Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Salamandrové mesto Banská Štiavnica

skala
Hits: 10213

Územie mesta bolo osídlené Keltami už v 3 – 2 storočí pred n.l., ktorí tu ťažili zlato. Najstaršia písomná zmienka o meste j z roku 1156, spomína sa ako terra banensium – zem baníkov. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska (wikipedia.sk). Dominantou Trojičného je morový stĺp, ktorý bol postavený na znak vďaky za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Pôvodný jednoduchý bol neskôr v roku 1759 – 1764 prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky šiestich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov: sv. Sebastian, sv. František Xaverský, sv. Barbora, sv. Rochus, sv. Katarína, sv. Jozef (banskastiavnica.sk).  je jedno z najstarších miest Uhorského kráľovstva (Bujnová et all, 2003). Mesto z geologického hľadiska leží v kaldere stratovulkánu. Územie dnešného mesta bolo osídlené už v praveku, o čo sa nepochybne zaslúžili nálezy drahých kovov, najmä zlata a striebra. Mesto sa vyvinulo z v údolí potoka Štiavnica. Druhá osada bola na svahu Glanzenberg – dnes je to . Už v 30-tych rokoch 13. storočia existoval farský kostol Panny Márie (Starý zámok) a dominikánsky kostol svätého Mikuláša (dnešný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie). V rokoch 1237 – 38 získala Banská Štiavnica mestské výsady. Získala významné postavenie najmä v produkcii striebra v Európe. A popredné miesto v hospodárskom živote Uhorska (Bujnová et all, 2003). Na námestí sa nachádza neskorogotický evanjelický Kostol svätej Kataríny (Slovenský kostol). Bol postavený v rokoch 1488 – 1491 (banskastiavnica.sk). Slovenský kostol z dôvodu, lebo sa tu kázalo slovenským baníkov v ich jazyku (Bujnová et all, 2003).

The territory of the city was settled by Celts in the 3rd to 2nd centuries BCE, who mined gold here. The oldest written mention of the city dates back to 1156, referring to it as terra banensium – the land of miners. In the 13th century, settlers from Tyrol and Saxony arrived in Banská Štiavnica (wikipedia.sk). The dominant feature of Trinity Square is the plague column, which was erected as a sign of gratitude for the retreat of the plague epidemic in 1710-1711. The original simple column was later reconstructed in 1759-1764 according to the design of the sculptor Dionýz Stanetti. On the pedestal, sculptures of six saints, protectors against the plague and patrons of miners, are placed: St. Sebastian, St. Francis Xavier, St. Barbara, St. Roch, St. Catherine, St. Joseph (banskastiavnica.sk). Banská Štiavnica is one of the oldest towns in the Kingdom of Hungary (Bujnová et all, 2003). Geologically, the city is situated in the caldera of a stratovolcano. The territory of the present city was settled in prehistoric times, undoubtedly driven by the discovery of precious metals, especially gold and silver. The town developed from a settlement in the Štiavnica stream valley. The second settlement was on the slope of Glanzenberg – now it is the Old Town. In the 1230s, there already existed a parish church of the Virgin Mary (Old Castle) and the Dominican Church of St. Nicholas (today’s parish church of the Assumption of the Virgin Mary). In 1237-38, Banská Štiavnica gained town privileges, becoming a significant center for silver production in Europe and a leading economic hub in Hungary (Bujnová et all, 2003). The square is home to the Late Gothic Evangelical Church of St. Catherine (Slovak Church). It was built between 1488 and 1491 (banskastiavnica.sk). It is called the Slovak Church because Slovak miners were preached to in their language here (Bujnová et all, 2003).

V roku 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov (banskastiavnica.sk). Od 16. storočia nasledovala takmer 150 ročná turecká hrozba. Mesto vybudovalo dvojokruhový obranný systém s bránami, vydržiavalo si vojsko. sa do mesta nedostali. Avšak mesto to stálo nemálo prostriedkov a baníci sa ocitli v zlom sociálnom postavení, čo malo za následok protesty až povstanie v rokoch 1525 – 1526. Neskôr sa situácia stabilizovala a nastal zlatý vek banského podnikania a mesta (Bujnová et all, 2003). Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie hodnoty v roku 1690 – 605 kg zlata, 29000 kg striebra (banskastiavnica.sk).

In 1776, a chapel dedicated to St. John of Nepomuk was added to the church. Below the church, there is a crypt where mayors and prominent citizens were buried (banskastiavnica.sk). From the 16th century, the town faced almost 150 years of the Turkish threat. The city constructed a double-circle defense system with gates and maintained its army. The Turks did not manage to breach the city, but it cost the town considerable resources, and miners found themselves in a difficult social position, leading to protests and even a rebellion in 1525-1526. Later, the situation stabilized, and a golden age of mining and the city began (Bujnová et all, 2003). Gold and silver mining reached its peak in 1690 with 605 kg of gold and 29,000 kg of silver (banskastiavnica.sk).

V 18. storočí je Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku (banskastiavnica.sk). V roku 1735 tu založil Samuel Mikovíny jedinečnú školu na prípravu banských odborníkov. V barokovom duchu sa prestavovali chrámy aj meštianske , v rokoch 1744 – 1751 pribudla nová dominanta – Kalvária. V polovici 18. storočia bola stredoslovenská banská oblasť centrom najvyspelejšej baníckej a hutníckej techniky v Európe. Utvorili sa tu ideálne podmienky na pôsobenie odborného školstva zameraného na technické vedy súvisiace s týmito odvetviami. Výsledkom bola prvá vysoká škola technického charakteru na svete, Banská akadémia vznikla v roku 1763 (Bujnová et all, 2003). Tri sú dnes v hornej Botanickej záhrade (banskastiavnica.sk). Neskôr sa k nej pridalo aj lesnícke zameranie – v roku 1824 sa zlúčila s dovtedy samostatným Lesníckym inštitútom a stala sa Banskou a lesníckou akadémiou. Škola priťahovala invenčných technikou a vedcov (Bujnová et all, 2003).

In the 18th century, Banská Štiavnica became the third-largest city in Hungary (banskastiavnica.sk). In 1735, Samuel Mikovíny founded a unique school here to train mining professionals. During the Baroque period, both churches and bourgeois houses were renovated, and between 1744 and 1751, a new landmark, the Calvary, was added. In the mid-18th century, the central Slovak mining region became the hub of the most advanced mining and metallurgical technology in Europe. Ideal conditions for specialized education in technical sciences related to these industries emerged, leading to the establishment of the world’s first technical university, the Mining Academy, in 1763 (Bujnová et all, 2003). Today, three buildings are located in the Upper Botanical Garden (banskastiavnica.sk). Later, the forestry focus was added; in 1824, it merged with the separate Forestry Institute, becoming the Mining and Forestry Academy. The school attracted inventive technicians and scientists (Bujnová et all, 2003).

V roku 1796 bol dokončený klasicistický evanjelický kostol. Na štiavnických školách pôsobili a študovali významné slovenských dejín. Podľa počtu obyvateľov bola Banská Štiavnica začiatkom 80-tych rokov 18. storočia druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V 19. a 20 storočí začalo byť baníctvo stratovým podnikaním. Klesli ceny kovov, nastali nepokojné časy revolúcií a vojen. Útrapy 1. svetovej sa bytostne dotkli Banskej Štiavnice. Komplikované začleňovanie do novej Československej republiky, už aj tak dramatické vplyvom mnohonárodnostnej štruktúry obyvateľstva mesta, skomplikoval príchod Maďarskej červenej armády v júni 1919. Nová štátna a verejná správa sa začala utvárať až po zásahu československého vojska. Počas krízy v 30-tych rokoch 20. storočia sa uvažovalo o zastavení banskej výroby, čo sa definitívne stalo začiatkom 90-tych rokov 20. storočia, kedy sa ťažba v podstate zastavila. Stáročná banícka tradícia sa uzavrela (Bujnová et all, 2003). Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa vystupňovalo úsilie o uchovanie a zhodnotenie kultúrneho dedičstva mesta. V roku 1993 zapísali Banskú Štiavnicu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. V poslednom období život v meste získal nové impulzy vďaka rozmanitým kultúrnym a spoločenským aktivitám. Vrátilo sa sem vysoké školstvo, rozvíja sa cestovný ruch, miestny priemysel. Mesto postupne nadväzuje na svoju historickú tradíciu (Bujnová et all, 2003). Snáď si budeme viac vážiť svoju minulosť a poznať ju. Potom si iste budeme viac vážiť aj seba v prítomnosti. A to je naša budúcnosť, dobrá budúcnosť. Jeden z prejavov uvedomenia – Salamandrové slávnosti. Starý zámok prešiel bohatou architektonickou aj funkčnou predohrou, než sa stal Starým zámkom. V 13. storočí kostol Panny Márie a cintorín (banskastiavnica.sk). V 40-tych rokoch 15. storočia bol kostol veľmi ťažko poškodení pri zemetrasení a aj pri útoku odporcov kráľa Ladislava Pohrobka (Bujnová et all, 2003).

In 1796, the classicist Evangelical Church was completed. Significant figures in Slovak history worked and studied in the Štiavnica schools. By population, Banská Štiavnica was the second-largest city in Slovakia and the third-largest in Hungary in the early 1780s. In the 19th and 20th centuries, mining became an unprofitable venture due to falling metal prices, tumultuous times of revolutions and wars. The hardships of World War I deeply affected Banská Štiavnica. The complex integration into the new Czechoslovak Republic, already complicated by the multiethnic structure of the city’s population, was further complicated by the arrival of the Hungarian Red Army in June 1919. The new state and public administration began to take shape only after the intervention of the Czechoslovak army.

During the crisis in the 1930s, there were considerations to halt mining production, which definitively happened in the early 1990s when mining essentially came to a halt. The centuries-old mining tradition came to a close (Bujnová et all, 2003). After the social changes in 1989, efforts to preserve and valorize the city’s cultural heritage intensified. In 1993, Banská Štiavnica was inscribed on the UNESCO World Heritage List. In recent years, life in the city has gained new impulses thanks to diverse cultural and social activities. Higher education returned, tourism is developing, and local industries are thriving. The city is gradually reconnecting with its historical tradition (Bujnová et all, 2003).

Hopefully, we will appreciate our past more and get to know it. Then, we will surely value ourselves more in the present. And that is our future, a good future. One manifestation of awareness is the Salamander Festivals. The Old Castle underwent a rich architectural and functional prelude before becoming the Old Castle. In the 13th century, there was the Church of the Virgin Mary and the cemetery (banskastiavnica.sk). In the 15th century, the church was heavily damaged during an earthquake and an attack by opponents of King Ladislaus the Posthumous (Bujnová et all, 2003).

Neskôr pribudol múr až „vznikol“ gotický halový chrám. Pokračovalo to protitureckou pevnosťou až do dnešnej podoby s barokovou hradnou vežou (banskastiavnica.sk). Je najlepšie zachovaný mestský hrad na Slovensku. Spája sa aj s úplnými začiatkami múzejníctva v Banskej Štiavnici. Na konci 19. storočia tu na podnet richtára Goldbrunnera začali zhromažďovať exponáty, vďaka čomu už v roku 1900 tu mohli otvoriť prvé banskoštiavnické múzeum. Dnes je z toho Slovenské banské múzeum. Veľkú zásluhu na jeho vybudovaní mal prvý kustód Vojtech Baker. V lete Starý zámok ožíva množstvom kultúrnych podujatí. Konajú sa tu , divadelné predstavenia. Mimoriadny záujem je o tradičný Festival kumštu, remesiel a zábavy (Bujnová et all, 2003). Nový zámok (Panenský zámok) ma tiež svoju zaujímavú históriu. V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 – 1571 na vrchole kopca v blízkosti na Vindšachtu mohutnú hranolovitú pevnosť (banskastiavnica.sk). Nový zámok stojí na vrchu Frauenberg. Slúžila ako vojenská pozorovateľňa, bola súčasťou siete vartoviek. Poskytovala vizuálny kontakt s pozorovateľňou na Sitne a mohla tak prijímať signály o pohybe tureckých vojsk od Krupiny a Levíc (Bujnová et all, 2003).

Later, a wall was added until the creation of the Gothic hall church. It continued as an anti-Turkish fortress until its present form with a Baroque castle tower (banskastiavnica.sk). It is the best-preserved city castle in Slovakia and is also associated with the very beginnings of museums in Banská Štiavnica. In the late 19th century, at the initiative of Richtár Goldbrunner, they began to collect exhibits here, which led to the opening of the first museum in Banská Štiavnica in 1900. Today, it is known as the Slovak Mining Museum. The first curator, Vojtech Baker, played a significant role in its establishment. During the summer, the Old Castle comes alive with numerous cultural events, including concerts and theatrical performances. There is particular interest in the traditional Festival of Arts, Crafts, and Entertainment (Bujnová et all, 2003).

The New Castle (Virgin Castle) also has its intriguing history. As part of fortifying the city against the Turks, a massive rectangular fortress was built between 1564 and 1571 on the top of the Frauenberg hill, near the road to Vindšachta (banskastiavnica.sk). The New Castle stands on the Frauenberg hill, serving as a military observatory and part of the watchtower network. It provided visual contact with the observatory on Sitno and could receive signals about the movement of Turkish troops from Krupina and Levice (Bujnová et all, 2003).

Archeologické nálezy a Glanzenbergu dokazujú. že baníctvo sa tu rozvíjalo už v období keltského (banskastiavnica.sk). Kammerhof – Komorský dvor patrí medzi najväčšie stavebné celky v meste. Po zániku hradu a opevneného komplexu na Glanzenbergu v polovici 15. storočia, bol sídlom kráľovskej banskej komory a od polovice 16. storočia, hlavných komorských grófov, ktorí spravovali bane, huty, mincovne, a odborné školstvo v celej stredoslovenskej banskej oblasti. Okrem iného sa tu čistila ruda, odlučovalo zlato od striebra a vyberala urbura – daň z vyťaženej rudy (Bujnová et all, 2003). Nachádza sa rovnomennej ulici medzi ulicami Farská a Katova, resp. Dolná a Andreja Kmeťa. Pred priečelím je socha Andreja Kmeťa (Bujnová et all, 2003). Na povrch Glanzenbergu – vrchu Staré mesto vychádza bohatá rudná žila Špitáler. Nemecké pomenovanie znamená Lesklý vrch. Na mieste povrchovej ťažby sa týčia odhalené kamenné steny, zachovali sa vyrazené štôlne, komíny, pozostatky zariadenia na určovanie kvality rudy, hutnícka pec so zvyškami trosky, odvalový materiál, banícke nástroje. Najvyššiu časť vrchu zaberalo opevnené sídlo, kde sa vyberala urbura a uskladňovala vyťažená ruda (Bujnová et all, 2003). Klopačka je baroková vežovitá stavba z roku 1681. Klopaním na drevenú dosku s veže zvolávali baníkov do práce. V prízemnej a podzemnej časti bolo väzenie (Zdroj: Informačná tabuľa). Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, pohreboch a požiaroch (banskastiavnica.sk).

Archaeological findings on Glanzenberg prove that mining was already developing during the Celtic settlement period (banskastiavnica.sk). Kammerhof – the Chamber Court is one of the largest architectural complexes in the city. After the decline of the castle and fortified complex on Glanzenberg in the mid-15th century, it became the seat of the royal mining chamber. From the mid-16th century, it was the main chamber count’s residence, overseeing mines, smelters, mints, forests, and technical education throughout the central Slovak mining region. Among other things, ore was refined here, gold separated from silver, and „urbura“ collected – a tax on extracted ore (Bujnová et all, 2003). It is located on the street of the same name, between Farská and Katova streets, or Dolná and Andreja Kmeťa. In front of the facade is a statue of Andrej Kmeť (Bujnová et all, 2003). On the surface of Glanzenberg, the hill of the Old Town, a rich ore vein called Špitáler emerges. The German name means „Shiny Hill.“ At the site of surface mining, there are exposed stone walls, preserved tunnels, chimneys, remains of ore quality determination equipment, smelting furnaces with remnants of slag, spoil material, and mining tools. The highest part of the hill was occupied by a fortified settlement where urbura was collected, and extracted ore was stored (Bujnová et all, 2003). Klopačka is a Baroque tower-like structure from 1681. By beating a wooden board from the tower, miners were summoned to work. The ground and underground parts housed a jail (Source: Information board). The bell ringing was also heard during festive occasions, mining meetings, funerals, and fires (banskastiavnica.sk).

Banské múzeum v prírode (banícky skanzen) ponúka možnosť od roku 1974 sfárať do vyše 400 ročnej bane. Súčasťou expozície je prehliadka šachty Ondrej. Podzemná prehliadková trasa s nástrojmi, zariadeniami je dlhá 1.5 km a vedie starými banskými chodbami zo 17.-19. storočia. Vykonáva sa v plášťoch a prilbách s vlastným zdrojom svetla. Na povrchu sú banské lokomotívy, ťažné zariadenia. Neďaleko skanzenu je expozícia uhoľného baníctva, budova bývalej Prachárne a banská píla a vodná nádrž Klinger (Bujnová et all, 2003). Banský vodohospodársky systém je unikátny systém tajchov vybudovaný práve kvôli banskej činnosti. Banská činnosť je mimoriadne náročná na spotrebu . Jej nedostatok bol v 17. storočí jednou z príčin hroziaceho zániku baníctva. Bolo veľmi ťažké odčerpávať spodnú vodu z baní. Na druhej strane sa vďaka vode vyťažená ruda upravovala. V 18. storočí vzniklo odvážne technické riešenie – niekoľko desiatok vodných nádrží prehradených hlineno-kamennými hrádzami – tajchov (z nemeckého Teich – rybník), ktoré boli harmonicky včlenené do krajiny. do nich pritekala unikátnym systémom banských jarkov a štôlňami z vyšších oblastí Štiavnických vrchov. Takéto riešenie sa uskutočnilo vďaka domácim odborníkom, predovšetkým vďaka Samuelovi Mikovínymu a Matejovi Kornelovi Hellovi. Neskôr, kvôli nástupu parnej a najmä elektrickej energie a útlmu baníctva sa pôvodné poslanie tajchov vytrácalo (Bujnová et all, 2003).

The Mining Museum in Nature (Mining Open-Air Museum) has been offering the opportunity since 1974 to step into a more than 400-year-old mine. The exhibition includes a tour of the Ondrej shaft. The underground guided route with tools and equipment is 1.5 km long, leading through old mining tunnels from the 17th to the 19th century. Visitors wear coats and helmets with their own light source. On the surface, there are mining locomotives and hauling equipment. Near the museum, there is an exhibition of coal mining, the former Powder House building, a mining sawmill, and the Klinger water reservoir (Bujnová et all, 2003).

The mining water management system is a unique system of reservoirs (tajchy) built precisely for mining activities. Mining activities require a significant amount of water. The lack of water was one of the reasons for the impending decline of mining in the 17th century. Pumping out groundwater from mines was very challenging. On the other hand, water was needed for processing the extracted ore. In the 18th century, a bold technical solution emerged – several dozen water reservoirs dammed by clay-stone dams – tajchy (from the German word „Teich,“ meaning pond), which were harmoniously integrated into the landscape. Water flowed into them through a unique system of mining ditches and adits from the higher areas of the Štiavnické Vrchy. Such a solution was realized thanks to local experts, primarily Samuel Mikovíny and Matej Kornel Hell. Later, due to the advent of steam and, especially, electric power and the decline of mining, the original purpose of tajchy faded away (Bujnová et all, 2003).

Najhlbšou nádržou v banskoštiavnického okolia bola Rozgrund z 18. storočia. Táto hrádza svojim sklonom na vzdušnej strane predstavovala technický unikát – bola najodvážnejšou stavbou na svete do polovice 19. storočia. Unikátne sú aj systémy privádzacích a odvodňovacích jarkov, systém vzájomných prepojení, výstupných štôlní a zariadení. Richňavské majú najdlhší systém vodných jarkov. Celkový objem nádrží, postavených od 16. Storočia, bol okolo 7 miliónov m3, dĺžka zberných jarkov 72 km a náhonných jarkov 57 km. Najväčšou mierou sa banskoštiavnické baníctvo zapísalo do histórie dedičnými štôlňami odvodňovacími banskými dielami. V bohatých oblastiach samospádom odvádzali banské vody na povrch. Úplným unikátom bola dedičná štôlňa cisára Jozefa II., dnes nazývaná Voznická štôlňa, vybudovaná v rokoch 1782 – 1878, ktorá v čase ukončenia svojou dĺžkou 16 538,5 m predstavovala najdlhšie podzemné banské dielo na svete. Odvádza banské vody do Hron ešte aj v súčasnosti. Najstaršou štôlňou je Bieberova dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť najneskôr od 14. storočia (banskastiavnica.sk).

The deepest reservoir in the Banská Štiavnica region was Rozgrund from the 18th century. Its dam, with its slope on the aerial side, represented a technical marvel—it was the boldest construction in the world until the mid-19th century. Unique are also the systems of inlet and drainage ditches, mutual interconnections, output adits, and facilities. The Richňavské reservoirs have the longest system of water ditches. The total volume of reservoirs, built since the 16th century, was around 7 million m³, with a length of collecting ditches at 72 km and driving ditches at 57 km.

The Banská Štiavnica mining industry made a significant mark on history through the hereditary adit drainage mining works. In rich areas, they naturally drained mining waters to the surface. A complete unique feature was the Imperial Adit, later called the Voznica Adit, built between 1782 and 1878, which, at the time of its completion, was the longest underground mining work in the world, with a length of 16,538.5 m. It continues to drain mining waters into the Hron River to this day. The oldest adit is the Bieber Adit, which began excavation no later than the 14th century (banskastiavnica.sk).

Na hrádzach sú drevené búdky, v ktorých sú zariadenia na ovládanie výpustu vody z nádrže. Od nepamäti sa im hovorí „mních„. Podľa povesti, podľa ktorej keď stavali najstaršiu hrádzu, boli veľké obavy, či hrádza nepovolí. Hrádza napokon čiastočne povolila, ale nepodarilo sa nájsť chybu. Staviteľ Darumini navrhol, že do hrádze treba zakopať živého človeka. A tým sa stal mních František, ktorý si chcel odpykať svoje hriechy (Soňa Lužinová). Podľa povesti o jašteričkách raz sa vraj jednému pastierovi na úbočí dnešného Starého mesta čosi zablyšťalo a všimol si dve jašterice – jednej sa leskol chrbát zlatým, druhej strieborným prachom. Skryli sa mu pod skalou, za ktorým našiel hrudu zlata. Práve preto sa jašteričky dostali aj do staršej podoby erbu mesta. Preto kráča pastier v salamandrovom sprievode s jašteričkou na každoročných slávnostiach (Bujnová et all, 2003). Najstaršími baníkmi v Štiavnických vrchoch boli z kmeňa Kotínov. Hľadali tu v rokoch 200 až 0 pred n.l. ušľachtilé kovy a zo striebra razili mince (Pavel Balžanka, Jozef Gindl, 2003).

On the dams, there are wooden cabins known as „monks,“ housing equipment to control the water discharge from the reservoir. According to legend, when they were building the oldest dam, there were great concerns about whether the dam would hold. In the end, the dam partially gave way, but they couldn’t find the flaw. The builder Darumini suggested that they bury a living person in the dam. That person became the monk František, who wanted to atone for his sins (Soňa Lužinová). According to the legend of the lizards, once a shepherd saw something glimmer on the slope of today’s Old Town and noticed two lizards – one with a golden back and the other with a silver back. They hid under a rock, behind which he found a gold nugget. That’s why lizards are part of the city’s coat of arms. Hence, the shepherd walks in a salamander procession with a lizard during the annual festivities (Bujnová et all, 2003). The oldest miners in the Štiavnické Vrchy were the Celts from the Kotíny tribe. They searched for noble metals here from 200 to 0 BC and minted coins from silver (Pavel Balžanka, Jozef Gindl, 2003).

Ručičky štiavnických hodín sú nasadené opačne. Veľká ukazuje hodiny, malá minúty. Domy sú v Banskej Štiavnici rozložené vo veľmi členitom teréne. Preto sa môže stať, že z chodníka vstúpime do domu najskôr na prvé, či druhé poschodie a až potom sa po schodoch dostaneme na prízemie. Napr. do nižšieho podlažia zadnej časti Oberaignerovho domu na Námestí svätej Trojice sa dostaneme cez prvé poschodie vchodom zo Starozámockej . V Štiavnici po moste tiekla voda. V minulosti totiž na cestou do Banského Studenca v Kysihýbli vybudovali akvadukt, ktorým voda tiekla do Banskej Štiavnici (banskastiavnica.sk). Dnes Banská Štiavnica slúži svetovej kultúrnej verejnosti ako učebnica architektúry, dejepisu a ekológie. Návštevníci mesta a okolia môžu priamo v teréne študovať vývoj stavebných slohov a viac ako tisícročný vplyv usadlíkov na krajinu. Banskoštiavnické a archívy schovávajú jedinečné materiálne doklady o histórii mesta a jeho význame pre svetovú civilizáciu. V štiavnických hlbinách zostali len nekonečné kilometre štôlní (uniza.sk).

Ručičky štiavnických hodín sú nasadené opačne. Veľká ukazuje hodiny, malá minúty. Domy sú v Banskej Štiavnici rozložené vo veľmi členitom teréne. Preto sa môže stať, že z chodníka vstúpime do domu najskôr na prvé, či druhé poschodie a až potom sa po schodoch dostaneme na prízemie. Napríklad do nižšieho podlažia zadnej časti Oberaignerovho domu na Námestí svätej Trojice sa dostaneme cez prvé poschodie vchodom zo Starozámockej ulice.

V Štiavnici po moste tiekla voda. V minulosti totiž na cestu do Banského Studenca v Kysihýbli vybudovali akvadukt, ktorým voda tiekla do Banskej Štiavnice (banskastiavnica.sk). Dnes Banská Štiavnica slúži svetovej kultúrnej verejnosti ako učebnica architektúry, dejepisu a ekológie. Návštevníci mesta a okolia môžu priamo v teréne študovať vývoj stavebných slohov a viac ako tisícročný vplyv usadlíkov na krajinu. Banskoštiavnické múzeá a archívy schovávajú jedinečné materiálne doklady o histórii mesta a jeho význame pre svetovú civilizáciu. V štiavnických hlbinách zostali len nekonečné kilometre štôlní (uniza.sk).

Ďalšie osobnosti Banskej Štiavnice: spisovateľ, dramatik Anton Hykisch, archeológ, geológ a historik Andrej Kmeť, kartograf Samuel Mikovíni, fyzik, matematik Christian Johann Doppler, básnik Andrej Sládkovič, herečky Magda Vášáryová a Emília Vášáryová (wikipedia.sk).

Additional personalities from Banská Štiavnica include writer and playwright Anton Hykisch, archaeologist, geologist, and historian Andrej Kmeť, cartographer Samuel Mikovíni, physicist, mathematician Christian Johann Doppler, poet Andrej Sládkovič, and actresses Magda Vášáryová and Emília Vášáryová (wikipedia.sk).

Panorámy

Panorámy

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Prešov – mesto hudby

skala
Hits: 3117

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve , Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná , Prešovská hudobná , JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské : spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve rieky, Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Divadlo Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná jar, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské osobnosti patria: spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Prešov, in Hungarian Eperjes, in German Eperies / Preschau, in Russian Prjašev, in Polish Preszów, in Latin Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum ( Kaliňák). One hypothesis suggests that the original name of the city, Eperies, is derived from the Hungarian word „eper“ – strawberry. Slovak historian Uličný argues that the name Prešov roots in the Slavic name Preš (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). It is the center of and the Prešov self-governing region. It lies in the Košice Basin, between the Slánske Mountains and the Šariš Highlands, at an altitude of about 255 meters above sea level. The city has two rivers, Torysa and Sekčov. As of January 1, 2005, the population was 91,205, making it the third-largest city in Slovakia (presov.sk). It has four boroughs: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, and Šalgovík (Wikipedia.sk). The settlement’s origins date back to the Stone Age. Slavic settlement is documented from the 8th to 9th centuries. The first written mention is in a document by King Béla IV from 1247. Prešov has been a free royal town since 1374. Since 1412, it has been part of Pentapolitana – a community of five royal towns, along with Košice, Bardejov, Levoča, and Sabinov (Wikipedia.sk). In the 14th and 15th centuries, it experienced remarkable economic development. The year 1687 is significant for Prešov because of the „Caraff’s slaughter,“ when 24 citizens were brutally executed in the square for supporting Imrich Tököli, the leader of the anti-Habsburg uprising. In 1816, the establishment of the Greek Catholic diocese brought more Rusyns to the area. The salt production in Solivar, Prešov, had a major economic impact (Wikipedia.sk), though it was „destroyed“ by democrats after 2010. On November 1, 1918, the so-called Prešov Uprising occurred, during which 41 soldiers and two civilians were executed. Under the influence of the revolution in Budapest, some soldiers refused obedience and proceeded to loot stores. They were later apprehended and, despite there being no loss of life, were sentenced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The historical core of the city is a national cultural monument (presov.sk). It boasts several landmarks, such as the Greek Catholic Church of St. John the Baptist, Klobušických Palace, Šariš Gallery, Neptune’s Fountain, Rákóczi Palace, Roman Catholic Parish Church of St. Nicholas, the Immaculata statue, Bosák’s Bank, Caraff’s Prison (presov.sk), the Church of St. Alexander Nevsky, Calvary, and the Kumšt hydro-engineering building (Wikipedia.sk). The city is home to the Jonáš Záborský Theatre, and various events are organized, including Prešov City Days, Muvina – International Wine Festival, Prešov Triple Market, Prešov Music Spring, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Earth Day (presov.sk). Due to its vibrant music scene and achievements, the city has earned the nickname „Slovak Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), or „city of music“ (Wikipedia.sk). Some notable musicians and bands include Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Festivals held regularly include the Academic Prešov Student Art Festival, Prešov Music Spring, Salt Market Festival, Bobbin Lace Festival, Bad Music Festival, Prešov Triple Market, Historical Fencing and Crafts Festival, Prešov Cultural Summer, Sigord Festival, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Gorazd’s Literary Prešov, and many others (Wikipedia.sk). Prešov University, with eight faculties, and the Faculty of Production Technologies of the Technical University of Košice, as well as the International Business School ISM Slovakia, are located here. Additionally, there are around 34 secondary schools. Prešov Handball is well-known throughout Europe, particularly due to the Tatran Prešov club (presov.sk). The local football club, Tatran Prešov, isn’t as successful even within Slovakia. Prominent figures from Prešov include the writer, journalist, and historian Jonáš Záborský, writer Milka Zimková, actor and director Ján Borodáč and Peter Rašev, actors Juraj Kukura, Jozef Stražan, and Kveta Stražanová, director Fero Fenič, Slovak Radio foreign correspondent Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits in Tel Aviv, footballer Ladislav Pavlovič, hockey player Igor Liba, and first Miss Czechoslovakia Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Prešov, known in Hungarian as Eperjes, in German as Eperies / Preschau, in Russian as Prjašev, in Polish as Preszów, in Latin as Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák), has an interesting history surrounding its name. One theory suggests that the original name „Eperies“ is derived from the Hungarian word „eper,“ meaning „strawberry.“ Slovak historian Uličný argues that the name Prešov has roots in the Slavic name „Preš“ (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). The city is the center of the Šariš region and Prešovský self-governing region. It lies in the Košice Basin, between the Slánske Mountains and the Šariš Upland, at an altitude of approximately 255 meters above sea level. Two rivers, Torysa and Sekčov, flow through the city. As of January 1, 2005, the population was 91,205, making it the third most populous city in Slovakia (presov.sk). It consists of four urban districts: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, and Šalgovík (Wikipedia.sk). The city’s settlement dates back to the Stone Age, with Slavic settlements documented from the turn of the 8th and 9th centuries. The first written mention is from a document by King Béla IV in 1247. Prešov has held the status of a free royal town since 1374 and became part of the Pentapolitan association of five royal towns, along with Košice, Bardejov, Levoča, and Sabinov, starting in 1412 (Wikipedia.sk). The city experienced significant economic growth in the 14th and 15th centuries. The year 1687 is known for the „Prešov Massacre“ (Caraff’s Massacre), when 24 citizens were executed for supporting Imre Tököli, leader of the anti-Habsburg rebellion. In 1816, the Greek Catholic diocese was established, bringing more Rusyns to the city. Salt production was of great economic importance to the city (Wikipedia.sk), with Solivar Prešov, which was „destroyed“ by the democratic forces after 2010. On November 1, 1918, the Prešov Uprising occurred, with 41 soldiers and two civilians being executed. Due to the revolution in Budapest, some soldiers refused to follow orders, and later engaged in looting. Although there were no casualties, they were sentenced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The historic core of the city is a national cultural monument (presov.sk). There are many notable landmarks, such as the Greek Catholic Church of St. John the Baptist, the Klobušický Palace, the Šariš Gallery, the Neptune Fountain, the Rákóczi Palace, the Roman Catholic Church of St. Nicholas, the Immaculata statue, Bosák’s Bank, the Caraff Prison (presov.sk), the Church of St. Alexander Nevsky, the Calvary, and the Kumšt hydrological structure (Wikipedia.sk). Prešov is also home to the Jonáš Záborský Theatre, hosts the city’s annual Days of Prešov, the Muvina International Wine Competition, the Prešov Trinity Fair, the Prešov Music Spring, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Earth Day (presov.sk), and the city has earned the nickname „Slovak Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), or the „City of Music“ (Wikipedia.sk), due to its thriving music scene. Some musicians and bands associated with Prešov include Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. The city regularly hosts events like the Academic Prešov Student Arts Festival, Prešov Music Spring, Solnobansky Market, Lace Making Festival, Festival of Bad Music, Prešov Trinity Fair, Historical Swordsmanship and Crafts Festival, Prešov Cultural Summer, Sigord Festival, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Gorazd Literary Prešov, and many more (Wikipedia.sk). The city is home to Prešov University with eight faculties, the Faculty of Manufacturing Technologies of the Technical University of Košice, and the ISM Slovakia International Business School, along with around 34 secondary schools. Prešov handball has a strong reputation in Europe, especially thanks to the Tatran Prešov club (presov.sk). The city’s football team, Tatran Prešov, is no longer as successful domestically. Notable people from Prešov include writer, journalist, and historian Jonáš Záborský, writer Milka Zimková, actor and director Ján Borodáč and Peter Rašev, actors Juraj Kukura, Jozef Stražan, and Kveta Stražanová, director Fero Fenič, Slovak Radio foreign correspondent in Tel Aviv Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, footballer Ladislav Pavlovič, hockey player Igor Liba, and the first Miss Czechoslovakia Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Пряшів, по-угорськи Eperjes, по-німецьки Eperies / Preschau, по-русски Prjašev, по-польськи Preszów, по-латинськи Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Одна гипотеза стверджує, що оригінальна назва міста Eperies походить від угорського слова „eper“ — полуниця. Словенський історик Улічний вважає, що назва Пряшів має слов’янське походження і бере початок від імені Преш (Петро Шворц та інші, 1997, с. 14). Це є центр Шариша та Пряшівського автономного округу. Місто розташоване в Кошицькій низині, між Сланськими горами та Шаришським підвищенням на висоті близько 255 метрів над рівнем моря. Місто має дві річки, Торису та Секчов. Станом на 1 січня 2005 року в місті проживало 91 205 осіб, що робить його третім за чисельністю населення містом у Словаччині (presov.sk). Місто має чотири райони: Пряшів, Нижня Шебастова, Соливар та Шальговік (Wikipedia.sk). Початки заселення сягали ще кам’яної доби. Слов’янське поселення датовано кінцем 8 — початком 9 століття. Перше письмове згадування зустрічається у грамоті короля Бели IV 1247 року. Пряшів є вільним королівським містом з 1374 року. З 1412 року місто входило в Пентаполітану — спільноту п’яти королівських міст разом з Кошицею, Бардеєвом, Левочею та Сабіновим (Wikipedia.sk). В 14-15 століттях місто переживало винятковий економічний розвиток. 1687 рік знаменний подіями на пряшівському майдані, коли було жорстоко страчено 24 міщан за підтримку Імриха Текелі, лідера антигабсбурзького повстання. У 1816 році створено греко-католицьку єпархію, що призвело до прибуття більших потоків Русинів. Важливу економічну роль в місті відігравала сільське виробництво (Wikipedia.sk), яке „зруйнували“ демократи після 2010 року. 1 листопада 1918 року відбулася так звана Пряшівська повстання, в результаті якої було страчено 41 військового та двох цивільних осіб. Під впливом революції в Будапешті частина солдатів відмовилась від виконання наказів і здійснила пограбування магазинів. Пізніше вони були затримані, і, незважаючи на відсутність людських втрат, були засуджені до смертної кари (Петро Шворц та інші, 1997, с. 33).

Історичний центр міста є національною культурною пам’яткою (presov.sk). Тут розташовані численні пам’ятки, зокрема: греко-католицький храм святого Івана Хрестителя, палац Клобушицьких, Шаришська галерея, фонтан Нептуна, палац Ракоці, римо-католицький кафедральний собор святого Миколая, статуя Непорочного зачаття, Босака банківська установка, в’язниця Карафа (presov.sk), храм святого Олександра Невського, Кальварія, гідротехнічна споруда Кумшт (Wikipedia.sk). Тут розташовані Пряшівський театр і проводяться численні заходи: Дні міста Пряшів, міжнародний конкурс вин Muvina, Пряшівський трійковий базар, Пряшівська музична весна, Пряшівська музична осінь, JAZZ Prešov, День Землі (presov.sk). Через музичний розвиток та здобутки в музиці місто отримало прізвисько „словенський Сіетл“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), або „місто музики“ (Wikipedia.sk).

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve rieky, Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Divadlo Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná jar, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské osobnosti patria: spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Spiš, Fotografie

Levoča – kráľovské mesto

skala
Hits: 5771

Mesto Levoča leží pod Levočskými vrchmi, vďaka svojej bohatej minulosti patrí medzi najnavštevovanejšie Slovenska (levoca.sk). Maďarsky Lőcse, nemecky Leutschau, leží v nadmorskej výške 570 metrov nad morom. Na rozlohe 64 km2 žije takmer 15 000 obyvateľov. Má tieto mestské časti: Levočská dolina, Levočské , Závada (Wikipedia).

 Je to starobylé historické mesto s pekným centrom. Kráľovské mesto Slovenska (Informačná tabuľa). Levočské námestie patrí medzi najväčšie stredoveké na Slovensku (royal-towns.sk). Dnes v Levoči žije asi 14500 obyvateľov. Od roku 2009 je mesto zapísané na Zozname Svetového dedičstva UNESCO (levoca.sk). 

Na mieste dnešného mesta bolo už na prelome 11. – 12. storočia viac osád, čo dokazuje kostol svätého Mikuláša juhovýchodne od mesta, ktorý bol postavený v románskom slohu. Druhá osada bola tam, kde je dnes Košická ulica (levoca.sk). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1249, pod názvom Leucha (levoca.sk). V 13. storočí sa tu usadzujú nemeckí kolonisti a v roku 1271 sa Levoča stáva hlavným mestom provincie spišských Sasov (levoca.sk). Hybnou silou mesta bol obchod. Obchodovalo sa s hansovnými mestami, s Krakovom, s Benátkami. Remeselníci produkovali tovar pre celé Uhorsko a aj . Neskôr sa Levoča stala jedným z centier renesancie a humanizmu v Uhorsku (levoca.sk). V roku 1474 navštívil mesto Matej Korvín, v roku 1497 bratia Jagelovci. V tlačiarni bratov Breuerovcov vyšiel Orbis Pictus Jana Amosa Komenského v štyroch jazykoch. V dobe národného obrodenia bola Levoča miestom pôsobenia štúrovcov (royal-towns.sk). V Levoči pôsobil Ján Francisci, Ján Botto, Janko Kráľ, Pavol Dobšinský, Vavro Šrobár, fyzik Albert Fuchs, herečky Lucia Gažiová, Oľga Vronská (Wikipedia).

V druhej polovici 14. storočia bol postavený dnešný veľký farský kostol svätého Jakuba staršieho, apoštola (levoca.sk). Mimoriadne cenný je jeho interiér, ktorý predstavuje jedinečné diela stredového sakrálneho umenia. Neskorogotický drevený hlavný oltár svätého Jakuba je s výškou 18.6 metra najvyšším svojho druhu na svete. Je z lipového dreva v rokoch 1507 – 1517 v dielni Majstra Pavla (levoca.sk). Námestie lemuje viac ako 50 meštianskych a patricijských , mnohé sú pomenované podľa bývalých majiteľoch (levoca.sk).

V 14. až 15. storočí sa mesto stalo stredoeurópskym obchodným centrom (levoca.sk). Mesto hospodársky i kultúrne kulminuje na prelome 15. a 16. storočia (levoca.sk). Levočské lýceum sa stalo významným centrom slovenského národného hnutia štúrovcov (Informačná tabuľa). Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových patricíjskych domov s arkádovitými vnútronými dvormi (skonline.sk). Levočské sú takmer kompletne zachované, z 15 bášt a veží sa zachovalo 6, z toho tri : Košická, Poľská a Menhardská. Pôvod radnice siaha do 15. storočia. Na fasáde sú , ktoré predstavujú občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Dnes je radnica spojená s renesančnou vežou, ktorá bola postavená v rokoch 1656 – 1661 a slúžila ako zvonica. Pôvodne zo 16. storočia pochádza klietka hanby, ktorá stojí pred radnicou. Od 16. storočia do roku 1923 bola Levoča sídlom Spišskej župy (levoca.sk). V rokoch 1746 – 1747 vyučoval na jezuitskom gymnáziu matematik, fyzik a astronóm Maximilián Rudolf Hell. V 18. a 19. storočí pôsobili v baníctve a železiarstve Probstnerovci. Po odvolaní Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea, prišli jeho študenti na Evanjelické lýceum do Levoče. Pri tejto príležitosti vznikla v roku 1844 revolučná pieseň, neskôr hymna „Nad Tatrou sa blýska“, ktorá sa prvýkrát spievalu tu (Kristeková).

V Levoči sa koná Medzinárodný kultúrny festival Dni Majstra Pavla, festival vážnej hudby Levočské babie leto, festival komornej hudby Konvergencie, súťaž neprofesionálnych divadelných súborov Scénická žatva (Kristeková), tematické prehliadky Potulky Levočou, Levočská hudobná , Levočská hudobná , Mariánska púť, Karpatský remeselný trh, Vianočný remeselný trh, výtvarný a fotografický Plenér Majstra Pavla, nočné podujatie plné hudby, spevy, svetiel Tajomná Levoča (Kristeková).

The town of Levoča is situated beneath the Levočské Vrchy (Levoča Hills), and due to its rich history, it is among the most visited towns in Slovakia (levoca.sk). In Hungarian, it is called Lőcse, and in German, Leutschau, situated at an elevation of 570 meters above sea level. It covers an area of 64 km2 and is home to almost 15,000 residents, with districts including Levočská Dolina, Levočské Lúky, and Závada (Wikipedia).

It is an ancient historical town with a beautiful center, recognized as the Royal Town of Slovakia (Informačná tabuľa). Levoča Square is among the largest medieval squares in Slovakia (royal-towns.sk). As of 2009, the town has been inscribed on the UNESCO World Heritage List (levoca.sk).

In the area where the present town stands, there were multiple settlements around the turn of the 11th and 12th centuries, evidenced by the Church of St. Nicholas southeast of the town, built in the Romanesque style. The first written mention dates back to 1249 under the name Leucha (levoca.sk). In the 13th century, German colonists settled here, and in 1271, Levoča became the capital of the Saxons province (levoca.sk). The town thrived economically through trade, engaging with Hanseatic cities, Krakow, and Venice. Later, Levoča became one of the centers of the Renaissance and humanism in Hungary (levoca.sk). In 1474, Matthias Corvinus visited the town, and in 1497, the Jagiellonian brothers. Jan Amos Komenský’s Orbis Pictus was printed in four languages at the Breuer brothers‘ printing press. During the era of national revival, Levoča was a hub for the activities of the Štúr school (royal-towns.sk). Prominent figures who lived or worked in Levoča include Ján Francisci, Ján Botto, Janko Kráľ, Pavol Dobšinský, Vavro Šrobár, physicist Albert Fuchs, and actresses Lucia Gažiová and Oľga Vronská (Wikipedia).

In the second half of the 14th century, the current large Parish Church of St. James the Elder, the Apostle, was built, featuring an exceptional interior with unique works of late medieval sacred art. The late-Gothic wooden main altar of St. James, standing at a height of 18.6 meters, is the tallest of its kind globally, crafted from linden wood between 1507 and 1517 in Master Paul’s workshop (levoca.sk). The square is lined with over 50 burgher and patrician houses, many named after former owners (levoca.sk).

During the 14th to 15th centuries, the town became a Central European trade center (levoca.sk). Both economically and culturally, the town reached its zenith at the turn of the 15th and 16th centuries (levoca.sk). Levočské Lýceum became a significant center for the Slovak national movement led by the Štúrists (Informačná tabuľa). The historic square features over 50 Gothic, Renaissance, and early Baroque burgher houses with arcaded inner courtyards (skonline.sk). The city walls of Levoča are almost completely preserved, with 6 of the original 15 bastions and towers remaining, including three gates: Košická, Poľská, and Menhardská. The original town hall dates back to the 15th century. The facade features paintings representing symbols of civic virtues: temperance, prudence, courage, patience, and justice. Today, the town hall is connected to a Renaissance tower built between 1656 and 1661, serving as a belfry. The Cage of Shame in front of the town hall originates from the 16th century. From the 16th century to 1923, Levoča was the seat of Spiš County (levoca.sk). In 1746-1747, mathematician, physicist, and astronomer Maximilian Rudolf Hell taught at the Jesuit gymnasium. In the 18th and 19th centuries, the Probstner family played a significant role in mining and metallurgy. After Ľudovít Štúr’s dismissal from the lyceum, his students came to the Evangelical Lyceum in Levoča. In 1844, on this occasion, the revolutionary song, later the anthem „Nad Tatrou sa blýska,“ was composed and first sung here (Kristeková).

Levoča hosts various cultural events, including the International Cultural Festival Days of Master Paul, Levočské Babie Leto (a festival of classical music), Convergencies (a chamber music festival), Scenic Harvest (a competition for non-professional theater groups), themed tours Wanderings through Levoča, Levočská Hudobná Jarná (Levoča Music Spring), Levočská Hudobná Jeseň (Levoča Music Autumn), Mariánska Púť (Marian Pilgrimage), Carpathian Craft Market, Christmas Craft Market, the artistic and photographic Master Paul Open Air, and a night event full of music, singing, and lights called Mysterious Levoča (Kristeková).

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Zamagurie, Fotografie

Stará Ľubovňa – slobodné kráľovské mesto Zamaguria

skala
Hits: 3567

Mesto patrí do regiónu Spiš, prípadne Zamagurie. Neďaleko sú hranice s Poľskom.

Mesto leží v nadmorskej výške 550 metrov nad morom. Na ploche 31 km2 tu žije 16 500 obyvateľov (Bibiána Kundľová). Stará Ľubovňa sa nachádza na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji, v západnej časti Ľubovnianskej kotliny. Mesto má dve mestské časti: Podsadek a Stará Ľubovňa (Wikipedia). V centre na námestí svätého Mikuláša sa nachádza rímskokatolický kostol svätého Mikuláša z roku 1280 (Bibiána Kundľová). mesta: herec Ján Melkovič. Pravidelne sa v Starej Ľubovni koná Ľubovniansky jarmok, medzinárodná súťaž pre stredoškolákov „Kľúč od “ v štýle Pevnosť Boyard, Salašnícka noc – kultúrna a zábavná akcia pri motoreste Salaš u Franka (staralubovna.sk).

Za najstaršiu stopu o osídlení mesta Stará Ľubovňa človekom sa považuje nález sivého radiolaritu, predbežne datovaný do stredného úseku staršej doby kamennej – paleolitu (staralubovna.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1292. V roku 1364 sa stala slobodným kráľovským mestom (Bibiána Kundľová). Historické názvy mesta: Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo (Wikipedia). Rozvinuté tu bolo tkáčstvo, obuvníctvo, čižmárstvo, krajčírstvo, kožušníctvo, mäsiarstvo, ktoré sa vyvíjalo aj v poľskom zálohu. Existovala tu dokonca mincovňa. Návrat spišských miest do Uhorska v r.1772 v období panovania Márie Terézie Starej Ľubovni veľmi neprospel, nakoľko mesto stratilo svoje výsadné postavenie (Bibiána Kundľová). Mesto vtedy opustili úradníci a šľachta (staralubovna.sk).

The town belongs to the region, or alternatively, . The borders with Poland are nearby.

The town of Stará Ľubovňa is situated at an altitude of 550 meters above sea level. In an area of 31 km2, it is home to 16,500 residents (Bibiána Kundľová). Stará Ľubovňa is located in the northeastern part of Slovakia in the Prešov Region, in the western part of Ľubovnianska kotlina. The town has two districts: Podsadek and Stará Ľubovňa (Wikipedia). In the center on St. Nicholas Square, there is the Roman Catholic Church of St. Nicholas, dating back to 1280 (Bibiána Kundľová). Notable figures from the town include actor Ján Melkovič. Regular events in Stará Ľubovňa include the Ľubovniansky jarmok, an international competition for high school students called „Kľúč od pevnosti“ in the style of Fort Boyard, and Salašnícka noc – a cultural and entertaining event at the Salaš u Franka motor inn (staralubovna.sk).

The oldest evidence of human settlement in the town of Stará Ľubovňa is considered to be the discovery of gray radiolarite, preliminarily dated to the middle section of the older Stone Age – Paleolithic (staralubovna.sk). The first written mention is from 1292. In 1364, it became a free royal town (Bibiána Kundľová). Historical names of the town: Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo (Wikipedia). Industries such as weaving, shoemaking, bootmaking, tailoring, furriery, and butchery thrived here and also developed in the Polish deposit. There even existed a mint. The return of Spiš towns to Hungary in 1772 during the reign of Maria Theresa did not favor Stará Ľubovňa, as the town lost its privileged status (Bibiána Kundľová). Many officials and nobility left the town during that period (staralubovna.sk).

Miasto należy do regionu Spisz, a także Zamagurie. W pobliżu znajdują się granice z Polską.

Miasto Stará Ľubovňa położone jest na wysokości 550 metrów nad poziomem morza. Na obszarze 31 km2 mieszka tutaj 16 500 mieszkańców (Bibiána Kundľová). Stará Ľubovňa leży w północno-wschodniej części Słowacji w kraju Preszów, w zachodniej części Kotliny Ľubovnianska. Miasto składa się z dwóch dzielnic: Podsadek i Stará Ľubovňa (Wikipedia). W centrum, na placu św. Mikołaja, znajduje się kościół rzymskokatolicki św. Mikołaja z 1280 roku (Bibiána Kundľová). Znane postaci miasta to aktor Ján Melkovič. Regularne wydarzenia w Stará Ľubovňa obejmują jarmark Ľubovniansky, międzynarodowy konkurs dla uczniów szkół średnich „Kľúč od pevnosti“ w stylu Fort Boyard oraz Salašnícka noc – wydarzenie kulturalne i rozrywkowe w motelu Salaš u Franka (staralubovna.sk).

Najstarszym świadectwem osadnictwa w Stará Ľubovňa jest odkrycie szarego radiolarytu, wstępnie datowanego na środkowy okres starszego paleolitu (staralubovna.sk). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1292. W 1364 roku stała się wolnym miastem królewskim (Bibiána Kundľová). Historyczne nazwy miasta to Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo (Wikipedia). Tutaj rozwijały się przemysły takie jak tkactwo, produkcja obuwia, szewstwo, krawiectwo, kuśnierstwo i rzeźnictwo, które rozwijały się również w polskim depozycie. Istniał nawet mennica. Powrót miast spiskich do Węgier w 1772 roku za panowania Marii Teresy nie sprzyjał Stará Ľubovňa, ponieważ miasto straciło swoje uprzywilejowane status (Bibiána Kundľová). Wtedy wielu urzędników i szlachta opuściła miasto (staralubovna.sk).

Місто входить до регіону Спіш, або, в іншому випадку, Замагур’я. Недалеко є кордони з Польщею.

Місто Стара Любовня розташоване на висоті 550 метрів над рівнем моря. На площі 31 км2 тут проживає 16 500 жителів (Бібіана Кундльова). Стара Любовня знаходиться на північному сході Словаччини в Пряшівському краї, на заході Любовнянської котловини. Місто має два міські райони: Подсадок і Стара Любовня (Wikipedia). У центрі на площі святого Миколая знаходиться римсько-католицька церква святого Миколая, збудована в 1280 році (Бібіана Кундльова). Видатні постаті міста: актор Ян Мелкович. Регулярно в Старій Любовні проводиться Любовнянський ярмарок, міжнародний конкурс для старшокласників „Кľúč od pevnosti“ в стилі Форт Боярд, Ніч Salašnícka – культурна і розважальна подія в моторесторані Salaš u Franka (staralubovna.sk).

Найстарішою слідкою поселення міста Стара Любовня людиною вважається знахідка сірого радіоляриту, попередньо датована до середнього періоду старшого кам’яного віку – палеоліту (staralubovna.sk). Перша писемна згадка датується 1292 роком. У 1364 році вона стала вільним королівським містом (Бібіана Кундльова). Історичні назви міста: Ліблоу, Либліо, Лублов, Либльо (Wikipedia). Тут розвивалися промисли, такі як ткацтво, виробництво взуття, черевичне виробництво, портняжництво, хутряництво і м’ясництво, яке також розвивалося в польському завдатку. Тут навіть існувала монетниця. Повернення спишських міст до Угорщини в 1772 році за панування Марії Терезії Старій Любовні дуже не сприяло, оскільки місто втратило свій привілейований статус (Бібіана Кундльова). Тоді місто покинули чиновники та шляхта (staralubovna.sk).

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Česko, Fotografie

Praha stovežatá

skala
Hits: 12241

je hlavným mestom Českej republiky. Viackrát som ju už navštívil, ale určite to zámerne tam ešte veľa krát pôjdem fotografovať. Praha je naozaj krásna. Mesto je známe svojím historickým jadrom, ktoré je zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Medzi významné patrí Pražský hrad, Karlov most, Staromestské námestie s orlojom, chrám svätého Víta a mnoho ďalších. Praha je tiež domovom mnohých múzeí, galérií a divadiel. Okrem bohatej histórie a architektúry má Praha aj živú kultúrnu scénu, moderné obchody, reštaurácie a kaviarne. Miestna kuchyňa ponúka tradičné české jedlá, ako sú vepřo-knedlo-zelo, pivo. Praha je jedným z najnavštevovanejších miest strednej Európy a predstavuje kombináciu starobylého a moderného sveta.

Prague is the capital city of the Czech Republic. I have visited it several times already, but I definitely plan to go there many more times to capture it through photography. Prague is truly beautiful. The city is renowned for its historic core, which is inscribed on the UNESCO World Heritage List. Prominent landmarks include Prague Castle, Charles Bridge, Old Town Square with the astronomical clock, St. Vitus Cathedral, and many others. Prague is also home to numerous museums, galleries, and theaters. In addition to its rich history and architecture, Prague boasts a vibrant cultural scene, modern shops, restaurants, and cafes. The local cuisine offers traditional Czech dishes such as vepřo-knedlo-zelo and, of course, beer. Prague stands as one of the most visited destinations in Central Europe, representing a blend of the ancient and the modern world.

Prag ist die Hauptstadt der Tschechischen Republik. Ich habe sie schon mehrmals besucht, aber ich habe definitiv vor, noch viele Male dorthin zu gehen, um sie zu fotografieren. Prag ist wirklich wunderschön. Die Stadt ist für ihre historische Altstadt bekannt, die auf der UNESCO-Liste des Weltkulturerbes steht. Zu den bedeutenden Sehenswürdigkeiten gehören die Prager Burg, die Karlsbrücke, der Altstädter Ring mit der astronomischen Uhr, der Veitsdom und viele andere. Prag beherbergt auch zahlreiche Museen, Galerien und Theater. Neben ihrer reichen Geschichte und Architektur bietet Prag eine lebendige Kulturszene, moderne Geschäfte, Restaurants und Cafés. Die lokale Küche bietet traditionelle tschechische Gerichte wie vepřo-knedlo-zelo und natürlich Bier. Prag gehört zu den meistbesuchten Zielen in Mitteleuropa und repräsentiert eine Mischung aus alter und moderner Welt.

Praha je považovaná za jedno z najkrajších miest sveta už od stredoveku. Má veľa prívlastkov, napr. Zlatá Praha, Stovežatá Praha (v meste je asi 500 veží), Koruna sveta, Kamenný sen. V minulosti uchvátila napr. Mozarta, Beethovena, Dostojevského, Apollinaireho, Čajkovského. Pražskí rodáci ako Jan Neruda, Jaroslav Hašek, Jaroslav Seifert, Franz Kafka, Egon Erwin Kisch opísali Prahu vo svojich dielach (earthinpictures.com). Na ploche 496 km2 žije v Prahe približne 1.3 milióna obyvateľov. Nemecký názov je Prag, anglický Prague, taliansky Praga, madarský Prága. Leží na dolnom toku Vltava, pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 metrov. V Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Praha leží v záveternej polohe, preto sú v meste časté opary a . Má 57 mestských častí, 22 správnych obvodov (wikipedia.sk). Niektoré názvy z mestských častí: Kunratice, Újezd, Šeberov, Libuš, Slivenec, Řeporyje, Velká Chuchle, Lochkov, Lipence, Zbraslav, Zličín, Lysolaje, Nebušice, Přední Kopanina, Suchdol, Troja, Březiněves, Dolní Chabry, Ďablice, Dolní Počernice, Vinoř, Satalice, Čakovice, Klánovice, Koloděje, Běchovice, Křeslice, Měcholupy, Štěrboholy, Petrovice, Dubeč, Královice, Nedvězí, Kolovraty, Benice (wikipedia.cs). Väčšina obyvateľov žije v okrajových štvrtiach, najmä na nových sídliskách, v historickom centre žije asi 70000 ľudí. Praha je aj dopravnou križovatkou, smerom do Plzne, Brna, Ostravy a Ústí nad Labem (wikipedia.sk).

Prague has been considered one of the most beautiful cities in the world since the Middle Ages. It has many epithets, such as Golden Prague, City of a Hundred Spires (there are about 500 towers in the city), Crown of the World, Stone Dream. In the past, it captivated figures like Mozart, Beethoven, Dostoevsky, Apollinaire, and Tchaikovsky. Prague natives, such as Jan Neruda, Jaroslav Hašek, Jaroslav Seifert, Franz Kafka, and Egon Erwin Kisch, depicted Prague in their works (earthinpictures.com). With an area of 496 km2, Prague is home to approximately 1.3 million inhabitants. The German name is Prag, English is Prague, Italian is Praga, and Hungarian is Prága. It lies on the lower course of the Vltava River, near the confluence with the Berounka. The Vltava River has a width of 320 meters at Charles Bridge, forming a large meander, the so-called Holešovice Loop. Prague is situated in a wind-sheltered position, which is why mists and fogs are common in the city. It is divided into 57 municipal districts and 22 administrative districts (wikipedia.sk). Some district names include Kunratice, Újezd, Šeberov, Libuš, Slivenec, Řeporyje, Velká Chuchle, Lochkov, Lipence, Zbraslav, Zličín, Lysolaje, Nebušice, Přední Kopanina, Suchdol, Troja, Březiněves, Dolní Chabry, Ďablice, Dolní Počernice, Vinoř, Satalice, Čakovice, Klánovice, Koloděje, Běchovice, Křeslice, Měcholupy, Štěrboholy, Petrovice, Dubeč, Královice, Nedvězí, Kolovraty, Benice (wikipedia.cs). Most of the inhabitants live in the outskirts, especially in new housing estates, with around 70,000 people residing in the historic center. Prague is also a transportation hub, with connections to Plzeň, , Ostrava, and Ústí nad Labem (wikipedia.sk).

Prag wird seit dem Mittelalter als eine der schönsten Städte der Welt betrachtet. Es trägt viele Beinamen wie Goldene Stadt, Stadt der Hundert Türme (es gibt etwa 500 Türme in der Stadt), Krone der Welt, Steinerner Traum. In der Vergangenheit begeisterte es Persönlichkeiten wie Mozart, Beethoven, Dostojewski, Apollinaire und Tschaikowski. Prager Einheimische wie Jan Neruda, Jaroslav Hašek, Jaroslav Seifert, Franz Kafka und Egon Erwin Kisch beschrieben Prag in ihren Werken (earthinpictures.com). Auf einer Fläche von 496 km2 leben in Prag etwa 1,3 Millionen Einwohner. Der deutsche Name ist Prag, auf Englisch heißt es Prague, auf Italienisch Praga und auf Ungarisch Prága. Die Stadt liegt am Unterlauf der Moldau, nahe der Mündung der Berounka. Die Moldau hat am Karlsplatz eine Breite von 320 Metern. In Prag bildet sie eine große Mäanderschleife, den sogenannten Holešovice-Bogen. Prag liegt in einer windgeschützten Lage, weshalb Nebel in der Stadt häufig ist. Es ist in 57 Stadtteile und 22 Verwaltungsbezirke unterteilt (wikipedia.sk). Einige Stadtteilnamen sind Kunratice, Újezd, Šeberov, Libuš, Slivenec, Řeporyje, Velká Chuchle, Lochkov, Lipence, Zbraslav, Zličín, Lysolaje, Nebušice, Přední Kopanina, Suchdol, Troja, Březiněves, Dolní Chabry, Ďablice, Dolní Počernice, Vinoř, Satalice, Čakovice, Klánovice, Koloděje, Běchovice, Křeslice, Měcholupy, Štěrboholy, Petrovice, Dubeč, Královice, Nedvězí, Kolovraty, Benice (wikipedia.cs). Die meisten Einwohner leben in den Randvierteln, besonders in neuen Wohnsiedlungen, während etwa 70.000 Menschen im historischen Zentrum leben. Prag ist auch ein Verkehrsknotenpunkt in Richtung Pilsen, Brünn, Ostrava und Ústí nad Labem (wikipedia.sk).

Historické centrum mesta je pamiatkovou rezerváciou UNESCO. Zriadená bola v roku 1971, je najrozsiahlejšou mestkou pamiatkovou európskou rezeráciou, patrí do nej Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany, Nové Město a Vyšehrad (wikipedia.sk). Pomenovanie Praha sa odvodzuje od slová práh. Myslí sa tým riečny práh či hať, ktorá sa nachádzala niekde na mieste dnešného Karlovho mosta. Cez tento brod prechádzali cez rieku. Na území Prahy sídlili v prehistorickej dobre rôzne kmene, posledné nálezy sú datované pred 7 tisíc rokmi. Doložené je napr. germánske sídlisko. V 6. storočí začali osídlovať pražskú kotlinu  (wikipedia.cs). Doložené je v oblasti dnešného Veleslavína. Už v roku 885 na hrade vznikol prvý kostol. Z 10. storočia je doložená obchodnícka osada v oblasti dnešnej Malej Strany, v roku 926 je vybudovaná rotunda svätého Víta na hrade. V druhej polovici 10. storočia je založený aj Vyšehrad (wikipedia.cs). Od roku 995, po vyvraždení Slavníkovcov, sa Praha stala jediným sídlom českého kniežactva. Všetku moc získali Přemyslovci (wikipedia.cz).

The historic center of the city is a UNESCO monument reserve. Established in 1971, it is the most extensive urban monument reserve in Europe, including Old Town, Josefov, Malá Strana, Hradčany, New Town, and Vyšehrad (wikipedia.sk). The name Prague is derived from the word „práh,“ meaning a river threshold or ford, which was located somewhere near the present-day Charles Bridge. People used to cross the river at this ford. Various tribes inhabited the territory of Prague in prehistoric times, with the latest discoveries dating back to 7,000 years ago. For example, there is evidence of a Germanic settlement. In the 6th century, Slavs began to settle in the Prague basin (wikipedia.cs). Evidence is found in the present-day Veleslavín area. The first church was built on the castle in 885. A trading settlement in the area of today’s Lesser Town is documented from the 10th century, and in 926, the Rotunda of St. Vitus was built on the castle. Vyšehrad was founded in the second half of the 10th century (wikipedia.cs). Since 995, after the massacre of the Slavník clan, Prague became the sole residence of the Czech principality. The Přemyslid dynasty gained all the power (wikipedia.cz).

Das historische Zentrum der Stadt ist ein UNESCO-Welterbe. Es wurde 1971 gegründet und ist das größte städtische Denkmalreservat in Europa. Es umfasst Altstadt, Josefstadt, Kleinseite, Hradschin, Neustadt und Vyšehrad (wikipedia.sk). Der Name Prag leitet sich vom Wort „práh“ ab. Es bezieht sich auf eine Flusssohle oder einen Damm, der sich irgendwo an der Stelle der heutigen Karlsbrücke befand. Menschen überquerten den Fluss über diese Furt. Auf dem Gebiet von Prag lebten in der Vorgeschichte verschiedene Stämme, die letzten Funde stammen vor 7.000 Jahren. Ein Beispiel ist eine germanische Siedlung. Im 6. Jahrhundert begannen die Slawen das Prager Becken zu besiedeln (wikipedia.cs). Dies ist belegt im Gebiet des heutigen Veleslavín. Schon im Jahr 885 entstand die erste Kirche auf der Burg. Aus dem 10. Jahrhundert ist eine Handelssiedlung im Gebiet der heutigen Kleinseite belegt, im Jahr 926 wurde die Rotunde des heiligen Vitus auf der Burg erbaut. In der zweiten Hälfte des 10. Jahrhunderts wurde auch Vyšehrad gegründet (wikipedia.cs). Ab 995, nach der Auslöschung der Slawnikiden, wurde Prag zum einzigen Sitz des böhmischen Herzogtums. Die Přemysliden erlangten alle Macht (wikipedia.cz).

V roku 1172 bolo dokončený Juditin most. Roku 1230 Staré Město po spojení s niekoľkými menšími obcami obohnali . Vtedy vznikajú aj Hradčany. V roku 1338 bola založená Staromestská radnica. Po roku 1342 sa začína budovať Karlov most. V roku 1344 bola zahájená výstavba Katedrály svätého Víta. Univerzita Karlova začala písať svoji históriu v roku 1348. V roku 1648 ku koncu 30-ročnej obliehali Prahu Švédi. Mesto bol z veľkej časti vydrancované. V roku 1741 Prahu obsadili francúzsko-bavorské vojská. V roku 1744 Prusi. V 80-tych rokoch 19. storočia sa Praha rozšírila po dlhých rokoch. Pripojený bol Vyšehrad, Holešovice-Bubny. V roku 1890 Praha zasiahla 100-ročná povodeň. V roku 1893 bolo asanované historické , najmä židovské štvrte, Josefov. Začiatkom 20. storočia bol v znamení veľkého technického pokroku. V rokoch 1905 – 1912 bola postavený secesný Obecný dom. V roku 1922 bolo pripojených ku Prahe 37 menších obcí, medzi nimi Vinohrady a Smíchov. V roku 1929 bola dobudovaná Katedrála svätého Víta (wikipedia.cz).

In 1172, Judith’s Bridge was completed. In 1230, after merging with several smaller communities, the Old Town was surrounded by walls, giving rise to Hradčany. In 1338, the Old Town Hall was founded. After 1342, construction began on Charles Bridge. The building of St. Vitus Cathedral commenced in 1344. Charles University began its history in 1348. In 1648, towards the end of the Thirty Years‘ War, Prague was besieged by the Swedes, resulting in extensive plundering of the city. In 1741, Prague was occupied by French-Bavarian forces, and in 1744, by the Prussians. In the 1880s, Prague expanded after many years, incorporating Vyšehrad and Holešovice-Bubny. In 1890, Prague experienced a 100-year flood. In 1893, the historical Old Town, especially the Jewish quarter Josefov, was cleared. The early 20th century was marked by significant technological progress. From 1905 to 1912, the Art Nouveau Municipal House was built. In 1922, 37 smaller municipalities, including Vinohrady and Smíchov, were annexed to Prague. St. Vitus Cathedral was completed in 1929 (wikipedia.cz).

Im Jahr 1172 wurde die Judithbrücke fertiggestellt. Im Jahr 1230 wurde die Altstadt nach der Vereinigung mit mehreren kleineren Gemeinden mit Stadtmauern umgeben. Damals entstanden auch die Hradschin. Im Jahr 1338 wurde das Altstädter Rathaus gegründet. Nach 1342 begann der Bau der Karlsbrücke. Im Jahr 1344 begann der Bau des Veitsdoms. Die Karls-Universität begann ihre Geschichte im Jahr 1348. Im Jahr 1648 belagerten die Schweden Prag gegen Ende des 30-jährigen Krieges. Die Stadt wurde weitgehend geplündert. Im Jahr 1741 wurde Prag von französisch-bayerischen Truppen besetzt. 1744 von den Preußen. In den 1880er Jahren weitete sich Prag nach langen Jahren aus. Vyšehrad und Holešovice-Bubny wurden angeschlossen. Im Jahr 1890 traf Prag eine Hundertjahrflut. Im Jahr 1893 wurde die historische Altstadt, insbesondere das jüdische Viertel Josefov, abgerissen. Der Beginn des 20. Jahrhunderts stand im Zeichen des großen technischen Fortschritts. In den Jahren 1905 – 1912 wurde das Jugendstilgebäude Obecní dům errichtet. Im Jahr 1922 wurden 37 kleinere Gemeinden, darunter Vinohrady und Smíchov, nach Prag eingemeindet. Im Jahr 1929 wurde der Veitsdom fertiggestellt (wikipedia.cz).

V minulosti bola sídelným mestom českých kniežat a kráľov, rímsko-nemeckých cisárov. Praha v stredoveku bola „rozdelená“ na Staršiu, latinsky Maior a Menšie Mesto pražské – Malú stranu. V 1348 vzniklo Nové Město pražské. V prvému pokusu o zjednoteniu Starého a Nového Mesta prišlo v roku 1518, avšak v roku 1528 bola Praha opäť rozdelená. K zjednoteniu pod jeden správny celok prišlo až v roku 1784, Prahu tvorilo Nové a Staré Město pražské, Malá strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice (wikipedia.cs). V roku 1378 žilo v Prahe 40000 obyvateľov, v roku 1850 155000, v roku 1960 1 milión 5 tisíc. Praha je šiestym najnavštevovanejším mestom v Európe. Je tu mimoriadne veľa divadiel (wikipedia.cs).

In the past, Prague served as the residence of Czech princes and kings, as well as Roman-German emperors. In medieval times, Prague was „divided“ into the Old Town, Latin Maior, and the Lesser Town of Prague – Malá Strana. In 1348, the New Town of Prague (Nové Město pražské) was established. The first attempt to unify the Old and New Towns occurred in 1518, but in 1528, Prague was once again divided. The final unification into one administrative entity occurred in 1784, comprising the New and Old Towns of Prague, Malá Strana, and Hradčany. Over time, Josefov, Vyšehrad, and Holešovice were annexed (wikipedia.cs). In 1378, Prague had 40,000 inhabitants, and by 1850, the population had grown to 155,000. In 1960, it reached 1,005,000. Prague is the sixth most-visited city in Europe, known for its numerous theaters (wikipedia.cs).

In der Vergangenheit war Prag die Residenzstadt der tschechischen Fürsten und Könige, der römisch-deutschen Kaiser. Prag im Mittelalter war „geteilt“ in die Altstadt (Staré Město) und die Kleinseite (Malá Strana). Im Jahr 1348 entstand die Neue Stadt Prag (Nové Město pražské). Der erste Versuch, die Altstadt und die Neue Stadt zu vereinen, erfolgte 1518, aber 1528 wurde Prag erneut geteilt. Die endgültige Vereinigung unter einer Verwaltungseinheit erfolgte erst 1784, als Prag aus der Neustadt (Nové Město pražské), der Altstadt (Staré Město pražské), der Kleinseite (Malá Strana) und der Hradschin bestand. Nach und nach wurden auch das Josefstadt (Josefov), Vyšehrad und Holešovice angegliedert (wikipedia.cs). Im Jahr 1378 lebten in Prag 40.000 Einwohner, im Jahr 1850 waren es 155.000, im Jahr 1960 1 Million 5 Tausend. Prag ist die sechstbesuchteste Stadt in Europa. Es gibt außergewöhnlich viele Theater hier (wikipedia.cs).

:

TOP

Všetky

, ,