2007, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Slovensko – krajina v srdci Európy

skala
Hits: 10664

Slo­ven­sko leží v srd­ci Euró­py. Hra­ni­čí s Poľ­skom, Čes­kom, Rakús­kom, Maďar­skom a Ukra­ji­nou. Je to hor­na­tá kra­ji­na, na Slo­ven­sku sú krás­ne hory, napr. Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, Vyso­ké Tat­ry. Tak­mer celým úze­mím pre­chá­dza časť Kar­pat­ské­ho oblú­ka. Z geolo­gic­ké­ho a geoter­mál­ne­ho hľa­dis­ka je Slo­ven­sko veľ­mi boha­tá krajina. 

Slo­ven­sko dis­po­nu­je 1200 obja­ve­ný­mi jas­ky­ňa­mi, prí­stup­ných verej­nos­ti je len 14. Naj­dl­h­šou je Demä­nov­ský jas­kyn­ný sys­tém, kto­rý má viac ako 30 km. Naj­hl­b­šou je Sta­rý hrad v Níz­kych Tat­rách, s hĺb­kou 432 met­rov. Naj­dl­h­šou rie­kou je Váh, kto­rý tečie 406 km. 80 met­rov má naj­vyš­ší Kme­ťov vodo­pád vo Vyso­kých Tat­rách. Naj­ve­ter­nej­ším mies­tom je Cho­pok. Naj­daž­di­vej­ším mies­tom je Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­roz­siah­lej­ším poho­rím je Ondav­ská vrcho­vi­na, kto­rá sa rozp­res­tie­ra na plo­che 1 320 km2 (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší dre­ve­ných oltár na sve­te – Kos­tol svä­té­ho Jaku­ba v Levo­či, geo­gra­fic­ký stred Euró­py v Krem­nic­kých vrchoch, jedi­ný stu­de­ný artéz­sky pra­meň v Euró­pe – Her­lian­sky gej­zír pri Koši­ciach, naj­roz­siah­lej­ší hrad­ný kom­plex v stred­nej Euró­pe – Spiš­ský hrad, naj­vyš­ší vrch v Kar­pa­toch – Ger­la­chov­ský štít, naj­star­ší verej­ný park v stred­nej Euró­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa v Bra­ti­sla­ve (visit​slo​va​kia​.com). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší počet hra­dov a zám­kov v Euró­pe. 425 kaš­tie­ľov, 180 hra­dov, zám­kov a zrú­ca­nín (slo​va​kia​.eu​.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 oby­va­te­ľov (sta​tis​tics​.sk). V mes­tách žije viac ako 57 % z nich (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Slo­ven­sku žijú pre­važ­ne Slo­vá­ci. Z men­šín sú zastú­pe­ní Maďa­rí, Rómo­via, Ukra­jin­ci, Češi, Nemci. Na Slo­ven­sku sa nachá­dza­jú rôz­ne špe­ci­fic­ké oblas­ti, kto­ré majú svoj pôvod v minu­los­ti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Nie­ke­dy v 5. sto­ro­čí sem priš­li Slo­va­nia, kto­rí boli neskôr napá­da­ní okrem iné­ho Avar­mi, kto­rých sme neskôr vyhna­li. Cca z tohto úze­mia. Kaž­do­pád­ne mno­ho Ava­rov sa asi­mi­lo­va­lo. Pod­ľa nov­ších pra­me­ňov je otáz­ne kam až sia­ha­lo v istom obdo­bí rím­ske osíd­le­nie. Kaž­do­pád­ne aj na Slo­ven­sku sa našli pozos­tat­ky rím­ske­ho osíd­le­nia na via­ce­rých miestach.

Prvé osíd­le­nie Slo­ven­ska pochá­dza z kon­ca pale­oli­tu, spred 250 tisíc rokov, s loka­li­ty Gánov­ce, kde sa našla leb­ka nean­der­tál­ca a z Mora­vian, kde sa našla soš­ka Venu­še – tzv. Mora­vian­ska Venu­ša. Prví roľ­ní­ci sa tu obja­vi­li asi 5 000 – 4 000 rokov pred Kris­tom. Od kon­ca 4. sto­ro­čia pred Kris­tom sem pri­chá­dza­jú Kel­ti. V 1. sto­ro­čí pre Kris­tom Dáko­via. Od začiat­ku 1. sto­ro­čia sem priš­li Ger­má­ni – Van­ni­ove krá­ľov­stvo. Prví slo­va­nia osíd­ľo­va­li naše úze­mie zrej­me v 5. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Prvým štát­nym útva­rom Slo­va­nov na úze­mí dneš­né­ho Slo­ven­ska bola Samo­va ríša v 7. sto­ro­čí. Neskôr Nit­rian­ske knie­žat­stvo, kto­ré­ho spo­je­ním s Morav­ským knie­žat­stvom vnik­la v roku 833 Veľ­ká Mora­va (Wiki­pe­dia). Čo bola veľ­mi význam­ná epi­zó­da v deji­nách v tom obdo­bí to bol pomer­ne sil­ný štát. Zhru­ba do toh­to obdo­bia pat­rí aj náv­šte­va Solún­skych bra­tov Cyri­la a Meto­da v 9. sto­ro­čí, kto­rí hlá­sa­li kres­ťan­skú vie­ru na našom úze­mí. Z hľa­dis­ka kul­túr­ne­ho šlo o veľ­mi význam­ný posun. Dosiah­li, že pop­ri latin­či­ne sa sta­ros­lo­vien­či­na sta­la litur­gic­kým jazy­kom, čo uznal aj pápež. Za zvá­že­nie sto­jí fakt, že to boli vte­dy jedi­né dva jazy­ky, v kto­rých sa moh­li viesť omše. Zhru­ba v 10. sto­ro­čí sem priš­li Maďa­ri, kto­rí podob­ne ako Ava­ri v 5. sto­ro­čí kočo­va­li. Nara­zi­li však na odpor Slo­va­nov, ale aj Rima­nov a Ger­má­nov. Viac­me­nej nema­li kam ísť, tak sa tu usa­di­li a nauči­li sa obhos­po­da­ro­vať pôdu. Od 10. sto­ro­čia bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Uhor­ska, od 19. sto­ro­čia Rakúsko-​Uhorska. Bra­ti­sla­va, dneš­né hlav­né mes­to, bola veľ­mi dlho koru­no­vač­ným mes­tom. Od roku 1918 bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Čes­ko­slo­ven­ska, s krát­kou pre­stáv­kou samos­tat­né­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu počas dru­hej sve­to­vej voj­ny. Od 1.1.1993 je Slo­ven­ská repub­li­ka samos­tat­ným štá­tom. Od 1. mája 2004 sme člen­mi Európ­skej únie, od 29.3.2004 sme člen­mi NATO, od 1.1.2009 sme člen­mi Euro­zó­ny – Európ­skej meno­vej únie, ofi­ciál­nou menou sa sta­lo euro. 

Počas celej his­tó­rie bolo Slo­ven­sko mno­ho­krát napá­da­né Tatár­mi, Tur­ka­mi, ale z hľa­dis­ka celis­tvos­ti úze­mia odo­lá­va­lo. Je prav­da, že Tur­ci aj Tatá­ri mali aj iné cie­le, kto­ré ich mno­ho­krát donú­ti­li odísť z úze­mia Slo­ven­ska. Kaž­do­pád­ne ani ger­mán­ske, ale­bo rím­ske úto­ky nebo­li pri­veľ­ké. Hra­dy, kto­ré na Slo­ven­sku boli v minu­los­ti boli pomer­ne dob­re opev­ne­né a v minu­los­ti doká­za­li úspeš­ne odo­lá­vať nepria­te­ľom. Neraz našim pro­tiv­ní­kom pomoh­la zra­da na ich obsa­de­nie. Do stre­do­ve­ku boli napr. hra­dy v Deví­ne, vo Fiľa­ko­ve veľ­kou pre­káž­kou pre nepria­te­ľov. Napo­kon aj Bra­ti­slav­ský hrad. Veď Bra­ti­sla­va bola dlho nazý­va­ná aj ako kamen­né mes­to. Zlé obdo­bie obdo­bie pre jed­no­du­chý ľud bolo po roku 1526 a trva­lo zhru­ba do roku 1868. Je zau­jí­ma­vé, že nie­kto­ré rea­li­ty z vte­daj­šie­ho obdo­bia sa dosta­lo aj do slov­ní­ka – pojem turec­ké hos­po­dár­stvo pochá­dza prá­ve zo stre­do­ve­ku. Ide o to, že Turek len bral a nesta­ral sa. Tur­kom nezá­le­ža­lo na tom, čo bude, keď oni využi­jú úro­du, nesta­ra­li sa o budúc­nosť, jed­no­du­cho šli ďalej, zdie­ra­li nie­ko­ho iného.

Z hľa­dis­ka kul­tú­ry bola význam­ná exis­ten­cia Aca­de­mie Istro­po­li­ta­ny – jed­nej z naj­star­ších uni­ver­zít v Euró­pe. Zalo­žil je Matej Kor­vín v Bra­ti­sla­ve oko­lo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodi­fi­ko­va­ná spi­sov­ná slo­ven­či­na Anto­nom Ber­no­lá­kom na zákla­de zápa­do­slo­ven­ské­ho náre­čia – ber­no­lá­kov­či­na. Od roku 1843 je vďa­ka Ľudo­ví­to­vi Štú­ro­vi spi­sov­ná slo­ven­či­na kodi­fi­ko­va­ná na zákla­de stre­do­slo­ven­ské­ho nárečia. 

Naj­viac ľudí žije v mes­tách Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Národ­né par­ky: TANAP – Tatrans­ký národ­ný park, NAPANT – Národ­ný park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Slo­ven­ský kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­výz­nam­nej­šie sviat­ky: Via­no­ce, Veľ­ká noc, Miku­láš, Svä­tá Lucia, Sil­ves­ter, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiat­ka zosnu­lých, Fašian­gy (slo​va​kia​si​te​.com). Význam­né osob­nos­ti: Juraj Jáno­šík – zboj­ník a ľudo­vý hrdi­na, kto­rý boha­tým bral a chu­dob­ným dával, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ká­tor spi­sov­nej slo­ven­či­ny, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – vedec, poli­tik, vojak, zakla­da­teľ čes­ko­slo­ven­ské­ho štá­tu, Ale­xan­der Dub­ček – štát­nik, osob­nosť Praž­skej jari 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic­ké cha­rak­te­ris­tic­ké jed­lá: pare­ni­ca, ovčí syr, syro­vé kor­bá­či­ky, oštie­pok, bryn­dra, ska­lic­ký trdel­ník, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), tokaj­ské víno, kapust­ni­ca, piro­hy, lok­še, tla­čen­ka, jater­ni­ce, pagá­če a napo­kon aj kofo­la. Z tvr­dé­ho alko­ho­lu sú zná­me: boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, demä­nov­ka. Slo­ven­sko je veľ­mi boha­té na mine­rál­ne pra­me­ne – mine­rál­ky: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka a mno­ho iných.

Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2014, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Piešťany – pokojné kúpeľné mesto na Považí

skala
Hits: 63866

Pieš­ťa­ny sú krás­ne mes­to, pre­dov­šet­kým pre­to, lebo tu sa dá vní­mať pokoj. V Pieš­ťa­noch sa ľudia nepo­náh­ľa­jú. Vlád­ne tu poho­da, pri­čom mes­to žije kul­túr­ne, je cel­kom pek­ne upra­ve­né. Par­ky zabe­ra­jú roz­siah­lu plo­chu, v mes­te vlád­ne turis­tic­ký ruch. Mes­to leží 162 met­rov nad morom, GPS 48°35‘03“ zeme­pis­nej šír­ky a 17°50‘01“ zeme­pis­nej dĺž­ky. Roz­lo­ha mes­ta je 44,201 km2. Sto­py osíd­le­nia oko­lia pochá­dza­jú už zo štvr­to­hor­né­ho ple­is­to­cé­nu. Kamen­né nástro­je člo­ve­ka nean­der­tál­ske­ho typu boli obja­ve­né v neďa­le­kej obci Ban­ka a v jas­ky­ni Čer­to­va pec. V posled­nej dobe ľado­vej sa ku neza­mŕ­za­jú­cim pra­me­ňom sťa­ho­val lovec mamu­tov. Pra­me­ne vyhľa­dá­va­li oby­va­te­lia nesko­rej i mlad­šej doby kamen­nej, no naj­mä z doby bron­zo­vej. V oko­lí sú sto­py po ľuďoch maďa­rov­skej kul­tú­ry, vys­trie­da­nej ľuď­mi mohy­lo­vej a čačian­skej kul­tú­ry. V mlad­šej dobe želez­nej, asi v 4. sto­ro­čí pred Kris­tom, pri­chá­dza­jú Kel­ti. V prvom až štvr­tom sto­ro­čí tu bolo osíd­le­nie ger­mán­sky­mi Kvád­mi. V pia­tom až šies­tom sto­ro­čí do oblas­ti pri­chá­dza­jú prvé slo­van­ské kme­ne. Časy Veľ­kej Mora­vy z 9. sto­ro­čia pri­po­mí­na veľ­mož­ský dvo­rec v blíz­kom Duco­vom. V rokoch 1299, 1301 – 1321 boli Pieš­ťa­ny súčasť pan­stva Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho. Pieš­ťa­ny boli aj krá­ľov­ským majet­kom a súčas­ťou hrad­né­ho pan­stva Tema­tín. V roku 1348 daro­val kráľ Ľudo­vít I. hrad a pan­stvo Tema­tín magis­tro­vi Miku­lá­šo­vi Kon­to­vi. Po vymre­tí toh­to rodu ich od krá­ľa Ľudo­ví­ta II. zís­kal Ale­xej Thur­zo (Wiki­pé­dia).

V minu­los­ti boli Pieš­ťa­ny spo­me­nu­té v his­tó­rii ako Pes­sen, Pest­hy­en (Mod​ro​va​.eu​.sk). Názov Pieš­ťa­ny je odvo­de­ný od pies­či­té­ho cha­rak­te­ru pod­lo­žia napla­ve­nín Váhu. His­to­ric­ké náz­vy Pieš­ťan: 1113 – Pes­can, 1299 – Pek­chen, 1348 – Posse­en, 1357 – Pechen, 1429 – Pes­tien, Pes­ty­en, 1435 – Pes­ty­én, 1436 – Pest­hy­en, 1442 – Piest­hen, 1546 – Pes­tien, 1552 – Pes­ti­ien, 1564 – Pyš­ten, 1588 – Pes­tien, 1642 – Pis­tin, 1689 – Pös­té­ny, 1709 – Pus­tin, 1742 – Pus­te­ny, 1745 – Pöst­he­ni­mu, Piest­han, Pisch­tan, 1747- Piss­te­ny, 1774 – Püs­tin, Piessc­ža­ny, Tep­licz, Tep­lic­ze, 1786 – Pűsch­tin, Pie­ča­ny, 1787 – Tep­licz, 1808 – Pös­té­ny, Püs­té­ny, Pjess­ča­ny, Pěss­ťa­ny, 1863 – 1907 – Pös­ty­én, 1913 – Pös­ty­é­ny, do 1918 – Pis­ty­an, Pis­ty­án, Pies­ty­an, Píš­ťa­ny, Pyst­jan, Pys­ty­an, Pys­ty­án, 1920 – Pieš­ťa­ny. Maďar­sky sú Pieš­ťa­ny Pös­ty­én, nemec­ky Pis­ty­an, poľ­sky Piesc­za­ny. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1113 zo Zobor­skej lis­ti­ny vyda­nej uhor­ským krá­ľom Kolo­ma­nom I.. His­tó­ria mes­ta je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva v 16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632 a naj­sláv­nej­ší opis pochá­dza od Ada­ma Tra­ja­na v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642 (Wiki­pe­dia).  V roku 1598 bolo v Pieš­ťa­noch 144 domov (obec​lu​ka​.sk). 

V roku 1642 dosta­li Pieš­ťa­ny mest­ské výsa­dy a jar­moč­né prá­vo a vyví­ja­li sa ako zeme­pan­ské mes­teč­ko. V 18. sto­ro­čí vzni­ká oko­lo pra­me­ňov kúpeľ­ná osa­da Tep­li­ce. V jej cen­tre stál uby­to­va­cí hos­ti­nec a pan­ský dom pre šľach­tu. Osa­da sa postup­ne spo­ji­la s obcou Pieš­ťa­ny a dnes tvo­rí his­to­ric­ké cen­trum. V roku 1720 daro­val panov­ník Karol VI. pan­stvo Hlo­ho­vec (Pieš­ťa­ny pat­ri­li pod Hlo­ho­vec) Jáno­vi Leopol­do­vi Erdödy­mu, kto­rým pat­ri­lo mes­to až do roku 1848 a kúpe­le do roku 1940. V roku 1802 nav­ští­vil Pieš­ťa­ny Ludwig van Beet­ho­ven. Kata­stro­fic­ké roz­me­ry mala na Pieš­ťa­ny povo­deň 26.8.1813, kedy boli poško­de­né všet­ky budo­vy (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pé­dia).

Pieš­ťa­ny, rov­na­ko ako mno­ho iných miest západ­nej Euró­py, ale aj Slo­ven­ska, zaží­va­jú pokles sta­vu oby­va­teľ­stva. Dnes žije v Pieš­ťa­noch menej ako 30 000 oby­va­te­ľov. V roku 1731 tu pod­ľa dostup­ných pra­me­ňov žilo 1 488 ľudí (Wiki­pé­dia), v roku 1910 – 7 379, v roku 1945 – 14 519, v roku 1970 – 22 963, v roku 1980 – 30 731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993), v roku 1991 – 33 176 (Mest­ská a obec­ná šta­tis­ti­ka, Úda­je ku 31.12.1991). Neďa­le­ko od cen­tra mes­ta, na okra­ji par­ku sa nachá­dza Dom ume­nia, v kto­rej čas­to hos­ťu­jú rôz­ne diva­del­né a taneč­né súbo­ry, koná sa tu množ­stvo výstav, sála sa pou­ží­va ako kino apod.. Inou, pomer­ne zná­mou je Malá scé­na Mest­ské­ho kul­túr­ne­ho stre­dis­ka – medzi Pieš­ťan­ca­mi zná­me ako “Kras­ko”. V Pieš­ťa­noch je zastú­pe­né vyso­ké škols­tvo Inšti­tú­tom fyzi­ote­ra­pie, bal­neo­ló­gie a reha­bi­li­tá­ce Uni­ver­zi­ty svä­té­ho Cyri­la a Meto­da v Trna­ve. Gym­ná­zia sú tu dve: Pier­ra de Cou­ber­ti­na a svä­té­ho Micha­la Archan­je­la. Zná­ma je Hote­lo­vá aka­dé­mia Ľudo­ví­ta Win­te­ra. Na úze­mí mes­ta pôso­bia tri múzeá. Hlav­ná budo­va Bal­neo­lo­gic­ké­ho múzea je situ­ova­ná do budo­vy Kúpeľ­nej dvo­ra­ny. Pod jeho sprá­vu pat­rí pamät­ná izba Iva­na Kras­ku na náb­re­ží Váhu medzi Kolo­nád­nym a Kra­jin­ským mos­tom, Vila dokto­ra Lis­ku a asi 6 km vzdia­le­né hra­dis­ko Kos­to­lec. Vojen­ské his­to­ric­ké múze­um je v are­áli letic­ka a bohu­žiaľ sprí­stup­ne­ná je iba časť expo­ná­tov a otvo­re­né je iba sezón­ne (Wiki­pé­dia). Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny má svo­je múze­um situ­ova­né v neďa­le­kých Mora­va­noch. Význam­ný­mi pod­nik­mi v minu­los­ti bola Tes­la Pieš­ťa­ny, dnes naj­mä ON Semi­con­duc­tor (Wiki­pé­dia). Chi­ra­na Pieš­ťa­ny vyrá­ba­la zdra­vot­níc­ke zaria­de­nia a dnes sa vlast­ne rozdro­bi­la na množ­stvo men­ších firiem. Význam­ným pra­co­vis­kom aj dnes v oblas­ti met­ro­ló­gie, skú­šob­níc­tva, nor­ma­li­zá­cie a cer­ti­fi­ká­cie je Tech­nic­ký skú­šob­ný ústav Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pé­dia).

V Pieš­ťa­noch sa od roku 1955 koná Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val. Od roku 1999 Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Pra­vi­del­ne začiat­kom leta sa koná Otvo­re­nie kúpeľ­nej sezó­ny. Obno­ve­ná bola aj tra­dí­cia Sochy pieš­ťan­ských par­kov, od roku 2006 sa pra­vi­del­ne usku­toč­ňu­je fil­mo­vý fes­ti­val Cine­ma­tik. Ďal­ší­mi fil­mo­vý­mi fes­ti­val­mi sú Kine­a­ma, Astro­film a Euro­tour. V lete už tra­dič­ne sa koná Truck Coun­try, Coun­try Lode­ni­ca. Súťaž v aran­žo­va­ní kve­tov Vic­to­ria Regia, kto­rej vrcho­lom je ale­go­ric­ký sprie­vod, sa koná kon­com leta a je ukon­če­ním let­nej kúpeľ­nej sezó­ny. Na letis­ku sa konal v nedáv­nej minu­los­ti hudob­ný fes­ti­val Hodok­vas. Túto šta­fe­tu pre­vzal fes­ti­val Gra­pe. Od roku 2010 vznik­la tra­dí­cia Carat Tuning Pár­ty, od 2011 fes­ti­val elek­tro­nic­kej hud­by BeeF­ree. Koná­va­li sa tú aj Národ­né letec­ké dni, kto­ré boli od roku 2011 pre­su­nu­té do Slia­ču (Wiki­pé­dia). Od roku 1959 infor­mu­je o mes­te Revue Pieš­ťa­ny, kto­rý bol kedy­si mesač­ní­kom, dnes vychá­dza štvť­roč­ne. Týž­den­ník Pieš­ťan­ský týž­deň vychá­dza od roku 1991 a s ním ma via­že aj osob­ná skú­se­nosť, keď­že som ho cca od jeho tre­tie­ho vyda­nia pre­dá­val ako kol­por­tér do roku 1995. Od kon­ca roku 2010 sa Pieš­ťa­ny pýšia vlast­nou roz­hla­so­vou sta­ni­cou Rádio Pieš­ťa­ny, kto­rá vysie­la ma 90.2 MHz (Wiki­pé­dia).

Z Pieš­ťan pochá­dza herec Marián Geiš­berg, zná­ma mode­rá­tor­ka Ale­na Heri­ba­no­vá, kano­is­ta Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kaja­kár Róbert Erban, kaja­kár­ka Mar­ce­la Erba­no­vá, plav­ky­ňa Mar­ti­na Morav­co­vá, hoke­jis­ti Bran­ko Radi­vo­je­vič a Michel Mik­lík, fut­ba­lis­ta Filip Hološ­ko, tenis­tki Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá a Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. V minu­los­ti tu pôso­bi­li mno­hí umel­ci: Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pé­dia), her­ci Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, hudob­ník Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), tenis­ti Lukáš Lac­ko, horo­lo­zec Vla­di­mír Plu­lík. Pôso­bi­li tu bás­nik, pro­zaik Ivan Kras­ko, dra­ma­tik a spi­so­va­teľ Ivan Sto­do­la, maliar Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, spi­so­va­teľ a maliar Jan­ko Ale­xy, sochár Valér Vav­ro, dže­zo­vý hudob­ník Jozef Dodo Šošoka.

Lite­ra­tú­ra

  • Drob­ný Dušan, Micha­lec Peter, Bača Róbert, Hovor­ka Ján, 1993: Pieš­ťa­ny tro­chu inak, PMDD, Pieš­ťa­ny, ISBN 80−966992−0−2
  • Med­ny­an­ský Alojz, 1971: Maleb­ná ces­ta dolu Váhom, Tat­ran, Bra­ti­sla­va, p. 57, 188

Odka­zy

Rie­ka Váh Rym­ple­ro­va važi­na – Medzi kúpa­lis­kom Sĺňa­va a Rat­nov­skou záto­kou sa nachá­dza tzv. Rym­ple­ro­va važi­na. Pred viac ako sto rok­mi to bol are­ál mäk­ké­ho lúhu s pre­vlá­da­jú­cou vŕbou bie­lou – Salix alba, topo­ľom čier­nym – Popu­lus nig­ra, topo­ľom bie­lym – Popu­lus alba a topo­ľom sivým – Popu­lus x canes­cens. Ras­tú tu črem­chy, hloh, baza, kro­vi­té vŕby. Na bre­hoch poto­ka ras­tie kosa­tec žltý – Iris pse­uda­co­rus. Naj­mä v minu­los­ti to bola oblasť cho­vu hydi­ny a pase­nia dobyt­ka (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va bola vybu­do­va­ná v rokoch 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va - vod­ná nádrž Sĺňa­va vznik­la zahra­de­ním rie­ky Váh. Pri pre­chádz­kach na náb­re­ží Váhu mož­no zazrieť naj­roz­lič­nej­šie dru­hy vod­né­ho vtác­tva. Pozor­nosť vzbu­dzu­jú pre­dov­šet­kým majes­tát­ne labu­te hrbo­zo­bé. Naj­rad­šej sa zhro­maž­ďu­jú spo­lu s čaj­ka­mi sme­ji­vý­mi a kači­ca­mi divý­mi pod Kolo­ná­do­vým mos­tom, kde ich už tra­dič­ne pri­kr­mu­jú nie­len deti, ale i mno­hí náv­štev­ní­ci Pieš­ťan. Naj­mä v zim­ných mesia­coch sa k labu­tiam pri­pá­ja­jú aj kači­ce divé, lys­ky čier­ne. Údo­lím Váhu sa tiah­ne dôle­ži­tá mig­rač­ná ces­ta vtá­kov. Vod­nú nádrž Sĺňa­va, využí­va­jú ope­ren­ci pri jar­nom a jesen­nom ťahu ako odpo­čin­ko­vú sta­ni­cu na svo­jich ďale­kých ces­tách. Nie­kto­ré dru­hy čajok a kačíc zo sever­nej Euró­py, hlav­ne z Pobal­tia a Rus­ka, na Sĺňa­ve i zimu­jú. Vďa­ka priaz­ni­vým mik­ro­kli­ma­tic­kým pod­mien­kam, kto­ré súvi­sia s ter­mál­ny­mi pra­meň­mi, urči­té úse­ky vod­ných plôch neza­mŕ­za­jú ani v sil­ných mra­zoch. Pre­to pat­rí Sĺňa­va medzi naj­výz­nam­nej­šie zimo­vis­ká vod­né­ho vtác­tva v SR. Na Vtá­čom ostro­ve upro­stred Sĺňa­vy kaž­do­roč­ne vyhniez­di nie­koľ­ko tisíc párov čajok sme­ji­vých. K zau­jí­ma­vos­tiam pat­rí, že prá­ve tu zahniez­di­la prvý­krát na Slo­ven­sku aj veľ­ká čaj­ka bie­lo­hla­vá a čaj­ka sivá. Naj­väč­šiu pozor­nosť si však zaslu­hu­je hniezd­na koló­nia rybá­ra rieč­ne­ho. Ten­to štíh­ly vzduš­ný akro­bat je zara­de­ný do Čer­ve­nej kni­hy ohro­ze­ných dru­hov a pre­to vyža­du­je prí­snu ochra­nu. Na Sĺňa­ve pre­bie­ha inten­zív­ny orni­to­lo­gic­ký výskum. Dlho­roč­né výsku­my pre­uká­za­li význam a dôle­ži­tosť tej­to loka­li­ty pre vod­né a pri vode žijú­ce vtác­tvo. Pre­to bola Sĺňa­va v roku 1980 zara­de­ná do sie­te chrá­ne­ných úze­mí. V súčas­nos­ti má šta­tút chrá­ne­né­ho are­álu a jeho roz­lo­ha je 430 hek­tá­rov (Kor­nel Duffek).

Cen­trum Kur­sa­lon – reštau­rá­cia, pries­tor pre kona­nie spo­lo­čen­ských a kul­túr­nych podu­ja­tí. Pod­ľa Tibo­ra Urbán­ka (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4) Kur­sa­lon bola prvá repre­zen­ta­tív­na budo­va posta­ve­ná Ľudo­ví­tom Win­te­rom v roku 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon je mlad­ší názov celé­ho objek­tu, v kto­rom je od roku 1928 múze­um, a kto­rý nesie názov Kúpeľ­ná dvo­ra­na (ies​ta​ny​.sk). Kapl­n­ka Bož­ské­ho srd­ca Ježi­šov­ho – sa nachá­dza pred Kolo­nád­nym mos­tom. Je to novo­go­tic­ká stav­ba posta­ve­ná v roku 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia je na začiat­ku Win­te­ro­vej uli­ce, opro­ti hote­lu Lipa. Ide o pôvod­ne kla­si­cis­tic­kú vilu Türöky­ho z 19. sto­ro­čia, pre­sta­va­nú na roman­tic­kú (pies​ta​ny​.sk). Evan­je­lic­ký kos­tol (Win­te­ro­va 1) – je jed­no­lo­ďo­vý gotic­ký chrám posta­ve­ný v roku 1905 (pies​ta​ny​.sk). Sta­rá leká­reň na Win­te­ro­vej uli­ci má boha­tú seces­nú výzdo­bu na hlav­nej fasá­de. Na ulič­nej fasá­de je posled­ný skri­ňo­vý seces­ný výklad s pôvod­ný­mi rekla­ma­mi lekár­ne (pies​ta​ny​.sk). Ria­di­teľ­stvo kúpe­ľov na Win­te­ro­vej 29 je naj­star­šou funkč­nou budo­vou v mes­te (pies​ta​ny​.sk). Vojen­ský kúpeľ­ný ústav na Tep­lic­kej 81 vybu­do­va­li v roku 1863. Od prvo­po­čiat­ku slú­žil uby­to­va­niu a stra­vo­va­niu kúpeľ­ných pacien­tov z radov prí­sluš­ní­kov armá­dy (pies​ta​ny​.sk). Zele­ný strom na Win­te­ro­vej uli­ci bol za dobu svo­jej exis­ten­cie rezi­den­ci­ou nájom­cu a ria­di­te­ľa kúpe­ľov, hote­lom a nako­niec sa stal lie­čeb­ným domom (pies​ta​ny​.sk). Lie­čeb­ný dom Slo­van bol pôvod­ne funkč­ný hotel Grand Hotel Roy­al, posta­ve­ný v roku 1906. Veľ­ko­le­po zdo­be­ná sála slú­ži­la ako kon­cert­né audi­tó­rium, uspo­ra­dú­va­li sa v nej medzi­ná­rod­né kon­fe­ren­cie a iné význam­né podu­ja­tia. Od roku 1986 je objekt uzat­vo­re­ný (pies​ta​ny​.sk). Slo­van bol pýchou Pieš­ťan, dnes bohu­žiaľ je jeho han­bou. Chát­ra čoraz viac, všet­ky sna­hy čokoľ­vek s kedy­si krás­nym hote­lom, zly­ha­li. Bojím sa toho, že celý objekt bude asa­no­va­ný. Hotel Lipa bol posta­ve­ný v roku 1912 (pies​ta​ny​.sk). V 90-​tych rokov 20. sto­ro­čia Lipu pos­ti­hol požiar a odvte­dy je zničená.

Mos­ty Kolo­nád­ny most – spá­ja cen­trum mes­ta s kúpeľ­ným ostro­vom. Bol posta­ve­ný v roku 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom “Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” pochá­dza z roku 1642 a zna­me­ná “Uzdra­vu­jú­ce pieš­ťan­ské kúpe­le” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – die­lo Rober­ta Küh­ma­y­era sa nachá­dza začiat­ku Kolo­nád­ne­ho mos­ta, je sym­bo­lom Pieš­ťan. Pod­ľa pra­me­ňa, Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4, kres­liar Artur Hey­er naski­co­val Ľudo­ví­to­vi Win­te­ro­vi obraz “Láma­ča bar­lí”, kto­rý dal Ľudo­vít paten­to­vať. Neskôr, v roku 1930 dal bar­lo­la­ma­ča zveč­niť do bron­zu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský most – na mies­te, kde je teraz Kra­jin­ský most, bol pred­tým sta­rý dre­ve­ný most Erdödy­ov­cov. V roku 1932 Ľudo­vít Win­ter posta­vil efekt­ný most, kto­rý umož­nil posta­viť prí­jaz­do­vú ces­tu ku Ther­mii (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové roz­pä­tie oblú­ka je 52 met­rov. Nos­ná kon­štruk­cia je zlo­že­ná z dvoch hor­ných upnu­tých oblú­kov. Pre­to sa tomu­to mos­tu čas­to hovo­rí aj oblú­ko­vý. V tej dobe pat­ril k najod­váž­nej­ším most­ným kon­štruk­ciám u nás. V roku 1932 bola na mos­te pamät­ná tabu­ľa s nápi­som: “Most prvé­ho pre­zi­den­ta Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky T. G. Masa­ry­ka pome­no­va­ný Slo­ven­skou kra­ji­nou na pamäť jeho 80. naro­de­nín (1850 – 1930).” Nemci cez dru­hú sve­to­vú voj­nu, keď Pieš­ťa­ny opúš­ťa­li v noci z 3. na 4. aprí­la 1945, most poško­di­li. Soviet­ska armá­da hneď 5. aprí­la zača­la most opra­vo­vať a čosko­ro ho aj opra­vi­la a dopl­ni­la o sta­vid­lo na sta­bi­li­zá­ciu hla­di­ny Obto­ko­vé­ho rame­na (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Uli­ce Úze­mie dneš­né­ho Flo­re­átu bola do roku 1918 zápla­vo­vým úze­mím, plný vege­tá­cie. Vte­dy ho Ľudo­vít Win­ter kúpil od gró­fa Vilia­ma Erdödy­ho. Nazval ho Flo­re­át (z latin­či­ny – nech rozk­vi­tá) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Na cin­to­rí­ne na Bra­ti­slav­skej ces­te sa nachá­dza Pamät­ník obe­tí holo­kaus­tu. Na Šte­fá­ni­ko­vej uli­ci sa nachá­dza Pra­nier – pies­kov­co­vý stĺp han­by vytvo­re­ný oko­lo roku 1830. Čel­nú stra­nu pra­nie­ra zdo­bí nápis: “Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. Ku stĺpu pri­pú­ta­va­li delik­ven­ta za nohy a oko­lo pása oko­va­mi (pies​ta​ny​.sk).

Budo­vy Sta­rý kláš­tor je na Det­vian­skej uli­ci č. 9. Pred­sta­vu­je pozos­tat­ky naj­star­šej muro­va­nej sak­rál­nej budo­vy na úze­mí dneš­né­ho mes­ta. Pochá­dza zo 14. sto­ro­čia. Na plo­che lode chrá­mo­vej stav­by sa nachá­dza­jú zvyš­ky zákla­dov star­šej budo­vy, zrej­me román­skej kamen­nej stav­by. Naj­star­šie tu náj­de­né min­ce pochá­dza­jú z čias vlá­dy uhor­ské­ho krá­ľa Kolo­ma­na I. (1095 – 1116). O Sta­rom kláš­to­re sa uva­žo­va­lo ako o kláš­to­re tem­plá­rov, avšak ide iba o legen­du (Kru­pa V., Klčo M., 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch, arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 1991 – 1994, Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja, č. 7, Trna­va). Dnes zosta­li z kláš­to­ra už len ruiny. Ružo­vý mlyn – Ružo­vý mlyn dal posta­viť v roku 1917 Ľudo­vít Win­ter ako výkrm­ňu oší­pa­ných (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odke­dy ho dali opra­viť ;-). Dom ume­nia je prvá mimob­ra­ti­slav­ská stav­ba divad­la po 2. sve­to­vej voj­ne, rea­li­zo­va­ná v rokoch 1974 – 1979 (pies​ta​ny​.sk).

Pieš­ťa­ny a Váh

Cen­trum

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

skala
Hits: 23328

Na plo­che 108 km2 v nej žije ku 1.10.2010 82 661 oby­va­te­ľov (nit​ra​.sk). Pre­te­ká ňou rov­no­men­ná rie­ka Nit­ra. Zo sever­nej stra­ny sa nad mes­tom týči vrch Zobor (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Nit­ra­wa, Nit­ria, Nit­ra­hwa. V indo­európ­skych jazy­koch Nid zna­me­ná tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na nie­koľ­ko mest­ských čas­tí: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré mes­to, Šúdol a Zobor. 92.0% oby­va­teľ­stva je slo­ven­skej národ­nos­ti, 6.8 % maďar­skej (Wiki­pe­dia). Nit­ra je naj­star­ším mes­tom na Slo­ven­sku. Prvé potvr­de­né his­to­ric­ké zmien­ky sia­ha­jú na začia­tok 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia), kon­krét­ne do roku 828. Zmien­ka je o Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do pra­ve­ku, ako to doku­men­tu­jú počet­né arche­olo­gic­ké nále­zy. Už pred 30 000 rok­mi bola hus­to osíd­le­ným úze­mím. Roľ­níc­ke osa­dy boli na úze­mí mes­ta už pred 6 000 rok­mi. Bolo tu význam­né kelt­ské stre­dis­ko, neskôr ger­mán­ske a napo­kon slo­van­ské. Síd­li­li tu Kvá­di, od 8. sto­ro­čia do roku 1108 Nit­rian­ske knie­žat­stvo (Wiki­pe­dia).

O Nit­re sa hovo­rí, že bola podob­ne ako Rím, zalo­že­ná na sied­mych pahor­koch: Zobor, hrad­ný kopec, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok a Mar­tin­ský vrch. Na mies­te dneš­ných Páro­viec bola dolo­že­ná prvé slo­van­ské síd­lis­ko na úze­mí Nit­ry. Dru­há, zatiaľ zis­te­ná osa­da bola na Mar­tin­skom vrchu v blíz­kos­ti poto­ka Tor­moš (nit​ra​li​ve​.sk). V 9. sto­ro­čí tu vlá­dol knie­ža Pri­bi­na, mes­to bolo jed­ným s cen­tier Veľ­kej Mora­vy. Nit­rian­ska aglo­me­rá­cia bola v čase Veľ­kej Mora­vy a v poveľ­ko­mo­rav­skom obdo­bí väč­šia ako dneš­né mes­to (Rutt­kay). Nachá­dza sa tu prvý zná­my kres­ťan­ský kos­tol v stred­nej a východ­nej Euró­pe z roku 828. Na Zobo­ri bol za vlá­dy Svä­top­lu­ka v rokoch 880 – 881 posta­ve­ný prvý zná­my kláš­tor na Slo­ven­sku. Nit­rian­sky hrad pochá­dza z 11. sto­ro­čia, neskôr bol v 15. sto­ro­čí pre­sta­va­ný (Wiki­pe­dia). Patrí medzi naj­star­šie kamen­né hra­dy u nás. Jeho najv­zác­nej­šou čas­ťou je zakon­zer­vo­va­ný hrad­ný val z 9. sto­ro­čia. Od roku 1961 je Nit­rian­sky hrad národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Súčas­ná jeho podo­ba pochá­dza zo 17. sto­ro­čia. (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvé nit­rian­ske divad­lo bolo posta­ve­né v roku 1883 (Wiki­pe­dia). V Nit­re pôso­bí Divad­lo Andre­ja Baga­ra, v kto­rom sa koná od roku 1992 posled­ný sep­tem­bro­vý týž­deň medzi­ná­rod­ný fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra. Okrem toho v mes­te je aj Sta­ré divad­lo Karo­la Spi­šá­ka (Wiki­pe­dia).

Nit­ra je aj domo­vom via­ce­rých špor­to­vých klu­bov: fut­ba­lo­vé­ho FC Nit­ra, hoke­jo­vé­ho HC K‑CERO Nit­ra, bas­ket­ba­lo­vé­ho BK Cas­ta SPU Nit­ra. Síd­lia tu via­ce­ré význam­né fir­my: Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Nachá­dza­jú sa tu dve uni­ver­zi­ty: Uni­ver­zi­ta Kon­štan­tí­na Filo­zo­fa a Slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska uni­ver­zi­ta. Sú domo­vom via­ce­rých hudob­ných sku­pín: Gla­diá­ror, Hor­ký­že Slí­že a Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra má množ­stvo osob­nos­tí, napr.: knie­ža Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), kráľ Veľ­kej Mora­vy, nit­rian­ske knie­ža Svä­top­luk I., Pri­bi­nov syn Koceľ (Wikipedia.en), aka­de­mic­ký sochár Július Bárt­fay, poli­tik Fran­ti­šek Mik­loš­ko, her­ci Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, hereč­ky Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, mode­rá­tor Peter Kočiš, hoke­jis­ti Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik a Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), fut­ba­lis­ti Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), streľ­ky­ňa Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské mestá, Poľsko

Kráľovské mesto Krakov

skala
Hits: 3659

Kra­kov som mal mož­nosť nav­ští­viť na veľ­mi krát­ku dobu. Urči­te sa stal objek­tom môj­ho záuj­mu v najb­liž­ších rokoch. Je dru­hým naj­väč­ším mes­tom Poľ­ska s 800 tisíc­mi oby­va­teľ­mi (top​ky​.sk), jeho roz­lo­ha je 327 km2. V roku 1791 tu žilo 23 591 oby­va­te­ľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 tak­mer 300 000 (wiki­pe­dia). V met­ro­po­lit­nej oblas­ti žije 1.3 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Poľ­ské pome­no­va­nie je Kra­ków [kra­kuf], nemec­ké Kra­kau. Leží na hor­nom toku Vis­ly (wiki​pe​dia​.sk). Pome­no­va­nia pochá­dza od knie­ža­ťa Kra­ka (Dlugosz,1961). V Poľ­sku je pova­žo­va­ný za Slo­va­na, avšak veľ­mi prav­de­po­dob­ne to bol Kelt. Jeho kelt­ské meno zne­lo asi Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­kov je mes­tom kul­tú­ry, fes­ti­va­lov, celý rok sú na uli­ciach pou­lič­ní muzi­kan­ti v dobo­vých šatách (sme​.sk). Oblasť sta­ré­ho mes­ta spo­lu s his­to­ric­kou zástav­bou je od roku 1978 na zozna­me sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (Wiki­pe­dia CZ). Kra­kov je iba jed­ným zo šies­tich miest na sve­te, v kto­rých je obraz Leonar­da da Vin­ci­ho. Jeho Dáma s hra­nos­ta­jom je vysta­ve­ná v múzeu Czar­to­ryj­ských (sme​.sk).

Počas dru­hej sve­to­vej voj­ny malo mes­to Kra­kov šťas­tie, zosta­lo nepo­ru­še­ný (top​ky​.sk). V Sta­rom mes­te je množ­stvo his­to­ric­kých budov, v celom mes­te je viac ako 6 tisíc his­to­ric­kých objek­tov (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius je naj­star­šia budo­va uni­ver­zi­ty v Poľ­sku, pochá­dza z 15. sto­ro­čia. Pat­rí jed­nej z naj­star­ších európ­skych uni­ver­zít – Kra­kov­skej jage­lov­skej, zalo­že­nej v roku 1364. Rynek Głó­wny je veľ­ké stre­do­ve­ké trho­vis­ko, naj­väč­šie poľ­ské, dve­sto met­rov širo­ké a 200 met­rov dlhé. Bolo zalo­že­né v roku 1257 (top​ky​.sk). Nachá­dza sa tu kos­tol Pan­ny Márie, kto­ré­ho dve veže sa výraz­ne od seba odli­šu­jú. V stre­de námes­tia sa nachá­dza­jú Sukien­ni­ce (Dom súken­ní­kov), kde sa kedy­si obcho­do­va­lo s tex­ti­lom. Dnes sa tu pre­dá­va­jú reme­sel­né výrob­ky a suve­ní­ry a na pre­zen­tu­je sa poľ­ské výtvar­né ume­nie 19. sto­ro­čia (nomad​.sk).

Marián­sky kos­tol je dru­hý chrám, kto­rý bol zni­če­ný počas tatár­skych nájaz­dov, dneš­ná podo­ba je rekon­štruk­ci­ou z 15. sto­ro­čia (top​ky​.sk). Jeho zvlášt­nos­ťou je jed­no z naj­väč­ších stre­do­ve­kých súso­ší z 15. sto­ro­čia, kto­ré vytvo­ril Wit Stwosz. Tvo­rí ho 12 pozlá­te­ných a polych­ró­mo­va­ných postáv z lipo­vé­ho dre­va, kto­ré sú veľ­mi pre­cíz­ne opra­co­va­né. Na námes­tí sa nachá­dza aj šik­má veža Ratusz, kto­rá je vyso­ká 70 met­rov a jej odchý­le­nie 55 cm spô­so­bi­la vích­ri­ca v roku 1703 (sme​.sk).

Krá­ľov­ský hrad – Wawel je sym­bo­lom Poľ­ska, srd­com poľ­skej his­tó­rie. 500 rokov bol síd­lom poľ­ských krá­ľov. Bol koru­no­vač­ným mes­tom aj potom, čo sa Var­ša­va sta­la hlav­ným mes­tom. Prvá pev­nosť tu stá­la už v 11. sto­ro­čí, dneš­ný hrad pochá­dza zo 16. sto­ro­čia. Wawel­ská kated­rá­la bola dokon­če­ná v roku 1364 (top​ky​.sk). Vo Wawe­li sa nachá­dza obrí zvon Zyg­mun­da, kto­rý je tre­tím naj­ťaž­ším zvo­nom na sve­te. Váži 18 ton, je vyso­ký 199 cm, prie­mer má 242 cm, hru­bý od 7 do 21 cm, na jeho roz­ký­va­nie je tre­ba 10 mužov. Je o 350 rokov star­ší ako Big Ben v Lon­dý­ne. Odlial ho Hans Beham za krá­ľa Žig­mun­da I. Sta­ré­ho v roku 1520. Rozo­zvu­čí sa na Via­no­ce, Nový rok, Veľ­kú noc a na iné nábo­žen­ské sviat­ky (sme​.sk).

Neďa­le­ko od cen­tra sa nachá­dza­jú nezvy­čaj­né tva­ro­va­né kop­ce, kto­ré sa podo­ba­jú na nie­koľ­ko­pos­cho­do­vé tor­ty ozdo­be­né špi­rá­lo­vi­tý­mi chod­ník­mi. Väč­ši­na z nich bola navŕ­še­ná člo­ve­kom s dre­ve­ným zákla­dom. Arche­oló­go­via sa dom­nie­va­jú, že sys­tém kop­cov tvo­rí aký­si astro­no­mic­ký kalen­dár Kel­tov. Naj­viac opra­de­ný poves­ťa­mi je Krze­mi­on­ky – kopec Kra­ku­sa, kto­rý je mohy­lou dáv­ne­ho vod­cu Kra­ku­sa. Je vyso­ký tak­mer 17 met­rov a bol posta­ve­ný prav­de­po­dob­ne v 7. sto­ro­čí. Z kop­ca Kos­ciusz­ki vám bude ležať pri nohách celý Kra­kov (sme​.sk). 

Kra­kov vzni­kol oko­lo roku 800, bol posta­ve­ný obran­ný hrad Vis­la­nov na kri­žo­vat­ke obchod­ných ciest. Kon­com 9. sto­ro­čia bol súčas­ťou Veľ­kej Mora­vy. V 10. sto­ro­čí bol posta­ve­ný hrad Wawel a oko­lo roku 999 sa mes­to sta­lo súčas­ťou Poľ­ska. V 14. až 16. sto­ro­čí mes­to pre­kvi­ta­lo, bolo hlav­ným mes­tom, od roku 1320 koru­no­vač­ným mes­tom (wiki​pe​dia​.sk). Do roku 1734 (Wiki­pe­dia CZ). Od roku 1795 do 1809 a násled­ne po roku 1846 pat­ri­lo do Rakúsko-​Uhorskej monar­chie. V obdo­bí 1809 – 1815 bol Kra­kov súčas­ťou Var­šav­ské­ho knie­žat­stva. Po roku 1918 je mes­to opäť súčas­ťou Poľ­ska. Po roku 1945 sa vďa­ka prie­my­sel­né­mu stre­dis­ku Nowa Huta stal mes­tom s naj­väč­ším meta­lur­gic­kým závo­dom v Poľ­sku (wiki​pe​dia​.sk).

Povesť o Kra­ko­vi a dra­kov vra­ví, že v dáv­nych dobách sa v ska­lách usa­dil nebez­peč­ný sed­mo­hla­vý drak. Tyra­ni­zo­val oby­va­te­ľov, napá­dal doby­tok, nikto sa jej neve­del posta­viť. Až sa pri­hlá­sil mla­dý kraj­čír. Napl­nil ovcu sírou, poma­zal ju krvou a pred­ho­dil ju dra­ko­vi. Drak ovcu zožral, ale v bru­chu sa mu vznie­til oheň. Pre­to sa šiel napiť vody do Vis­ly. Hlta­vo pil, až vybu­chol. Za odme­nu dostal za ženu prin­cez­nú a kráľ Krak pre­nie­sol svo­je síd­lo na Wawel­ský kopec a zalo­žil mes­to Kra­kov (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­kov ponú­ka boha­tý kul­túr­ny prog­ram počas celé­ho roka. V júni sa kona­jú Dni Kra­ko­va s množ­stvo kon­cer­tov, diva­del­ných pred­sta­ve­ní. Laj­ko­nik je veľ­trh ľudo­vé­ho ume­nia a sláv­nosť zalo­že­ná na prí­be­hu plt­ní­ka, kto­rý pora­zil Tatá­rov pre­zle­če­ním sa za chá­na. Zná­me sú orga­no­vé kon­cer­ty na pred­mes­tí v opát­ske Tyniec. Od mája do sep­tem­bra sa koná Bie­ná­le gra­fi­ky. Koniec mája pat­rí Kra­kov­ské­mu fil­mo­vé­mu fes­ti­va­lu, kde sa súťa­ží o cenu Zla­té­ho dra­ka. Osob­nos­ti Kra­ko­wa: fil­má­ri Andr­zej Vaj­da, Roman Polan­ski (top​ky​.sk), astro­nóm, vedec Miku­láš Koper­nik, čes­ký a uhor­ský kráľ Vla­di­slav II. Jage­lov­ský, komor­ský gór Ján III. Tur­zo, pod­ni­ka­teľ a záchran­ca židov Oskar Schind­ler, pápež Ján Pavol II. (Karol Woj­ty­la), herec a reži­sér Jer­zy Stuhr, tenis­t­ka Agniesz­ka Radwan­ska, pilot for­mu­ly 1 Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). V cen­tre je plno reštau­rá­ií, bis­tier, piz­zé­rií, kaviar­ní a čoko­lá­dov­ní. Na uli­ciach dostať prac­lí­ky – obwar­zan­ky. Množ­stvo nápo­jov zo sla­du a chme­ľu, veľ­mi veľ­ký výber mor­ských rýb a plo­dov, napriek veľ­kej vzdia­le­nos­ti od mora (Fol­ta). Všet­ky uli­ce pek­ne do seba zapa­da­jú, ťaž­ko vás prek­va­pí moder­ná budo­va. Palá­ce, syna­gó­gy, zapria­hnu­té kone vás pre­ne­sú do dáv­nej minu­los­ti. Na pre­chádz­ke mes­tom sa je na čo poze­rať. Nie nadar­mo je Kra­kov pre­zý­va­ný aj mes­tom krá­ľov (Koc­zo­vá).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post