2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Spiš

Levoča – kráľovské mesto

Hits: 4694

Mes­to Levo­ča leží pod Levočs­ký­mi vrch­mi, vďa­ka svo­jej boha­tej minu­los­ti pat­rí medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá Slo­ven­ska (levo​ca​.sk). Maďar­sky Lőc­se, nemec­ky Leuts­chau, leží v nad­mor­skej výš­ke 570 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 64 km2 žije tak­mer 15 000 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Levočs­ká doli­na, Levočs­ké lúky, Záva­da (Wiki­pe­dia).

Je to sta­ro­by­lé his­to­ric­ké mes­to s pek­ným cen­trom. Kráľov­ské mes­to Slo­ven­ska (Infor­mač­ná tabu­ľa). Levočs­ké námes­tie pat­rí medzi naj­väč­šie stre­do­ve­ké námes­tia na Slo­ven­sku (roy​al​-towns​.sk). Dnes v Levo­či žije asi 14500 oby­va­te­ľov. Od roku 2009 je mes­to zapí­sa­né na Zozna­me Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (levo​ca​.sk). 

Na mies­te dneš­né­ho mes­ta bolo už na pre­lo­me 11. – 12. sto­ro­čia viac osád, čo doka­zu­je kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša juho­vý­chod­ne od mes­ta, kto­rý bol posta­ve­ný v román­skom slo­hu. Dru­há osa­da bola tam, kde je dnes Košic­ká uli­ca (levo​ca​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1249, pod náz­vom Leucha (levo​ca​.sk). V 13. sto­ro­čí sa tu usa­dzu­jú nemec­kí kolo­nis­ti a v roku 1271 sa Levo­ča stá­va hlav­ným mes­tom pro­vin­cie spiš­ských Sasov (levo​ca​.sk). Hyb­nou silou mes­ta bol obchod. Obcho­do­va­lo sa s han­sov­ný­mi mes­ta­mi, s Kra­ko­vom, s Benát­ka­mi. Reme­sel­ní­ci pro­du­ko­va­li tovar pre celé Uhor­sko a aj Poľ­sko. Neskôr sa Levo­ča sta­la jed­ným z cen­tier rene­san­cie a huma­niz­mu v Uhor­sku (levo​ca​.sk). V roku 1474 nav­ští­vil mes­to Matej Kor­vín, v roku 1497 bra­tia Jage­lov­ci. V tla­čiar­ni bra­tov Bre­ue­rov­cov vyšiel Orbis Pic­tus Jana Amo­sa Komen­ské­ho v šty­roch jazy­koch. V dobe národ­né­ho obro­de­nia bola Levo­ča mies­tom pôso­be­nia štú­rov­cov (roy​al​-towns​.sk). V Levo­či pôso­bil Ján Fran­cis­ci, Ján Bot­to, Jan­ko Kráľ, Pavol Dob­šin­ský, Vav­ro Šro­bár, fyzik Albert Fuchs, hereč­ky Lucia Gaži­ová, Oľga Vron­ská (Wiki­pe­dia).

V dru­hej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia bol posta­ve­ný dneš­ný veľ­ký far­ský kos­tol svä­té­ho Jaku­ba star­šie­ho, apoš­to­la (levo​ca​.sk). Mimo­riad­ne cen­ný je jeho inte­ri­ér, kto­rý pred­sta­vu­je jedi­neč­né die­la stre­do­vé­ho sak­rál­ne­ho ume­nia. Nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný hlav­ný oltár svä­té­ho Jaku­ba je s výš­kou 18.6 met­ra naj­vyš­ším svoj­ho dru­hu na sve­te. Je z lipo­vé­ho dre­va v rokoch 1507 – 1517 v diel­ni Maj­stra Pav­la (levo​ca​.sk). Námes­tie lemu­je viac ako 50 meš­tian­skych a pat­ri­cij­ských domov, mno­hé sú pome­no­va­né pod­ľa býva­lých maji­te­ľoch (levo​ca​.sk).

V 14. až 15. sto­ro­čí sa mes­to sta­lo stre­do­európ­skym obchod­ným cen­trom (levo​ca​.sk). Mes­to hos­po­dár­sky i kul­túr­ne kul­mi­nu­je na pre­lo­me 15. a 16. sto­ro­čia (levo​ca​.sk). Levočs­ké lýce­um sa sta­lo význam­ným cen­trom slo­ven­ské­ho národ­né­ho hnu­tia štú­rov­cov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na his­to­ric­kom námes­tí je viac ako 50 gotic­kých, rene­sanč­ných a rano­ba­ro­ko­vých pat­ri­cíj­skych domov s arká­do­vi­tý­mi vnút­ro­ný­mi dvor­mi (skon​li​ne​.sk). Levočs­ké hrad­by sú tak­mer kom­plet­ne zacho­va­né, z 15 bášt a veží sa zacho­va­lo 6, z toho tri brá­ny: Košic­ká, Poľ­ská a Men­hard­ská. Pôvod rad­ni­ce sia­ha do 15. sto­ro­čia. Na fasá­de sú maľ­by, kto­ré pred­sta­vu­jú sym­bo­ly občian­skych cnos­tí: stried­mosť, opatr­nosť, udat­nosť, trpez­li­vosť a spra­vod­li­vosť. Dnes je rad­ni­ca spo­je­ná s rene­sanč­nou vežou, kto­rá bola posta­ve­ná v rokoch 1656 – 1661 a slú­ži­la ako zvo­ni­ca. Pôvod­ne zo 16. sto­ro­čia pochá­dza kliet­ka han­by, kto­rá sto­jí pred rad­ni­cou. Od 16. sto­ro­čia do roku 1923 bola Levo­ča síd­lom Spiš­skej župy (levo​ca​.sk). V rokoch 1746 – 1747 vyučo­val na jezu­it­skom gym­ná­ziu mate­ma­tik, fyzik a astro­nóm Maxi­mi­lián Rudolf Hell. V 18. a 19. sto­ro­čí pôso­bi­li v baníc­tve a žele­ziar­stve Prob­st­ne­rov­ci. Po odvo­la­ní Ľudo­ví­ta Štú­ra z bra­ti­slav­ské­ho lýcea, priš­li jeho štu­den­ti na Evan­je­lic­ké lýce­um do Levo­če. Pri tej­to prí­le­ži­tos­ti vznik­la v roku 1844 revo­luč­ná pie­seň, neskôr hym­na “Nad Tat­rou sa blýs­ka”, kto­rá sa prvý­krát spie­va­lu tu (Kris­te­ko­vá).

V Levo­či sa koná Medzi­ná­rod­ný kul­túr­ny fes­ti­val Dni Maj­stra Pav­la, fes­ti­val váž­nej hud­by Levočs­ké babie leto, fes­ti­val komor­nej hud­by Kon­ver­gen­cie, súťaž nepro­fe­si­onál­nych diva­del­ných súbo­rov Scé­nic­ká žat­va (Kris­te­ko­vá), tema­tic­ké pre­hliad­ky Potul­ky Levo­čou, Levočs­ká hudob­ná jar, Levočs­ká hudob­ná jeseň, Marián­ska púť, Kar­pat­ský reme­sel­ný trh, Via­noč­ný reme­sel­ný trh, výtvar­ný a foto­gra­fic­ký Ple­nér Maj­stra Pav­la, noč­né podu­ja­tie plné hud­by, spe­vy, sve­tiel Tajom­ná Levo­ča (Kris­te­ko­vá).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Rajecké Teplice

Hits: 1852

Rajec­ké Tep­li­ce som nav­ští­vil viac­krát. Vní­mal som ich zvlášt­ne, pomer­ne roz­bi­to. Mes­to na mňa pôso­bi­lo izo­lo­va­ne, ako­by tam boli kúpe­le stre­dom ves­mí­ru. Asi aj pre­to, že samot­né kúpe­le na mňa pôso­bi­li gýčo­vo a snob­sky. Nemo­hol som sa zba­viť poci­tu, že sú síce pek­né, ale nepat­ria do pro­stre­dia Rajec­kej doli­ny vsa­de­nej do hor­na­té­ho reli­é­fu, Neho­di­li sa mi ani men­tál­ne, medzi tunaj­šie oby­va­teľ­stvo. Labu­tie jaze­ro je veľ­mi pekné.

Mes­to Rajec­ké Tep­li­ce ležia v Žilin­skej kot­li­ne na sva­hu Skal­ky (rajec​ke​-tep​li​ce​.info) v nad­mor­skej výš­ke 411 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Na roz­lo­he 11.85 km2 tu žije 3017 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Rajec­ké Tep­li­ce vznik­li nie­ke­dy v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). Od začiat­ku 17. sto­ro­čia sú Rajec­ké Tep­li­ce kúpeľ­nou osa­dou. V roku 1784 tu v 4 domoch žilo 27 oby­va­te­ľov. Od roku 1880 do roku 1951 boli Rajec­ké Tep­li­ce osa­dou obce Kon­ská. Naopak v roku 1980 sa k Rajec­kým Tep­li­ciam pri­čle­ni­li obce Poluv­sie, Strán­ske, Kon­ská, Kune­rád a Kamen­ná Poru­ba. Avšak ten­to stav trval len do roku 1989, kedy doš­lo k osa­mos­tat­ne­niu obcí (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). V kúpe­ľoch v Rajec­kých Tep­li­ciach sa lie­čia zápa­lo­vé a dege­ne­ra­tív­ne cho­ro­by pohy­bo­vej sústa­vy, úra­zo­vé sta­vy, sta­vy po ope­rá­ciach, ner­vo­vé cho­ro­by. Súčas­ťou kúpe­ľov je špor­to­vý are­ál, fit­ness­cen­trum, park a jaze­ro. V augus­te sa v mes­te kona­jú let­né sláv­nos­ti a v júni Hodo­vé sláv­nos­ti (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina

Slanický ostrov umenia

Hits: 2590

Sla­nic­ký ostrov je ostrov v Orav­skej prieh­ra­de, kto­rý nebol zato­pe­ný Orav­skou priehradou.

Zato­pe­ných bolo 5 osád v roku 1953. Zacho­va­lo sa iba návršie s baro­ko­vým kos­to­lom a kal­vá­ri­ou, kto­ré tvo­ril domi­nan­tu obce Sla­ni­ca (orav​ska​ga​le​ria​.sk). Zato­pe­né osa­dy: Hám­ry (Orav­ské Hám­re), Lav­ko­vo (Osa­da Dol­né­ho Šte­fa­no­va), Osa­da, Sla­ni­ca (Wiki­pe­dia). Kos­tol Pový­še­nia Svä­té­ho krí­ža bol posta­ve­ný v rokoch 1766 – 1769 (raci​bor​.eu). Sla­nic­ký ostrov je prí­stup­ný pre verej­nosť od 15. mája do 15. sep­tem­bra (Infor­mač­ná tabu­ľa). Jeho roz­lo­ha je 3.5 hek­tá­ra. Leží v nad­mor­skej výš­ke 609 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Na ostro­ve sa nachá­dza stá­la expo­zí­cia Orav­skej galé­rie v Dol­nom Kubí­ne. Sú tu tra­dič­né ľudo­vé plas­ti­ky a maľ­by. Expo­zí­cia má celo­slo­ven­ský cha­rak­ter (Infor­mač­ná tabu­ľa). V Sla­ni­ci sa naro­dil v roku 1762 Anton Ber­no­lák (wbl​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Kostol zo stredoveku v Ludrovej

Hits: 3061

Kos­to­lík sto­jí v poli asi kilo­me­ter od Ružom­ber­ka mimo samot­nej obce Lud­ro­vá, neďa­le­ko obce Štiav­nič­ka. Kos­to­lík bol posta­ve­ný v tre­tej tre­ti­ne 13. sto­ro­čia (apsi​da​.sk). Dá sa uva­žo­vať, že mohol byť vysta­ve­ný na mies­te star­šie­ho kos­to­la (Kahoun, 2002). V prvej polo­vi­ci 15. sto­ro­čia bol jeho inte­ri­ér aj exte­ri­ér kos­to­lí­ka vyzdo­be­ný násten­ný­mi maľ­ba­mi. V roku 1447 bol obsa­de­ný brat­rík­mi. Celé 16. sto­ro­čie i začia­tok 17. sto­ro­čia bol v rukách kato­lí­kov. Pro­tes­tan­ti ho pre­vza­li až v júni 1617 a udr­ža­li si ho do roku 1679. Kato­lí­kom sa vrá­til v roku 1709. V roku 1826 bol posta­ve­ný nový kos­tol v obci Vil­la Lud­ro­vá a kos­to­lík na Kúte začal postup­ne chát­rať. V roku 1843 však bol opä­tov­ne vysvä­te­ný vďa­ka úsi­liu Móri­ca Rakov­ské­ho z Lip­tov­skej Štiav­ni­ce. Svä­té omše sa tu potom slú­ži­li až do roku 1953. Od roku 1954 je majet­kom štá­tu, v sprá­ve Lip­tov­ské­ho múzea v Ružom­ber­ku. V rokoch 1958 – 1966 bol obno­ve­ný, v 70-​tych rokoch bol sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (apsi​da​.sk). Na ste­nách je 34 obra­zov zná­zor­ňu­jú­cich život Ježi­ša Kris­ta. Zakri­ve­nie stien je zámer­né – aby mal kos­tol dob­rú akus­ti­ku (Jalo­via­ro­vá). Tra­du­je sa, že na vstup­nom por­tá­li je množ­stvo rýh od mečov šľach­ti­cov, kto­rí tak­to vzdá­va­li úctu páno­vi domu, v tom­to prí­pa­de Bohu. Naj­väč­šiu vraj uro­bil poľ­ský kráľ Ján Sobies­ki (apsi​da​.sk).

V kos­to­lí­ku je pod­ľa ďal­šej legen­dy pocho­va­ný maj­ster tem­plár­ske­ho rádu Johann Gottf­ried von Her­bers­te­in. Výskum však nepo­tvr­dil prí­tom­nosť tem­plá­rov v tej­to oblas­ti. Pri kos­to­lí­ku a v ňom sa nakrú­ca­li via­ce­ré fil­my, naprí­klad Tisíc­roč­ná vče­la či Legen­da o lie­ta­jú­com Cyp­riá­no­vi. V súčas­nos­ti sú von­kaj­šie fasá­dy sú v dosť zlom sta­ve. V roku 2011 zís­ka­lo múze­um dotá­ciu na reštau­ro­va­nie fre­siek, v roku 2012 bola čias­toč­ne vyme­ne­ná streš­ná kry­ti­na. Využí­va sa aj na prí­le­ži­tost­né sobá­še a rôz­ne kul­túr­ne podu­ja­tia (apsi​da​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post