2005, 2006, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Akvafestival v Prahe

Hits: 9043

Na konci októbra 2006 sa konal v Prahe 2. ročník Aqua Festivalu. Program sľuboval nasledovné – Český šampionát chovatelů skalár, Mezinárodní výstava tématických akvárií, prednášková odpoledne, představení činnosti českých a slovenských spolků, prodej akvaristických potřeb a literatury… Tentokrát bol jeho súčasťou šampionát skalárov. Podľa toho, čo som sa dopočul, tak predovšetkým českí akvaristi vytvorili pravdepodobne štandard, ktorý je akceptovaný medzinárodnou spoločnosťou. Ja som sa vybral do Prahy spolu so Silvesterom Valentinom 21.10.2006. Pekne sme sa odviezli autobusom Student Agency, ktorým sme mimochodom aj odcestovali, ráno sme boli už v Kongresovom centre neďaleko Vyšehradu. Chceli sme sa najprv naraňajkovať, ale akosi nás to stále ťahalo robiť niečo iné. To iné sa odohrávalo práve na výstave. Organizátori zrejme nesplnili celkom očakávania, malo byť vystavených ďaleko viac tematických akvárií, ja sa priznám, šiel som tam najmä na skaláre.

Atmosféra, ktorá vládla na festivale mne vyhovovala. Možno preto, že veľa ľudí poznám, každopádne cítil som sa výborne. Prítomní boli samozrejme predajcovia a poniektorí veru boli pre mňa aj zriedkaví. Prehodili sme vždy pár slov. ak sme sa na to cítili. V priebehu času dorazila z Bratislavy ďalšia skupina, došoférovaná Milom Peškom. Zhliadol som aj relatívne početnú skupinu okolo Pala Sedláka. Organizátori, konkrétne Vladko Bydžovský spomínal, že ho mrzí, že domáci pražáci, ktorých malo byť všade počuť, veľmi neprišli, ale zato slovákov tam bolo dosť. Iste nielen ja som si všimol, že aj nemecky hovoriacich tam bolo dosť. Je to škoda. V programe dňa, kedy sme tam my boli, t.j. v sobotu, bolo vyhlásenie výsledkov a prednášky. My sme absolvovali prednášku pána Jürgena Schmidta na tému Labyrintky juhovýchodnej Ázie. Rozprával o mnohých druhoch rodu Betta. Vzhľadom na dosť nízku účasť na celom podujatí v tom čase ma celkom milo prekvapilo, koľko ľudí bolo zvedavých na prednášku. Ďalšiu prednášku viedol Vladko Bydžovský. Prezentoval na nej svoje návštevy po rôznych chovateľoch. Orientovaná bola samozrejme najmä ma druhy rodu Pterophyllum. Videli sme zábery z kuchyne úspešných chovateľov a počuli sme mnoho užitočných chovateľských slov. Po vyhlásení výsledkov nasledovala prednáška Horsta Linkeho, pre ktorého sú zjavne skaláre dominantné. Pán Linke bol perfektne vybavený technikou na prezentáciu, čo ostatne mi malo byť jasné už po Bydžovského prednáške, kde sme videli aj akvaristické vybavenie Hosta Linkeho. Vskutku precízna práca. Pan Linke je určite zručný nielen v akvaristike. Ocenil som, že prednáška bola komplexná a pritom nie zdĺhavá (podotýkam, že bola prekladaná do češtiny). Videl som v nej použité dokonca novinové výstrižky o skalároch z obdobia snáď 19. storočia. Nepamätám si presne fakty, ale zaujalo ma to veľmi. Páčilo sa mi aj to, že pán Linke chová svojich skalárov v akváriách, kde je dno, rastliny. Bohužiaľ čas bežal a my sme museli ísť na autobus, takže sme odbehli z prednášky. Hádam niekedy nabudúce. Skaláre boli v 53 nádržiach. Zaregistroval som iba štyri tematické akvária :-((((.

Výsledky súťaže:

PoradieKategóriaMenoBody
1.divoký odchytForkel SimonSRN
2.divoký odchytForkel SimonSRN
3.altumForkel SimonSRN
4.altumSamec MiloslavČR
5.altumDočekal ZdeněkČR
6.otvorená triedaWilhelm FrankSRN
7.otvorená triedaMatuľka JanČR
8.divoký odchytStaněk FrantišekČR
9.otvorená triedaDočekal ZdeněkČR
10.otvorená triedaJelínek PetrČR

Akvafestival 2005

Na konci októbra 2005 sa konal v Prahe 1. ročník Aqua Festivalu. Priestory boli obrovské – expozície boli stratené. Príliš honosné priestory, ale ktovie, možno raz bude plno aj na takejto ploche. Súčasťou bol Český šampionát chovatelů terčovců – 2. ročník. Terčovce boli rozdelené do kategórií, zastúpené boli formy od výmyslu sveta, zelené, modré, Haeckel, čerevené, spotted, plošný tyrkys, biele formy, diamant, kobalt, levia hlava, orange, škoda že pozadie na akváriách bolo otrasné. Boli to majstrovstvá ČR, ale boli boli tu zastúpené aj ryby zo Slovenska, Nemecka, atď.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Botanické záhrady, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

Hits: 1373

Botanická záhrada bola založená v roku 1942. Pre výstavbu bol vybratý pozemok okolo vily Lafranconi o rozlohe 6.6 ha, ktorý mal vďaka Vydrici zdroj vody. Skleníky a zavlažovací systém boli postavené po roku 1945. Záhrada je pracoviskom Univerzity Komenského, ktorého poslaním je aj udržovať a rozširovať zbierky živých rastlín. V spolupráci s inými organizáciami poriada výstavy. Pokusne sa v Botanickej záhrade aklimatizujú rôzne druhy rastlín. Teplomilná vegetácia pestovaná v skleníkoch vzbudzuje najväčší záujem verejnosti (uniba.sk). Botanická záhrada je otvorená pre verejnosť od 1. apríla do 31. októbra, od 9-tej do 18-tej. Nachádza sa na Botanickej ulici 3 v Bratislave. (uniba.sk). Nájsť v nej možno tieto expozície skleníkové: austrálsky skleník, palmový skleník, kaktusový skleník, skleník úžitkových rastlín, Viktóriový skleník s vlhkomilnou a teplomilnou tropickou a subtropickou flórou. A vonkajšie: rozárium, andezitová skalka, vápencová skalka, travertínovo – penovcová skalka, troskovo – lávová skalka, bridlicová skalka, čadičová skalka, žulová skalka, rašelinisko, letničkové a trvalkové záhony, cudzokrajné a domáce dreviny, rododendrony a azalky, zimuvzdorné a mrazuvzdorné kaktusy, stredomorie, japonská záhrada (uniba.sk). Rozloha areálu bola zmenšená v dôsledku výstavby mosta Lafranconi v 80 tých rokoch 20. storočia (Wikipedia).

Vzhľadom na to, že som vyštudovaný environmentalista na fakulte, ktorá je na kopci oproti a celých päť rokov štúdia som býval neďaleko, do Botanickej záhrady som chodil často. Dokonca na index sme tam mali prístup zdarma a párkrát som bol v nej aj mimo obdobia prístupu pre verejnosť. Občas som sa tam chodil učiť. V zadnej časti, pri moste Lafranconi sa nachádza celkom romantické jazierko a kúsok od neho je priestor s húpačkami a podobnými zariadeniami pre deti. Za celý čas môjho poznania, a je to od roku 1991 už poriadne dlhá doba, môžem zodpovedne povedať, že marketing Botanickej záhrady sa blíži k nule. Nerozumiem tomu, pretože tento areál síce nie je v milosti mocných, ale určite sa dá lepšie propagovať. Občas sa tu určite investuje, veci sa udržiavajú. Keďže sem tiež chodím často fotografovať, narazil som už aj ja na to upozornenie, aby som nezarábal na fotografovaní v areáli Botanickej záhrady. Nuž, ono to ani veľmi nejde. Ledaže by som sa zameral na svadby, čo je neskutočná drina. Nie, môžete byť radi za promo, za to, že si niekto cení vašu prácu a prácu vašich predchodcov a dokáže a chce ju propagovať aspoň týmto spôsobom. Želám Botanickej záhrade, aby kompetentní radikálne zmenili prístup k tejto potenciálne skvelej inštitúcii aj z hľadiska cestovného ruchu.

Odkazy

Ruže

Rododendrony a azalky

Kosatce

Floxy a klinčeky

Skalničky

Kobercovky

Skleník

Dreviny

Ostatné

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Oravský hrad

Hits: 2467

Oravský hrad sa nachádza na strmom vápencovom brale nad obcou Oravský Podzámok, 112 metrov na riekou Orava. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Vznikol v 13-om storočí na mieste staršieho osídlenia pravdepodobne z doby okolo prelomu letopočtov. Prvá zmienka je z roku 1267 (muzeum.sk). Historici predpokladajú že ho začali stavať po v páde Tatárov na naše územie roku 1241 (orava-liptov.sk). Iné názvy: Oravský zámok, castrum Arwa, castrum Arua (Zuzana Brezáková). Mal viacero majiteľov, okrem iného Matúša Čáka Trenčianskeho, Mateja Korvína. V rokoch 1556 – 1621 Turzovci hrad prestavali a opevnili (Wikipedia). V roku 1800 vyhorel. Obnovili ho Pálfyovci a naposledy bol významne obnovený v rokoch 1953 – 1968 (muzeum.sk). V priestoroch hradu je expozície Oravského múzea. Na hrade sa nakrúcal Upír Nosferatu z roku 1922, filmy Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš (Wikipedia), Adam Šangala, Láska na vlásku (planetslovakia.sk). Studňu na strednom hrade dal vyhĺbiť František Turzo v 16. storočí, bol hlboká 90 metrov (Plaček, Bóna). Počas celého roka sa na hrade konajú rôzne podujatia, napr. rozprávanie povestí a legiend o Oravskom hrade či Sokoliarsky deň (Ľubomír Motyčka).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Mestá, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Bratislavský hrad

Hits: 3445

Bratislavský hrad je významná dominanta Bratislavy, ku ktorej sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburských análoch z roku 907 v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradný kopec bol osídlený už v neskorej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi boli Kelti (bratislava.sk). Stopy najstaršieho osídlenia pochádzajú spred 4500 rokov, z obdobia eneolitu (bolerázska skupina). Predpokladá sa existencia opevneného sídliska, avšak priame dôkazy sa nenašli. Z halštatského obdobia sa na východnej strane našli stopy príbytkov zahĺbené do skalného podložia – zemnice (wikipedia.sk). Z laténskej doby, z času rozkvetu keltskej civilizácie, sa našli stopy oppida, ako aj keltské mince, biatecy (Štefanovičová, 1975). Z 9 až 11. storočia sa na východnej terase hradu našli opracované kamene, fragmenty nápisov, zvyšky tehál označených kolkami XIV. rímskej légie. Nálezy dokazujú prítomnosť rímskeho etnika na hradnej akropole v období 2. – 3. storočia. Je isté, že to bolo zo strategického hľadiska výnimočné miesto a pre umiestnenie vojenskej posádky (pôvodné stavby boli pravdepodobne súčasťou vojenskej stanice) malo nesmierny význam, najmä v období rímsko-germánskych vojenských kontaktov (napr. markomanských vojen). Na prelome 5. a 6. storočia je v znamení slovanského osídľovania. Od prvej polovice 9. storočia tu bolo opevnené stredisko so zrubovými obydliami, palácom, predrománskou trojloďovou bazilikou, cintorínom a hospodárskymi objektmi. Opevnenie vydržalo do konca 14. storočia, kedy ho nahradili kamenné gotické hradby (wikipedia.sk).

Po štyri storočia prechádzala Dunajom severná hranica Rímskej ríše – Limes Romanus. Slovania tu vybudovali v 9. storočí silnú pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše (bratislava.sk), cirkvevné aj svetské centrum širšieho územia. Sídlila v ňom kniežacia družina, aj cirkevý hodnostár (wikipedia.sk). Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka a v súčasnosti slúži jeho prvé poschodie pre reprezentačné účely Slovenskej národnej rady a v ostatných priestoroch sú umiestnené zbierky Slovenského národného múzea – expozície Klenoty dávnej doby a Historické múzeum (bratislava.sk). Dnešné meno hradu vychádza z pomenovania Brezaluspurch, ktoré bolo uvádzané v Soľnohradských letopisoch v roku 907. V roku 1042 sa v Henri-Manni Augiensis Chronicon spomína Brezeburg, v Altaišských análoch v roku 1052 Preslavvaspurch, v roku 1108 Bresburg, z čoho vzniklo dnešné nemecké Pressburg (wikipedia.sk). Všetky tieto názvy majú pôvod s mene Braslav, resp. Preslav. Mohol to byť člen významnej veľmožskej rodiny (Jozef Hlinka, 1982). Nemecký historik Aventinus uvádza Wratisslaburgium, podľa Vratislava, ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Iné pomenovanie ja Castrum Bosan, prípadne Bassa, Possen, neskôr Poson, Posonium, čo dalo zrejme vzniknúť maďarskému Pozsony (wikipedia.sk).

Z 13. storočia pochádza Korunná veža. Za vlády Žigmunda Luxemburgského (1387 – 1437) hrad prešiel gotickou prestavbou. Po roku 1526 je sídlom uhorských kráľov. Za Márie Terézie (1740 – 1780) sa hrad premenil na luxusnú barokovú rezidenciu. V roku 1811 vyhorel, s rekonštrukciou sa začalo až v roku 1953. Dnes hrad spravuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Sídli tu Historické a Hudobné múzeum Slovenského národného múzea. Hrad tvoria rôzne časti: Viedenská, Žigmundova, Mikulášska a Leopoldova brána, čestné nádvorie, vyhliadkový bastión, palác, západná terasa, severné hradby, bašta Luginsland, hradná vináreň, juhozápadný bastión, základy veľkomoravskej baziliky z 9. storočia a kostola sv. Spasiteľa z 11. st., cisterna (Zdroj: Informačná tabuľa).

Na nádvorí hradného paláca, rovnako ako na severnej terase areálu našli archeológovia Mestského ústavu ochrany pamiatok zvyšky jedinečných architektúr z obdobia 1. storočia pred Kristom. Súčasťou nálezu boli aj zlaté mince s nápisom Biatec. Historici sa zhodli, že ide o najreprezentatívnejšiu stavbu severne od Álp z neskorolaténskeho obdobia. Na hrade sa teda v minulosti nachádzala akropola jedného z najvýznamnejších keltských hradísk – oppidum v strednej Európe. „Tieto objekty boli stavané rímskou stavebnou technikou a sú unikátnym nálezom nielen z hľadiska svojho veku, ale aj kvality. Zachovali sa v nich pôvodné interiérové omietky a liate dlažby s kamienkovou výzdobou, ktoré na Slovensku nemajú obdobu,“ hovorí Štassel (Kráková). Archeologický výskum z roku 2008 mení pohľad na keltskú minulosť Bratislavy, hrad bol sídlom keltského kniežaťa, knieža si volalo remeselníkov z Ríma, ktorí mu upravovali a postavili sídlo podľa rímskych znalostí. Našla sa okrem iného rímska keramika, amfory, zvon, zlatý a strieborný poklad kniežaťa. Unikátom je objav prvej zlatej mince s názvom Nonnos (Danihelová). 

Hradný kopec je prvým kopcom Malých Karpát. Bratislavčania, ale aj nebratislavčania chodia radi na Bratislavský hrad. Je odtiaľ celkom pekný výhľad na široké okolie. Časť za hlavnou budovou smerom ku Starému mestu je plná zelene, je tu pomerne veľký a rovinatý priestor, kde sa najmä v lete zdržiava dosť ľudí. Tým, že hrad je v centre, je veľmi ľahko a rýchlo dostupný. Na hrade sa konajú výstavy, v letnom období koncerty, divadelné predstavenia, rôzne spoločenské akcie tu majú svoj začiatok.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post