2015, České mestá, Česko, Krajina, Mestá, Mestá, Severné Čechy, Zahraničie

Chřibská – starodávna, kľukatá

Hits: 1303

Mes­to Chřib­ská leží v naj­zá­pad­nej­šej čas­ti Lužic­kých hôr, v juž­nej čas­ti Šluk­nov­ské­ho výbež­ku. Je obklo­pe­né Kyt­lic­kou pahor­ka­ti­nou, Lužic­kých chr­bá­tom a Jetři­chov­ský­mi ste­na­mi. Na úze­mí Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Lužic­ké hory a CHKO Lab­ské pies­kov­ce a Národ­né­ho par­ku Čes­ké Švaj­čiar­sko. Miest­ne čas­ti mes­ta: Chřib­ská, Dol­ní Chřib­ská, Hor­ní Chřib­ská, Krás­ne Pole. Žije tu 1399 oby­va­te­ľov (mes​to​-chrib​ska​.cz). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1352, avšak mes­to exis­to­va­lo pod­ľa nápi­su na kame­ni, už pre rokom 1144. Nemec­ký názov je Kre­i­bitz, je slo­van­ské­ho pôvo­du zo slo­va Krzy­wyc­za, vyjad­ru­je mean­dru­jú­ci potok. Súčas­ný názov je sta­ro­čes­ký od slo­va chřib – paho­rok (mes​to​-chrib​ska​.cz). Bola tu naj­star­šia sklár­ska huta v Stred­nej Euró­pe, exis­to­va­la už v roku 1414 (Ale­xan­dr Van­žu­ra). Po roku 1946 tu dra­ma­tic­ky pokle­sol počet oby­va­te­ľov po odsu­ne Nemcov. Zno­vu­osíd­le­nie nebo­lo úspeš­né. Opus­te­né domy chát­ra­li, boli niče­né, aj mno­ho z nich bolo zbú­ra­ných. Naj­viac v rokoch 1955, 1965 a 1967. Boli zbú­ra­né súvis­lé línie poscho­do­vých domov a prak­tic­ky bolo zlik­vi­do­va­né aj námes­tie. Mno­ho cen­ných ľudo­vých domov. Mno­ho tých­to sta­vieb zachrá­ni­li cha­lu­pá­ri, kto­rých počet tak­mer dosa­hu­je počet trva­lo žijú­cich oby­va­te­ľov (mes​to​-chrib​ska​.cz). V mla­dos­ti tu žil Chris­toph Wil­li­bald Gluck (1714 – 1787), kto­ré­ho otec bol v rokoch 1722 – 1727 les­maj­strom na kame­nic­kom pan­stve Kin­ských (Jiří Kühn).

V oko­lí a pria­mo v Chřib­ské ras­tú tisí­ce orchi­deí na pod­má­ča­ných lúkach, napr. na lúke u Brod­ských a v prí­rod­nej rezer­vá­cii Mar­schne­ro­va lúka (Infor­mač­né letáky).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, České mestá, České obce, Česko, Krajina, Mestá, Obce, Severné Čechy, Zahraničie

Mikulášovice – český Solingen

Hits: 705

Miku­lá­šo­vi­ce sú roz­lo­ži­té, bez stre­dis­ka, majú cha­rak­ter prie­my­sel­nej obce. Miku­lá­šo­vi­ce vznik­li asi v 10. ale­bo 11. sto­ro­čí. V 12. sto­ro­čí tu žilo nie­koľ­ko rodín, kto­ré sa zapo­die­va­li pále­ním uhlia. Neskôr poľ­no­hos­po­dár­stvu a cho­vu dobyt­ka. Počet­né náz­vy slo­van­ských miest na oko­lí nasved­ču­jú tomu, že ten­to kraj bol obý­va­ný Slo­van­mi, kon­krét­ne lužic­ký­mi Srb­mi. V roku 1779 tu žilo 3700 oby­va­te­ľov. Vyras­ta­li tu bru­siar­ne, roz­má­ha­lo sa nožiar­stvo. V roku 1891 tu bola zalo­že­ná Prie­my­sel­ná ško­la nožiar­ska. Po odtr­hnu­tí Sudiet v roku 1938 odiš­lo z tade­to tak­mer celé čes­ké oby­va­teľ­stvo (miku​la​so​vi​ce​.cz). Nemec­ké pome­no­va­nie pre Miku­lá­šo­vi­ce je Nixdorf. Miku­lá­šo­vi­ce sa nachá­dza­jú sa v západ­nej čas­ti Šluk­nov­ské­ho výbež­ku v nad­mor­skej výš­ke 414 met­rov nad morom. Pred rokom 1914 boli s nece­lý­mi 8 tisíc­mi oby­va­teľ­mi, naj­väč­šou obcou Rakúsko-​Uhorska (Wiki­pe­dia CS). V súčast­nos­ti tu na plo­che 25.85 km2 žije 2189 oby­va­te­ľov. Miest­ne čas­ti: Miku­lá­šo­vi­ce, Miku­lá­šo­vič­ky, Sal­mov, Tomá­šov. His­to­ric­ké náz­vy: Nixen­dorf, Nic­kels­dorff, Nic­kils­torf, Nick­lausz­dorff, Nie­xen­dorffl, Nykls­dorf, Nikols­torff, Nicls­dorf, Nixdorf, Myku­las­so­wic, Miku­las­so­wicz (Wiki­pe­dia CS). Obec je dlhá 7 kilo­met­rov (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Až do roku 1938 sa tu kona­li veľ­ko­noč­né jaz­dy, resp. jaz­dy kri­žia­kov, zvyk kto­rý sa do súčast­nos­ti docho­val iba v Luži­ci (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). V roku 2011 bola veľ­ko­noč­ná jaz­da obno­ve­ná (Wiki­pe­dia CS). Kona­jú sa tu aj nožiar­ske sláv­nos­ti na nádvo­rí továr­ne Mikov (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Údaj­ne sa tu nachá­dza­jú jed­ny za naj­väč­ších var­ha­novČes­ku. Obec bola pre­zý­va­ná aj čes­ký Solin­gen

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, České mestá, Česko, Krajina, Mestá, Severné Čechy, Zahraničie

Varnsdorf – malý Manchester

Hits: 120

Varns­dorf je mes­to v Sever­ných Čechách. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že je z 3 strán obklo­pe­né Nemec­kom. Leží v nad­mor­skej výš­ke 332 met­rov nad morom. Na 26 km2 tu žije 15 664 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Neďa­le­ko sú Lužic­ké hory a Žitav­ská kot­li­na. Mes­to má 3 čas­ti: Stu­dán­ka, Svět­li­ny, Varns­dorf (varns​dorf​.cz). Do roku 1868 bol Varns­dorf naj­väč­šou dedi­nou Rakúsko-​Uhorska. Od 18. sto­ro­čia je tex­til­ným cen­trom, stá­va sa malým Man­che­strom. Nachá­dza sa tu vyhliad­ko­vá veža z reštau­rá­ci­ou na vrchu Hrá­dek. Je vyso­ká 29 met­rov a posky­tu­je pano­ra­ma­tic­ký výhľad na mes­to, na Seif­hen­ner­dorf, Šluk­nov­skú pahor­ka­ti­nu a na Lužic­ké hory, časť Krko­noš a Jizer­ských hôr. Viet­nam­ská komu­ni­ta si tu v roku 2008 otvo­ri­la prvý bud­his­tic­ký chrám na úze­mí Čes­kej repub­li­ky (Infor­mač­né letáky).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, Česko, Krajina, Severné Čechy, Zahraničie

Tanečnica

Hits: 121

Na vrchu Taneč­ni­ca sa nachá­dza roz­hľad­ňa v nad­mor­skej výš­ke 598 met­rov nad morom. Tri km na západ sú Miku­lá­šo­vi­ce. 500 met­rov je vzdia­le­ná hra­ni­ca s Nemec­kom. Názov Taneč­ni­ca je odvo­de­ný od poves­ti, pod­ľa kto­rej sem cho­die­va­lo tan­co­vať a zvá­dzať les­ní­kov pre­krás­na mla­dé diev­ča – taneč­ni­ca (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Je naj­se­ver­nej­šou roz­hľad­ňou v Čes­ku. Žulo­vý kopec na kto­rom sto­jí sa nazý­va rov­na­ko Taneč­ni­ca. Na vrchol vedie 138 scho­dov. Z rohľad­ne vid­no Čes­ko­sas­ké Švaj­čiar­sko, Šluk­nov­ský výbe­žok a nie­ke­dy aj Krko­no­še (Infor­mač­ný leták).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post