2006-2010, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Modrová – obec s dávnou minulosťou

skala
Hits: 3462

Do roku 1927 sa Mod­ro­vá nazý­va­la Veľ­ká Mod­rov­ka. Maďar­ský názov pre Mod­ro­vú je Nagy­mod­ró, nemec­ký Gross­mod­ro, Gross­mod­rau. Na plo­che nece­lých 12 km2 žije asi 500 oby­va­te­ľov (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá leží v čle­ni­tom, zdví­ha­jú­com sa reli­é­fe Považ­ské­ho Inov­ca. Za zmien­ku sto­jí, že dáv­nej­šej his­tó­rii pod Mod­ro­vú pat­ri­li v minu­los­ti aj Pieš­ťa­ny. V roku 1157 latin­skí kolo­nis­ti v Mod­ro­vej posta­vi­li kos­tol­nú vežu (Mod­ro­vá). Úze­mie Mod­ro­vej bolo v 12. sto­ro­čí pod prá­vo­mo­cou hra­du Bana, nachá­dza­jú­ce­ho sa prav­de­po­dob­ne na vyvý­še­ni­nách nad obcou Ban­ka pri Pieš­ťa­noch. Po jeho záni­ku v prie­be­hu 13. sto­ro­čia jeho fun­kciu pre­bral Tema­tín. V minu­los­ti bola Mod­ro­vá spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako ​“Mad­ro”. V 15. sto­ro­čí žilo v Mod­ro­vej odha­dom 150 – 180 oby­va­te­ľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V noci z 23. na 24. janu­ára 1932 pos­tih­lo obec lokál­ne zeme­tra­se­nie s epi­cen­trom medzi Mod­ro­vou a Sta­rou Leho­tou, kde asi v dĺž­ke jed­né­ho kilo­met­ra sa násled­kom zeme­tra­se­nia stra­til potok (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Len nedáv­no, v roku 1991 bola neďa­le­ko obce, obja­ve­ná Mod­rov­ská jas­ky­ňa, kto­rá je naj­väč­šou v Považ­skom Inov­ci a nachá­dza sa nad obcou Mod­ro­vá. Vchod sa nachá­dza na seve­ro­zá­pad­nom úbo­čí masí­vu Grni­ce (523 m). Jas­ky­ňa vznik­la v lito­lo­gic­ky i fareb­ne pes­trých tria­so­vých vápen­coch pôso­be­ním dnes už neexis­tu­jú­ce­ho vod­né­ho toku. Pries­to­ry jas­ky­ne pred­sta­vu­jú veľ­mi čle­ni­tý dvo­jú­rov­ňo­vý laby­rint. Okrem nie­koľ­kých men­ších sie­ní ju tvo­ria dva väč­šie dómy spo­je­né 10 met­ro­vou hlbo­kou prie­pas­ťou. Naj­väč­ší pries­tor, daž­ďo­vý dóm dosa­hu­je roz­me­ry 20 x 15 m pri výš­ke 8 – 10 m. V jas­ky­ni sa okrem živej kvap­ľo­vej výzdo­by zastú­pe­nej sta­lak­tit­mi a sta­lag­mit­mi vysky­tu­je pre­dov­šet­kým pre ňu cha­rak­te­ris­tic­ká pizo­li­to­vá výzdo­ba. Boha­to sú zastú­pe­né naj­mä roz­ma­ni­té kríč­ko­vi­té tva­ry pri­po­mí­na­jú­ce pod­mor­ské kora­ly. Cel­ko­vá dĺž­ka jas­ky­ne dosa­hu­je 570 m pri hĺb­ke 45 m, pri­čom je reál­ny pred­po­klad jej ďal­šie­ho pokra­čo­va­nia. Jas­ky­ňa je uzav­re­tá a z dôvo­du ochra­ny nie je voľ­ne prí­stup­ná verej­nos­ti. Náv­šte­va prí­pad­ných záu­jem­cov je mož­ná iba v sprie­vo­de čle­nov sku­pi­ny Ino­vec, kto­rá tu v súčas­nos­ti vyko­ná­va pries­kum (Mod­ro­vá). Naj­star­šou his­to­ric­kou pamiat­kou obce je rímsko-​katolícky kos­tol sv. Micha­la archan­je­la, roku 1157. Pat­rí k vzác­nym his­to­ric­kým román­skym pamiat­kam a je zara­de­ný do zozna­mu sta­veb­ných kul­túr­nych pamia­tok (Mod­ro­vá).

Neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá, vlast­ne ako sa hovo­rí, ​“za dedi­nou”, sa nachá­dza tzv. Zoofar­ma Mod­ro­vá. Je to za dedi­nou sme­rom na Bez­o­vec. Miloš Minár tu okrem iné­ho pasien­ko­vým spô­so­bom cho­vá juho­ame­ric­ké lamy, škót­sky rož­ný sta­tok, novo­zé­land­ské ovce, búr­ske­ho capa, tas­mán­ske klo­ka­ny, pri­bud­ne čosko­ro ťava dvoj­hr­bá a bizón (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Mod­ro­vej pat­rí cha­to­vá oblasť Mod­ro­vá horá­reň. Je asi 1.5 km za dedi­nou. Začí­na horár­ňou, je v nej posta­ve­ných množ­stvo chát. V tej­to doli­ne je aj rekre­ač­né cen­trum, uby­to­va­cie zariadenie.

Until 1927, Mod­ro­vá was cal­led Veľ­ká Mod­rov­ka. The Hun­ga­rian name for Mod­ro­vá is Nagy­mod­ró, and the Ger­man names are Gross­mod­ro and Gross­mod­rau. The vil­la­ge covers an area of less than 12 km² and is home to around 500 resi­dents (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá is situ­ated in the diver­se and rising ter­rain of the Považ­ský Ino­vec. It’s note­wort­hy that in the dis­tant past, Pieš­ťa­ny was also part of the his­to­ri­cal con­text bene­ath Mod­ro­vá. In 1157, Latin colo­nists in Mod­ro­vá erec­ted a church tower (Mod­ro­vá). The ter­ri­to­ry of Mod­ro­vá in the 12th cen­tu­ry fell under the juris­dic­ti­on of the Bana Cast­le, pro­bab­ly loca­ted on ele­va­ti­ons near the vil­la­ge of Ban­ka near Pieš­ťa­ny. After its demi­se in the 13th cen­tu­ry, its func­ti­on was taken over by Tema­tín. Mod­ro­vá was men­ti­oned in his­to­ry as ​“Mad­ro” in the past. In the 15th cen­tu­ry, an esti­ma­ted 150 – 180 resi­dents lived in Mod­ro­vá. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of Janu­ary 23 to 24, 1932, a local eart­hqu­ake struck the vil­la­ge, cen­te­red bet­we­en Mod­ro­vá and Sta­ra Leho­ta, cau­sing a stre­am to disap­pe­ar due to the eart­hqu­ake (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Recen­tly, in 1991, the Mod­rov­ská Cave was dis­co­ve­red near the vil­la­ge, making it the lar­gest in Považ­ský Ino­vec, loca­ted abo­ve Mod­ro­vá. The entran­ce is on the nort­hwest slo­pe of the Grni­ce mas­sif (523 m). The cave for­med in lit­ho­lo­gi­cal­ly and color­ful­ly varied Trias­sic limes­to­nes due to the acti­on of a now none­xis­tent water­cour­se. The cave­’s spa­ces repre­sent a very intri­ca­te two-​level laby­rinth. Apart from seve­ral smal­ler cham­bers, it con­sists of two lar­ger domes con­nec­ted by a 10-​meter-​deep abyss. The lar­gest spa­ce, the rain dome, mea­su­res 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave fea­tu­res vivid drips­to­ne deco­ra­ti­ons with sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes, pri­ma­ri­ly cha­rac­te­ri­zed by cha­rac­te­ris­tic piso­li­tic orna­men­ta­ti­on. Vari­ous coral-​like for­ma­ti­ons, remi­nis­cent of under­wa­ter corals, are abun­dan­tly repre­sen­ted. The total length of the cave rea­ches 570 m at a depth of 45 m, with a rea­lis­tic assump­ti­on of its furt­her exten­si­on. The cave is clo­sed, and for con­ser­va­ti­on rea­sons, it is not fre­e­ly acces­sib­le to the pub­lic. Visits by inte­res­ted indi­vi­du­als are possib­le only accom­pa­nied by mem­bers of the Ino­vec group, which cur­ren­tly explo­res the cave (Mod­ro­vá). The oldest his­to­ri­cal monu­ment of the vil­la­ge is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el the Archan­gel, built in 1157. It belo­ngs to the rare his­to­ri­cal Roma­ne­sque monu­ments and is lis­ted among the cul­tu­ral monu­ments (Mod­ro­vá).

Not far from Mod­ro­vá, actu­al­ly, as they say, ​“behind the vil­la­ge,” the­re is the so-​called Zoofar­ma Mod­ro­vá. It is loca­ted bey­ond the vil­la­ge towards Bez­o­vec. Besi­des other things, Miloš Minár rai­ses South Ame­ri­can lla­mas, Scot­tish High­land catt­le, New Zea­land she­ep, Bur­chel­l’s zeb­ra, Tas­ma­nian wal­la­bies, and soon the­re will be a two-​humped camel and bison (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Mod­ro­vá also inc­lu­des the cot­ta­ge area Mod­ro­vá horá­reň, about 1.5 km bey­ond the vil­la­ge. It starts with a moun­tain hut, with nume­rous cot­ta­ges built the­re. In this val­ley, the­re is also a rec­re­a­ti­on cen­ter, accom­mo­da­ti­on facility.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

skala
Hits: 3497

Jur­ko je loka­li­ta v Považ­skom Inov­ci, kde dýcha his­tó­ria. Neďa­le­ko od Nit­rian­skej Blat­ni­ce, pod vrchom Mar­hát. Na Jur­ko­vi som bol vždy, keď som šiel z Nit­rian­skej Blat­ni­ce na Mar­hát. Naj­mä na Sil­ves­tra. Slo­va­nia tu mali kedy­si svo­ju kul­tú­ru. Nachá­dza sa tu kos­to­lík – Kapl­n­ka svä­té­ho Jura­ja, kto­rá je baro­ko­vou pre­stav­bou star­šej Rotun­dy Jur­ko. Rotun­da je dato­va­ná ešte pred obdo­bie Veľ­kej Mora­vy (Kru­pa, Galo, 2009), do 1. tre­ti­ny 9. sto­ro­čia. V 11. – 13. sto­ro­čí a v roku 1530 doš­lo k sta­veb­ným úpra­vám na loka­li­te. V roku 1655 bola pri­sta­ve­ná veža, pus­tov­ňa a ško­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Okrem iné­ho sa tu kona­jú Svä­to­ju­raj­ské púte a tzv. turis­tic­ké svä­té omše (Kru­pa, Galo, 2009). Pút­ni­ci sa tu schá­dza­jú už od roku 1530, vždy po sviat­ku svä­té­ho Jura­ja, 24. aprí­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Arche­olo­gic­ké nále­zy dokla­da­jú, že v oko­lí kos­to­lí­ka bol cin­to­rín dato­va­ný do polo­vi­ce 11. sto­ro­čia (Kru­pa, Galo, 2009). K Jur­ko­vi vedie via­ce­ro ciest, kto sa po nich vydá, ocit­ne sa na veľ­mi sta­rej his­to­ric­kej ces­te, kto­rá v minu­los­ti spá­ja­la Ponit­rie s Pova­žím, pokra­ču­júc na Mora­vu. Architektonicko-​historický a arche­olo­gic­ký výskum v rokoch 1973 – 75 uká­zal zho­du roz­me­rov so základ­mi rotun­dy na veľ­ko­mo­rav­skom dvor­ci Kos­te­lec – Duco­vé, kto­rý je vzdia­le­ný 7 km. Roz­diel je len pár cen­ti­met­rov (Dori­ca, 2013). Roz­me­ry sú odvo­de­né od lon­go­bard­skej sto­py, kto­rá má 36.5 cm. Vnú­tor­né prie­me­ry oboch rotúnd sú 730 cm, hrúb­ka ich múrov je 73 cm. Rov­na­ké roz­me­ry má aj dvo­jap­si­do­vá rotun­da v Mikul­či­ciach. Naj­star­šie čas­ti stav­by sú kru­ho­vá rotun­da a pod­ko­vo­vi­tá apsi­da. Mala neoby­čaj­ne plyt­ké zákla­dy, 20 – 30 cm hlbo­ké, ale mies­ta­mi opre­té o skal­né pod­lo­žie (slo​van​ske​-hra​dis​ka​.blogs​pot​.com).

Arche­olo­gic­ký výskum vie­dol Ale­xan­der Rutt­kay, kto­rý skú­mal aj bliž­šie oko­lie. V loka­li­te Púsť vyko­pal dva veľ­ko­mo­rav­ské veľ­mož­ské dvor­ce z obdo­bia 9 – 10. sto­ro­čia a osa­du, kto­rá v prie­be­hu 13. sto­ro­čia zanik­la (Dori­ca, 2013), Oby­va­te­lia sa pre­su­nu­li do niž­ších polôh. Síd­lis­ko dvor­co­vé­ho typu bolo oboh­na­né pali­sá­dou (wiki​pe​dia​.sk). Boli obja­ve­né dva pali­sá­do­vé dvor­ce, v kto­rých sa našlo asi 150 kos­tro­vých hro­bov, nie­kto­ré so strie­bor­ný­mi šper­ka­mi (rotun​da​jur​ko​.sk). Star­ší, väč­ší dvo­re bol neskôr nahra­de­ný men­ším útva­rom. V 11. sto­ro­čí so síd­lis­ka vznik­la neopev­ne­ná osa­da s prí­byt­ka­mi (wiki​pe​dia​.sk). Veľa arte­fak­tov dokla­du­je ťaž­bu a spra­co­va­nie želez­nej rudy (rotun​da​jur​ko​.sk) so sva­hov Mar­há­tu (wiki​pe​dia​.sk). Našli sa tu hal­dy hlu­ši­ny a limo­nit (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). 

Bráz­dy sved­čia o poľ­no­hos­po­dár­stve (wiki​pe​dia​.sk). Odkry­té okno na juho­zá­pad­nej stra­ne rotun­dy je star­šie ako podob­ne okno na Kos­to­le svä­tej Mar­gi­ty v Kop­ča­noch. Mož­no ho zara­diť do pred­ro­mán­ske­ho obdo­bia (rotun​da​jur​ko​.sk). Po záni­ku osa­dy v 13. sto­ro­čí sa rotun­da pozvoľ­ne meni­la na ruiny. Maji­teľ­ka tunaj­ších lesov Mária Tur­zo­vá dala kos­to­lík upra­viť, resp. vztý­čiť. Avšak aj po tej­to reno­vá­cii začal kos­to­lík pust­núť. V roku 1655 kos­to­lík upra­vi­li do dneš­nej baro­ko­vej podo­by. V pus­tov­ni býva­li pus­tov­ní­ci až do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako škol­skí bra­tia v tunaj­šej ško­le. Ško­la sa asi od roku 1850 využí­va­la ako poľov­níc­ka sta­ni­ca, neskôr ako horá­reň, kto­rú asa­no­va­li v roku 1962 (wiki​pe​dia​.sk).

Jur­ko is a loca­li­ty in Považ­ský Ino­vec whe­re his­to­ry comes ali­ve. It is loca­ted near Nit­rian­ska Blat­ni­ca, below the Mar­hát hill. I have alwa­ys visi­ted Jur­ko when tra­ve­ling from Nit­rian­ska Blat­ni­ca to Mar­hát, espe­cial­ly on New Yea­r’s Eve. The Slavs once had the­ir cul­tu­re here. The site fea­tu­res a church, the Cha­pel of St. Geor­ge, which is a Baro­que recons­truc­ti­on of the older Rotun­da Jur­ko. The Rotun­da dates back to the 1st third of the 9th cen­tu­ry, befo­re the Gre­at Mora­vian peri­od. In the 11th-​13th cen­tu­ries and in 1530, the­re were cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons at the site. In 1655, a tower, her­mi­ta­ge, and scho­ol were added (rotun​da​jur​ko​.sk). Svä­to­ju­raj­ské púte (St. Geor­ge­’s Pilg­ri­ma­ges) and tou­rist mas­ses are held here, att­rac­ting pilg­rims sin­ce 1530, alwa­ys after the feast of St. Geor­ge on April 24 (rotun​da​jur​ko​.sk). Archa­e­olo­gi­cal finds indi­ca­te a ceme­te­ry dating back to the mid-​11th cen­tu­ry in the vici­ni­ty of the church (Kru­pa, Galo, 2009). Seve­ral roads lead to Jur­ko, and tho­se who fol­low them find them­sel­ves on a very old his­to­ri­cal road that con­nec­ted Ponit­rie with Pova­žie, con­ti­nu­ing to Moravia.

Architectural-​historical and archa­e­olo­gi­cal rese­arch from 1973 – 75 reve­a­led dimen­si­ons mat­ching the foun­da­ti­ons of a rotun­da at the Gre­at Mora­vian court in Kos­te­lec – Duco­vé, loca­ted 7 km away. The dimen­si­ons, deri­ved from the Lom­bard foot mea­su­ring 36.5 cm, show that both rotun­das have inter­nal dia­me­ters of 730 cm and wall thick­nes­ses of 73 cm. The oldest parts of the struc­tu­re are the cir­cu­lar rotun­da and horseshoe-​shaped apse. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch was led by Ale­xan­der Rutt­kay, who also explo­red the sur­roun­ding area. In the Púsť loca­li­ty, he une­art­hed two Gre­at Mora­vian nob­le­ma­n’s courts from the 9th-​10th cen­tu­ries and a sett­le­ment that disap­pe­a­red in the 13th cen­tu­ry. The sett­le­ment was for­ti­fied with a pali­sa­de and con­tai­ned around 150 ske­le­tal gra­ves, some with sil­ver jewel­ry (rotun​da​jur​ko​.sk). The lar­ger, older court was later repla­ced by a smal­ler struc­tu­re. In the 11th cen­tu­ry, an unfor­ti­fied sett­le­ment with dwel­lings emer­ged from the site. Nume­rous arti­facts con­firm iron ore mining and pro­ces­sing in the area, with evi­den­ce of iron slag and limo­ni­te heaps.

Plo­wed fur­ro­ws indi­ca­te agri­cul­tu­re, and an unco­ve­red win­dow on the sout­hwest side of the rotun­da pre­da­tes a simi­lar win­dow in the Church of St. Mar­ga­ret in Kop­ča­ny, possib­ly belo­n­ging to the pre-​Romanesque peri­od (rotun​da​jur​ko​.sk). After the sett­le­men­t’s demi­se in the 13th cen­tu­ry, the rotun­da gra­du­al­ly beca­me ruins. The owner of the local forests, Mária Tur­zo­vá, had the church reno­va­ted or res­to­red. Howe­ver, even after this reno­va­ti­on, the church began to decay. In 1655, the church was modi­fied into its cur­rent Baro­que form. Her­mits lived in the her­mi­ta­ge until the first half of the 19th cen­tu­ry, ser­ving as lay brot­hers in the local scho­ol. From around 1850, the scho­ol was used as a hun­ting lod­ge and later as a moun­tain hut, which was aban­do­ned in 1962 (wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Dokumenty, TOP, V čase

Vianoce

skala
Hits: 1446

Via­no­ce sú osla­vou, kto­rá nesie so sebou magic­kú atmo­sfé­ru, radost­né oča­ká­va­nia a ducha spo­lu­pat­rič­nos­ti. Via­no­ce sú obdo­bím lás­ky, rados­ti a poko­ja. Napriek svo­jej rôz­no­ro­dos­ti a indi­vi­du­ál­nym zvy­kom zdru­žu­jú ľudí a pri­ná­ša­jú do ich živo­tov čaro via­noč­né­ho kúz­la. Ten­to svia­tok, pova­žo­va­ný mno­hý­mi za najk­raj­ší čas roka, je spo­je­ný s rôz­ny­mi tra­dí­cia­mi a zvyk­mi, kto­ré zdo­bia domy a napĺňa­jú srd­cia tep­lom. Domá­ce a aj verej­né pries­to­ry sa začí­na­jú zará­bať via­noč­nou výzdo­bou. Strom­če­ky zdo­bia far­ba­mi, ozdo­ba­mi a sve­tiel­ka­mi, vytvá­ra­júc nád­her­ný pohľad. Osvet­le­né uli­ce a námes­tia pri­dá­va­jú kúz­lo do noč­ných hodín. Tra­dič­né via­noč­né trhy sú mies­tom, kde sa ľudia stre­tá­va­jú, ponú­ka­jú sa tam rôz­ne výrob­ky, od via­noč­ných ozdôb cez ruč­ne vytvo­re­né výrob­ky po lahod­né dobroty.

Špe­ci­fic­ké jed­lá a dob­ro­ty sú neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou via­noč­ných osláv. Vo výba­ve sú čas­to kla­sic­ké jed­lá, ako kapust­ni­ca, kapor, ryba, šošo­vi­ca a ďal­šie dob­ro­ty. Dar­če­ky pat­ria k via­noč­nej tra­dí­cii. Roz­dá­va­nie dar­če­kov je vrcho­lom via­noč­né­ho dňa. Nábo­žen­ské a rodin­né obra­dy pri­dá­va­jú hlb­ší význam sviat­ku. Via­noč­ná pol­noč­ná omša a spo­loč­né mod­lit­by vytvá­ra­jú spo­lu­pat­rič­nú atmo­sfé­ru. Via­noč­né fil­my a hud­ba pri­dá­va­jú k sviat­ku ďal­ší kúsok poho­dy. Tra­dič­né pes­nič­ky a fil­mo­vé kla­si­ky tvo­ria neod­de­li­teľ­nú súčasť via­noč­nej atmosféry.

Chris­tmas is a celeb­ra­ti­on that brings with it a magi­cal atmo­sp­he­re, joy­ful expec­ta­ti­ons, and a spi­rit of soli­da­ri­ty. It is a time of love, joy, and pea­ce. Des­pi­te its diver­si­ty and indi­vi­du­al cus­toms, it uni­tes peop­le and brings the enchant­ment of Chris­tmas magic into the­ir lives. Con­si­de­red by many as the most beau­ti­ful time of the year, Chris­tmas is asso­cia­ted with vari­ous tra­di­ti­ons and cus­toms that adorn homes and fill hearts with warmth. Both domes­tic and pub­lic spa­ces begin to adorn them­sel­ves with Chris­tmas deco­ra­ti­ons. Chris­tmas tre­es are ador­ned with colors, orna­ments, and lights, cre­a­ting a beau­ti­ful spec­tac­le. Illu­mi­na­ted stre­ets and squ­ares add magic to the night­ti­me hours. Tra­di­ti­onal Chris­tmas mar­kets are pla­ces whe­re peop­le gat­her, offe­ring a varie­ty of pro­ducts, from Chris­tmas deco­ra­ti­ons to handc­raf­ted items and deli­ci­ous treats.

Spe­ci­fic foods and deli­ca­cies are an integ­ral part of Chris­tmas celeb­ra­ti­ons. The menu often inc­lu­des tra­di­ti­onal dis­hes such as cab­ba­ge soup, carp, fish, len­tils, and other goodies. Gift-​giving is a Chris­tmas tra­di­ti­on, and exchan­ging pre­sents is the high­light of the Chris­tmas day. Reli­gi­ous and fami­ly cere­mo­nies add a dee­per mea­ning to the holi­day. Chris­tmas mid­night mass and com­mu­nal pra­y­ers cre­a­te a sen­se of soli­da­ri­ty. Chris­tmas movies and music add an extra touch of cozi­ness to the holi­day. Tra­di­ti­onal songs and film clas­sics are an integ­ral part of the Chris­tmas atmo­sp­he­re. In essen­ce, Chris­tmas is a time when peop­le come toget­her in an atmo­sp­he­re of love, joy, and pea­ce. Des­pi­te its vari­ous cus­toms, it uni­tes peop­le and brings the charm of Chris­tmas magic into the­ir lives.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dokumenty, TOP, V čase

Stopy

skala
Hits: 1316

Sto­py tvo­rí člo­vek, sú zvy­čaj­ne symet­ric­ké a uspo­ria­da­né s odliš­ným vzo­rom v závis­los­ti od typu obu­vi, čas­to s vidi­teľ­ný­mi detail­mi, ako sú šnúr­ky ale­bo špi­ce. Sto­py ponú­ka­jú jedi­neč­ný pohľad na pohyb a akti­vi­ty na danom mies­te. Ich cha­rak­ter a vidi­teľ­nosť sú ovplyv­ne­né nie­len dru­hom zvie­ra­ťa ale­bo člo­ve­ka, ale aj pove­ter­nost­ný­mi pod­mien­ka­mi a vlast­nos­ťa­mi pod­kla­du. Zvie­ra­tá s kopy­ta­mi tvo­ria výraz­né sto­py v tva­re čia­ry, kto­ré sú šir­šie vza­du a zužu­jú sa dopre­du. Čas­to sú hlbo­ké a zane­chá­va­jú cha­rak­te­ris­tic­ký tvar na zemi. Zvie­ra­tá s lab­ka­mi tvo­ria malé sto­py s prs­ta­mi a výraz­ný­mi poduš­ka­mi. Sú symet­ric­ké a môžu odha­ľo­vať veľ­kosť a hmot­nosť zvie­ra­ťa, ako aj jeho spô­sob pohy­bu. Sto­py sú výraz­né v snehu.

Footp­rints are cre­a­ted by humans, and they are usu­al­ly sym­met­ri­cal and arran­ged with a dis­tinct pat­tern depen­ding on the type of foot­we­ar, often with visib­le details such as laces or spi­kes. Footp­rints offer a uni­que per­spec­ti­ve on move­ment and acti­vi­ties in a par­ti­cu­lar loca­ti­on. The­ir cha­rac­ter and visi­bi­li­ty are influ­en­ced not only by the type of ani­mal or human but also by weat­her con­di­ti­ons and the cha­rac­te­ris­tics of the surface.

Ani­mals with hooves cre­a­te dis­tinct prints in the sha­pe of a line, wider at the back and tape­ring towards the front. The­se prints are often deep and lea­ve a cha­rac­te­ris­tic sha­pe on the ground. Ani­mals with paws make small prints with toes and pro­mi­nent pads. They are sym­met­ri­cal and can reve­al the size and weight of the ani­mal, as well as its mode of move­ment. Footp­rints are espe­cial­ly pro­noun­ced in the snow.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2011, 2011-2015, 2013, Časová línia, Ľudia, Šport

Šport

skala
Hits: 11711

Šport je úžas­ná vec. Naše sprá­va­nie pri špor­to­vých akti­vi­tách je podob­né ako kedy­si pre­ja­vo­val člo­vek pre­dá­tor v dobe, kedy člo­vek lovil. Vzru­še­nie pri špor­te je veľ­mi podob­né vzru­še­niu, kto­ré prav­de­po­dob­ne poci­ťo­va­li pred­chod­co­via Homo sapiens z obdo­bia pred naším leto­poč­tom. Je to pudo­vá zále­ži­tosť. Pri špor­te – mys­lím tým špor­ty, pri kto­rých sa člo­vek hýbe – poci­ťu­jem jed­no­du­cho radosť z pohy­bu, zís­ka­vam dob­rý pocit. Okrem toho, už mno­ho ľudí šport zme­nil k lep­šie­mu. Aj mňa naučil byť nároč­ný na dru­hých, a čo je dôle­ži­tej­šie aj na seba. Ja sám som aktív­nej­šie lyžo­val a hral bas­ket­bal. Ak by som sa mal dnes začí­nať, roz­ho­do­val by som zo zdra­vot­né­ho hľa­dis­ka skú­siť cyk­lis­ti­ku a plá­va­nie. Plá­va­nie je snáď najv­še­stran­nej­ší šport a cyk­lis­ti­ka je výbor­ná na vytrva­losť a tré­ning pod­po­ru­je srd­ce. Sám dnes už špor­tu­jem menej, ale sna­žím sa :-)).

Sport is an ama­zing thing. Our beha­vi­or during sports acti­vi­ties is simi­lar to how our ances­tors, the pre­da­tors of ancient times, used to express them­sel­ves when hun­ting. The exci­te­ment in sports clo­se­ly resem­bles the thrill that Homo sapiens pre­de­ces­sors like­ly expe­rien­ced in the pre­his­to­ric era. It’s an ins­tinc­tu­al mat­ter. In sports — by which I mean acti­vi­ties invol­ving phy­si­cal move­ment — I sim­ply feel the joy of moti­on, gai­ning a sen­se of well-​being. More­over, sports have posi­ti­ve­ly chan­ged the lives of many peop­le, tea­ching them to be deman­ding not only of others but, more impor­tan­tly, of them­sel­ves. Per­so­nal­ly, I’ve been more acti­ve in ski­ing and bas­ket­ball. If I were to start today, I would con­si­der try­ing cyc­ling and swim­ming from a health per­spec­ti­ve. Swim­ming is per­haps the most ver­sa­ti­le sport, and cyc­ling is excel­lent for endu­ran­ce, pro­mo­ting heart health through trai­ning. I, myself, enga­ge in sports less nowa­da­ys, but I try to stay active :-)).

Use Facebook to Comment on this Post