa­ka Peťo­vi Mrvo­vi sme moh­li vidieť rast­li­ny rodu Bucep­ha­lan­dra

13. 9 – Novú sezó­nu sme naštar­to­va­li dis­kus­mi (ter­čov­ca­mi). Ďaku­je­me za ne Fran­zo­vi Pfe­me­te­ro­vi.

14. 6Stra­šil­ky, pako­byl­ky, lis­tov­ky. Vysta­ve­né dru­hy sme mali naj­mä vďa­ka Mar­ti­no­vi Sto­lá­ri­ko­vi.

17. 5Gura­my. Za vysta­vo­va­né ryby sme boli vďač­ný páno­vi Miro­sla­vo­vi Príkazskému.

12. 4. – Živé krmi­vá. Uká­za­li sme akva­ris­tic­ké aj tera­ris­tic­ké krmi­vá. Za tera­ris­tic­ké krmi­vá ďaku­je­me Anto­no­vi Saxo­vi a Pet­ro­vi Krajčimu.

Blap­ti­ca dubia – šváb argen­tín­sky pochá­dza z Argen­tí­ny. Je dlhý asi 5 cm, pat­rí ku väč­ším švá­bom. Dob­re sa mno­žia. Je to vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku sa v našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Nele­zú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Môže byť aj raše­li­na ale­bo lig­no­cel. Vyža­du­je tep­lo­tu 2630°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né len  a čerstvé  a  (Anton Sax).

Bla­be­rus cra­ni­i­fer pochá­dza naj­mä z Mexi­ka a Kuby. Je dlhý 5 – 6 cm, kres­ba na hla­ve pri­po­mí­na ľud­skú leb­ku. Chov si vyža­du­je aké­koľ­vek väč­šie terá­rium, ale­bo plas­to­vú nádo­bu s vrch­ná­kom, aj keď nele­zie po skle. Je nelie­ta­vý, kríd­la pou­ží­va hlav­ne pri sva­dob­ných tan­coch. Je vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria v našich pod­mien­kach nepre­ži­je. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou ale­bo hra­ban­kou. Prí­pad­ne lig­no­cel zmie­ša­ný s les­nou hra­ban­kou. Vyža­du­je tep­lo­tu 2223°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax).


June 14 – Cock­ro­aches, cric­kets, leaf insects. The exhi­bi­ted spe­cies were main­ly thanks to Mar­tin Stolárik.

May 17 – Gura­mis. We were gra­te­ful to Mr. Miro­slav Prí­kaz­ský for the exhi­bi­ted fish.

April 12 – Live feed. We sho­wca­sed both aqu­arium and ter­ra­rium feeds. We thank Anton Sax and Peter Kraj­čí for the ter­ra­rium feeds.

Blap­ti­ca dubia – The Argen­ti­ne cock­ro­ach ori­gi­na­tes from Argen­ti­na. It mea­su­res about 5 cm and belo­ngs to the lar­ger cock­ro­aches. They repro­du­ce well. It is a suitab­le spe­cies for begin­ners; howe­ver, if they esca­pe, they can­not repro­du­ce in our con­di­ti­ons. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. They do not climb glass. Suitab­le sub­stra­tes inc­lu­de egg flats or slight­ly moist forest bed­ding. Peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se can also be used. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2630°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des only pel­lets and fresh fru­its and vege­tab­les (Anton Sax).

Bla­be­rus cra­ni­i­fer ori­gi­na­tes main­ly from Mexi­co and Cuba. It mea­su­res 5 – 6 cm, with mar­kings on the head resem­bling a human skull. Kee­ping them requ­ires any lar­ger ter­ra­rium or plas­tic con­tai­ner with a lid, even though they do not climb glass. They are non-​flying; they main­ly use the­ir wings during mating dan­ces. It is a suitab­le spe­cies for begin­ners; howe­ver, if they esca­pe from the ter­ra­rium, they can­not sur­vi­ve in our con­di­ti­ons. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter or bed­ding. Alter­na­ti­ve­ly, lig­no­cel­lu­lo­se mixed with forest bed­ding can be used. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2223°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les (Anton Sax).


Gromp­ha­dor­hi­na por­ten­to­sa pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 57 cm, vysky­tu­jú sa dve for­my toh­to dru­hu, svet­lá a tma­vá. Ras­tie dlho. Vypúš­ťa­ním vzdu­chu zo vzduš­níc vydá­va­jú pri vyru­še­ní syka­vý vzduch. Druh pat­rí medzi vhod­né pre začia­toč­ní­kov. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm (pre 2040 jedin­cov). Lezú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť (Anton Sax).

Shel­for­del­la tar­ta­ra – šváb tur­kis­tan­ský pôvo­dom z Turk­mén­ska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyb­li­vé, pre­to ich terá­ri­ové zvie­ra­tá dob­re žerú, mno­žia sa rých­lo. Smr­dí. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm, ale­bo uzat­vá­ra­teľ­ný box. Lozí rých­lo, špl­há dob­re po skle. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria sa v našich pod­mien­kach doká­žu dlho udr­žať pri živo­te. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 2830°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. Je vhod­ný ako potra­va pre zvie­ra­tá, kto­ré sa živia živo­číš­nou potra­vou (Anton Sax).

Eub­la­be­rus dis­tan­ti pochá­dza zo Stred­nej Ame­ri­ky a seve­ru Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 5 – 6 cm, pohyb­li­vý. Nele­zie po skle, mno­žia sa rých­lo. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Žijú pre­važ­ne v sub­strá­te. Je vhod­ným krmi­vom pre terá­ri­ové zvie­ra­tá živia­ce sa živo­číš­nou potra­vou. Vyža­du­je tep­lo­tu 2025°C,  5080 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax).

Ellip­tor­hi­na java­ni­ca pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 35 cm, dob­re sa mno­ží. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 2226°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . V našich pod­mien­kach sa dlh­šie držia pri živo­te (Anton Sax).


Gromp­ha­dor­hi­na por­ten­to­sa ori­gi­na­tes from Mada­gas­car. It mea­su­res 57 cm, and two forms of this spe­cies exist: light and dark. It gro­ws slo­wly. When dis­tur­bed, they rele­a­se a his­sing sound by expel­ling air from the­ir spi­rac­les. This spe­cies is suitab­le for begin­ners. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm (for 2040 indi­vi­du­als). They climb glass. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They are also con­tent with peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They can­not repro­du­ce in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Shel­for­del­la tar­ta­ra – The Tur­kis­tan cock­ro­ach ori­gi­na­tes from Turk­me­nis­tan. It mea­su­res about 3 cm, is mobi­le, thus ter­ra­rium ani­mals eat them well, and they repro­du­ce quick­ly. They emit a strong odor. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm or a clo­sab­le box. They lay eggs quick­ly and climb well on glass. If they esca­pe from the ter­ra­rium, they can sur­vi­ve for a long time in our con­di­ti­ons. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2830°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They are suitab­le as food for ani­mals that feed on live prey (Anton Sax).

Eub­la­be­rus dis­tan­ti ori­gi­na­tes from Cen­tral Ame­ri­ca and the nort­hern part of South Ame­ri­ca. It mea­su­res 5 – 6 cm and is mobi­le. They do not climb glass and repro­du­ce quick­ly. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They main­ly live in the sub­stra­te. They are suitab­le food for ter­ra­rium ani­mals fee­ding on live prey. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2025°C and humi­di­ty of 5080%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les (Anton Sax).

Ellip­tor­hi­na java­ni­ca ori­gi­na­tes from Mada­gas­car. It mea­su­res 35 cm and repro­du­ces well. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. They climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats or slight­ly moist forest bed­ding. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2226°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it. They can sur­vi­ve for a lon­ger peri­od in our con­di­ti­ons (Anton Sax).


Archi­man­dri­ta tes­se­la­ta pochá­dza zo Stred­nej a Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 7 cm, má zau­jí­ma­vú kres­bu krí­del. Je vhod­ný pre pokro­či­lých cho­va­te­ľov. Ras­tie dlho. Nele­zie po skle. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia prežiť(Anton Sax).

Pach­no­da mar­gi­na­ta pereg­ri­na – zla­toh­lá­vok pochá­dza zo západ­né­ho pobre­žia Afri­ky. Druh dosa­hu­je 24 cm. V noci je zahra­ba­ný v zemi. Pri lete nemô­žu zlo­žiť krov­ky, pre­to vydá­va­jú bzu­či­vý zvuk. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 40×30×30 cm pre veľ­kú sku­pi­nu. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou, prí­pad­ne les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528°C,  5060 %. Dospe­lé jedin­ce žerú baná­ny, prí­pad­ne iné slad­ké . Lar­vy pri­jí­ma­jú bio­lo­gic­ký mate­riál z les­nej hra­ban­ky a sťa­hu­jú si kús­ky lis­tov a zele­ni­ny z povr­chu sub­strá­tu. Z čas­ti les­nej hra­ban­ky zle­pia kokón, v kto­rom pre­bie­ha pre­me­na na dospe­lé imá­go. Ako krmi­vo sa pou­ží­va­jú lar­vy (Anton Sax).

Schis­to­cer­ca gre­ga­ria – saran­ča pus­tin­né pochá­dza z Afri­ky. Dosa­hu­je 68 cm. Samič­ky sú ružo­vo­hne­dé. Dospe­lé sam­če­ky sú sfar­be­né do žlta. Ská­ču, lezú vša­de aj po skle, potre­bu­jú veľa vzdu­chu v zakry­tom terá­riu, prí­pa­de v plas­to­vej nádo­be. Ako sub­strát je ide­ál­ny plát s vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 3240°C,  5060 %. Živia sa zele­ný­mi lis­ta­mi, suše­ným senom, ovo­cím, pše­ni­cou, žitom, jač­me­ňom, trá­va­mi, suchý­mi rož­ka­mi, chle­bom. Dob­re sa mno­žia. Naj­bež­nej­šie živé krmi­vo sú nym­fy, ale aj dospe­lé jedin­ce. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria dlho nepre­ží­va­jú (Anton Sax).

Gryl­lus assi­mi­lis – cvr­ček baná­no­vý pochá­dza z Afri­ky. Je dlhý asi 3 cm, podo­bá sa na cvrč­ka domá­ce­ho, avšak na prsiach a bru­chu ma dva uhlop­rieč­ne čier­ne pru­hy. Bež­né tera­ris­tic­ké krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30°C,  60 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach dlho nepre­ži­je (Anton Sax).

Ache­ta domes­ti­ca – cvr­ček domá­ci, pochá­dza zo sever­nej Afri­ky. je dlhý asi 2.5 cm. Bež­né terá­ri­ové krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30°C, vlh­kosť 5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach doká­že pre­žiť na tep­lých mies­tach budov, naj­čas­tej­šie v pekár­ňach (Anton Sax).


Archi­man­dri­ta tes­se­la­ta ori­gi­na­tes from Cen­tral and South Ame­ri­ca. It mea­su­res 7 cm and has an inte­res­ting wing pat­tern. It is suitab­le for advan­ced bre­e­ders. It gro­ws slo­wly and does not climb glass. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They are also con­tent with peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They can­not sur­vi­ve in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Pach­no­da mar­gi­na­ta pereg­ri­na – The Sun beet­le ori­gi­na­tes from the west coast of Afri­ca. It mea­su­res 24 cm. During the night, it bur­ro­ws in the soil. As they can­not fold the­ir wings during flight, they emit a buz­zing sound. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 40×30×30 cm for a lar­ge group. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter or forest bed­ding. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528°C and humi­di­ty of 5060%. Adult indi­vi­du­als feed on bana­nas or other swe­et fru­its. Lar­vae con­su­me orga­nic mat­ter from forest bed­ding and gat­her leaf and vege­tab­le pie­ces from the sub­stra­te sur­fa­ce. They use part of the forest bed­ding to cre­a­te coco­ons whe­re they under­go meta­morp­ho­sis into adult beet­les. Lar­vae are used as feed (Anton Sax).

Schis­to­cer­ca gre­ga­ria – The Desert locust ori­gi­na­tes from Afri­ca. It mea­su­res 68 cm. Fema­les are pinkish-​brown, whi­le adult males are yel­lo­wish. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air in a cove­red ter­ra­rium or plas­tic con­tai­ner. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 3240°C and humi­di­ty of 5060%. They feed on gre­en lea­ves, dried grass, fru­its, whe­at, rye, bar­ley, gras­ses, dry bis­cu­its, bre­ad. They repro­du­ce well. Nymphs are the most com­mon live feed, but adult indi­vi­du­als can also be used. If they esca­pe from the ter­ra­rium, they do not sur­vi­ve for long (Anton Sax).

Gryl­lus assi­mi­lis – The Banan cric­ket ori­gi­na­tes from Afri­ca. It mea­su­res about 3 cm and resem­bles the hou­se cric­ket, but it has two dia­go­nal black stri­pes on its chest and abdo­men. It is a com­mon ter­ra­rium feed. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. They repro­du­ce well. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 30°C and humi­di­ty of 60%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it, and vari­ous gras­ses. They do not sur­vi­ve for long in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Ache­ta domes­ti­ca – The Hou­se cric­ket ori­gi­na­tes from North Afri­ca. It mea­su­res about 2.5 cm. It is a com­mon ter­ra­rium feed. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. They repro­du­ce well. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 30°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it, and vari­ous gras­ses. They can sur­vi­ve in warm are­as of buil­dings, com­mon­ly found in bake­ries (Anton Sax).


Teneb­rio moli­tor – múč­ne čer­vy sú vhod­né krmi­vo naj­mä pre bez­sta­vov­ce (napr. , mod­liv­ky), ale aj pre iné dru­hy terá­ri­ových zvie­rat. Pri pla­zoch ale odpo­rú­čam nekŕ­miť ich prí­liš čas­to tou­to stra­vou, nakoľ­ko nie kaž­dé zvie­ra doká­že ľah­ko strá­viť ich obal“. Pri pla­zoch je to skôr vhod­ný dopl­nok stra­vy na spes­tre­nie. Ich veľ­kou výho­dou je pomer­ne dlhá život­nosť pri mini­mál­ne sta­rost­li­vos­ti a níz­ka cena (Peter Krajčí).

Zop­ho­bas morio – sú čer­vy podob­né vzhľa­dom múč­nym čer­vom, avšak sú výraz­ne väč­šie. Ten­to druh je vhod­ný ako krmi­vo naj­mä pre dospe­lé  a väč­šie dru­hy pla­zov ako aga­my, cha­me­le­óny, vara­ny a iné. Z vlast­nej skú­se­nos­ti si mys­lím, že je to o nie­čo vhod­nej­šie krmi­vo pre pla­zy ako múč­ne čer­vy, nakoľ­ko som pozo­ro­val ľah­šie strá­ve­nie naj­mä u cha­me­le­ónov. Napriek tomu, pre pla­zy je to tak isto ako múč­ne čer­vy vhod­nej­šie skôr ako dopl­nok na spes­tre­nie jedál­nič­ku ako hlav­ný zdroj potra­vy. Sú pomer­ne odol­né, tak­že vydr­žia v poho­de žiť aj nie­koľ­ko mesia­cov pri mini­mál­nej sta­rost­li­vos­ti. Ďal­šou výho­dou je pomer­ne níz­ka obsta­rá­va­cia cena (Peter Krajčí).

Mus­ca domes­ti­ca ( – nelie­ta­vá for­ma) je vyni­ka­jú­ce krmi­vo pre men­šie dru­hy zvie­rat ale­bo mlá­ďa­tá. Bež­ne pou­ží­va­né pri cho­ve rham­po­le­onov, malých dru­hov cha­me­le­ónov, žiab a mod­li­viek. Chov nie je nároč­ný, posta­čí pše­nič­ný šrot s mlie­kom, aby bol sub­strát vlh­ký. Muchy ho kon­zu­mu­jú a aj kla­dú doň vajíč­ka. Čer­ví­ky sa tak­tiež živia tým­to sub­strá­tom. Po nie­koľ­kých dňoch sa začnú zakuk­ľo­vať a postup­ne sa liah­nu muchy. Ide­ál­ne je čer­ví­kov roz­de­liť do via­ce­rých nádob, aby nena­sta­la situ­ácia, že sa Vám naraz vyliah­ne nie­koľ­ko tisíc múch. Lar­vy a kuk­ly je vhod­né pre­miest­niť do , aby sa spo­ma­lil ich vývoj a pod­ľa potre­by ich vybe­rať a nechať povy­lie­tať muchy. Výho­dou je nená­roč­ný . Nevý­ho­dou je hor­šia dostup­nosť a občas sla­bý zápach sub­strá­tu (ide­ál­ne je ich cho­vať nie­kde v piv­ni­ci ale­bo kôl­ni (Peter Krajčí).


Teneb­rio moli­tor – Mea­lworms are suitab­le feed pri­ma­ri­ly for inver­teb­ra­tes (e.g., birds, man­ti­ses) but also for other spe­cies of ter­ra­rium ani­mals. Howe­ver, I recom­mend not fee­ding them to repti­les too fre­qu­en­tly, as not eve­ry ani­mal can easi­ly digest the­ir shell.” For repti­les, they are more suitab­le as a die­ta­ry supp­le­ment to add varie­ty. The­ir sig­ni­fi­cant advan­ta­ge is the­ir rela­ti­ve­ly long lifes­pan with mini­mal care and low cost (Peter Krajčí).

Zop­ho­bas morio – Super­worms are worms simi­lar in appe­a­ran­ce to mea­lworms but sig­ni­fi­can­tly lar­ger. This spe­cies is suitab­le as feed pri­ma­ri­ly for adult birds and lar­ger repti­le spe­cies such as aga­mas, cha­me­le­ons, moni­tors, and others. From my own expe­rien­ce, I belie­ve they are some­what more suitab­le feed for repti­les than mea­lworms, as I have obser­ved easier diges­ti­on, espe­cial­ly in cha­me­le­ons. Nevert­he­less, for repti­les, they are still more suitab­le as a die­ta­ry supp­le­ment rat­her than the main sour­ce of food. They are rela­ti­ve­ly resi­lient, so they can easi­ly live for seve­ral months with mini­mal care. Anot­her advan­ta­ge is the­ir rela­ti­ve­ly low acqu­isi­ti­on cost (Peter Krajčí).

Mus­ca domes­ti­ca (hou­sef­ly – non-​flying form) is excel­lent feed for smal­ler ani­mal spe­cies or hatch­lings. Com­mon­ly used in the bre­e­ding of Rham­po­le­on spe­cies, small cha­me­le­ons, frogs, and man­ti­ses. Bre­e­ding is not deman­ding; whe­at bran with milk is suf­fi­cient to keep the sub­stra­te moist. Flies con­su­me it and lay eggs in it. The lar­vae also feed on this sub­stra­te. After a few days, they begin to pupa­te, and flies gra­du­al­ly hatch. It is ide­al to divi­de the lar­vae into seve­ral con­tai­ners to pre­vent the situ­ati­on whe­re thou­sands of flies hatch at once. Lar­vae and pupae should be trans­fer­red to the ref­ri­ge­ra­tor to slow down the­ir deve­lop­ment, and as needed, they can be taken out to let the flies emer­ge. An advan­ta­ge is the low-​maintenance bre­e­ding. A disad­van­ta­ge is the poorer avai­la­bi­li­ty and occa­si­onal­ly weak odor of the sub­stra­te (ide­al­ly, they should be kept some­whe­re in a base­ment or shed) (Peter Krajčí).


Rupi­ce – Enchyt­ra­e­us albi­dus – sú pôd­ne  (roz­kla­da­če) hmo­ty, živia sa roz­kla­dom rast­lin­né­ho mate­riá­lu. Ich nut­rič­ná hod­no­ta je podob­ná niten­kám, grin­da­lu, či patent­kám. Môže­me ich cho­vať na pôde za pred­po­kla­du neus­tá­le­ho vlh­ka v zemi­ne. Ako zdroj potra­vy pre ne je mož­né pou­žiť napr. roz­kla­da­jú­ce dre­vo, namo­če­ný chlieb, vare­nú zele­ni­nu, , strú­han­ku, piš­kó­ty. Opti­mál­na  cho­vu je 16°C, pod 2°C sa pre­sta­nú roz­mno­žo­vať, a pri tep­lo­te nad 24°C kapú. Pre­to na ich  je vhod­ný rodin­ný dom, piv­ni­ca, neja­ké chlad­nej­šie miesto.

Octo­vé mik­ry – Tur­bat­rix ace­ti – háďat­ko octo­vé. Pri izbo­vej tep­lo­te sa doží­va­jú prie­mer­ne 55 dní, pri níz­kych tep­lo­tách až 10 mesia­cov. Za dob­rých pod­mie­nok sa kul­tú­ra octo­viek za 810 dní zdvad­sať­ná­so­bí. Cho­vá­me ich napr. v PET fľa­šiach, kde je ocot s vodou v pome­re 1:1. Do octu vlo­ží­me malé množ­stvo jabĺč­ka,  ale­bo iné­ho ovo­cia. Ide­ál­ne je, ak toto  roz­mi­xu­je­me na kašu v mixé­ri. Do uzá­ve­rov odpo­rú­čam vyvŕ­tať malé otvo­ry. Octo­vé mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, ešte ten­šie ako oby­čaj­né“ mik­ry. Na úspeš­né pre­ce­de­nie je potreb­ná veľ­kosť ôk 5 μm. Skr­mo­va­nie – mik­ry zle­jem do , kto­rá má hrd­lo, kto­ré sa dá utes­niť zvnút­ra. Napr. vatou, han­drič­kou, fil­trač­nou hmo­tou. Pre mik­ry sú ide­ál­ne oby­čaj­né víno­vé , kde hrd­lo je viac­me­nej rov­né, úzke. Nale­jem do tej­to  mik­ry po zúže­né mies­to, utes­ním a dole­jem čerstvou stu­de­nou vodou. Mik­ry sú antig­ra­vi­tač­né, navy­še majú ten­den­ciu ísť do čis­tej­šej vody. Za 24 hodín sa väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem, ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám. Sub­strát, kto­rý bol pod utes­ne­ním zno­vu vle­jem do PET  s kultúrou.

Niten­ky sa dá nájsť tak­mer v kaž­dom toku u nás, ale nie v množ­stve, kto­ré je pre akva­ris­tu zau­jí­ma­vé. Dnes už je voda čas­to pred­tým trans­for­mo­va­ná v čis­tič­kách, odpa­du je menej, živi­ny chý­ba­jú. Niten­ky ako ich pozna­jú akva­ris­ti majú hne­do­čer­ve­nú far­bu. V prí­ro­de je ich far­ba varia­bil­ná a závi­sí od množ­stva kys­lí­ka vo vode. Niten­ky v prí­ro­de môžu byť aj bie­lej far­by. Sú veľ­mi vhod­ná potra­va napr. pre sum­co­vi­té ryby, pan­cier­ni­ky, prí­sav­ní­ky, sum­če­ky. Vo svo­jich čre­vách im kolu­je  ešte dlho po ich odlo­ve­ní. Pre­to sa musia riad­ne pre­mý­vať a po nalo­ve­ní nechať aspoň tri dni vytrá­viť. Sú veľ­mi závis­lé od čerstvej vody, ove­ľa viac ako živé patent­ky, pre­to sa musia čas­to pre­pla­cho­vať vodou, prí­pad­ne sa pre ne nechá­va neus­tá­ly prí­tok a odtok vody. Vhod­né je ucho­vá­vať ich napr. v plo­chých mis­kách napr. na spod­ku .

Nálev­ník – trep­ka (Para­me­cium) nepat­rí medzi prí­liš vhod­né a výživ­né krmi­vo, nie­ke­dy je však nevy­hnut­né.  sa cho­vá v PET fľa­šiach. Ide­ál­na je dostup­ná  a samoz­rej­me exis­tu­jú­ce kul­tú­ra nálev­ní­ka, kto­rú dáme do vody a pri­dá­me suro­vý vaječ­ný  ako potra­vu pre nálev­ní­ka. Ak nemá­me mäk­kú vodu, pou­ži­me aspoň odstá­tu vodu. Je vhod­né nálev­ní­ka cho­vať vo via­ce­rých fľa­šiach, pre­to­že naj­mä výdat­ným kŕme­ním si veľ­kú časť nálev­ní­ka vždy odstrá­ni­me z kul­tú­ry a čas­to sa sta­ne, že zmiz­ne z nie­kto­rej . Dôle­ži­té je, aby sa vo fľa­ši netvo­ri­la ria­sa, pre­to drží­me kul­tú­ru bez prí­stu­pu svet­la. Fľa­še s nálev­ní­kom by mali mať pre­vŕ­ta­ný vrch­ná­čik, aby sme mu zabez­pe­či­li vzduch. Skr­mo­va­nie nálev­ní­ka nie je bez­prob­lé­mo­vé. Nálev­ní­kom sa dá skŕ­miť podob­ným spô­so­bom ako octo­vé mik­ry. Ide­ál­ne sú  na víno, kto­ré majú zúže­né hrd­lo, kto­ré sa násled­ne roz­ši­ru­je. Nálev­ní­ky zle­jem do takej­to , zvr­chu utes­ním fil­trač­nou hmo­tou a dole­jem čerstvú vodu. Do dru­hé­ho dňa sa zväč­ša väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám.


Rupi­ce – Enchyt­ra­e­us albi­dus – are soil decom­po­sers, fee­ding on the decom­po­si­ti­on of plant mate­rial. The­ir nut­ri­ti­onal value is simi­lar to whi­te­worms, grin­dal worms, or mic­ro­worms. They can be bred in soil pro­vi­ded the­re is cons­tant mois­tu­re in the ground. As a food sour­ce, decom­po­sing wood, soaked bre­ad, oat­me­al, cooked vege­tab­les, pas­ta, bre­adc­rumbs, and bis­cu­its can be used. The opti­mal bre­e­ding tem­pe­ra­tu­re is 16°C; they stop repro­du­cing below 2°C and die at tem­pe­ra­tu­res abo­ve 24°C. The­re­fo­re, a fami­ly hou­se, base­ment, or some cooler pla­ce is suitab­le for the­ir breeding.

Vine­gar eels – Tur­bat­rix ace­ti – vine­gar eels. At room tem­pe­ra­tu­re, they live on ave­ra­ge for 55 days, and at low tem­pe­ra­tu­res, up to 10 months. Under good con­di­ti­ons, the vine­gar eel cul­tu­re can mul­tip­ly twen­ty­fold in 8 to 10 days. They can be bred, for exam­ple, in PET bott­les con­tai­ning vine­gar and water in a 1:1 ratio. A small amount of app­le, peach, or other fru­it is added to the vine­gar. Ide­al­ly, this fru­it should be pure­ed in a blen­der. It is recom­men­ded to drill small holes in the caps. Vine­gar eels are very small feed, even thin­ner than regu­lar” mic­ro­worms. A mesh sie­ve is used for strai­ning – mic­ro­worms are pou­red into a bott­le with a neck that can be sea­led from the insi­de, e.g., with cot­ton, cloth, or fil­ter mate­rial. Ordi­na­ry wine bott­les with a most­ly straight, nar­row neck are ide­al for mic­ro­worms. Mic­ro­worms are pou­red into the bott­le up to the nar­ro­wed part, sea­led, and top­ped up with fresh cold water. Mic­ro­worms are anti-​gravity, and they tend to move towards cle­a­ner water. Wit­hin 24 hours, most of the­se small cre­a­tu­res will mig­ra­te into cle­an water. They can be extrac­ted from the water using a syrin­ge or sim­ply pou­red out and fed to fish. The sub­stra­te that was sea­led can be pou­red back into a PET bott­le with the culture.

Tubi­fex worms – Tubi­fex tubi­fex can be found in almost eve­ry stre­am in our area, but not in the quan­ti­ties that are inte­res­ting for aqu­arium ent­hu­siasts. Today, water is often pre-​processed in tre­at­ment plants, resul­ting in less was­te and nut­rients. Tubi­fex worms, as kno­wn to aqu­arists, have a reddish-​brown color. In natu­re, the­ir color is variab­le and depends on the amount of oxy­gen in the water. Tubi­fex worms in natu­re can also be whi­te. They are very suitab­le food, for exam­ple, for cat­fish, loaches, suc­ker­fish, and small pre­da­to­ry fish. Mud cir­cu­la­tes in the­ir intes­ti­nes long after they are caught. The­re­fo­re, they must be tho­rough­ly rin­sed and allo­wed to digest for at least three days after cat­ching. They are very depen­dent on fresh water, much more so than live whi­te­worms, so they must be fre­qu­en­tly flus­hed with water, or a cons­tant flow of water is pro­vi­ded for them. It is suitab­le to keep them, for exam­ple, in shal­low dis­hes pla­ced at the bot­tom of the refrigerator.

Para­me­cium – the slip­per cilia­te (Para­me­cium), is not among the most suitab­le and nut­ri­ti­ous feed, but some­ti­mes it is neces­sa­ry. Para­me­cium is bred in PET bott­les. Ide­al is acces­sib­le soft water and, of cour­se, an exis­ting para­me­cium cul­tu­re, which is pla­ced in water, and raw egg yolk is added as food for the para­me­cium. If soft water is not avai­lab­le, use at least stan­ding water. It is advi­sab­le to bre­ed para­me­cium in seve­ral bott­les becau­se, espe­cial­ly with abun­dant fee­ding, a lar­ge part of the para­me­cium is alwa­ys remo­ved from the cul­tu­re, and it often hap­pens that it disap­pe­ars from one bott­le. It is impor­tant that algae do not form in the bott­le, so keep the cul­tu­re in the dark. The bott­les with para­me­cium should have a dril­led cap to ensu­re air supp­ly. Fee­ding para­me­cium is not wit­hout prob­lems. Para­me­cium can be fed in a simi­lar way to vine­gar eels. Wine bott­les with a nar­ro­wed neck that expands late­ral­ly are ide­al for this pur­po­se. Pour the para­me­cium into such a bott­le, seal it from the top with fil­ter mate­rial, and top up with fresh water. By the second day, most of the­se small cre­a­tu­res will mig­ra­te into cle­an water. They can be extrac­ted from the water using a syrin­ge or sim­ply pou­red out and fed to fish.


Mik­ra­mi sa ozna­ču­jú via­ce­ré dru­hy háďa­tok. Pat­ria medzi hlís­ty – Nema­to­da. Roz­mno­žu­jú sa aj pri tep­lo­te 10°C. Mik­ry sú tuč­ná potra­va s vyso­kým obsa­hom tukov. Cho­va­jú v mis­kách – sta­čí mis­ka od rast­lin­né­ho mas­la. Ako živ­ný sub­strát je naj­lep­ší pod­ľa mňa kefír a rozo­mle­té . Hodí sa aj acid­ko, jogurt, kys­lé mlie­ko, prí­pad­né slad­ké mlie­ko oby­čaj­né. Dá sa pou­žiť aj strú­han­ka, voda, ale má to svo­je nevý­ho­dy. Čias­toč­ne smo­ta­na. V strú­han­ke bude mikier veľa, ale na ste­ny budú liezť len veľ­mi neochot­ne. V prí­pa­de pou­ži­tia chle­bo­vej kaše – zme­si vody a chle­bu, mik­ry na ste­ny vylie­za­jú, ale v men­šom množ­stve. Slad­ké mlie­ko sa ľah­ko kazí. Ovse­né  odpo­rú­čam zomlieť v mixé­ri. Kaša vlo­čiek a kefí­ru by mala byť skôr hus­tá. Je vhod­né mať via­ce­ro cho­vov, pre­to­že po čase sa pro­stre­die pre­kys­lí a je nut­né kul­tú­ru mikier pre­oč­ko­vať do novej. Prie­mer­ne po dvoch až troch týžd­ňoch. Mik­ry časom kon­zu­mu­jú potra­vu, čím obsah hmo­ty red­ne, čiže je nut­né pri­dá­vať tuhé čas­ti. Avšak mik­ry toho veľa neskon­zu­mu­jú, a časom sa nám nahro­ma­dí veľa sub­strá­tu, kto­rý je teku­tý. Prí­liš veľa sub­strá­tu doká­že nie­ke­dy spô­so­biť aj masív­ne veľa mikier na ste­nách, ale aj ich sko­rý zánik. Ide­ál­na je izbo­vá  2025°C. Je vhod­né cho­vať mik­ry vo via­ce­rých mis­kách. Za nor­mál­nych okol­nos­tí, mik­ry vylie­za­jú po ste­nách ploš­ne. Mik­ry sa skr­mu­jú tak, že sa zotie­ra­jú prs­tom, prí­pad­ne štet­com, kús­kom moli­ta­nu apod. zo stien nádo­by, v kto­rej ich cho­vá­me. Odpo­rú­čam štet­com. Mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, zhru­ba 46 mm dlhé, kto­ré je vhod­né pre men­šie ryby, pre poter.

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi je prí­buz­ný rupi­ciam Enchyt­ra­e­us albi­dus, ale je men­ší. Vysky­tu­je v Juž­nej Ame­ri­ke. Bol náhod­ne dove­ze­ný v humu­se impor­to­va­ných tro­pic­kých rast­lín. V prí­ro­de sa živí na hni­jú­cich rast­lin­ných zbyt­koch. Ide­ál­ne na  sú mis­ky, kto­ré nie sú vyso­ké, a kto­ré majú väč­ší obsah dna. Na  polo­ží­me navlh­če­ný moli­tan. Grin­dal kŕmim výluč­ne malý­mi det­ský­mi piš­kó­ta­mi. Grin­dal je pôd­ny orga­niz­mu, pre­to je pocho­pi­teľ­né, že nemá rád svet­lo. Pokiaľ ho máme uzav­re­tý neprie­hľad­ným vieč­kom, môže­me ho mať aj na sto­le. Pokoj­ne na poli­ci, prí­pad­ne v uzav­re­tej skri­ni. Moli­tan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väč­ši­na grin­da­lu sa v roz­be­hnu­tej kul­tú­re nachá­dza v moli­ta­ne. Ak sa  zra­zu pre­sta­ne roz­mno­žo­vať, ale­bo sú jed­not­li­vé čer­víč­ky malé, je zrej­me moli­tan pre­mok­re­ný. Môže­me pokoj­ne moli­tan vziať a vyplá­chať ho v umý­vad­le pod tečú­cou vodou. Pri vypla­cho­va­ní sa nemu­sí­me báť veľ­ké­ho úbyt­ku grin­da­lu, neja­ký  vždy v moli­ta­ne zosta­ne. Z vlast­nej skú­se­nos­ti tvr­dím, že  nie je tuč­né krmi­vo. Aj nut­rič­né hod­no­ty, kto­ré som si zis­til hovo­ria o tom, že  je zhru­ba na úrov­ni paten­tiek ale­bo nite­niek. Nie­ke­dy, naj­mä ak moli­tan tro­chu obsy­chá, sa sta­ne, že sa naň dosta­nú roz­to­če. Malé bie­le, pobe­hu­jú­ce stvo­re­nia sú vidieť pomer­ne jas­ne aj voľ­ným okom. Brá­nia roz­vo­ju grin­da­lu a pri masív­nom roz­mno­že­ní ho doká­žu cel­kom zlik­vi­do­vať. V takom prí­pa­de pou­ží­vam kon­takt­ný insek­ti­cíd Fron­tli­ne, kto­rým ho postrie­kam. Zabe­rá okam­ži­te. Grin­da­lu veľ­mi nevo­nia, ale nelik­vi­du­je ho a nezis­til som ani žiad­ne nežia­du­ce účin­ky na rybách. Grin­dal sa v krát­kej dobe z -u cel­kom spa­mä­tá. Pomôcť mu samoz­rej­me môže­me pre­su­nu­tím grin­da­lu z inej kul­tú­ry. Skr­mo­va­nie grin­da­lu je veľ­mi jed­no­du­ché, sta­čí vziať celú tabuľ­ku a pono­riť ju do nádr­že. Piš­kó­ta sa nezvyk­ne odle­piť od skla – pek­ne na ňom drží. Grin­dal sa dá zotie­rať aj štet­com, prí­pad­ne prs­tom. Je to vyni­ka­jú­ce krmi­vo, jeho pro­duk­tív­nosť dovo­ľu­je kŕmiť s ním kaž­dý deň. Nemá sko­ro žiad­ny pach, nará­ba­nie s ním je prak­tic­ké, jeho veľ­kosť je dob­rá aj pre malé ryby a akcep­tu­jú ho aj tie väčšie.


Mik­ra­mi is a term used for vari­ous types of nema­to­des. They are clas­si­fied as roun­dworms – Nema­to­da. They can repro­du­ce even at tem­pe­ra­tu­res of 10°C. Mik­ra­mi are fat­ty food with a high fat con­tent. They can be bred in dis­hes – a mar­ga­ri­ne con­tai­ner works well for this pur­po­se. As a nut­ri­ti­ous sub­stra­te, in my opi­ni­on, kefir and ground oat­me­al are the best opti­ons. Also suitab­le are yogurt, sour milk, swe­e­te­ned milk, or ordi­na­ry swe­et milk. Bre­ad crumbs, water, or cre­am can also be used, but they have the­ir disad­van­ta­ges. Cre­am, for exam­ple, con­tains a lot of mik­ra­mi, but they climb the walls very reluc­tan­tly. If bre­ad pas­te is used – a mix­tu­re of water and bre­ad – mik­ra­mi climb the walls, but in smal­ler num­bers. Swe­et milk tends to spo­il easi­ly. I recom­mend grin­ding the oat fla­kes in a blen­der. The oat­me­al and kefir mix­tu­re should be rat­her thick. It is advi­sab­le to have seve­ral cul­tu­res becau­se over time, the envi­ron­ment beco­mes too aci­dic, and it is neces­sa­ry to trans­fer the mik­ra­mi cul­tu­re to a new one, usu­al­ly after two to three weeks. Mik­ra­mi gra­du­al­ly con­su­me food, redu­cing the mass con­tent, so it is neces­sa­ry to add solid parts. Howe­ver, mik­ra­mi do not con­su­me much, and over time, a lot of liqu­id sub­stra­te accu­mu­la­tes, which can some­ti­mes lead to a mas­si­ve num­ber of mik­ra­mi on the walls, and the­ir pre­ma­tu­re demi­se. The ide­al room tem­pe­ra­tu­re is 20 – 25°C. It is advi­sab­le to keep mik­ra­mi in mul­tip­le con­tai­ners. Under nor­mal cir­cum­stan­ces, mik­ra­mi spre­ad even­ly on the walls. Mik­ra­mi are fed by wiping them off the walls of the con­tai­ner with a fin­ger, brush, pie­ce of foam, etc. I recom­mend using a brush. Mik­ra­mi are very small feed, about 4 – 6 mm long, suitab­le for smal­ler fish, such as fry.

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi is rela­ted to the rupi­ce Enchyt­ra­e­us albi­dus but smal­ler. It occurs in South Ame­ri­ca and was acci­den­tal­ly impor­ted in the humus of tro­pi­cal plants. In natu­re, it feeds on deca­y­ing plant remains. Ide­al for bre­e­ding are shal­low dis­hes with a lar­ger bot­tom area. Pla­ce mois­te­ned foam on the bot­tom. I exc­lu­si­ve­ly feed grin­dal with small baby bis­cu­its. Grin­dal is a soil orga­nism, so it natu­ral­ly pre­fers dark­ness. If we have it clo­sed with an opa­que lid, we can even keep it on the tab­le, on a shelf, or in a clo­sed cabi­net. The foam should mea­su­re from 10 mm to 30 mm. Most of the grin­dal in a matu­re cul­tu­re is found in the foam. If grin­dal sud­den­ly stops repro­du­cing or indi­vi­du­al worms are small, the foam is like­ly too wet. In such a case, you can take the foam and rin­se it under run­ning water in the sink. During rin­sing, you don’t have to wor­ry about losing a lot of grin­dal; some will alwa­ys remain in the foam. From my own expe­rien­ce, I can say that grin­dal is not a fat­ty feed. Even the nut­ri­ti­onal valu­es I have found indi­ca­te that grin­dal is rough­ly at the level of whi­te­worms or tubi­fex worms. Some­ti­mes, espe­cial­ly if the foam dries out a bit, mites can appe­ar. Small whi­te cre­a­tu­res run­ning around are quite visib­le even to the naked eye. They hin­der the deve­lop­ment of grin­dal and, if they mul­tip­ly mas­si­ve­ly, can com­ple­te­ly des­troy it. In such a case, I use the con­tact insec­ti­ci­de Fron­tli­ne, which I spray on the foam. It works imme­dia­te­ly. Grin­dal does­n’t smell much, and I have­n’t noti­ced any adver­se effects on the fish. Grin­dal reco­vers from Fron­tli­ne fair­ly quick­ly. You can also help it by moving grin­dal from anot­her cul­tu­re. Fee­ding grin­dal is very sim­ple; just take the enti­re foam and dip it into the tank. The bis­cu­it tends to stick well to the glass. Grin­dal can also be wiped off with a brush or fin­ger. It is an excel­lent feed; its pro­duc­ti­vi­ty allo­ws fee­ding it eve­ry day. It has almost no smell, hand­ling it is prac­ti­cal, its size is suitab­le for small fish, and even lar­ger fish accept it.


Dro­zo­fi­lyDro­sop­hi­la mela­no­gas­ter – octo­mil­ka, je snáď orga­niz­mus, kto­rý naj­viac využi­li a pozna­li bio­ló­go­via, leká­ri celé­ho sve­ta. Je ochot­ná sa v zaja­tí ľah­ko mno­žiť, má rých­ly repro­dukč­ný cyk­lus. Géno­ví inži­nie­ri sa na tej­to malej muš­ke doslo­va vyhra­li a výskum pokra­ču­je ďalej. Obraz­ne sa dá pove­dať, že je to taký pokus­ný krá­lik.  sú krmi­vom nie­len pre ryby, ale aj pre  a pla­zy. Anglic­ky hovo­ria­ci svet ju pozná pod pome­no­va­ním fru­it fly, prí­pad­ne vine­gar fly. Akva­ris­ti, napo­kon aj tera­ris­ti naj­rad­šej využí­va­jú tzv. bez­kríd­lu for­mu – ves­ti­gial – antle­red – strap for­mu. Táto vypes­to­va­ná for­ma kríd­la má, len nevie lie­tať, kríd­la má znač­ne zakr­pa­te­né. Zná­me aj ako vín­ne muš­ky ale­bo octo­mil­ky. Tie­to drob­né muš­ky sú vyni­ka­jú­cou potra­vou naj­mä pre čerstvo vylia­hnu­té pla­zy (cha­me­le­óny, rham­po­le­ony,…) ale aj pre malé žaby, rôz­ne dru­hy akva­ri­ových rýb a takis­to čerstvo vylia­hnu­tých vtáč­ka­rov a mod­liv­ky. Sú pomer­ne jed­no­du­cho cho­va­teľ­né. Jed­na nása­da vydr­ží v závis­los­ti od počtu mušiek 2 – 5 týž­dňov, nie­ke­dy aj viac. Výho­dou je ich veľ­kosť (men­šie D. mela­no­gas­ter 1,5 – 2mm, väč­šie D. hydei 2,5 – 3mm) a teda naozaj nimi mož­no kŕmiť tak­mer všet­ky malé tera­ri­ové zvie­ra­tá. Nevý­ho­dou je mier­ny zápach po kvas­ni­ciach, kto­ré sa pou­ží­va­jú na zaro­be­nie živ­nej . Nása­da spra­vid­la sto­ja 2 – 4,- Eurá (Peter Krajči).

Daf­nie sú pomer­ne cit­li­vé počas pre­no­su na obsah kys­lí­ka. Pre­to je lep­šie ich pre­ná­šať v tzv. rámi­koch, prí­pad­ne s čo naj­men­ším množ­stvom vody. Dlh­šie sa dajú udr­žať vo väč­šom ved­re, pri niž­šej kon­cen­trá­cii daf­nií a za pred­po­kla­du, že sa vo ved­re nič neroz­kla­dá. V chlad­nej­šom obdo­bí roka je to cel­kom ľah­ké. V lete je mož­né krat­šiu napr. cez deň daf­niám zabez­pe­čiť vzdu­cho­va­nie a na noc, ak nie je von­ku 30°C, ich dať na balkón.

Moina je drob­ná daf­nia, doras­tá do 2.5 mm a vysky­tu­je sa v pokoj­ných vodách, čas­to krát zlej kva­li­ty, veľ­mi zne­čis­te­nej, chu­dob­nej na kys­lík. Per­lo­oč­ky sa pre­ja­vu­jú nepo­hlav­ným roz­mno­žo­va­ním – par­te­no­ge­né­zou (bez oplod­ne­nia). Je to typic­ký prí­klad, kedy cez priaz­ni­vé obdo­bie sú všet­ky jedin­ce samič­ky. Až pri nástu­pe menej priaz­ni­vých pod­mie­nok sa náh­le obja­vu­jú aj sam­če­ky, kto­ré sa pária – pre­bie­ha pohlav­né roz­mno­žo­va­nie, kto­ré zabez­pe­ču­je pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie. Na jar sa z vají­čok od jese­ne naro­dia opäť samič­ky. Môže­me ich chy­tať rov­na­ko ako cyk­lo­py a , len  môže byť prí­pad­ne aj red­šie, napr. z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, prí­pad­ne z tzv. dede­ró­nu. Daf­nie sú väč­šie ako cyk­lo­py, ale nie sú ener­ge­tic­ky hod­not­né, pre­to­že pre­važ­nú časť ich tela tvo­rí voda a pev­ná kuti­ku­la, kto­rá tvo­rí ich kos­tru.  dosa­hu­je aj naj­vyš­šiu  pri prí­pad­nom ume­lom cho­ve. Pre ryby je to ener­ge­tic­ky bohat­šia stra­va ako oby­čaj­ná“ daf­nia – dá sa pri­rov­nať ku cyk­lo­pu. Daf­nie dosa­hu­jú naj­vyš­šiu počet­nosť v lete.

Cyk­lop pat­rí do pod­ra­du Cyc­lo­po­idea, radu Podop­lea, pod­trie­dy Cope­po­da – ves­lo­nôž­ky, trie­dy Crus­ta­cea, kme­ňa Arth­to­po­da – . Ide napr. o Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus,  coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyk­lop je veľ­mi vhod­né krmi­vo rýb, pomer­ne výživ­né. Je kva­lit­ným zdro­jom biel­ko­vín. Pri spl­ne­ní urči­tých pod­mie­nok sa dá aj docho­vá­vať. Ich popu­lač­né kriv­ky veľ­mi kolí­šu, nie sú oje­di­ne­lé javy, keď jeden deň nachy­tá­me obrov­ské množ­stvo cyk­lo­pov a na dru­hý deň nie je po nich tak­mer ani sto­py. Vše­obec­ne jeho popu­lá­cia kul­mi­nu­je na jar a na jeseň. Cyk­lop je pomer­ne dra­vý, tak­že je nut­né dať pozor, aby ak ním kŕmi­me men­ší poter, aby nám nedoš­tí­pal, prí­pad­ne neu­smr­ti­li náš . Veľ­mi čas­to sa vysky­tu­je jeho názov v češ­ti­ne – buchanka.


Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, com­mon­ly kno­wn as the fru­it fly or vine­gar fly, is per­haps one of the most wide­ly uti­li­zed and unders­to­od orga­nisms by bio­lo­gists and medi­cal pro­fes­si­onals worl­dwi­de. It rea­di­ly repro­du­ces in cap­ti­vi­ty and has a rapid repro­duc­ti­ve cyc­le. Gene­tic engi­ne­ers have exten­si­ve­ly used this tiny fly for rese­arch pur­po­ses, like­ning it to a lab rat. Fru­it flies are used as feed not only for fish but also for birds and repti­les. Aqu­arists and ter­ra­rists pre­fer the so-​called win­gless form, kno­wn as the vestigial-​antlered-​strap form. This cul­ti­va­ted form of the fly has wings but can­not fly, with sig­ni­fi­can­tly stun­ted wings. They are also kno­wn as wine flies or vine­gar flies. The­se small flies are excel­lent food, espe­cial­ly for fresh­ly hat­ched repti­les (cha­me­le­ons, rham­po­le­ons, etc.) as well as small frogs, vari­ous spe­cies of aqu­arium fish, fresh­ly hat­ched birds, and man­ti­ses. They are rela­ti­ve­ly easy to bre­ed. Depen­ding on the num­ber of flies, one cul­tu­re can last 2 – 5 weeks or even lon­ger. The­ir small size (smal­ler D. mela­no­gas­ter 1.5 – 2mm, lar­ger D. hydei 2.5 – 3mm) makes them suitab­le feed for almost all small ter­ra­rium ani­mals. Howe­ver, they do pro­du­ce a mild yeast smell due to the yeast used in the­ir food sub­stra­te. A cul­tu­re usu­al­ly costs bet­we­en 2 – 4 euros.

Daph­nia are rela­ti­ve­ly sen­si­ti­ve to oxy­gen levels during tran­s­port. The­re­fo­re, it is bet­ter to tran­s­port them in so-​called fra­mes or with the least amount of water possib­le. They can be kept lon­ger in a lar­ger buc­ket, with a lower con­cen­tra­ti­on of Daph­nia and assu­ming not­hing is deca­y­ing in the buc­ket. This is quite mana­ge­ab­le during cooler peri­ods of the year. In sum­mer, you can aera­te the Daph­nia during the shor­ter day­ti­me and, if it’s not 30°C out­si­de, pla­ce them on the bal­co­ny at night.

Moina is a small spe­cies of Daph­nia, gro­wing up to 2.5 mm, found in calm waters, often of poor quali­ty and hea­vi­ly pol­lu­ted, and lac­king in oxy­gen. They repro­du­ce ase­xu­al­ly through part­he­no­ge­ne­sis (wit­hout fer­ti­li­za­ti­on). This means that during favo­rab­le con­di­ti­ons, all indi­vi­du­als are fema­le. Only when less favo­rab­le con­di­ti­ons ari­se do males sud­den­ly appe­ar, and sexu­al repro­duc­ti­on occurs, ensu­ring the trans­fer of gene­tic infor­ma­ti­on. In spring, fema­les hatch from eggs laid in the fall. They can be col­lec­ted like cyc­lops and cope­pods, but the sie­ve may be less den­se, for exam­ple, made from mil­li­ne­r’s silk or a so-​called Dede­ron. Daph­nia are lar­ger than cyc­lops but are not as nut­ri­ti­onal­ly den­se becau­se most of the­ir bodies are water and a solid cutic­le, which forms the­ir ske­le­ton. Moina achie­ves its hig­hest yield under arti­fi­cial cul­tu­re con­di­ti­ons. For fish, it is a more energy-​rich food than ordi­na­ry” Daph­nia and can be com­pa­red to cyc­lops. Daph­nia reach the­ir hig­hest abun­dan­ce in summer.

Cyc­lops belo­ngs to the subor­der Cyc­lo­po­idea, order Podop­lea, subc­lass Cope­po­da – cope­pods, class Crus­ta­cea, and phy­lum Arth­ro­po­da – arth­ro­pods. For exam­ple, Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus, Diap­to­mus coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyc­lops is very suitab­le fish feed, rela­ti­ve­ly nut­ri­ti­ous, and a quali­ty sour­ce of pro­te­in. Under cer­tain con­di­ti­ons, it can also be cul­tu­red. The­ir popu­la­ti­on cur­ves fluc­tu­ate gre­at­ly; it is not uncom­mon to catch a huge num­ber of cyc­lops one day and almost none the next. Gene­ral­ly, the­ir popu­la­ti­on peaks in spring and fall. Cyc­lops are quite pre­da­to­ry, so when fee­ding them to smal­ler fry, care must be taken to pre­vent them from dep­le­ting the popu­la­ti­on or har­ming the tank inhabitants.


Vír­ni­ky pred­sta­vu­jú samos­tat­ný kmeň Roti­fe­ra. Sú veľ­mi vhod­né pre plô­dik rýb. Svoj názov majú odvo­de­ný od typic­ké­ho pohy­bu – víre­nia, kto­rým sa neus­tá­le pre­ja­vu­jú. Vír­ni­ky chy­tá­me napr. do sie­tí z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, ale­bo mono­fi­lu. Nie­kto­ré , Syn­cha­e­ta, , Cope­us, , Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, , Bra­chi­onus, .

Arte­mia sali­na – žiab­ro­nôž­ka soľ­ná pat­rí medzi . Žiab­ro­nôž­ky, kto­ré sa pre­važ­ne využí­va­jú v akva­ris­ti­ke, žijú v mori. Sú pomer­ne malé do 15 mm, ove­ľa men­šie ako ich prí­buz­ní v slad­kej vode. Ku slad­ko­vod­ným žiab­ro­nôž­kam sa dosta­ne­me naj­skôr pro­stred­níc­tvom mra­ze­ných kociek v obcho­de. Žiab­ro­nôž­ky sa pre­dá­va­jú z roz­lič­ných loka­lít – z Rus­ka, Kana­dy, USA, Číny. Ich  je otáz­kou kva­li­ty. 95 vají­čok je vyni­ka­jú­ci para­me­ter. Závi­sí od toho aj cena. Žiab­ro­nôž­ka je výživ­né krmi­vo, z kto­ré­ho poter naj­rých­lej­šie vyras­tie naj­mä do výš­ky a do šír­ky. V sta­ve, keď ryby doras­ta­jú, neod­po­rú­čam kŕmiť iba žiab­ro­nôž­kou. Arté­mia sa dá ľah­ko liah­nuť, prav­da pokiaľ prí­de­te na spô­sob tej kto­rej vár­ky ;-). Náro­ky na jed­not­li­vé dru­hy“ a bale­nia arté­mie sú bohu­žiaľ roz­lič­né. Neraz som bol sved­kom nespo­koj­nos­ti s liah­ni­vos­ťou u mojich zná­mych, pri­čom ich kama­rá­tom neraz tá istá“ arté­mia ide výbor­ne. Kúpe­ná arté­mia sú vlast­ne vajíč­ka arté­mie. Vajíč­ka nasy­pe­me do vody, napr. do , do kto­rej na 1.5 lit­ra vody pri­dá­me 3 – 4 kávo­vé lyžič­ky soli (2530 g na liter), čím simu­lu­je­me mor­skú vodu. Je nut­né aby sme sil­ne vzdu­cho­va­li. Vlast­ne ide o to, aby celý obsah cir­ku­lo­val čo naj­viac, aby žiad­ne vajíč­ka nezos­ta­li stáť. Udr­žu­je­me izbo­vú, prí­pad­ne o nie­čo vyš­šiu tep­lo­tu. Pri vyš­šej tep­lo­te sa liah­nu rých­lej­šie. Asi po 24 hodi­nách je už veľ­ká časť vylia­hnu­tá. Ja sám, aj väč­ši­na akva­ris­tov, kto­rých poznám, nechá­vam arté­mie liah­nuť 2 dni – je potom o nie­čo väč­šia. Arté­mia sa pri 25°C liah­ne 1.5 dňa. Medzi akva­ris­ta­mi sa tra­du­je, že žiab­ro­nôž­ka môže byť jed­no­dňo­vá, ale aj dvoj­dňo­vá, v závis­los­ti od doby lia­hnu­tia a samoz­rej­me od typu. V slad­kej vode vydr­žia iba krát­ku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyš­šiu ener­ge­tic­kú hod­no­tu a násled­ne jed­no­duch­ší a účin­nej­ší prí­chod na svet malých arté­mií sa pou­ží­va dekap­su­lá­cia. Odstra­ňu­je sa ním ochran­ný obal vajíč­ka žiab­ro­nôž­ky. Keď chce­me žiab­ro­nôž­ku skŕ­miť sto­jí­me pred otáz­kou, ako ich dostať do akvá­ria bez toho, aby sme ich tam pre­nies­li bez soli. Keď­že ide o veľ­mi malé potvor­ky, pomo­hol by napr. mly­nár­sky hod­váb, ak ho nemá­te, vysta­čí­te si aj s bavl­ne­nou lát­kou. Ja cedím arté­miu cez mono­fil. Dekap­su­lo­va­nú – odslup­ko­va­nú arté­miu pou­ží­vam úspeš­ne ako suché krmivo.


15. 3. – Výsta­va ska­lá­rov. Väč­ši­na ska­lá­rov bola od zná­me­ho cho­va­te­ľa Miro­sla­va Prí­kaz­ské­ho. Ska­lá­re sú po gup­kách a mečov­kách asi naj­zná­mej­ší­mi ryba­mi cho­va­ný­mi v akvá­riách. Tie­to juho­ame­ric­ké  z povo­dia Ama­zon­ky sa naj­lep­šie cítia v hus­to zaras­te­nom akvá­riu. Exis­tu­je mno­ho variet ska­lá­rov. Kedy­si pôvod­né ska­lá­re boli úcty­hod­ných roz­me­rov. Ska­lár by sa mal cho­vať aspoň v 150 lit­ro­vej nádr­ži, kto­ré je 50 cm vyso­ké. Pohla­vie sa rozo­zná­va ťaž­ko, samič­ka má v obdo­bí nere­su na hla­ve men­ší nádor. Ska­lár je schop­ný mať 1000 ikier, avšak poter je veľ­mi malý a vyža­du­je strikt­ne pra­cho­vú živú potra­vu. Ska­lár na roz­mno­že­nie potre­bu­je tlak vody – , ale pokiaľ má všet­ko ostat­né v dob­rom sta­ve, je schop­ný sa vytrieť.


Vír­ni­ky repre­sent a dis­tinct phy­lum Roti­fe­ra. They are high­ly suitab­le for fee­ding fish fry. The­ir name is deri­ved from the­ir typi­cal move­ment – swir­ling, which they cons­tan­tly exhi­bit. Vír­ni­ky are cap­tu­red, for exam­ple, using nets made of mil­li­ne­r’s silk or mono­fi­la­ment. Some com­mon vír­ni­ky spe­cies inc­lu­de Phi­lo­di­na, Syn­cha­e­ta, Lepa­del­la, Pte­ro­di­na, Cope­us, Euch­la­nis dila­ta­ta, Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, Fili­na, Cep­ha­lo­del­la, Bra­chi­onus, and Pedalion.

Arte­mia sali­na, com­mon­ly kno­wn as bri­ne shrimp, belo­ngs to the class Ento­mos­tra­ca. Bri­ne shrimp pre­do­mi­nan­tly used in aqu­aris­tics live in the sea. They are rela­ti­ve­ly small, up to 15 mm, much smal­ler than the­ir fres­hwa­ter rela­ti­ves. Fres­hwa­ter bri­ne shrimp can be obtai­ned first through fro­zen cubes in sto­res. Bri­ne shrimp are sold from vari­ous loca­ti­ons – Rus­sia, Cana­da, the USA, Chi­na. The­ir hat­cha­bi­li­ty is a mat­ter of quali­ty. A 95% hat­cha­bi­li­ty rate is an excel­lent para­me­ter. The pri­ce also depends on this. Bri­ne shrimp are a nut­ri­ti­ous feed, allo­wing fry to grow quick­ly in height and width. Howe­ver, when fish are matu­ring, it’s not recom­men­ded to feed them only bri­ne shrimp. Arte­mia can be easi­ly hat­ched, once you figu­re out the met­hod for each batch. Unfor­tu­na­te­ly, the requ­ire­ments for dif­fe­rent types” and pac­ka­ging of arte­mia vary. I’ve often wit­nes­sed dis­sa­tis­fac­ti­on with the hat­cha­bi­li­ty among acqu­ain­tan­ces, whi­le the same” arte­mia works per­fect­ly for the­ir friends. Pur­cha­sed arte­mia are essen­tial­ly arte­mia eggs. The eggs are pou­red into water, for exam­ple, into a bott­le, to which 3 – 4 teas­po­ons of salt (2530 g per liter) are added to simu­la­te sea­wa­ter. Strong aera­ti­on is neces­sa­ry. The goal is to cir­cu­la­te the enti­re con­tent as much as possib­le to pre­vent any eggs from sett­ling. Main­tain room tem­pe­ra­tu­re, or slight­ly hig­her for fas­ter hat­ching. About 24 hours later, a sig­ni­fi­cant por­ti­on will have hat­ched. Per­so­nal­ly, and like most aqu­arists I know, I let arte­mia hatch for 2 days – they are slight­ly lar­ger then. Arte­mia hatch in about 1.5 days at 25°C. Among aqu­arists, it’s belie­ved that bri­ne shrimp can be one or two days old, depen­ding on the hat­ching time and, of cour­se, the type.” They only last a short time in fres­hwa­ter – about 8 hours. For hig­her nut­ri­ti­onal value and easier and more effec­ti­ve intro­duc­ti­on of small arte­mia into the world, decap­su­la­ti­on is used. It remo­ves the pro­tec­ti­ve coat of the bri­ne shrimp egg. When fee­ding bri­ne shrimp, the chal­len­ge is how to get them into the aqu­arium wit­hout trans­fer­ring them wit­hout salt. Sin­ce they are very small cre­a­tu­res, mil­li­ne­r’s silk could help, but if you don’t have it, cot­ton cloth will suf­fi­ce. I strain the arte­mia through mono­fi­la­ment. I suc­cess­ful­ly use decap­su­la­ted arte­mia as dry feed.

March 15th – Sca­la­re exhi­bi­ti­on. Most sca­la­re were from the well-​known bre­e­der Miro­slav Prí­kaz­ský. Sca­la­re, along with gup­pies and sword­tails, are pro­bab­ly the most famous fish kept in aqu­ariums. The­se South Ame­ri­can cich­lids from the Ama­zon basin thri­ve in den­se­ly plan­ted tanks. The­re are many varie­ties of sca­la­re. In the past, the ori­gi­nal sca­la­re were of impres­si­ve pro­por­ti­ons. A sca­la­re should be kept in at least a 150-​liter tank, which is 50 cm tall. Deter­mi­ning the­ir sex is dif­fi­cult; fema­les have a smal­ler tumor on the­ir head during the spa­wning peri­od. A sca­la­re is capab­le of having 1000 eggs, but the fry are very small and requ­ire strict­ly powde­red live food. A sca­la­re for bre­e­ding needs water pre­ssu­re – a high water column, but if eve­ryt­hing else is in good con­di­ti­on, they can spawn.


Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Výživa rýb

Hits: 49497

Krmi­vo je veľ­mi dôle­ži­té, závi­sí od neho zdra­vie rýb. Ak kŕmi­me správ­ne, naše ryby budú v kon­dí­cii. Samoz­rej­me, kŕmiť tre­ba špe­ci­fic­ky, pod­ľa dru­hu. Pre nie­kto­ré dru­hy je jed­na potra­va vhod­ná, pre iný naopak rizi­ko­vá. Naj­dô­le­ži­tej­šie je spl­niť dve základ­né pra­vid­lá:  neprekr­mo­vať, pes­tro kŕmiť. Roz­li­šu­je­me nie­koľ­ko základ­ných typov krmi­va:  suché, mra­ze­néživé. Ryby si doká­žu nájsť zdroj svo­jej výži­vy aj v akvá­riu. Ide o zvyš­ky pred­tým poda­nej potra­vy, rast­li­ny, ria­sy, mik­ro­or­ga­niz­my, prí­pad­ne men­šej ryby. Nie sú oje­di­ne­lé prí­pa­dy, kedy ryba vydr­ža­la bez zása­hu člo­ve­ka aj 3 mesia­ce. Ak máte nor­mál­ne fun­gu­jú­cu nádrž a necho­vá­te neja­ké dra­vé, resp. prob­lé­mo­vé dru­hy, nelám­te si prí­liš hla­vu s tým, čo budú ryby žrať počas vašej neprí­tom­nos­ti trva­jú­cej tri – šty­ri týžd­ne. Aj v tom­to prí­pa­de pla­tí, menej je nie­ke­dy viac.

V prí­pa­de kŕme­nia rýb je tre­ba čas­to počkať, kým si ryby na nový druh potra­vy zvyk­nú – môže sa nám stať, že ryby odmie­ta­jú krmi­vo. Dôvo­dy môžu byť rôz­ne, ak však toto krmi­vo je pre naše ryby vhod­né, maj­te trpez­li­vosť. Výži­va rýb má byť pes­trá, odpo­rú­čam meniť zdroj krmi­va čo naj­čas­tej­šie, aby naše ryby mali dosta­tok všet­ké­ho čo potre­bu­jú. Kŕme­nie tuč­nou stra­vou neod­po­rú­čam, pre­to­že sa to môže skon­čiť neplod­nos­ťou, spô­so­be­nou ocho­re­ním vaječ­ní­kov, až vod­na­tieľ­kou. Ryby si na svo­ju potra­vu zvy­ka­jú. Nie­kto­ré krmi­vo im chu­tí okam­ži­te, na iné sa musia naučiť. Menej skú­se­ní akva­ris­ti majú rad­šej, keď potra­va plá­va na hla­di­ne, skú­se­nej­ší majú rad­šej potra­vu, kto­rá skôr padá na dno. Ide­ál­ne je, ak nie­kto­rá potra­va sa drží krát­ko na hla­di­ne a neskôr pad­ne a iná padá na dno hneď. Ak dochá­dza v akvá­riu ku pre­kr­mo­va­niu, tak tre­ba vedieť, že aj tá naj­lep­šie pri­pra­ve­ná potra­va sa začne časom roz­kla­dať. To pri­ná­ša množ­stvo nevý­hod – zaka­le­nie vody, nedos­ta­tok kys­lí­ka, v extrém­nych prí­pa­doch ples­ni­ve­nie potravy.

Kŕmi­me v malých dáv­kach. Len toľ­ko, koľ­ko doká­žu ryby behom pia­tich minút spot­re­bo­vať. Dospe­lé ryby sa oby­čaj­ne kŕmia 2 krát den­ne. Pla­tí rov­na­ká zása­da ako u člo­ve­ka, je vhod­né kŕmiť menej, ale viac­krát den­ne, ako viac a menej čas­to. Plô­dik rýb je nut­né kŕmiť aj päť­krát za deň, pre­to­že ich meta­bo­liz­mus pra­cu­je veľ­mi rých­lo a ich trá­via­ca sústa­va nedo­ká­že pri­jať väč­šie množ­stvo potra­vy. Ak by sme tak neuči­ni­li, vysta­vu­je­me sa tým veľ­ké­mu rizi­ku vyhla­do­va­nia. Vše­obec­ne sa dá pove­dať, že upred­nost­niť by sme mali krmi­vo, kto­ré má níz­ky obsah tukov a popo­la (neroz­lí­še­ných čas­tí) a vyš­ší obsah biel­ko­vín a sacha­ri­dov. Esen­ciál­ne ami­no­ky­se­li­ny rýb: feny­la­la­nín, his­ti­dín, izo­le­ucín, leucín, lyzín, met­hi­onín, tryp­to­fán, valin, argi­nín, thre­onín [1]. V stra­ve rýb by mali byť zastú­pe­né tie­to lipi­dy: trig­ly­ce­ri­dy, fos­fo­li­pi­dy a vos­ko­vé este­ry [1]. Pre samot­ný spô­sob podá­va­nia potra­vy exis­tu­jú nie­kto­ré zau­jí­ma­vé nápa­dy. Raz som bol sved­kom roz­ho­vo­ru, medzi dvo­ma cho­va­teľ­mi. Jeden sa pýtal dru­hé­ho: Čím kŕmiš ryby?” A on odpo­ve­dal: Rukou.” Toh­to by som sa držal, aj keď pred­chá­dza­jú­ci dia­lóg bol vtip. Na trhu sa ale dá kúpiť krmi­vo, kto­ré má mecha­niz­mus, pri kto­rom nepri­chá­dza­te do fyzic­ké­ho kon­tak­tu so samot­ným krmi­vom. Gra­nu­le vám takým zau­jí­ma­vým mecha­niz­mom spad­nú do vody – netre­ba ich rukou vybe­rať. Obme­dzu­je sa tým mož­nosť náka­zy. Osob­ne to pova­žu­jem tro­chu za pre­hna­né a reklam­ný ťahák. Exis­tu­je aj mož­nosť pou­ži­tia krmí­tok. Exis­tu­jú rôz­ne typy. Obzvlášť zau­jí­ma­vá je mož­nosť pou­ži­tia auto­ma­tic­ké­ho krmít­ka. Dá sa kúpiť, ale­bo vyro­biť. Nado­bú­da význam pri vašej neprítomnosti.


Feed is very impor­tant, fish health depends on it. If we feed cor­rect­ly, our fish will be in good con­di­ti­on. Of cour­se, fee­ding should be spe­ci­fic to the spe­cies. For some spe­cies, one type of food is suitab­le, for others it may be ris­ky. The most impor­tant thing is to fol­low two basic rules: do not over­fe­ed and feed a varied diet. We dis­tin­gu­ish seve­ral basic types of feed: dry, fro­zen, and live. Fish can find a sour­ce of nut­ri­ti­on in the aqu­arium itself. This inc­lu­des lef­to­vers from pre­vi­ous­ly fed food, plants, algae, mic­ro­or­ga­nisms, or even smal­ler fish. The­re are cases whe­re a fish can sur­vi­ve wit­hout human inter­ven­ti­on for up to 3 months. If you have a nor­mal­ly func­ti­oning tank and don’t keep any pre­da­to­ry or prob­le­ma­tic spe­cies, don’t wor­ry too much about what the fish will eat during your absen­ce las­ting three to four weeks. In this case, less is some­ti­mes more.

When fee­ding fish, it is often neces­sa­ry to wait until the fish get used to the new type of food – fish may refu­se food. The rea­sons can be vari­ous, but if this feed is suitab­le for our fish, be patient. Fish nut­ri­ti­on should be varied; I recom­mend chan­ging the sour­ce of feed as often as possib­le to ensu­re our fish have enough of eve­ryt­hing they need. Fee­ding with fat­ty food is not recom­men­ded, as it can lead to infer­ti­li­ty cau­sed by ova­rian dise­a­se or drop­sy. Fish get used to the­ir food. Some food they like imme­dia­te­ly, others need to learn. Less expe­rien­ced aqu­arists pre­fer food that flo­ats on the sur­fa­ce, whi­le more expe­rien­ced ones pre­fer food that sinks to the bot­tom. Ide­al­ly, some food sta­ys brief­ly on the sur­fa­ce and then sinks, whi­le other food sinks imme­dia­te­ly. If over­fe­e­ding occurs in the aqu­arium, it should be noted that even the best-​prepared food will start to decom­po­se over time. This brings many disad­van­ta­ges – water clou­di­ness, lack of oxy­gen, and in extre­me cases, food mold.

Feed in small por­ti­ons. Only as much as the fish can con­su­me wit­hin five minu­tes. Adult fish are usu­al­ly fed twi­ce a day. The same prin­cip­le app­lies as with humans; it is bet­ter to feed less but more often than more but less often. Fry should be fed up to five times a day becau­se the­ir meta­bo­lism works very quick­ly and the­ir diges­ti­ve sys­tem can­not hand­le lar­ger amounts of food. If we do not do this, we expo­se our­sel­ves to the risk of star­va­ti­on. Gene­ral­ly, we should pre­fer feed with low fat and ash (uni­den­ti­fied parts) con­tent and hig­her pro­te­in and car­bo­hyd­ra­te con­tent. The essen­tial ami­no acids for fish are: phe­ny­la­la­ni­ne, his­ti­di­ne, iso­le­uci­ne, leuci­ne, lysi­ne, met­hi­oni­ne, tryp­top­han, vali­ne, argi­ni­ne, thre­oni­ne. The diet of fish should inc­lu­de the­se lipids: trig­ly­ce­ri­des, phosp­ho­li­pids, and wax esters. The­re are some inte­res­ting ide­as for fee­ding. Once I wit­nes­sed a con­ver­sa­ti­on bet­we­en two bre­e­ders. One asked the other, What do you feed your fish with?” And he replied, With my hand.” I would stick to that, even though the pre­vi­ous dia­lo­gue was a joke. But the­re is fish food on the mar­ket with a mecha­nism whe­re you don’t come into phy­si­cal con­tact with the food itself. Gra­nu­les with such an inte­res­ting mecha­nism fall into the water – the­re is no need to pick them up by hand. This redu­ces the risk of infec­ti­on. Per­so­nal­ly, I con­si­der it a bit exag­ge­ra­ted and a mar­ke­ting gim­mick. The­re is also the opti­on of using fee­ders. The­re are dif­fe­rent types. Espe­cial­ly inte­res­ting is the opti­on of using an auto­ma­tic fee­der. It can be bought or made. It beco­mes impor­tant when you are absent.


Fut­ter ist sehr wich­tig, die Gesund­he­it der Fis­che hängt davon ab. Wenn wir rich­tig füt­tern, wer­den unse­re Fis­che in guter Ver­fas­sung sein. Natür­lich soll­te die Füt­te­rung spe­zi­fisch für die Art erfol­gen. Für eini­ge Arten ist eine Art von Fut­ter gee­ig­net, für ande­re kann es jedoch ris­kant sein. Das Wich­tigs­te ist, zwei grund­le­gen­de Regeln zu befol­gen: nicht über­füt­tern und abwechs­lungs­re­ich füt­tern. Wir unters­che­i­den meh­re­re grund­le­gen­de Arten von Fut­ter: troc­ken, gef­ro­ren und leben­dig. Fis­che kön­nen im Aqu­arium selbst eine Nahrung­squ­el­le fin­den. Dazu gehören Res­te von zuvor gefüt­ter­tem Fut­ter, Pflan­zen, Algen, Mik­ro­or­ga­nis­men oder sogar kle­i­ne­re Fis­che. Es gibt Fäl­le, in denen ein Fisch ohne men­sch­li­ches Ein­gre­i­fen bis zu 3 Mona­te über­le­ben kann. Wenn Sie ein nor­mal funk­ti­onie­ren­des Aqu­arium haben und kei­ne räu­be­ris­chen oder prob­le­ma­tis­chen Arten hal­ten, machen Sie sich kei­ne all­zu gro­ßen Sor­gen darüber, was die Fis­che wäh­rend Ihrer drei- bis vier­wöchi­gen Abwe­sen­he­it essen wer­den. In die­sem Fall ist manch­mal weni­ger mehr.

Beim Füt­tern von Fis­chen muss man oft war­ten, bis sich die Fis­che an die neue Art von Fut­ter gewöh­nen – Fis­che kön­nen Fut­ter ableh­nen. Die Grün­de kön­nen viel­fäl­tig sein, aber wenn die­ses Fut­ter für unse­re Fis­che gee­ig­net ist, seien Sie gedul­dig. Die Ernäh­rung der Fis­che soll­te abwechs­lungs­re­ich sein; Ich emp­feh­le, die Fut­te­rqu­el­le so oft wie mög­lich zu wech­seln, um sicher­zus­tel­len, dass unse­re Fis­che genug von allem haben, was sie brau­chen. Die Füt­te­rung mit fett­hal­ti­gem Fut­ter wird nicht emp­foh­len, da sie zu Unfrucht­bar­ke­it durch Eiers­tockk­ran­khe­i­ten oder Was­ser­sucht füh­ren kann. Fis­che gewöh­nen sich an ihr Fut­ter. Eini­ge Lebens­mit­tel mögen sie sofort, ande­re müs­sen sie ler­nen. Weni­ger erfah­re­ne Aqu­aria­ner bevor­zu­gen Lebens­mit­tel, die an der Oberf­lä­che sch­wim­men, wäh­rend erfah­re­ne Aqu­aria­ner Lebens­mit­tel bevor­zu­gen, die sofort auf den Boden sin­ken. Ide­a­ler­we­i­se ble­ibt ein Teil des Fut­ters kurz­ze­i­tig an der Oberf­lä­che und sinkt dann ab, wäh­rend ein ande­res Teil sofort absinkt. Wenn es im Aqu­arium zu Über­füt­te­rung kommt, soll­te beach­tet wer­den, dass auch das best­zu­be­re­i­te­te Fut­ter im Lau­fe der Zeit zu ver­fal­len beginnt. Dies bringt vie­le Nach­te­i­le mit sich – Trübung des Was­sers, Sau­ers­toff­man­gel und in extre­men Fäl­len Schim­mel­bil­dung im Futter.

Füt­tern Sie in kle­i­nen Por­ti­onen. Nur so viel, wie die Fis­che inner­halb von fünf Minu­ten kon­su­mie­ren kön­nen. Erwach­se­ne Fis­che wer­den nor­ma­ler­we­i­se zwe­i­mal täg­lich gefüt­tert. Der­sel­be Grund­satz gilt wie bei Men­schen; Es ist bes­ser, weni­ger, aber häu­fi­ger zu füt­tern als mehr, aber sel­te­ner. Brut soll­te bis zu fünf­mal täg­lich gefüt­tert wer­den, da ihr Stof­fwech­sel sehr schnell arbe­i­tet und ihr Ver­dau­ungs­sys­tem größe­re Fut­ter­men­gen nicht bewäl­ti­gen kann. Wenn wir dies nicht tun, set­zen wir uns dem Risi­ko der Ver­hun­gern aus. All­ge­me­in gesagt soll­ten wir Fut­ter mit nied­ri­gem Fett- und Asche­ge­halt (uni­den­ti­fi­zier­te Tei­le) und höhe­rem Pro­te­in­ge­halt bevor­zu­gen. Die essen­tiel­len Ami­no­sä­u­ren für Fis­che sind: Phe­ny­la­la­nin, His­ti­din, Iso­le­ucin, Leucin, Lysin, Met­hi­onin, Tryp­top­han, Valin, Argi­nin, Thre­onin. Die Ernäh­rung der Fis­che soll­te die­se Lipi­de ent­hal­ten: Trig­ly­ce­ri­de, Phosp­ho­li­pi­de und Wach­ses­ter. Es gibt eini­ge inte­res­san­te Ide­en zum Füt­tern. Ein­mal habe ich ein Ges­präch zwis­chen zwei Züch­tern miter­lebt. Einer frag­te den ande­ren: Womit füt­terst du dei­ne Fis­che?” Und er ant­wor­te­te: Mit mei­ner Hand.” Daran wür­de ich fest­hal­ten, auch wenn der vor­he­ri­ge Dia­log ein Witz war. Aber es gibt Fisch­fut­ter auf dem Mar­kt mit einem Mecha­nis­mus, bei dem Sie kei­nen phy­sis­chen Kon­takt mit dem Fut­ter selbst haben. Gra­nu­la­te mit einem sol­chen inte­res­san­ten Mecha­nis­mus fal­len ins Was­ser – es ist nicht erfor­der­lich, sie mit der Hand auf­zu­neh­men. Dies redu­ziert das Infek­ti­ons­ri­si­ko. Per­sön­lich hal­te ich dies für etwas über­trie­ben und einen Mar­ke­tingt­rick. Es gibt auch die Mög­lich­ke­it, Fut­te­rau­to­ma­ten zu ver­wen­den. Es gibt vers­chie­de­ne Arten. Beson­ders inte­res­sant ist die Mög­lich­ke­it, einen auto­ma­tis­chen Fut­te­rau­to­ma­ten zu ver­wen­den. Es kann gekauft oder her­ges­tellt wer­den. Es wird wich­tig, wenn Sie abwe­send sind.


Suché krmi­vo

Spô­sob úpra­vy suché­ho krmi­va je rôz­ny. Veľ­mi čas­tá je úpra­va do vlo­čiek, gra­núl, ale­bo peliet, tab­liet. Vloč­ky doká­žu pri­jať prak­tic­ky všet­ky ryby. Gra­nu­le sú hrub­šie pri­pra­ve­né krmi­vo, kto­ré má rôz­nu veľ­kosť. Vloč­ky skôr plá­va­jú na hla­di­ne, gra­nu­le pada­jú na dno: Pele­ty sa držia dlh­ší čas na hla­di­ne, ale potom spad­nú na dno. Tab­le­ty pad­nú na dno, ale­bo sa pri­le­pia na sub­strát. Krmi­vo sa pri­pra­vuj napr. lyo­fi­li­zá­ci­ou, kedy je oby­čaj­ne vo for­me kociek, z kto­rých ho tre­ba trhať. Lyo­fi­li­zá­cia je spô­sob úpra­vy potra­vy veľ­mi níz­kou tep­lo­tou – je to suše­nie mra­zom. For­ma môže byť aj práš­ko­vá (napr. pre poter). Čas­to sa lyo­fi­li­zu­je živé krmi­vo: cyk­lop, daf­nie, arté­mia, gam­ma­ru­sy. Nie­kto­ré dru­hy krmi­va sú tzv. extru­do­va­né, to zna­me­ná, že väz­by boli v tom­to krmi­ve sú naru­še­né, čiže skrá­te­né. Extru­do­va­né krmi­vo je ener­ge­tic­ky účin­nej­šie – toh­to krmi­va je mož­né podá­vať menej. Pre­to­že ryby vyda­jú menej ener­gie na jeho strá­ve­nie. Per­cen­tu­ál­ne zastú­pe­nie jed­not­li­vých základ­ných zlo­žiek výži­vy je podob­ne ako u potra­vín dekla­ro­va­né na oba­loch jed­not­li­vých pre­dá­va­ných krmív – obsah tukov (lipi­dov), cuk­rov (sacha­ri­dov) a biel­ko­vín (pro­te­ínov). Je mož­né, že nie­kde je uve­de­ný aj obsah vita­mí­nov, ale skôr len kva­li­ta­tív­ne – bez čísel­né­ho vyjad­re­nia, rov­na­ko sto­po­vé prv­ky. Mal by sa uvá­dzaž sa aj obsah popo­la – t.j. neroz­lí­še­ných čas­tí. Nie­kde je uve­de­ná vlák­ni­na, prí­pad­ne balast­né lát­ky. Čím je obsah popo­la niž­ší tým lep­šie. Ak potre­bu­je­te výživ­nej­šiu stra­vu, vyber­te si krmi­vo s vyš­ším obsa­hom biel­ko­vín. Naopak ak je vhod­ná stra­va, kto­rej sa podá­va viac a mala by byť ťaž­šie strá­vi­teľ­ná, vyber­te si vyso­ký obsah balast­ných látok, resp. vlák­ni­ny. V suše­nej for­me sa pri­pra­vu­je napr. cyk­lop, daf­nia, odslup­ko­va­ná arté­mia, spi­ru­li­na, niten­ky atď. Suché krmi­vá vo vše­obec­nos­ti obsa­hu­jú čas­to tie­to zlož­ky: rybia múč­ka, filé, suše­né hovä­dzie srd­ce, strú­han­ka, ovos, vaječ­ný žĺtok. Dob­ré krmi­vo je napr. Spi­ru­li­na, odslup­ko­va­ná arté­mia, Chlo­re­la. Kto kŕmi pstru­ho­vý krmi­vom, musí rátať s vyš­ším obsa­hom tuku.


Dry food

The met­hod of pre­pa­ring dry food varies. Very com­mon are pre­pa­ra­ti­ons in fla­kes, pel­lets, or pel­lets, tab­lets. Fla­kes can be accep­ted by prac­ti­cal­ly all fish. Gra­nu­les are coar­ser pre­pa­red food with dif­fe­rent sizes. Fla­kes tend to flo­at on the sur­fa­ce, gra­nu­les sink to the bot­tom: Pel­lets stay on the sur­fa­ce for a lon­ger time, but then they sink to the bot­tom. Tab­lets fall to the bot­tom or adhe­re to the sub­stra­te. Food is pre­pa­red, for exam­ple, by lyop­hi­li­za­ti­on, when it is usu­al­ly in the form of cubes that need to be torn apart. Lyop­hi­li­za­ti­on is a met­hod of food pro­ces­sing at very low tem­pe­ra­tu­res – it is freeze-​drying. The form can also be powde­ry (e.g., for fry). Live food is often lyop­hi­li­zed: cyc­lops, daph­nia, arte­mia, gam­ma­rus. Some types of feed are so-​called extru­ded, which means that the bonds in this feed have been dis­rup­ted or shor­te­ned. Extru­ded feed is more energy-​efficient – less of this feed can be fed. Becau­se fish expend less ener­gy diges­ting it. The per­cen­ta­ge repre­sen­ta­ti­on of indi­vi­du­al basic com­po­nents of nut­ri­ti­on is simi­lar to that dec­la­red on the pac­ka­ging of indi­vi­du­al feeds – fat (lipid), sugar (car­bo­hyd­ra­te), and pro­te­in con­tent. It is possib­le that the vita­min con­tent is also lis­ted some­whe­re, but rat­her only quali­ta­ti­ve­ly – wit­hout nume­ri­cal expres­si­on, as well as tra­ce ele­ments. The ash con­tent should also be sta­ted – i.e., undif­fe­ren­tia­ted parts. Fiber, or bulk sub­stan­ces, may be lis­ted some­whe­re. The lower the ash con­tent, the bet­ter. If you need a more nut­ri­ti­ous diet, cho­ose feed with a hig­her pro­te­in con­tent. Con­ver­se­ly, if a diet that is more suitab­le, which should be given more and should be more dif­fi­cult to digest, cho­ose a high con­tent of bulk sub­stan­ces or fiber. In dried form, pre­pa­ra­ti­ons such as cyc­lops, daph­nia, shel­led arte­mia, spi­ru­li­na, thre­ads, etc., are pre­pa­red. Dry foods gene­ral­ly often con­tain the­se ingre­dients: fish meal, fil­lets, dried beef heart, bre­adc­rumbs, oats, egg yolk. Good feed inc­lu­des, for exam­ple, Spi­ru­li­na, shel­led arte­mia, Chlo­rel­la. Tho­se who feed trout food must expect a hig­her fat content.


Troc­ken­fut­ter

Die Zube­re­i­tung von Troc­ken­fut­ter erfolgt auf vers­chie­de­ne Wei­se. Sehr häu­fig wird es zu Floc­ken, Gra­nu­la­ten, Pel­lets oder Tab­let­ten verar­be­i­tet. Floc­ken wer­den von prak­tisch allen Fis­chen ange­nom­men. Gra­nu­la­te sind gro­ber zube­re­i­te­tes Fut­ter mit unters­chied­li­chen Größen. Floc­ken sch­wim­men eher an der Oberf­lä­che, Gra­nu­la­te sin­ken auf den Boden: Pel­lets ble­i­ben län­ger an der Oberf­lä­che, sin­ken dann aber auf den Grund. Tab­let­ten fal­len auf den Boden oder haf­ten am Sub­strat. Das Fut­ter wird zum Beis­piel durch Lyop­hi­li­sie­rung zube­re­i­tet, bei der es nor­ma­ler­we­i­se in Wür­fel­form vor­liegt, die zer­ris­sen wer­den müs­sen. Lyop­hi­li­sie­rung ist ein Ver­fah­ren zur Lebens­mit­tel­ve­rar­be­i­tung bei sehr nied­ri­gen Tem­pe­ra­tu­ren – es han­delt sich um Gef­rier­trock­nung. Die Form kann auch pul­ver­för­mig sein (z. B. für Jung­fis­che). Lebend­fut­ter wird häu­fig lyop­hi­li­siert. Eini­ge Arten von Fut­ter sind soge­nannt extru­diert, was bede­utet, dass die Bin­dun­gen in die­sem Fut­ter ges­tört oder ver­kürzt wur­den. Extru­dier­tes Fut­ter ist ener­ge­tisch effi­zien­ter – es kann weni­ger davon gefüt­tert wer­den. Weil Fis­che weni­ger Ener­gie für die Ver­dau­ung aufwen­den müs­sen. Die pro­zen­tu­ale Zusam­men­set­zung der ein­zel­nen Grund­nä­hrs­tof­fe ist ähn­lich wie bei Lebens­mit­teln auf den Eti­ket­ten der ein­zel­nen Fut­ter­sor­ten ange­ge­ben – Fett (Lipi­de), Zuc­ker (Koh­len­hyd­ra­te) und Pro­te­i­ne (Pro­te­i­ne). Es kann sein, dass auch der Vitamin- und Spu­re­ne­le­men­tge­halt ange­ge­ben ist, jedoch eher quali­ta­tiv – ohne nume­ris­che Anga­be. Auch der Asche­ge­halt soll­te ange­ge­ben wer­den – d. h. unun­ters­che­id­ba­re Tei­le. Manch­mal wird auch Bal­lasts­toff oder ande­re Fasers­tof­fe ange­ge­ben. Je nied­ri­ger der Asche­ge­halt, des­to bes­ser. Wenn Sie eine nährs­toff­re­i­che­re Ernäh­rung benöti­gen, wäh­len Sie ein Fut­ter mit einem höhe­ren Pro­te­in­ge­halt. Wenn Sie ande­rer­se­its eine Diät benöti­gen, die häu­fi­ger gefüt­tert wer­den soll und sch­we­rer ver­dau­lich sein soll­te, wäh­len Sie ein Fut­ter mit einem hohen Bal­lasts­toff­ge­halt oder Fasern. In get­rock­ne­ter Form wer­den zum Beis­piel Cyc­lops, Daph­nien, ges­chäl­te Arte­mia, Spi­ru­li­na, Niten usw. zube­re­i­tet. Troc­ken­fut­ter ent­hält im All­ge­me­i­nen häu­fig fol­gen­de Bes­tand­te­i­le: Fisch­mehl, Filet, get­rock­ne­te Rin­der­her­zen, Sem­melb­rösel, Hafer, Eigelb. Gutes Fut­ter ist zum Beis­piel Spi­ru­li­na, ges­chäl­te Arte­mia, Chlo­rel­la. Wer Forel­len­fut­ter füt­tert, muss mit einem höhe­ren Fett­ge­halt rechnen.


Náh­rad­né” krmivo

Ako náh­ra­du pri­ro­dze­ných zdro­jov krmi­va je mož­né pou­žiť bež­ne dostup­ný sor­ti­ment potra­vín. Veľa dru­hov rýb s nad­še­ním pri­jí­ma hrach. Odstráň­te hor­nú slup­ku, roz­tlač­te tro­chu (pod­ľa dru­hu rýb) a môže­te ser­ví­ro­vať”. Naj­mä pre vylia­hnu­tý poter sa čas­to pou­ží­va v prvých dňoch uva­re­ný vaječ­ný žĺtok. Daj­te pozor na roz­klad toh­to mate­riá­lu, pre­to­že táto veľ­mi čis­tá biel­ko­vi­na sa roz­kla­dá v krát­kom čase. No ani vaječ­ný bie­lok zrej­me neos­ta­ne ryba­mi nepo­všim­nu­tý. Namo­če­né, nabobt­na­lé ovse­né vloč­ky, ale­bo krú­py pri­jí­ma­jú nie­kto­ré väč­šie dru­hy rýb, podob­ne čias­toč­ne uva­re­né zemia­ky. Menej vhod­né je ovo­cie. Spes­tre­ním je zele­ni­na: uhor­ka (napr. pre prí­sav­ní­ky, ale­bo cich­li­dy), melón, mrk­va, špe­nát (aj čerstvý, aj mra­ze­ný mixo­va­ný), man­gold, šalát, cuki­na, dyňa, kapus­ta, kale­ráb, bro­ko­li­ca, kel, čín­ska kapus­ta, atď. Vhod­ná je aj napr. žih­ľa­va. Žih­ľa­vu spa­rím zalia­tím vria­cou vodou, násled­ne nase­kám a dám zmra­ziť. Ako krmi­vo mož­no pou­žiť aj ces­to­vi­ny ako špa­ge­ty, kolien­ka a pod.. Ryby pri­jí­ma­jú aj ryžu (všet­ko samoz­rej­me vare­né v čis­tej vode bez soli). Ak nava­rí­me väč­šie množ­stvo, čo nám osta­ne po skŕ­me­ní ucho­vá­va­me v mraz­nič­ke. Aj pre vyfar­be­nie rýb je veľ­mi vhod­ná slad­ká pap­ri­ka. Nie­kto­rí cho­va­te­lia si vyrá­ba­jú zme­si rôz­ne­ho zlo­že­nia, kto­ré pre­mie­ša­jú a udr­žia­va­jú v mra­ze. Zabez­pe­čia si tým okrem iné­ho pes­tré zlo­že­nie potravy.


Alter­na­ti­ve” Feed

As a sub­sti­tu­te for natu­ral food sour­ces, a com­mon­ly avai­lab­le ran­ge of foods can be used. Many fish spe­cies eager­ly accept peas. Remo­ve the outer skin, crush slight­ly (accor­ding to the type of fish), and you­’re rea­dy to ser­ve. Espe­cial­ly for newly hat­ched fry, boiled egg yolk is often used in the first few days. Be mind­ful of the decom­po­si­ti­on of this mate­rial, as this very pure pro­te­in decom­po­ses quick­ly. But even egg whi­te will like­ly not go unno­ti­ced by fish. Soaked, swol­len oat fla­kes or gro­ats are accep­ted by some lar­ger fish spe­cies, as are par­tial­ly cooked pota­to­es. Fru­it is less suitab­le. Vege­tab­les add varie­ty: cucum­ber (e.g., for suc­ker­fish or cich­lids), melon, car­rot, spi­nach (both fresh and fro­zen blen­ded), Swiss chard, let­tu­ce, zuc­chi­ni, squ­ash, cab­ba­ge, kohl­ra­bi, broc­co­li, kale, Chi­ne­se cab­ba­ge, etc. Net­t­le is also suitab­le, for exam­ple. I blanch the net­t­le by pou­ring boiling water over it, then chop it up and fre­e­ze it. Pas­ta such as spag­het­ti, nood­les, and so on can also be used as feed. Fish also accept rice (all of cour­se cooked in cle­an water wit­hout salt). If we cook a lar­ger quan­ti­ty, what remains after fee­ding can be sto­red in the fre­e­zer. Swe­et pap­ri­ka is also very suitab­le for colo­ring fish. Some bre­e­ders make mix­tu­res of vari­ous com­po­si­ti­ons, which they mix and keep fro­zen. In doing so, they ensu­re, among other things, a varied com­po­si­ti­on of food.


Alter­na­ti­ve” Futter

Als Ersatz für natür­li­che Nahrung­squ­el­len kann eine bre­i­te Palet­te an leicht erhält­li­chen Lebens­mit­teln ver­wen­det wer­den. Vie­le Fis­char­ten neh­men Erb­sen ger­ne an. Ent­fer­nen Sie die äuße­re Haut, zerd­rüc­ken Sie sie leicht (je nach Fis­chart), und Sie sind bere­it zum Ser­vie­ren. Beson­ders für frisch gesch­lüpf­te Jung­fis­che wird oft gekoch­tes Eigelb in den ers­ten Tagen ver­wen­det. Ach­ten Sie auf den Zer­fall die­ses Mate­rials, da die­ses sehr rei­ne Pro­te­in sich schnell zer­setzt. Aber auch Eiwe­iß wird von den Fis­chen wahrs­che­in­lich nicht unbe­ach­tet ble­i­ben. Ein­ge­we­ich­te, gesch­wol­le­ne Haferf­loc­ken oder Get­re­i­de­kör­ner wer­den von eini­gen größe­ren Fis­char­ten akzep­tiert, eben­so wie tei­lwe­i­se gekoch­te Kar­tof­feln. Obst ist weni­ger gee­ig­net. Gemüse sorgt für Abwechs­lung: Gur­ke (z. B. für Sau­gwel­se oder Bunt­bars­che), Melo­ne, Karot­te, Spi­nat (frisch und gef­ro­ren gemixt), Man­gold, Salat, Zuc­chi­ni, Kür­bis, Kohl, Kohl­ra­bi, Brok­ko­li, Grün­kohl, Chi­na­kohl, usw. Brenn­nes­sel ist eben­falls gee­ig­net, zum Beis­piel. Ich blan­chie­re die Brenn­nes­sel, indem ich kochen­des Was­ser darüber gie­ße, dann hac­ke ich sie und frie­re sie ein. Auch Pas­ta wie Spag­het­ti, Nudeln und so wei­ter kön­nen als Fut­ter ver­wen­det wer­den. Fis­che akzep­tie­ren auch Reis (alles natür­lich in sau­be­rem Was­ser ohne Salz gekocht). Wenn wir eine größe­re Men­ge kochen, kön­nen die Res­te nach dem Füt­tern im Gef­riers­chrank auf­be­wa­hrt wer­den. Süßer Pap­ri­ka ist auch sehr gut gee­ig­net, um Fis­che zu fär­ben. Eini­ge Züch­ter stel­len Mis­chun­gen vers­chie­de­ner Zusam­men­set­zun­gen her, die sie mis­chen und ein­frie­ren. Dadurch stel­len sie unter ande­rem eine abwechs­lungs­re­i­che Zusam­men­set­zung der Nahrung sicher.


Mra­ze­né krmivo

Mra­ze­né krmi­vo posky­tu­je hod­not­ný zdroj výži­vy. Dá sa kúpiť v cho­va­teľ­ských obcho­doch, prí­pad­ne zaob­sta­rať vlast­ný­mi sila­mi nachy­ta­ním a násled­ným zmra­ze­ním, ale­bo kúpe­ním v živej for­me a násled­ným zmra­ze­ním. Mra­ze­nú potra­vu je vhod­né dáv­ko­vať po men­ších čas­tiach, aj kvô­li tomu, aby sa rých­lo roz­to­pi­la vo vode. Kŕmiť sa dá aj tak, že vez­me­me väč­ší kus mra­ze­nej potra­vy, namo­čí­me ho do akvá­ria. Nikdy som mra­ze­nú potra­vu nedá­val vopred rozm­ra­ziť, neviem si to ani reál­ne pred­sta­viť, ako­by som kŕmil v chov­ni, kde je sto nádr­ží, takým­to spô­so­bom. Na trhu sa vysky­tu­jú napr. tie­to typy mra­ze­nej potravy:

  • patent­ky – lar­vy pako­má­ra Chi­ro­no­mus plu­mo­sus – veľ­mi obľú­be­ná potra­va tak­mer všet­kých rýb. Kom­bi­nu­jú sa nie­ke­dy s asta­xan­tí­nom.
  • cyk­lop – veľ­mi vhod­ná výživ­ná potra­va pre všet­ky dru­hy rýb,
  • daf­nie – menej výživ­ná potra­va, kto­rá obsa­hu­je veľa vody,
  • moina – drob­ná výživ­ná daf­nia, kto­rá obsa­hu­je v telách menej vody,
  • vír­nik – drob­ný živočích,
  • koret­ryCha­obo­rus plu­mi­cor­nis – hod­not­né krmi­vo, kto­ré sa dá efek­tív­ne nachy­tať aj v zime,
  • čier­na lar­va komá­ra pisk­ľa­vé­ho – Culex pipiens - potra­va, kto­rá sa kva­li­ta­tív­ne veľ­mi podo­bá na potra­vu pri­ro­dze­nú pre ryby v ich pôvod­nom pro­stre­dí v prírode,
  • slad­ko­vod­ná žiab­ro­nôž­ka – ide o druh z náš­ho mier­ne­ho pás­ma, doras­ta­jú­ci 1 cm,
  • arté­mia - mra­ze­ná for­ma mor­skej Arte­mia salina,
  • niten­kyTubi­fex – niten­ky neod­po­rú­čam kupo­vať mra­ze­né. Nikdy som nepo­čul o mra­ze­ných niten­kách z obcho­du, kto­ré by nepri­po­mí­na­li bla­to. Niten­ky je vhod­né kúpiť živé, nie­čo hneď skŕ­miť a potom vo svo­jej mraz­nič­ke zamra­ziť – potom budú niten­ky v akcep­to­va­teľ­nej mra­ze­nej podobe.
  • hovä­dzie srd­ce – výživ­ná potra­va vhod­ná napr. pre nie­kto­ré veľ­ké ame­ric­ké cichlidy,
  • filé – mixo­va­né mäso rýb – vhod­né krmi­vo naj­mä pre dra­vé ryby,
  • gam­ma­rusOrches­tia gama­cel­lus je vhod­ná potra­va pre väč­šie dru­hy rýb,
  • rybie mäso – krmi­vo pre dra­vé dru­hy rýb. v pre­da­ji sú aj mra­ze­né mor­ské ryby využi­teľ­né zrej­me pre mor­skú akvaristiku,
  • kre­ve­tyLean­der ads­pe­rus – vhod­ná potra­va pre väč­šie dru­hy rýb,
  • mysisMysis relic­ta je malý kôrovec,
  • mor­ské ria­sy, spi­ru­li­na, mäso z muš­lí, rôz­ne zme­si - nepre­ber­né množ­stvo dru­hov mra­ze­ných krmív, kto­ré sa postup­ne stá­le viac spestrujú.

Fro­zen Feed

Fro­zen feed pro­vi­des a valu­ab­le sour­ce of nut­ri­ti­on. It can be pur­cha­sed at pet sto­res or obtai­ned by cat­ching and fre­e­zing it your­self, or by pur­cha­sing it in live form and sub­se­qu­en­tly fre­e­zing it. It is advi­sab­le to dose fro­zen food in smal­ler por­ti­ons, also to allow it to thaw quick­ly in the water. It can also be fed by taking a lar­ger pie­ce of fro­zen food and dip­ping it into the aqu­arium. I have never tha­wed fro­zen food in advan­ce, I can’t even ima­gi­ne it rea­lis­ti­cal­ly, like fee­ding in a farm whe­re the­re are a hun­dred tanks, in this way. The mar­ket offers, for exam­ple, the­se types of fro­zen food:

  • mosqu­ito lar­vae – Chi­ro­no­mus plu­mo­sus – very popu­lar food for almost all fish. Some­ti­mes com­bi­ned with astaxanthin.
  • cope­pod – very suitab­le nut­ri­ti­ous food for all types of fish,
  • daph­nia – less nut­ri­ti­ous food that con­tains a lot of water,
  • moina – tiny nut­ri­ti­ous daph­nia with less water in the­ir bodies,
  • roti­fer – tiny organism,
  • phan­tom mid­ge – Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis – valu­ab­le feed that can be effi­cien­tly caught even in winter,
  • black mosqu­ito lar­va – Culex pipiens – food that is quali­ta­ti­ve­ly very simi­lar to natu­ral food for fish in the­ir ori­gi­nal envi­ron­ment in nature,
  • fres­hwa­ter mic­roc­rus­ta­ce­an – a spe­cies from our tem­pe­ra­te zone, rea­ching 1 cm in size,
  • Arte­mia – fro­zen form of the mari­ne Arte­mia salina,
  • tubi­fex – I do not recom­mend buy­ing fro­zen tubi­fex. I have never heard of fro­zen tubi­fex from a sto­re that did­n’t resem­ble mud. Tubi­fex should be bought live, feed some imme­dia­te­ly, and then fre­e­ze the rest in your fre­e­zer – then the tubi­fex will be in an accep­tab­le fro­zen condition.
  • beef heart – nut­ri­ti­ous food suitab­le for some lar­ge Ame­ri­can cich­lids, for example,
  • fil­let – blen­ded fish meat – suitab­le feed espe­cial­ly for pre­da­to­ry fish,
  • gam­ma­rus – Orches­tia gama­cel­lus is suitab­le food for lar­ger fish species,
  • fish meat – feed for pre­da­to­ry fish. Fro­zen mari­ne fish for mari­ne aqu­aris­tics are also avai­lab­le for sale,
  • shrimp – Lean­der ads­pe­rus – suitab­le food for lar­ger fish species,
  • mysis – Mysis relic­ta is a small crustacean,
  • mari­ne algae, spi­ru­li­na, mus­sel meat, vari­ous mix­tu­res – coun­tless types of fro­zen feeds, which are gra­du­al­ly beco­ming more diverse.

Gef­ro­re­nes Futter

Gef­ro­re­nes Fut­ter bie­tet eine wer­tvol­le Nahrung­squ­el­le. Es kann in Zoofach­ges­chäf­ten gekauft oder selbst gefan­gen und ein­gef­ro­ren wer­den oder in leben­der Form gekauft und ansch­lie­ßend ein­gef­ro­ren wer­den. Es emp­fie­hlt sich, gef­ro­re­nes Fut­ter in kle­i­ne­ren Por­ti­onen zu dosie­ren, auch um es schnell im Was­ser auf­tau­en zu las­sen. Es kann auch gefüt­tert wer­den, indem man ein größe­res Stück gef­ro­re­nes Fut­ter nimmt und es ins Aqu­arium taucht. Ich habe noch nie gef­ro­re­nes Fut­ter im Voraus auf­ge­taut, ich kann mir das nicht ein­mal rea­lis­tisch vors­tel­len, wie das Füt­tern auf einer Farm, auf der hun­dert Tanks sind, auf die­se Wei­se wäre. Auf dem Mar­kt gibt es zum Beis­piel die­se Arten von gef­ro­re­nem Futter:

  • Müc­ken­lar­ven – Chi­ro­no­mus plu­mo­sus – sehr belieb­tes Fut­ter für fast alle Fis­che. Manch­mal kom­bi­niert mit Astaxanthin.
  • Ruder­fu­ßk­reb­se – sehr gee­ig­ne­tes nahr­haf­tes Fut­ter für alle Arten von Fischen,
  • Daph­nien – weni­ger nahr­haf­tes Fut­ter, das viel Was­ser enthält,
  • Moina – win­zi­ge nahr­haf­te Daph­nien mit weni­ger Was­ser in ihren Körpern,
  • Räder­tier­chen – win­zi­ger Organismus,
  • Geis­ter­müc­ken­lar­ven – Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis – wer­tvol­les Fut­ter, das auch im Win­ter effi­zient gefan­gen wer­den kann,
  • Sch­war­ze Müc­ken­lar­ven – Culex pipiens – Fut­ter, das quali­ta­tiv sehr ähn­lich ist wie natür­li­ches Fut­ter für Fis­che in ihrer urs­prün­gli­chen Umge­bung in der Natur,
  • Süßwasser-​Mikrokrustazeen – eine Art aus unse­rer gemä­ßig­ten Zone, die eine Größe von 1 cm erreicht,
  • Arte­mia – gef­ro­re­ne Form des mari­nen Arte­mia salina,
  • Tubi­fex – Ich emp­feh­le nicht, gef­ro­re­ne Tubi­fex zu kau­fen. Ich habe noch nie von gef­ro­re­nen Tubi­fex aus einem Laden gehört, die nicht Matsch ähneln. Tubi­fex soll­te leben­dig gekauft, sofort gefüt­tert und der Rest dann im Gef­riers­chrank ein­gef­ro­ren wer­den – dann ist der Tubi­fex in einem akzep­tab­len gef­ro­re­nen Zustand.
  • Rin­der­herz – nahr­haf­tes Fut­ter, das für eini­ge gro­ße ame­ri­ka­nis­che Bunt­bars­che gee­ig­net ist, zum Beispiel,
  • Fil­let – gemisch­tes Fischf­le­isch – gee­ig­ne­tes Fut­ter beson­ders für Raubfische,
  • Gam­ma­rus – Orches­tia gama­cel­lus ist gee­ig­ne­tes Fut­ter für größe­re Fischarten,
  • Fischf­le­isch – Fut­ter für Raub­fis­che. Gef­ro­re­ne Mee­res­fis­che für die Mee­re­sa­qu­aris­tik sind eben­falls im Han­del erhältlich,
  • Gar­ne­le – Lean­der ads­pe­rus – gee­ig­ne­tes Fut­ter für größe­re Fischarten,
  • Mysis – Mysis relic­ta ist eine kle­i­ne Krebstierart,
  • Mee­re­sal­gen, Spi­ru­li­na, Mus­chelf­le­isch, vers­chie­de­ne Mis­chun­gen – unzäh­li­ge Arten von gef­ro­re­nem Fut­ter, die all­mäh­lich immer viel­fäl­ti­ger werden.

Živé krmi­vo

Ten­to typ krmi­va je veľ­mi vhod­ný pre ryby, pre­to­že je to potra­va, kto­rá je podob­ná potra­ve, kto­rú ryby pri­jí­ma­jú v prí­ro­de. Máme mož­nosť si ju chy­tiť v prí­ro­de, ale­bo si ju docho­vať. Má vyso­ký obsah vita­mí­nov, je pre naše ryby zdra­vá. Argu­men­ty o náka­ze u mňa sto­ja na hli­ne­ných nohách. Rizi­ko vždy exis­tu­je, ale na výži­ve je posta­ve­ný úspeš­ný život našich rýb. Živá stra­va je nena­hra­di­teľ­ná. Z naka­ze­nej loka­li­ty urči­te žiad­ny roz­um­ný akva­ris­ta nebu­de zís­ka­vať potra­vu a men­šiu infek­ciu musia byť schop­né ryby potla­čiť. Prá­ve tým, že sú dob­re žive­né. Živá potra­va navy­še núti výraz­nej­šie ryby ku zme­ne sprá­va­nia, keď­že sa potra­va aktív­ne pohy­bu­je. O živé krmi­vo sa tre­ba sta­rať viac ako o ryby. O mno­hých živých krmi­vách mám samos­tat­né člán­ky.


Live Feed

This type of feed is high­ly suitab­le for fish becau­se it resem­bles the food they con­su­me in the wild. We have the opti­on to catch it in natu­re or cul­ti­va­te it our­sel­ves. It has a high con­tent of vita­mins, making it healt­hy for our fish. Argu­ments about infec­ti­on are some­what sha­ky in my opi­ni­on. The­re­’s alwa­ys a risk, but suc­cess­ful fish life is built on nut­ri­ti­on. Live food is irrep­la­ce­ab­le. No sen­sib­le aqu­arist would sour­ce food from an infec­ted loca­ti­on, and any minor infec­ti­on should be mana­ge­ab­le by well-​fed fish. Live food also prompts lar­ger fish to chan­ge the­ir beha­vi­or more sig­ni­fi­can­tly, as the food acti­ve­ly moves. Live feed requ­ires more care than fish. I have sepa­ra­te artic­les on many live feeds.


Lebend­fut­ter

Die­se Art von Fut­ter ist sehr gut für Fis­che gee­ig­net, da es dem Fut­ter ähnelt, das sie in fre­ier Wild­bahn kon­su­mie­ren. Wir haben die Mög­lich­ke­it, es in der Natur zu fan­gen oder selbst zu züch­ten. Es ent­hält einen hohen Gehalt an Vita­mi­nen, was es für unse­re Fis­che gesund macht. Argu­men­te über Infek­ti­onen sind mei­ner Mei­nung nach etwas fra­gwür­dig. Es gibt immer ein Risi­ko, aber ein erfolg­re­i­cher Fisch­bes­tand basiert auf der Ernäh­rung. Lebend­fut­ter ist uner­setz­lich. Kein ver­nünf­ti­ger Aqu­aria­ner wür­de Fut­ter aus einem infi­zier­ten Gebiet bez­ie­hen, und eine gering­fügi­ge Infek­ti­on soll­te von gut gefüt­ter­ten Fis­chen bewäl­tigt wer­den kön­nen. Lebend­fut­ter regt auch größe­re Fis­che stär­ker zum Ver­hal­ten­wech­sel an, da sich das Fut­ter aktiv bewegt. Lebend­fut­ter erfor­dert mehr Pfle­ge als Fis­che. Ich habe sepa­ra­te Arti­kel über vie­le leben­de Futtermittel.


  • Patent­ky - lar­va pako­má­ra Chi­ro­no­mus spp. – via­ce­rých prí­buz­ných dru­hov, napr. Chi­ro­no­mus plu­mo­sus je ostro čer­ve­nej far­by. Tak­mer všet­ky ryby patent­ku radi pri­jí­ma­jú. Patent­ky sa v hoj­nom množ­stve vysky­tu­jú v chlad­nej vode.
  • Koret­ry. Ak chy­tá­me daf­nie, cyk­lo­py, ľah­ko sa nám môže stať, že nám do sita zablú­di aj koret­ra – lar­va pako­má­ra Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis (Coreth­ra plu­mi­cor­nis). Naj­mä v chlad­nej­ších mesia­coch sa v sitách akva­ris­tov vysky­tu­je čas­tej­šie. Žije aj vo veľ­mi stu­de­nej vode, pod hru­bou vrstvou ľadu cez zimu. Koret­ra je prie­hľad­ná, pove­dal by som sklo­vi­tá. Pre­miest­ňu­je sa pohy­bom podob­ným zmr­š­ťo­va­niu. Je dra­vá, tak­že pri men­ších rybách nesmie­me pre­hnať jej množ­stvo, kto­ré rybám poskyt­ne­me. Pova­žu­je sa za veľ­mi hod­not­né krmi­vo, v ponu­ke je aj v mra­ze­nej forme.
  • Gam­ma­rus - Orches­tia gam­ma­cel­lus je živo­čích vysky­tu­jú­ci sa vo vode, bež­ne je zná­my aj pod náz­vom kri­vák (nespráv­ne ráčik). Pat­rí medzi pod­rad Gama­ri­dea – kri­vá­ky, rad Amp­hi­po­da – rôz­no­nôž­ky, nad­rad Pera­ca­ri­da, pod­trie­du Mala­cos­tra­ca, trie­du Crus­ta­cea. Pat­rí medzi kôrovce.
  • Dáž­ďov­ky – Lum­bri­ci­dae. Vhod­né sú men­šie dru­hy – Eise­nia, Allo­lo­bop­ho­ra, napr. pre väč­šie dru­hy cich­líd, v prí­pa­de kon­zu­mo­va­teľ­nos­ti aj naj­bež­nej­ší druh Lum­bri­cus ter­res­tris. Vhod­né však je, podob­ne ako u Tubi­fe­xov, aby sa dáž­ďov­kám vypráz­dni­la pred poži­tím ryba­mi trá­via­ca sústa­va. Zau­jí­ma­vé je, že prá­ve dáž­ďov­ky sú z hľa­dis­ka obsa­hu kom­plex­ným krmi­vom – obsa­hu­jú totiž všet­ky lát­ky potreb­né pre zdar­ný chov rýb. Dáž­ďov­ky využí­va­jú aj záh­rad­ká­ri na spra­co­va­nie orga­nic­ké­ho odpa­du pri tvor­be kom­pos­tu. Ak chce­te skú­siť aj vy cho­vať dáž­ďov­ky, tak to môže­te skú­siť. Do neja­kej nádo­by daj­me napr. sta­ré lís­tie, kto­ré pre­kry­je­me hli­nou, pri­dá­me zopár jedin­cov – nása­du a udr­žu­je­me vlh­kosť. Aby bolo dosta­tok potra­vy pre dáž­ďov­ky, pri­dá­va­me čas od času hni­jú­ce dre­vo, kuchyn­ské odpad­ky, záh­rad­ný odpad, prí­pad­ne opäť lis­ty stro­mov. Ja som veľ­mi pasív­ne skú­šal dáž­ďov­ky cho­vať, prak­tic­ky som nedo­sia­hol žiad­ny akcep­to­va­teľ­ný výsledok
  • Hmyz. Zástup­co­via nepre­ber­nej tej­to trie­dy člán­ko­nož­cov sú zdro­jom via­ce­rých dru­hov krmi­va vhod­né­ho pre akva­ris­tov. Hmyz je naj­viac pre­hlia­da­ný zdroj výži­vy, pri­čom v prí­ro­de ryby bež­ne hmyz lovia. Mal by tvo­riť 5 % potra­vy. Mno­hé sú pri­ro­dze­nou potra­vou rýb v ich domo­vi­ne, napr. šid­láAni­sop­te­ra, váž­kyOdo­na­ta, chro­bá­ky - Cole­op­te­ra. Naj­mä tzv. múč­ne čer­vy, čo je zástup­ca pod­ra­du Polyp­ha­ga, čeľa­de Teneb­ri­oni­dae Teneb­rio moli­tor. Svoj význam majú z hľa­dis­ka cho­va­teľ­stva hlav­ne v tera­ris­ti­ke, no akva­ris­ti ich môžu využiť, naj­mä kým je ich pokož­ka ešte mäk­ká. Muchy Bra­chy­ce­ra – kedy­si sa lar­vy múch bež­ne pou­ží­va­li, švá­byBlat­to­dea. Tri čeľa­de rov­no­kríd­lov­cov Ort­hop­te­ra: svrč­ky – Gryl­li­dae, koní­ky – Acri­di­dae, kobyl­ky – Tet­ti­go­ni­i­dae, voš­kyAphi­do­idea, pako­byl­kyPhas­ma­to­dea, motý­le – Lepi­dop­te­ra, vid­lo­nôž­kyMysis­da­cea – napr. Mysis relic­ta, poš­vat­ky – Ple­cop­te­ra, potoč­ní­ky – Tri­chop­te­ra, poden­kyEphe­me­rop­te­ra, komá­re – Nema­to­ce­ra, mra­ve – For­mi­ci­dae z trie­dy bla­no­kríd­lov­cov - Hyme­nop­te­ra - dospel­ce kon­zu­mu­jú radi iba nie­kto­ré ryby.Pred chy­ta­ním, zbie­ra­ním kukiel veľ­ké­ho množ­stva by som chcel odra­diť, nechaj­te pro­sím rad­šej mrav­ce žiť.
  • Člán­ko­nož­ce. Napr. chvos­to­sko­kyCol­lem­bo­la (čas­tý hosť našich kve­ti­ná­čov – pre­ja­vu­jú sa ská­ka­vým pohy­bom): napr. Hyd­ro­po­du­ra aqu­ati­ca, Iso­to­ma, Smit­hu­rus viri­dis, krill – Car­ne­la – drob­né kôrovce. 
  • Komár – Culex pipiens je komár pisk­ľa­vý. Vysky­tu­je sa hoj­ne naj­mä v nížin­ných oblas­tiach v luž­ných lesoch, prav­de­po­dob­ne ho všet­ci dob­re pozná­me. Lar­va toh­to komá­ra je vhod­ná pre ryby. Cho­va­te­lia gupiek ňou kŕmia samič­ky pred pôro­dom. V mra­ze­nej for­me je v ponu­ke oby­čaj­ne pod náz­vom čier­na lar­va. Ak ich nachy­tá­me živé, mali by sme dbať, aby ryby sta­či­li pož­rať celú dáv­ku, pre­to­že meta­mor­fó­za toh­to tvo­ra je pomer­ne rých­la. V opač­nom prí­pa­de sa nám môžu vykuk­liť dospe­lé imá­ga, kto­ré sú hlad­né po našej tep­lej krvi. Neviem či vám potom bude sta­čiť pove­dať Baby neb­láz­ni­te? ;-)”. Ak to nevie­te, ští­pu iba samičky :-).
  • Ryby. Ako krmi­vo sa dá pou­žiť aj poter (plô­dik), prí­pad­ne men­šie ryby. Dá sa zhru­ba pove­dať, že veľ­kosť oka urču­je veľ­kosť koris­ti. Ryba rybu zože­rie bez prob­lé­mov, ak je výš­ka koris­ti men­šia ako veľ­kosť oka drav­ca. Dra­vé ryby oby­čaj­ne napá­da­jú svo­ju korisť urči­tým spô­so­bom – nie­kto­ré úto­čia spre­du, iné zoza­du, resp. úto­čia na hla­vu, ale­bo od chvos­ta. Ak pri­stú­pi­me k tomu, že kŕmi­me takou­to potra­vou, musí­me rátať s tým, že v našich jedin­coch sa pre­bu­dí ešte viac túž­ba po rybe a často­krát aj po vlast­ných potom­koch. Aj neži­vé rybie filé, rybie mäso, hovä­dzie srd­ce napo­má­ha tým­to chúť­kam. Ako mäso sa hodí viac uva­re­né chu­dé kura­cie a už vyš­šie spo­mí­na­né hovä­dzie srd­ce. Chy­tať drob­né ryby v ryb­ní­koch, jazier­kach a vod­ných tokoch nie je povo­le­né, a je to aj rizi­ko­vé z hľa­dis­ka zavle­če­nia cho­rôb. Napo­kon tam kde v prí­ro­de žijú ryby nie je vhod­né odtiaľ nosiť živý mate­riál, kvô­li ove­ľa vyš­šej mož­nos­ti pre­no­su cho­ro­bo­plod­ných zárod­kov. Ak chce­me, prí­pad­ne musí­me mať zdroj rýb na skŕ­me­nie, hodia sa na ten­to účel napr. nie­kto­ré živo­rod­ky: gup­ky, mečov­ky, pla­ty, black­mol­ly, prí­pad­ne nie­kto­ré iker­nač­ky: dánia, ale aj ska­lá­re, gura­my. Nádrž o 20 sami­ciach gup­ky Poeci­lia reti­cu­la­ta 510 sam­ca­mi boha­to sta­čí pre jed­no prie­mer­né akvá­ri­um v byte – je záru­kou, pri zacho­va­ní urči­tých pra­vi­diel, neus­tá­le­ho prí­su­nu živej potra­vy pre bež­né akvárium.
  • Ako krmi­vo sa hodia aj čer­vy húb (aj jedo­va­tých). Nemož­no zabud­núť ani na vod­né sli­má­ky, kto­ré sú pre nie­kto­ré taxó­ny spes­tre­ním menu. Napr. pre väč­šie cich­li­dy, štvorzubce.

Lar­vy opi­so­va­ných živo­čí­chov žijú v rôz­nych pro­stre­diach, v zemi, pod kôrou stro­mov, vo vode. Dospe­lé imá­ga hmy­zu sa chy­ta­jú do sie­tí naj­lep­šie na lúkach s nepo­ko­se­nou trávou.


Mid­ge lar­vae – Chi­ro­no­mus spp. – seve­ral rela­ted spe­cies, e.g., Chi­ro­no­mus plu­mo­sus, are bright red in color. Almost all fish rea­di­ly accept mid­ge lar­vae. They occur abun­dan­tly in cold water.

Water beet­les. If we catch daph­nia, cyc­lops, we may also find water beet­les (lar­vae of the phan­tom mid­ge Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis, Coreth­ra plu­mi­cor­nis) in our sie­ve, espe­cial­ly in cooler months. They are often found in aqu­arists’ sie­ves. They live in very cold water, under a thick lay­er of ice over the win­ter. Water beet­les are trans­pa­rent, almost glas­sy. They move by a shrinking-​like moti­on. They are pre­da­to­ry, so we must not over­fe­ed them to smal­ler fish. They are con­si­de­red very valu­ab­le food, and are also avai­lab­le in fro­zen form.

Gam­ma­rus – Orches­tia gam­ma­cel­lus is a crus­ta­ce­an found in water, com­mon­ly kno­wn as an amp­hi­pod. It belo­ngs to the subor­der Gama­ri­dea – amp­hi­pods, order Amp­hi­po­da – crus­ta­ce­ans, subc­lass Mala­cos­tra­ca, class Crus­ta­cea. It is a crustacean.

Eart­hworms – Lum­bri­ci­dae. Smal­ler spe­cies are suitab­le – Eise­nia, Allo­lo­bop­ho­ra, for exam­ple, for lar­ger cich­lid spe­cies, or even the most com­mon spe­cies Lum­bri­cus ter­res­tris, if con­su­med. Howe­ver, as with Tubi­fex worms, it is advi­sab­le to emp­ty the eart­hworms’ diges­ti­ve sys­tem befo­re fee­ding them to fish. Inte­res­tin­gly, eart­hworms are com­plex feed in terms of con­tent – they con­tain all the sub­stan­ces neces­sa­ry for suc­cess­ful fish far­ming. Eart­hworms are also used by gar­de­ners to pro­cess orga­nic was­te in com­pos­ting. If you want to try bre­e­ding eart­hworms your­self, you can give it a try. Put some old lea­ves in a con­tai­ner, cover them with soil, add a few indi­vi­du­als, and keep the humi­di­ty. To ensu­re enough food for eart­hworms, add deca­y­ing wood, kit­chen was­te, gar­den was­te, or lea­ves from tre­es from time to time. I have pas­si­ve­ly tried to bre­ed eart­hworms, and prac­ti­cal­ly achie­ved no accep­tab­le results.

Insects. Repre­sen­ta­ti­ves of this vast class of arth­ro­pods are a sour­ce of vari­ous types of feed suitab­le for aqu­arists. Insects are the most over­lo­oked sour­ce of nut­ri­ti­on, alt­hough fish com­mon­ly prey on insects in natu­re. They should cons­ti­tu­te 5% of the diet. Many are a natu­ral food sour­ce for fish in the­ir natu­ral habi­tat, such as dra­gon­flies – Ani­sop­te­ra, dam­self­lies – Odo­na­ta, beet­les – Cole­op­te­ra. Espe­cial­ly the so-​called mea­lworms, a repre­sen­ta­ti­ve of the subor­der Polyp­ha­ga, fami­ly Teneb­ri­oni­dae Teneb­rio moli­tor. They are main­ly impor­tant in ter­ra­rium bre­e­ding, but aqu­arists can also use them, espe­cial­ly whi­le the­ir skin is still soft. Flies – Bra­chy­ce­ra – once fly lar­vae were com­mon­ly used, cock­ro­aches – Blat­to­dea. Three fami­lies of ort­hop­te­rans: cric­kets – Gryl­li­dae, grass­hop­pers – Acri­di­dae, katy­dids – Tet­ti­go­ni­i­dae, aphids – Aphi­do­idea, leaf­hop­pers – Phas­ma­to­dea, moths – Lepi­dop­te­ra, mysids – Mysis­da­cea – for exam­ple, Mysis relic­ta, sto­nef­lies – Ple­cop­te­ra, cad­disf­lies – Tri­chop­te­ra, mayf­lies – Ephe­me­rop­te­ra, mosqu­ito­es – Nema­to­ce­ra, ants – For­mi­ci­dae from the order Hyme­nop­te­ra – only some fish con­su­me the adults. Befo­re cat­ching a lar­ge num­ber of insects, I would like to dis­cou­ra­ge you, ple­a­se let the ants live.

Arth­ro­pods. For exam­ple, spring­tails – Col­lem­bo­la (com­mon guests in our flo­wer­pots – they move by jum­ping): for exam­ple, Hyd­ro­po­du­ra aqu­ati­ca, Iso­to­ma, Smit­hu­rus viri­dis, krill – Car­ne­la – small crustaceans.

Mosqu­ito – Culex pipiens is a com­mon mosqu­ito. It occurs abun­dan­tly, espe­cial­ly in lowland are­as in ripa­rian forests, and we pro­bab­ly all know it well. The lar­va of this mosqu­ito is suitab­le for fish. Gup­py bre­e­ders feed it to fema­les befo­re giving birth. In fro­zen form, it is usu­al­ly avai­lab­le under the name black lar­va. If we catch them ali­ve, we should ensu­re that the fish can eat the enti­re dose, as the meta­morp­ho­sis of this cre­a­tu­re is rela­ti­ve­ly fast. Other­wi­se, adult ima­go­es may emer­ge, which are hun­gry for our warm blo­od. I don’t know if it will be enough for you to say Baby don’t go cra­zy? ;-). If you don’t know, only fema­les sting :-).

Fish. Fry or smal­ler fish can also be used as food. Rough­ly spe­a­king, the size of the prey is deter­mi­ned by the size of the pre­da­to­r’s eye. Fish can eat fish wit­hout any prob­lems if the size of the prey is smal­ler than the size of the pre­da­to­r’s eye. Pre­da­to­ry fish usu­al­ly attack the­ir prey in a cer­tain way – some attack from the front, others from the back, or attack the head or tail. If we cho­ose to feed in this way, we must be awa­re that our indi­vi­du­als will have an even stron­ger desi­re for fish and often even for the­ir own offs­pring. Even non-​living fish fil­let, fish meat, beef heart con­tri­bu­te to the­se appe­ti­tes. More cooked lean chic­ken and the above-​mentioned beef heart are suitab­le as meat. Cat­ching small fish in ponds, lakes, and water­cour­ses is not allo­wed, and it is also ris­ky in terms of dise­a­se trans­mis­si­on. After all, whe­re fish live in natu­re, it is not app­rop­ria­te to bring live mate­rial from the­re, due to the much hig­her possi­bi­li­ty of trans­mit­ting disease-​causing pat­ho­gens. If we want or need to have a sour­ce of fish for fee­ding, some live­be­a­rers are suitab­le: gup­pies, sword­tails, pla­ties, black mol­lies, or some egg lay­ers: dani­os, but also angel­fish, gou­ra­mis. A tank with 20 fema­le gup­pies Poeci­lia reti­cu­la­ta and 510 males is more than enough for an ave­ra­ge aqu­arium in an apart­ment – it guaran­te­es, with cer­tain rules, a cons­tant supp­ly of live food for a com­mon aquarium.

Worms of the desc­ri­bed ani­mals live in vari­ous envi­ron­ments, in the ground, under tree bark, in water. Adult insects are best caught in nets in mea­do­ws with uncut grass.


Patent­ky – Lar­ven der Zuck­müc­ke Chi­ro­no­mus spp. – meh­re­rer ver­wand­ter Arten, z. B. ist Chi­ro­no­mus plu­mo­sus leuch­tend rot. Fast alle Fis­che neh­men Patent­ky ger­ne an. Patent­ky kom­men in gro­ßen Men­gen in kal­tem Was­ser vor.

Koret­ry. Wenn wir Daph­nien, Zyk­lo­pen fan­gen, kann es leicht pas­sie­ren, dass auch Koret­re – die Lar­ve der Müc­ke Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis (Coreth­ra plu­mi­cor­nis) – in unser Sieb gelangt. Beson­ders in den käl­te­ren Mona­ten fin­det man sie häu­fi­ger in den Sie­ben der Aqu­aria­ner. Sie lebt auch in sehr kal­tem Was­ser unter einer dic­ken Eiss­chicht im Win­ter. Koret­ra ist durch­sich­tig, ich wür­de sagen gla­sig. Sie bewegt sich durch eine Bewe­gung, die einer Sch­rump­fung ähnelt. Sie ist räu­be­risch, daher dür­fen wir sie bei kle­i­ne­ren Fis­chen nicht über­füt­tern, die wir den Fis­chen geben. Es gilt als sehr wer­tvol­les Fut­ter und ist auch in gef­ro­re­ner Form erhältlich.

Gam­ma­rus – Orches­tia gam­ma­cel­lus ist ein im Was­ser vor­kom­men­des Tier, das auch als Flohk­rebs bekannt ist (fälsch­li­cher­we­i­se als Krab­be bez­e­ich­net). Es gehört zur Unte­rord­nung Gama­ri­dea – Flohk­reb­se, zur Ord­nung Amp­hi­po­da – Flohk­reb­se, zur Übe­rord­nung Pera­ca­ri­da, zur Unterk­las­se Mala­cos­tra­ca, zur Klas­se Crus­ta­cea. Es ist ein Krebstier.

Regen­wür­mer – Lum­bri­ci­dae. Gee­ig­net sind kle­i­ne­re Arten wie Eise­nia, Allo­lo­bop­ho­ra, z. B. für größe­re Arten von Bunt­bars­chen, und bei Ver­ze­hr­bar­ke­it auch die häu­figs­te Art Lum­bri­cus ter­res­tris. Es ist jedoch rat­sam, ähn­lich wie bei Tubi­fex, den Ver­dau­ung­strakt der Regen­wür­mer vor dem Ver­zehr durch die Fis­che zu lee­ren. Inte­res­san­ter­we­i­se sind Regen­wür­mer aus ernäh­rungsp­hy­si­olo­gis­cher Sicht ein kom­ple­xes Fut­ter – sie ent­hal­ten alle not­wen­di­gen Sub­stan­zen für eine erfolg­re­i­che Fis­ch­zucht. Gär­tner nut­zen Regen­wür­mer auch zur Verar­be­i­tung von orga­nis­chem Abfall beim Kom­pos­tie­ren. Wenn Sie auch ver­su­chen möch­ten, Regen­wür­mer zu züch­ten, kön­nen Sie dies ver­su­chen. Geben Sie zum Beis­piel in einen Behäl­ter alte Blät­ter, bedec­ken Sie sie mit Erde, fügen Sie eini­ge Indi­vi­du­en hin­zu – den Samen – und hal­ten Sie die Feuch­tig­ke­it auf­recht. Um den Regen­wür­mern aus­re­i­chend Nahrung zu geben, fügen Sie gele­gen­tlich ver­rot­ten­des Holz, Küche­nab­fäl­le, Gar­te­nab­fäl­le oder erne­ut Blät­ter von Bäu­men hin­zu. Ich habe sehr pas­siv ver­sucht, Regen­wür­mer zu züch­ten, und prak­tisch kei­ne akzep­tab­len Ergeb­nis­se erzielt.

Insek­ten. Ver­tre­ter die­ser unzäh­li­gen Klas­se von Glie­der­füßern sind eine Quel­le für vers­chie­de­ne Arten von Fut­ter, das für Aqu­aria­ner gee­ig­net ist. Insek­ten sind die am meis­ten über­se­he­ne Nahrung­squ­el­le, wobei Fis­che in der Natur nor­ma­ler­we­i­se Insek­ten jagen. Sie soll­ten etwa 5 % der Nahrung aus­ma­chen. Vie­le sind die natür­li­che Nahrung von Fis­chen in ihrer Hei­mat, z. B. Libel­len – Ani­sop­te­ra, Köcherf­lie­gen – Odo­na­ta, Käfer – Cole­op­te­ra. Ins­be­son­de­re soge­nann­te Meh­lwür­mer, ein Ver­tre­ter der Unte­rord­nung Polyp­ha­ga, der Fami­lie Teneb­ri­oni­dae Teneb­rio moli­tor. Sie sind vor allem in der Ter­ra­ris­tik von Bede­utung, aber Aqu­aria­ner kön­nen sie nut­zen, ins­be­son­de­re solan­ge ihre Haut noch weich ist. Flie­gen – Bra­chy­ce­ra – früher wur­den oft Flie­gen­lar­ven ver­wen­det, Scha­ben – Blat­to­dea. Drei Fami­lien von Geradf­lüg­lern Ort­hop­te­ra: Heusch­rec­ken – Gryl­li­dae, Heusch­rec­ken – Acri­di­dae, Laub­he­usch­rec­ken – Tet­ti­go­ni­i­dae, Blatt­lä­u­se – Aphi­do­idea, Ges­penstsch­rec­ken – Phas­ma­to­dea, Sch­met­ter­lin­ge – Lepi­dop­te­ra, Flohk­reb­se – Mysis­da­cea – z. B. Mysis relic­ta, Ste­in­flie­gen – Ple­cop­te­ra, Köcherf­lie­gen – Tri­chop­te­ra, Ein­tagsf­lie­gen – Ephe­me­rop­te­ra, Müc­ken – Nema­to­ce­ra, Ame­i­sen – For­mi­ci­dae aus der Klas­se der Hautf­lüg­ler – Hyme­nop­te­ra – Erwach­se­ne fres­sen nur eini­ge Fis­che. Bevor Sie eine gro­ße Men­ge an Kukel­kol­lek­ti­onen sam­meln, möch­te ich Sie absch­rec­ken, las­sen Sie bit­te die Ame­i­sen leben.

Faden­wür­mer. Zum Beis­piel Springsch­wän­ze – Col­lem­bo­la (häu­fi­ge Gäs­te in unse­ren Blu­men­töp­fen – sie bewe­gen sich sprin­gend): zum Beis­piel Hyd­ro­po­du­ra aqu­ati­ca, Iso­to­ma, Smit­hu­rus viri­dis, Krill – Car­ne­la – win­zi­ge Krebstiere.

Müc­ke – Culex pipiens ist eine Stech­müc­ke. Sie kommt vor allem in den Nie­de­run­gen in Auen­wäl­dern häu­fig vor, wahrs­che­in­lich ken­nen wir sie alle gut. Die Lar­ve die­ser Müc­ke ist für Fis­che gee­ig­net. Guppy-​Züchter füt­tern damit die Weib­chen vor der Geburt. In gef­ro­re­ner Form ist sie in der Regel als sch­war­ze Lar­ve erhält­lich. Wenn wir sie lebend fan­gen, soll­ten wir darauf ach­ten, dass die Fis­che die gan­ze Por­ti­on fres­sen, da die Meta­morp­ho­se die­ses Lebe­we­sens recht schnell ist. Andern­falls könn­ten uns erwach­se­ne Ima­go ers­che­i­nen, die nach unse­rem war­men Blut hun­gern. Ich weiß nicht, ob es Ihnen dann rei­chen wird zu sagen: Baby, ver­rüc­kt?” 😉 Sie ste­chen nur die Weibchen :-).

Fis­che. Auch Nach­wuchs (Fry) oder kle­i­ne­re Fis­che kön­nen als Fut­ter ver­wen­det wer­den. Man könn­te grob sagen, dass die Größe des Auges die Größe der Beute bes­timmt. Ein Fisch wird einen ande­ren Fisch ohne Prob­le­me fres­sen, wenn die Höhe der Beute kle­i­ner ist als die Größe des Auges des Räu­bers. Raub­fis­che gre­i­fen ihre Beute nor­ma­ler­we­i­se auf eine bes­timm­te Wei­se an – eini­ge von vor­ne, ande­re von hin­ten, oder sie gre­i­fen den Kopf an oder von hin­ten. Wenn wir uns dafür ents­che­i­den, mit sol­cher Nahrung zu füt­tern, müs­sen wir damit rech­nen, dass in unse­ren Exem­pla­ren noch mehr Lust auf Fisch und oft auch auf ihre eige­nen Nach­kom­men erwacht. Auch nicht leben­de Fisch­fi­lets, Fischf­le­isch, Rin­der­herz tra­gen zu die­sen Gelüs­ten bei. Als Fle­isch eig­net sich vor allem gekoch­tes mage­res Hüh­nerf­le­isch und bere­its erwähn­tes Rin­der­herz. Das Fan­gen kle­i­ner Fis­che in Tei­chen, Tüm­peln und Flie­ßge­wäs­sern ist nicht erlaubt und birgt auch das Risi­ko der Ein­sch­lep­pung von Kran­khe­i­ten. Sch­lie­ßlich ist es dort, wo Fis­che in der Natur leben, nicht rat­sam, leben­di­ges Mate­rial mit­zu­neh­men, aufg­rund einer viel höhe­ren Wahrs­che­in­lich­ke­it der Über­tra­gung von Kran­khe­it­ser­re­gern. Wenn wir also eine Fis­chqu­el­le zum Füt­tern haben müs­sen, eig­nen sich dafür eini­ge Lebend­ge­bä­ren­de: Gup­pys, Sch­wertt­rä­ger, Pla­tys, Black­mol­lys, oder eini­ge Eier­le­ger: Dani­os, aber auch Ska­la­re, Gura­mis. Ein Tank mit 20 weib­li­chen Gup­pys Poeci­lia reti­cu­la­ta und 510 Männ­chen reicht für ein durch­schnitt­li­ches Aqu­arium in einer Woh­nung voll­kom­men aus – voraus­ge­setzt, bes­timm­te Regeln wer­den ein­ge­hal­ten und eine kon­ti­nu­ier­li­che Zufuhr von leben­dem Fut­ter für das nor­ma­le Aqu­arium gewähr­le­is­tet ist.

Als Fut­ter eig­nen sich auch Pil­zwür­mer (auch gif­ti­ge). Auch Was­ser­schnec­ken dür­fen nicht ver­ges­sen wer­den, die für eini­ge Taxa eine Menüab­wechs­lung dars­tel­len. Zum Beis­piel für größe­re Bunt­bars­che, Stachelhechte.

Die Lar­ven der besch­rie­be­nen Tie­re leben in vers­chie­de­nen Umge­bun­gen, im Boden, unter der Rin­de von Bäu­men, im Was­ser. Die erwach­se­nen Insek­ten wer­den am bes­ten auf unge­mäh­ten Wie­sen gefangen.


Lite­ra­tú­ra [1] Domi­ni­que Bure­au – http://​www​.mala​wi​cich​lid​ho​me​pa​ge​.com/​a​q​u​a​i​n​f​o​/​n​u​t​r​i​t​i​o​n​.​h​tml

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Výživa

Nitenky – najznámejšie živé krmivo medzi širokou verejnosťou

Hits: 12615

Niten­ky - Tubi­fex tubi­fex sa v minu­los­ti pomer­ne hoj­ne vysky­to­va­li v oblas­tiach, kde bol vypúš­ťa­ný odpad – orga­nic­ké zne­čis­te­nie do vod­ných tokov – v blíz­kos­ti pivo­va­rov, sla­dov­ní, sódov­kár­ni, celu­ló­zok, prie­my­sel­ných pod­ni­kov. Žijú v bah­ne pomal­šie tečú­cich, resp. pokoj­nej­ších tokov. V tokoch sú zavŕ­ta­né do bah­na, vedia sa veľ­mi ostra­ži­to vtiah­nuť hlbo­ko do dna. Tubi­fex sa dá nájsť tak­mer v kaž­dom toku u nás, ale nie v množ­stve, kto­ré je pre akva­ris­tu zau­jí­ma­vé. Dnes už je voda čas­to pred­tým trans­for­mo­va­ná v čis­tič­kách, odpa­du je menej, živi­ny chý­ba­jú. Niten­ky ako ich pozna­jú akva­ris­ti majú hne­do­čer­ve­nú far­bu. V prí­ro­de je ich far­ba varia­bil­ná a závi­sí od množ­stva kys­lí­ka vo vode. Niten­ky v prí­ro­de môžu byť aj bie­lej farby.

Skr­mo­va­nie niteniek

Niten­ky sú veľ­mi vhod­ná potra­va napr. pre sum­co­vi­té ryby, pan­cier­ni­ky, prí­sav­ní­ky, sum­če­ky. Vo svo­jich čre­vách im kolu­je bah­no ešte dlho po ich odlo­ve­ní. Pre­to sa musia riad­ne pre­mý­vať a po nalo­ve­ní nechať aspoň tri dni vytrá­viť. Sú veľ­mi závis­lé od čerstvej vody, ove­ľa viac ako živé patent­ky, pre­to sa musia čas­to pre­pla­cho­vať vodou, prí­pad­ne sa pre ne nechá­va neus­tá­ly prí­tok a odtok vody. Vhod­né je ucho­vá­vať ich napr. v plo­chých mis­kách napr. na spod­ku chlad­nič­ky. Doká­žu sa zavŕ­tať do dna, kde môžu buď hniť, ale­bo sa nie­ke­dy môže stať, že sa po čase maso­vej­šie vyro­ja. Ak si zože­nie­te živé niten­ky, odpo­rú­čam hneď časť skŕ­miť a zvy­šok sami zamraz­te. Nemu­sí­te sa báť. Ak si ich zamra­zí­te samy, zosta­nú v sta­ve akcep­to­va­teľ­nom. Ide o to, že som nepo­čul ešte o mra­ze­ných niten­kách z obcho­du, kto­ré by nevy­ze­ra­li po rozm­ra­ze­ní skôr ako bla­to :-(.

Lov nite­niek

Niten­ky sa chy­ta­jú tak, že sa podo­be­rie celý sub­strát, na kto­rom ich vidí­me, pre­to­že sa veľ­mi rých­lo bojaz­li­vo vťa­hu­jú do sub­strá­tu. Z neho ich dosta­ne­me tak, že navrch nasy­pe­me čis­tý pie­sok. Niten­ky postup­ne pre­le­zú nad pie­sok, z kto­ré­ho ich už ľah­šie dosta­ne­me. Iný spô­sob (Neubau­er in verb, 2009): nalo­ve­ný mate­riál dáme napr. do níz­kej nádo­by, napr. do pre­prav­ky na zákus­ky. Maxi­mál­ne 5 – 7 cm vrstvu. Zakry­je­me ich sta­rou zác­lo­nou, nale­je­me vlaž­nú vodu aby bola asi dva cm nad sub­strát. Nechá­me ich v tma­vej miest­nos­ti s izbo­vou tep­lo­tou. Niten­ky sa začnú dusiť a zhru­ba za hodi­nu – dve začnú pre­lie­zať cez zác­lo­nu. Zo zác­lo­ny ich ľah­ko vez­me­me hus­tým hre­be­ňom na vlasy.


Niten­ky – Tubi­fex tubi­fex used to be quite abun­dant in are­as whe­re was­te was dis­char­ged – orga­nic pol­lu­ti­on into water­cour­ses – near bre­we­ries, mal­tings, soda fac­to­ries, pulp mills, indus­trial plants. They live in mud in slo­wer flo­wing or calm stre­ams. In stre­ams, they bur­row into the mud and can very cau­ti­ous­ly bur­row deep into the bot­tom. Tubi­fex can be found in almost eve­ry stre­am in our coun­try, but not in quan­ti­ties that are inte­res­ting for aqu­arists. Today, the water is often trans­for­med in tre­at­ment plants, the­re is less was­te, and nut­rients are lac­king. Niten­ky as aqu­arists know them have a brown-​red color. In natu­re, the­ir color is variab­le and depends on the amount of oxy­gen in the water. Niten­ky in natu­re can also be white.

Fee­ding Tubifex

Tubi­fex are very suitab­le food, for exam­ple, for cat­fish, loaches, suc­ker­fish, and small cat­fish. Mud still cir­cu­la­tes in the­ir intes­ti­nes long after they are caught. The­re­fo­re, they must be tho­rough­ly rin­sed and allo­wed to digest for at least three days after cat­ching. They are very depen­dent on fresh water, much more so than live Tubi­fex, so they must be rin­sed fre­qu­en­tly with water, or a cons­tant flow and drai­na­ge of water are pro­vi­ded for them. It is suitab­le to keep them, for exam­ple, in shal­low bowls, for exam­ple, at the bot­tom of the ref­ri­ge­ra­tor. They can bur­row into the bot­tom, whe­re they can eit­her rot or some­ti­mes it may hap­pen that they mass spa­wn after a whi­le. If you get live Tubi­fex, I recom­mend fee­ding part of them imme­dia­te­ly and fre­e­zing the rest your­self. You don’t have to wor­ry. If you fre­e­ze them your­self, they will remain in an accep­tab­le con­di­ti­on. The point is that I have not heard of fro­zen Tubi­fex from a sto­re that did­n’t look like mud after thawing :-(.

Cat­ching Tubifex

Tubi­fex are caught by taking the enti­re sub­stra­te on which we see them, becau­se they quick­ly and cau­ti­ous­ly bur­row into the sub­stra­te. We can get them out by sprink­ling cle­an sand on top. Tubi­fex will gra­du­al­ly cra­wl over the sand, making them easier to remo­ve. Anot­her met­hod (Neubau­er in verb, 2009): put the caught mate­rial, for exam­ple, into a shal­low con­tai­ner, for exam­ple, into a cake tran­s­por­ter. Maxi­mum 5 – 7 cm lay­er. Cover them with an old cur­tain, pour warm water to be about two cm abo­ve the sub­stra­te. Lea­ve them in a dark room with room tem­pe­ra­tu­re. Tubi­fex will start to suf­fo­ca­te, and about an hour or two later, they will start cra­wling through the cur­tain. We can easi­ly take them from the cur­tain with a den­se hair comb.


Niten­ky – Tubi­fex tubi­fex kamen v der Ver­gan­gen­he­it rela­tiv häu­fig in Gebie­ten vor, wo Abfall abge­las­sen wur­de – orga­nis­che Versch­mut­zung in Flie­ßge­wäs­ser – in der Nähe von Brau­e­re­ien, Mäl­ze­re­ien, Limo­na­den­fab­ri­ken, Zells­toff­müh­len, Indus­trie­an­la­gen. Sie leben im Sch­lamm in lang­sa­mer flie­ßen­den oder ruhi­gen Bächen. In Bächen gra­ben sie sich in den Sch­lamm und kön­nen sehr vor­sich­tig tief in den Boden gra­ben. Tubi­fex fin­den sich in fast jedem Bach in unse­rem Land, aber nicht in Men­gen, die für Aqu­aria­ner inte­res­sant sind. Heute wird das Was­ser oft in Klä­ran­la­gen umge­wan­delt, es gibt weni­ger Abfall und es feh­len Nährs­tof­fe. Niten­ky, wie Aqu­aria­ner sie ken­nen, haben eine braun­ro­te Far­be. In der Natur ist ihre Far­be varia­bel und hängt von der Sau­ers­toff­men­ge im Was­ser ab. Niten­ky in der Natur kön­nen auch weiß sein.

Füt­te­rung von Tubifex

Tubi­fex sind sehr gee­ig­ne­tes Fut­ter, zum Beis­piel für Wels, Sch­mer­len, Sau­gwel­se und kle­i­ne Wel­se. Sch­lamm zir­ku­liert auch lan­ge nach ihrem Fang noch in ihren Där­men. Des­halb müs­sen sie gründ­lich ges­pült und nach dem Fang min­des­tens drei Tage ver­daut wer­den. Sie sind sehr abhän­gig von fris­chem Was­ser, viel mehr als leben­de Tubi­fex, daher müs­sen sie häu­fig mit Was­ser ges­pült wer­den, oder es wird ihnen ein kons­tan­ter Was­serf­luss und ‑ablauf bere­it­ges­tellt. Es ist rat­sam, sie zum Beis­piel in fla­chen Schüs­seln auf­zu­be­wah­ren, zum Beis­piel am Boden des Kühls­chranks. Sie kön­nen sich in den Boden gra­ben, wo sie ent­we­der ver­rot­ten oder manch­mal nach einer Wei­le mas­sen­haft spa­wnen kön­nen. Wenn Sie leben­de Tubi­fex bekom­men, emp­feh­le ich, einen Teil von ihnen sofort zu füt­tern und den Rest selbst ein­zuf­rie­ren. Sie müs­sen sich kei­ne Sor­gen machen. Wenn Sie sie selbst ein­frie­ren, ble­i­ben sie in akzep­tab­lem Zus­tand. Der Punkt ist, dass ich noch nie von gef­ro­re­nen Tubi­fex aus einem Ges­chäft gehört habe, die nach dem Auf­tau­en nicht wie Sch­lamm aussehen :-(.

Tubi­fex fangen

Tubi­fex wer­den gefan­gen, indem der gesam­te Unter­grund genom­men wird, auf dem wir sie sehen, da sie schnell und vor­sich­tig in den Unter­grund gra­ben. Wir kön­nen sie heraus­neh­men, indem wir sau­be­ren Sand darauf stre­uen. Tubi­fex wer­den all­mäh­lich über den Sand krie­chen, was es ein­fa­cher macht, sie zu ent­fer­nen. Eine ande­re Met­ho­de (Neubau­er in verb, 2009): Legen Sie das gefan­ge­ne Mate­rial, zum Beis­piel in einen fla­chen Behäl­ter, zum Beis­piel in einen Kuchen­tran­s­por­ter. Maxi­mal 5 – 7 cm Schicht. Bedec­ken Sie sie mit einem alten Vor­hang, gie­ßen Sie war­mes Was­ser, das etwa zwei cm über dem Sub­strat liegt. Las­sen Sie sie in einem dunk­len Raum mit Zim­mer­tem­pe­ra­tur. Tubi­fex begin­nen zu ers­tic­ken, und etwa eine oder zwei Stun­den spä­ter begin­nen sie durch den Vor­hang zu krie­chen. Wir kön­nen sie leicht mit einem dich­ten Haar­kamm vom Vor­hang nehmen.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Akvaristika, Časová línia, Inštitúcie

Tubifex Czestochowa

Hits: 2718

Na svo­jich ces­tách som mal mož­nosť zaví­tať do pre­vádz­ky fir­my Tubi­fex v Czes­to­cho­wej. My sme priš­li cez víkend. Vide­li sme ako sa s práš­ko­vé­ho krmi­va spra­via pev­né pele­ty, resp. gra­nu­le. Vide­li sme aj ako stroj vyro­bí nádo­bu na krmi­vo. Okrem toho množ­stvo krmív rôz­ne­ho druhu.


During my tra­vels, I had the oppor­tu­ni­ty to visit the Tubi­fex com­pa­ny faci­li­ty in Częs­to­cho­wa. We came over the wee­kend. We obser­ved the pro­cess of trans­for­ming powde­red feed into solid pel­lets or gra­nu­les. Addi­ti­onal­ly, we wit­nes­sed the manu­fac­tu­ring of feed con­tai­ners by a machi­ne. Apart from that, the­re were vari­ous types of feeds.


Podc­zas moich pod­ró­ży mia­łem okaz­ję odwie­dzić zakład fir­my Tubi­fex w Częs­to­cho­wie. Przy­je­cha­li­śmy na wee­kend. Obejr­ze­li­śmy, jak pro­ces przeksz­ta­łca­nia kar­my w prosz­ku w sta­łe gra­nul­ki prze­bie­ga, a także zobac­zy­li­śmy, jak mas­zy­na wyt­war­za pojem­nik na kar­mę. Ponad­to, mie­li­śmy okaz­ję zobac­zyć różne rodza­je karmy.


Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Environmentalistika

Hits: 9223

McNaugh­ton S.J. Diver­si­ty and sta­bi­li­ty of eco­lo­gi­cal com­mu­ni­ties: a com­ment on the role of empi­ri­cism in eco­lo­gy 1977 Ame­ri­can Natu­ra­list Vol. 111, p. 511525 Tokyo, Nip­pon, Gak­ka eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, spo­lo­čen­stvá, empi­ri­ciz­mus v eko­ló­gii člá­nok 0453 – 4360 551.4

Jor­dan W.R., Gil­pin M.E., Aber J.D. (eds.) Res­to­ra­ti­on eco­lo­gy 1987 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG revi­ta­li­zá­cia neznámy

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Our com­mom futu­re 1987 The Brundt­land Report Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG budúc­nosť deklarácia

Inter­go­vern­men­tal panel on Cli­ma­te chan­ge (THE IPCC) Res­pon­se stra­te­gies. Cli­ma­te chan­ge 1991 Island Pre­ss Cove­lo, Cali­for­nia envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG stra­té­gia ochra­ny, zme­na klí­my, klí­ma nezná­my 1559631023, 1559631031

Kol. Eko­lo­gie 1993 Veľ­ry­ba Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES učeb­ni­ca 8090132243

Ehr­lich P.R., Ehr­lich H.A. The cau­ses and con­se­qu­en­ces of the disap­pe­a­ran­ce of spe­cies 1981 Ran­dom Hou­se New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zánik dru­hov neznámy

Abso­lon Karel Ochra­na bio­di­ver­zi­ty v Čes­ké repub­li­ce 1996 Živa No. 3, p. 98100 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­di­ver­zi­ta člá­nok 0044 – 4812

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 338346 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zne­čis­te­nie pev­ni­ny, zne­čis­te­nie vody, zne­čis­te­nie vzdu­chu, ochra­na živo­čí­chov, ochra­na rast­lín encyk­lo­pé­dia 8085606216

Hol­ling C.S., Schind­ler D.W., Wal­ker B.W., Rough­gar­den J. Bio­di­ver­si­ty in the func­ti­oning of eco­sys­tems. An eco­lo­gi­cal synt­he­sis 1995 Per­rings Char­les, Maler Karl-​Goran, Folke Carl, Jan­sonn Bengt-​Owe, Hol­ling C.S. (eds.): Bio­di­ve­si­ty loss: eco­no­mic and eco­lo­gi­cal issu­es Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, eko­sys­tém neznámy

Mueller-​Dombois D. Natu­ral die­back in forest 1987 Bio­Scien­ce No. 37, p. 575583 Ame­ri­can Ins­ti­tu­te of Bio­lo­gi­cal Scien­ces Was­hing­ton eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG zánik, les člá­nok 0006 – 3568 57

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 6486 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt geoché­mia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES atmo­sfé­ra, ozó­no­vá die­ra, klí­ma, vie­tor, oblač­nosť, zráž­ky, zme­ny klí­my, sklenn­ní­ko­vý efekt, roč­né obdo­bia encyk­lo­pé­dia 8085606216

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 338346 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zne­čis­te­nie pev­ni­ny, zne­čis­te­nie vody, zne­čis­te­nie vzdu­chu, ochra­na živo­čí­chov, ochra­na rast­lín encyk­lo­pé­dia 8085606216

Pau­len­ka Jozef, Pau­le Ladi­slav Con­ser­va­ti­on of the forest in Cen­tral Euro­pe 0 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochra­na lesov, Stred­ná Euró­pa zborník

Gre­en R.H. Sam­pling desing and sta­tis­ti­cal met­hods for envi­ro­men­tal bio­lo­gists 1979 Wiley – Inters­cien­ce New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG vzor­ky, výskum neznámy

Vogt K., Gor­don J. Eco­sys­tems. Balan­cing scien­ce and mana­ge­ment 1996 Sprin­ger Ber­lín, Heil­del­berg, New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG rov­no­vá­ha, kolí­sa­nie, manaž­ment nezná­my 0387947523, 0387948139

Per­rings Char­les, Maler Karl-​Goran, Folke Carl, Hol­ling C.S., Jan­sonn Bengt-​Owe (eds.) Bio­di­ver­si­ty loss, eco­no­mic and eco­lo­gi­cal issu­es 1995 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, eko­nó­mia, eko­sys­tém, zni­žo­va­nie bio­di­ver­zi­ty nezná­my 0521471788

Over­lay J.C. Eco­sys­tem mana­ge­ment. In taking and eco­lo­gi­cal app­ro­ach to mana­ge­ment 1992 Uni­ted Sta­tes Depart­ment of Agri­cul­tu­re Forest Ser­vi­ce Pub­li­ca­ti­ons Wo-​WSA – 3 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment neznámy

Wal­ters C.J. Adap­ti­ve mana­ge­nent of rene­wab­le resour­ces 1986 Mac­Mil­lan New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment, obno­vi­teľ­né zdro­je neznámy

Mat­hias M.E., Moy­le P. Wet­land and aqu­atic habi­tats 1992 Agri­cul­tu­re Eco­sys­tem and Envi­ron­ment Vol. 42, Iss 12, p. 165176 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bačo­ri­ny, wet­land, mok­ra­de, bio­ko­ri­dor, bio­di­ver­zi­ta, poľ­no­hos­po­dár­ske využi­tie, urbán­ne využi­tie, odvo­dňo­va­nie, kana­li­zo­va­nie, sta­bi­li­zá­cia bre­hov článok

Tur­ček F.J. Pôvod­ná step a dru­hot­né tra­vi­ny – porov­na­nie na pod­kla­de izo­sy­nú­zii ver­teb­rát 1963 Bio­ló­gia No. 23, p. 863871 Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia, eko­ló­gia SLO step, dru­hot­né tra­vi­ny článok

Jor­dan W.R., Gil­pin M.E., Aber J.D. (eds.) Res­to­ra­ti­on eco­lo­gy. A synt­he­tic app­ro­ach to eco­lo­gi­cal rese­arch 1990 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG revi­ta­li­zá­cia neznámy

Boy­ce M.S., Haney A. (eds.) Eco­sys­tem mana­ge­ment. App­li­ca­ti­on for sus­tai­nab­le forest and wild­li­fe resour­ces 1996 Yale Uni­ver­si­ty Pre­ss New Haven envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment, les, pôvod­né zdro­je neznámy

Frank­lin J.F. Eco­sys­tem mana­ge­ment: an over­view 1996 Boy­ce M.S., Haney A. (eds.): Eco­sys­tem mana­ge­ment: app­li­ca­ti­on for sus­tai­nab­le forest and wild­li­fe resour­ces Yale Uni­ver­si­ty Pre­ss New Haven envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment neznámy

Hei­sen­bu­tell Anne E. Eco­sys­tem mana­ge­ment – prin­cip­les for prac­ti­cal app­li­ca­ti­on 1996 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 6, No. 3, p. 730732 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment člá­nok 1051 – 0761

Wood C.A. Eco­sys­tem mana­ge­ment. Achie­ving the new land ethic 1994 Rene­wab­le Natu­ral Resour­ces Jour­nal Vol. 12, p, 612 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment článok

Eisel­to­vá Mar­ti­na (ed.) Res­to­ra­ti­on of lake eco­sys­tems – a holis­tic app­ro­ach 0 IWRB Pub­li­ca­ti­ons No. 32 Slim­brid­ge Glou­ces­ter, GL2 7BX , UK envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ló­gia ENG revi­ta­li­zá­cia, jaze­rá článok

Hav­lín J. Eko­lo­gie pta­čí slož­ky v antro­po­ce­nó­zach 1976 Ver­teb­ra­to­lo­gic­ké zprá­vy 197576, p. 816 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES vták, antro­po­ce­nó­zy článok

Dyk V. Ztrá­ta orien­ta­ce ptá­ků v kul­ti­vo­va­né kra­ji­ně 1975 Věda a život No. 20, p. 618619 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eto­ló­gia CES vták, orien­tá­cia, stre­so­vý fak­tor článok

Eisel­to­vá Mar­ti­na, Biggs Jere­my (eds.) Res­to­ra­ti­on of Stre­am Eco­sys­tems 1995 IWRB Pub­li­ca­ti­ons No. 37 Slim­brid­ge Glou­ces­ter, GL2 7BX , UK envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG revi­ta­li­zá­cia, kra­ji­na člá­nok 1900442019

Sto­li­na a kol. Ochra­na lesa 0 bio­ló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO ochra­na lesa neznámy

Raup David Mal­com O záni­ku dru­hů 1995 Lido­vé novi­ny Pra­ha bio­ló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zánik dru­hov kniž­ka 8071060992

Wil­son Edward O. The diver­si­ty of life 1992 Belk­nap – Har­vard Pre­ss Cam­brid­ge, Mas­sa­chu­sets eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG život, diver­zi­ta knižka

For­man Richard T.T., God­ron Michel Kra­jin­ná eko­lo­gie 1993 Aca­de­mia a MŽP ČR Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG kni­ha 8020004645

Míchal Igor a kol. Obno­va eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty lesů 1992 Aca­de­mia Pra­ha eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, les knižka

Šrůtek M., Čašek J. Mode­lo­vý pro­jekt obno­vy kra­ji­ny 1994 ABF Forum, 1994, No. 1, p. 2527 A.B.F., Nada­ce pro roz­voj archi­tek­tú­ry a sta­vi­tels­tví Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES revi­ta­li­zá­cia, kra­ji­na člá­nok 1210 – 7395

Por­ritt Jonat­han Zachraň­me Zemi 0 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kniha

Grum­bi­ne R.E. What is eco­sys­tem mana­ge­ment ? 1994 Con­ser­va­ti­on Bio­lo­gy p. 2738 Cam­brid­ge Black­well Cam­brid­ge envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment člá­nok 0888 – 8892 57

World Resour­ces Ins­ti­tut (WRI) World resour­ces 199293 1992 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zdro­je deklarácia

Vološ­čuk Ivan, Peli­kán Vlas­ti­mil, Čapu­ta Alojz, Daro­la Ján, Gal­lo Ján, Gas­per Ján, Gočál Emil, Kli­nec Albín, Kot­la­ba Fran­ti­šek, Kul­man Eugen, Lin­keš Vla­di­mír, Lizoň Pavel, Ložek Vojen, Magic Dez­ider, Mar­ti­no­ve Pavol, Mit­ter Pavol, Mužík Vla­di­mír Murán­ska pla­ni­na (a) 1991 Obzor Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Murán­ska pla­ni­nam, Fabo­va hoľa, Horeh­ron­ské podo­lie, Baloc­ké vrchy, Kle­nov­ské vrchy, Tŕs­tie, Sto­li­ca, Kras, Bacúš­ska jel­ši­na, Cigán­ka, Hra­do­vá, Hrdza­vá, Javor­ní­ko­vá, Káš­ter, Kle­nov­ské bla­tá, Kle­nov­ský Vepor, Malá Stož­ka, Polud­ni­ca, Rohoz­nian­ska jel­ši­na kni­ha 8021501642 502.742(437.64)

Tel­ler A., Mat­hy P., Jef­fers J.N.R. (eds.) Res­pon­ses of forest eco­sys­tems to evi­ron­men­tal chan­ges 1992 Else­vier App­lied Scien­ce Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG reak­cie lesa, zme­ny v lese neznámy

Waring R.H., Sch­le­sin­ger W.H. Forest eco­sys­tems. Con­cepts and mana­ge­ment 1985 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG les, hos­po­dá­re­nie v lese, manaž­ment lesa neznámy

Moni­to­ring bio­ty na úze­mí Slo­ven­skej repub­li­ky 1993 Vedec­ká kon­fe­ren­cia 28. – 29. aprí­la 1993 Slo­ven­ská eko­lo­gic­ká spo­loč­nosť pri SAV Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO bio­ta Slo­ven­ska neznámy

Kad­le­čík Ján (ed.) Turiec, 1992: Zbor­ník odbor­ných výsled­kov inven­ta­ri­zač­ných výsku­mov v povo­dí rie­ky Turiec a 28. TOP‑u Tur­ček 1992 1992 SZOPK Mar­tin geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Turiec, Tur­ček zbor­ník 8096716689

Ben­net G. Towards a Euro­pe­an Eco­lo­gi­cal Network 1991 Ins­ti­tut for Euro­pe­an Envi­ron­men­tal Poli­cy Arn­he­im envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG EECONET, ECONET, eko­lo­gic­ká sieť neznámy

Buček Anto­nín, Laci­na Ján Územ­ní sys­té­my eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty 1993 Vero­ni­ca Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES ÚSES, eko­lo­gic­ká sieť neznámy

Eliáš Pavol Územ­né sys­té­my eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty z hľa­dis­ka eko­ló­gie 1995 Život­né pro­stre­die Vol. 29, No. 5, p. 227 Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO ÚSES, eko­lo­gic­ká sieť článok

Gene­rel Nad­re­gi­onál­ne­ho územ­né­ho sys­té­mu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty 0 SAŽP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO GNRÚSES, ÚSES, EECONET, ECONET, eko­lo­gic­ká sieť, bio­cen­trum, bio­ko­ri­dor, inte­rakč­ný prvok neznámy

Glo­bal bio­di­ver­si­ty stra­te­gy. Guide­li­nes for acti­on to save stu­dy and use earth‘s bio­tic sus­tai­nab­ly and equ­itab­ly 1992 WRI, IUCN, UNEP Gland envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG stra­té­dia bio­di­ver­zi­ty, bio­di­ver­zi­ta, využi­tie bio­ty neznámy

IEEP – Ins­ti­tut for Euro­pe­an Envi­ron­men­tal Poli­cy, Tech­ni­cal works­hop on the deve­lop­ment of a Euro­pe­an Eco­lo­gi­cal Network, 1718 May 1993, Gland 1993 Works­hop Report Ins­ti­tut for Euro­pe­an Envi­ron­men­tal Poli­cy Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ECONET, ECONET, eko­lo­gic­ká sieť deklarácia

IUCN – The world Con­ser­va­ti­on Uni­on: Acti­on plan for pro­tec­ted are­as in Euro­pe second draft 1993 IUCN Gland envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment chrá­ne­ných úze­mí deklarácia

Zema­no­vá Anna (ed.) Čer­ve­né zozna­my fló­ry a fau­ny NPR Šúr 1996 APOP envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Śúr, čer­ve­né zozna­my nezná­my 8096749404

Škva­re­ni­na Jozef, Min­ďáš Jozef, Čaboun Vla­di­mír (eds.) Les­né eko­sys­té­my a glo­bál­ne kli­ma­tic­ké zme­ny 1996 Zbor­ník refe­rá­tov z pra­cov­né­ho semi­ná­ra, Zvo­len, 22. feb­ru­ára 1995 LVÚ Zvo­len envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, kli­ma­to­ló­gia SLO eko­sys­tém, zme­na klí­my kniž­ka 8096714090

Ros­si E., Kuitu­nen M. Ran­king of habi­tats for the assess­ment of eco­lo­gi­cal impact in land – use plan­ning 1996 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 77, Iss. 23, p. 227234 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kra­jin­ná eko­ló­gia ENG hod­no­te­nie bio­to­pov, eko­lo­gic­ký vplyv, land use, plá­no­va­nie v kra­ji­ne, hod­no­te­nie ochra­ny, kri­té­ria land use, kri­té­ria land plan­ning, GIS, EIA, hod­no­te­nie vply­vov člá­nok 0006 – 3207 57.082

Bur­ke V.J., Gib­bons J.W. Ter­res­trial buf­fer zones and wet­land, con­ser­va­ti­on – a case stu­dy of fresh – water turt­les in a Caro­li­na bay 1995 Con­ser­va­ti­on Bio­lo­gy Vol. 9, Iss. 6, p. 13651369 Cam­brid­ge Black­well Cam­brid­ge envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochran­né zóny, slad­ko­vod­né koryt­nač­ky, nedos­ta­tok vody, GIS, hiber­ná­cia člá­nok 0888 – 8892 57

Kopá­ček J., Stuch­lík E., Vyhná­lek V., Závod­ský D. Con­cet­ra­ti­on of nut­rients in selec­ted lakes in the High Tat­ra Moun­tains, Slo­va­kia – Effekt of sea­son and waters­hed 1996 Hyd­ro­bi­oló­gia Vol. 319, Iss. 1, p. 4755 hyd­ro­bi­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG jaze­rá Tatier, sezo­nál­nosť jazier, P, N, chlo­ro­fyl, aci­di­fi­ká­cia, okys­ľo­va­nie, amo­niak, oxi­dy dusí­ka, hor­ské jaze­rá, orga­nic­ký mate­riál článok

Rai­sin G.W. The role of small wet­lands in catch­ment mana­ge­ment – the­ir effect on dif­fu­se agri­cul­tu­ral pol­lu­tants 1996 Inter­na­ti­onal Revue der gesam­ten Hyd­ro­bi­olo­gie Vol. 81, Iss. 2, p. 213222 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG malé mok­ra­de, manaž­ment mok­ra­dí, vplyv mok­ra­dí na poľ­no­hos­po­dár­ske zne­čis­te­nie, P, reten­cia, N, zne­čis­te­nie článok

Huber S.A., Jud­kins M.B., Krysl L.J., Svej­car T.J., Hess B.W., Hol­com­be D.W. Catt­le gra­zing a ripa­rian moun­tain mea­dow effects of low and mode­ra­te stoc­king den­si­ty on nut­ri­ti­on, beha­vi­our, diet selec­ti­on, and plant – gro­wth res­pon­se 1995 Jour­nal of Ani­mal Scien­ce Vol. 73, Iss. 12, p. 37523765 BES Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ovce, pase­nie, mana­ge­ment lúk, hor­ské alu­viál­ne lúky, živi­ny, rast rast­lín článok

Peká­ro­vá P., Pekár J. The impact of land – use on stre­am water – quali­ty in Slo­va­kia 1996 Jour­nal of Hyd­ro­lo­gy Vol. 180, Iss. 14, p. 333350 Else­vier Amster­dam kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kva­li­ta tokov, využí­va­nie kra­ji­ny, land use, vplyv lené­ho hos­po­dár­tva, vplyv poľ­no­hos­po­dár­stva, vplyv urbán­nych akti­vít, N, sul­fá­ty člá­nok 0022 – 1694 55

Maň­kov­ská B. Mer­cu­ry con­cen­tra­ti­ons in forest tre­es from Slo­va­kia 1996 Water, Air and Soil Pol­lu­ti­on Vol. 89, Iss. 34, p. 267275 Rei­del Dord­recht envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ortuť v dre­vi­nách, zne­čis­te­nie lesa, zne­čis­te­nie ortu­ťou, ortuť v pôde, Krom­pa­chy, Picea abies, jed­ľa bie­la člá­nok 0049 – 6979 614.7

Jon­ge­pie­ro­vá Iva­na Prob­le­ma­ti­ka obnov dru­ho­vě boha­tých luk v Čes­ké repub­li­ce 1995 Ochra­na pří­ro­dy Vol. 50, No. 6, p. 195197 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES rast­lin­ná výro­ba, lúky, obno­va lúč­nych poras­tov, regi­ona­li­ta, geno­fon­dy, zís­ka­va­nie dias­pór, zakla­da­nie mater­ských poras­tov člá­nok 1210 – 258X 633; 633.2; 631.5

Máj­sky Josef K mana­ge­men­tu xero­tem­ných chrá­ne­ných úze­mí 1995 Živa Vol. 43, No. 3, p. 109 – 111 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES pas­tvi­ny, lúky, lúč­ne spo­lo­čen­stvá, dru­ho­vá diver­zi­tia, ochra­na a manaž­ment chrá­ne­ných úze­mí, dodat­ko­vá ener­gia, degra­dá­cia tráv­nych spo­le­čens­tiev, rast­lin­ná bio­ma­sa, nad­mer­ná kumu­lá­cia, ochran­né opat­re­nia, kose­nie, vypa­ľo­va­nie člá­nok 0044 – 4812 502

Ško­do­vá Ive­ta Vul­ne­rab­le spe­cies of plants in Drie­tom­ská doli­na val­ley in CHKO Bie­le Kar­pa­ty 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 391394 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geo­gra­fia ENG Drie­tom­ská doli­na, CHKO Bie­le Kar­pa­ty, ohro­ze­né rast­li­ny, chrá­ne­né rast­li­ny člá­nok 0006 – 3088

IUCNUNESCO A world con­ser­va­ti­on stra­te­gy 0 Unes­co Cou­rier 335, p. 3638 UNESCO Paris envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG člá­nok 0004 – 5278 001

Supu­ka Ján a kol. Eko­lo­gic­ké prin­cí­py tvor­by a ochra­ny zele­ne 1991 Veda Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kra­jin­ná archi­tek­tú­ra SLO kni­ha 8022401285

Nati­onal Parks and Pro­tec­ted Lands­ca­pes Are­as of Slo­va­kia 1992 p. 164 Eko­ló­gia, Eko­ló­gia Pub­lis­hing Hou­se Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Tat­ry, Pie­ni­ny, Níz­ke Tat­ry, Slo­ven­ský raj, Malá Fat­ra, Slo­ven­ský kras, Veľ­ká Fat­ra, Vihor­lat, Malé Kar­pa­ty, Murán­ska pla­ni­na, Východ­né Kar­pa­ty, Hor­ná Ora­va, Bie­le Kar­pa­ty, Štiav­nic­ké vrchy, Poľa­na, Kysu­ce, Ponit­rie, Záho­rie, Strá­žov­ské vrchy pros­pekt 8085559080

Nati­onal Parks and Pro­tec­ted Lands­ca­pes Are­as of Slo­va­kia 1992 Eko­ló­gia p. 6471 Eko­ló­gia Pub­lis­hing Hou­se Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Cero­vá vrcho­vi­na, Lato­ri­ca, chrá­ne­né úze­mia, CHKO pros­pekt 8085559080

Vla­šín Moj­mír, Fra­nek Michal, Sta­rý Petr, Antoš Jiří Eko­lo­gi­za­ce novom­lýn­skych nádr­ží. Prog­ram ozr­da­vění vod­ní­ho díla pod Pála­vou 1995 MŽP ČR v Eko­lo­gic­kém stře­dis­ku ČSOP, Vero­ni­ca Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES eko­lo­gi­zá­cia, manaž­ment, vod­né die­lo, Nové Mlý­ny brožurka

Bédi Emil, Com­pel Jaro­slav, Sla­nin­ka Fri­do­lín Ener­ge­tic­ké rezer­vy Slo­ven­ska. Mož­nos­ti úspor a využi­tia obno­vi­teľ­ných zdro­jov 1994 Fond pre alter­na­tív­ne zdro­je ener­gie, SZOPK Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO ener­gia, obno­vi­teľ­né zdro­je, neob­no­vi­teľ­né zdro­je, prí­rod­ný zdroj bro­žur­ka 8085599163

Ben­net G., Uyter­lin­de R. (eds.) A visi­on for natu­re in Euro­pe 1993 Maas­tricht envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EECONET, ECONET, TSLES neznámy

Buček Anto­nín, Laci­na Ján, Löw Jiří Územ­ní sys­té­my eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty kra­ji­ny 1986 Život­né pro­stre­die, p. 8286 Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES ÚSES, eko­lo­gic­ká sieť článok

Kali­vo­do­vá Eva, Daro­lo­vá A., Feriancová-​Masárová Zita, Kürt­hy Ale­xan­der Vtá­ky dol­né­ho toku alú­via rie­ky Mora­vy 1994 Tichod­ro­ma No. 7 Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Mora­va, vtá­ci článok

Lehot­ská Blan­ka Kra­jin­no­eko­lo­gic­ký a eko­so­zo­lo­gic­ký význam chi­rop­te­ro­fau­ny Malých Kar­pát 1996 PRIF UK Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Chi­rop­te­ra, neto­pie­re, Malé Kar­pa­ty práca

Mac­ků J., Míchal Igor Mini­mál­ní veli­kost les­ních bio­cen­ter 1990 Les­nic­tví (in pre­ss) envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­cen­trum, les­né bio­cen­trum, les, ÚSES, eko­lo­gic­ká sieť neznámy

Mazúr Emil, Krip­pel E. Typy súčas­nej kra­ji­ny, 1: 500 000 1980 Atlas SSR, p. 102103 SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO súčas­ná kra­ji­na mapa

Vala­cho­vič Dušan Sta­rost­li­vosť o nivu rie­ky Mora­vy 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26, p. 48 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Mora­va, Záho­rie člá­nok 8085559137

Zlo­cho­vá K. Medzi­ná­rod­ný náuč­ný chod­ník Nivou Mora­vy 1996 Život­né pro­stre­die Vol. 30, No. 5, p. 275277 Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Nivou Mora­vy, Mora­va, Záho­rie, náuč­ný chod­ník článok

Löw Jiří a kol. Ruko­věť pro­jek­tan­ta míst­ní­ho územ­ní­ho sys­té­mu eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty 1995 Dopl­něk Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES ÚSES, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta skrip­tá 8085765551

Janík Miro­slav, Figa­ro­vá Milo­sla­va, Tráv­ní­ček Ros­ti­slav, Komůr­ko­vá Hana Výroč­ní infor­mač­ní list Kosen­ka 1995 1996 ČSOP ZO Kosen­ka Kosen­ka envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES prospekt

Cva­cho­vá Alž­be­ta Pri­pra­vo­va­ná CHKO Poip­lie 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO člá­nok 8085559137

Bur­kov­ský Július Veter­né elek­trár­ne a ochra­na prí­ro­dy 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO veter­ná elek­trá­reň člá­nok 8085559137

Eliáš Pavol O invá­ziach a inváz­nych rast­li­nách 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26, p. 1416 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO invá­zia, inváz­ne rast­li­ny člá­nok 8085559137

Kriš­tín Anton, Šuš­lík Voj­tech Zria­di­me geno­fon­do­vú plo­chu ale­bo prí­rod­nú rezer­vá­ciu Hro­choťs­ká Buko­vi­na” pre vzác­ne rov­no­kríd­lov­ce (Ort­hop­te­ra) v CHKO BR Poľa­na 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kra­jin­ná eko­ló­gia SLO geno­fon­do­vá plo­cha, prí­rod­ná rezer­vá­cia, Hro­choťs­ká Buko­vi­na, rov­no­kríd­lov­ce, Ort­hop­te­ra, CHKO Poľa­na člá­nok 8085559137

Roz­lož­ník M., Kara­so­vá E. (eds.) Slo­ven­ský kras CHKO – bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia 1994 Osve­ta Mar­tin envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slo­ven­ský kras, CHKO, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia článok

Urban Peter a kol. (eds.) Fau­na Poľa­ny 1993 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia SLO Poľa­na, CHKO, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia sprievodca

Kad­le­čík Ján Nové kate­gó­rie IUCN pre čer­ve­né zozna­my 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26, p. 2930 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO čer­ve­né zozna­my, ohro­ze­né orga­niz­my, kate­gó­rie IUCN člá­nok 8085559137

Kro­pil Rudolf Živo­číš­ne orga­niz­my a zis­ťo­va­nie škod­li­vých látok v teres­tric­kých eko­sys­té­moch 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia SLO moni­to­ro­va­cie orga­niz­my, bio­in­di­ká­to­ry člá­nok 8085559137

Bur­kov­ský Július Náuč­ná loka­li­ta Mičin­ské tra­ver­tí­ny 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO náuč­ná loka­li­ta, Mičin­ské tra­ver­tí­ny člá­nok 8085559137

Kas­sa Mar­tin Bio­sfé­ric­ké rezer­vá­cie Nemec­ka 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia člá­nok 8085559137

Janík Milan K šesť­de­siat­ke Ing. Iva­na Vološ­ču­ka 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Vološ­čuk Ivan člá­nok 8085559137

Tóth Milan Pou­ži­tie Topo­Lu v les­níc­tve a v pozem­ko­vých úpra­vách na východ­nom Slo­ven­sku 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 38 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, les­níc­tvo, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO TopoL článok

Vože­ní­lek Vít Envi­ron­men­tál­ní data­bá­ze v pros­tře­dí GIS 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 4243 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES GIS, envi­ron­men­tál­na data­bá­za článok

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. GIS v pro­jek­te ECONET SR 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 3335 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO GIS, ECONET článok

Jen­čo Marián TopoL Help Ser­vi­ce Group 1994 Geoin­fo, No. 1, p. 1719 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO TopoL for DOS, TopoL for Win­do­ws článok

Ples­ník Jan Evrop­ská eko­lo­gic­ká síť a Čes­ká repub­li­ka 1995 Živa No. 1 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES EECONET člá­nok 0044 – 4812

Čač­ko Ľubor Dac­ty­lor­hi­za ochro­le­uca – nový taxón slo­ven­skej fló­ry 1995 Živa No. 4 Aca­de­mia Pra­ha bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Dac­ty­lor­hi­za ochro­le­uca člá­nok 0044 – 4812

Růžič­ko­vá J. Bio­in­di­ká­to­ry kva­li­ty vod­ních eko­sys­té­mu 1995 Živa, p. 76 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES bio­in­di­ká­to­ry, vod­né eko­sys­té­my člá­nok 0044 – 4812

Strej­ček J. K říze­né péči o xero­term­ní chrá­něná úze­mí 1995 Živa, p. 111 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES manaž­ment xero­ter­mov, mana­ge­ment chrá­ne­ných úze­mí člá­nok 0044 – 4812

Urban F. Ochra­na kul­túr­ní kra­ji­ny 1995 Živa, p. 50 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kul­túr­na kra­ji­na člá­nok 0044 – 4812

Stern A.C.(ed.) Air pol­lu­ti­on Vol. 1 1976 Aca­de­mic Pre­ss, New York New York 3 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie ovzdu­šia neznámy

Mia­dok D. Con­tri­bu­ti­on to the phy­to­co­eno­lo­gy of the pro­jec­ted sta­te natu­ral reser­va­ti­on Kre­me­ňo­vo 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 1, p. 6771 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ce­no­ló­gia, bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kre­me­ňo­vo člá­nok 0006 – 3088

Andria­na­ri­vo J. Using GIS to eva­lu­ate the cro­wn – line onter­sect sam­pling met­hod in forest sur­vey 1993 Forest Eco­lo­gy and Mana­ge­ment Vol. 59, No. 12, p. 87103 Else­vier Amster­dam geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG GIS člá­nok 0378 – 1127 338.2 574630

Mirt­sk­hu­la­va TS. E. An app­ro­ach to com­pa­ra­ti­ve ana­ly­sis of dis­tur­ban­ce of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of agro­eco­sys­tems 1993 Eko­ló­gia, Vol. 0, No. 4, p. 1928 Mos­kva envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia RUS porov­ná­va­cia ana­lý­za, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, agro­eko­sys­té­my, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta – naru­še­nie článok

Štef­fek Jozef, Hábe­ro­vá Iza­be­la, Jan­ču­ra P., Jan­ču­ro­vá K., Janík Milan, Koreň Milan, Kra­má­rik Jozef, Kriš­tín Anton, Mag­loc­ký Šte­fan, Majz­lan Oto, Oťa­he­lo­vá Hele­na, Sabo Peter, Stra­ka Peter, Šol­tés Rudolf, Uhrín Mar­cel Sig­ni­fi­can­ce of the nati­onal eco­lo­gi­cal network of Slo­va­kia for the Euro­pe­an eco­lo­gi­cal network-​EECONET 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, Supp­le­ment 1, p. 205212 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EECONET článok

Amo­ri­ni E., Bio­c­ca M., Manet­ti M.C., Mot­ta E. A den­dro­eco­lo­gi­cal stu­dy in a dec­li­ning oak cop­pi­ce stand 1996 Anna­les des Scien­ces Fores­tie­res Vol. 53, No. 23, p. 731742 Ins­ti­tut de la Agro­no­mi­que Paris den­dro­eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zmla­de­nie duba, ubý­tok dubu, zmen­šo­va­nie ará­lu duba člá­nok 0003 – 4312 630

Fle­is­cher P., Koreň Milan Forest health con­di­ti­ons in the Tat­ra Bio­sp­he­re Reser­ve. 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, No. 4, p. 445457 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Tat­ry, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia článok

Mid­riak Rudolf Bio­sp­he­re reser­ves in the Slo­va­kian Car­pat­hians and trends of the­ir inves­ti­ga­ti­on 1994 Ukra­jin­skij Bota­nich­nyj Zhur­nal Vol. 51, No. 5, p. 111115 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka UKR, RUS, ENG bio­sfé­ric­ké rezer­vá­cie, využi­tie chrá­ne­ných úze­mí člá­nok 0372 – 4123

Kri­žo Milan, Kri­žo­vá Eva Rare and endan­ge­red taxa of vas­cu­lar plants in the pro­tec­ted lands­ca­pe area – Bio­sp­he­re Reser­ve Pol’a­na 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, No. 4, p. 385389 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO chrá­ne­né úze­mie, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia, Poľa­na článok

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Husák Šte­pán, Zali­be­ro­vá M., Zlín­ska Jana On the occu­ren­ce of endan­ge­red taxa of Slo­vak flo­ra on the flo­odp­lain of lover flow of the Mora­va river 1992 Bul­le­tin SBS Vol 14, p. 3435 SBS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Mora­va, ohro­ze­né dru­hy článok

Nová­ček P., Meder­ly P. Czech and Slo­vak stu­dies of sus­tai­nab­le deve­lop­ment 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, Supp­le­ment 1, p. 7985 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO dlho­do­bou­dr­že­teľ­ný roz­voj, sus­tai­nab­le deve­lop­ment článok

Osz­lá­nyi Július Chan­ges in eco­lo­gi­cal value of the Danu­be flo­odp­lain forest in last five deca­des 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, Supp­le­ment 1, p. 135141 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO Dunaj, luž­né lesy článok

Šte­fan­čík L. Dif­fe­ren­tia­ted forest mana­ge­ment in Slo­va­kia aimed at beech stands 1996 Les­nic­tví Vol. 42, No. 4, p. 185189 Pra­ha les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO, ENG hos­po­dá­re­nie v lese, využi­tie lesa, buči­ny, zne­čis­te­nie ovzdu­šia člá­nok 0024 – 1105

Deni­siuk Z., Sto­y­ko S. Inter­na­ti­onal Polish – Slo­vak – Ukrai­nian bio­sp­he­re reser­ve Eas­tern Car­pat­hians” 1993 Ukra­jin­skij Bota­nich­nyj Zhur­nal Vol. 50, No. 3, p. 96113 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, RUS, UKR bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia, Východ­né Kar­pa­ty člá­nok 0372 – 4123

Pišút Ivan, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Lisic­ká Eva Check­list of Slo­vak lichen 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, Supp­le­ment 1, p. 5398 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO, ENG lišaj­ní­ky, čer­ve­ný zoznam člá­nok 0006 – 3088

Spack­man S.C., Hug­hes J.W. Assess­ment of mini­mum stre­am cor­ri­dor width for bio­lo­gi­cal con­ser­va­ti­on: Spe­cies rich­ness and dis­tri­bu­ti­on along mid-​order stre­ams in Ver­mont, USA 1995 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 71, No. 3, p. 325332 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­ko­ri­dor člá­nok 0006 – 3207 57.082

Lar­sen J.B. Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of forest and sus­tai­nab­le sil­vi­cul­tu­re 1995 Forest Eco­lo­gy and Mana­ge­ment Vol. 73, p. 8596 Else­vier Amster­dam eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, les­níc­tvo ENG eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, dlho­do­bou­dr­ža­teľ­né les­né hos­po­dár­stvo člá­nok 0378 – 1127 338.2 574630

Zinck J.A., Fars­had A. Issu­es of sus­tai­na­bi­li­ty and sus­tai­nab­le land mana­ge­ment 1995 Cana­dian Jour­nal of Soil Scien­ce Vol. 75, No. 4, p. 407412 Agri­cul­tu­ral Ins­ti­tut of Cana­da Otta­wa envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, FRA dlho­do­bou­dr­ža­teľ­ný roz­voj člá­nok 0008 – 4271 631.4

Hrn­čia­ro­vá T. Eco­lo­gi­cal assump­ti­ons for sus­tai­nab­le deve­lop­ment of Slo­va­kia 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 2, p. 207224 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­lo­gic­ké hod­no­te­nie, dlho­do­bou­dr­ža­teľ­ný roz­voj článok

Toper­cer Ján Jr. Eco­lo­gi­cal com­ments on ter­ri­to­rial sys­tems of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty 1995 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 3, p. 303315 SAP Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO, ENG ÚSES článok

Buček Anto­nín, Laci­na Ján Sup­ra­re­gi­onal ter­ri­to­rial sys­tem of lands­ca­pe – eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of the for­mer Cze­cho­slo­va­kia 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 1, p. 7176 SAP Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, CES NRÚSES, ÚSES článok

Nová­ko­vá E. Eva­lu­ati­on of sta­bi­li­zing func­ti­on of eco­lo­gi­cal­ly impor­tant lands­ca­pe seg­ments 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 1, p. 1925 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, eko­lo­gic­ky význam­ný seg­ment článok

Baná­so­vá Vie­ra, Oťa­he­lo­vá Hele­na, Jaro­lí­mek I., Zali­be­ro­vá M., Janau­er G.A., Husák Šte­pán The influ­en­ce of impor­tant envi­ron­men­tal fac­tors on the vege­ta­ti­on struc­tu­res in the allu­vial plain of the Mora­va River 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, Supp­le­ment 1, p. 125133 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, eko­ló­gia ENG, SLO vege­tá­cia alú­via, Mora­va článok

Gus­taf­son E.J., Crow T.R. Simu­la­ting the effects of alter­na­ti­ve forest mana­ge­ment stra­te­gies on lands­ca­pe struc­tu­re 1996 Jour­nal of Envi­ron­men­tal Mana­ge­ment Vol. 46, No. 1, p. 7794 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, les­níc­tvo ENG alter­na­tív­ne les­né hos­po­dá­re­nie člá­nok 0301 – 4797 614.7

Al Gore Země na mis­ce vah 0 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES glo­bál­ne otep­lo­va­nie, odpa­dy, miz­nu­tie lesov neznámy

Prach K. Moni­to­ro­vá­ní změn vege­ta­ce – meto­dy a prin­ci­py 0 ČÚOP – Čes­ký ústav ochra­ny prí­ro­dy Brno eko­ló­gia, geobo­ta­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fyto­ce­no­ló­gia CES moni­to­ring, rast­lin­né spo­lo­čen­stvá, metó­dy zbe­ru, spra­co­va­nie dát príručka

Prach K. Bio­mo­ni­to­ring – meto­dy a prin­ci­py 0 ČÚOP Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, bota­ni­ka CES bio­mo­ni­to­ring príručka

Abso­lon Karel Meto­di­ka sběru dat pro bio­mo­ni­to­ring v CHÚ 0 ČÚOP Brno zooló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES príručka

MŽP ČR Chrá­ne­ná úze­mí v ČR 0 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES národ­ný park, CHKO brožurka

Ferá­ko­vá Vie­ra, Michál­ko­vá A., Ondrá­šek I., Pap­ší­ko­vá M., Zema­no­vá Anna Ohro­ze­ná fló­ra Bra­ti­sla­vy 1994 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO ohro­ze­né dru­hy spravodaj

Žilin­čík Pavol Prá­vo pre ochra­ná­rov 12 0 prá­vo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO prá­vo, zákon príručka

Záko­ny o ŽP (komen­to­va­né) 0 ŠEVT Bra­ti­sla­va prá­vo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO zákon o život­nom pro­stre­dí, zákon o ovzdu­ší, zákon o odpa­doch, odpa­dy, ovzdu­šie príručka

Ris­ser P.G. Bio­di­ver­si­ty and eco­sys­tem func­ti­on 1995 Con­ser­va­ti­on Bio­lo­gy Vol. 9, Iss. 4, p. 742746 Cam­brid­ge Black­well Cam­brid­ge eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, fun­kcie eko­sys­té­mu člá­nok 0888 – 8892 57

Hal­vor­son Wil­liam L., Davis Gary F. (eds.) Scien­ce and eco­sys­tem mana­ge­ment in the nati­onal parks 1996 The Uni­ver­si­ty of Ari­zo­na Pre­ss Tuc­son, Ari­zo­na envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment eko­sys­té­mu, Národ­ný park, mana­ge­ment Národ­né­ho par­ku, mana­ge­ment chrá­ne­né­ho úze­mia nezná­my 0816515662

Hanks Sha­ron La Bon­de Eco­lo­gy and the bio­sp­he­re prin­cip­les and prob­lems 1996 St. Lucie Pre­ss Del­ray Beach, Flo­ri­da eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG nezná­my 157440622

Fran­kel Otto H., Bro­wn Ant­ho­ny H.D., Bur­don Jere­my J. The con­ser­va­ti­on of plant bio­di­ver­si­ty 1995 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge, Mas­sa­chu­sets gene­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochra­na rast­lín, bio­di­ver­zi­ta rast­lín, ochra­na ex situ, ochra­na in situ, ohro­ze­né dru­hy nezná­my 052146165, 0521467314

Pit­tock A.B., Fra­kes L.A., Jens­sen D., Peter­son J.A., Zil­man J.W. The effect of cli­ma­tic chan­ge and varia­bi­li­ty on man­kind 1978 Pit­tock A.B. et al. (eds.): Cli­ma­tic chan­ge and varia­bi­li­ty, p. 294297 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge kli­ma­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kli­ma­tic­ká zme­na neznámy

Ber­nard H.W. Jr. The gre­en­hou­se effect 1980 Bal­lin­ger Cam­brid­ge, Mas­sa­chu­sets envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kli­ma­to­ló­gia ENG sklen­ní­ko­vý efekt, otep­ľo­va­nie neznámy

Grib­ben J. Cli­ma­tic chan­ge 1978 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge kli­ma­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kli­ma­tic­ká zme­na neznámy

Fairb­rid­ge Rho­des Whi­te­mo­re (ed.) The encyc­lo­pe­dia of geoche­mis­try and envi­ron­men­tal scien­ces 1972 Van Nostrand Rein­hold New York geoché­mia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG encyklopédia

Říha Josef Hod­no­ce­ní vli­vu inves­tic na život­ní pros­tře­dí. Vícek­ri­te­riál­ní ana­lý­za a EIA 1995 Aca­de­mia Pra­ha mate­ma­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES viac­kri­te­riál­na ana­lý­za, EIA, inves­tí­cie v život­nom pro­stre­dí kniha

Holo­to­vá Eugé­nia, Jani­šo­vá Moni­ka, Janiš Vla­di­mír, Kürt­hy Ale­xan­der, Kürt­hy­o­vá Mar­ti­na, Noga Michal, Sta­no­vá Vie­ra, Šef­fer Ján, Ško­da Róbert, Vala­cho­vič Dušan, Vice­ní­ko­vá Andrea (eds.) Nivou Mora­vy 1995 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bota­ni­ka, zooló­gia SLO Mora­va, niva Mora­vy prí­ruč­ka 80 – 967471-​0‑X

Pišút Ivan Chrá­ne­né dru­hy lišaj­ní­kov 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 13, p. 7172 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO lišaj­ní­ky člá­nok 8085559137

Kubín­ska A. Chrá­ne­né dru­hy macho­ras­tov 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 15, p. 5960 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO macho­ras­ty člá­nok 8085559137

Dob­son Andrew P. Con­ser­va­ti­on and bio­di­ver­si­ty 1996 Fre­e­man W.H. New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochra­na, bio­di­ver­zi­ta nezná­my 0716750570

Ture­kian Karl K. Glo­bal envi­ron­men­tal chan­ge. Past, pre­sent, and futu­re 1996 Pren­ti­ce Hall New Jer­sey envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zme­na nezná­my 0 – 13-​303447‑X

Buček Anto­nín, Laci­na Ján Bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­cia­ce kra­ji­ny jako jeden z eko­lo­gic­kých pod­kla­dů pro územ­ní plá­no­vá­ní 1979 Územ­ní plá­no­vá­ní a urba­niz­mus No. 6, p. 382387 bio­ge­o­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­ciá­cia článok

Haš­ko­vá J. The role of cor­ri­dors for plant dis­per­sal in the lands­ca­pe 1992 Zbor­ník zo semi­ná­ra Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of lands­ca­pe eco­lo­gi­cal infras­truc­tu­re eco­lo­gi­cal mana­ge­ment. Kos­te­lec nad Čer­ný­mi lesy, p. 8899 FV ŽP Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, bio­ko­ri­dor, šíre­nie rast­lín článok

Míchal Igor The­ore­ti­cal prin­cip­les of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty 1992 Zbor­ník zo semi­ná­ra Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of lands­ca­pe eco­lo­gi­cal infras­truc­tu­re eco­lo­gi­cal mana­ge­ment, Kos­te­lec nad Čer­ný­mi lesy, p. 1625 FV ŽP Pra­ha eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta článok

Mag­loc­ký Šte­fan, Ferá­ko­vá Vie­ra Red list of ferns and flo­we­ring plants (Pte­ri­dop­hy­ta and Sper­ma­top­hy­ta) of the flo­ra of Slo­va­kia 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 361385 SAP Bra­ti­sla­va 2 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka ENG, LAT ohro­ze­né dru­hy, chrá­ne­né dru­hy, kate­gó­rie IUCN sprá­va, súbor 0006 – 3088

Ran­duš­ka Dušan, Kri­žo Milan Chrá­ne­né rast­li­ny 1986 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO chrá­ne­né rast­li­ny atlas

Cibu­ľa Ján Luž­né lesy Duna­ja 1989 Pamiat­ky a prí­ro­da No. 1 Štát­ny ústav pamiat­ko­vej sta­rost­li­vos­ti, Obzor Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO luž­né lesy, Dunaj článok

Bud­ke A. Pre­hľad­né deji­ny lesov na Záhor­skej níži­ne 1959 his­tó­ria, les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO deji­ny lesov neznámy

Jaro­lí­mek I. Con­tri­bu­ti­on to kno­wled­ge of forest com­mu­ni­ties along the Mora­va river 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, Supp­le­ment 1: 115124 SAP Bra­ti­sla­va les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Mora­va, Záho­rie článok

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Husák Šte­pán, Zali­be­ro­vá M., Zlin­ská Jana K výsky­tu ohro­ze­ných dru­hov fló­ry Slo­ven­ska v inun­dač­nom úze­mí dol­né­ho toku rie­ky Mora­vy 1992 Bul­le­tin SBS Vol. 14, p. 3435 SBS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka SLO Mora­va, Záho­rie, ohro­ze­né dru­hy článok

Húse­ni­co­vá J. a kol. Gene­rel nad­re­gi­onál­ne­ho územ­né­ho sys­té­mu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty – 1. kon­cept 1991 Urbi­on Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO GNRÚSES, ÚSES, EECONET, ECONET, eko­lo­gic­ká sieť, bio­cen­trum, bio­ko­ri­dor, inte­rakč­ný prvok neznámy

Löw Jiří a kol. Zása­dy pro vyme­zo­vá­ní a navrho­vá­ní územ­ních sys­té­mů eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty. Meto­dic­ká pomůc­ka 1986 Agrop­ro­jekt Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES ÚSES, bio­cen­trum, bio­ko­ri­dor, inte­rakč­ný prvok príručka

Clark W.C., Munn R.E. (eds.) Sus­tai­nab­le deve­lop­ment of the bio­sp­he­re 1986 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG dlho­do­bou­dr­ža­teľ­ný roz­voj, sus­tai­nab­le deve­lop­ment kniha

Puer­to A., Rico M. Soil depth as deter­mi­nant of struc­tu­ral trends in Medi­ter­ra­ne­an grass­lands with abun­dant sla­ty outc­rops. Hĺb­ka pôdy ako fak­tor štruk­tu­rál­nych tren­dov pas­tvín s počet­ný­mi brid­li­co­vý­mi výcho­zy v Stre­do­mo­rí 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 316 SAP Bra­ti­sla­va pedo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG hĺb­ka pôdy, pas­tvi­ny článok

Kel­le­ro­vá D., Bub­li­nec E., Janík R. Expe­di­ti­ve met­hod for the mea­su­re­ments of pro­ton load and its uti­li­za­ti­on in beech eco­sys­tems. Expe­di­tív­na metó­da mera­nia pro­tó­no­vej záťa­že a jej pou­ži­tie v buko­vých eko­sys­té­moch 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 1723 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG pro­tó­no­vá záťaž, buči­ny článok

Čaboun Vla­di­mír Rela­ti­ve vita­li­ty of forest tre­es on rese­arch area Hukav­ský Grúň in Bio­sp­he­re Reser­ve Poľa­na. Rela­tív­na vita­li­ta dre­vín na výskum­no – demon­štač­nom objek­te Hukav­ský grúň v Bio­sfé­ric­kej rezer­vá­cii Poľa­na 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 3349 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG rela­tív­na vita­li­ta, Hukav­ský grúň, Poľa­na, elek­tric­ký odpor článok

Mait­ha­ni K., Aru­na­cha­lam A., Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Dry mat­ter and nut­rient dyna­mic of lit­ter during forest regro­wth in humid subt­ro­pics. Suši­na a nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky počas obno­vy lesa vo vlh­kých subt­ró­poch 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 4959 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky, obno­va lesa, dyna­mi­ka počas obno­vy článok

Krná­čo­vá Z., Rač­ko J., Var­ša­vo­vá Mária Eco­lo­gi­cal eva­lu­ati­on of abi­otic lands­ca­pe com­po­nent wit­hin the land mea­su­res pro­ject for the model­ling ter­ri­to­ry of Sva­tý Jur near Bra­ti­sla­va 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 5973 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG hod­no­te­nie abi­oty, pozem­ko­vé úpra­vy, Svä­tý Jur článok

Iza­ko­vi­čo­vá Z. Eva­lu­ati­on of the antro­po­ge­nic chan­ge of the lands­ca­pe struc­tu­re. Stu­peň antro­po­gén­nej pre­me­ny kra­jin­nej štruk­tú­ry 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 7381 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG antro­pi­zá­cia článok

Hrn­čia­ro­vá T., Ružič­ka Milan Clas­si­fi­ca­ti­on of the eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of the ter­ri­to­ry. 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 8199 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kla­si­fi­ká­cia eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty článok

Sák­ra T. Con­tent of sulp­hur in lea­ves of the Krko­no­še Moun­tains deci­du­ous tre­es. Obsah síry v lis­toch krko­noš­ských list­ná­čov 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 99105 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ché­mia ENG síra v lis­toch, Krko­no­še článok

Weis­mann Ľ., Rehá­ko­vá M. Toxic effect of lead on postem­bry­o­nic deve­lop­men­tal sta­ges of Mamas­tra bras­si­cae L. Toxic­ké pôso­be­nie olo­va na postem­bry­o­nál­ne vývo­jo­vé štá­diá Mames­tra bras­si­cae L. 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 105113 SAP Bra­ti­sla­va bio­ló­gia, ché­mia, medi­cí­na, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG olo­vo, tera­to­gén, Mames­tra bras­si­cae L. článok

Van der Maa­rel E. Plant spe­cies diver­si­ty in rela­ti­on to mana­ge­ment 1971 Duf­fey E., Watt A.S. (eds.): The scien­ti­fic mana­ge­ment of ani­mal and plant com­mu­ni­ties for con­ser­va­ti­on, p. 4563 Black­well Scien­ti­fic Pub­li­ca­ti­ons Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG dru­ho­vá diver­zi­ta – manaž­ment článok

Duf­fey E., Watt A.S. (eds.) The scien­ti­fic mana­ge­ment of ani­mal and plant com­mu­ni­ties for con­ser­va­ti­on 1971 p. 4563 Black­well Scien­ti­fic Pub­li­ca­ti­ons Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG mana­ge­ment spo­lo­čens­tiev, mana­ge­ment eko­sys­té­mov neznámy

Murin Bohu­mil Nové kri­té­ria IUCN 1996 Vtá­čie sprá­vy No. 2, p. 22 SOVS Vra­nov nad Top­ľou envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO IUCN, kate­gó­rie ohro­ze­nos­ti článok

Oli­ver John E. (ed.), Fairb­rid­ge Rho­des Whi­te­mo­re The encyc­lo­pe­dia of cli­ma­to­lo­gy – Encyc­lo­pe­dia of Earth scien­ce, Volu­me XI. 1987 p. 156 Van Nostrand Rein­hold Com­pa­ny New York agrok­li­ma­to­ló­gia, kli­ma­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kys­lé daž­de, aero­só­ly, klí­ma Afri­ky, Afri­ka, prie­mer­ná tep­lo­ta, radiá­cia, albe­do, eva­po­trans­pi­rá­cia, vod­ná rov­no­vá­ha, vzduš­né masy, viet­ro, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, rozp­tyl zne­čis­te­nia, odraz, klí­ma Antar­ktí­dy, Antar­ktí­da encyk­lo­pé­dia 0879330090 551.5.03.21

Dostál Ľ. Bota­nic­ko – ochra­nár­ske postre­hy z Levočs­kých vrchov 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 37 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO člá­nok 8085559137

Stra­ka Peter, Guzi­ová Zuza­na Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te v pri­zme tre­tie­ho sek­to­ra 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 23 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Rio dekla­rá­cia, bio­di­ver­zi­ta, Agen­da 21, Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te, Rám­co­vý doho­vor o kli­ma­tic­kých zme­nách, trva­lá udr­ža­teľ­nosť v lese, ochra­na bio­di­ver­zi­ty, trv­lao udr­ža­teľ­né využí­va­nie, Glo­bal Bio­di­ver­si­ty Forum člá­nok 1335 – 2091

Ružič­ko­vá Jana, Šíbl Jaro­mír Eko­lo­gic­ké sie­te v Euró­pe 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 48 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO eko­lo­gic­ké sie­te, ostrov­ná bio­ge­o­gra­fia, Dip­lo­ma Sites, Bio­ge­ne­tic Reser­ves, EC Habi­tat Direc­ti­ve, Natu­ra 2000, ECONET, Európ­ska sieť bio­ge­ne­tic­kých rezer­vá­cií, Holand­ská národ­ná eko­lo­gic­ká sieť, Zele­ná sieť, Envi­ron­men­tal­ly Sen­si­ti­ve Are­as, ESAS člá­nok 1335 – 2091

Ružič­ko­vá Jana, Šíbl Jaro­mír Eko­lo­gic­ké sie­te v Euró­pe 1997 Daph­ne No. 1, p. 48 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO úze­mia roz­vo­ja prí­ro­dy, Ver­net­zer Bio­top­sys­te­me, Zele­né pľú­ca Poľ­ska, Gam­ti­nio kar­ka­so, ÚSES, Pan­európ­sak stra­té­gia ochra­ny bio­lo­gic­kej a kra­jin­nej diver­zi­ty, core ara­es, bio­sfé­ric­ké rezer­vá­cie, Eco­lo­gis­che an Gro­ene hoofd­s­truc­tu­ur Noord Bra­bant člá­nok 1335 – 2091

Ružič­ko­vá Jana, Šíbl Jaro­mír Eko­lo­gic­ké sie­te v Euró­pe 1997 Daph­ne No. 1, p. 48 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO Zele­ná štruk­tú­ra Flan­der­sko, Sieť kom­pen­zač­ných úze­mí, Sieť bio­to­pov, Zonas the poten­cial para la red Natu­ra 2000” en el sta­dio Espa­ňol a EECONET, Návrh sys­té­mu prí­rod­ných rezer­vá­cií, Natu­rom­ra­der eko­lo­gick for­bind­se­le člá­nok 1335 – 2091

ECNC Per­spec­ti­ve on eco­lo­gi­cal networks 1996 ECNC Til­burg envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ké sie­te neznámy

Vice­ní­ko­vá Andrea Sta­rost­li­vosť o kra­ji­nu v štá­toch Nové­ho Anglic­ka 1997 Daph­ne Vol 4, No. 1, p. 912 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO sta­rost­li­vosť o kra­ji­nu, obme­dze­nie vlast­níc­kych práv, Nové Anglic­ko, účasť eni­ron­men­tál­nych orga­ni­zá­cií člá­nok 1335 – 2091

Unger­mann Jaro­slav Proh­lá­še­ní Evrop­ské rady pro život­ní pros­tře­dí k trva­le udr­ži­tel­né­mu využí­va­ní půdy res­pek­tu­jí­ci­mu život­ní pros­tře­dí 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 1214 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES pôda člá­nok 1335 – 2091

Ryba­nič Ras­ti­slav Mož­né prí­stu­py k manaž­men­tu hniezd­nych bio­to­pov vdných vtá­kov na antro­po­gén­ných vod­ných plo­chách 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 1417 Daph­ne Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Podi­ci­pe­di­for­mes, Pele­ca­ni­for­mes, Cico­ni­i­for­mes, Larus ridi­bu­nus, Ster­na hirun­do, manaž­ment vod­ných nádr­ží, Hru­šov­ská zdrž, ostrov, ryb­ník člá­nok 1335 – 2091

Gal­vá­nek Dob­ro­mil Xero­term­né spo­lo­čen­stvá juž­nej čas­ti Strá­žov­ských vrchov a prob­lé­my ich ochra­ny 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2021 Daph­ne Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Strá­žov­ské vrchy, xero­ter­my člá­nok 1335 – 2091

Bohá­či­ko­vá Ele­na Čo sa (ne)deje v Súľov­ských ska­lách 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2223 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Jab­lo­no­vé, Súľov­ské ska­ly člá­nok 1335 – 2091

Jani­šo­vá Moni­ka Nepô­vod­né dru­hy rast­lín a ich šíre­nie 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2528 Daph­ne Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO arche­ofy­ty, neofy­ty, karan­tén­ne rast­li­ny, Sene­cio ver­na­lis, Robi­nia pse­udo­aca­cia, Pinus nig­ra, Acer negun­do, Aes­cu­lus hip­po­cas­ta­num, Ailant­hus altis­si­ma, Pinus stro­bus, Herac­le­um man­te­gaz­zia­num, Rey­nout­ria japo­ni­ca, Impa­tiens glan­du­li­fe­ra člá­nok 1335 – 2091

Jani­šo­vá Moni­ka Agát bie­ly a dôsled­ky jeho šíre­nia (in artic­le) 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2728 Daph­ne Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO agát bie­ly, Robi­nia pse­udo­aca­cia, šíre­nie agá­ta člá­nok 1335 – 2091

Ferá­ko­vá Vie­ra, Sch­war­zo­vá Teré­zia Synan­tro­pi­zač­né ten­den­cie vo fló­re mode­lo­vé­ho úze­mia Devín­ska Koby­la 1981 Acta Facul­ta­tis Rerum Natu­re Uni­ver­si­tas Come­nia­na No. 7, p. 253262 PRIF UK Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO synan­tro­pi­zá­cia, Devín­ska Koby­la článok

Vala­cho­vič Dušan Veľ­kop­loš­ná degra­dá­cia les­nej pôdy na Záhor­skej níži­ne 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 28 – Daph­ne Bra­ti­sla­va pedo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO les­ná pôda, Záhor­ská níži­na, via­te pies­ky člá­nok 1335 – 2091

Žilin­čík Pavol EIA. nie­koľ­ko pozná­mok ako úvod ku kom­plex­nej ana­lý­ze 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 4447 Daph­ne Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, prá­vo SLO EIA, občian­ske zdru­že­nie, občian­ska ini­cia­tí­va člá­nok 1335 – 2091

Dunaj Jaro­slav Diaľ­ni­ca a ľudia 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 5256 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, psy­cho­ló­gia SLO diaľ­ni­ca, lob­bo­va­nie, pohľad lai­ka člá­nok 1335 – 2091

Bohuš Ján Eta­py vývo­ja CHKO Veľ­ká Fat­ra 1994 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 21, p. 35 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Veľ­ká Fat­ra, CHKO člá­nok 8085559137

Čač­ko Ľubor Čeľaď Orchi­da­ce­ae v Strá­žov­ských vrchoch 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 61 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka SLO Orchi­da­ce­ae člá­nok 8085559137

Toper­cer Ján ml. Homo lupi lupus: už cel­kom nie ? 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 12, p. 5256 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Canis lupus, vlk člá­nok 8085559137

Gočál Emil Člo­vek ver­sus med­veď 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 12, p. 6871 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO med­veď člá­nok 8085559137

Vos­kár J. Bobor sa vra­cia 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 12, p. 90 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Cas­tor fiber, bobor člá­nok 8085559137

Var­ga J. Prís­pe­vok k pozna­niu fau­nis­tic­kých pome­rov v CHPV Kra­sín v Dol­nej Súči 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 13, p. 3335 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va fau­nis­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kra­sín člá­nok 8085559137

Štef­fek Jozef Mäk­ký­še CHN Beňa­dov­ské raše­li­nis­ko a ŠPR Klin­ské raše­li­nis­ko 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 14, p. 6667 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va mala­ko­zo­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Beňa­dov­ské raše­li­nis­ko, Klin­ské raše­li­nis­ko člá­nok 8085559137

Urban Peter Oboj­ži­vel­ní­ky a pla­zy Hor­nej Chrep­ko­vej 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 19, p. 5657 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va her­pe­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Hor­ná Chrep­ko­vá člá­nok 8085559137

Štef­fek Jozef Eko­lo­gic­ké vyhod­no­te­nie mäk­ký­šov Ľubie­tov­ký Vepor 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 55 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, mala­ko­zo­oló­gia SLO Ľubie­tov­ský Vepor člá­nok 8085559137

Urban Peter Geno­fon­do­vé plo­chy na zamok­re­ných sta­no­viš­tiach v CHKO Poľa­na 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 14, p. 92 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO geno­fon­do­vé plo­chy, mok­ra­de, Poľa­na člá­nok 8085559137

Stock­mann Viliam CHKO Čes­ké stře­do­ho­rí 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 15, p. 1517 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Čes­ké stře­do­ho­rí člá­nok 8085559137

Kra­má­rik Jozef Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Cero­vá vrcho­vi­na 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 15, p. 6669 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Céro­vá vrcho­vi­na člá­nok 8085559137

Cibu­ľa Ján Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Lato­ri­ca 1991 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 16, p. 3032 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Lato­ri­ca člá­nok 8085559137

Hudá­ko­vá A. Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Lato­ri­ca 1991 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 16, p. 38 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Lato­ri­ca člá­nok 8085559137

Stock­mann Viliam Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Pála­va 1991 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 16, p. 5254 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Pála­va člá­nok 8085559137

Slá­vik D. Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Poľa­na – bio­sfe­ric­ká rezer­vá­cia UNESCO 1991 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 16, p. 95 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Poľa­na člá­nok 8085559137

Stock­mann Viliam Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Bes­ky­dy 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 17, p. 7677 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Bes­ky­dy člá­nok 8085559137

Hudá­ko­vá A. Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Slav­kov­ský les 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 18, p. 6769 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slav­kov­ský les člá­nok 8085559137

Lazá­rek P. Národ­ní park Podi­jí 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 19, p. 7881 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Pody­jí člá­nok 8085559137

Haj­ný I. Pred­sta­vu­je­me čes­ké VCHÚCHKO Jese­ní­ky 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 93 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Jese­ní­ky člá­nok 8085559137

Smut­ný M. Pro­stred­ný vrch a ŠPR Rohy 1988 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 11, p. 8182 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO pro­stred­ný vrch, Rohy člá­nok 8085559137

Katas­ka D. K oso­bit­né­mu reži­mu ochra­ny ŠPR Babia hora 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 12, p. 1718 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Babia hora člá­nok 8085559137

Buday M. Muro­va­ná ska­la a Folk­már­ska ska­la 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 17, p. 4144 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Muro­va­ná ska­la, Folk­már­ska ska­la člá­nok 8085559137

Bur­kov­ský Július Kláš­tor­ské lúky 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 17, p. 56 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kláš­tor­ské lúky člá­nok 8085559137

Štef­fek Jozef Inven­ta­ri­zač­ný výskum mala­ko­fau­ny ŠPR Babia hora 1988 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 11, p. 2325 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va mala­ko­zo­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Babia hora člá­nok 8085559137

Magic Dez­ider, Stoj­ko S., Hadač Emil, Šimon T., Micha­lík S. Chrá­ne­né eko­sys­té­my Kar­pát 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 78 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kar­pa­ty člá­nok 8085559137

Klin­da Jozef (ed.) Agen­da 21 a uka­zo­va­te­le trva­lo udr­ža­tel­né­ho roz­vo­ja 1996 MŽP SR Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, štát­na envi­ron­men­tál­na poli­ti­ka, národ­ný envi­ron­men­tál­ny akč­ný prog­ram prí­ruč­ka 8088833035

Kovác­so­vá Mar­git, Janeč­ko Ele­mír, Jan­kó Béla, Madas Lasz­ló, Mőc­sé­nyi Mihá­ly, Hraš­ko Juraj, Krá­lik Juraj, Ran­dík Ala­dár, Rots­che­in Jozef Bio­lo­gic­ké zákla­dy ochra­ny pro­stre­dia 1983 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO eko­sys­tém, bio­ge­oche­mic­ké cyk­ly, rov­no­vá­ha, gene­tic­ká pre­men­li­vosť, selek­cia, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, zne­čis­te­nie vôd, zne­čis­te­nie pôdy, ochra­na život­né­ho pro­stre­dia, urba­ni­zá­cia, forest, ochra­na prí­ro­dy, prá­vo v život­nom pro­stre­dí kniha

Kudr­na Karel Bio­sfé­ra a lid­stvo 1988 Aca­de­mia Pra­ha eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­sfé­ra, sln­ko, ves­mír, atmo­sfé­ra, lito­sfé­ra, nooge­né­za, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, emi­sie, imi­sie, zne­čis­te­nie vôd, odpa­dy, prie­my­sel­né zne­čis­te­nie, prá­vo život­né­ho prstre­dia kniha

Seko Lucian Náuka o ochra­ne kra­ji­ny 1992 PRIF UK Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kra­ji­na, geokom­plex, geotop, fyzi­otop, medzi­ná­rod­né doho­vo­ry skrip­tá 8022304395

Kac­lík Peter Gene­rel miest­ne­ho územ­né­ho sys­té­mu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty Stu­pa­va 1997 Kac­lík Peter Pieš­ťa­ny envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, eko­lo­gic­ká rov­no­vá­ha, ÚSES, Malé Kar­pa­ty, Mora­va, Záho­rie, Devín­ske jaze­ro, Stu­pa­va, Marian­ka, Borin­ka práca

Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol. Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET 1996 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ló­gia, fau­nis­ti­ka, flo­ris­ti­ka, bio­ge­o­gra­fia SLO prí­rod­né pome­ry Slo­ven­ska, NECONET, GNRÚSES, bio­cen­trá, roz­ší­re­nie rast­lín, roz­ší­re­nie živo­čí­chov, bio­ge­o­gra­fia, jad­ro­vé úze­mia, eko­lo­gic­ky význam­né úze­mia kni­ha 2831703239

Bar­log Milan a kol. Miest­ny územ­ný sys­tém eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty úze­mia Spiš­ský hrad a pamiat­ky jeho oko­lia” zapí­sa­né­ho do Zozna­mu sve­to­vé­ho prí­rod­né­ho a kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO 1995 Spiš­ská Nová Ves envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO MÚSES, World Heri­ta­ge práca

Belá­ko­vá Ade­la, Lukáš Jozef sen., Valen­čík M. Výskyt nie­kto­rých zástup­cov pod­če­ľa­dí Bom­bi­nae a Psit­hy­ri­nae (Hyme­nop­te­ra, Apo­idea) na Slo­ven­sku 1979 Bio­ló­gia Vol. 34, No. 8, p. 637644 Bra­ti­sla­va zooló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Bom­bi­nae, Psit­hy­ri­nae, Hyme­nop­te­ra, Apo­idea článok

Belá­ko­vá Ade­la, Lukáš Jozef Súčas­ný stav ohro­ze­ných, zra­ni­teľ­ných a vzác­nych dru­hov bla­no­kríd­lov­cov (Hyme­nop­te­ra) 1994 Zbor­ník Ochra­na bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, Bra­ti­sla­va, p. 127132 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, eko­ló­gia SLO Hyme­nop­te­ra, bla­no­kríd­lov­ce, para­zi­tiz­mus, ekto­pa­ra­zi­tiz­mus, endo­pa­ra­zi­tiz­mus, inten­zi­fi­ká­cia poľ­no­hos­po­dár­stva, zánik medzí, zánik remí­zok, zánik kro­vín, nad­mér­ná ťaž­ba dre­va, hno­je­nie, zme­ny dru­ho­vej sklad­by lesa zborník

Bohuš Mir­ko Com­pa­ri­son of two dif­fe­rent forest stands bird com­mu­ni­ties in Danu­be river inun­da­ti­on 1993 Tichod­ro­ma No. 5, p. 8794 Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO topo­ľo­vá mono­kul­tú­ra článok

David Sta­ni­slav Ohro­že­né a vzác­ne dru­hy vážek (Insec­ta: Odo­na­ta) Slo­ven­ské repub­li­ky 1993 Bio­ló­gia No. 48, p. 177182 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ento­mo­ló­gia CES váž­ky, Odo­na­ta člá­nok 0006 – 3088

Ferá­ko­vá Vie­ra Plan­tli­fe diver­si­ty of Slo­va­kia, its thre­at and con­ser­va­ti­on 1995 Posters abs­tracts plan­ta Euro­pa 2. – 8. sep­tem­ber 1995 Hyeres (Fran­ce), p. 19 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG rast­lin­ná diver­zi­ta poster

Huňa Ľ., Kozák M., Vološ­čuk Ivan a kol. Slo­ven­ský raj, Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1985 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slo­ven­ský raj sprievodca

Húse­ni­co­vá J., Ružič­ko­vá Jana a kol. Meto­di­ka pro­jek­to­va­nia regi­onál­ne­ho a lokál­ne­ho ÚSES 1991 Urbi­on Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO MÚSES, RÚSES príručka

IUCN, UNEP, WWF The world con­ser­va­ti­on stra­te­gy 1980 IUCN, UNEP, WWF Gland envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG stra­té­gia ochra­ny prí­ro­dy, WCS dekla­rá­cia, súbor

IUCN, UNEP, WWF Caring for the Earth. A stra­te­gy for sus­tai­nab­le living 1993 IUCN, UNEP, WWF envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Sta­rá­me sa o Zem, kon­cep­cia ochra­ny prí­ro­dy deklarácia

Vološ­čuk Ivan (ed.) Tatrans­ký národ­ný park 1994 Gra­dus Mar­tin envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO TANAP, Tat­ry sprievodca

Vološ­čuk Ivan a kol. Pie­nin­ský národ­ný park 1992 Akcent Pre­ss Ser­vi­ce Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Pie­ni­ny sprievodca

Murán­ský P., Oťa­he­lo­vá Hele­na Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Paríž­ske Močia­re 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska, No 24, p. 1314 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Paríž­ske močia­re článok

Pagáč J., Vološ­čuk Ivan a kol. CHKO Malá Fat­ra 1983 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Malá Fat­ra sprievodca

Mik­lós L. Aspek­ty imple­men­tá­cie národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska 1996 IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO eko­lo­gic­ká sieť kni­ha 2 – 8317-​0359‑X

Ves­te­nic­ký Kolo­man, Vološ­čuk Ivan, Ambros Zde­no, Ber­ná­to­vá Dana, Bohuš Ján, Buj­nov­ský Alfonz, Čapu­ta Alojz, Daro­la Ján, Feke­te Šte­fan, Gaj­doš Milan, Gal­vá­nek Juraj, Kad­le­čík Ján, Kli­ment Ján, Kris­tek Igor, Lac­ko Richard, Lazeb­ní­ček Jiří, Ložek Vojen Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 p. 1241 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia, geomor­fo­ló­gia, hyd­ro­ló­gia, kli­ma­to­ló­gia, evo­luč­ná bio­ló­gia, bota­ni­ka SLO Veľ­ká Fat­ra, geolo­gic­ká stav­ba, tek­to­ni­ka, reli­éf, kras, hyd­ro­lo­gic­ké pome­ry, klí­ma, pôd­ne pome­ry, chrá­ne­né plo­chy, vývoj prí­ro­dy v štvr­to­ho­rách, vege­tač­né pome­ry, živo­číš­stvo, osíd­le­nie, prie­my­sel, poľ­no­hos­po­dár­stvo, les­né hos­po­dár­stvo, poľov­níc­tvo kniha

Vološ­čuk Ivan, Tar­ray J. a kol. Vihor­lat, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1987 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Vihor­lat sprievodca

Vološ­čuk Ivan Východ­né Kar­pa­ty, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1988 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Východ­né Kar­pa­ty sprievodca

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Naše spo­leč­ná budouc­nost 1987 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES prí­ruč­ka 80853680702

Jan­čo­vá Gita Pri­ro­dze­ná obno­va les­né­ho spo­lo­čen­stva požia­rom poško­de­nej čas­ti ŠPR Kyseľ” v národ­nom par­ku Slo­ven­ský raj 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 7379 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO pri­ro­dze­ná obno­va, les­ný požiar, NP Slo­ven­ský raj, sieť chrá­ne­ných úze­mí, ŠPR Kyseľ, nálet, pri­ro­dze­né zmla­dzo­va­nie, smre­ko­vec, delu­ome­ter zborník

Rózo­vá Zde­na Dre­vi­ny v síd­le a ich hod­no­ta 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 7989 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va urba­nis­ti­ka, medi­cí­na, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO dre­vi­na v mes­te, LANDEP, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké plá­no­va­nie, funkč­né čle­ne­nie síd­la, štruk­tú­ra zele­ne, dru­ho­vé zlo­že­nie zele­ne, funkč­nosť zele­ne zborník

Ambros Michal, Slo­bo­da Karol Využi­tie infor­mač­ných sys­té­mov pri zabez­pe­čo­va­ní ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v pod­mien­kach CHKO Ponit­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 277281 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fau­nis­ti­ka SLO infor­mač­né sys­té­my, bio­di­ver­zi­ta, Ponit­rie, inven­ta­ri­zá­cia, mäk­ký­še, obrúč­kav­ce, pavú­ky, bla­no­kríd­lov­ce, motý­le, chro­bá­ky, dvoj­kríd­lov­ce, pla­zy, oboj­ži­vel­ní­ky, cicav­ce, frag­men­tá­cia sta­no­víšť, infil­trá­cia nepô­vod­ných dru­hov, zne­čis­ťo­va­nie zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO bio­di­ver­zi­ta, nížin­ná kra­ji­na, Záho­rie, východ­né pobre­žie USA, Holand­sko, níži­na, via­te pies­ky, expan­zív­ne zavle­če­né dru­hy, Soli­da­go sp., Impa­tiens glan­du­li­fe­ra, Robi­nia pse­udo­aca­cia, Ailant­hus altis­si­ma, Lato­ri­ca, antro­po­gén­ne pod­mie­ne­né eko­sys­té­my zborník

Ružič­ka Milan Mapo­va­nie bio­to­pov Slo­ven­ska 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 359363 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO mapo­va­nie bio­to­pov, CORINE, BIOTOPES zborník

Hala­da Ľuboš Mapo­va­nie bio­to­pov Slo­ven­ska – stav v r. 19931994 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 363367 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO mapo­va­nie bio­to­pov, pred­bež­né mapo­va­nie, príp­rav­né mapo­va­nie, pre­hľad­né mapo­va­nie, špe­ciál­ne mapo­va­nie, datá­bá­za bio­to­pov, ÚSES, pozem­ko­vé úpra­vy zborník

Elí­áš Pavol Kon­zer­vač­ná bio­ló­gia – nový ved­ný odbor 1989 Pamiat­ky a prí­ro­da Vol. 20, No. 4, p. 48 Štát­ny ústav pamiat­ko­vej sta­rost­li­vos­ti, Obzor Bra­ti­sla­va kon­zer­vač­ná bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO nový ved­ný odbor článok

Love­lock J.E. GAIA. A new look at life on earth 1979 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochra­na, úcta neznámy

WRI, IUCN, UNEP Bio­di­ver­si­ty stra­te­gy and acti­on plan 1991 WRI, IUCN, UNEP eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, stra­té­gia ochra­ny, akč­ný plán neznámy

Lac­ko­vi­čo­vá Anna Epi­fy­tic­ké lišaj­ní­ky a čis­to­ta ovzdu­šia v juž­nej čas­ti Malých Kar­pát 1981 Ms., Auto­re­fe­rát kan­di­dád­skej dizer­tač­nej prá­ce ÚEBE SAV Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia, liche­no­ló­gia SLO Malé Kar­pa­ty, čis­to­ta ovzdu­šia správa

Potú­ček O. Kľúč na určo­va­nie vsta­va­čo­vi­tých Čes­ko­slo­ven­ska 1990 Rosa­lia Nit­ra flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Orchi­da­ce­ae, vsta­va­čo­vi­té kľúč

Konôp­ka J. a kol. Kon­cep­cia eko­lo­gic­ké­ho obhos­po­da­ro­va­nia lesov 1992 Sbor­ník AZV ČSSR No. 161 Pra­ha les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES les, hos­po­dá­re­nie v lese zborník

Belá­ko­vá Ade­la, Lukáš Jozef Súčas­ný stav ohro­ze­ných, zra­ni­teľ­ných a vzác­nych dru­hov bla­no­kríd­lov­cov (Hyme­nop­te­ra) 1994 Zbor­ník Ochra­na bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, Bra­ti­sla­va, p. 127132 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, eko­ló­gia SLO apli­ká­cia che­mic­kých príp­rav­kov v poľ­no­hos­po­dár­stve, kon­ta­mi­ná­cia vody, hro­ma­de­nie škod­li­vín v pôde, povr­cho­vá ťaž­ba nerast­ných suro­vín, výstav­ba síd­lisk, výstav­ba, jad­ro­vé elek­trár­ne, vod­né die­la, výskyt pod­ľa bio­to­pov, skal­né lesoste­pi zborník

Belá­ko­vá Ade­la, Lukáš Jozef Súčas­ný stav ohro­ze­ných, zra­ni­teľ­ných a vzác­nych dru­hov bla­no­kríd­lov­cov (Hyme­nop­te­ra) 1994 Zbor­ník Ochra­na bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, Bra­ti­sla­va, p. 127132 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, eko­ló­gia SLO tep­lo­mil­né dúb­ra­vy, luž­né lesy, jel­ši­ny, skal­né ste­pi, via­te pies­ky, čer­ve­ný zoznam zborník

Trn­ka Róbert Avi­fau­na sklád­ky TKO v Zub­ro­hla­ve 1991 XXVII TOP, pre­hľad odbor­ných výsled­kov, p. 89- 94 orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO sklád­ka tuhé­ho komu­nál­ne­ho odpa­du, anto­pic­ké orni­to­ce­nó­zy, antro­pic­ké spo­lo­čen­stvá článok

Cum­mings K.W., Mins­hall G.W., Sedell J.R., Cus­hing C.E., Peter­sen R.C. Stre­am eco­sys­tem thre­ory 1984 Ver­hand­lun­gen Inter­nat. Vere­i­nes Lim­nol. No. 22, p. 18181827 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG tok článok

Pet­rai­tis P.S., Lat­ham R.E., Nie­sen­baum R.A. The main­te­nan­ce of spe­cies diver­si­ty by dis­tur­ban­ce 1989 Quar­tner­na­ry Review of Bio­lo­gy No. 64, p. 393418 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG dru­ho­vá diver­zi­ta – naru­še­nie (dis­tur­ban­cia) článok

Pošuth P., Kočiš J., Bre­yl I. Pre­hľad súčas­né­ho sta­vu kon­ta­mi­ná­cie rýb polych­ló­ro­va­ný­mi bife­nyl­mi a nie­kto­rý­mi ťaž­ký­mi kov­mi na východ­nom Slo­ven­sku 1992 Zbor­ník refe­rá­tov zo Slo­ven­ské­ho eko­fó­ra ÚV SRZ: Rybár­ska prob­le­ma­ti­ka vodá­ren­ských nádr­ží, Žili­na, p. 78 ché­mia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kon­ta­mi­ná­cia rýb, PCB, ťaž­ké kovy, východ­né Slo­ven­sko článok

Virk­ka­la R. Effects of forest mana­ge­ment on birds bre­e­ding in not­hern Finn­land 1989 Annu­al of Zoolo­gy Fen­ni­ci No. 24, p. 281294 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vplyv mana­ge­men­tu na vtá­ky článok

Kuča P., Máj­sky Josef, Kope­ček F., Jon­ge­pie­ro­vá Iva­na Bie­le, Bílé Kar­pa­ty – chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1992 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO, CES Bie­le Kar­pa­ty sprievodca

Tlus­ták V., Jon­ge­pie­ro­vá Iva­na, (Hlo­bi­lo­vá) Orchi­de­je Bílých Kar­pat 1990 Kraj­ské vlas­ti­věd­né muze­um, odbor pří­rod­ních věd Olo­mouc flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Orchi­da­ce­ae, Bie­le Kar­pa­ty neznámy

Ambros Michal, Slo­bo­da Karol Využi­tie infor­mač­ných sys­té­mov pri zabez­pe­čo­va­ní ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v pod­mien­kach CHKO Ponit­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 277281 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fau­nis­ti­ka SLO využí­va­nie orga­niz­mov, GIS, ArcIn­fo zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO pase­nie, výrub, kose­nie, Bor­ská níži­na, celo­ploš­ná príp­ra­va pôdy, boro­vi­ca les­ná, humi­fi­ká­cia, požiar, mono­kul­tú­ry boro­vi­ce, veter­ná eró­zia, smlz, Cala­mog­ros­tis sp., vyvie­va­nie pies­ku, navie­va­nie pies­ku, kala­mi­ta, kôro­vec, Sco­ty­li­dae, dub, nále­to­vá bre­za zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO pro­tie­róz­na fun­kcia lesa, eli­mi­ná­cia pôso­be­nia eróz­no – aku­mu­lač­ných pro­ce­sov, vypa­dá­va­nie ini­ciál­nych suk­ces­ných štá­dií, stra­ta kon­tak­tu medzi popu­lá­cia­mi, obme­dze­nie mig­rá­cie, zrých­le­nie odto­ku, zakles­nu­tie pod­zem­nej vody, vysu­še­nie, zánik nere­sísk zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO želez­ná opo­na, ťaž­šie pôdy, topoľ šlach­te­ný, alu­viál­ne lúky, ťaž­ba štr­ko­pies­ku, vod­ná ces­ta, mate­riá­lo­vá jama, depó­nia, kanál, hrá­dza, veľ­kop­loš­ný výrub bre­ho­vých poras­tov, Fal­co nauman­ni, Cas­tor fiber, Umbra kra­me­ri, Emys orbi­cu­la­ris, Alces alces zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Lut­ra lut­ra, zmla­dzo­va­nia, Sibír, Kana­da, ryby, oboj­ži­vel­ní­ky, pla­zy, vtá­ky, cicav­ce, Cyc­los­to­ma­ta, Eudon­to­my­zon mariae, Gobio kess­le­ri, Pele­cus cul­tra­tus, Zin­gle zin­gel, Cyp­ri­nus car­pio, Cobi­tis tae­nia, Gym­no­cep­ha­lus sch­ra­et­ser, Gym­no­cep­ha­lus bolo­ni zborník

Klin­da Jozef Chrá­ne­né úze­mia prí­ro­dy v Slo­ven­skej socia­lis­tic­kej repub­li­ke 1985 Obzor Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO chrá­ne­né úze­mia neznámy

Vyskot M. Luhy a jejich nedu­hy 1990 Ves­mír No. 4, p. 196204 Ves­mír Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES luž­né lesy článok

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Anqu­il­la angu­il­lam, Pho­xi­nus pho­xi­nus, Vim­ba vim­ba, Albur­no­ides bipunc­ta­tus, Lota lota, Abra­mis sapa, Sti­zos­te­i­don vol­gen­se, Tri­tu­rus cris­ta­tus, Rana ridi­bun­da, Tri­tu­rus vul­ga­ris, Rana arva­lis, Sala­man­dra sala­man­dra, Rana dal­ma­ti­na, Pelo­ba­tes fus­cus zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Rana escu­len­ta, Hyla arbo­rea, Rana les­so­nae, Lacer­ta viri­dis, Elap­he lon­gis­si­ma, Natrix natrix, Coro­nel­la aus­tria­ca, Natrix tes­sel­la­ta, Cas­tor fiber, Citel­lus citel­lus, Alces alces, Lut­ra lut­ra, Eri­na­ce­us con­co­lor, Sciu­rus vul­ga­ris, Nyc­ta­lus sp. zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Puto­rius puto­rius, Epte­si­cus sero­ti­nus, Pipi­strel­lu­is pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Puto­rius evers­man­ni, Lynx lynx, Pipi­strel­lus nathu­sii, Neomys ano­ma­lus, Cro­ci­du­ra leuco­don, Fal­co nauman­ni, Pha­lac­ro­co­rax car­bo, Aqu­ila helia­ca, Botau­rus stel­la­ris zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Aqu­ila chry­sa­ëtos, Ardea pur­pu­rea, Hie­ra­ëtus pen­na­tus, Mil­vus mil­vus, Fal­co pereg­ri­nus, Helia­ëtus albi­cil­la, Otis tar­da, Cir­ca­ëtus gal­li­cus, Bur­hi­nus oedic­ne­mus, Ixob­ry­chus minu­tus, Ster­na hirun­do, Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax, Chli­do­nias niger, Ardea cine­rea zborník

Spel­ler­berg Ian F. IUCN a Moni­to­ro­va­cie cen­trum sve­to­vej ochra­ny prí­ro­dy – WCMC 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 24 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES WCED, bio­di­ver­zi­ta, IUCN, MaB – Man and Bio­sp­he­re, WCMC, CMC – Con­ser­va­ti­on Moni­to­ring Cen­tre, WWF, UNEP, Bio­lo­gi­cal Records Cen­tre, GEMS, GRID, CITES, Ram­sar­ská zmlu­va, Bern­ský doho­vor, čer­ve­ná kni­ha, WTMU – World Tra­de Moni­to­ring Unit, Traf­fic Bul­le­tin kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. IUCN a Moni­to­ro­va­cie cen­trum sve­to­vej ochra­ny prí­ro­dy – WCMC 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 2425 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Peop­les‘ Trust for Endan­ge­red spe­cies, NSF kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Medzi­ná­rod­ná veľ­ry­bár­ska komi­sia – Inter­na­ti­onal Wha­ling Com­mis­si­on – IWC 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 25 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES veľ­ry­ba, lov veľ­rýb kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Sku­pi­na pre výskum mor­ských cicav­cov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 25 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES mor­ské cicav­ce kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. WWF, Pria­te­lia Zeme (FoE – Friends of the Earth) a Gre­en­pe­a­ce 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 25 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Bio­di­ver­si­ty a Con­ser­va­ti­on Impe­ra­ti­ve kni­ha 8090185525

Hold­ga­te M.W., Kas­sas M., Whi­te G.F. (eds.) The world envi­ron­ment, 19721982. A report by the Uni­ted Nati­ons Envi­ro­ment Prog­ram­me 1982 Dub­lin Tyco­oly Inter­nal Pub­li­ca­ti­ons envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG glo­bál­ne prob­lé­my správa

Mea­do­ws D.H., Mea­do­ws D.L., Ran­ders J., Beh­rens W.W. Limits to gro­wth 1972 Poto­mac Asso­cia­tes Edn. Earth Island, Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG limi­ty ras­tu neznámy

Orio A.A., Bot­kin D.B. Man‘s role in chan­ging the glo­bal envi­ron­ment 1986 The Scien­ce of the Total Envi­ron­ment Vol. 55, p. 1400, Vol. 56, p. 1416 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vplyv člo­ve­ka, glo­bál­na zme­na, glo­bál­ne prob­lé­my článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie v USA 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 27 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES US Geolo­gic Sur­vey, NOAA – Nati­onal Oce­a­nog­rap­hic and Atmo­sp­he­ric Admi­ni­stra­ti­on, MARMAP – Mari­ne Moni­to­ring and Pre­d­ic­ti­on, moni­to­ring, NSF, US Fish and Wild­li­fe Ser­vi­ce, Smith­so­no­va inšti­tú­cia, NC – Natu­re Con­ser­van­cy kni­ha 8090185525

Mid­riak Rudolf, Mit­ter Pavol, Peciar Voj­tech, Pis­kún Ben­ja­mín, Pišút Ivan, Polák Milan, Stock­mann Viliam, Sva­toň Jaro­slav, Šály Rudolf, Ško­vi­ro­vá Kata­rí­na, Žuf­fo­vá Zden­ka Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 p. 241375 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO rybár­stvo, rekre­ácia, turis­ti­ka kniha

Štef­fek Jozef, Ružič­ko­vá Jana, Slo­bo­da Karol a kol. Induk­tív­ny prí­stup pr vypra­co­va­ní NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 116130 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka SLO kri­žo­vat­ka mig­rač­ných ciest, vplyv na les, geno­fon­do­vo význam­né dru­hy, geno­fon­do­vo význam­né spo­lo­čen­stvá, geoeko­di­ver­zi­ta, pries­to­ro­vé syn­té­zy kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. Ana­lý­za a spra­co­va­nie vstup­ných mapo­vých infor­má­cií – deduk­tív­ny prí­stup 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 130135 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, bio­ge­o­gra­fia SLO pôda, geomor­fo­ló­gia, pôvod­né rast­lin­né spo­lo­čen­stvá, geobo­ta­ni­ka, zooge­o­gra­fia, geoeko­lo­gic­ké typy, SKŠ, chrá­ne­né úze­mia, GNRÚSES, diver­zi­ta spo­lo­čens­tiev, bio­ge­o­gra­fic­ké regi­ó­ny, typic­ké spo­lo­čen­stvá, uni­kát­ne spo­loč­nes­tvá, zacho­va­losť lesa, kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. Ana­lý­za a spra­co­va­nie vstup­ných mapo­vých infor­má­cií – deduk­tív­ny prí­stup 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 136138 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO zacho­va­losť, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké limi­ty, spo­lo­čen­ské limi­ty, ekvi­ta­bi­li­ta, prak­tic­ká imple­men­tá­cia kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Štef­fek Jozef, Kra­má­rik Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana a kol. Výber prv­kov NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 159160 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kri­té­riá výbe­ru jad­ro­vých úze­mí, jad­ro­vé úze­mie, vzác­nosť, zacho­va­losť, diver­zi­ta, ostrov­né are­ály, repre­zen­ta­tív­nosť, ekvi­ta­bi­li­ta, kri­té­riá výbe­ru eko­lo­gic­kých kori­do­rov, eko­lo­gic­ký kori­dor, šíre­nie, mig­rá­cia, pod­mien­ky exis­ten­cie, ECONET kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Štef­fek Jozef, Kra­má­rik Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana a kol. Výber prv­kov NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 160161 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO bio­ge­o­gra­fic­ké regi­ó­ny, mig­rá­cia geoele­men­tov, kri­té­riá výbe­ru úze­mí roz­vo­ja prí­rod­ných prv­kov, ECONET kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Eko­lo­gic­ké metó­dy moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 3839 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kva­li­ta­tív­ny pries­kum, kvan­ti­ta­tív­ny pries­kum, počet potreb­ných vzo­riek, frek­ven­cia odbe­ru vzo­riek, tran­zekt, FSCRC – Field Stu­dies Coun­cil Rese­arch Cen­tre, veľ­kosť popu­lá­cie, sči­ta­nie, CBC, metó­da spät­né­ho odchy­tu – capture-​recapture met­hod kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Eko­lo­gic­ké metó­dy moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 3941 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES dru­ho­vé zlo­že­nie, domi­nan­cia, odber vzo­riek, eko­lo­gic­ké zme­ny, zazna­me­ná­va­nie úda­jov, zber úda­jov, repre­zen­ta­tív­ne vzor­ky, kvad­rá­ty, actu­arial moni­to­ring, ďiaľ­ko­vé sní­ma­nie, foto­gra­fic­ké metó­dy, pod­mor­ská ste­re­o­gra­met­ria, zber­ný video­záz­nam, GIS kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Eko­lo­gic­ké metó­dy moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 41 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES rádi­ové vysie­lač­ky, bio­te­le­met­ria, sate­li­ty, sate­lit­ná tele­met­ria, albat­ros sťa­ho­va­vý, Diome­dea exu­lans kni­ha 8090185525

Baker J.M., Wolf W.J. Bio­lo­gi­cal sur­ve­ys of estu­aries and coasts 1987 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG jaze­rá, pobre­žie neznámy

Caugh­ley G. Ana­ly­sis of ver­teb­ra­te popu­la­ti­ons 1977 Wiley Chi­ches­ter envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG popu­lá­cie sta­vov­cov neznámy

Spel­ler­berg Ian F. Bio­lo­gic­ké a che­mic­ké moni­to­ro­va­nie slad­kých vôd 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 75 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, ché­mia CES moni­to­ring, slad­ká voda, zne­čis­te­nie, orga­nic­ký odpad, rádi­oak­tív­ny odpad, žia­re­nie, BSK5, trent­ský bio­tic­ký index, Chand­le­rov bodo­va­cí sys­tém, index diver­zi­ty kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie kva­li­ty vody, tes­to­va­nie toxi­ci­ty 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 7577 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, ché­mia, toxi­ko­ló­gia CES index kva­li­ty vody, indi­ká­to­ro­vé dru­hy, BEWS (Bio­lo­gi­cal Ear­ly War­ning Sys­tem), indi­ká­tor zne­čis­te­nia, roz­siev­ky, toxi­ci­ta, ryby kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie účin­kov odpad­ných vôd z rafi­né­rií 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 77 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, ché­mia CES odpa­do­vá voda, rafi­né­ria, Chand­le­rov index, indi­ká­tor, Tubi­fi­ci­dae, Chi­ro­no­mi­dae, BSK5, DOC (Dis­sol­ved Orga­nic Car­bon – hla­di­na roz­pus­te­né­ho orga­nic­ké­ho uhlí­ka) kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Kla­si­fi­ká­cia riek a jazier pre moni­to­ro­va­nie a sle­do­va­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 77 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, rie­ka, jaze­ro, Siga­ra scot­ti, Siga­ra con­cin­na, vodi­vosť, Siga­ra fal­le­ni, Cal­li­co­ri­xa pra­e­us­ta, Siga­ra dis­tinc­ta, Siga­ra dor­sa­lis, čpa­vok, taxo­no­mic­ká štruk­tú­ra, TWINSPAN, BMVP kni­ha 8090185525

Cairns J. Quali­ty con­trol sys­tem 1975 Whit­ton B.A. (ed.): River Eco­lo­gy, p. 588612 Black­well Scien­ti­fic Pub­li­ca­ti­ons Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kva­li­ta vody článok

Cairns J. Poli­tic, eco­no­mics, scien­ce – going bey­ond dis­cip­li­na­ry boun­da­ries to pro­tect aqu­atic eco­sys­tems 1988 Evans M.S. (ed.): Toxic con­ta­mi­nants and eco­sys­tems health. A gre­at lakes focus, p. 116 John Wiley and Sons poli­ti­ka, eko­nó­mia, gno­ze­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vod­né eko­sys­té­my článok

DOE Met­hods of bio­lo­gi­cal sam­pling. Hand­net sam­pling of aqu­atic bent­hic mac­ro­in­ver­teb­ra­tes 1978 HMSO Lon­don bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring neznámy

Fur­se M.T., Moss D., Wright J.J., Armi­ta­ge P.D. The influ­en­ce of sea­so­nal and taxo­no­mic fac­tors on the ordi­na­ti­on and clas­si­fi­ca­ti­on of running-​water sites in Gre­at Bri­tain anf on the pre­d­ic­ti­on of the­ir mac­ro­in­ver­teb­ra­te com­mu­ni­ties 1984 Fres­hwa­ter Bio­lo­gy Vol. 14, p. 257280 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, nume­ric­ká eko­ló­gia, inver­teb­ra­to­ló­gia ENG taxo­nó­mia, sezón­ne zme­ny, Mac­ro­in­ver­teb­ra­ta, tečú­ca voda, ordi­ná­cia, kla­si­fi­ká­cia článok

Fur­se M.T., Moss D., Wright J.F., Armi­ta­ge P.D., Gunn R.J.M. A prac­ti­cal manu­al for the clas­si­fi­ca­ti­on and pre­d­ic­ti­on of mac­ro­in­ver­teb­ra­te com­mu­ni­ties in run­ning water in Gre­at Bri­tain. Pre­li­mi­na­ry ver­si­on 1986 FBA River Lab. East Sto­ke, Ware­ham envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, nume­ric­ká eko­ló­gia, inver­teb­ra­to­ló­gia ENG tečú­ca voda, kla­si­fi­ká­cia, ordi­ná­cia, Mac­ro­in­ver­teb­ra­ta, moni­to­ring neznámy

HMSO Met­hods for bio­lo­gi­cal sam­pling. A colo­ni­za­ti­on sam­pler for col­lec­ting macro-​invertebrate indi­ca­tors of water quali­ty in lowland rivers 1985 HMSO Lon­don bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG moni­to­ring, kolo­ni­zá­cia, mak­ro­in­ver­teb­ra­to, bio­in­di­ká­tor, kva­li­ty vody, nížin­né rie­ky neznámy

Mason C.F. Bio­lo­gy of fres­hwa­ter pol­lu­ti­on 1981 Long­man Lon­don, New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG zne­čis­te­nie vody neznámy

Mil­lard S.P., Let­ten­maier D.P. Opti­mal design of bio­lo­gi­cal sam­pling prog­rams using ana­ly­sis of varian­ce 1986 Estu­ari­ne, Coas­tal and Shelf Scien­ce Vol. 22, p. 637656 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, nume­ric­ká eko­ló­gia ENG ANOVA, vzor­ka, pozo­ro­va­nie, moni­to­ring článok

Ste­e­le B.B., Bayn R.L., Grant C.V. Envi­ron­men­tal moni­to­ring using popu­la­ti­ons of birds and small mam­mals. Ana­ly­sis of sam­pling effort 1984 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 30, p. 157172 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia, mam­ma­li­oló­gia ENG moni­to­ring článok

Spel­ler­berg Ian F. Rast­lin­né a živo­číš­ne bio­in­di­ká­to­ry, ich sprá­va­nie a fyzi­oló­gia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 4344 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, fyzi­oló­gia, evo­luč­ná bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES BEWS – Bio­lo­gi­cal Ear­ly War­ning Sys­tem, Sal­mo, bio­sen­sor, Gnat­ho­ne­mus peter­si, mik­ro­evo­lú­cia, indi­ká­to­ro­vé spo­lo­čen­stvá, Alo­pe­cu­rus pra­ten­sis, Agro­py­ron pec­ti­ni­for­me, Sti­pa capil­la­ta, indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia, ťaž­ké kovy, orga­noch­lo­ri­dy, Ano­don­ta spp. kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Rast­lin­né a živo­číš­ne bio­in­di­ká­to­ry, ich sprá­va­nie a fyzi­oló­gia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 44 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kad­mium, DDE, DDT, Ply­mouth Mari­ne Labo­ra­to­ry, sen­ti­nels, kaná­rik, detec­tors, detek­to­ry, typy bio­in­di­ká­to­rov, explo­iters, explo­atá­to­ry, vyko­ris­ťo­va­te­lia, accu­mu­la­tors, aku­mu­lá­to­ry, bio­as­say orga­nism kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Detek­to­ry a explo­á­ta­to­ry 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 4546 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zne­čis­te­nie ovzdu­šia, živo­číš­ne indi­ká­to­ry, Ori­ba­tei, Hume­ro­ba­tes ros­tro­la­mel­la­tus, SO2, Bru­sel, Chi­ro­no­mus ten­tans, Tubi­fex tubi­fex, roz­siev­ky, aci­di­fi­ká­cia, jaze­rá, prvo­ky, nálev­ní­ky kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Aku­mu­lá­to­ry 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 46 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES lišaj­ní­ky, moni­to­ro­va­nie kovov, SO2, paro­hy jele­ňo­vi­tých, paro­hy srn­čej zve­re, zne­čis­te­nie vody, rych­losť hro­ma­de­nia škod­li­vín, vplyv bio­tic­kých para­met­roc, vplyv abi­otic­kých para­met­rov, syner­giz­mus kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Posta­ve­nie bio­lo­gic­kých indi­ká­to­rov v moni­to­ro­va­cích prog­ra­moch 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 46 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES účin­ky zne­čis­te­nia kni­ha 8090185525

Andre H.M., Bol­ly C., Leb­run P.H. Moni­to­ring and map­ping air pol­lu­ti­on through an ani­mal indi­ca­tor. A new and quick met­hod 1982 Jour­nal of App­lied Eco­lo­gy Vol. 19, p. 107111 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ro­va­nie, mapo­va­nie, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, indi­ká­tor článok

Bur­ton M.A.S. Bio­lo­gi­cal moni­to­ring of envi­ron­men­tal con­ta­mi­nants 1986 MARC Lon­don bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­mo­ni­to­ring, kon­ta­mi­nan­ty článok

Hawk­sworth D.L., Rose F. Lichens as pol­lu­ti­on moni­tors 1976 Edward Arnold Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie, moni­to­ro­va­nie neznámy

Mar­tin M.H., Cought­ry P.J. Bio­lo­gi­cal moni­to­ring of hea­vy metal pol­lu­ti­on. Land and air 1982 App­lied Scien­ce envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­mo­ni­to­ring, zne­čis­te­nie ťaž­ký­mi kov­mi neznámy

Pat­rick R. Aqu­atic com­mu­ni­ties as indi­ces of pol­lu­ti­on 1972 Tho­mas W.A: Indi­ca­tors of envi­ron­men­tal quali­ty, p. 93100 Ple­num Pre­ss Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vod­né spo­lo­čen­stvá, zne­čis­te­nie, indi­ká­to­ry článok

Tho­mas W.A., Gold­ste­in G., Wil­cox W.H. Bio­lo­gi­cal indi­ca­tors of envi­ron­men­tal quali­ty. A bib­li­og­rap­hy of Abs­tracts 1973 Ann Arbor Scien­ce Pub­li­ca­ti­ons Michi­gan, Ann Arbor bib­li­o­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, envi­ron­men­tál­na kva­li­ta, bib­li­o­gra­fia neznámy

Bril­lou­in M.N., Saf­riel U.N. Scien­ce and infor­ma­ti­on the­ory 1982 Aca­de­mic Pre­ss, New York New York 2 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG infor­má­cia neznámy

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie bra­kic­kých eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 6364 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES pobre­žie, zne­čis­te­nie, rafi­né­ria, Fawly, sla­nis­ko, Sout­hamp­ton Water, Sali­cor­nia, Sue­da, Spar­ti­na, odpa­do­vá voda, zme­na dru­ho­vé­ho zlo­že­nia, Oli­go­cha­e­ta, ATM (air­bor­ne the­ma­tic map­per – vzduš­ný tema­tic­ký mapo­vač), CLUSTER, spek­trál­na odliš­nosť kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie bra­kic­kých eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 64 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES ESI (envi­ron­men­tal sen­si­ti­vi­ty index) kni­ha 8090185525

Hyt­te­born H. (ed.) The use of eco­lo­gi­cal variab­les in envi­ron­men­tal moni­to­ring, Report PM 1151 1979 The Nati­onal Swe­dish Envi­ron­ment Pro­tec­ti­on Board fyto­ce­no­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring, eko­lo­gic­ké pre­men­né neznámy

Dicks B. The effec­kts of rafi­ne­ry eff­lu­ents. The case his­to­ry of a salt­marsh 1976 Baker J.M. (ed.): Mari­ne Eco­lo­gy and Oil Pol­lu­ti­on, p. 227245 App­lied Scien­ce Pub­lis­hers Bar­king envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie z rafi­né­rie článok

Peciar Voj­tech, Pišút Ivan, Pou­zar Zděnek, Svr­ček Mir­ko, Stock­mann Viliam, Šály Rudolf, Šťast­ný Pavol Murán­ska pla­ni­na (b) 1991 Obzor Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Suché doly, Šar­ka­ni­ca, Veľ­ká Stož­ka, Ľado­vá jama na Murá­ni, Mašian­ske skal­ky, Nad Fur­man­com, Zlat­nian­ske skal­ky, Hlbo­ký jarok, Zdy­chav­ské skal­ky, Vach­to­vé jazier­ko kniha

Bedr­na Zol­tán, Vybí­ra­lo­vá J., Pav­lič­ko­vá K. Alter­na­tív­ne hos­po­dá­re­nie na pôde 1997 p. 117 WEP Bra­ti­sla­va poľ­no­hos­po­dár­stvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kon­venč­né hos­po­dá­re­nie, alter­na­tív­ne hos­po­dá­re­nie, IFOAM, bio­lo­gic­ký smer, orga­nic­ký smer, eko­lo­gic­ký smer, udr­žia­va­cí smer, sel­tár­sky smer, ANOG, MAZDAZNAN, mak­ro­bi­otic­ké poľ­no­hos­po­dár­stvo, vega­nic­ké poľ­no­hos­po­dár­stvo, agro­tech­ni­ka, obrá­ba­nie pôdy skrip­tá 8096768212

Bedr­na Zol­tán, Vybí­ra­lo­vá J., Pav­lič­ko­vá K. Alter­na­tív­ne hos­po­dá­re­nie na pôde 1997 p. 1734 WEP Bra­ti­sla­va poľ­no­hos­po­dár­stvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­nó­mia SLO výži­va, hno­je­nie, cho­ro­by, škod­ce, regu­lá­cia burín, plo­di­ny, osev­ný postup, úro­da, oší­pa­né, hydi­na, kva­li­ta, zdra­vé stra­vo­va­nie, bio­pro­duk­cia, suro­vá stra­va, raci­onál­na výži­va, vege­ta­rián­stvo, jogín­ska stra­va, nezdra­vá výži­va, zdra­vá výži­va, eko­no­mi­ka skrip­tá 8096768212

Bedr­na Zol­tán, Vybí­ra­lo­vá J., Pav­lič­ko­vá K. Alter­na­tív­ne hos­po­dá­re­nie na pôde 1997 p. 3460 WEP Bra­ti­sla­va poľ­no­hos­po­dár­stvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­nó­mia, eko­ló­gia, les­níc­tvo SLO sub­ven­cie, legis­la­tí­va, bio­lo­gic­ké záh­rad­ká­re­nie, ale­lo­pa­tia, les, veľ­ká far­ma, veľ­ko­vý­ro­ba, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, les­né hos­po­dá­re­nie skrip­tá 8096768212

Šin­de­lář Jiří Před­sta­va o dru­ho­vém slo­že­ní původ­ních při­ro­ze­ných lesů na úze­mí Čes­ké repub­li­ky 1996 Živa No. 1, p. 23 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, les­níc­tvo CES smrek, buk, jed­ľa, smre­ko­vec, dub člá­nok 0044 – 4812

Ves­te­nic­ký Kolo­man, Vološ­čuk Ivan, Ambros Zde­no, Ber­ná­to­vá Dana, Bohuš Ján, Buj­nov­ský Alfonz, Čapu­ta Alojz, Daro­la Ján, Feke­te Šte­fan, Gaj­doš Milan, Gal­vá­nek Juraj, Kad­le­čík Ján, Kli­ment Ján, Kris­tek Igor, Lac­ko Richard, Lazeb­ní­ček Jiří, Ložek Vojen Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kniha

Mid­riak Rudolf, Mit­ter Pavol, Peciar Voj­tech, Pis­kún Ben­ja­mín, Pišút Ivan, Polák Milan, Stock­mann Viliam, Sva­toň Jaro­slav, Šály Rudolf, Ško­vi­ro­vá Kata­rí­na, Žuf­fo­vá Zden­ka Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kniha

Gal­vá­nek Juraj a kol. Výskum anor­ga­nic­kej prí­ro­dy Gader­skej doli­ny a Blat­nic­kej doli­ny v CHKO Veľ­ká Fat­ra 1980 Výskum­né prá­ce z ochra­ny prí­ro­dy No. 3A Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Gader­ská doli­na, Blat­nic­ká doli­na práca

Ves­te­nic­ký Kolo­man Prí­rod­né zau­jí­ma­vos­ti CHKO Veľ­ká Fat­ra 1981 Osve­ta Mar­tin envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Veľ­ká Fat­ra neznámy

Koreň Milan st., Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana a kol. Hie­rar­chi­zá­cia prv­kov ECONET 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 161164 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO ECONET, bio­sfé­ric­ká úro­veň, jad­ro­vé úze­mie, Eucar­pa­ti­cum, Tat­ry, sub­ni­vál­ny stu­peň, eko­lo­gic­ký kori­dor, európ­ska úro­veň, úze­mie roz­vo­ja prí­rod­ných prv­kov, národ­ná úro­veň, nále­zis­ko kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Štef­fek Jozef, Ružič­ko­vá Jana a kol. Zhod­no­te­nie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 164165 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO rezer­va geno­fon­du, šíre­nie orga­niz­mov, vytvá­ra­nie popu­lá­cií, Cor­vus corax, Lynx lynx, Ursus arc­tos, Felis sil­ves­tris, Canis lupus, Devín­ska Koby­la kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Štef­fek Jozef, Kra­má­rik Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana a kol. Zoznam jad­ro­vých úze­mí NECONET Slo­ven­ska, ref­le­xia ÚSES 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 166171 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO ÚSES, NECONET, jad­ro­vé úze­mie, bio­cen­trum kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie v USA 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 27 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Divi­si­on of Bio­tic Sys­tems and Resour­ces, pri­már­na pro­duk­cia, ria­de­nie pri­már­nej pro­duk­cie, popu­lač­ná dyna­mi­ka, tro­fic­ké úrov­ne, štruk­tú­ra ústroj­nej hmo­ty, sedi­men­ty, prí­sun anor­ga­nic­kých látok, štruk­tú­ra živín, kolo­beh živín, pôda, voda, typy naru­še­nia kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie v USA 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 27 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES frek­ven­cia naru­še­nia kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 2728 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES CORINE, Bio­top of Sig­ni­fi­kan­ce for Natu­re Con­ser­va­ti­on, kata­lóg bio­to­pov, význam­né bio­to­py, CORINE Bio­to­pes Prog­ram­me, kys­lé daž­de, emi­sie, prí­rod­né zdro­je, Euro­pe­an Envi­ron­ment Agen­cy, Euro­pe­an Network, NERC, Envi­ron­men­tal Infor­ma­ti­on Cen­tre kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 28 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Nati­onal Swe­dish Envi­ron­men­tal Pro­tec­ti­on Board, Coun­try­si­de Com­mis­si­on, RPSB – Roy­al Socie­ty for the Pro­tec­ti­on of Birds, Mam­ma­lian Socie­ty, Bri­tish Her­pe­to­lo­gi­cal Socie­ty, BSBI – Bota­ni­cal Socie­ty of Bri­tish Isles kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 28 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES BBCS – Bri­tish But­terf­ly Con­ser­va­ti­on Socie­ty, Bri­tish Lichen Socie­ty, Bri­tish Socie­ty Lichen Map­ping Sche­me, Wild­li­fe Link, SSSI – Sites of Spe­cial Scien­ti­fic Inte­rest, Veľ­ká Bri­tá­nia, Rada terén­nych štú­dií – Field Stu­dies Coun­cil kni­ha 8090185525 o

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 2829 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES WATCH Trust for Envi­ron­men­tal Edu­ca­ti­on, WATCH Acid Drops, kys­lý dážď, DOE – Depart­ment of the Envi­ron­ment, HMSO, NERC, BRC – Bio­lo­gi­cal Record Cen­tre, Envi­ron­men­tal Infor­ma­ti­on Cen­tre, AFRC – Agri­cul­tu­ral and Food Rese­arch Coun­cil kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 29 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Envi­ron­men­tal Chan­ge Network, EDU, ITE – Ins­ti­tu­te of Ter­res­trial Eco­lo­gy, frag­men­tá­cia vre­so­vísk, rezi­dúa pes­ti­cí­dov, Pre­da­to­ry Birds Moni­to­ring Sche­me, BRC, NERC, Envi­ron­men­tal Infor­ma­ti­on Cen­tre, BSBI, Dis­tri­bu­ti­on Maps Sche­me, Cam­pa­nu­la rapun­cu­lus kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 2930 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES GIS, Bio­lo­gi­cal Recor­ding in Scot­land Cam­paign, NCC, NC, sprá­va prí­rod­ných rezer­vá­cií, Nati­onal Coun­try­si­de Moni­to­ring Sche­me, Coun­try­si­de Com­mis­si­on, But­terf­ly Moni­to­ring Sche­me, Rot­ham­sted Expe­ri­men­tal Sta­ti­on, Ins­ti­tu­te of Arab­le Crop Rese­arch kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 3031 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Rot­ham­sted Insect Sur­vey, Aphid Pest Bul­le­tin, Myzus per­si­cae, hmyz, vtá­ky, ICBP – Inter­na­ti­onal Coun­cil for Bird Pre­ser­va­ti­on, BTO – Bri­tish Trust for Ornit­ho­lo­gy, CBC – Com­mon Bird Cen­sus, Nest Record Sche­me kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 31 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Game Con­ser­van­cy, Nati­onal Game Cen­sus, Fair Isle Bird Obser­va­to­ry Trust kni­ha 8090185525

Ber­ry R.J. (ed.) Bio­lo­gi­cal sur­vey: need and network. A report of a wor­king par­ty set up by the Lin­ne­an Socie­ty of Lon­don 1988 PNL Pre­ss Lon­don bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG práca

Hill M.O., Rad­ford G.L. Regis­ter of per­ma­nent vege­ta­ti­on plots 1986 ITE Abbots Rip­ton bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG plo­cha neznámy

HMSO DOE digest of envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on and water sta­tis­ticc No. 9 1986 HMSO envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG voda neznámy

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E7 Malé Kar­pa­ty – Devín­ska Koby­la – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 183 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Malé Kar­pa­ty, Devín­ska Koby­la kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Podob­nosť, pou­ži­tie ide­xov podob­nos­ti spo­lo­čens­tiev, trie­de­nie rade­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 5355 ČÚOP Brno 1 nume­ric­ká eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zne­čis­te­nie, zhlu­ko­vá ana­lý­za, veľ­kosť vzor­ky, dru­ho­vá pes­trosť, kolí­sa­nie domi­nan­cie, Ken­dal­lov koefi­cient pora­do­vej kore­lá­cie, Spe­ar­ma­nov kore­lač­ný koefi­cient, Mout­for­do­va metó­da, metó­da pre­imer­ných väzieb, ANOVA, ordi­ná­cia, mul­ti­va­riač­ná ana­lý­za kni­ha 8090185525

Vuja­ko­vič P. Moni­to­ring exten­si­ve buf­fer zones” in Afri­ca. An app­li­ca­ti­on for satel­li­te ima­ge­ry 1987 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 39, p. 273286 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring, ochrán­ná zóna, Afri­ka článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie kra­ji­ny a jeho využí­va­nia. Zber ana­lý­za dát, kla­si­fi­ká­cia kra­ji­ny 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 8487 ČÚOP Brno 1 kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kra­ji­na, CORINE, AONB (Are­as of Outs­tan­ding Natu­ral Beau­ty), ana­lý­za indi­kač­ných prv­kov, pre­d­ik­tív­ne mode­lo­va­nie, zme­na vidiec­kej kra­ji­ny, DOE, NCC kni­ha 8090185525

Ander­son J.R. Land use and land cover chan­ges. A fra­me­work for moni­to­ring 1977 Jour­nal of Rese­arch US Geolo­gi­cal Sur­vey Vol. 5, p. 143153 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG pokrýv­ka, využi­tie zeme článok

Bar­rett E.E., Cur­tis L.F. Envi­ron­men­tal remo­te sen­sing. App­li­ca­ti­on and achie­ve­ments 1974 Edward Arnold Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ďiaľ­ko­vé sní­ma­nie neznámy

Bun­ce R.G.H., Heal O.W. Lands­ca­pe eva­lu­ati­on and the impact of chan­ging land-​use on the rural envi­ron­ment. The prob­lem and app­ro­ach 1984 Roberts R.D., Roberts T.M. (eds.): Plan­ning and eco­lo­gy, p. 164188 Chap­mann and Hall Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kra­jin­ná eko­ló­gia ENG hod­no­te­nie kra­ji­ny, vplyv využi­tia zeme, vidiec­ka kra­ji­na článok

Bun­ce R.G.H., Tran­ter R.B., Thom­pson A.M., Mit­chell C.P., Barr C.J. Models for pre­d­ic­ting chan­ges in rural land use in Gre­at Bri­tain 1984 Jen­kins D. (ed.): Agri­cul­tu­re and the envi­ron­ment, p. 3744 (ITE Sym­po­sium No. 13) Ins­ti­tu­te of Ter­res­trial Eco­lo­gy Abbots Rip­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vidiec­ka kraj­na, Veľ­ká Bri­tá­nia, využi­tie zeme článok

DOE Digest of envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on and water sta­tis­tics No. 10, 11 1988 HMSO Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG voda neznámy

Espie P., Hall G. Using a geog­rap­hi­cal infor­ma­ti­on sys­tem for ana­ly­sis of eco­lo­gi­cal data 1989 Nor­ton D.A. (ed.): Mana­ge­met of New Zealand‘s natu­ral esta­te, p. 3135 New Zea­land Eco­lo­gi­cal Socie­ty Occa­si­onal Pub­li­ca­ti­ons No. 1 geo­gra­fia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG GIS, ana­lý­za dát článok

ITE Lands­ca­pe chan­ges in Bri­tain 1986 ITE Hun­tig­don kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zme­na kra­ji­ny, Veľ­ká Bri­tá­nia neznámy

NERC NERC Unit for the­ma­tic infor­ma­ti­on sys­tems. Report for 198788 1989 NERC Unit for The­ma­tic Infor­ma­ti­on Sys­tems Depart­ment of Geog­rap­hy, Uni­ver­si­ty of Rea­ding Rea­ding envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG infor­mač­ný sys­tém neznámy

Spel­ler­berg Ian F. Posu­dzo­va­nie a moni­to­ro­va­nie vply­vov na život­né pro­stre­die. His­tó­ria a pova­ha EIA 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 8991 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, his­tó­ria CES EIA, moni­to­ring, toxi­ci­ta, odpa­do­vá voda, bio­mo­ni­to­ring, eko­lo­gic­ký moni­to­ring, legis­la­tí­va, postu­po­vý dia­gram, postu­po­vá sieť, pao­stu­po­vá mati­ca, postu­po­vý kato­lóg kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ropa, hod­no­te­nie dopa­du na pobre­žie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 9192 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES ropa, pobre­žie, únik ropy, EIA, moni­to­ring, ťaž­ba ropy, ťaž­ba zem­né­ho ply­nu, rop­ný tan­ker, bio­mo­ni­to­ring, index zra­ni­teľ­nos­ti, ESI, spät­ná kolo­ni­zá­cia, zne­čis­te­nie, CONCAWE, veľ­kosť tela, Patel­la vul­ga­ta, skal­na­té pobre­žie, sla­nis­ká, prí­li­vo­vé baži­ny kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ropa, hod­no­te­nie dopa­du na pobre­žie. Časo­vé a pries­to­ro­vé zme­ny pobrež­ných spo­lo­čens­tiev 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 9293 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG odpa­do­vá voda, indi­ká­to­ry, Hyd­ro­bia ulvae, zme­na v spo­lo­čen­stve, eko­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie kni­ha 8090185525

Bean­lands G.E., Duin­ker P.N. An eco­lo­gi­cal fra­me­work for envi­ron­men­tal impact asses­ment 1984 Jour­nal of Envi­ron­men­tal Mana­ge­ment Vol. 18, p. 267277 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EIA článok

Can­ter L.W. Envi­ron­men­tal Impact Asses­ment 1977 McG­raw – Hill New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EIA neznámy

Clark M., Het­he­rig­ton J. The role of Envi­ron­men­tal Impact Asses­ment in the plan­ning pro­cess 1988 Man­sell Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EIA neznámy

IUCN, Baker J.M. (Chair­man) Impact of oil pol­lu­ti­on on living resour­ces 1983 Com­mis­si­on on Eco­lo­gy papers No. 4 Wor­king group on oil pol­lu­ti­on of the IUCN Com­mis­si­on on Eco­lo­gy in co-​operation with the WWF envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ché­mia ENG zne­čis­te­nie, ropa neznámy

Rosen­berg D.M., Resh V.H., Bal­ling S.S., Barn­by M.A., Col­lins J.N., Dur­bin D.V., Flynn T.S., Hart D.D., Lam­ber­ti G.A., McEl­ra­vy E.P., Wood J.R., Blank T.E., Schultz D.M., Mar­rin D.L., Pri­ce D.G. Recent trends in envi­ron­men­tal impact asses­ment 1981 Cana­dian Jour­nal of Fis­he­ries and Aqu­atic Scien­ces Vol. 38, p. 591624 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EIA článok

Wol­fe D.A. Urban was­tes in coas­tal waters. Assi­mi­la­ti­ve capa­ci­ty and mana­ge­ment 1988 Oce­a­nic Pro­ces­ses in Mari­ne Pol­lu­ti­on Vol. 5 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG mest­ský odpad, pobrež­ná voda článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie dru­hov a ich ochra­na 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 9596 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES moni­to­ring, druh, VPA (vir­tu­ál­na popu­lač­ná ana­lý­za, rybo­lov, vleč­ná sieť, pries­kum lariev, pries­kum ikier, mak­re­la, Scom­ber scom­brus, sleď, Clu­pea haren­gus, Bala­e­nop­te­ra mus­cu­lus, EIA, trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, Cran­gon cran­gon, dru­ho­vá ochra­na kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie dru­hov a ich ochra­na 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 9697 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES frag­men­tá­cia, izo­lá­cia, volav­ka, les­ný hmyz, vlk, los, pstruh, tráv­ne poras­ty, Oph­rys sphe­go­des, Orchi­da­ce­ae, Pri­mu­la sco­ti­ca, Ins­ti­tu­te of Eco­sys­tems Sudies, čer­ve­ná kni­ha, dlho­do­bé štú­die, inven­ta­ri­zá­cia, Chli­do­nias niger, Grus cana­den­sis, IUCN kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie dru­hov a ich ochra­na 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 97 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES rast­li­na, WCMC, úmr­tnosť, dopl­ňo­va­nie popu­lá­cie kni­ha 8090185525

Bon­ner W.N. The futu­re of Antarc­tic resour­ces 1986 The Geog­rap­hi­cal Jour­nal Vol 152, p. 248255 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Antar­ktí­da, zdroj článok

Gill D.E., Ber­ven K.A., Mock B.A. The envi­ron­men­tal com­po­nent of evo­lu­ti­ona­ry bio­lo­gy 1983 King C.E., Dawson P.S. (ed.): Popu­la­ti­on bio­lo­gy, retros­pect and pros­pect Colum­bia Uni­ver­si­ty Pre­ss New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, evo­luč­ná bio­ló­gia ENG evo­lú­cia článok

Lan­de R., Bar­ro­wc­lough G.F. Effec­ti­ve popu­la­ti­on size, gene­tic varia­ti­on, and the­ir use in popu­la­ti­on mana­ge­ment 1987 Sou­le M.E. (ed.): Viab­le popu­la­ti­on for con­ser­va­ti­on, p. 87123 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, gene­ti­ka ENG efek­tív­ná veľ­kosť popu­lá­cie, popu­lá­cia, gene­tic­ká pre­men­li­vosť, manaž­ment popu­lá­cie článok

Tobing D.H. A pre­li­mi­na­ry bib­li­og­rap­hy on fau­na, flo­ra, vege­ta­ti­on, con­ser­va­ti­on of natu­re and natu­ral resour­ces of Sumat­ra 1968 Natu­re Con­ser­va­ti­on Depart­ment of Agri­cul­tu­ral Uni­ver­si­ty Wage­nin­gen bib­li­o­gra­fia, bota­ni­ka, zooló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG fau­na, fló­ra, vege­tá­cia, ochra­na, prí­rod­né zdro­je neznámy

Pran­ce G.T., Love­joy T.E. Key Envi­ron­ments. Ama­zo­nia 1985 Per­ga­mon Pre­ss Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Ama­zon neznámy

King­dom J. Island Afri­ca 1990 Col­lins Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ló­gia ENG Afri­ka neznámy

Spel­ler­berg Ian F. Orga­ni­zá­cie zasa­hu­jú­ce do sfé­ry ochra­ny život­né­ho pro­stre­dia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 101109 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES adre­sy, kon­takt kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie dru­hov a ich ochra­na 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 97 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES rast­li­na, WCMC, úmr­tnosť, dopl­ňo­va­nie popu­lá­cie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vply­vy pôso­bia­ce na život­né pro­stre­die v Antar­ktí­de 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 115 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Antar­ktí­da, vplyv na život­né pro­stre­die kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Bio­lo­gic­ké pre­men­né a pro­ce­sy využí­va­né pri moni­to­ro­va­ní a sle­do­va­ní 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 116 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES moni­to­ring, sle­do­va­nie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Detekč­né hra­ni­ce a doba ana­lý­zy nie­kto­rých zne­čis­ťu­jú­cich látok 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 117 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ché­mia CES PCB, ťaž­ké kovy, prcha­vé orga­nic­ké lát­ky, feno­ly, dusí­ka­té zlú­če­ni­ny, pes­ti­cí­dy, polych­ló­ro­va­né feno­ly, poly­aro­ma­tic­ké uhľo­vo­dí­ky, halo­gen­vo­dí­ky kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Uda­los­ti a pub­li­ká­cie význam­né pre vývoj bio­lo­gic­ké­ho a envi­ron­men­tál­ne­ho moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 118 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia, his­tó­ria CES IUCN, CITES, OSN, IUBS, UNESCO, UNEP kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Výroč­né sprá­vy o život­nom pro­stre­dí UNEP 197282 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 119 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES atmo­sfé­ra, more, slad­ká voda, suchá zem, potra­vi­ny, poľ­no­hos­po­dár­stvo, zdra­vie, život­né pro­stre­die, ener­gia, zne­čis­te­nie, člo­vek, mana­ge­ment, zme­na pod­ne­bia, ozó­no­vá die­ra, kva­li­ta vody, pod­zem­ná voda, suro­vi­ny, pali­vo­vé dre­vo, hlad, degra­dá­cia pôdy kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Výroč­né sprá­vy o život­nom pro­stre­dí UNEP 197282 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 119 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES stra­ta pôdy, toxic­ké lát­ky, rako­vi­na, bil­ha­ri­ó­za, malá­ria, zacho­va­nie ener­gie, hluk, stres, sociál­ne napä­tie, demo­gra­fia, popu­lá­cia, turis­ti­ka, dopra­va, vojen­ská čin­nosť, die­ťa, ochra­na, envi­ron­men­tál­na eko­no­mi­ka kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Mies­ta dlho­do­bých eko­lo­gic­kých výsku­mov v Sever­nej Ame­ri­ke 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 121 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ri­ning, dlho­do­bý výskum, Sever­ná Ame­ri­ka kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­cie prog­ra­my vlá­dy Veľ­kej Bri­tá­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 122 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, Veľ­ká Bri­tá­nia kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Bib­li­o­gra­fia využi­tia indi­ká­to­ro­vých dru­hov v moni­to­ro­va­ní zne­čis­ťu­jú­cich látok v pro­stre­dí 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 123 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bib­li­o­gra­fia CES popu­lá­cia, izo­lá­cia, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ciev­na­té rast­li­ny pôvod­ných lesov juž­nej čas­ti Anglie – indi­ká­to­ry pôvod­nos­ti 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 124 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Ado­xa mos­cha­tel­li­na, Allium ursi­num, Ane­mo­ne nemo­ro­sa, Blech­num spi­cant, Carex lae­vi­ga­ta, Carex stri­go­sa, Cona­val­la­ria maja­lis, Daph­ne lau­re­ola, Dry­op­te­ris cart­hu­sia­na, Dry­op­te­ris pse­udo­mas, Epi­pac­tis pur­pu­ra­ta, Eup­hor­bia amyg­da­lo­ides, Galium odo­ra­ta kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES bez­sta­vov­ce, Ohio, indi­ká­tor zne­čis­te­nia, Chi­ro­no­mus fla­vus, Chi­ro­no­mus ten­tans, Chi­ro­no­mus fla­ri­cin­gu­la, Chi­ro­no­mus quad­ri­punc­ta­tus, Chi­ro­no­mus sp., Pen­ta­ne­ura fla­vif­rons, Dic­tya sp., Anop­he­les pun­ci­pen­nis, Culex pipiens, Eris­ta­lis sp., Stra­ti­omy­ia sp. kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ciev­na­té rast­li­ny pôvod­ných lesov juž­nej čas­ti Anglie – indi­ká­to­ry pôvod­nos­ti 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 124 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Hell­le­bo­rus niger, Hor­de­ly­mus euro­pe­us, Hype­ri­cum abd­ro­sa­e­um, Lath­ra­ea squ­ama­ria, Luzu­la fors­te­ri, Luzu­la syl­va­ti­ca, Melam­py­rum pra­ten­se, Mil­lum effu­sum, Oxa­lis ace­to­sel­la, Paris quad­ri­fo­lia, Pla­tant­he­ra chlo­rant­ha, Poly­go­na­tum mul­tif­lo­rum kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ciev­na­té rast­li­ny pôvod­ných lesov juž­nej čas­ti Anglie – indi­ká­to­ry pôvod­nos­ti 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 124 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Polys­ti­chum seti­fe­rum, Popu­lus tre­mu­la, Quer­cus pet­ra­ea, Ranun­cu­lus auri­co­mus, Sani­cu­la euro­pea, Sor­bus tor­mi­na­lis, The­lyp­te­ris ore­op­te­ris, Ulmus glab­ra, Vac­ci­nium myr­til­lus, Vero­ni­ca mon­ta­na, Viola rei­chen­ba­chia­na kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Nemo­te­lus sp., Taba­nus sp., Bra­chy­de­ute­ra argen­ta­ta, Simu­lium vit­ta­tum, Heme­rod­ro­mia sp., Pila­ria sp., Tipu­la sp., Eri­op­te­ra sp., Para­di­xa sp., Ste­nel­mis cre­na­ta, Ste­nel­mis sp., Sim­so­nia quad­ri­no­ta­ta, Bides­sus sp., Lac­cop­hi­lus sp., Tro­pis­ter­nus late­ra­lis kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Tro­pis­ter­nus sp., Lac­co­bius sp., Pel­to­dy­tes sp., Bae­tis cin­gu­la­tus, Bae­tis par­vus, Cae­nis sp., Cal­li­ba­e­tis sp., Ste­no­ne­ma femo­ra­tum, Ste­no­ne­ma ohi­oen­se, Bra­chy­cen­trus ame­ri­ca­nus, Dip­te­ra, Cole­op­te­ra, Ephe­me­rop­te­ra, Tri­chop­te­ra, Che­uma­top­sy­che sp. kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125126 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Hyd­ro­p­sy­che bet­te­ni, Chi­mar­ra obscu­ra, Colop­hi­lus sha­wnee, Rhy­acop­hi­la lobi­fe­ra, Ich­rot­ri­chia sp., Hyd­ro­p­ti­la con­si­mi­lis, Hyd­ro­p­ti­la sp., Acro­ne­uri­la evo­lu­ta, Allo­cap­nia vivi­pa­ra, Nemou­ra veno­sa, Per­le­sia pla­ci­da, Iso­per­la minu­ta, Ple­cop­te­ra, Odo­na­ta kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125126 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Plat­he­mis sp., Pal­tot­he­mis sp., Argia sp., Agri­on sp., Enal­lag­ma sp., Mega­lop­te­ra, Sia­lis sp., Hete­rop­te­ra, Belo­s­to­ma sp., Cori­xi­dae, Ger­ris sp., Mic­ro­ve­lia sp., Noto­nec­ta sp., Ranat­ra sp., Crus­ta­cea, Asel­lus sp., Cam­ba­rus rus­ti­cus, Hyael­la sp., Mol­lus­ca kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125126 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Phy­sa integ­ra, Spha­e­rium soli­dum, Anne­li­da, Lim­nod­ri­lus sp., Glos­sip­ho­nia sp. kni­ha 8090185525

Bur­ton M.A.S. Bio­lo­gi­cal moni­to­ring of envi­ron­men­tal con­ta­mi­nants 1986 MARC Lon­don eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, niž­šie rast­li­ny neznámy

Skye E. 1979 Annu­al Review of Phy­to­pat­ho­lo­gy No. 17, p. 325341 fyto­pa­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, lišaj­ní­ky článok

Man­ning W.J.R., Feder W.A. Bio­mo­ni­to­ring air pol­lu­tants with plants 1980 App­lied Scien­ce Pub­li­ca­ti­ons Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, vyš­šie rast­li­ny neznámy

Han­na R.G., Muir G.L. 1990 Envi­ron­men­tal Moni­to­ring and Assess­ment No. 14, p. 2122 Klu­ver Dord­recht envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, láč­kov­ci článok

Tho­mas W.A., Gold­ste­in G., Wil­cox W.H. Bio­lo­gi­cal indi­ca­tors of envi­ron­men­tal quali­ty 1973 Ann Arbor Scien­ce Pub­li­ca­ti­ons Michi­gan envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, vod­né bez­sta­vov­ce neznámy

All­red D.M. 1975 Gre­at Basin Natu­ra­list No. 35, p. 405406 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, sucho­zem­ské bez­sta­vov­ce článok

Czar­no­ws­ka K., Jop­kie­wicz K. Bio­in­di­ca­ti­on 3 1980 Wis­sen­schaft­ler Beitr. No. 20, p. 6974 Uni­ver­si­ta Hal­le – Wit­ten­berg envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, dáž­ďov­ky článok

Samiul­lah Y. 1986 Bee Craft No. 68, p. 511 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, vče­ly článok

Gru­ber D.S., Dia­mond J.M. Auto­ma­ted bio­mo­ni­to­ring, living sen­sors as envi­ron­men­tal moni­tors 1988 Ellis Hor­wo­od Chi­ches­ter envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, ryby neznámy

Bau­er­le B. 1975 Cope­ia p. 366368 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, hady článok

Ratc­lif­fe D.A. The pereg­ri­ne fal­con 1980 Cal­ton T., Poy­ser A.D. envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, Fal­co pereg­ri­nus neznámy

Bat­ty L. Bio­lo­gist 1989 Jour­nal of Inst. Bio­lo­gy No. 36, p. 151154 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, mor­ské vtá­ky článok

Spel­ler­berg Ian F. Pou­ži­tie rôz­nych inde­xov diver­zi­ty v envi­ron­men­tál­nej pra­xi 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 127129 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES motý­le, mak­ro­zo­oben­tos, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­tic­ké inde­xy 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 5558 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Delp­hi, nor­ma­li­zá­cia, isop­le­ty, roz­ho­do­va­cie ana­lý­zy, inde­xy živej prí­ro­dy, Nevil­le Wil­liam­sov index, orga­nic­ké zne­čis­te­nie riek a jazier, bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie, bodo­va­nie, sap­ro­bi­ta, poly­sap­rób­ne orga­niz­my, hni­lob­né pro­stre­die, tole­ran­cia voči O2 kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­tic­ké inde­xy 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 5860 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES beta-​mezosapróbne pás­mo, Ephe­me­rop­te­ra, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, Pla­na­ria gono­cep­ha­la, Tubi­fi­ci­dae, Chi­ro­no­mi­dae, Sia­lis luta­ria, Trent­ský bio­tic­ký index, Chand­le­rov index, orga­nic­ké zne­čis­te­nie, ťaž­ké kovy, kic­king tech­ni­que kni­ha 8090185525

Abel P.D. Water pol­lu­ti­on bio­lo­gy 1989 Ellis Hor­wo­od bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie neznámy

Chand­ler J.R. A bio­lo­gi­cal app­ro­ach to water quali­ty mana­ge­ment 1979 Jour­nal of Water Pol­lu­ti­on Con­trol Vol. 69, p. 415422 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment, kva­li­ta vody článok

Hel­la­well J.M. Bio­lo­gi­cal indi­ca­tors of fres­hwa­ter pol­lu­ti­on and envi­ron­men­tal mana­ge­ment 1986 Else­vier App­lied Scien­ce Lon­don, New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie vody neznámy

Hynes H.B.N. The bio­lo­gy of pol­lu­ted waters 1960 Liver­po­ol Uni­ver­si­ty Pre­ss Liver­po­ol bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie vody neznámy

Inha­ber H. Envi­ron­men­tal inde­ces 1976 Wiley Lon­don, New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG envi­ron­men­tál­ny index neznámy

James A., Evi­son L. Bio­lo­gi­cal indi­ca­tors of water quali­ty 1979 Wiley Lon­don, New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kva­li­ta vody, bio­in­di­ká­tor neznámy

Lins­to­ne H.A., Turoff M. The Delp­hi Met­hod. Tech­ni­qu­es and apl­li­ca­ti­ons 1975 Addison-​Wesley envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Delp­hi, šta­tis­ti­ka neznámy

Phi­li­pi Nan­cy S. Flo­odp­lain mana­ge­ment. Eco­lo­gic and eco­no­mic per­spec­ti­ve 1996 Envi­ron­men­tal Intel­li­gen­ce Unit R.G. Lan­des, Aca­de­mic Pre­ss San Die­go San Die­go (Cali­for­nia) envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­nó­mia ENG manaž­ment luž­ných eko­sys­té­mov nezná­my 0125540108

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E8 Podu­naj­sko jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 186 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia SLO Dunaj­ské luhy, Ram­sar­ská kon­ven­cia, Číčov­ské mŕt­ve rame­no, Veľ­ké Bla­ho­vo, Zemian­ska Olča, Paríž­ske močia­re, Šúr kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E9 Zem­plín­ske vrchy – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 188189 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia SLO IBA Euro­pe, Vinič­ky kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E10 Lato­ri­ca a Tice – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 189190 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va geoló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Maďar­sko, IBA, ram­sar­ská loka­li­ta kni­ha 2831703239

Baker J.M. (ed.) Mari­ne Eco­lo­gy and Oil Pol­lu­ti­on 1976 App­lied Scien­ce Pub­lis­hers Bar­king envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, marin­ná eko­ló­gia ENG zne­čis­te­nie z rafi­né­rie, zne­čis­te­nie ropou, zne­čis­te­nie mora, more neznámy

Ehr­lich P.R., Ehr­lich A.E., Hol­dren J.P. Ecos­cien­ce, popu­la­ti­ons, resour­ces, envi­ron­ment con­ser­va­ti­on 1977 Fre­e­man W.H. San Fran­cis­co eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­ve­da, popu­lá­cia, zdro­je, envi­ron­ment, pro­stre­die, ochra­na neznámy

Hinds W.T. Towards moni­to­ring of long-​term trends in ter­res­trial eco­sys­tems 1984 Envi­ron­men­tal Con­ser­va­ti­on Vol. 11, p. 1118 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring dlho­do­bých tren­dov, sucho­zem­ské eko­sys­té­my článok

NSF – Nati­onal Scien­ce Foun­da­ti­on Long-​term eco­lo­gi­cal mea­su­re­ments. Report of a Con­fe­ren­ce, Woods Hole, Mas­sa­chu­setts, March 16 – 18, 1977 1977 NSF, Direc­to­ra­te for Bio­lo­gi­cal, Beha­vi­oral and Social Scien­ces, Divi­si­on of Envi­ron­men­tal Bio­lo­gy eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG dlho­do­bé eko­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie správa

NSF – Nati­onal Scien­ce Foun­da­ti­on A pilot prog­ramm for long-​term obser­va­ti­on and stu­dy of eco­sys­tems in the Uni­ted Sta­tes. A report of a second con­fe­ren­ce on long-​term eco­lo­gi­cal mea­su­re­ments, woods hole, Mas­sa­chu­sets, Feb­ru­ary 610, 1978 1978 NSF, Direc­to­ra­te for Bio­lo­gi­cal, Beha­vi­oral and Social Scien­ces, Divi­si­on of Envi­ron­men­tal Bio­lo­gy eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG USA, dlho­do­bé pozo­ro­va­nie správa

Spel­ler­berg Ian F. Plá­no­va­nie moni­to­ro­va­nia. For­ma, stav­ba, cie­le bio­lo­gic­ké­ho moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 6768 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES moni­to­ro­va­nie, pakôň, Seren­ge­ti, moni­to­ro­va­cie loka­li­ty, zni­če­nie loka­li­ty, naru­še­nie loka­li­ty, repre­zen­ta­tív­nosť loka­li­ty, zber úda­jov, ucho­vá­va­nie úda­jov, COASTWATCH kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Voľ­ba pre­men­ných veli­čín v bio­lo­gic­kom moni­to­ro­va­ní 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 6869 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES pre­men­ná, feno­lo­gic­ké hľa­dis­ko, štú­dia pre­ve­di­teľ­nos­ti, štruk­tu­ro­va­né moni­to­ro­va­nie, zber úda­jov, výcho­dis­ko­vý stav, ana­lý­za úda­jov, pre­zen­tá­cia úda­jov kni­ha 8090185525

Orio A.A. Modern che­mi­cal tech­no­lo­gies for asses­ment and solu­ti­on envi­ron­men­tal prob­lems 1989 Bot­kin D.B., Caswell M.F., Estes J.E., Orio A.A. (eds.): Chan­ging the glo­bal envi­ron­ment. Per­spec­ti­ve on human invol­ve­ment, p. 169184 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don ché­mia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG envi­ron­men­tál­ny prob­lém, envi­ron­men­tál­na tech­no­ló­gia článok

Bot­kin D.B., Caswell M.F., Estes J.E., Orio A.A. (eds.) Chan­ging the glo­bal envi­ron­ment. Per­spec­ti­ve on human invol­ve­ment 1989 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don ché­mia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG envi­ron­men­tál­ny prob­lém, envi­ron­men­tál­na tech­no­ló­gia, vplyv člo­ve­ka neznámy

But­cher G.S., Nie­ring W.A., Bar­ry W.J., Goodwin R.H. Equ­ilib­rium bio­ge­og­rap­hy and the size of natu­re pre­ser­ves 1981 Oeco­lo­gia Vol. 49, p. 2937 Ber­lin Inter­nat asso­cia­ti­on for Eco­lo­gy Ber­lín envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ge­o­gra­fia ENG neznámy

Hun­tley B.J. Con­ser­ving and moni­to­ring bio­tic diver­si­ty. Some Afri­can exam­ples 1988 Wil­son Edward O., Peter F.M. (ed.): Bio­di­ver­si­ty, p. 248260 Nati­onal Aca­de­my Pre­ss Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring, bio­odi­ver­zi­ta, Afri­ka článok

Jen­kins R.E., Bed­ford W.B. The use of natu­ral are­as to estab­lish envi­ron­men­tal base­li­nes 1973 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 5, p. 168174 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG využi­tie prí­rod­ných oblas­tí článok

Peter­ken G.F. Eco­lo­gi­cal issu­es in the mana­ge­ment of wood­land natu­re reser­ves 1991 Spel­ler­berg Ian F., Golds­mith F.B., Mor­ris M.G. (eds.): The scien­ti­fic mana­ge­ment of tem­pe­ra­te com­mu­ni­ties for Con­ser­va­ti­on, p. 245272 Black­well Oxford eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG chrá­ne­né úze­mie, manaž­ment článok

Repet­to R., Gil­lis M. Pub­lic poli­cies and the misu­se of forest resour­ces 1988 A world resour­ces Ins­ti­tut Book, CUP les­níc­tvo, poli­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG les neznámy

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E12 Bie­le Kar­pa­ty – Chvoj­ni­ca – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 193 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia SLO Pod­branč kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E13 Malé Kar­pa­ty – stred – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 194195 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia SLO kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E15 Trí­beč – juh (Zobor a Žib­ri­ca) – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 197198 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va geoló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Zobor­ské vrchy, lom kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Bio­lo­gic­ké para­met­re moni­to­rin­gu, typy moni­to­ro­va­cích vege­tač­ných plôch v Bri­tá­nii 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 134 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Bri­tá­nia, moni­to­ro­va­cie vege­tač­né plo­chy, bio­lo­gic­ké para­met­re kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie rast­lín behom vytvá­ra­nia ryb­ní­ka na nevy­uží­va­nej poľ­no­hos­po­dár­skej pôde v Hope­well Hou­se v sever­nom Yorks­hi­re v Bri­tá­nii. 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 135 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, tvor­ba ryb­ní­ka, nový bio­top kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Pra­vid­lá moni­to­ro­va­nia eko­sys­té­mu so zvlášt­nym zre­te­ľom na les­ný eko­sys­tém 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 136 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, les kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vtác­tva, prog­ra­my v Sever­nej Ame­ri­ke a v Euró­pe, orga­ni­zá­cie moni­to­rin­gu slad­kých vôd v Bri­tá­nii 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 137138 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, Euró­pa, Sever­ná Ame­ri­ka, Aves, Bri­tá­nia kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Kla­si­fi­ká­cia riek DOE 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 140 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES rie­ka, kla­si­fi­ká­cia, BSK5, kva­li­ta vody, obsah látok, využi­tie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie eko­lo­gic­kých pome­rov Bri­tá­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 142 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Kla­si­fi­ká­cia využí­va­nie kra­ji­ny a poras­tov vytvo­re­ná Geolo­gic­kým pries­ku­mom USA pre úda­je z ďiaľ­ko­vé­ho sní­ma­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 143 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES SKŠ kni­ha 8090185525

Nováková-​Hašková J. Bio­cor­ri­dors in agri­cul­tu­ral lands­ca­pe 1992 PhD The­sis Ins­ti­tut of App­lied Eco­lo­gy Kos­te­lec nad Čer­ný­mi lesy, 112 and 67 p. envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­ko­ri­dor, kul­túr­na kra­ji­na, poľ­no­hos­po­dár­ska kra­ji­na práca

Petr J. Inten­si­ve grain – gro­wing 1982 SZN Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES poľ­no­hos­po­dár­ska kra­ji­na, obi­lie, pes­to­va­nie obi­lia neznámy

Prach K. (ed.) Synan­tro­pi­za­ti­on, rude­ra­li­za­ti­on and rela­ted pro­ces­ses in a lands­ca­pe 1989 Zprá­vy Čes­ko­slo­ven­ské bota­nic­ké spo­leč­nos­ti No. 24, p. 6575 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES článok

Sch­wa­be A. A met­hod for the ana­ly­sis of tem­po­ral chan­ges in vege­ta­ti­on pat­tern at the lands­ca­pe level 1991 Vege­ta­tio Vol. 95, p. 119 eko­ló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ana­lý­za časo­vých zmien, vege­tá­cia, kra­jin­ná úro­veň, moni­to­ring článok

Wil­son S.D., Ked­dy P.A. Spe­cies rich­ness, sur­vi­vors­hip, and bio­mass acu­mu­la­ti­on along an envi­ron­men­tal gra­dient 1988 Oikos Vol. 53, p. 375380 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG dru­ho­vá boha­tosť, pre­ži­tie, aku­mu­lá­cia bio­ma­sy, envi­ron­men­tál­ny gra­dient článok

Wodarz D., Aescht E., Foiss­ner W. A weigh­ted coeno­tic index (WCI). Desc­rip­ti­on and app­li­ca­ti­on to soil ani­mal com­mi­ni­ties 1992 Biol. Fer­til. Soils Vol. 14, p. 513 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG váže­ný ceno­tic­ký index, WCI článok

Spel­ler­berg Ian F. Vplyv kose­nia tráv­ne­ho poras­tu jedn krát roč­ne v augus­te 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 130 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Hol­cus lana­tus, Dac­ty­lis glo­me­ra­ta, Fes­tu­ca rub­ra, Agros­tis sp., Plan­ta­go lan­ce­ola­ta, Arr­he­nat­he­rum ela­tius, Cen­tau­rea nig­ra, Mal­va mos­cha­ta, Herac­le­um spon­dy­lium, Rumex ace­to­sa, Hypo­cha­e­ris radi­ca­ta, Phle­um pra­ten­se, Ant­ho­xant­hum odo­ra­tum kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vplyv kose­nia tráv­ne­ho poras­tu jedn krát roč­ne v augus­te 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 130 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Ranun­cu­lus acris, Tri­fo­lium pra­ten­se, Vicia sati­va, Lotus cor­ni­cu­la­tus, Achil­lea mil­le­fo­lium, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Bodo­va­nie pra­cov­nej sku­pi­ny bio­lo­gic­ké­ho moni­to­ro­va­nia (Bio­lo­gi­cal Moni­to­ring Wor­king Par­ty – BMWP) 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 131 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES moni­to­ring, sle­do­va­nie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Výpo­čet Pan­tle­ho a Buc­kov­ho inde­xu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 131 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ché­mia CES Pen­tle­ho index, Buc­kov index, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Pou­ži­tie Trent­ské­ho, Chand­le­rov­ho inde­xu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 132133 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES trent­ský index, indi­ká­tor, dru­ho­vá pes­trosť, chand­le­rov index, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Časo­vé a prie­to­ro­vé hľa­dis­ko pre rôz­ne kate­gó­rie moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 149 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES čas, pries­tor, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Sten­čo­va­nie škru­pi­ny vajec Fal­co pereg­ri­nus 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 150 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fyzi­oló­gia živo­čí­chov CES Fal­co pereg­ri­nus, DDT kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Glo­bál­ne zme­ny prie­mer­nej tep­lo­ty 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 150 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES prie­mer­ná tep­lo­ta, kli­ma­tic­ká zme­na kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vzras­ta­jú­ci počet a roz­lo­ha chrá­ne­ných úze­mí na sve­te (18801990) 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 150 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES chrá­ne­né úze­mie, WCMC kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Štruk­tú­ra akti­vít IUCN 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 151 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES IUCN kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Roz­miest­ne­nie orga­niz­mov v moni­to­ro­va­cej sie­ti 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 156 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, soci­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, nume­ric­ká eko­ló­gia CES odber vzo­riek, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Šíre­nie kys­lých daž­ďov v Euró­pe 19561966 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 162 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kys­lý dážď kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring popu­lá­cií Ardea cine­rea a Cir­cus cyane­us, Per­dix per­dix, Sco­lo­pax rus­ti­co­la 19301990 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 166, 168 ČÚOP Brno 1 orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Ardea cine­rea, Cir­cus cyane­us kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Mik­ro­bi­olo­gic­ké, che­mic­ké a fyzi­kál­ne účin­ky orga­nic­ké­ho zne­čis­te­nia rie­ky 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 169 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES orga­nic­ké zne­čis­te­nie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. His­to­ric­ké moni­to­ro­va­nie insu­la­ri­zá­cie. Roz­ší­re­nie trs­na­tých tráv­nych poras­tov na Novom Zélan­de 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 172 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Nový Zéland, moni­to­ring, insu­la­ri­zá­cia, trs­na­té tráv­na­té poras­ty kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Leopol­do­va mati­ca pre úze­mie mest­skej výstav­by pri Sout­hamp­to­ne 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 174 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Leopol­do­va mati­ca, mest­ská výstav­ba kni­ha 8090185525

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E11 – Sen­né jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 192 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO IBA kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E14 Považ­ský Ino­vec – Tema­tín­ske kop­ce, Úhrad – jad­ro­vé úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 196 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia, pedo­ló­gia SLO Sta­rá Leho­ta, Nová Leho­ta kni­ha 2831703239

Uher­čí­ko­vá Eva, Haj­dúk J. Met­ho­do­lo­gy for vege­ta­ti­on chan­ges obser­va­ti­on used in bio­lo­gi­cal moni­to­ring of the ter­ri­to­ry influ­en­ced by the bar­ra­ge sys­tem on Danu­be 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, p. 7379 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO zme­na vege­tá­cie, bio­mo­ni­to­ring, Dunaj, vod­né die­lo Gab­čí­ko­vo neznámy

Pou­de­vig­ne Isa­bel­le, Alard Didier Agri­cul­tu­ral lands­ca­pe dyna­mics. A case stu­dy in the Odes­sa regi­on, the ukrai­ne and a com­pa­ra­ti­ve ana­ly­sis with the Bri­on­ne basin case stu­dy, Fran­ce 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 295308 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Bri­on­ne, Ode­sa, dyna­mi­ka, poľ­no­hos­po­dár­ska kra­ji­na, Kamen­ka, kolek­ti­vi­zá­cia, stra­ta kra­jin­nej diver­zi­ty, mono­kul­tú­ra, enorm­ná mecha­ni­zá­cia, zme­na kra­ji­ny, využi­tie zeme, typo­ló­gia, kla­si­fi­ká­cia kra­ji­ny, diver­zi­ta kra­ji­ny, stra­ta bio­to­pov článok

Pou­de­vig­ne Isa­bel­le, Alard Didier Agri­cul­tu­ral lands­ca­pe dyna­mics. A case stu­dy in the Odes­sa regi­on, the ukrai­ne and a com­pa­ra­ti­ve ana­ly­sis with the Bri­on­ne basin case stu­dy, Fran­ce 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 295308 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG stra­ta bio­di­ver­zi­ty článok

Cart­wright N., Clark L., Bird P. The impact of agri­cul­tu­re on water quali­ty 1991 Out­lo­ok on agri­cul­tu­re Vol. 20, p. 145152 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG poľ­no­hos­po­dár­stvo – kva­li­ta vody článok

Cox R.M. Air pol­lu­ti­on effects on plant repro­duc­ti­ve pro­ces­ses and possib­le con­se­qu­en­ces to the­ir popu­la­ti­on bio­lo­gy. 1992 Bar­ker R.J., Tin­gey T.D.: Air pol­lu­ti­on effects on bio­di­ver­si­ty, p. 131151 New York popu­lač­ná bio­ló­gia rast­lín, pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie ovzdu­šia, repro­duk­cia rast­lín, článok

Olek­syn J., Cha­lup­ka W., Tjo­el­ker M.G., Reich P.B. Geog­rap­hic ori­gin of Pinus syl­ves­tris popu­la­ti­ons influ­en­ces the effects of air pol­lu­ti­on on flo­we­ring and gro­wth 1992 Water, Air and Soil Pol­lu­ti­on No. 62, p. 201212 bio­ló­gia rast­lín, his­to­ric­ká bio­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Pinus syl­ves­tris, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, kvit­nu­tie, rast článok

Paol­let­ti E. Effects of aci­di­ty and deter­gent on in vit­ro pol­len ger­mi­na­ti­on and tube gro­wth in forest tree spe­cies 1991 Tree Phy­si­olo­gy No. 10, p. 337366 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG aci­di­ta, deter­gen­ty, klí­če­nie, les­né dru­hy článok

Krum­pá­lo­vá Zuza­na Reac­ti­on of spi­ders to chan­ges in the hyd­ro­lo­gi­cal con­di­ti­ons in the Danu­bian plain forest 1995 Bio­lo­gi­cal moni­to­ring of the ter­ri­to­ry influ­en­ced by teh Gab­čí­ko­vo water­works. Results and expe­rien­ces, p. 358363 IZ SAS Bra­ti­sla­va arach­no­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Ara­nea, zme­na, zme­na hyd­ro­lo­gic­kých pod­mie­nok, vod­ný režim článok

Kali­vo­do­vá Eva, Feriancová-​Masárová Zora Bird com­mu­ni­ties of the water reser­vo­irs in wes­tern Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 163175 SAP Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ceno­ló­gia ENG vtá­čie spo­lo­čen­stvá, vod­ná nádrž, západ­né Slo­ven­sko, Aves, dru­ho­vá diver­zi­ta, abun­dan­cia, domi­nan­cia, frek­ven­cia, Podi­ceps cris­ta­tus, Gavia stel­la­ta, Gavia arc­ti­ca, Mer­gus albel­lus, Ayt­hya nyro­ca, Cha­rad­rius dubius, Phi­lo­ma­chus pug­nax, Limo­sa limo­sa článok

Kali­vo­do­vá Eva, Feriancová-​Masárová Zora Bird com­mu­ni­ties of the water reser­vo­irs in wes­tern Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 163175 SAP Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ceno­ló­gia ENG Mer­gus cep­ha­lus, Plu­via­lis apri­ca­ria, Trin­ga nebu­la­ria, Ris­sa tri­dac­ty­la, Net­ta ruf­fi­na, Trin­ga gla­re­ola, Anas plat­hy­ryn­chos, Chvoj­mic­ká pahor­ka­ti­na, Bor­ská níži­na, Malé Kar­pa­ty, Trnav­ská pahor­ka­ti­na, vod­ná vege­tá­cia, pobrež­ná vege­tá­cia článok

Šúri­ová N., Iza­ko­vi­čo­vá Z. Ter­ri­to­rial sys­tem of anth­ro­po­ge­nic stress fac­tors in landscape-​ecological plan­ning 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, p. 181189 SAP Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG územ­ný sys­tém stre­so­vých fak­to­rov, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké plá­no­va­nie článok

Mičie­ta Karol, Murín Gus­táv Wild plant spe­cies in prac­ti­cal use for bio­in­di­ca­ti­on of pol­lu­ted envi­ron­ment 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 193202 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia ENG bio­in­di­ká­cia, zne­čis­te­nie, muta­gé­ny, kar­ci­no­gé­ny, rast­li­ny, abor­ti­vi­ta peľo­vých zŕn, bio­in­di­ká­tor, zoznam indi­kač­ných dru­hov, bio­mon­to­ring, Ban­ská Štiav­ni­ca, dusík, olo­vo článok

Lubi­na Sta­ni­slav Inter­na­ti­onal con­fe­ren­ce Was­te water 951995 Bio­ló­gia Vol. 50, p. 268 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fyzi­oló­gia, mik­ro­bi­oló­gia ENG odpa­do­vá voda člá­nok 0006 – 3088

Mičie­ta Karol, Murín Gus­táv Wild plant spe­cies in prac­ti­cal use for bio­in­di­ca­ti­on of pol­lu­ted envi­ron­ment 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 193202 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia ENG článok

Mičie­ta Karol, Murín Gus­táv Wild plant spe­cies in prac­ti­cal use for bio­in­di­ca­ti­on of pol­lu­ted envi­ron­ment 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 193202 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia ENG článok

Maň­kov­ská Blan­ka Pol­lu­ti­on depo­si­ti­on types in Slo­va­kia 1991 Eko­ló­gia, Vol. 7, p. 291298 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG typy depo­zí­cie, zne­čis­te­nie článok

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Naše spo­leč­ná budouc­nost 1987 p. 126 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES krí­za, trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, nedos­tat­ky orga­ni­zač­nej štruk­tú­ry, oby­va­teľ­stvo, výži­va, dru­hy, eko­sys­té­my, ener­gia, prie­my­sel, vývoj osíd­le­nia, vývoj miest prí­ruč­ka 80853680702

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Medzi­ná­rod­ná spo­lu­prá­ca a inšti­tu­ci­onál­na refor­ma 1987 World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment: Naše spo­leč­ná budouc­nost, p. 2630 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES medzi­ná­rod­ná eko­no­mi­ka, spo­loč­né stat­ky, obhos­po­da­ro­va­nie, mier, bez­peč­nosť, život­né pro­stre­die, inšti­tu­ci­onál­ne zme­ny, práv­ne zme­ny prí­ruč­ka 80853680702

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Naše spo­leč­ná budouc­nost 1987 p. 126 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES krí­za, trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, nedos­tat­ky orga­ni­zač­nej štruk­tú­ry, oby­va­teľ­stvo, výži­va, dru­hy, eko­sys­té­my, ener­gia, prie­my­sel, vývoj osíd­le­nia, vývoj miest prí­ruč­ka 80853680702

Bav­con J., Druš­ke­vič B., Papeš D. Ger­mi­na­ti­on of seeds and cyto­ge­ne­tic ana­ly­sis of the spru­ce in dif­fe­ren­tly pol­lu­ted are­as of Slo­ve­nia 1992 Phy­ton Rakús­ko cyto­ge­ne­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG smrek, zne­čis­te­nie, Slo­vin­sko, klí­če­nie, seme­no článok

De Ser­res F.J. Uti­li­za­ti­on of hig­her plant sys­tem as moni­tors of envi­ron­men­tal muta­gens 1978 Envi­ron­men­tal Health Per­spec­ti­ve­ness Vol. 27, p. 36 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, humán­na geoché­mia ENG vyš­šie rast­li­ny, moni­to­ring, envi­ron­men­tál­ne muta­gé­ny, indi­ká­tor článok

De Ser­res F.J. Hig­her plants as effec­ti­ve moni­tors of envi­ron­men­tal muta­gens 1992 Mutat. Res. No. 270, p. 16 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, humán­na geoché­mia ENG vyš­šie rast­li­ny, moni­to­ring, envi­ron­men­tál­ne muta­gé­ny, indi­ká­tor článok

Mičie­ta Karol Bio­in­di­ca­ti­on of muta­ge­nous effect of pol­lu­ted envi­ron­ment by means of hig­her plants 1990 Život­né pro­stre­die No. 24, p. 267270 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka SLO bio­in­di­ká­cia, muta­gén, zne­čis­te­nie pro­stre­dia, vyš­šie rast­li­ny článok

Mičie­ta Karol Local flo­ra in bio­in­di­ca­ti­on and geno­to­xic risk asses­ment in emis­si­on ter­ri­to­ries of indus­trial com­ple­xes 1993 Průmys­lo­vá toxi­ko­lo­gie No. 20, p. 2930 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia SLO fló­ra, risk asses­ment, emi­sie, prie­mys­lo­vý kom­plex, bio­in­di­ká­cia, geno­to­xi­ci­ta článok

Mar­ko J. (ed.) Moni­to­ring of envi­ron­ment 1993 MŽP SR Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia SLO moni­to­ring neznámy

Eliáš Pavol (ed.) Moni­to­ring of bio­ta 1993 SAV Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring, bio­ta neznámy

Maň­kov­ská Blan­ka, Ste­in­nes Eiliv Mul­ti­va­ria­te ana­ly­sis of ele­ment data from need­les of Pinus syl­ves­tris L. and Picea abies (L.) Karst sam­ples used to moni­tor atmo­sp­he­ric depo­si­ti­on in area of alu­mi­nium plant 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 213223 SAP Bra­ti­sla­va nume­ric­ká eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, envi­ron­men­tál­na ché­mia ENG mul­ti­va­riač­ná ana­lý­za, Pinus syl­ves­tris, Picea abies, indi­ká­tor, moni­to­ring, depo­zí­cia hli­ní­ka, rast­lin­ná depo­zí­cia článok

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Medzi­ná­rod­ná spo­lu­prá­ca a inšti­tu­ci­onál­na refor­ma 1987 World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment: Naše spo­leč­ná budouc­nost, p. 2630 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES medzi­ná­rod­ná eko­no­mi­ka, spo­loč­né stat­ky, obhos­po­da­ro­va­nie, mier, bez­peč­nosť, život­né pro­stre­die, inšti­tu­ci­onál­ne zme­ny, práv­ne zme­ny prí­ruč­ka 80853680702

Grun­da B. Met­hod of deter­mi­na­ti­on of cel­lu­lo­se decom­po­si­ti­on in forest soils 1967 Les­nic­ký časo­pis Vol. 13, p. 807813 Pra­ha mik­ro­bi­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES deter­mi­ná­cia roz­kla­du celu­ló­zy, les­ná pôda článok

Levitt J. Res­pon­ses of plants to envi­ron­men­tal stres­ses Vol. 1 Chil­ling, fre­e­zing and high tem­pe­ra­tu­res stres­ses 1980 Aca­de­mic Pre­ss, New York New York 2 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia rast­lín ENG mráz, chlad, vyso­ká tep­lo­ta, envi­ron­men­tál­ny stres neznámy

Slo­vák Mir­ko, Kazi­mí­ro­vá Mária, Gal­lo Ján, Huč­ko­vá Ali­ca Hea­vy metals and flu­ori­ne influ­en­ce on arylp­ho­rin synt­he­sis in the cab­ba­ge moth (Mames­tra bras­si­cae, Lepi­dop­te­ra, Noc­tu­idae) 1995 Bio­ló­gia, Vol. 50, p. 501506 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ťaž­ké kovy, vplyv flu­orí­nu na syn­té­zu aryl­fo­rí­nu, Mames­tra bras­si­cae, Lepi­dop­te­ra, Noc­tu­idae, pro­te­íno­vá záso­ba, Cd, Cu, Pb, F člá­nok 0006 – 3088

Hare L. Aqu­atic insects and tra­ce metals. Bio­avai­la­bi­li­ty, bio­ac­cu­mu­la­ti­on, and toxi­ci­ty 1992 Cri­ti­cal Review of Toxi­co­lo­gy Vol. 22, p. 327369 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, toxi­ko­ló­gia ENG vod­ný hmyz, sto­po­vé kovy, bio­aku­mu­lá­cia, toxi­ci­ta, bio­lo­gic­ká dostup­nosť článok

Med­veď Jozef Ako ďalej NPR Paríž­ske močia­re ? 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 6 SOVS Vra­nov nad Top­ľou envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia SLO prí­rod­ná rezer­vá­cia, Paríž­ske močia­re, CHKO Ponit­rie článok

Kri­žo­ven­ský Peter Jar­né prí­le­ty 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 11 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Cico­nia alba, Cico­nia nig­ra článok

Hora Jan, Kaňuch Pavol a kol. Ochra­na a výzkum ptac­tva v Čes­ko­slo­ven­sku 19901991 1992 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, ČÚOP, Čes­ká spo­leč­nost orni­to­lo­gic­ká, Slo­ven­ská orni­to­lo­gic­ká spo­loč­nosť Pra­ha orni­to­ló­gia, bib­li­o­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Aves zborník

Bür­ger Petr Avi­fau­na Šuma­vy – Sou­čas­ný stav a per­spek­ti­vy 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 2227 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Šuma­va, Aves zborník

Pavel­ka Jan Význam­né pta­čí úze­mí CHKO Bes­ky­dy 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 9198 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES les­né hos­po­dá­re­nie, CHKO Bes­ky­dy, význam­né vtá­čie úze­mie, zme­na dru­ho­vej sklad­by lesa, zme­na veko­vej štruk­tú­ry, nad­mer­ný stav zve­ri, ruše­nie, vplyv poľ­no­hos­po­dár­stva, vplyv prie­mys­lu, rekre­ácia, vod­né nádr­že, vod­né toky, Aves zborník

Pojer Fran­ti­šek Chrá­něná kra­jin­ná oblat a bio­sfé­ric­ká rezer­va­ce Kři­vok­lát­sko – význam­né pta­čí úze­mí 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 106108 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Aves, CHKO Kři­vok­lát­sko, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia zborník

Daro­lo­vá Alž­be­ta Prob­le­ma­ti­ka ochra­ny význam­né­ho vtá­čie­ho úze­mia Záho­rie 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 109114 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Záho­rie, absen­cia hniez­de­nia, hno­je­nie lúk, kose­nie lúk, Nume­nius arqu­ata, rybá­ri, Aves zborník

Kaňuch Pavol Význam­né vtá­čie úze­mie Slan­ské vrchy – súčas­ný stav a per­spek­tí­vy ochra­ny 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 144149 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slan­ské vrchy, Aves zborník

Pače­nov­ský Samu­el Hrhov­ské a Chým­ske ryb­ní­ky – význam­né loka­li­ty pre vod­né vtác­tvo v Košic­kej kot­li­ne 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 156164 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Hrhov­ké ryb­ní­ky, Chým­ske ryb­ní­ky, Aves, Košic­ká kot­li­na, zborník

Brtek Ľubo­mír Cicav­ce a člo­vek 1996 Brtek Ľubo­mír: Vybra­né kapi­to­ly z eko­ló­gie cicav­cov, p. 164171 PRIF UK Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO člo­vek – cicav­ce, epi­zo­otie, cho­ro­by, zoonó­za, klčo­va­nie pra­le­sa, násled­ky vymknu­tia z eko­lo­gic­kej izo­lá­cie skrip­tá 8085697351

Pea­se C.M., Fowler N.L. A sys­te­ma­tic app­ro­ach to some aspects of con­ser­va­ti­on bio­lo­gy 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 5, p. 13111329 ESA Was­hing­ton kon­zer­vač­ná bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG sys­te­ma­tic­ký prí­stup, aspek­ty kon­zer­vač­nej bio­ló­gie článok

Thom­pson J.N. Eva­lu­ating the dyna­mics of coevo­lu­ti­on among geog­rap­hi­cal­ly struc­tu­red popu­la­ti­ons 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 6, p. 16191623 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG hod­no­te­nie, dyna­mi­ka koevo­lú­cie popu­lá­cií, geo­gra­fic­ky štruk­tu­ro­va­né popu­lá­cie článok

Delph L.F., Johann­son M.H., Step­hen­son A.G. How envi­ron­men­tal fac­tors affect pol­len per­for­man­ce. Eco­lo­gi­cal and evo­lu­ti­ona­ry per­spec­ti­ves 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 6, p. 16321639 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, evo­luč­ná bio­ló­gia, eko­ló­gia rast­lín, eko­ló­gia ENG envi­ron­men­tál­ny fak­tor, klí­či­vosť semien článok

Roden­hou­se N.L., Sher­ry T.W., Hol­mes R.T. Site-​dependent regu­la­ti­on of popu­la­ti­on size. A new synt­he­sis 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 7, p. 20252042 ESA Was­hing­ton sta­no­višt­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG regu­lá­cia sta­no­viš­ťa, regu­lá­cia veľ­kos­ti popu­lá­cie článok

Rob­les M.D., Bur­ke I.C. Legu­me, grass, and Con­ser­va­ti­on Reser­ve Prog­ram effects on soil orga­nic mat­ter reco­ve­ry 1997 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 7, No. 2, p. 345357 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pedo­ló­gia ENG Con­ser­va­ti­on Reser­ve Prog­ram, pôd­na orga­nic­ká hmo­ta, obno­va orga­nic­kej hmo­ty, trá­va, struk člá­nok 1051 – 0761

Dale V.H. The relia­ti­ons­hip bet­we­en land-​use chan­ge and cli­ma­te chan­ge 1997 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 7, No. 3, p. 753769 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zme­na využi­tia zeme, kli­ma­tic­ká zme­na člá­nok 1051 – 0761

Stohlg­ren T.J., Chong G.W., Kalk­han M.A., Schell L.D. Mul­tis­ca­le sam­pling of plant diver­si­ty. Effects of mini­mum map­ping unit size 1997 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 7, No. 3, p. 10541063 ESA Was­hing­ton geobo­ta­ni­ka, bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG výskum rast­lin­nej diver­zi­ty, mini­mál­na mapo­va­cia jed­not­ka člá­nok 1051 – 0761

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Ochra­na bio­di­ver­zi­ty v kon­tex­te medzi­ná­rod­nej spo­lu­prá­ce pri ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 815 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO medzi­ná­rod­né práv­ne nor­my, hos­po­dár­sky význam­né dru­hy, juris­dik­cia, regi­onál­ne práv­ne nor­my, glo­bál­ne stra­té­gie a doku­men­ty, WCS – World Con­ser­va­ti­on Stra­te­gy, Sve­to­vá char­ta ochra­ny prí­ro­dy – WCC, rezo­lú­cia Val­né­ho zhro­maž­de­nia OSN, Our com­mon futu­re skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Ochra­na bio­di­ver­zi­ty v kon­tex­te medzi­ná­rod­nej spo­lu­prá­ce pri ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 1519 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Caring for the Earth, Agen­da 21, Glo­bal Bio­di­ver­si­ty Stra­te­gy skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te a ostat­né medzi­ná­rod­né doho­vo­ry 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 1941 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO UNCED 92, Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te, Národ­ná stra­té­gia ochra­ny bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, Zmlu­va o Antar­ktí­de, Doho­vor o ochra­ne antar­ktic­kých mor­ských živých zdro­joch, Ram­sar­ská kon­ven­cia, Worl Heri­ta­ge, CITES, Bonn­ská kon­ven­cia skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Medzi­ná­rod­né doho­vo­ry 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 4144 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Doho­vor o ochra­ne neto­pie­rov v Euró­pe, Bern­ská kon­ven­cia, Doho­vor o spo­lu­prá­cie pri ochra­ne a trva­lom využí­va­ní Duna­ja, Doho­vor o ochra­ne povo­dia Duna­ja skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Medzi­vlád­ne orga­ni­zá­cie s celo­sve­to­vou pôsob­nos­ťou na ochra­nu bio­di­ver­zi­ty 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 4550 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO OSN, Prog­ram OSN pre roz­voj, UNDP, UNEP, Európ­ska hos­po­dár­ska komi­sia – ECE, FAO, UNESCO, komi­sia pre trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, MaB, GEF, Pro­jekt ochra­ny bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, SCOPE, Sve­ová prie­my­sel­ná rada pre život­né pro­stre­die – WICE skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Medzi­vlád­ne orga­ni­zá­cie s celo­sve­to­vou pôsob­nos­ťou na ochra­nu bio­di­ver­zi­ty 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 50 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Sve­to­vá rada pre bio­sfé­ru – WCB skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Európ­ske regi­onál­ne ini­cia­tí­vy v ochra­ne bio­di­ver­zi­ty 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 5054 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Rada Euró­py, Európ­ska sieť bio­ge­ne­tic­kých rezer­vá­cií, The Euro­pe­an Dip­lo­ma, Natu­ro­pa, Envi­ron­ment for the Euro­pe, Envi­ron­men­tál­ny akč­ný prog­ram pre stred­nú a východ­nú Euró­pu (CEE-​EAP), The Pan-​European Bio­lo­gi­cal and Lands­ca­pe Diver­si­ty Stra­te­gy skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Európ­ske regi­onál­ne ini­cia­tí­vy v ochra­ne bio­di­ver­zi­ty 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 5462 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Európ­ska únia, PHARE, EECONET, NECONET, Ini­tia­ti­ve Eco­lo­gi­cal bricks for Our Com­mon Hou­se (IEB), Minis­ter­ské kon­fe­ren­cie o ochra­ne lesov v Euró­pe skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Mimo­vlád­ne orga­ni­zá­cie 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 6267 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO NGO, IUCN, IBA, WWF, Cen­tral and East Euro­pe­an Wor­king Group for the Enhan­ce­ment of Bio­di­ver­si­ty (CEE WEB), Európ­ske stre­dis­ko ochra­ny prí­ro­dy (ECNC), Euro­parc (FNNPE), Euro­si­te skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Zapo­je­nie Slo­ven­skej repub­li­ky do medzi­ná­rod­nej spo­lu­prá­ce pri ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 6781 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO štát­ne envi­ron­men­tál­na poli­ti­ka, medzi­ná­rod­né doho­vo­ry k 1.7.1995, národ­ný envi­ron­men­tál­ny ekč­ný prog­ram, Envi­ron­men­tál­ny prog­ram pre povo­die Duna­ja (DEP), Stra­te­gic­ký akč­ný plán (SEP), Národ­ný akč­ný plán (NAP), Aso­ciač­ná doho­da, skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty 1997 p. 83184 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te, Zmlu­va o Antarj­tí­de, Ram­sar­ská kon­ven­cia, World Heri­ta­ge, CITES, Bern­ská kon­ven­cia, Bonn­ská kon­ven­cia, Doho­da o ochra­ne neto­pie­rov, Doho­da o spo­lu­prá­ci pri trva­lom využí­va­ní Duna­ja skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty 1997 p. 185190 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Dru­há kon­fe­ren­cia minis­trov o ochra­ne lesov Hel­sin­ki 16. – 17. jún 1993 skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Feke­te Š., Láng A. Povo­deň na čs-​maďarskom úse­ku Duna­ja v roku 1965 a jej ochra­nár­ske dôsled­ky 1967 Čes­ko­slo­ven­ská ochra­na prí­ro­dy No. 5, p. 1132 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO povo­deň 1965, Dunaj článok

Use Facebook to Comment on this Post