Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Výživa rýb

Hits: 48564

Krmivo je veľmi dôležité, závisí od neho zdravie rýb. Ak kŕmime správne, naše ryby budú v kondícii. Samozrejme, kŕmiť treba špecificky, podľa druhu. Pre niektoré druhy je jedna potrava vhodná, pre iný naopak riziková. Najdôležitejšie je splniť dve základné pravidlá:  neprekrmovať, pestro kŕmiť. Rozlišujeme niekoľko základných typov krmiva:  suché, mrazené a živé. Ryby si dokážu nájsť zdroj svojej výživy aj v akváriu. Ide o zvyšky predtým podanej potravy, rastliny, riasy, mikroorganizmy, prípadne menšej ryby. Nie sú ojedinelé prípady, kedy ryba vydržala bez zásahu človeka aj 3 mesiace. Ak máte normálne fungujúcu nádrž a nechováte nejaké dravé, resp. problémové druhy, nelámte si príliš hlavu s tým, čo budú ryby žrať počas vašej neprítomnosti trvajúcej tri – štyri týždne. Aj v tomto prípade platí, menej je niekedy viac. V prípade kŕmenia rýb je treba často počkať, kým si ryby na nový druh potravy zvyknú – môže sa nám stať, že ryby odmietajú krmivo. Dôvody môžu byť rôzne, ak však toto krmivo je pre naše ryby vhodné, majte trpezlivosť. Výživa rýb má byť pestrá, odporúčam meniť zdroj krmiva čo najčastejšie, aby naše ryby mali dostatok všetkého čo potrebujú. Kŕmenie tučnou stravou neodporúčam, pretože sa to môže skončiť neplodnosťou, spôsobenou ochorením vaječníkov, až vodnatieľkou. Ryby si na svoju potravu zvykajú. Niektoré krmivo im chutí okamžite, na iné sa musia naučiť. Menej skúsení akvaristi majú radšej, keď potrava pláva na hladine, skúsenejší majú radšej potravu, ktorá skôr padá na dno. Ideálne je, ak niektorá potrava sa drží krátko na hladine a neskôr padne a iná padá na dno hneď. Ak dochádza v akváriu ku prekrmovaniu, tak treba vedieť, že aj tá najlepšie pripravená potrava sa začne časom rozkladať. To prináša množstvo nevýhod – zakalenie vody, nedostatok kyslíka, v extrémnych prípadoch plesnivenie potravy. Kŕmme v malých dávkach. Len toľko, koľko dokážu ryby behom piatich minút spotrebovať. Dospelé ryby sa obyčajne kŕmia 2 krát denne. Platí rovnaká zásada ako u človeka, je vhodné kŕmiť menej, ale viackrát denne, ako viac a menej často. Plôdik rýb je nutné kŕmiť aj päťkrát za deň, pretože ich metabolizmus pracuje veľmi rýchlo a ich tráviaca sústava nedokáže prijať väčšie množstvo potravy. Ak by sme tak neučinili, vystavujeme sa tým veľkému riziku vyhladovania. Všeobecne sa dá povedať, že uprednostniť by sme mali krmivo, ktoré má nízky obsah tukov a popola (nerozlíšených častí) a vyšší obsah bielkovín a sacharidov. Esenciálne aminokyseliny rýb: fenylalanín, histidín, izoleucín, leucín, lyzín, methionín, tryptofán, valin, arginín, threonín [1]. V strave rýb by mali byť zastúpené tieto lipidy: triglyceridy, fosfolipidy a voskové estery [1]. Pre samotný spôsob podávania potravy existujú niektoré zaujímavé nápady. Raz som bol svedkom rozhovoru, medzi dvoma chovateľmi. Jeden sa pýtal druhého: „Čím kŕmiš ryby?“ A on odpovedal: „Rukou.“ Tohto by som sa držal, aj keď predchádzajúci dialóg bol vtip. Na trhu sa ale dá kúpiť krmivo, ktoré má mechanizmus, pri ktorom neprichádzate do fyzického kontaktu so samotným krmivom. Granule vám takým zaujímavým mechanizmom spadnú do vody – netreba ich rukou vyberať. Obmedzuje sa tým možnosť nákazy. Osobne to považujem trochu za prehnané a reklamný ťahák. Existuje aj možnosť použitia krmítok. Existujú rôzne typy. Obzvlášť zaujímavá je možnosť použitia automatického krmítka. Dá sa kúpiť, alebo vyrobiť. Nadobúda význam pri vašej neprítomnosti.

Suché krmivo

Spôsob úpravy suchého krmiva je rôzny. Veľmi častá je úprava do vločiek, granúl, alebo peliet, tabliet. Vločky dokážu prijať prakticky všetky ryby. Granule sú hrubšie pripravené krmivo, ktoré má rôznu veľkosť. Vločky skôr plávajú na hladine, granule padajú na dno: Pelety sa držia dlhší čas na hladine, ale potom spadnú na dno. Tablety padnú na dno, alebo sa prilepia na substrát. Krmivo sa pripravuj napr. lyofilizáciou, kedy je obyčajne vo forme kociek, z ktorých ho treba trhať. Lyofilizácia je spôsob úpravy potravy veľmi nízkou teplotou – je to sušenie mrazom. Forma môže byť aj prášková (napr. pre poter). Často sa lyofilizuje živé krmivo: cyklop, dafnie, artémia, gammarusy. Niektoré druhy krmiva sú tzv. extrudované, to znamená, že väzby boli v tomto krmive sú narušené, čiže skrátené. Extrudované krmivo je energeticky účinnejšie – tohto krmiva je možné podávať menej. Pretože ryby vydajú menej energie na jeho strávenie. Percentuálne zastúpenie jednotlivých základných zložiek výživy je podobne ako u potravín deklarované na obaloch jednotlivých predávaných krmív – obsah tukov (lipidov), cukrov (sacharidov) a bielkovín (proteínov). Je možné, že niekde je uvedený aj obsah vitamínov, ale skôr len kvalitatívne – bez číselného vyjadrenia, rovnako stopové prvky. Mal by sa uvádzaž sa aj obsah popola – t.j. nerozlíšených častí. Niekde je uvedená vláknina, prípadne balastné látky. Čím je obsah popola nižší tým lepšie. Ak potrebujete výživnejšiu stravu, vyberte si krmivo s vyšším obsahom bielkovín. Naopak ak je vhodná strava, ktorej sa podáva viac a mala by byť ťažšie stráviteľná, vyberte si vysoký obsah balastných látok, resp. vlákniny. V sušenej forme sa pripravuje napr. cyklop, dafnia, odslupkovaná artémia, spirulina, nitenky atď. Suché krmivá vo všeobecnosti obsahujú často tieto zložky: rybia múčka, filé, sušené hovädzie srdce, strúhanka, ovos, vaječný žĺtok. Dobré krmivo je napr. Spirulina, odslupkovaná artémia, Chlorela. Kto kŕmi pstruhový krmivom, musí rátať s vyšším obsahom tuku.

„Náhradné“ krmivo

Ako náhradu prirodzených zdrojov krmiva je možné použiť bežne dostupný sortiment potravín. Veľa druhov rýb s nadšením prijíma hrach. Odstráňte hornú slupku, roztlačte trochu (podľa druhu rýb) a môžete „servírovať“. Najmä pre vyliahnutý poter sa často používa v prvých dňoch uvarený vaječný žĺtok. Dajte pozor na rozklad tohto materiálu, pretože táto veľmi čistá bielkovina sa rozkladá v krátkom čase. No ani vaječný bielok zrejme neostane rybami nepovšimnutý. Namočené, nabobtnalé ovsené vločky, alebo krúpy prijímajú niektoré väčšie druhy rýb, podobne čiastočne uvarené zemiaky. Menej vhodné je ovocie. Spestrením je zelenina: uhorka (napr. pre prísavníky, alebo cichlidy), melón, mrkva, špenát (aj čerstvý, aj mrazený mixovaný), mangold, šalát, cukina, dyňa, kapusta, kaleráb, brokolica, kel, čínska kapusta, atď. Vhodná je aj napr. žihľava. Žihľavu sparím zaliatím vriacou vodou, následne nasekám a dám zmraziť. Ako krmivo možno použiť aj cestoviny ako špagety, kolienka a pod.. Ryby prijímajú aj ryžu (všetko samozrejme varené v čistej vode bez soli). Ak navaríme väčšie množstvo, čo nám ostane po skŕmení uchovávame v mrazničke. Aj pre vyfarbenie rýb je veľmi vhodná sladká paprika. Niektorí chovatelia si vyrábajú zmesi rôzneho zloženia, ktoré premiešajú a udržiavajú v mraze. Zabezpečia si tým okrem iného pestré zloženie potravy.

Mrazené krmivo

Mrazené krmivo poskytuje hodnotný zdroj výživy. Dá sa kúpiť v chovateľských obchodoch, prípadne zaobstarať vlastnými silami nachytaním a následným zmrazením, alebo kúpením v živej forme a následným zmrazením. Mrazenú potravu je vhodné dávkovať po menších častiach, aj kvôli tomu, aby sa rýchlo roztopila vo vode. Kŕmiť sa dá aj tak, že vezmeme väčší kus mrazenej potravy, namočíme ho do akvária. Nikdy som mrazenú potravu nedával vopred rozmraziť, neviem si to ani reálne predstaviť, akoby som kŕmil v chovni, kde je sto nádrží, takýmto spôsobom. Na trhu sa vyskytujú napr. tieto typy mrazenej potravy:

  • patentky – larvy pakomára Chironomus plumosus – veľmi obľúbená potrava takmer všetkých rýb. Kombinujú sa niekedy s astaxantínom.
  • cyklop – veľmi vhodná výživná potrava pre všetky druhy rýb,
  • dafnie – menej výživná potrava, ktorá obsahuje veľa vody,
  • moina – drobná výživná dafnia, ktorá obsahuje v telách menej vody,
  • vírnik – drobný živočích,
  • koretryChaoborus plumicornis – hodnotné krmivo, ktoré sa dá efektívne nachytať aj v zime,
  • čierna larva komára piskľavého – Culex pipiens – potrava, ktorá sa kvalitatívne veľmi podobá na potravu prirodzenú pre ryby v ich pôvodnom prostredí v prírode,
  • sladkovodná žiabronôžka – ide o druh z nášho mierneho pásma, dorastajúci 1 cm,
  • artémia – mrazená forma morskej Artemia salina,
  • nitenkyTubifex – nitenky neodporúčam kupovať mrazené. Nikdy som nepočul o mrazených nitenkách z obchodu, ktoré by nepripomínali blato. Nitenky je vhodné kúpiť živé, niečo hneď skŕmiť a potom vo svojej mrazničke zamraziť – potom budú nitenky v akceptovateľnej mrazenej podobe.
  • hovädzie srdce – výživná potrava vhodná napr. pre niektoré veľké americké cichlidy,
  • filé – mixované mäso rýb – vhodné krmivo najmä pre dravé ryby,
  • gammarusOrchestia gamacellus je vhodná potrava pre väčšie druhy rýb,
  • rybie mäso – krmivo pre dravé druhy rýb. v predaji sú aj mrazené morské ryby využiteľné zrejme pre morskú akvaristiku,
  • krevetyLeander adsperus – vhodná potrava pre väčšie druhy rýb,
  • mysisMysis relicta je malý kôrovec,
  • morské riasy, spirulina, mäso z mušlí, rôzne zmesi – nepreberné množstvo druhov mrazených krmív, ktoré sa postupne stále viac spestrujú.

Živé krmivo

Tento typ krmiva je veľmi vhodný pre ryby, pretože je to potrava, ktorá je podobná potrave, ktorú ryby prijímajú v prírode. Máme možnosť si ju chytiť v prírode, alebo si ju dochovať. Má vysoký obsah vitamínov, je pre naše ryby zdravá. Argumenty o nákaze u mňa stoja na hlinených nohách. Riziko vždy existuje, ale na výžive je postavený úspešný život našich rýb. Živá strava je nenahraditeľná. Z nakazenej lokality určite žiadny rozumný akvarista nebude získavať potravu a menšiu infekciu musia byť schopné ryby potlačiť. Práve tým, že sú dobre živené. Živá potrava navyše núti výraznejšie ryby ku zmene správania, keďže sa potrava aktívne pohybuje. O živé krmivo sa treba starať viac ako o ryby. O mnohých živých krmivách mám samostatné články.

  • Patentky – larva pakomára Chironomus spp. – viacerých príbuzných druhov, napr. Chironomus plumosus je ostro červenej farby. Takmer všetky ryby patentku radi prijímajú. Patentky sa v hojnom množstve vyskytujú v chladnej vode.
  • Koretry. Ak chytáme dafnie, cyklopy, ľahko sa nám môže stať, že nám do sita zablúdi aj koretra – larva pakomára Chaoborus plumicornis (Corethra plumicornis). Najmä v chladnejších mesiacoch sa v sitách akvaristov vyskytuje častejšie. Žije aj vo veľmi studenej vode, pod hrubou vrstvou ľadu cez zimu. Koretra je priehľadná, povedal by som sklovitá. Premiestňuje sa pohybom podobným zmršťovaniu. Je dravá, takže pri menších rybách nesmieme prehnať jej množstvo, ktoré rybám poskytneme. Považuje sa za veľmi hodnotné krmivo, v ponuke je aj v mrazenej forme.
  • Gammarus Orchestia gammacellus je živočích vyskytujúci sa vo vode, bežne je známy aj pod názvom krivák (nesprávne ráčik). Patrí medzi podrad Gamaridea – kriváky, rad Amphipoda – rôznonôžky, nadrad Peracarida, podtriedu Malacostraca, triedu Crustacea. Patrí medzi kôrovce.
  • Dážďovky – Lumbricidae. Vhodné sú menšie druhy – Eisenia, Allolobophora, napr. pre väčšie druhy cichlíd, v prípade konzumovateľnosti aj najbežnejší druh Lumbricus terrestris. Vhodné však je, podobne ako u Tubifexov, aby sa dážďovkám vyprázdnila pred požitím rybami tráviaca sústava. Zaujímavé je, že práve dážďovky sú z hľadiska obsahu komplexným krmivom – obsahujú totiž všetky látky potrebné pre zdarný chov rýb. Dážďovky využívajú aj záhradkári na spracovanie organického odpadu pri tvorbe kompostu. Ak chcete skúsiť aj vy chovať dážďovky, tak to môžete skúsiť. Do nejakej nádoby dajme napr. staré lístie, ktoré prekryjeme hlinou, pridáme zopár jedincov – násadu a udržujeme vlhkosť. Aby bolo dostatok potravy pre dážďovky, pridávame čas od času hnijúce drevo, kuchynské odpadky, záhradný odpad, prípadne opäť listy stromov. Ja som veľmi pasívne skúšal dážďovky chovať, prakticky som nedosiahol žiadny akceptovateľný výsledok
  • Hmyz. Zástupcovia neprebernej tejto triedy článkonožcov sú zdrojom viacerých druhov krmiva vhodného pre akvaristov. Hmyz je najviac prehliadaný zdroj výživy, pričom v prírode ryby bežne hmyz lovia. Mal by tvoriť 5 % potravy. Mnohé sú prirodzenou potravou rýb v ich domovine, napr. šidláAnisoptera, vážkyOdonata, chrobáky Coleoptera. Najmä tzv. múčne červy, čo je zástupca podradu Polyphaga, čeľade Tenebrionidae Tenebrio molitor. Svoj význam majú z hľadiska chovateľstva hlavne v teraristike, no akvaristi ich môžu využiť, najmä kým je ich pokožka ešte mäkká. Muchy Brachycera – kedysi sa larvy múch bežne používali, švábyBlattodea. Tri čeľade rovnokrídlovcov Orthoptera: svrčky – Gryllidae, koníky – Acrididae, kobylky – Tettigoniidae, voškyAphidoidea, pakobylkyPhasmatodea, motýle – Lepidoptera, vidlonôžkyMysisdacea – napr. Mysis relicta, pošvatky – Plecoptera, potočníky – Trichoptera, podenkyEphemeroptera, komáre – Nematocera, mrave – Formicidae z triedy blanokrídlovcov – Hymenoptera – dospelce konzumujú radi iba niektoré ryby.Pred chytaním, zbieraním kukiel veľkého množstva by som chcel odradiť, nechajte prosím radšej mravce žiť.
  • Článkonožce. Napr. chvostoskokyCollembola (častý hosť našich kvetináčov – prejavujú sa skákavým pohybom): napr. Hydropodura aquatica, Isotoma, Smithurus viridis, krill – Carnela – drobné kôrovce.
  • Komár – Culex pipiens je komár piskľavý. Vyskytuje sa hojne najmä v nížinných oblastiach v lužných lesoch, pravdepodobne ho všetci dobre poznáme. Larva tohto komára je vhodná pre ryby. Chovatelia gupiek ňou kŕmia samičky pred pôrodom. V mrazenej forme je v ponuke obyčajne pod názvom čierna larva. Ak ich nachytáme živé, mali by sme dbať, aby ryby stačili požrať celú dávku, pretože metamorfóza tohto tvora je pomerne rýchla. V opačnom prípade sa nám môžu vykukliť dospelé imága, ktoré sú hladné po našej teplej krvi. Neviem či vám potom bude stačiť povedať „Baby nebláznite? ;-)“. Ak to neviete, štípu iba samičky :-).
  • Ryby. Ako krmivo sa dá použiť aj poter (plôdik), prípadne menšie ryby. Dá sa zhruba povedať, že veľkosť oka určuje veľkosť koristi. Ryba rybu zožerie bez problémov, ak je výška koristi menšia ako veľkosť oka dravca. Dravé ryby obyčajne napádajú svoju korisť určitým spôsobom – niektoré útočia spredu, iné zozadu, resp. útočia na hlavu, alebo od chvosta. Ak pristúpime k tomu, že kŕmime takouto potravou, musíme rátať s tým, že v našich jedincoch sa prebudí ešte viac túžba po rybe a častokrát aj po vlastných potomkoch. Aj neživé rybie filé, rybie mäso, hovädzie srdce napomáha týmto chúťkam. Ako mäso sa hodí viac uvarené chudé kuracie a už vyššie spomínané hovädzie srdce. Chytať drobné ryby v rybníkoch, jazierkach a vodných tokoch nie je povolené, a je to aj rizikové z hľadiska zavlečenia chorôb. Napokon tam kde v prírode žijú ryby nie je vhodné odtiaľ nosiť živý materiál, kvôli oveľa vyššej možnosti prenosu choroboplodných zárodkov. Ak chceme, prípadne musíme mať zdroj rýb na skŕmenie, hodia sa na tento účel napr. niektoré živorodky: gupky, mečovky, platy, blackmolly, prípadne niektoré ikernačky: dánia, ale aj skaláre, guramy. Nádrž o 20 samiciach gupky Poecilia reticulata s 5 – 10 samcami bohato stačí pre jedno priemerné akvárium v byte – je zárukou, pri zachovaní určitých pravidiel, neustáleho prísunu živej potravy pre bežné akvárium.
  • Ako krmivo sa hodia aj červy húb (aj jedovatých). Nemožno zabudnúť ani na vodné slimáky, ktoré sú pre niektoré taxóny spestrením menu. Napr. pre väčšie cichlidy, štvorzubce.

Larvy opisovaných živočíchov žijú v rôznych prostrediach, v zemi, pod kôrou stromov, vo vode. Dospelé imága hmyzu sa chytajú do sietí najlepšie na lúkach s nepokosenou trávou.

Literatúra [1] Dominique Bureau – http://www.malawicichlidhomepage.com/aquainfo/nutrition.html

Use Facebook to Comment on this Post

2003, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Mikry – výživné krmivo pre naše ryby

Hits: 13172

Mikrami sa označujú viaceré druhy háďatokAnguilla acuta – háďatko, A. rediviva, A. siusa a iné A. sp. Panagrillus silusiae, P. redivivus, P. pycnus, P. ludwigi, P. nepenthicola, P. silusiodes, P. redivivus, P. redivivoides, P. ventrodentatus, P. dorsibidentatus, P. dubius, P. filiformis, P. ceylonensis, P. leperisini. Patria medzi hlísty – Nematoda. Rozmnožujú sa aj pri teplote 10 °C. Mikry sú tučná potrava s vysokým obsahom tukov. Chovajú v miskách – stačí miska od rastlinného masla, ale videl som už používať aj vedro. Z praktických dôvodov sú vhodné hladké steny. Väčšia nádoba znamená viac mikier, ale aj vyššiu možnosť záhuby. Ideálne sú vyššie nádobky. Obsah tukov je aj podľa viacerých autorov, ako aj Tappina, vyšši. Tappin uvádza 48 % bielkovín, 21 % tukov (cca. 15 % mastné kyseliny, 6 % fosfolipidy), 7 % glykogénu – sacharidov, 1 % organických kyselín, 1 % nukleových kyselín. Ako živný substrát je najlepší podľa mňa kefír a rozomleté ovsené vločky. Hodí sa aj acidko, jogurt, kyslé mlieko, prípadné sladké mlieko obyčajné. Dá sa použiť aj strúhanka, voda, ale má to svoje nevýhody. Čiastočne smotana. V strúhanke bude mikier veľa, ale na steny budú liezť len veľmi neochotne. V prípade použitia chlebovej kaše – zmesi vody a chlebu, mikry na steny vyliezajú, ale v menšom množstve.

Sladké mlieko sa ľahko kazí. Ovsené vločky odporúčam zomlieť v mixéri. Kaša vločiek a kefíru by mala byť skôr hustá. Je vhodné mať viacero chovov, pretože po čase sa prostredie prekyslí a je nutné kultúru mikier preočkovať do novej. Priemerne po dvoch až troch týždňoch. Mikry časom konzumujú potravu, čím obsah hmoty redne, čiže je nutné pridávať tuhé časti. Avšak mikry toho veľa neskonzumujú, a časom sa nám nahromadí veľa substrátu, ktorý je tekutý. Príliš veľa substrátu dokáže niekedy spôsobiť aj masívne veľa mikier na stenách, ale aj ich skorý zánik. Ideálna je izbová teplota 20 – 25 °C. Je vhodné chováť mikry vo viacerých miskách. Do najobjemnejšej – zbernej nádoby možno dať substrát v prípade, že mikry už nechcú vyliezať. V takejto zbernej nádobe mikry masívne vychádzajú na steny. Tento stav však trvá len pár dní – priemerne týždeň. Časom sa celý substrát pokazí a treba ho vyhodiť. Mikry treba preniesť do zbernej nádoby ak, kaša v ktorej žijú, je oveľa tmavšia, ako na začiatku, alebo vyliezajúce mikry idú smerom nahor akoby v žilkách. Za normálnych okolností, mikry vyliezajú po stenách plošne. Mikry sa skrmujú tak, že sa zotierajú prstom, prípadne štetcom, kúskom molitanu apod. zo stien nádoby, v ktorej ich chováme. Odporúčam štetcom. Mikry sú veľmi drobné krmivo, zhruba 4 – 6 mm dlhé, ktoré je vhodné pre menšie ryby, pre poter. Hrúbku mikier by so prirovnal k ľudskému vlasu. Je nutné mať na pamäti, že obsahuje veľa tukov. Čiže je s ním treba kŕmiť s rozvahou.

Odkazy

Mikry

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2008, 2009, 2011, 2014, Americké cichlidy, Časová línia, Cichlidy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Pterophyllum scalarae

Hits: 28371

Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšou rybou chovaná v akváriách. Je to juhoamerická cichlida z povodia Amazonky, ktorá by mala byť v husto rastlinami zarastenom akváriu. Ide o menej náročný druh. Synonymá: Platax scalaris, Ptaxoides dumerilii, Pterophyllum dumerilii, Pterophyllum eimekei, Zeus scalaris. Existuje mnoho variet skalárov. Ako cenená forma sa považuje čierny skalár. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov, dnes už takéto skaláre by sme hľadali len veľmi ťažko. Dnes aj 10 cm vysoký skalár je dobrý. Bohužiaľ u skalárov došlo v akváriových chovoch už k takej degradácii šľachtením, chovom v nevhodných podmienkach. Veľmi často sa stretávam u chovateľov bez väčšieho záujmu, alebo u začínajúcich akvaristov, že skaláre chovajú v malých nádržiach. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Dá sa povedať, že čím su prešľachtenejšie, tým sú chúlostivejšie. A zároveň, tým sa ľahšie chytajú do sieťky. Divoké ryby sú šikovnejšie a nedajú sa len tak ľahko chytiť. Čím sú variety vzdialenejšie od divokej formy, tým sú chúlostivejšie. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu, čo môže byť problém. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak vody – vysoký vodný stĺpec, ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť aj v 8 litrových 20 cm vysokých nádržkách. To je však chovateľský extrém a netreba si z neho brať príklad. Skaláre, pokiaľ majú mladé, tak sa môžu istý čas starať o potomstvo, ak je vo forme ikier. Ak sa vyliahne plôdik, skalár takmer vždy podľahne a nakŕmi sa nimi – vlastným potomstvom. Preto sa v tejto dobe neodporúča, aby sa dospelce zdržiavali spolu so znáškou. Ikry kladú na pevný podklad, ktorým môže byť aj list rastliny, napr. list echinodoru. Používa sa aj napr. nerovný kúsok s odstrihnutej PET flaše.

Skalár je pokojná ryba, pri ktorej nie je dobre chovať príliš zvedavé ryby, ktoré rady ochutnávajú plutvy takýchto pokojnejších rýb. Nevhodná kombinácia je napr. s mrenkami štvorpruhými – Capotea tetrazona. Skaláre ak majú príležitosť, požierajú menšie ryby, napr. neónky, ale aj gupky. Ak žijú vedľa seba roky, je možné že si na seba zvykli a v tom prípade je možné, že skaláre nechajú tieto „malé ryby“ na pokoji. Samostatnou kapitolou je chov spoločne s terčovcami. Terčovce sú veľmi náročné ryby a náchylné na množstvo chorôb. Skaláre sú v tomto smere odolnejšie. Spoločný chov odporúčam len skúseným chovateľov. V zásade to nie je vylúčené, skaláre však musia byť dostatočne odčervené. Podobný druh skalára, ktorý sa veľmi ťažko drží pri živote ale dosahuje veľkostí, ktoré kedysi dosahoval aj P. scalare, je Pterophyllum altum. Existuje mnoho foriem skalárov, registrujem tieto: albino, amazonia, diamond, gold marbled veiltail, gold veltail, koi, leopard, marble, manacapuru, manacapuru red back.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Dno a dekorácia

Hits: 27703

Dno

Dno nádrže tvorí štrk, prípadne piesok a mikroorganizmy. Štrk je ideálny o veľkosti zŕn 3 – 4 mm. Ak použijeme piesok, tak by mal byť hrubozrnný. Vo väčšine prípadov. Jemnozrnný piesok udusí pomerne rýchlo tlak vody a potom dochádza k nežiaducemu anaeróbnemu rozkladu. Ako substrát je možné použiť v niektorých prípadoch aj pôdu, avšak v pôde je pomerne rozvitá chémia, takže odporúčam postupovať opatrne a radšej vo väčších objemoch nádrže. Určite však sa – pôda sa veľmi hodí pre pestovanie rastlín. Zložky dna poskytujú životný priestor najmä pre baktérie, ktoré sa nám starajú o celkový metabolizmus ekosystému akvária. Tam prebieha rozklad a syntéza hmoty. Preto je dôležité, aby sme do dna zasahovali len minimálne, v žiadnom prípade sa nesmie dezinfikovať, premývať vo vode každý týždeň apod. Dno takisto trpí liečivami. Ak zakladáme novú nádrž, použime ak máme k dispozícii, aspoň malé množstvo starého piesku, starého štrku. V dne prebieha mineralizácia, rozklad hmoty, nitrifikácia, denitrifikácia, odbúravanie škodlivých látok, akumulácia látok, atď.. Od dna sa treba v akvaristike doslova odrážať. Má aj mechanickú funkciu. Do dna sadíme rastliny.

Dekorácia

Dekoráciu považujem z hľadiska prirodzenosti za veľmi podstatnú. Ide aj o estetický aspekt, aj o biologický. Dekorácia by mala zodpovedať nárokom tej ktorej taxonomickej skupine. Aj preto odporúčam chovať spolu druhy, ktoré sú z rovnakej geografickej oblasti. Potom máte šancu sa dopracovať k väčším chovateľským úspechom. Tvoria ju napr. väčšie skaly, drevo (korene), samorasty ale aj rastliny. Pre jednotlivé druhy, oblasti je vhodné použiť iné horniny a nerasty. Napr. pre americké cichlidy sú vhodné bridlice, pre africké naopak skôr žula, travertín, vápenec, tuf. Nie je vhodné použiť horniny a nerasty obsahujúce vysoký podiel kovov, napr. magnezit, alebo pyrit. Preto aby nám skaly nedeterminovali zvyšujúcu sa tvrdosť, ak tento stav je pre nás nežiaduci, použijeme tuf, alebo kremičité horniny, materiál neobsahujúci vápnik a horčík. Kamene sa dajú kúpiť, alebo kdesi nazbierať – ak sa vám to podarí, stačí ich vydrhnúť a dobre umyť a sú použiteľné. V prípade použitia vápenca voda bude vykazovať vyššiu tvrdosť ako voda východisková. Hodí sa to, ak potrebujem vodu tvrdšiu. napr. pre živorodky strednej Ameriky ak disponujeme vodou veľmi mäkkou. Na to, aby sme zistili prítomnosť vápnika, môžeme použiť postup používaný najmä v pedológii, a to síce, že nalejeme na horninu, alebo nerast kyselinu a posúdime či reakcia syčí a ako silno. Môžeme použiť napr. ocot, HCl, H2SO4, H3PO4. Po reakcii dotknutý kameň radšej zahoďme, alebo aspoň poriadne umyme pod tečúcou vodou.

Drevo je takisto vhodný materiál. Často sa im v akvaristickej praxi vraví korene. Ak ho kúpite máte obchodom zaručenú bezpečnosť. Ide väčšinou o subtropické drevo mangrovov – ťažké drevo plné vody (príbrežná vegetácia), prípadne o africké mopani, opuwa, florex. Ak použijeme drevo prinesené z prírody, malo by sa jednať o starší kus, najlepšie dub, jelša. Nájdeme ich najmä v nízkych nadmorských výškach, v lužných lesoch pri vodných tokoch. Vhodné je použitie aj starej kôry. Pred aplikáciou v nádrži stačí drevo umyť. Je možné aby drevo vyslovene hnilo, ale len pre niektoré druhy, a v dostatočne veľkom objeme – napr. neónky. Takéto drevo nám bude tlačiť pH smerom dole, najmä v prípade hnitia, vylučovať humínové kyseliny – prispievať ku tvorbe organických chelátov, k zachytávaniu minerálnych látok ako napr. železa. Rovnako úctyhodná je ich podpora pri tvorbe mikroflóry dna, dekompozícii hmoty. Humínové kyseliny sú dôležitou súčasťou aj metabolických procesov v pôde v suchozemských podmienkach. Toto drevo nám bude na 99% vodu farbiť do hneda – je jedno či ide o drevo zakúpené v obchode alebo zadovážené inak. Procedúry kážuce drevo variť, soliť, máčať vo vode, drhnúť považujem za neadekvátne, pretože vynaložené úsilie je podľa mňa príliš veľké. Je pravda, že to pomôže proti farbeniu (ale musíte sa naozaj veľmi veľmi snažiť), ale ja som zástancom jednoduchšieho riešenia – časom, zhruba po trištvrte roku priemerne veľký kus dreva farbiť prestane. Dekorácia plní aj funkciu biotickú, nielen estetickú. Skaly a drevo tvorí úkryty – priestor pre drobenie teritórií, čo je veľakrát nevyhnutné. Má zjavný vplyv na správanie sa našich miláčikov. Okrem toho môže predstavovať peknú súčasť nášho malého umelého ekosystému zvaného akvárium. Ako dekoráciu chápem za určitých okolností, resp. uhla pohľadu, aj rastliny, ich vzájomné usporiadanie. Najmä v prípade biotopových akvárií napr. pre bojovnice, alebo kolizy ide o názorné príklady. V týchto nádržiach je vhodné neustále udržiavať množstvo materiálu z dreva, šišiek, plávajúcich rastlín, vodných rastlín, rastlín na hladine apod. Vtedy rastliny plnia aj funkciu úkrytov.

Pozadie môže byť takisto veľmi významnou zložkou akvária, aj keď sa bez neho zaobíde. V najľahšom prípade ho môže tvoriť tapeta zakúpená v obchode, prípadne vytvorená nami. Priestor zadnej steny môžeme riešiť aj zatretím na nejakú tmavú farbu, častá je modrá, hnedá alebo čierna. Trojrozmerné – 3D pozadie je možné vytvoriť z rôzneho materiálu. Sú dostupné v obchodnej sieti, ale možno si ich vyrobiť aj vlastnými rukami. Vhodný materiál je napr. polystyrén, na vyleptanie sa používa riedidlo. Ako lepidlo naň sa hodí epoxidová živica, taká ktorá neškodí osadenstvu, nerozpúšťa sa vo vode. Lepíme bridlicu, iné kamene, drevo, podľa chuti. Lepidlo sa posypáva pieskom, pretože v prípade že bude na viditeľné, samotné lepidlo nevyzerá veľmi dobre bez tejto prísady. Vhodným základným materiálom je aj polyuretánová pena. Dbáme na tom, aby zadná časť bola vhodne prilepená na zadnú stenu akvária, aby sa tento priestor nestal životným priestorom pre menšie ryby, a aby sa zadná stena zbytočne nazariasovala.

Travertín – sopečný vápenec je dekoračná hornina, ktorá má veľmi členitý reliéf. Niekedy sú na ňom rôzne jamky, diery – útvary smerom dnu, ale niekedy aj smerom von – vtedy to vyzerá akoby boli na ňom nejaké zrná. Sám mám travertín prevŕtaný miestami ako ementál. Mám ho poukladaný tak, aby tvoril množstvo úkrytov pre veľké aj menšie druhy. On zvyšuje vylučovaním vápnika tvrdosť vody, spolu s čím takmer vždy ide aj zvyšovanie alkality – zásaditosti. Travertín mám použitý v akváriu s druhmi z jazera Tanganika. Okrem toho mám aj spomínané drevo, kedysi som ho komponoval spolu s kameňmi, dnes mám skôr časť kamennú a časť drevenú. Niekedy použijem v jednej časti menšie kamene a dekoráciu prispôsobenú pre potreby „škôlky“. Pre Malawijské cichlidy používam tuf, čo je takisto sopečná – vulkanická hornina, avšak neobsahuje ani zďaleka toľko vápnika ako travertín. Okrem toho má nižšiu hustotu, vzhľadom na svoj pôvod má amorfný charakter – materiál, ktorý vznikol veľmi náhlym stuhnutím žeravej magmy – preto sa vyznačuje dekoračným vzhľadom. Okrem toho občas použijem jelšové šišky a dubové drevo a dubovú kôru. Podstatnou a neoddeliteľnou súčasťou sú aj rastliny. Tu platí, že dno narúšam iba v nevyhnutných prípadoch. Ako pozadie v cichlidových nádržiach používam pozadie Slim Line od Back to Nature.

Use Facebook to Comment on this Post