2007, 2008, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Mestá, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Bratislavský hrad

Hits: 3583

je významná dominanta Bratislavy, ku ktorej sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburských análoch z roku 907 v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradný kopec bol osídlený už v neskorej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi boli  (bratislava.sk). najstaršieho osídlenia pochádzajú spred 4500 rokov, z obdobia eneolitu (bolerázska skupina). Predpokladá sa existencia opevneného sídliska, avšak priame dôkazy sa nenašli. Z halštatského obdobia sa na východnej strane našli stopy príbytkov zahĺé do skalného podložia –  (wikipedia.sk). Z laténskej doby, z času rozkvetu keltskej civilizácie, sa našli stopy oppida, ako aj keltské mince, biatecy (Štefanovičová, 1975). Z 9 až 11. storočia sa na východnej terase hradu našli opracované , fragmenty nápisov, zvyšky tehál označených kolkami XIV. rímskej légie. Nálezy dokazujú prítomnosť rímskeho etnika na hradnej akropole v období 2. – 3. storočia. Je isté, že to bolo zo strategického hľadiska výnimočné miesto a pre umiestnenie vojenskej posádky (pôvodné boli pravdepodobne súťou vojenskej stanice) malo nesmierny význam, najmä v období rímsko-germánskych vojenských kontaktov (napr. markomanských vojen). Na prelome 5. a 6. storočia je v znamení slovanského osídľovania. Od prvej polovice 9. storočia tu bolo opevnené stredisko so zrubovými obydliami, palácom, predrománskou trojloďovou bazilikou, cintorínom a hospodárskymi objektmi. Opevnenie vydržalo do konca 14. storočia, kedy ho nahradili kamenné gotické  (wikipedia.sk).

Po štyri storočia prechádzala Dunajom severná hranica Rímskej ríše – . tu vybudovali v 9. storočí silnú pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše (bratislava.sk), cirkvevné aj svetské centrum širšieho územia. Sídlila v ňom kniežacia družina, aj cirkevý hodnostár (wikipedia.sk). Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka a v súčasnosti slúži jeho prvé poschodie pre reprezentačné účely Slovenskej národnej rady a v ostatných priestoroch sú umiestnené zbierky Slovenského národného múzea – a (bratislava.sk). Dnešné meno hradu vychádza z , ktoré bolo uvádzané v Soľnohradských letopisoch v roku 907. V roku 1042 sa v spomína , v Altaišských análoch v roku 1052 , v roku 1108 , z čoho vzniklo dnešné nemecké (wikipedia.sk). Všetky tieto názvy majú pôvod s mene , resp. . Mohol to byť člen významnej veľmožskej rodiny (Jozef Hlinka, 1982). Nemecký historik Aventinus uvádza , podľa Vratislava, ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Iné pomenovanie ja , prípadne Bassa, , neskôr , , čo dalo zrejme vzniknúť maďarskému (wikipedia.sk).

Z 13. storočia pochádza . Za Žigmunda Luxemburgského (1387 – 1437) hrad prešiel gotickou prestavbou. Po roku 1526 je sídlom uhorských kráľov. Za Márie Terézie (1740 – 1780) sa hrad premenil na luxusnú barokovú rezidenciu. V roku 1811 vyhorel, s rekonštrukciou sa začalo až v roku 1953. Dnes hrad spravuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Sídli tu Historické a Hudobné múzeum Slovenského národného múzea. Hrad tvoria rôzne časti: Viedenská, Žigmundova, Mikulášska a , čestné nádvorie, vyhliadkový bastión, palác, západná terasa, severné hradby, , vináreň, juhozápadný bastión, základy veľkomoravskej z 9. storočia a kostola sv. Spasiteľa z 11. st., cisterna (Zdroj: Informačná tabuľa).

Na nádvorí hradného paláca, rovnako ako na severnej terase areálu našli archeológovia Mestského ústavu ochrany pamiatok zvyšky jedinečných architektúr z obdobia 1. storočia pred Kristom. Súčasťou nálezu boli aj zlaté mince s nápisom . Historici sa zhodli, že ide o najreprezentatívnejšiu stavbu severne od Álp z neskorolaténskeho obdobia. Na hrade sa teda v minulosti nachádzala jedného z najvýznamnejších keltských hradísk – v strednej Európe. „Tieto objekty boli stavané rímskou stavebnou technikou a sú unikátnym nálezom nielen z hľadiska svojho veku, ale aj kvality. Zachovali sa v nich pôvodné interiérové omietky a liate dlažby s kamienkovou výzdobou, ktoré na Slovensku nemajú obdobu,“ hovorí Štassel (Kráková). Archeologický výskum z roku 2008 mení pohľad na keltskú Bratislavy, hrad bol sídlom keltského kniežaťa, knieža si volalo remeselníkov z Ríma, ktorí mu upravovali a postavili sídlo podľa rímskych znalostí. Našla sa okrem iného rímska , amfory, zvon, zlatý a strieborný poklad kniežaťa. Unikátom je objav prvej zlatej mince s názvom (Danihelová). 

Hradný kopec je prvým kopcom Malých Karpát. Bratislavčania, ale aj nebratislavčania chodia radi na Bratislavský hrad. Je odtiaľ celkom pekný výhľad na široké okolie. Časť za hlavnou budovou smerom ku Starému mestu je plná zelene, je tu pomerne veľký a rovinatý priestor, kde sa najmä v lete zdržiava dosť ľudí. Tým, že hrad je v centre, je veľmi ľahko a rýchlo dostupný. Na hrade sa konajú , v letnom období , , rôzne spoločenské tu majú svoj začiatok.

Use to Comment on this Post

2008, 2009, 2010, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Bratislavské Staré Mesto

Hits: 2314

Staré je najkrajšia mestská časť mesta Bratislava. Dýcha v ňom ešte a kultúra

Na ploche 9.6 km2 tu žije 41 086 obyvateľov (staremesto.sk). 

Odkazy

Dóm Svätého Martina

Trojloďový gotický kostol patrí k najväčším gotickým sakrálnym stavbám na Slovensku. Bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Začali ho stavať na začiatku 14. storočia, vysvätený bol v r. 1452. Veža kostola bola postavená súčasne s troma loďami kostola, bola súčasťou mestského a slúžila k obrane mesta. Jej celková výška dosahuje 85 m a na vrchole ju uzatvára pozlátená poduška s rozmermi 2 x 2 m a na nej 1 m kópia uhorskej kráľovskej koruny vážiaca 300 kg. V rokoch 1563 – 1830 bol dóm svedkom korunovácií uhorských kráľov. Korunovali tu 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek (bratislava.sk). Po nedávnej rekonštrukcii korunu už naspäť nevrátili.

Je jediná zachovaná brána stredovekého mestského opevnenia. Pôvodne gotická brána, ktorou do mesta vstupovala diaľková cesta z Moravy, sa spomína až v roku 1411, postavili ju však už v prvej polovici 14. storočia. V rokoch 1511- 13 bola zvýšená o osembokú nadstavbu a v rokoch 1753 – 58 prestavaná do súčasnej podoby, kedy bola na vrchol 51 metrov vysokej barokovej veže umiestnená socha svätého Michala. Pri zosilňovaní mestského opevnenia bol k veži pristavaný ochranný . V súčasnosti sa vo veži nachádza expozícia zbraní a mestského opevnenia (bratislava.sk).

Primaciálny palác

Tento klasicistický palác je jednou najreprezentatívnejších palácových stavieb v Bratislave. V rokoch 1778-81 bol postavený pre ostrihomského arcibiskupa Jozefa Bathyányho. V atike strechy sa nachádzajú alegorické sochy a . Na vrchole tympanóna je umiestnený a kardinálsky klobúk vážiaci 150 kg. V tympanóne sa dnes miesto pôvodnej fresky nachádza mozaika. Sošky anjelov nad balkónom v centrálnej časti fasády držia dve písmená I – Iusticia = spravodlivosť a C – Clementia = Láskavosť – osobné heslo kardinála. Vo vstupnej hale paláca po pravej strane sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca tzv. Bratislavský (Prešporský) mier, dokument, ktorý tu bol podpísaný 26. decembra 1805 po bitke Troch cisárov pri Slavkove. Na nádvorí je paláca renesančná a v rohu nádvoria je vchod do svätého Ladislava. Na poschodí sa nachádza , ktorá bola svedkom podpísania Bratislavského mieru v roku 1805 medzi napoleonovským Francúzskom a Habsburgovským Rakúskom po bitke pri Slavkove. V roku 1848 tu kráľ I. podpísal dokument o zrušení poddanstva v Uhorsku. V reprezentačných priestoroch sú umiestnené zbierky mesta s unikátnou zbierkou šesť tapisérií zo 17. storočia zobrazujúcich tragickú lásku Héra k Leandrovi, z anglickej kráľovskej tkáčovne v Mortlake. Palác je od roku 1903 majetkom mesta a v súčasnosti sídlom primátora mesta (bratislava.sk). V Zrkadlovej sieni Priamciálneho paláca sa konajú zasadnutia mestského zastupiteľstva.

Podľa bol Juraj dôstojník rímskej armády. Jedného dňa prišiel do mesta, ktoré tyranizoval drak. Drak sa sprvu uspokojil s každodenným prísunom dobytka, neskôr však začal vyžadovať mladé dievčiny. Zúfalí ľudia vyberali obete žrebovaním. Juraj prišiel do mesta, keď padol žreb na kráľovskú dcéru. Zabil draka kopijou a stal sa symbolom rytiera, ktorý víťazí nad zlom (bratislava.sk).

v 14. storočí stál na mieste dnešnej starej dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých susediacich meštianskych na Hlavnom námestí a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami. Po zemetrasení v roku 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu. V roku 1912 bolo pristavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria a v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia. Veža radnice plnila obranný charakter. Pri pohľade na vežu z Hlavného námestia nájdete na nej viaceré pozoruhodnosti – na sokli sa nachádza tabuľka s dátumom Február 1850, ktorá pripomína výšku pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta. Vľavo od gotického okna sa na úrovni 1. poschodia nachádza zamurovaná delová guľa pripomínajúca útoky napoleonských vojsk v roku 1809. Na nároží veže stojí z roku 1676. Z ochozu veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia i . Na fasáde napravo od renesančného arkiéra si môžete všimnúť fresku starého muža – úžerníka z roku 1533. Mestské múzeum je jedným z najstarších múzeí v strednej Európe, bolo založené v roku 1868. V rohu nádvoria je vchod do expozícii feudálnej justície a histórie mesta. Na arkádovom renesančnom nádvorí sa v lete konajú koncerty a divadelné predstavenia (bratislava.sk).

Rolandova fontána pred Starou radnicou – kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda. V dolnej časti piliera sa nachádza menšia mušľovitová do ktorej strieka z papúľ rýb držaných postavičkami – tzv. . Voda sa do fontány pôvode privádzala dreveným potrubím. Fontána vznikla z praktických dôvodov v čase, kedy bol v meste citeľný vody ako priama reakcia na veľký požiar, ktorý vypukol práve počas korunovačnej slávnosti Maximiliána a spustošil veľkú časť domov v meste. Predpokladá sa, že autor na soche Rolanda zobrazil práve tvár vtedajšieho panovníka (bratislava.sk).

Jednoloďový secesný kostolík svätej Alžbety s valcovitou vežou bol postavený v rokoch 1910-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Kostol postavila firma Pittel a Brausewetter, ktorá pilotne do architektúry kostola zabudovala železobetónové konštrukcie, ktoré nesú klenbu kostola ako aj organový chór. Pôdorys kostola nadväzuje na tradičné slohy, z ktorých boli prevzaté aj mnohé prvky. Úplne nová je však úprava omietky s bohatými výrezmi napodobňujúce orientálnu ornamentiku. Ústredným prvkom čelnej fasády kostola je mozaika s postavou svätej Alžbety držiacej v plášti . Ruže sú i základným prvkom ornamentiky interiéru kostola. Lechner touto stavbou vytvoril nový maďarský národný architektonický štýl. Zasvätenie kostolíka svätej Alžbete reflektovalo aj na maďarské národnostné cítenie. Svätá Alžbeta bola domáca uhorská svätica z kráľovského rodu Arpádovcov (narodila sa pravdepodobne na Bratislavskom hrade) a kostolík mal byť aj akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (Sissi), manželky Františka Jozefa I. (bratislava.sk).

Pamätník a cintorín 6845 vojakov Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta počas 2. svetovej vojny. Areálu dominuje pamätník s obradnou miestnosťou a 39,5 m vysokým stĺpom, na vrchole ktorého sa nachádza 12,5 metra vysoká socha sovietskeho vojaka od Alexandra Trizuljaka. Cintorín, ktorý vytvára 6 masových hrobov a 283 individuálnych hrobov padlých vojakov. V areáli sa nachádzajú diela aj mnohých ďalších významných sochárov, ako napr. Ladislav Snopek, , , , Ján Svetlík. Slavín je národná kultúrna pamiatka (bratislava.sk).

Reduta

Redute je svojou bohatou členitosťou a dekoratívnosťou neskorým prejavom eklektizmu. Bola tradičným miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení a rôznych zhromaždení bratislavského obyvateľstva. Dnes je sídlom Slovenskej filharmónie (bratislava.sk).

Grassalkovichov palác

Rokokový palác, je jedným z najvydarenejších záhradných palácov v meste. Postavili ho po roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha, vtedajšieho predsedu uhorskej komory. Súčasťou paláca je i pre verejnosť prístupná záhrada. Dnes v paláci sídli prezident Slovenskej republiky (bratislava.sk).

Slovenské národné divadlo – historická budova

Pôvodne na mieste SND stálo tzv. postavené v rokoch 1774 až 1776. Budova slúžila obecenstvu s viacerými neskoršími úpravami až do roku 1884, teda viac než sto rokov. Po nešťastných požiaroch divadelných budov v iných mestách, najmä však po požiari divadla vo Viedni (1881), sa aj mesto rozhodlo pre novú divadelnú budovu. Tú postavili v rokoch 1885 až 1886. Prevádzku v novej budove otvorili 22. septembra 1886 predstavením opery Bánk od skladateľa Ferenca Erkela, ktorý sám prvé predstavenie dirigoval. V novej budove sa ešte aj po prvej svetovej vojne hralo aj po maďarsky, aj po nemecky. Postupne sa na jej javisko dostali aj spoločnosti Slovenského národného divadla. V dlhej histórii divadla vystupovali na jeho doskách najvýznamnejšie svetovej opernej scény ako F. Šaľjapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Capuccili, R. Reznikov, J. Obrazcovová, M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev a mnohí iní. V súčasnosti v ňom sídlo opera a . Odchovala mnoho významných osobností opernej scény, ako napr. Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, ktorí vystupovali na najznámejších svetových scénach (bratislava.sk).

Ganymedova fontána pred Slovenským národným divadlom pochádza z roku 1888. – to je Zeus premenený na dravca a odnášajúci krásneho chlapca Ganymeda na Olymp do sídla bohov. Obvod kamennej fontány lemujú , a a podopierajú ju postavičky štyroch detí, ktoré držia štyri druhy dunajských rýb – kapra, sumca, zubáča a šťuku. Z papulí rýb strieka voda a padá do nádrže (bratislava.sk).

Na mieste Starej trž pôvodne stála bašta, ktorá od 15. stor. patrila k mestskému opevneniu. V r. 1910 tam postavili budovu v eklektickom štýle – prvú bratislavskú krytú tržnicu, ktorá slúžila až do r. 1960. Potom táto technická pamiatka roky chátrala, no po rekonštrukcii dokončenej r. 1999 opäť funguje ako tržnica. Pred tržnicou sa nachádza fontána Lev s erbom, ktorú zložili zo súčastí starších fontán a renovovali ju v roku 1937 (bratislava.sk).

Južné mesto

Pri Dunaji vyrástlo nedávno – v rokoch 2009 – 2010 tzv. Južné mesto. Eurovea,


Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Banská Štiavnica – salamandrové mesto zo zoznamu UNESCO

Hits: 7902

Územie mesta bolo osídlené Keltami už v 3 – 2 storočí pred n.l., ktorí tu ťažili . Najstaršia písomná zmienka o meste j z roku 1156, spomína sa ako terra banensium. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska (wikipedia.sk). Dominantou Trojičného je morový stĺp, ktorý bol postavený na znak vďaky za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Pôvodný jednoduchý bol neskôr v roku 1759 – 1764 prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho. Na podstavci sú rozmiestnené šiestich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov: sv. Sebastian, sv. František Xaverský, sv. Barbora, sv. Rochus, sv. Katarína, sv. Jozef (banskastiavnica.sk).  je jedno z najstarších miest Uhorského kráľovstva (Bujnová et all, 2003). Mesto z geologického hľadiska leží v kaldere stratovulkánu. Územie dnešného mesta bolo osídlené už v praveku, o čo sa nepochybne zaslúžili nálezy drahých kovov, najmä zlata a striebra. Mesto sa vyvinulo z v údolí potoka Štiavnica. Druhá osada bola na svahu dnes je to Staré mesto. Už v 30-tych rokoch 13. storočia existoval farský kostol Panny Márie () a dominikánsky kostol svätého Mikuláša (dnešný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie). V rokoch 1237 – 38 získala Banská Štiavnica mestské výsady. Získala významné postavenie najmä v produkcii striebra v Európe. A popredné miesto v hospodárskom živote Uhorska (Bujnová et all, 2003). Na námestí sa nachádza neskorogotický evanjelický Kostol svätej Kataríny (Slovenský kostol). Bol postavený v rokoch 1488 – 1491 (banskastiavnica.sk). Slovenský kostol z dôvodu, lebo sa tu kázalo slovenským baníkov v ich jazyku (Bujnová et all, 2003).

V roku 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov (banskastiavnica.sk). Od 16. storočia nasledovala takmer 150 ročná turecká hrozba. Mesto vybudovalo dvojokruhový s bránami, vydržiavalo si vojsko. Turci sa do mesta nedostali. Avšak mesto to stálo nemálo prostriedkov a baníci sa ocitli v zlom sociálnom postavení, čo malo za následok protesty až povstanie v rokoch 1525 – 1526. Neskôr sa situácia stabilizovala a nastal zlatý banského podnikania a mesta (Bujnová et all, 2003). Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie hodnoty v roku 1690 – 605 kg zlata, 29000 kg striebra (banskastiavnica.sk). 

V 18. storočí je Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku (banskastiavnica.sk). V roku 1735 tu založil Samuel Mikovíny jedinečnú školu na prípravu banských odborníkov. V barokovom duchu sa prestavovali chrámy aj meštianske , v rokoch 1744 – 1751 pribudla nová dominanta – Kalvária. V polovici 18. storočia bola stredoslovenská banská oblasť centrom najvyspelejšej baníckej a hutníckej techniky v Európe. Utvorili sa tu ideálne podmienky na pôsobenie odborného školstva zameraného na technické vedy súvisiace s týmito odvetviami. Výsledkom bola na svete, Banská akadémia vznikla v roku 1763 (Bujnová et all, 2003). Tri sú dnes v hornej Botanickej záhrade (banskastiavnica.sk). Neskôr sa k nej pridalo aj lesnícke zameranie – v roku 1824 sa zlúčila s dovtedy samostatným Lesníckym inštitútom a stala sa Banskou a lesníckou akadémiou. Škola priťahovala invenčných technikou a vedcov (Bujnová et all, 2003). 

V roku 1796 bol dokončený klasicistický evanjelický kostol. Na štiavnických školách pôsobili a študovali významné slovenských dejín. Podľa počtu obyvateľov bola Banská Štiavnica začiatkom 80-tych rokov 18. storočia druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V 19. a 20 storočí začalo byť stratovým podnikaním. Klesli ceny kovov, nastali nepokojné časy revolúcií a vojen. Útrapy 1. svetovej vojny sa bytostne dotkli Banskej Štiavnice. Komplikované začleňovanie do novej Československej republiky, už aj tak dramatické vplyvom mnohonárodnostnej obyvateľstva mesta, skomplikoval príchod Maďarskej červenej armády v júni 1919. Nová štátna a sa začala utvárať až po zásahu československého vojska. Počas krízy v 30-tych rokoch 20. storočia sa uvažovalo o zastavení banskej výroby, čo sa definitívne stalo začiatkom 90-tych rokov 20. storočia, kedy sa v podstate zastavila. Stáročná banícka tradícia sa uzavrela (Bujnová et all, 2003). Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa vystupňovalo úsilie o uchovanie a zhodnotenie kultúrneho dedičstva mesta. V roku 1993 zapísali Banskú Štiavnicu na . V poslednom období život v meste získal nové impulzy vďaka rozmanitým kultúrnym a spoločenským aktivitám. Vrátilo sa sem vysoké školstvo, rozvíja sa cestovný ruch, miestny priemysel. Mesto postupne nadväzuje na svoju historickú tradíciu (Bujnová et all, 2003). Snáď si budeme viac vážiť svoju minulosť a poznať ju. Potom si iste budeme viac vážiť aj seba v prítomnosti. A to je naša budúcnosť, dobrá budúcnosť. Jeden z prejavov uvedomenia – Salamandrové slávnosti. Starý zámok prešiel bohatou architektonickou aj funkčnou predohrou, než sa stal Starým zámkom. V 13. storočí kostol Panny Márie a cintorín (banskastiavnica.sk). V 40-tych rokoch 15. storočia bol kostol veľmi ťažko poškodení pri zemetrasení a aj pri útoku odporcov kráľa Ladislava Pohrobka (Bujnová et all, 2003).

Neskôr pribudol múr až „vznikol“ gotický halový chrám. Pokračovalo to protitureckou pevnosťou až do dnešnej podoby s barokovou hradnou vežou (banskastiavnica.sk). Je najlepšie zachovaný mestský hrad na Slovensku. Spája sa aj s úplnými začiatkami múzejníctva v Banskej Štiavnici. Na konci 19. storočia tu na podnet richtára Goldbrunnera začali zhromažďovať exponáty, vďaka čomu už v roku 1900 tu mohli otvoriť prvé banskoštiavnické múzeum. Dnes je z toho Slovenské banské múzeum. Veľkú zásluhu na jeho vybudovaní mal prvý kustód Vojtech Baker. V lete Starý zámok ožíva množstvom kultúrnych podujatí. Konajú sa tu , divadelné . Mimoriadny záujem je o tradičný Festival kumštu, remesiel a (Bujnová et all, 2003). Nový zámok (Panenský zámok) ma tiež svoju zaujímavú históriu. V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 – 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú pevnosť (banskastiavnica.sk). Nový zámok stojí na vrchu Frauenberg. Slúžila ako vojenská pozorovateľňa, bola súťou siete vartoviek. Poskytovala vizuálny kontakt s pozorovateľňou na Sitne a mohla tak prijímať signály o pohybe tureckých vojsk od Krupiny a Levíc (Bujnová et all, 2003).

Archeologické nálezy a Glanzenbergu dokazujú. že baníctvo sa tu rozvíjalo už v období keltského osídlenia (banskastiavnica.sk). Kammerhof – patrí medzi najväčšie stavebné celky v meste. Po zániku hradu a opevneného komplexu na Glanzenbergu v polovici 15. storočia, bol sídlom kráľovskej banskej komory a od polovice 16. storočia, hlavných komorských grófov, ktorí spravovali bane, huty, mincovne, lesy a odborné školstvo v celej stredoslovenskej banskej oblasti. Okrem iného sa tu čistila ruda, odlučovalo zlato od striebra a vyberala – daň z vyťaženej (Bujnová et all, 2003). Nachádza sa rovnomennej ulici medzi ulicami Farská a Katova, resp. a Andreja Kmeťa. Pred priečelím je socha Andreja Kmeťa (Bujnová et all, 2003). Na povrch Glanzenbergu – vrchu Staré mesto vychádza bohatá rudná žila . Nemecké pomenovanie znamená . Na mieste povrchovej ťažby sa týčia odhalené kamenné steny, zachovali sa vyrazené štôlne, komíny, pozostatky zariadenia na určovanie kvality rudy, hutnícka pec so zvyškami trosky, odvalový materiál, banícke nástroje. Najvyššiu časť vrchu zaberalo opevnené sídlo, kde sa vyberala urbura a uskladňovala vyťažená ruda (Bujnová et all, 2003). Klopačka je baroková vežovitá stavba z roku 1681. Klopaním na drevenú dosku s veže zvolávali baníkov do práce. V prízemnej a podzemnej časti bolo väzenie (Zdroj: Informačná tabuľa). Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, pohreboch a požiaroch (banskastiavnica.sk).

(banícky skanzen) ponúka možnosť od roku 1974 sfárať do vyše 400 ročnej bane. Súčasťou expozície je prehliadka šachty Ondrej. Podzemná prehliadková trasa s nástrojmi, zariadeniami je 1.5 km a vedie starými banskými chodbami zo 17.-19. storočia. Vykonáva sa v plášťoch a prilbách s vlastným zdrojom svetla. Na povrchu sú , ťažné zariadenia. Neďaleko skanzenu je expozícia uhoľného baníctva, budova bývalej Prachárne a banská a vodná (Bujnová et all, 2003). Banský vodohospodársky systém je unikátny systém tajchov vybudovaný práve kvôli banskej činnosti. Banská činnosť je mimoriadne náročná na spotrebu . Jej bol v 17. storočí jednou z príčin hroziaceho . Bolo veľmi ťažké odčerpávať spodnú vodu z baní. Na druhej strane sa vďaka vode vyťažená ruda upravovala. V 18. storočí vzniklo odvážne technické riešenie – niekoľko desiatok vodných nádrží prehradených hlineno-kamennými hrádzami – tajchov (z nemeckého Teich – rybník), ktoré boli harmonicky včlenené do . Voda do nich pritekala unikátnym systémom banských jarkov a štôlňami z vyšších oblastí Štiavnických vrchov. Takéto riešenie sa uskutočnilo vďaka domácim odborníkom, predovšetkým vďaka Samuelovi Mikovínymu a Matejovi Kornelovi Hellovi. Neskôr, kvôli nástupu parnej a najmä elektrickej energie a útlmu baníctva sa pôvodné poslanie tajchov vytrácalo (Bujnová et all, 2003).

Najhlbšou nádržou v banskoštiavnického okolia bola Rozgrund z 18. storočia. Táto hrádza svojim sklonom na vzdušnej strane predstavovala technický unikát – bola najodvážnejšou stavbou na svete do polovice 19. storočia. Unikátne sú aj systémy privádzacích a odvodňovacích jarkov, systém vzájomných prepojení, výstupných štôlní a zariadení. Richňavské nádrže majú najdlhší systém vodných jarkov. Celkový objem nádrží, postavených od 16. Storočia, bol okolo 7 miliónov m3, dĺžka zberných jarkov 72 km a náhonných jarkov 57 km. Najväčšou mierou sa banskoštiavnické baníctvo zapísalo do histórie dedičnými štôlňami odvodňovacími banskými dielami. V bohatých oblastiach samospádom odvádzali banské vody na povrch. Úplným unikátom bola dedičná štôlňa cisára Jozefa II., dnes nazývaná Voznická štôlňa, vybudovaná v rokoch 1782 – 1878, ktorá v čase ukončenia svojou dĺžkou 16 538,5 m predstavovala najdlhšie podzemné banské dielo na svete. Odvádza banské vody do ešte aj v súčasnosti. Najstaršou štôlňou je Bieberova dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť najneskôr od 14. storočia (banskastiavnica.sk).

Na hrádzach sú drevené búdky, v ktorých sú zariadenia na ovládanie výpustu vody z nádrže. Od nepamäti sa im hovorí „mních„. Podľa , podľa ktorej keď stavali najstaršiu hrádzu, boli veľké obavy, či hrádza nepovolí. Hrádza napokon čiastočne povolila, ale nepodarilo sa nájsť chybu. Staviteľ navrhol, že do hrádze treba zakopať živého človeka. A tým sa stal mních František, ktorý si chcel odpykať svoje hriechy (Soňa Lužinová). Podľa povesti o jašteričkách raz sa vraj jednému pastierovi na úbočí dnešného Starého mesta čosi zablyšťalo a všimol si dve jašterice – jednej sa leskol chrbát zlatým, druhej strieborným prachom. Skryli sa mu pod skalou, za ktorým našiel hrudu zlata. Práve preto sa jašteričky dostali aj do staršej podoby erbu mesta. Preto kráča pastier v salamandrovom sprievode s jašteričkou na každoročných slávnostiach (Bujnová et all, 2003). Najstaršími baníkmi v Štiavnických vrchoch boli z kmeňa Kotínov. Hľadali tu v rokoch 200 až 0 pred n.l. ušľachtilé kovy a zo striebra razili mince (Pavel Balžanka, Jozef Gindl, 2003).

Ručičky štiavnických hodín sú nasadené opačne. Veľká ukazuje , malá minúty. Domy sú v Banskej Štiavnici rozložené vo veľmi členitom teréne. Preto sa môže stať, že z chodníka vstúpime do domu najskôr na prvé, či druhé poschodie a až potom sa po schodoch dostaneme na prízemie. Napr. do nižšieho podlažia zadnej časti Oberaignerovho domu na Námestí svätej Trojice sa dostaneme cez prvé poschodie vchodom zo Starozámockej ulice. V Štiavnici tiekla voda. V minulosti totiž na cestou do Banského Studenca v Kysihýbli vybudovali akvadukt, ktorým voda tiekla do Banskej Štiavnici (banskastiavnica.sk). Dnes Banská Štiavnica slúži svetovej kultúrnej verejnosti ako učebnica architektúry, dejepisu a ekológie. mesta a okolia môžu priamo v teréne študovať vývoj stavebných slohov a viac ako tisícročný vplyv usadlíkov na krajinu. Banskoštiavnické múzeá a schovávajú jedinečné materiálne doklady o histórii mesta a jeho význame pre svetovú civilizáciu. V štiavnických hlbinách zostali len nekonečné kilometre štôlní (uniza.sk). 

Ďalšie osobnosti Banskej Štiavnice: spisovateľ, dramatik Anton Hykisch, archeológ, geológ a historik , kartograf , fyzik, matematik Christian Johann Doppler, básnik Andrej Sládkovič, herečky Magda Vášáryová a Emília Vášáryová (wikipedia.sk).

Odkazy:

Panorámy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Ľudia, Umenie, Vystúpenia

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

Hits: 3185

zahŕňa javiskové formy: činohru, operu, operetu, muzikál, spevohru, , pantomímu, , bábkové divadlo, a nejaviskové: rozhlasovú hru, televíznu hru, film. Nejaviskové formy sa často nepovažujú za divadlo, ale za dramatické (scénické) umenie. Počiatky divadelného umenia siahajú do antického Grécka. Medzi významné patril , Sofokles, Aristofanes. Latinský termín herec (histriones) pochádza od aktérov () etruských predstavení, ktoré zahrňovali pantomímu, , tanec a neskôr aj improvizovaný dialóg. sa po vzore Etruskov líčili. Medzi známych dramatikov : tvorca nemeckej meštianskej drámy , , , Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley, , , , , Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Anton Pavlovič Čechov, , , Henrik Ibsen, , , Bertolt Brecht (Wikipedia). Medzi významných slovenských dramatikov patrí: Ján Chalupka, , Jozef Gregor Tajovský, , Július Barč-Ivan, , , , , Viliam Klimáček. Režiséri: Janko Borodáč, Ján Jamnický, , Pavol Haspra, , . Herci: Janko Borodáč, , , Huba, Ján Jamnický, Františke Dibarbora, František Zvarík, , , Jozef Kroner, , Emília Vášaryová, Juraj Slezáček, , , , Huba, , , , , , , , (Wikipedia).

Odkazy

Use to Comment on this Post