Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Fotografie

Sedliacka Dubová

skala
Hits: 2600

Sedliacka Dubová leží na severe Žilinského kraja, neďaleko od Oravského hradu (sedliackadubova.sk) v nadmorskej výške 530 metrov nad morom (Wikipedia). Dnes v obci žije asi 500 obyvateľov (sedliackadubova.sk) na rozlohe 11.65 km2.(Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1397 (sedliackadubova.sk). V obci sa nachádza veľmi pekný gotický kostol, ktorého vznik sa predpokladá v rokoch 1334 – 1397, najprv pod názvom Dubowa Colonorum (Informačná tabuľa) a Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). Obec sa však postupne presídľovala z lokality Žiar (Hrádok – dubovacolonorum.sk) nižšie do , kostol postupne strácal svoj význam. Funkčne zanikol v roku 1880 vybudovaním nového kostola v obci. Zo starého kostola bola dokonca strhnutá strecha, začal samozrejme pustnúť (dubovacolonorum.sk). Dnes nad obcou sa nachádza zrúcanina tohto kostolíka Svätého Kozmu a Damiána, ktorí sú patrónmi lekárov a farmaceutov. V areáli kostola sa spomína aj škola a fara, ktoré sa však zatiaľ nepodarilo lokalizovať (Informačná tabuľa). Na kopci Hradište sa nachádza zrúcanina kostola z roku 1754 (oravaliptov.sk), Kostolík svätého Kozmu a Damiána (dubovacolonorum.sk). Svätý Kozma a Damián boli bratia lekári, hlásatelia Božieho slova a mučeníci, ktorí sa narodili v Sýrii. Pohanskí kňazi v roku 303 bratov obžalovali a sťali. Neskôr cisár Justinán na ich počesť postaviť baziliku, stali sa patrónmi lekárov, medikov a farmaceutov. V súčastnosti na kostolíku prebiehajú záchranné práce mladých dobrovoľníkov (Informačná tabuľa). Zachovalo sa na týchto miestach praveké sídlisko haltštatskej kultúry z 2. až 3. storočia pred n.l. (dubovacolonorum.sk). 

V 18. storočí tu žilo v 62 domoch 332 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, rybolovom a poľovníctvom. V rokoch 1808 a 1813 povodne takmer celú obec zničili. V roku 1831 obec postihla cholera (sedliackadubova.sk). V rokoch 1880 – 1886 bol v obci vybudovaný nový kostol, barokový oltár v kostolíku demontovali, strhli strechu a dokonala dielo skazy (Informačná tabuľa). Začiatkom 20. storočia sa mnoho obyvateľov vysťahovalo do Kanady (sedliackadubova.sk).

Sedliacka Dubová is located in the northern part of the Žilina Region, near Orava Castle (sedliackadubova.sk), at an elevation of 530 meters above sea level (Wikipedia). The village is currently inhabited by approximately 500 residents (sedliackadubova.sk) within an area of 11.65 km2 (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1397 (sedliackadubova.sk). In the village, there is a beautiful Gothic church, assumed to have been built between 1334 and 1397, initially under the name Dubowa Colonorum (Information board) and Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). However, the village gradually relocated from the Žiar locality (Hrádok – dubovacolonorum.sk) down to the Orava River valley, and the church gradually lost its significance. It functionally ceased in 1880 with the construction of a new church in the village. The old church’s roof was even dismantled, and it naturally began to decay (dubovacolonorum.sk). Today, the ruins of this church dedicated to Saints Cosmas and Damian, patrons of doctors and pharmacists, stand above the village. The church’s premises also mention a school and rectory, but their exact location has not yet been identified (Information board). On the Hradište hill, there are ruins of a church from 1754 (oravaliptov.sk), the Church of Saints Cosmas and Damian (dubovacolonorum.sk). Saints Cosmas and Damian were physician brothers, preachers of the divine word, and martyrs born in Syria. In 303, pagan priests accused and beheaded the brothers. Later, Emperor Justinian built a basilica in their honor, and they became patrons of doctors, medics, and pharmacists. Currently, restoration work is underway on the small church, led by young volunteers (Information board). Prehistoric settlements of the Hallstatt culture from the 2nd to the 3rd century BCE have been preserved in these places (dubovacolonorum.sk).

Sedliacka Dubová leży na północy kraju żylińskiego, niedaleko zamku Orawskiego (sedliackadubova.sk), na wysokości 530 metrów nad poziomem morza (Wikipedia). Obec zamieszkuje obecnie około 500 mieszkańców (sedliackadubova.sk) na powierzchni 11,65 km2 (Wikipedia). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1397 (sedliackadubova.sk). We wsi znajduje się piękny gotycki kościół, którego budowę przypuszcza się w latach 1334-1397, pierwotnie pod nazwą Dubowa Colonorum (Tablica informacyjna) i Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). Jednakże wieś stopniowo przenosiła się z lokalizacji Žiar (Hrádok – dubovacolonorum.sk) w dół doliny rzeki Orawy, a kościół stopniowo tracił swoje znaczenie. Funkcjonalnie zakończył swoje istnienie w 1880 roku, wraz z wybudowaniem nowego kościoła we wsi. Z dachu starego kościoła zdjęto nawet dach, a on naturalnie zaczął podupadać (dubovacolonorum.sk). Obecnie, ponad wsią, znajdują się ruiny tego kościółka poświęconego św. Kosmasowi i Damianowi, patronom lekarzy i farmaceutów. W miejscu kościoła wymienia się także szkołę i plebanię, jednak ich dokładne położenie nie zostało jeszcze zidentyfikowane (Tablica informacyjna). Na wzgórzu Hradište znajdują się ruiny kościoła z roku 1754 (oravaliptov.sk), Kościół Świętych Kosmasa i Damiana (dubovacolonorum.sk). Święci Kosmas i Damian byli braćmi lekarzami, głosicielami Słowa Bożego i męczennikami urodzonymi w Syrii. W 303 roku kapłani pogańscy oskarżyli i ścięli braci. Później cesarz Justynian wybudował im ku czci bazylikę, stając się patronami lekarzy, medyków i farmaceutów. Obecnie trwają prace restauracyjne przy małym kościele, prowadzone przez młodych ochotników (Tablica informacyjna). Osiedla prehistoryczne kultury halsztackiej z II-III w. p.n.e. zachowały się w tych miejscach (dubovacolonorum.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Zrúcaniny, Umenie, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Hričovský hrad

skala
Hits: 2623

Hričovský hrad sa nachádza nad Hričovským Podhradím v nadmorskej výške 507 metrov nad morom. (Wikipedia). Na najsevernejšom výbežku Súľovských vrchov (slovenskehrady.sk).  okolie hradu osídlili v 9. storočí. Názov Hričov je odvodený od slova Grič (skala, skalnatý). Rovnaký význam má slovo v srbochorvátčine. Zem Hričov sa prvýkrát spomína v roku 1208 (hradhricov.sk). Názvy Hričovského hradu: Hrichou, Hrychou, Herychou, Hyrichou, Riczo, Hrichou. Patrí rozlohou k najmenším slovenským hradom. Postavili ho krátko po tatárskom vpáde ako drevené hradisko. Začiatkom 2. polovice 13. storočia ho prestavali na kamenný hrad (slovenskehrady.sk).

Hričov Castle is located above Hričovské Podhradie at an elevation of 507 meters above sea level (Wikipedia). Positioned on the northernmost edge of the Súľov Mountains (slovenskehrady.sk), the area around the castle was settled by the Slavs in the 9th century. The name Hričov is derived from the word Grič, meaning rock or rocky, with a similar meaning in Serbo-Croatian. The land of Hričov is first mentioned in 1208 (hradhricov.sk). The various names for Hričov Castle include Hrichou, Hrychou, Herychou, Hyrichou, Riczo, and Hrichou. In terms of area, it is one of the smallest castles in Slovakia. Originally built shortly after the Tatar invasion as a wooden fortification, it was reconstructed into a stone castle in the early second half of the 13th century (slovenskehrady.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Orava, Fotografie, Doprava, Dopravné a technické diela

Oravská lesná železnica

skala
Hits: 3694

Začiatkom 20. storočia sa Oravský komposesorát rozhodol riešiť dopravu dreva a preto vybudovať lesnú železnicu, ktorá bude schopná prekonať členitý reliéf. Projekt bol vyhotovený v čase 1. svetovej . Vďaka vojnovým zajatcom bola trať z Oravskej Lesnej do Lokce 27.7.1918 spustená. V roku 1924 bolo schválené napojenie na Kysuckú lesnú železnicu, aby sa dosiahlo spojenie na verejnú železničnú sieť. 60 km dlhé spojenie Oščadnica – Lokca bolo dokončené 1.12.1926 (oravskemuzeum.sk). V druhej polovici 60-tych rokov 20. storočia lesná železnica bola v porovnaní z nákladnými automobilmi málo pružná a drahá. Navyše došlo ku opotrebovaniu a k nedostatku náhradných dielov pre desaťročia už nevyrábané lokomotívy. V roku 1969 lesnú železnicu uzavreli. Vyhlásenie Kysucko – oravskej lesnej železnice v úseku Chmúra – Beskyd – Tanečník za kultúrnu pamiatku v roku 1972 zabránilo jej likvidácii, ktorá bola pôvodne naplánovaná. Z pôvodných viac ako 110 km bolo ponechaných 8 km. OLŽ na úseku Byskyd – Tanečník. O záchranu sa starali predovšetkým dobrovoľníci. V roku 1986 správu prevzalo Oravské múzeum. V roku 1997 povodne ťažko poškodili trať a narušila tak výrazným spôsobom rekonštrukčné aktivity. K obnove aktivít došlo v roku 2003. Práce sa začali v novembri 2005 a trvali do októbra 2007. Vykonalo sa množstvo prác, okrem iného sa na sedle Beskyd vybudovala vyhliadková veža. 31.5.2008 bola trať slávnostne otvorená po 36 rokoch (oravskemuzeum.sk).

At the beginning of the 20th century, the Composesorat decided to address the transportation of wood by building a forest railway capable of overcoming the rugged terrain. The project was prepared during World War I. Thanks to prisoners of war, the track from Oravska Lesna to Lokca was inaugurated on July 27, 1918. In 1924, the connection to the Kysucka Forest Railway was approved to achieve a link to the public railway network. The 60 km connection from Osadnica to Lokca was completed on December 1, 1926 (oravskemuzeum.sk). In the second half of the 1960s, compared to heavy trucks, the forest railway was inflexible and expensive. Moreover, there was wear and a lack of spare parts for locomotives that had not been manufactured for decades. In 1969, the forest railway was closed. The declaration of the Kysucko-Orava forest railway section Chmura – Beskyd – Tanečník as a cultural monument in 1972 prevented its liquidation, which was originally planned. Out of the original over 110 km, only 8 km remained – OLŽ in the Beskyd – Tanečník section. Volunteers, primarily, took care of preserving the monument. In 1986, the Orava Museum took over the management. In 1997, floods severely damaged the track, significantly disrupting reconstruction activities. The restoration took place in 2003. The work started in November 2005 and lasted until October 2007. Numerous tasks were performed, including the construction of an observation tower on the Beskyd saddle. On May 31, 2008, the track was ceremonially reopened after 36 years (oravskemuzeum.sk).

Na początku XX wieku Komposesorat Orava postanowił zająć się transportem drewna, budując leśną kolej zdolną pokonywać urozmaicony krajobraz. Projekt został opracowany podczas I wojny światowej. Dzięki jeńcom wojennym tor z Oravskej Lesnej do Lokcy został oddany do użytku 27 lipca 1918 roku. W 1924 roku zatwierdzono połączenie z Kysucką Koleją Leśną, aby uzyskać dostęp do publicznej sieci kolejowej. 60-kilometrowe połączenie z Oščadnica do Lokcy zostało ukończone 1 grudnia 1926 roku (oravskemuzeum.sk). W drugiej połowie lat 60. XX wieku leśna kolej była mało elastyczna i kosztowna w porównaniu z ciężarówkami. Ponadto doszło do zużycia i braku części zamiennych dla lokomotyw, których nie produkowano od dziesięcioleci. W 1969 roku kolej leśna została zamknięta. Deklaracja uznania odcinka Kysucko-Oravskej kolei leśnej Chmúra – Beskyd – Tanečník za pomnik kultury w 1972 roku zapobiegła jego likwidacji, która pierwotnie była planowana. Z pierwotnych ponad 110 km pozostało tylko 8 km – OLŽ na odcinku Beskyd – Tanečník. O zachowanie zabytku troszczyli się przede wszystkim ochotnicy. W 1986 roku zarządzanie przejęło Muzeum Orava. W 1997 roku powodzie poważnie uszkodziły tor, znacznie zakłócając działania rekonstrukcyjne. Prace renowacyjne rozpoczęły się w 2003 roku. Prace rozpoczęły się w listopadzie 2005 roku i trwały do października 2007 roku. Wykonano wiele prac, w tym zbudowano taras widokowy na siodle Beskyd. 31 maja 2008 roku tor został uroczyście ponownie otwarty po 36 latach (oravskemuzeum.sk).

Iné lesné železnice

Objekty, predmety a priestory, Pamätníky, Umenie, Stavby, Fotografie, Umelecké diela

Pamätníky

skala
Hits: 1647

Pamätníky sú historické alebo kultúrne , ktoré slúžia na zachovávanie pamäte o udalostiach, osobnostiach alebo obdobiach. Sú výrazom spoločenskej pietnosti, a ich alebo umiestnenia majú hlboký význam pre spoločnosť a kultúru. Pamätníky sú dôležitým aspektom našej kultúry a histórie. Poskytujú nám okno do minulosti, pripomínajú nám hodnoty a príbehy, ktoré tvoria našu spoločnosť. Pamätníky nám poskytujú pohľad do minulosti a pripomínajú nám významné momenty, ktoré formovali našu identitu. Pamätníky môžu byť rôzneho typu a týkať sa rôznych historických alebo kultúrnych udalostí. Medzi najbežnejšie sochy, pomníky, nápisové dosky, a miesta pietneho významu. Každý pamätník nesie svoj vlastný príbeh a symboliku, čím pridáva jedinečný hlas do histórie. Hlavným účelom pamätníkov je uchovávať pamäť o výnimočných alebo dôležitých udalostiach. Tieto pamätníky nám umožňujú pripomenúť si hrdinské činy, politické zvraty, kultúrne míľniky alebo , ktoré ovplyvnili našu spoločnosť. Zároveň nám pomáhajú porozumieť vývoju a hodnotám nášho dedičstva. Každý pamätník je nabitý symbolikou a významom, ktorý má pre spoločnosť. a pomníky často predstavujú hrdinstvo, slobodu alebo ideály, ktorým sa daná osoba alebo skupina venovala. Nápisové dosky a pamätné miesta oznamujú historické udalosti a vzdávajú hold tým, ktorí na nich trpeli alebo sa obetovali.

Pamätníky majú schopnosť spájať nás s našou identitou a kultúrnym dedičstvom. Prechádzajúc okolo týchto symbolov, pripomíname si hodnoty a udalosti, ktoré nás formovali. Pamätníky môžu byť miestom pietneho spomínania, reflexie alebo jednoducho miestom na zhromažďovanie sa a uctievanie minulosti. Je dôležité udržiavať a chrániť pamätníky, aby ich krása a význam prežili pre budúce generácie. Ich zachovanie si vyžaduje starostlivú údržbu, obnovu a ochranu pred vandalizmom či prirodzeným opotrebovaním. Zároveň je dôležité aj aktualizovať pamätníky tak, aby zohľadňovali súčasné hodnoty a pochopenie histórie.

Monuments are historical or cultural symbols that serve to preserve the memory of events, personalities, or periods. They express societal reverence, and their structures or locations hold profound significance for society and culture. Monuments are a crucial aspect of our culture and history. They provide us with a window into the past, reminding us of the values and stories that shape our society. Monuments offer a glimpse into the past, reminding us of significant moments that have shaped our identity. They come in various types, encompassing different historical or cultural events. Common types include statues, memorials, plaques, buildings, and places of solemn significance. Each monument carries its own narrative and symbolism, adding a unique voice to history.

The primary purpose of monuments is to preserve the memory of exceptional or significant events. They allow us to recall heroic deeds, political turning points, cultural milestones, or personalities that influenced our society. Simultaneously, they help us understand the evolution and values of our heritage. Each monument is laden with symbolism and meaning for society. Statues and memorials often represent heroism, freedom, or ideals to which a particular person or group dedicated themselves. Plaques and memorial sites announce historical events and pay tribute to those who suffered or sacrificed.

Monuments have the ability to connect us with our identity and cultural heritage. Walking past these symbols, we reminisce about the values and events that have shaped us. Monuments can be places for solemn remembrance, reflection, or simply gathering to honor the past. It is crucial to maintain and protect monuments so that their beauty and significance endure for future generations. Preservation requires careful maintenance, restoration, and protection against vandalism or natural wear and tear. Additionally, it is important to update monuments to reflect contemporary values and an evolving understanding of history.

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Zamagurie, Polia, Biotopy, Fotografie

Hniezdne – slobodné kráľovské mesto

skala
Hits: 2569

Obec Hniezdne sa nachádza neďaleko od Starej Ľubovne. Leží v nadmorskej výške 539 metrov nad morom. Na 17.98 km2 tu žije 1430 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1286 pod názvom Knysen. Iné historické názvy: Gniezda, Gnezda, Gnasdo, Gnesna, Gnezda, Gnesdna, Gnezen, Gnezt, Gniesna, Gnyzna, Gnizda,  Gniaszna, Gniazda, Gentz, Gnesda, Gnyezda, Kniesen, Gňazda. Názov je odvodení od hniezda, v poľštine gniazdo (ocu.sk). Pôvodné obyvateľstvo splynulo s nemeckými prisťahovalcami. V roku 1412 sa obec stala slobodným kráľovským mestom. Obyvatelia sa venovali pivovarníctvu, krajčírstvu, obuvníctvu, kováčstvu, zámočníctvu, stolárstvu, tesárstvu, kožušníctvu, kolárstvu (ocu.sk).

The village of Hniezdne is located near Stara Lubovna. It is situated at an altitude of 539 meters above sea level. With an area of 17.98 km2, it is home to 1430 residents. The first written mention dates back to 1286 under the name Knysen. Other historical names include Gniezda, Gnezda, Gnasdo, Gnesna, Gnezda, Gnesdna, Gnezen, Gnezt, Gniesna, Gnyzna, Gnizda, Gňazda, Gniaszna, Gniazda, Gentz, Gnesda, Gnyezda, Kniesen (ocu.sk). The name is derived from the word „hniezdo,“ which means nest in Slovak, and „gniazdo“ in Polish.

Hniezdne to wieś położona niedaleko Starej Ľubovny. Leży na wysokości 539 metrów nad poziomem morza. Na obszarze 17,98 km2 mieszka 1430 mieszkańców. Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1286 pod nazwą Knysen. Inne historyczne nazwy to Gniezda, Gnezda, Gnasdo, Gnesna, Gnezda, Gnesdna, Gnezen, Gnezt, Gniesna, Gnyzna, Gnizda, Gňazda, Gniaszna, Gniazda, Gentz, Gnesda, Gnyezda, Kniesen (ocu.sk). Nazwa pochodzi od słowa „hniezdo,“ co oznacza gniazdo po słowacku, a „gniazdo“ po polsku.

Село Гнєздне розташоване неподалік від Старої Любовні. Висота над рівнем моря становить 539 метрів. На площі 17,98 км2 проживає 1430 мешканців. Перша писемна згадка відноситься до 1286 року і має назву Кнісен. Інші історичні назви: Гнєзда, Гнезда, Гнасдо, Гнесна, Гнезда, Гнесдна, Гнезен, Гнезт, Гнєсна, Гнізна, Гнізда, Гнязда, Гнясна, Гнязда, Гентз, Гнесда, Гньєзда, Кнісен (ocu.sk). Назва походить від слова „гніздо“ в словацькій мові та „гніздо“ в польській.