Krajina, Ľudská príroda, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Vodné nádrže, Záhorácke, Záhorie

Lozorno

skala
Hits: 2585

Lozor­no sa nachá­dza na juho­zá­pa­de Slo­ven­ska, 24 km od Bra­ti­sla­vy, v blíz­kos­ti západ­ných sva­hov Malých Kar­pát, v regi­ó­nie Záho­rie (lozor​no​.sk). Leží v nad­mor­skej výš­ke 188 met­rov nad morom. Na plo­che 44.79 km2 tu žije 3 022 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). V obci sa nachá­dza Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny z Ale­xan­drie z roku 1630. Baro­ko­vá Kapl­n­ka svä­té­ho Ven­de­lí­na je z roku 1729 (lozor​no​.sk). V minu­los­ti tu bola les­ná želez­ni­ca, kto­rej sto­py sa však ťaž­ko hľa­da­jú. Bola sta­va­ná po roku 1918, zanik­la v 30-​tych rokoch 20. sto­ro­čia (lozor​no​.sk). Nad Lozor­nom sa nachá­dza vod­ná nádrž, z kto­rej vyte­ká Suchý potok (lozor​no​.sk). Pri tej­to nádr­ži je situ­ova­né Múze­um his­to­ric­kých vozi­diel, v pries­to­roch býva­lých kasár­ní (lozor​no​.sk). Z Lozor­na pochá­dza cyk­lis­ta Anton Tkáč (Wiki­pe­dia).

His­tó­ria Lozor­na je spo­je­ná s hra­dom Pajš­tún. V roku 1280 ho gróf Ruge­rius začal opra­vo­vať. Talian­skí, morav­skí a slo­ven­skí maj­stri opra­vu­jú­ci hrad, zača­li prvé osíd­ľo­va­nie Lozor­na. Avšak obec sa prvý krát spo­mí­na až v roku 1438 ako Eze­larn. Toto pome­no­va­nie ja najp­rav­de­po­dob­nej­šie odvo­de­né on nemes­ké­ho Esel, čo zna­me­ná somár. Somá­re sa pou­ží­va­li obchod­ník­mi na pre­pra­vu tova­ru. Ďal­ším his­to­ric­kým náz­vom je Zor­no. Lozor­no sa v stre­do­ve­ku dyna­mic­ky roz­ví­ja­la aj vďa­ka kolo­nis­tom z Rakús­ka a po roku 1526, pri­sťa­ho­val­com z Chor­vát­ska. Oby­va­te­lia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, liso­va­niu ole­ja, tkáč­stvu, pes­to­va­niu vini­ča, cho­vu ťaž­ných zvie­rat, pále­niu váp­na a dre­ve­né­ho uhlia. V rokoch 1970 až 1973 bola pop­ri obci vybu­do­va­ná diaľ­ni­ca Bra­ti­sla­va – Malac­ky. Vzni­kol oddy­cho­vý are­ál na Koša­ris­kách a na Kamen­nom mly­ne (lozor​no​.sk).

Lozor­no is situ­ated in the sout­hwest of Slo­va­kia, 24 km from Bra­ti­sla­va, near the wes­tern slo­pes of the Small Car­pat­hians, in the Záho­rie regi­on (lozor​no​.sk). It lies at an ele­va­ti­on of 188 meters abo­ve sea level. With an area of 44.79 km², the vil­la­ge is home to 3,022 resi­dents (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge hosts the Church of St. Cat­he­ri­ne of Ale­xan­dria, dating back to 1630, and the Baro­que Cha­pel of St. Wen­de­lin, built in 1729 (lozor​no​.sk). In the past, the­re was a forest rai­lway in Lozor­no, but tra­ces of it are chal­len­ging to find. It was cons­truc­ted after 1918 and disap­pe­a­red in the 1930s (lozor​no​.sk). Abo­ve Lozor­no, the­re is a reser­vo­ir, and the Dry Stre­am flo­ws from it (lozor​no​.sk). The Muse­um of His­to­ri­cal Vehic­les is loca­ted near this reser­vo­ir, in the pre­mi­ses of for­mer bar­racks (lozor​no​.sk). The cyc­list Anton Tkáč hails from Lozor­no (Wiki­pe­dia).

The his­to­ry of Lozor­no is lin­ked to Pajš­tún Cast­le. In 1280, Count Ruge­rius began its recons­truc­ti­on, and Ita­lian, Mora­vian, and Slo­vak mas­ters wor­king on the cast­le ini­tia­ted the first sett­le­ment of Lozor­no. Howe­ver, the vil­la­ge is first men­ti­oned in 1438 as Eze­larn, like­ly deri­ved from the Ger­man Esel, mea­ning don­key. Don­ke­ys were used by tra­ders for tran­s­por­ting goods. Anot­her his­to­ri­cal name is Zor­no. In the Midd­le Ages, Lozor­no expe­rien­ced dyna­mic deve­lop­ment, also thanks to colo­nists from Aus­tria and, after 1526, immig­rants from Cro­atia. The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, oil pre­ssing, wea­ving, vine cul­ti­va­ti­on, draught ani­mal bre­e­ding, lime bur­ning, and char­co­al pro­duc­ti­on. From 1970 to 1973, the Bratislava-​Malacky hig­hway was built near the vil­la­ge. A rec­re­a­ti­onal area was estab­lis­hed at Koša­ris­ká and Kamen­ný Mlyn (lozor​no​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Zliechov

skala
Hits: 2933

Zlie­chov sa nachá­dza v Zlie­chov­skej hor­na­ti­ne, v cen­trál­nej čas­ti Strá­žov­ských vrchov, v kot­li­ne na západ­nom úpä­tí Strá­žo­va. Leží v nad­mor­skej výš­ke 603 met­rov nad morom. Na plo­che 54.38 km2 tu žije 596 oby­va­te­ľov. K obci pat­rí aj osa­da Košec­ké Rov­né. Do roku 1960 bola súčas­ťou obce aj osa­da Gápel, pre tamoj­šiu sklár­sku huť sa tu vari­lo pivo. Obec bola počas 1. a 2. sve­to­vej voj­ny znač­ne zni­če­ná a z veľ­kej čas­ti vypá­le­ná. Mno­ho oby­va­te­ľov odiš­lo po roku 1945 do Mos­tu pri Bra­ti­sla­ve (Wiki­pe­dia). 

Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1272 ako ter­ra Zlie­ho. Zlie­chov spa­dá do Úze­mí európ­ske­ho význa­mu NATURA 2000. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, podo­mo­vým pre­da­jom, plá­te­níc­tvom, kožuš­níc­tvom, vyší­va­ním a ple­te­ním čep­cov a pásov (zlie​chov​.sk). Na východ­nom okra­ji obce sa nachá­dza Zlie­chov­ský močiar (Wiki­pe­dia), kto­rý je prí­rod­nou pamiat­kou. V obci je via­ce­ro chrá­ne­ných stro­mov. 27 met­rov vyso­ký jaseň štíh­ly je 300 rokov sta­rý, s obvo­dom kme­ňa 720 cm. Dve vŕby majú 150 rokov, 15 met­rov a obvo­dy kme­ňov 490 a 550 cm. Kos­tol svä­té­ho Vav­rin­ca je z roku 1480. V inte­ri­é­ri bola nesko­ro­go­tic­ká socha Mado­ny z roku cca 1500, kto­rá však bola v roku 1980 odcu­dze­ná (zlie​chov​.sk). V prvej polo­vi­ci 20. sto­ro­čia bola medzi Zlie­cho­vom a Ila­vou úzko­roz­chod­ná želez­ni­ca (Wiki­pe­dia). Zlie­chov­ský kroj pat­rí k najk­raj­ším na Slo­ven­sku, bol zdo­ku­men­to­va­ný vo fil­me Zem spie­va a na foto­gra­fiách Karo­la Plic­ku (zlie​chov​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu v augus­te koná hudob­ný fes­ti­val Pus­to­hlav (Wiki­pe­dia). Za úče­lom udr­ža­nia a zacho­va­nia kul­túr­nych a prí­rod­ných zdro­jov náš­ho úze­mia bol v roku 2004 zalo­že­ný mik­ro­re­gi­ón Magu­ra – Strá­žov, do kto­ré­ho pat­rí aj obec Zlie­chov (zlie​chov​.sk).

Zlie­chov is loca­ted in the Zlie­chov High­lands, in the cen­tral part of the Strá­žov Moun­tains, in a basin on the wes­tern slo­pe of Strá­žov. It lies at an ele­va­ti­on of 603 meters abo­ve sea level. With an area of 54.38 km², the vil­la­ge is home to 596 resi­dents. The sett­le­ment also inc­lu­des the ham­let of Košec­ké Rov­né. Until 1960, the vil­la­ge also encom­pas­sed the sett­le­ment of Gápel, kno­wn for its glas­sworks and bre­we­ry. During the 1st and 2nd World Wars, Zlie­chov suf­fe­red sig­ni­fi­cant des­truc­ti­on and was lar­ge­ly bur­ned down. Many resi­dents left for Most pri Bra­ti­sla­ve after 1945 (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1272 as ter­ra Zlie­ho. Zlie­chov falls wit­hin the NATURA 2000 Euro­pe­an Sig­ni­fi­cant Are­as. The inha­bi­tants his­to­ri­cal­ly enga­ged in agri­cul­tu­re, cot­ta­ge indus­try, wea­ving, fur­rier tra­de, embro­ide­ry, and craf­ting hats and belts (zlie​chov​.sk). On the eas­tern edge of the vil­la­ge lies the Zlie­chov Swamp (Wiki­pe­dia), a natu­ral monu­ment. Seve­ral pro­tec­ted tre­es are found in the vil­la­ge, inc­lu­ding a 27-​meter-​tall slen­der ash tree that is 300 years old, with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 720 cm. Two wil­lo­ws, aged 150 years, stand at 15 meters with trunk cir­cum­fe­ren­ces of 490 and 550 cm. The Church of St. Lawren­ce dates back to 1480. Insi­de, the­re was a late Got­hic sta­tue of Madon­na from around 1500, which was unfor­tu­na­te­ly sto­len in 1980 (zlie​chov​.sk). In the first half of the 20th cen­tu­ry, a narrow-​gauge rai­lway con­nec­ted Zlie­chov and Ila­va (Wiki­pe­dia). The Zlie­chov folk cos­tu­me is among the most beau­ti­ful in Slo­va­kia, docu­men­ted in the film ​“Zem spie­va” and in pho­tog­raphs by Karol Plic­ka (zlie​chov​.sk). The annu­al Pus­to­hlav music fes­ti­val takes pla­ce in August (Wiki­pe­dia). In 2004, the mic­ro­re­gi­on Magu­ra – Strá­žov was estab­lis­hed to pre­ser­ve the cul­tu­ral and natu­ral resour­ces of the area, of which Zlie­chov is a part (zliechov.sk).x

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Reľov

skala
Hits: 2546

Reľov leží v nad­mor­skej výš­ke 714 met­rov nad morom. Je najuž­nej­šou zama­gur­skou obcou. Jej his­to­ric­ké náz­vy sú Relow, Rylov, Rily­ov, Rély­o­vá, Reul, Ruln­ho, Rol­lo­wa, Rely­o­va, Rul­nov, Reli­ova, Rylo­wa, Rilov, Relav, Rel­lo­va, Aure­lien­dorf, Ril­la, Ril­li­ova, Ril­lov, Relyó (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1662 (relov​.sk). Reľov pat­rí k naj­star­ším obciam v Zama­gu­rí, kto­ré vznik­li v naj­väč­ších údo­liach medzi výbež­ka­mi Spiš­skej Magu­ry. Vlas­ti­ved­ný slov­ník uvá­dza, že obec zalo­žil v 13. sto­ro­čí Kokoš Ber­ze­vic­zy (relov​.sk). Feke­te Nagy Antal pova­žu­je za zakla­da­te­ľov obce reho­ľu Kri­žov­ní­kov, stráž­cov Božie­ho hro­bu v Len­da­ku. Ľudo­vá tra­dí­cia spo­mí­na, že obec bola zalo­že­ná juž­nej­šie, pod úpä­tím Spiš­skej Magu­ry a nazý­va­la sa Ryl. Len­že pod osa­dou sa uvoľ­ni­li spod­né vrstvy a pre­pad­la sa. Pre­to sa jej oby­va­te­lia pre­miest­ni­li niž­šie na teraj­šie mies­to (Wiki­pe­dia). V roku 1612 vznik­la v kata­stri obce osa­da Hágy. V Reľo­ve v roku 1869 žilo v 69 domoch 437 oby­va­te­ľov. Živi­li sa poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom oviec. V roku 1972 doš­lo k zlú­če­niu obcí Reľov a Hágy. Dodnes sa tu hovo­rí goral­ským náre­čím. V súčas­nos­ti tu na plo­che 14.99 km2 žije 355 oby­va­te­ľov (relov​.sk).

Reľov is situ­ated at an ele­va­ti­on of 714 meters abo­ve sea level. It is the sout­hern­most Zama­gu­rian vil­la­ge, and its his­to­ri­cal names inc­lu­de Relow, Rylov, Rily­ov, Rély­o­vá, Reul, Ruln­ho, Rol­lo­wa, Rely­o­va, Rul­nov, Reli­ova, Rylo­wa, Rilov, Relav, Rel­lo­va, Aure­lien­dorf, Ril­la, Ril­li­ova, Ril­lov, and Relyó (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1662 (relov​.sk). Reľov is among the oldest vil­la­ges in Zama­gu­rí, ori­gi­na­ting in the major val­le­ys bet­we­en the rid­ges of Spiš­ská Magu­ra. Accor­ding to local his­to­ry, the vil­la­ge was foun­ded in the 13th cen­tu­ry by Kokoš Ber­ze­vic­zy (relov​.sk). Feke­te Nagy Antal att­ri­bu­tes the vil­la­ge­’s foun­da­ti­on to the Cru­sa­ders’ order, the guar­dians of the Holy Sepulch­re in Len­dak. Folk tra­di­ti­on sug­gests that the vil­la­ge was ini­tial­ly estab­lis­hed furt­her south, bene­ath the slo­pes of Spiš­ská Magu­ra, and was cal­led Ryl. Howe­ver, the lower lay­ers bene­ath the sett­le­ment gave way, lea­ding to its col­lap­se. Con­se­qu­en­tly, the inha­bi­tants relo­ca­ted to the cur­rent site (Wiki­pe­dia). In 1612, the sett­le­ment of Hágy was estab­lis­hed wit­hin the muni­ci­pa­li­ty. In 1869, Reľov had 437 resi­dents in 69 hou­se­holds, pri­ma­ri­ly enga­ged in agri­cul­tu­re and she­ep far­ming. The vil­la­ges of Reľov and Hágy mer­ged in 1972. To this day, a Gora­lian dia­lect is spo­ken here. Cur­ren­tly, the area cove­ring 14.99 km² is home to 355 inha­bi­tants (relov​.sk).

Reľov leży na wyso­ko­ści 714 met­rów nad pozi­omem mor­za. To naj­bar­dziej na połud­nie poło­żo­na wios­ka na Zama­gur­ze, a jej his­to­rycz­ne nazwy to Relow, Rylov, Rily­ov, Rély­o­vá, Reul, Ruln­ho, Rol­lo­wa, Rely­o­va, Rul­nov, Reli­ova, Rylo­wa, Rilov, Relav, Rel­lo­va, Aure­lien­dorf, Ril­la, Ril­li­ova, Ril­lov i Relyó (Wiki­pe­dia). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wios­ce pocho­dzi z roku 1662 (relov​.sk). Reľov nale­ży do naj­stars­zych wiosek na Zama­gur­ze, pows­ta­łych w naj­wi­ęks­zych doli­nach między grz­bie­ta­mi Spiš­skiej Magu­ry. Według lokal­nej his­to­rii wios­kę zało­żył w XIII wie­ku Kokoš Ber­ze­vic­zy (relov​.sk). Feke­te Nagy Antal przy­pi­su­je zało­że­nie wios­ki zako­no­wi Krzy­żo­wców, stra­żni­kom Gro­bu Świ­ęte­go w Len­da­ku. Tra­dyc­ja ludo­wa suge­ru­je, że wieś pier­wot­nie zosta­ła zało­żo­na bar­dziej na połud­nie, pod zboc­za­mi Spiš­skiej Magu­ry, i nosi­ła nazwę Ryl. Jed­nak dol­ne warst­wy pod osa­dą ule­gły uwol­nie­niu, co dopro­wa­dzi­ło do jej zawa­le­nia. W rezul­ta­cie miesz­ka­ńcy prze­nie­śli się na obec­ne miejs­ce (Wiki­pe­dia). W 1612 roku na tere­nie gmi­ny pows­ta­ła osa­da Hágy. W 1869 roku w Reľo­ve miesz­ka­ło 437 miesz­ka­ńców w 69 domach, głó­wnie zaj­mu­jących się rol­nict­wem i hodo­wlą owiec. Wios­ki Reľov i Hágy połąc­zy­ły się w 1972 roku. Do dziś w tym miejs­cu uży­wa­ny jest dia­lekt goral­ski. Obe­cnie obszar o powierzch­ni 14.99 km² zamiesz­ku­je 355 miesz­ka­ńców (relov​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Pasienky, Slovenská krajina, Typ krajiny

Konská

skala
Hits: 2257

Kon­ská sa nachá­dza tak­mer upro­stred Rajec­kej kot­li­ny, v doli­ne Porub­ské­ho poto­ka (obec​kon​ska​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 455 met­rov nad morom. Na plo­che 5.31 km2 tu žije 1 542 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1228 (obec​kon​ska​.sk). Pome­no­va­nie obce pochá­dza od pôvod­né­ho zamest­na­nia svo­jich oby­va­te­ľov (obec​kon​ska​.sk). Po vzni­ku sa vyzna­čo­va­la bohat­stvom pasien­kov, špe­cia­li­zo­va­la sa na chov koní. Koniar­ska tra­dí­cia tu pre­tr­vá­va­la stá­ro­čia. Ešte v 19. sto­ro­čí tu bol žreb­čín Lie­tav­ské­ho hra­du (obec​kon​ska​.sk). Obec bola vo svo­jej his­tó­rii dosíd­ľo­va­ná for­mou šoltýsko-​roľníckej kolo­ni­zá­cie. Kolo­ni­zo­va­li Nemci zo Sliez­ska, osad­ník­mi však boli Slo­vá­ci (obec​kon​ska​.sk). V roku 1598 tu bolo 27 domov, v roku 1828 v 40 domoch žilo 725 oby­va­te­ľov. Oby­va­te­lia sa okrem koniar­stvu veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, cho­vu oviec, rybo­lo­vu, vče­lár­stvu, plá­te­níc­tvu. Bola tu výrob­ňa cemen­tár­skych pro­duk­tov a tehel­ňa (obec​kon​ska​.sk).

Kon­ská is situ­ated near­ly in the cen­ter of the Rajec Basin, in the val­ley of the Porub­ský Cre­ek (obec​kon​ska​.sk), at an ele­va­ti­on of 455 meters abo­ve sea level. With an area of 5.31 km², the vil­la­ge is home to 1,542 resi­dents (Wiki­pe­dia). The oldest writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1228 (obec​kon​ska​.sk). The name of the vil­la­ge deri­ves from the ori­gi­nal occu­pa­ti­on of its inha­bi­tants (obec​kon​ska​.sk).

Fol­lo­wing its estab­lish­ment, Kon­ská dis­tin­gu­is­hed itself with the wealth of its pas­tu­res and spe­cia­li­zed in hor­se bre­e­ding. The equ­es­trian tra­di­ti­on endu­red for cen­tu­ries, with a hor­se stud at Lie­ta­va Cast­le in the 19th cen­tu­ry (obec​kon​ska​.sk). Throug­hout its his­to­ry, the vil­la­ge expe­rien­ced resett­le­ment through a form of sol­tys (local admi­ni­stra­tor) and far­mer colo­ni­za­ti­on. Ger­mans from Sile­sia were invol­ved in the colo­ni­za­ti­on, but the sett­lers were Slo­vaks (obec​kon​ska​.sk). In 1598, the­re were 27 hou­ses in the vil­la­ge, and by 1828, 725 inha­bi­tants lived in 40 hou­ses. Besi­des hor­se bre­e­ding, resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, she­ep far­ming, fis­hing, bee­ke­e­ping, and wea­ving. The­re was also a pro­duc­ti­on faci­li­ty for cement pro­ducts and a bric­ky­ard (obec​kon​ska​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Blatnica

skala
Hits: 3206

Blat­ni­ca pat­rí medzi najc­hlad­nej­šie obce Slo­ven­ska, leží v cen­trál­nej oblas­ti Tur­ca, na sty­ku Tur­čian­skej kot­li­ny a Veľ­kej Fat­ry. Leží v nad­mor­skej výš­ke 495 met­rov nad morom. Na plo­che 86 km2 žije 913 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). V Blat­ni­ci a v jej pri­ľah­lých doli­nách natá­ča­li bra­tia Sia­ke­ľov­ci prvé­ho slo­ven­ské­ho Jáno­ší­ka (Wiki­pe­dia).

Blat­ni­ca je sta­ro­by­lá obec ležia­ca po oboch stra­nách Blat­nic­ké­ho poto­ka v Tur­čian­skej kot­li­ne. Prvé sto­py pra­ve­ké­ho osíd­le­nia sa via­žu na 3. tisíc­ro­čie pred Kris­tom. Boli to ľudia kane­lo­va­nej kul­tú­ry. Prvé sprá­vy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvod­ne pod­hra­dím Blat­nic­ké­ho hra­du. Pôso­bi­la tu spi­so­va­teľ­ka Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk), Karol Plic­ka, naro­dil sa tu fil­mo­vý reži­sér a kame­ra­man Jaro­slav Sia­keľ (blat​ni​ca​.sk). V obci náj­de­me mno­ho muro­va­ných domov s veľ­ký­mi brá­na­mi – typ olej­kár­sky a typic­ké tur­čian­ske dre­ve­né domy s kožov­kou len medzi trá­ma­mi stien (blat​ni​ca​.sk). Oby­va­te­lia boli pod­da­ní naj­mä rodu Réva­y­ov­cov. Veno­va­li sa olej­kár­stvom, šaf­ra­níc­tvom, remes­la­mi a poľ­no­hos­po­dár­stvom (blat​ni​ca​.sk). V prvej písom­nej sprá­ve o osíd­le­ní na úze­mí Blat­ni­ce sa spo­mí­na dedi­na Solomus-​Sokolčie, dnes časť obce. Kon­com 13. sto­ro­čia je už posta­ve­né jad­ro Blat­nic­ké­ho hra­du. Tes­ne nad ním sa nachá­dza­la dedi­na Sebe­slav­ce. V dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa olej­kár­stvo sta­lo výnos­ným zdro­jom obži­vy. V 18. sto­ro­čí sa tou­to čin­nos­ťou v obci živi­lo viac ako 100 domác­nos­tí. Blat­ni­ca pat­ri­la medzi rela­tív­ne veľ­ké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 oby­va­te­ľov v 157 domoch (blat​ni​ca​.sk). Našiel sa tu meč slo­ven­ské­ho veľ­mo­ža z polo­vi­ce 8. sto­ro­čia. Pat­ril bojov­ní­ko­vi z radov vyso­ko posta­ve­nej sta­ro­slo­ven­skej šľach­ty. Vyro­bi­li ho z damas­cén­skej oce­le a kova­li ho tra­dič­ným spô­so­bom na dre­ve­nom uhlí. Jeho rúč­ka je zo strie­bor­né­ho ple­chu, pozlá­te­ná 24-​karátovým zla­tom a sú do nej vsa­de­né čer­ve­né rubí­ny (Wiki­pe­dia).

Blat­ni­ca is one of the col­dest vil­la­ges in Slo­va­kia, situ­ated in the cen­tral Turiec regi­on at the con­flu­en­ce of the Turiec Basin and the Gre­at Fat­ra moun­tains. It lies at an ele­va­ti­on of 495 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 86 km² with a popu­la­ti­on of 913 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, and Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). The Sia­keľ brot­hers fil­med the first Slo­vak Jáno­šík in Blat­ni­ca and its sur­roun­ding val­le­ys (Wiki­pe­dia).

Blat­ni­ca is an ancient vil­la­ge situ­ated on both sides of the Blat­nic­ký Cre­ek in the Turiec Basin. The ear­liest tra­ces of pre­his­to­ric sett­le­ment date back to the 3rd mil­len­nium BC, asso­cia­ted with the peop­le of the Cor­ded Ware cul­tu­re. The first writ­ten records of the vil­la­ge are from 1230, and it was ori­gi­nal­ly a sub-​castle of Blat­nic­ký Cast­le. The wri­ter Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk) and the film direc­tor and came­ra­man Jaro­slav Sia­keľ, who was born in Blat­ni­ca (blat​ni​ca​.sk), have con­nec­ti­ons to the village.

In Blat­ni­ca, one can find many brick hou­ses with lar­ge gates, repre­sen­ting the typi­cal oil­ma­n’s archi­tec­tu­re, as well as tra­di­ti­onal Turiec wooden hou­ses with leat­her insu­la­ti­on bet­we­en the beams (blat​ni​ca​.sk). The resi­dents were main­ly sub­jects of the Révay fami­ly, enga­ging in oil pre­ssing, saff­ron cul­ti­va­ti­on, crafts, and agri­cul­tu­re (blat​ni​ca​.sk). The first writ­ten men­ti­on of sett­le­ment in the Blat­ni­ca area refers to the vil­la­ge of Solomus-​Sokolčie, now part of the vil­la­ge. The core of Blat­nic­ký Cast­le was alre­a­dy built at the end of the 13th cen­tu­ry. Ole­a­gi­nous crafts­mans­hip beca­me a luc­ra­ti­ve live­li­ho­od in the late 16th cen­tu­ry, and by the 18th cen­tu­ry, over 100 hou­se­holds in the vil­la­ge were invol­ved in this acti­vi­ty. Blat­ni­ca was a rela­ti­ve­ly lar­ge vil­la­ge, with 1,015 inha­bi­tants living in 157 hou­ses in 1785 (blat​ni​ca​.sk).

An 8th-​century Slo­vak nob­le­’s sword was found in Blat­ni­ca, belo­n­ging to a war­ri­or from the ranks of the high-​ranking Old Slo­vak nobi­li­ty. Craf­ted from Damas­cus ste­el and for­ged using tra­di­ti­onal met­hods on wooden char­co­al, the hand­le is made of sil­ver pla­te, gil­ded with 24-​carat gold, and embed­ded with red rubies (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post